Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200961
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200961.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej, členov

senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.. a Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca),
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. X, E., zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák
a spol., s.r.o. Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej
republiky, Krasovského 13, Bratislava, IČO: 30 811 236, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. DK 6/2017 – 239 z 16.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Disciplinárna komisia Notárskej komory SR rozhodnutím č. DK 6/2017-239 z 16.04.2018 (ďalej aj
len ,,napadnuté rozhodnutie“) uznala žalobcu vinným z disciplinárneho previnenia a uložila mu podľa
čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR
disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 3.300,- EUR a zároveň ho zaviazala na náhradu trov

konania voči Notárskej komore SR.

2. Disciplinárneho previnenia sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
· Notárskou zápisnicou č. N 183/2016, Nz 5668/2016, NCRIs 5844/2016 z 19.02.2016 (ďalej aj len ,,NZ
č. 183/2016“) osvedčil vyhlásenie neziskovej organizácie MAJÁK NÁDEJE n.o., ako dlžníka a povinnej
osoby o uznaní dlhu a o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku, pričom
nezisťoval, či osoba konajúca v mene dlžníka je na uskutočnenie tohto úkonu oprávnená v plnom

rozsahu jej práv, čím mal zavinene závažne porušiť povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z
§ 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) (ďalej aj len ,,Notársky poriadok“) a ods. 1 I. časti, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II.
časti a čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, čl. 8 ods. 6 a ods. 7 III. časti Etického kódexu notára.
· Notárskou zápisnicou č. N 1325/2016, Nz 50086/2016, NCRIs 51119/2016 z 02.12.2016 (ďalej aj
len ,,NZ č. 1325/2016“) osvedčil priebeh valného zhromaždenia spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a.s.,
za účasti osoby, ktorá nebola oprávnená za spoločnosť konať, pričom: I) nezisťoval, kto je za spoločnosť

oprávnený konať, II) neuviedol v nej všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadnutí udialo
a bolo prednesené, hoci to bolo dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania, čím mal zavinene
závažne porušiť povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 56ods. 1, § 61 Notárskeho poriadku a ods. 1 I. časti, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti a čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods.
1, čl. 8 ods. 6 a ods. 7 III. časti Etického kódexu notára.
· Notárskou zápisnicou N 1344/2016, Nz 51467/2016, NCRIs 52458/2016 z 06.12.2016 (ďalej aj len ,,NZ

č. 1344/2016“) spísal kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou TECHNOPOL SERVIS a.s. ako predávajúcim
a spoločnosťou VertiCom, s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú. F. zapísané
na LV č. XXX,
· Notárskou zápisnicou N 1345/2013, Nz 51498/2016, NCRIs 52473/2016 z 06.12.2016 (ďalej aj len ,,NZ
č. 1345/2016“) spísal kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou TECHNOPOL SERVIS a.s. ako predávajúcim

a spoločnosťou VertiCom, s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísané
na LV č. XXXX, H. XXXX, H. XXXX a v k.ú. I. zapísané na LV č. XXXX,
· Notárskou zápisnicou N 1348/2016, Nz 52028/2016, NCRIS 53041/2016 z 07.12.2016 (ďalej aj
len ,,NZ č. 1348/2016“) spísal kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou VertiCom s.r.o. ako predávajúcim
a spoločnosťou REALITY FOND s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú. F.
zapísané na LV č. XXX,

· Notárskou zápisnicou N 1349/2016, Nz 52062/2016, NCRIs 53057/2016 z 07.12.2016 (ďalej aj
len ,,NZ č. 1349/2016“) spísal kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou VertiCom s.r.o. ako predávajúcim
a spoločnosťou REALITY FOND s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú. G.
zapísané na LV č. XXXX, H. XXXX, H. XXXX a v k.ú. I. zapísané na LV č. XXXX, pričom mal spísanie
tejto notárskej zápisnice (pod bodom č. 3. - 6.) odmietnuť, keďže mal a musel vedieť, že neboli splnené

náležitosti právneho úkonu čo do subjektu, vôle a predmetu podľa Občianskeho zákonníka, čím mal
zavinene závažne porušiť povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods.
1 Notárskeho poriadku a ods. 1 I. časti, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti a čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, čl. 8
ods. 6 a ods. 7 III. časti Etického kódexu notára.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí popísal návrh navrhovateľa – ministerky spravodlivosti SR ako
aj vyjadrenie disciplinárne obvineného – žalobcu, ďalej uviedol, že disciplinárna komisia vykonala
dokazovanie oboznámením sa so spisom a výsluchom navrhovateľa a disciplinárne obvineného –
žalobcu na pojednávaní 16.04.2018. Na základe vykonaného dokazovania mal žalovaný za preukázané
skutkové zistenia, popísané nižšie.

4. Žalobca spísal NZ č. 183/2016, podľa ktorej v návrhu spomínaná dlžná suma 600 000,- eur pozostáva
zo sumy 500 000,- eur z dôvodu novácie záväzku a zo sumy 100 000,- eur z dôvodu zmluvy o pôžičke.
V prípade sumy 500 000,- eur žalobca ako notár osvedčil vyhlásenie neziskovej organizácie MAJÁK
NÁDEJE n.o. (povinná osoba), že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 05.02.2016 (ďalej aj

len ,,Zmluva o postúpení“) medzi postupníkom VIGI TRADE, s.r.o. (oprávnená osoba) a postupcom
INKASNÝ SERVIS a.s. sa VIGI TRADE, s.r.o. stala veriteľom voči neziskovej organizácii MAJÁK
NÁDEJE n.o. z Dohody o novácii záväzku uzatvorenej medzi neziskovou organizáciou MAJÁK NÁDEJE
n.o. a spoločnosťou INKASNÝ SERVIS a.s. Predmetom Dohody o novácii bolo nahradenie záväzku
neziskovej organizácie MAJÁK NÁDEJE n.o. voči spoločnosti INKASNÝ SERVIS a.s. zo Zmluvy

o budúcej zámennej zmluve z 15.12.2015 (ďalej aj len ,,Zmluva o budúcej zámennej zmluve“).
Predmetom Zmluvy o budúcej zámennej zmluve bola budúca zámena vybraných nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. J. B., evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV
č. XXXX a LV č. XXXX, vo výške 500 000,- Eur, splatnej dňa 29.02.2016. V prípade sumy 100 000,- eur
žalobca ako notár osvedčil vyhlásenie neziskovej organizácie MAJÁK NÁDEJE n.o. (povinná osoba),

že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky sa VIGI TRADE, s.r.o. stala veriteľom pohľadávky na
vrátenie pôžičky voči neziskovej organizácii MAJÁK NÁDEJE n.o. zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej
medzi dlžníkom-neziskovou organizáciou MAJÁK NÁDEJE n.o. a veriteľom - INKASNÝ SERVIS a.s. vo
výške 100 000,- Eur, splatnej dňa 15.01.2016.

5. V prípade uznania dlhu sa v NZ č. 183/2016 uvádza: ,,Povinná osoba týmto v súlade s ustanovením
§ 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov vyhlasuje, že uznáva,
čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči oprávnenej osobe, vyplývajúci (i) zo Zmluvy o pôžičke vrátiť
oprávnenej osobe pôžičku vo výške istiny 100.000,- eur (slovom) a zároveň (ii) z Dohody o novácii
zaplatiť oprávnenej osobe sumu vo výške istiny 500.000,- eur (slovom). Povinná osoba týmto svoj

dlh uznáva čo do dôvodov -- (i) zo Zmluvy o pôžičke vrátiť oprávnenej osobe pôžičku vo výške istiny
100.000,- eur (slovom) a zároveň (ii) z Dohody o novácii zaplatiť oprávnenej osobe sumu vo výške
istiny 500.000,- eur (slovom), t.j. spolu vo výške 600.000,- eur (slovom)...“. Žalovaný ďalej zistil, že
pri NZ č. 183/2016 sa v spise nachádza Oznámenie právneho zástupcu mestskej časti Bratislava –Staré mesto z 12.07.2016 adresované Okresnej prokuratúre Bratislava I na účastníkov právnych úkonov
spomínaných v cit. notárskej zápisnici so záverom, že okolnosti realizácie právnych úkonov vzbudzujú
domnienku, že išlo o fiktívne právne úkony s cieľom zmeniť vlastníka predmetných nehnuteľností tak,

aby bol vylúčený zásah subjektu s predkupným právom - mestskú časť Bratislava – Staré mesto.

6. Žalovaný ďalej zistil, že žalobca ako notár spísal NZ č. 1325/2016, ktorej účastníkom bol
TECHNOPOL SERVIS, a.s. (ďalej aj len ,,Spoločnosť“) a ktorej predmetom bolo osvedčenie o priebehu
mimoriadneho valného zhromaždenia Spoločnosti, konajúceho sa dňa 02.12.2016 (ďalej aj len ,,MVZ“).

Žalobca ako notár cit. notárskou zápisnicou osvedčil uskutočnenie MVZ, za účasti akcionára AAROW
s.r.o. (zastúpený konateľom Jozefom Dučákom), majiteľa 111 ks listinných akcií, predstavujúcich 84,73
% akcií Spoločnosti. Táto skutočnosť bola preukázaná fyzickým predložením listinných akcií Spoločnosti
notárovi. Právna subjektivita spoločnosti a oprávnenie jej štatutárneho zástupcu konať v jej mene boli
preukázané výpisom z obchodného registra SR ( ďalej aj len ,,OR SR“). Žalovaný poukázal na to,
že výpis z OR SR, ani fotokópia predložených listinných akcií sa v notárskom spise nenachádzali.

V disciplinárnom spise sa nachádzal úplný výpis z OR SR, podľa ktorého ku dňu konania valného
zhromaždenia základné imanie tvorilo 26 listinných akcií a predsedom predstavenstva bol K. G. E..
V spise sa nachádzal aj výpis z OR SR z 07.12.2016, kde je už zapísaný ako predseda predstavenstva
B. A. L. na základe predmetnej notárskej zápisnice NZ č. 1325/2016, ale počet akcií je uvedený stále
26 ks. Žalovaný poukázal na obsah cit. notárskej zápisnice, podľa ktorého zasadnutie MVZ otvoril A. L.

a konštatoval, že bolo zvolané v súlade so stanovami Spoločnosti, čo potvrdzujú akcionári podpisom na
listine prítomných akcionárov, ktorá je prílohou NZ č. 1325/2016. Žalovaný k tomu uviedol, že pozvánka
na MVZ sa v notárskom ani disciplinárnom spise nenachádza a prílohou NZ č. 1325/2016 je listina
prítomných akcionárov, podľa ktorej Spoločnosť mala mať v tom čase dvoch akcionárov: AAROW s.r.o.
spočtomakcií111ksapočtomhlasov84,73%aTRICORNINVESTMENSLIMITEDspočtomakcií24ks

apočtomhlasov15,27%,pričomnaMVZsazúčastnillenAAROWs.r.o.Žalovanýpoukázalnazápisnicu
o podaní trestného oznámenia z 08.12.2016 spísanou na Okresnej prokuratúre Bratislava V s právnymi
zástupcami Spoločnosti, z ktorej zistil, že Spoločnosť začali zastupovať po tom, ako koncom roka 2015
došlo k odcudzeniu 111ks akcií a že k zmenám v Spoločnosti došlo na základe MVZ bez toho, aby
o jeho konaní vedel predseda predstavenstva Ing. Buček. Z vyhlásenia tohto predsedu predstavenstva

vyplynulo, že v spoločnosti sú dvaja akcionári: INVESTMENT NOMINESS INC, ktorá vlastní 21 ks akcií,
čo zodpovedá 84,73 % základného imania a TRICORN INVESTMENS LIMITED, ktorá vlastní 5 ks akcií,
čo zodpovedá 15,27 % základného imania. Podľa oznámenia v Obchodnom vestníku z 13.07.2016 pod
O000362 uznesením mimoriadneho valného zhromaždenia Spoločnosti z 16.06.2016 došlo k zmene
počtu a menovitej hodnoty akcií spoločnosti a keďže neboli predložené Spoločnosti pôvodné akcie na

výmenu bolo vyhlásených všetkých 135ks pôvodných akcií s účinnosťou od 01.07.2016 za neplatné.

7. Žalovaný zistil, že žalobca ako notár spísal NZ č. 1344/2016, podľa ktorej bol predaný nehnuteľný
majetok vo vlastníctve Spoločnosti (TECHNOPOL SERVIS, a.s.) za dohodnutú kúpnu cenu 500 000,-
Eur,kupujúcisazaviazalzaplatiťdo180dníododňanadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiaopovolení

vkladu vlastníckeho práva do katastra a to jednorazovo, bezhotovostne na účet predávajúceho, ktorý mu
budeoznámenýpopodpisezmluvy,stým,žekupujúcisazaväzuje,žekudňusplatnostibudedisponovať
dostatočnými peňažnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny, pričom predmet zmluvy bude
kupujúcemu odovzdaný do užívania v lehote 7 dní odo dňa právoplatnosti povolenia vkladu vlastníckeho
práva k predmetu zmluvy. Ďalej žalobca ako notár spísal NZ č. 1345/2016, podľa ktorej bol predaný

nehnuteľný majetok vo vlastníctve Spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a.s. za dohodnutú kúpnu cenu
19 450 000,- Eur, kupujúci sa zaviazal cenu zaplatiť do 180 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra a to jednorazovo, bezhotovostne na
účet predávajúceho, ktorý mu bude oznámený po podpise zmluvy, s tým, že kupujúci sa zaväzuje, že
ku dňu splatnosti bude disponovať dostatočnými peňažnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny,

pričom predmet zmluvy bude kupujúcemu odovzdaný do užívania v lehote 7 dní odo dňa právoplatnosti
povoleniavkladuvlastníckehoprávakpredmetuzmluvy.Žalovanýďalejzistil,žežalobcaakonotárspísal
NZ č. 1348/2016, podľa ktorej nehnuteľnosti nadobudnuté na základe NZ č. 1344/2016 boli nasledujúci
deň predané ďalej za tých istých vyššie uvedených podmienok s tým rozdielom, že kupujúci sa zaväzuje
túto sumu zaplatiť do 150 dní odo dňa právoplatnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra.

Žalobca ako notár následne spísal NZ č. 1349/2016, podľa ktorej nehnuteľnosti nadobudnuté na základe
NZ č. 1345/2016 boli nasledujúci deň predané ďalej za tých istých vyššie uvedených podmienok, taktiež
s tým rozdielom, že kupujúci sa zaväzuje túto sumu zaplatiť do 150 dní odo dňa právoplatnosti povolenia
vkladu vlastníckeho práva do katastra.8. Žalovaný s poukazom na podnet na podanie disciplinárneho návrhu zo strany právnych zástupcov
Spoločnosti zistil, že v súvislosti s konaním MVZ bolo podané trestné oznámenie, že za odcudzenie

111 ks akcií bolo už vznesené obvinenie a, že je vedené na súde konanie o neplatnosť uznesení MVZ
a konanie o určenie vlastníctva k nezákonnému prevedeniu majetku TECHNOPOL SERVIS, a.s.

9. Žalovaný konštatoval, že v prípade NZ č. 183/2016 mal preukázané, že touto bol nie len čo do
označenia, ale aj čo do obsahu spísaný súhlas dlžníka – neziskovej organizácie MAJÁK NÁDEJE

n.o. s vykonateľnosťou/exekúciou, ale aj uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka a išlo teda
o spísanie notárskej zápisnice o právnom úkone. Uznanie dlhu totiž zabezpečuje uznaný záväzok tým,
že v dôsledku ním založenej právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, posilňuje postavenie
veriteľa. Navyše platným uznaním dlhu dochádza k prerušeniu, resp. k založeniu premlčacej doby
a zároveň k jej prolongácii na desať rokov. V prípade uznania dlhu preto ide o úkon štatutárneho orgánu/
riaditeľa, na ktorý potreboval podľa štatútu neziskovej organizácie MAJÁK NÁDEJE n.o. predchádzajúci

súhlas správnej rady (čl. VII, ods. 2 písm. f) štatútu ). K tomu ďalej žalovaný uviedol, že žalobca
dbajúc o istotu právnych vzťahov a predchádzaniu sporom mal využiť všetky možnosti na preverenie,
či riaditeľ neziskovej organizácie je oprávnený taký úkon v mene neziskovej organizácie urobiť a to
aj zaobstaraním štatútu. Žalobca mal postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú od neho možno
objektívne požadovať. K spísaniu predmetnej notárskej zápisnice by tak zo strany notára nemohlo dôjsť.

10. K ostatným notárskym zápisniciam - kúpnym zmluvám (NZ č. 1344/2016, NZ č. 1345/2013, NZ č.
1348/2016) žalovaný poukázal na to, že za Spoločnosť (predávajúceho) konal a zmluvy podpisoval
člen štatutárneho orgánu zvolený na spornom MVZ, pričom k spísaniu týchto notárskych zápisníc zo
strany žalobcu by vôbec nedošlo, pokiaľ by žalobca – obzvlášť vzhľadom na existujúce pochybnosti pri

spisovaní notárskej zápisnice o priebehu MVZ – dbal na istotu v právnych vzťahoch a na predchádzanie
sporom a, že by aj v tomto prípade postupoval s odbornou starostlivosťou, ktorú od neho možno
objektívne vyžadovať. K spísaniu predmetných notárskych zápisníc by tak zo strany notára nemohlo
dôjsť.

11. Žalovaný konštatoval, že mal za preukázané, že sa skutok stal – uvedené notárske zápisnice boli
spísané, že skutok spáchal disciplinárne obvinený – žalobca, že je skutok disciplinárnym previnením
– ide o zavinené porušenie povinností na stupni vedomej nedbanlivosti a, že ide o závažné porušenie
povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z Notárskeho poriadku a preto žalobcovi uložil
disciplinárne opatrenie – peňažnú pokutu vo výške 3 300,- eur. Pri ukladaní sankcie vzal do úvahy

závažnosť disciplinárneho previnenia a okolnosti, za ktorých bolo spáchané. Závažnosť odôvodňoval
výškou peňažných súm v notárskych zápisniciach a dôsledkami notárskych zápisníc, narušením právnej
istoty a vznikom viacerých sporov. Ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil, že išlo o prvé disciplinárne
konanie voči žalobcovi počas jeho dlhodobého výkonu notárskeho úradu, že ide o erudovaného notára,
viacnásobného funkcionára komory požívajúceho primeranú vážnosť v notárskom stave a tiež prihliadol

na sebareflexiu žalobcu. Konštatoval, že uložená sankcia z hľadiska druhu a výšky nemôže mať na
žalobcu taký negatívny dopad, ktorý by mohol spôsobiť existenčné problémy a preto sa nezaoberal
osobnými a rodinnými pomermi žalobcu.

II.

Žaloba

12. Žalobca zastúpený advokátom podal včas voči napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu z dôvodov
podľa 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj
len ,,SSP“), teda, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

[písm.c)], je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [písm.d)], ďalej, že
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
[písm.e)] a, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej [písm.g)].
Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konania

a súčasne, aby žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania.

13. Žalobca v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením namietal, že z napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, či ide v prípade skutku o jednočinný súbeh alebo viacčinný súbeh a teda, či žalovanýpovažoval skutok za jeden alebo za viac skutkov. Žalobca na základe uvedeného považoval napadnuté
rozhodnutie za vnútorne rozporuplné a zmätočné, pretože napadnuté rozhodnutie na strane jednej
uvažuje o viacerých skutkoch uvedených v bode 1/ až 4/ a na strane druhej v odôvodnení pojednáva len

o skutku jednom (bod 47). Namietal, že v prípade viacerých skutkov mal žalovaný v rámci absorpčnej
zásady posúdiť to, za ktorý zo skutkov hrozí najprísnejšia sankcia, avšak z napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, že by tak žalovaný postupoval. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nie je riešené ani to,
že by žalovaný vzhliadol, že sa jednalo o opakované porušenie povinností, pričom výrok napadnutého
rozhodnutia vyznieva tak, že sa jedná o viac skutkov a to z dôvodu, že pri každom skutku sa uvádza

samostatné porušenie právnych predpisov. Podľa žalobcu je preto výrok napadnutého rozhodnutia v
zjavnom rozpore s odôvodnením, ktoré uvažuje len o jednom skutku.

14.Žalobcaďalejspoukazomna§91ods.1Notárskehoporiadkuuviedol,žecit.ustanoveniepojednáva
o viacerých možných disciplinárnych previneniach a rozlišuje medzi (i) porušením povinností pri výkone
notárskej činnosti a (ii) porušením iných povinností, pričom kým v prípade v prvého typu disciplinárneho

previnenia je disciplinárnym previnením len porušenie Notárskeho poriadku alebo osobitného predpisu,
tak v prípade druhého typu disciplinárneho previnenia je to aj porušenie Etického kódexu notára,
interného predpisu alebo uznesenia komory. K tomu namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
toho, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia pri výkone notárskej činnosti, t.j. uvažuje o prvom
type disciplinárneho previnenia, avšak žalobcovi kladie za vinu i porušenie ustanovení Etického kódexu,

ktorého prípadné porušenie však nemôže napĺňať znaky disciplinárneho previnenia. K tomu poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 To 11/2015, rozhodnutie ESĽP Kokkinakis proti Grécku z
25.05.1993,č.14307/88anazásadunullumcrimen,nullapoenasinelege,zásaduzákazuextenzívneho
výkladu (analógie) v neprospech páchateľa, ako i zásadu jasnosti a predvídateľnosti práva. Namietal,
že porušenie Etického kódexu je disciplinárnym previnením len vtedy, ak sa jedná porušenie iných

povinností, a nie povinností pri výkone notárskej činnosti.

15. K dôvodu § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí
absentuje právna veta a ani z odôvodnenia nie je žalobcovi zrejmé, ako žalovaný dospel k porušeniu
konkrétnych povinností. Ďalej namietal, že ani disciplinárny návrh neobsahoval právnu vetu, pričom

uvedené považuje za porušenie práva na obhajobu, keďže žalobca ani v súčasnom štádiu konanie
nevie, čo konkrétne sa mu kladie za vinu. K vyššie cit. dôvodom žaloby ďalej namietal, že napadnuté
rozhodnutie nerieši ako sa žalovaný vysporiadal s možnou otázkou premlčania a to najmä v prípade
prvého skutku (z dôvodu možného uplynutia subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu),
pričom v tejto súvislosti argumentoval, že mohlo objektívne dôjsť k uplynutiu subjektívnej lehoty a to

najmä v prípade prvého skutku, ktorý sa udial 19.02.2016, keďže disciplinárny návrh bol podaný dňa
20.03.2017, pričom prvý skutok bol široko medializovaný a bol to práve navrhovateľ v disciplinárnom
konaní, ktorý sledoval mediálne správy, čo dokazuje i to, že v disciplinárnom konaní na ústnom
pojednávaní zástupca navrhovateľa položil žalobcovi otázku ohľadom uverejneného článku v súvislosti
s prvým skutkom. Podľa žalobcu v prípade prvého skutku došlo k zániku zodpovednosti za disciplinárne

previnenie uplynutím lehoty a túto skutočnosť mal žalovaný skúmať z úradnej povinnosti. Žalobca ďalej
namietal, že mu bolo upreté právo na odvolanie v jeho veci, ktorá má povahu trestného obvinenia, ktoré
je garantované čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru.

16. Ku skutku týkajúcemu sa NZ č. 183/2016 žalobca namietal, že prípadné obmedzenie štatutárneho

zástupcu (riaditeľa neziskovej organizácie) je obmedzením len vo vnútornom vzťahu medzi riaditeľom
a organizáciou, avšak vo vzťahu k tretím osobám je neúčinné, pričom zákon neukladá notárovi
preskúmavať interné predpisy za účelom zisťovania prípadných obmedzení ich štatutárnych orgánov.
Obmedzenie, o aké sa jedná žalobcovi nebolo v čase spísania tejto notárskej zápisnice známe, pričom
ak by aj bolo, uznaním dlhu a súhlasom s vykonateľnosťou nedošlo k porušeniu štatútu neziskovej

organizácie, pretože nevznikol žiaden nový záväzok, ale dlžník iba deklaroval existujúci stav, ktorý
nastal už pred spísaním notárskej zápisnice. K tomu poukázal na § 558 Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedol, že nie je možné od žalobcu ako notára vyžadovať, aby plnil úlohy “vyšetrovacieho orgánu" a
sám iniciatívne vyšetroval všetky skutočnosti súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.

17. Ku skutku týkajúcemu sa NZ č. 1325/2016 namietal, že žalobca ako notár platnosť akcií nebol
povinný vyhodnocovať. Poukázal na § 185 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že nové akcie
namiesto akcií pôvodných zákon pripúšťa vydať len po ich zneplatnení z dôvodov uvedených v § 209
a § 214 Obchodného zákonníka, pričom žiaden z týchto nenastal. Podľa žalobcu údajná krádež akciínemohla byť dôvodom zneplatnenia akcií. Ďalej argumentoval, že až po platnom umorení pôvodných
„odcudzených“ akcií by bolo možné platné emitovanie nových akcií, preto Spoločnosť mala postupovať
podľa § 310 a nasl. CMP. Podľa žalobcu z týchto skutočností vyplýva, že emitovanie nových (26

kusov) akcií spoločnosti vychádzajúce z oznámenia o zneplatnení predchádzajúcich akcií v dôsledku
ich odcudzenia bolo v rozpore so zákonom, a teda nemohlo byť platným. V nadväznosti na uvedený
argument účastníkov valného zhromaždenia notár nepovažoval za súladné so zákonom požadovaný
úkon (osvedčenie o priebehu valného zhromaždenia) odmietnuť (§ 36 ods. 1 veta druhá Notárskeho
poriadku). Ďalej namietal, že rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona, resp. rozpor s dobrými

mravmi, musí byť zjavný a ak nedošlo k umoreniu akcií, v prípade sporu môže o vlastníctve resp.
platnosti rozhodnúť len súd. Poukázal na to, že podstatou a dôležitým rozdielom verifikačnej činnosti
notára, oproti listinám o právnych úkonoch spísaných notárom, je to, že pri osvedčovacích úkonoch
notár na žiadosť účastníka osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv
alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky, pričom do osvedčovaného deja notár nesmie
aktívne vstupovať, pri tejto činnosti nemá postavenie právneho radcu, resp. hodnotiteľa osvedčovaného

deja alebo skutočnosti, zároveň nenesie zodpovednosť za to, že osvedčovaný skutkový stav skutočne
prebeholvsúladesozákonom.Jehoúlohoujevoformeverejnejlistinyzabezpečiťdôkazoosvedčovanej
skutočnosti. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním žalovaného, že mal ako notár využiť všetky
možnosti na preverenie, či AAROW s.r.o. je akcionárom Spoločnosti, ktoré akcie sú vlastne platné
a či členovia štatutárneho orgánu Spoločnosti skutočne splnomocnili na zvolanie a vedenie MVZ inú

osobu. Namietal, že pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na
to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 11/2007). Rovnako nezodpovedá za to, či sa pred
ním urobené vyhlásenie prieči zákonu. Význam osvedčenia vykonaného notárom spočíva predovšetkým
v tom, že podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti, resp. o vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo.

K tomu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6So/1/2015, kedy tento konštatoval,
že notár nie je povinný pri osvedčovaní právnej skutočnosti mať pravdivosť tvrdení účastníka potvrdenú.
Žalobca poukázal na zo, že notársky poriadok vymedzuje, ktoré skutočnosti je notár oprávnený skúmať
a poukázal na § 61 ods. 2 Notárskeho poriadku. Žalobca namietal, že povinnosť preveriť oprávnenie
v danom prípade jediného akcionára prijímať rozhodnutia za spoločnosť notárovi z cit. ustanovenia

nevyplýva a nie je možné ju vyvodiť ani zo všeobecného ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku.
K výhrade žalovaného, že notár mal kontaktovať predsedu predstavenstva spoločnosti TECHNOPOL
SERVIS a.s., žalobca namietal, že žiadny právny predpis takúto povinnosť notárovi neukladá, pričom
advokátska kancelária s obchodným menom sic partners s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava,
ktorá zabezpečovala odbornú prípravu valného zhromaždenia predložila notárovi v rámci prípravy

valného zhromaždenia na nahliadnutie aj pozvánku na valné zhromaždenie, podpísanú zvolávateľom na
základe splnomocnenia udeleného predstavenstvom spoločnosti a v danom prípade nie je povinnosťou
notára zisťovať, ak sa advokát preukáže platným splnomocnením, či je úkon oprávnený vykonať alebo
nie.

18. K ostatným notárskym zápisniciam, ktorými boli spísané kúpne zmluvy (NZ č. 1344/2016, NZ
č. 1345/2013, NZ č. 1348/2016) žalobca uviedol, že tieto nemôžu mať povahu disciplinárneho
previnenia, lebo notár vychádzal zo stavu zapísaného v obchodnom registri a do toho času zapísaný
predseda predstavenstva B. A. L. je riadne zapísaným predsedom predstavenstva Spoločnosti, ktorého
oprávnenie nebolo súdom spochybnené.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vzhľadom na to, že správny súd koná v danej veci v plnej

jurisdikcii, navrhuje aby po oboznámení sa so spisom a prípadnom ďalšom dokazovaní rozhodol vo veci
meritórne. Zdôraznil, že ustanovenia Notárskeho poriadku (t.j. tiež § 36 ods. 1, § 56 ods. 1, § 61...)
je potrebné vykladať podľa účelu zákona, ktorý je vyjadrený v § 2 ods. 2 cit. zákona – notári svojim
postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie
sporom.

IV.
Replika žalobcu20. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej uviedol, že trvá na žalobe v plnom
rozsahu.

V.
Konanie na správnom súde

21. Žalobca na výzvu Krajského súdu v Bratislave (t.č. vecne a miestne príslušného na rozhodovanie vo
veci), či súhlasí s prejedaním veci bez nariadenia pojednávania uviedol, že s týmto nesúhlasí a avizoval

súdu, že predloží ďalšie návrhy na dokazovanie. Následne adresoval súdu návrhy na dokazovanie
spočívajúce v oboznámení relevantných častí vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-193/NKA-ZA4-2019 a
výsluch žalobcom menovite označených svedkov, pričom tento návrh odôvodnil tým, že týkajú časti
skutkov označených v napadnutom rozhodnutí.

22. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorýchzákonov(ďalejajlen,,zákonč.151/2022Z.z.“)začalsúčinnosťouod01.júna2023vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/104/2018.

VI.
Pojednávanie

23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 26. marca 2024 rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil v prítomnosti zástupcu žalobcu. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného

vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

24. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe, ako aj
žalobného návrhu. Poukázal na to, že v súčasnosti stále prebieha trestné konanie vo vzťahu k otázke
scudzenia akcií spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a.s., pričom trestné konanie je stále v štádiu

prípravného konania a teda vo veci nebolo ešte vydané meritórne rozhodnutie. Navrhol doplniť
dokazovanie.

25. Správny súd aj v nadväznosti na návrh žalobcu na doplnenie dokazovania s poukazom na § 197
SSP konštatoval, že vo veci vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ktorý

považoval za dostačujúci a preto nevzhliadol potrebu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej
správy, a to aj napriek takému návrhu žalobcu, pričom správny súd súčasne pripomína, že takýmto
návrhom žalobcu v zmysle cit. ustanovenia nie je viazaný.

VII.

Relevantná právna úprava

Podľa § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) (ďalej aj len ,,zák.č. 323/1992 Zb.“), notári svojím postavením a svojou činnosťou
dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom.

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb., notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou
starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje
zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril
inému orgánu verejnej moci.2e) Na požiadanie vydá notár žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch

odmietnutia úkonu.

Podľa § 91 ods. 1 až 3 zák. č. 323/1992 Zb.(1)Disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone
činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu,1a) zavinené závažné alebo
opätovnéporušenieinýchpovinnostívyplývajúcichztohtozákona,zEtickéhokódexunotára,zinterného

predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom
narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná
s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za
následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne
uloženého disciplinárneho opatrenia.

(2) Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie.
(3) Disciplinárnymi opatreniami sú:
a)písomné pokarhanie,
b)peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur,
c)pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov,
d) zbavenie notárskeho úradu.

VIII.
Právne posúdenie

26. Správny súd po oboznámení sa s predmetom konania ako aj obsahom žalobných námietok

konštatuje, že relevantným pre posúdenie dôvodnosti žaloby je najmä zodpovedanie otázky, či žalobca
v postavení notára svojím konaním naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu
v kontexte prípadného porušenia povinnosti notára konať s odbornou starostlivosťou, pretože táto
povinnosť je z hľadiska naplnenia objektívnej stránky disciplinárneho deliktu kľúčová a od jej porušenia
sa odvíja, resp. s jej porušením sa následne spája aj prípadné porušenie ostatných povinností, ktoré

žalovaný označil v napadnutom rozhodnutí a podstata žalobnej argumentácie smerovala najmä proti
konštatovaniam žalovaného týkajúcich sa porušenia povinnosti notára konať s odbornou starostlivosťou.

27. Správny súd poukazuje na odôvodnenie ako aj výrokovú časť napadnutého rozhodnutia, z ktorých
vyplýva, že žalovaný sankcionoval žalobcu za konanie spočívajúce v tom, že:

· žalobca spísal NZ č. 183/2016 (uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou) bez toho, aby zisťoval, či
osoba konajúca v mene dlžníka je na uskutočnenie úkonu oprávnená v plnom rozsahu jej práv, čím mal
zavinene závažne porušiť povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods.
1 Notárskeho poriadku a I. časti ods. 1, II. časti čl. 1 ods. 2 a ods. 5 a III. časti čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods.
1, čl. 8 ods. 6 a ods. 7 Etického kódexu notára;

· žalobca spísal NZ č. 1325/2016 (predmetom bolo osvedčenie priebehu MVZ) za účasti osoby,
ktorá nebola oprávnená za spoločnosť konať, ďalej nezisťoval, kto je oprávnený za spoločnosť konať
a neuviedol všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadnutí udialo a bolo prednesené, hoci to
bolo dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania, čím mal zavinene závažne porušiť povinnosti
pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 56 ods. 1, § 61 Notárskeho

poriadku a I. časti ods. 1, II. časti čl. 1 ods. 2 a ods. 5 a III. časti čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, čl. 8 ods.
6 a ods. 7 Etického kódexu notára;
· žalobca spísal NZ č. 1344/2016, NZ č. 1345/2016, NZ č. 1348/2016, NZ č. 1349/2016 (predmetom boli
kúpne zmluvy), pričom spísanie týchto notárskych zápisníc mal odmietnuť, keďže mal a musel vedieť,
že neboli splnené náležitosti právneho úkonu čo do subjektu, vôle a predmetu podľa Občianskeho

zákonníka, čím mal zavinene závažne porušiť povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 2
ods. 2, § 13, § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku a I. časti ods. 1, II. časti čl. 1 ods. 2 a ods. 5 a čl. 2 ods.
1 a III. časti čl. 3 ods. 1, čl. 8 ods. 6 a ods. 7 Etického kódexu notára.

28. Správny súd vychádzajúc z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatuje

správnosť záveru žalovaného o naplnení objektívnej stránky skutkovej podstaty disciplinárneho
previnenia v prípade všetkých vyššie špecifikovaných notárskych zápisníc. Žalovaný v prípade všetkých
notárskych zápisníc konštatoval porušenie viacerých povinností vyplývajúcich z Notárskeho poriadku
ako aj povinností vyplývajúcich z Etického kódexu. Povinnosťou vyplývajúcou z Notárskeho poriadku,
ktorá bola porušená pri spisovaní všetkých notárskych zápisníc a ktorej je, z pohľadu správneho

súdu, potrebné venovať osobitnú pozornosť bola povinnosť podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku
spočívajúca v tom, že notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou a
je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že odporuje zákonu, obchádza zákon,
prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci.Kľúčovým je v tomto ohľade najmä vyššie uvedený postup s odbornou starostlivosťou. Porušenie tejto
povinnosti žalovaný konštatoval na základe toho, že žalobca si pri notárskych zápisniciach neoveroval,
či jedná s oprávnenou osobou a súčasne mal odmietnuť spísanie v prípade notárskych zápisníc, ktorých

predmetom boli kúpne zmluvy. Z pohľadu správneho súdu bolo porušenie povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou kľúčové, pretože na porušenie tejto povinnosti prirodzene nadväzovalo, resp. s týmto
porušením úzko súviseli aj ostatné povinnosti, ktoré žalovaný označil ako porušené vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia.

29. Pojem „odborná starostlivosť“ nie je legálne definovaný a jeho obsah v súvislosti s činnosťou notára
čiastočne možno vyčítať z judikatúry, kedy ide o povinnosť notára prihliadať pri výkone svojej funkcie na
záujmy účastníkov, pričom nemôže presadzovať svoje záujmy na úkor záujmov účastníkov a súčasne
notár ako osoba znalá práva musí konať čestne, svedomito a primeraným spôsobom a dôsledne využiť
všetky právne prostriedky a uplatniť v záujme účastníkov všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje
pre nich za prospešné. Z pohľadu správneho súdu však nejde v prípade vyššie uvedeného judikatórneho

vymedzenia o absolútne vyčerpanie obsahu pojmu odborná starostlivosť, pretože požiadavka odbornej
starostlivosti by nemala byť spätá resp. limitovaná ,,len“ záujmami účastníkov, ale mala by byť vo
všeobecnosti jednou zo základných požiadaviek pre výkon činnosti notára a to z dôvodu, že notár má
špecifické postavenie a s tým spojené oprávnenia, pri realizácii ktorých je dôvodné, vzhľadom na ich
možné následky resp. účinky, požadovať určitú rozumnú mieru odbornej starostlivosti. V tejto súvislosti

je potrebné uvedomiť si, že notár je v podstate ,,predĺženou rukou štátu“, pretože ide o štátom určenú
osobu, vykonávajúcu notársku činnosť, pričom súčasne je určitým orgánom prevencie, keďže svojím
postavenímdbáousporiadanieaistotuvprávnychvzťahochaopredchádzaniesporom.Notárjeosobou
odborne spôsobilou, kedy ide o právneho odborníka – špecialistu na koncipovanie a tvorbu právnych
listín; spisuje účastníkom na základe ich žiadosti notárske zápisnice o zmluvách, závetoch, osvedčenia

o právne významných skutočnostiach. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že notár je oprávnený
spisovať tzv. verejné listiny, keďže podľa Notárskeho poriadku sú notárske listiny verejnými listinami,
pričom dôkazná sila verejnej listiny je vyššia, než listiny súkromnej, a ak sa nepreukáže opak, považujú
sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine za pravdivé bez ďalšieho zisťovania a dôkazné bremeno je
na tom, kto chce preukázať opak toho, čo je vo verejnej listine uvedené a nie na tom, koho tvrdenie

sa v spore o verejnú listinu opiera. Podľa správneho súdu sú aj z tohto uhlu pohľadu preto na odbornú
starostlivosť notára kladené vyššie nároky.

30. Pri determinovaní obsahu odbornej starostlivosti možno per analogiam nahliadnuť aj na judikatúru
v oblasti súkromného práva, kedy Najvyšší súd SR poskytol obsahové vymedzenie pojmu odborná

starostlivosť v súvislosti s konaním konateľa obchodnej spoločnosti (4Obdo/106/2020), kedy požiadavku
konať s odbornou starostlivosťou pri konateľovi považoval za splnenú, ak tento vykonával funkciu s
potrebnými znalosťami, teda informovane a pri konkrétnom rozhodovaní vynaložil primerané úsilie na
využitie všetkých rozumne dostupných informačných zdrojov a na ich základe starostlivo zvážil možné
výhody/nevýhody (rozpoznateľné riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich možností konateľského

rozhodnutiavprospechspoločnosti.Splneniepovinnostikonaťinformovanejenevyhnutnéposudzovaťz
pohľadu ex ante, t.j. s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mu boli, mohli alebo mali byť známe v okamihu,
v ktorom rozhodnutie konateľ vykonal. Zovšeobecňujúc uvedené možno pod obsah pojmu ,,odborná
starostlivosť“ subsumovať aj určitú povinnosť dotknutého subjektu, zabezpečiť si a to aj iniciatívne, teda
na základe vlastných ,,úkonov“, dostatok informácií k svojej činnosti – či už rozhodnutiu, príp. inému

úkonu obdobného charakteru. Pokiaľ je požiadavka iniciatívneho zabezpečenia si informácií kladená na
súkromnoprávny subjekt, akým je konateľ obchodnej spoločnosti, ktorý navyše zo zákona ani nemusí
disponovať špecializovaným odborným vzdelaním (ako je tomu v prípade notára – vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo) je z pohľadu správneho súdu spravodlivé
vyžadovaťtútočiastkovúpovinnosť–aktívnesizabezpečiťdostatokrelevantnýchinformácií,ajvprípade

notára na účely posúdenia toho, či je splnená požiadavka konania s odbornou starostlivosťou.

31. S ohľadom na skutkové okolnosti spočívajúce najmä v tom, že žalobca ako notár si pri spisovaní
notárskych zápisníc NZ č. 183/2016 a NZ č. 1325/2016 neoveroval, či koná s oprávnenou osobou,
možno konštatovať, že žalobca nekonal s dostatočnou odbornou starostlivosťou, ktorú od neho možno

spravodlivo očakávať a preto záver žalovaného ohľadom porušenia povinnosti podľa § 36 ods. 1
Notárskeho poriadku považuje správny súd za vecne správny.32. Pokiaľ ide o NZ č. 183/2016 (uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou) správny súd poukazuje
na kľúčové skutkové okolnosti, ktoré popísal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V nadväznosti
na uvedené žalobcovi bola zrejmá vyššia suma, o akú išlo v prípade uznania dlhu a taktiež mu

s ohľadom na jeho odborné vzdelanie mali byť zrejmé aj možné právne následky spájané so súhlasom
s vykonateľnosťou. Aj s prihliadnutím na jeho postavenie notára a s tým spojené oprávnenia teda
prirodzene mal v prvom rade overiť, či vôbec môže konať a pristúpiť k spísaniu notárskej zápisnice
s dotknutou osobou. Podľa správneho súdu otázku povinnosti preverenia zo strany notára, či koná
s oprávnenou osobou, možno považovať za jeden zo základných predpokladov, ktorého splnenie je

nevyhnutné pre to, aby mohol notár v rámci svojej notárskej činnosti pokračovať vo svojich úkonoch. Inak
povedané, notár ako osoba odborne spôsobilá (t.j. právne vzdelanie) a vedomá si svojich oprávnení,
ako aj prípadných právnych následkov svojich úkonov v rámci notárskej činnosti (t.j. charakter verejnej
listiny) je povinná v prvom rade a to ešte pred pristúpením k spísaniu notárskej zápisnice skúmať, či
koná so ,,spôsobilým“ subjektom (pozn. správny súd nemá na mysli ,,len“ právnu spôsobilosť), v tejto
prejednávanej veci - s osobou, ktorej svedčí oprávnenie k vykonaniu úkonu, o aký išlo v prípade

tejto zápisnice. Je zrejmé, že postavenie konajúcej osoby ako štatutárneho orgánu bolo žalobcovi
preukázané na podklade výpisu z registra neziskových organizácií. K tomu však správny súd poukazuje
na skutočnosť, že pokiaľ išlo o štatutárny orgán - riaditeľa, nemožno opomenúť § 23 ods. 1 a 2 zákona
č. 213/1997 Z.z., z ktorého vyplýva, že riaditeľ je štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť neziskovej
organizácie a koná v jej mene, pričom rozhodnutie správnej rady alebo štatút, alebo zakladacia listina

môže obmedziť právo riaditeľa konať v mene neziskovej organizácie. Cit. ustanovenie výslovne uvádza,
že toto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám, avšak za predpokladu, že tieto osoby o tomto
obmedzení nevedeli, alebo nemohli vedieť. Je zrejmé, že týmto spôsobom zákonodarca chcel chrániť
tretie osoby konajúce v dobrej viere pokiaľ pri realizácii právnych úkonov jednajú so štatutárnym
orgánom, pretože môže ísť aj o súkromné subjekty aj bez akéhokoľvek právneho vzdelania, ktorým

nie je zrejmé, že k takému obmedzeniu vôbec môže dôjsť. V tejto súvislosti je však notár osobou s
právnym vzdelaním, ktorá vzhľadom na jej odborné predpoklady nepochybne má vedomosť o možnosti
obmedzenia konania štatutárneho orgánu v zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z.z. a taktiež
o možnosti vyžiadania si predmetného štatútu na účely overenia, či takéto obmedzenie nebolo v štatúte
upravené, keďže v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z.z. je nezisková organizácia povinná na

požiadanie sprístupniť štatút a každý je oprávnený do neho nazerať a robiť si z neho výpisy alebo odpisy.
Správny súd nespochybňuje, že žalobca ako notár v rozhodnom čase o obmedzení v štatúte nevedel,
avšak o tomto s ohľadom na jeho právne vzdelanie a vedomosť o možnosti vyžiadania si štatútu vedieť
mohol – takže v tomto smere nemožno absolútne bez ďalšieho uplatniť ,,neúčinnosť“ obmedzenia podľa
§ 23 ods. 2, časť vety za bodkočiarkou zákona č. 213/1997 Z.z. Pokiaľ ešte ide o záver, že žalobca

mohol vedieť o obmedzení v štatúte, keby si ho vyžiadal, tak správny súd k tomu navyše dopĺňa, že zo
spisu nevyplynula ani žiadna okolnosť, ktorú by bolo možné vnímať ako prekážku pre oboznámenie sa
so štatútom (napr. nesúčinnosť neziskovej organizácie), alebo ktorá by výrazným spôsobom sťažovala
možnosť oboznámenia sa so štatútom. Aj s ohľadom na výšku súm v notárskej zápisnici a charakter
spísaných právnych úkonov (uznanie dlhu, vykonateľnosť) by bolo rozumné uvažovať aj o určitej miere

zvýšenej opatrnosti, ktorú by tieto špecifické okolnosti vo veci odôvodňovali a v rámci tejto opatrnosti by
bolo z pohľadu správneho súdu na mieste, aby bolo zo strany notára vykonané podrobnejšie preverenie
oprávnenia dotknutej osoby vo vzťahu k úkonom, ktoré boli predmetom notárskej zápisnice.

33. Pokiaľ ide o NZ č. 1325/2016 (osvedčenie priebehu MVZ), jednou z kľúčových okolností, relevantne

spochybňujúcich, že žalobca ako notár konal s odbornou starostlivosťou je zistenie žalovaného, že
v notárskom spise sa nenachádza výpis z OR SR ani fotokópia 111ks listinných akcií, na podklade
ktorých sa mal žalobcovi preukázať konateľ spoločnosti AAROW s.r.o. A. L., ako osoba oprávnená
konať jednak v mene akcionára spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a.s. ako aj v mene spoločnosti
AAROW s.r.o. Rovnako nebola súčasťou notárskeho spisu pozvánka na konanie MVZ. V notárskom

spise sa však nachádzal úplný výpis z OR SR spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a.s., z ktorého
vyplynulo, že základné imanie spoločnosti tvorilo len 26ks akcií a taktiež z neho vyplynulo, kto je
predsedom predstavenstva – K. G. E.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ako notár mal vedomosť
o tom, že podľa výpisu z OR SR mala mať spoločnosť TECHNOPOL SERVIS, a.s. len 26ks akcií,
avšak, ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, napriek zásade materiálnej a formálnej publicity

sa bez ďalšieho spoľahol na pravdivosť tvrdenia zástupcu AAROW s.r.o., pričom až tak relevantným
aspektom nebola otázka skúmania samotnej platnosti resp. prípadnej neplatnosti akcií, ale otázka
zjavného nesúladu počtu akcií. Vzhľadom na údaje zapísané v úplnom výpise z OR SR žalobca ako
notár s ohľadom na zásadu materiálnej a formálnej publicity mal nadobudnúť minimálne pochybnosťotom,čikonásreálnymakcionáromspoločnostiTECHNOPOLSERVIS,a.s.atedaoprávnenouosobou.
Obzvlášť pokiaľ predmetom MVZ bola tak zásadná otázka, akou je výmena členov predstavenstva, nie
je v súlade s obsahom povinnosti notára konať s odbornou starostlivosťou, aby sa notár spoľahol len

na tvrdenie osoby, ktorá sa pred neho dostavila a aby bližšie neoveroval, či je táto osoba oprávnenou
k realizácii úkonov, o ktorých má spísať notársku zápisnicu resp. osvedečenie. Pripustením opačného
výkladu by sme argumentum ad absurdum vytvorili predpoklad pre vznik situácie, kedy by absolútne
ktokoľvek mohol predstúpiť pred notára a na základe dokladov, hoci aj nejasného pôvodu, ktoré by
notár žiadnym spôsobom neoveroval (napr. porovnaním s údajmi v OR SR) by mohol meniť štatutárne

orgány akejkoľvek obchodnej spoločnosti. Obsahom povinnosti notára konať s odbornou starostlivosťou
je aj to, že notár je povinný pri postupe s odbornou starostlivosťou pri výkone notárskej činnosti právne
vyhodnotiť všetky rozhodné skutočnosti, tak tie, ktoré sú obsiahnuté v tvrdení účastníka, ako aj tie,
ktoré sú obsiahnuté v listinách, ktoré na potvrdenie svojich tvrdení notárovi predkladá (obdobne aj
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 24S/81/2017 z 12.10.2017). Z popisu skutkových
okolností ani z obsahu spisu nevyplynulo a nebolo preukázané, že by sa žalobca ako notár venoval

overeniu toho, či koná so skutočným akcionárom, pretože v notárskom spise neboli založené ani
notáromuvádzanédokumenty(111kslistinnýchakcií,ktorémumalibyťpredložené,anivýpisspoločnosti
AAROW z OR SR), ktoré mu mali byť predložené a rovnako neboli súčasťou spisu ani iné podklady
(ako napr. prípadná komunikácia s, toho času, riadne zapísaným predsedom predstavenstva v OR SR),
ktoré by nasvedčovali, že žalobca sa snažil bližšie overiť, či koná s oprávnenou osobou a teda reálnym

akcionárom spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a.s. a to obzvlášť v kontexte toho, že objektívne mal
mať pochybnosť o tejto skutočnosti, keďže o.i. z úplného výpisu z OR SR vyplynul diametrálne odlišný
celkový počet akcií spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a.s. Pokiaľ žalobca v súvislosti s predmetnou
notárskou zápisnicou namietal, že notár nie je oprávnený zasahovať do deja osvedčovanej skutočnosti,
s týmto sa správny súd v zásade stotožňuje, keďže vo všeobecnosti uvedené vyplýva aj z judikatúry

kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018), avšak
overenie oprávnenosti osoby, s ktorou notár koná nie je zásahom do samotného deja osvedčovanej
skutočnosti.

34. Pokiaľ ide o spísanie NZ č. 1344/2016, NZ č. 1345/2016, NZ č. 1348/2016, NZ č. 1349/2016,

ktorých predmetom boli kúpne zmluvy, správny súd aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
týkajúce sa notárskej zápisnice osvedčujúcej MVZ konštatuje, že tieto notárske zápisnice, ktorými
boli spísané kúpne zmluvy bezprostredne časovo a v zásade aj materiálne nadväzovali, resp. úzko
súviseli práve so ,,spornou“ notárskou zápisnicou osvedčujúcou priebeh MVZ, pretože kúpne zmluvy
uzatváral ,,novo-menovaný“ štatutárny orgán, ktorý bol vymenovaný práve na podklade spomínaného

MVZ. Z odôvodnenia žalovaného, ktoré správny súd považuje za logické a vecne správne, vyplynulo,
že pokiaľ by žalobca konal s odbornou starostlivosťou už pri notárskej zápisnici osvedčujúcej priebeh
MVZ a teda overoval oprávnenosť dotknutej osoby, logicky by nedošlo k zmene štatutárneho orgánu.
Následne aj v prípade spísania kúpnych zmlúv by pri konaní s odbornou starostlivosťou bola pochybnosť
o tom, či koná s oprávnenou osobou a k ich samotnému spísaniu by nemohlo dôjsť, pretože pre

chýbajúce náležitosti subjektu by žalobca spísanie tohto úkonu odmietol, vzhľadom na skutočnosť, že
ako osoba s odborným právnym vzdelaním by musel mať vedomosť o tom, že dotknutý právny úkon
(spísanie kúpnej zmluvy s osobou, ktorá nie je štatutárnym orgánom) nebude v súlade so zákonom.

35. Ako už správny súd naznačil vyššie povinnosť notára postupovať pri notárskej činnosti s odbornou

starostlivosťou úzko súvisí aj s povinnosťou upravenou v § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku, pretože
splnenie povinnosti notára postupovať s odbornou starostlivosťou možno považovať aj za určitý
predpoklad, že bude splnená aj povinnosť podľa § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku a naopak. Povinnosť
podľa § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku, ktorú žalovaný vo svetle skutkových okolností prejednávanej
veci vyhodnotil taktiež ako porušenú zo strany žalobcu, spočíva v tom, že notári svojím postavením

a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom.
Povinnosť podľa § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku notár plní jednak už z titulu svojho špecifického
postavenia, ktoré už správny súd naznačil v bode 30 tohto rozsudku, pričom najvýraznejšie sa plnenie
tejto povinnosti prejavuje prostredníctvom výkonu notárskej činnosti – t.j. aktivitou notára. Usporiadaním
v právnych vzťahoch rozumieme to, že notár v rámci svojej činnosti realizuje úkony, ktoré riešia vzťahy

medzi fyzickými osobami a právnickými osobami tak, že realizáciou daného úkonu dôjde k usporiadaniu
vzťahov medzi nimi (napr. zmluvy). Istotu v právnych vzťahoch poskytuje notár najmä tak, že v zásade
pôsobí ako určitý garant autenticity právnych vzťahov. Pokiaľ ide o predchádzanie sporom, ktoré možno
považovať za kľúčový atribút tejto povinnosti s ohľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, taktento atribút spočíva v tom, že notár pri všetkých úkonoch, ktoré robí, tvorí obsah úkonu tak, aby nebol
zdrojombudúcichsporov,aabynezakladalsvojímobsahommožnosťbudúcehosporučinezhôd,akoani
výkladové nejasnosti spojené s obsahom úkonu. Zo skutkových okolností a s poukazom na nesplnenie

povinnosti konať s odbornou starostlivosťou možno konštatovať, že žalobca porušil nielen, ale najmä
atribút prevencie, ktorý je obsahom povinnosti podľa § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Je zrejmé, že
žalobca ako notár mal vedieť, že pokiaľ vzniknú pochybnosti vo vzťahu k ,,spôsobilosti“ subjektu –
či ide o oprávnenú osobu, tak uvedené objektívne môže byť zdrojom budúcich sporov, či nezhôd. Je
pravdou, že akýkoľvek úkon môže byť potenciálne zdrojom budúceho sporu, avšak práve z tohto uhlu

pohľadu je dôležité pre možnosť konštatovania porušenia tejto povinnosti podľa § 2 ods. 2 Notárskeho
poriadku zvoliť materiálny prístup a prihliadať aj na to, či bola porušená súvisiaca povinnosť notára
konať s odbornou starostlivosťou podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Pretože pokiaľ je porušená
povinnosťkonaťsodbornoustarostlivosťoupodľa§36ods.1Notárskehoporiadku,takuvedenévýrazne
indikuje, že notár nevyvinul dostatok úsilia na to, aby splnil povinnosť podľa § 2 ods. 2 Notárskeho
poriadku vo vzťahu k jej ,,preventívnemu atribútu“. Správny súd per analogiam poukazuje v súvislosti

s predchádzaním sporom na to, že všeobecná prevenčná klauzula a teda požiadavka na také konanie,
ktoré nebude ústiť do sporov je obsiahnutá aj v súkromnoprávnych predpisoch, konkrétne v § 3 ods.
2 Občianskeho zákonníka, kedy cit. ustanovenie ukladá všetkým fyzickým a právnickým osobám, ako
aj štátnym orgánom a orgánom miestnej samosprávy dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu
a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov. Z tejto generálnej prevenčnej klauzuly možno vyvodiť

záver, že právny poriadok kladie požiadavku prevencie o.i. aj na súkromnoprávne subjekty, ktoré
nemusia disponovať právnym vzdelaním resp. odbornou spôsobilosťou, preto je na mieste takúto
požiadavku klásť aj na osobu, ktorá by z hľadiska svojho postavenia (notár s odborným vzdelaním)
mala byť spôsobilá rozpoznať riziká súvisiace s prípadným vznikom sporu, taktiež by mala byť aj
spôsobilá nájsť vhodný spôsob riešenia situácie na účely predchádzania takému riziku, pričom súčasne

možno objektívne požadovať, aby si počínala tak, aby svojim konaním ani nenastoľovala podmienky pre
vznik prípadného sporu. Keďže v prípade notára ide o osobu, ktorej štát zveril špecifické kompetencie,
možno opätovne per analogiam dať do pozornosti požiadavku vyplývajúcu z generálnej prevenčnej
klauzuly obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá je daná štátnym orgánom a orgánom miestnej
samosprávy,aktoráspočívavtom,žetietovrámcisvojichkompetenciímajúdbaťnielennadodržiavanie

zákonov,aleajpôsobiťnasubjektyprimárnetak,abykrozporomnedochádzalo.Žalobcavšakvosvojom
špecifickom postavení notára svojim konaním, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pri spisovaní
zápisníc NZ č. 183/2016 a NZ č. 1325/2016 neoveroval oprávnenie osoby (konať za právnickú osobu
požadujúcu od notára vykonanie spísania a vydania listiny o predmetnom právnom úkone, príp. konať
za právnickú osobu požadujúcu spísanie osvedčenia o významných skutočnostiach - v danom prípade

spísanie notárskej zápisnice z predmetného MVZ Spoločnosti), s ktorou konal a následne napriek
zrejmej pochybnosti o náležitostiach subjektu, ktorá mu musela byť známa z jeho vlastnej činnosti
pristúpil k spísaniu NZ č. 1344/2016, NZ č. 1345/2016, NZ č. 1348/2016, NZ č. 1349/2016, čím vo
výsledku vytvoril podmienky pre vznik následných sporov a teda porušil povinnosť podľa § 2 ods. 2
Notárskeho poriadku.

36. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobca ako notár svojim konaním
pri spísaní sporných notárskych zápisníc porušil povinnosť podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku,
čo vyústilo aj do súvisiaceho následného porušenia ďalších povinností, ktoré žalovaný označil
v napadnutom rozhodnutí.

37. Po vyriešení spornej otázky, či žalobca ako notár svojim konaním naplnil objektívnu stránku
disciplinárneho deliktu podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku, najmä vo vzťahu k povinnosti notára
konať s odbornou starostlivosťou, správny súd považuje za vhodné venovať sa aj ďalším relevantným
námietkam žalobcu, obsiahnutým v žalobe. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu,

že nie je zrejmé, či ide vo veci o jednočinný súbeh alebo viacčinný súbeh a že v prípade viacerých
skutkov mal žalovaný v rámci absorpčnej zásady posúdiť to, za ktorý zo skutkov hrozí najprísnejšia
sankcia. Pri vyhodnocovaní tejto námietky je potrebné zohľadniť predovšetkým skutočnosť, že právna
úprava disciplinárneho previnenia ako aj katalógu sankcií v Notárskom poriadku je v tomto smere
špecifická. V prípade právnej úpravy obsiahnutej v § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku zákon vymedzuje

druhy sankcií, ktoré možno uložiť za každé disciplinárne previnenie, pričom tými sú: a) písomné
pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na
dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov a d) zbavenie notárskeho úradu. Cit. zákon
však nešpecifikuje konkrétne disciplinárne opatrenie (napr. vo vzťahu k jeho objektívnej stránke), zaktoré by mohla byť uložená tá-ktorá sankcia (odhliadnuc od limitácie vo vzťahu k subjektu, viď. §
91 ods. 4 Notárskeho poriadku). V tejto súvislosti tak možno konštatovať, že za všetky skutky, ktoré
napĺňajú skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia možno uložiť každú zo sankcií, ktoré zákon

vymedzuje v § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku, vrátane najprísnejšej sankcie, ktorou je zbavenie
notárskeho úradu. Okrem uvedeného treba mať na zreteli, že zákon nerozlišuje disciplinárne opatrenia
na základe ich závažnosti, preto nemožno dospieť k záveru, že na základe zákonnej úpravy je zrejmé, za
ktoré konkrétne disciplinárne previnenie možno uložiť miernejšiu, či naopak prísnejšiu sankciu, pričom
týmto nie je dotknutá zásada primeranosti sankcie a povinnosť uloženú sankciu riadne odôvodniť.

V prejednávanej veci tak pôjde o inú situáciu, ako v prípade iných právnych úprav, ktoré v jednom
ohľade nedisponujú katalógom sankcií, ale počítajú napr. len s pokutami, ktorých výška a v nadväznosti
na túto aj príslušný stupeň ,,prísnosti“ je jednoducho kvantifikovateľný a identifikovateľný z dotknutej
právnej úpravy a v druhom ohľade rozlišujú medzi jednotlivými správnymi deliktami (resp. priestupkami)
z hľadiska ich závažnosti. Obdobne takéto zreteľné rozlíšenie možno nájsť v prípade trestných činov,
ktoré možno deliť na prečiny, zločiny príp. ich subkategóriu obzvlášť závažných zločinov, pričom pri

týchto v závislosti od ich závažnosti zákon ustanovuje prísnejšie sankcie, čo celkom zreteľne vyplýva
aj z príslušnej právnej úpravy (Trestný zákon). Ako už však bolo naznačené vyššie, v prípade právnej
úpravy disciplinárnych previnení notárov a možných sankcií je táto situácia odlišná, keďže Notársky
poriadok nerozlišuje, kedy sa má disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 považovať za závažnejšie
a kedy naopak za menej závažné a v tomto duchu ani nepriraďuje resp. nespája s určitým stupňom

závažnosti konkrétnu sankciu.

38. Za daných okolností preto z pohľadu správneho súdu nebude možné aplikovať absorpčnú
zásadu absolútne a teda bez toho, aby boli zohľadnené špecifiká príslušnej právnej úpravy –
Notárskeho poriadku a teda uvedenú trestnoprávnu zásadu bude nevyhnutné aplikovať len primeraným

spôsobom, zohľadňujúcim špecifiká v prejednávanej veci. Záver ohľadom potreby primeraného použitia
trestnoprávnych zásad v oblasti správneho trestania zohľadňujúc špecifiká prejednávanej veci možno
v zásade odvodiť aj z rozhodovacej činnosti kasačného súdu (rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Asan 12/2020 z 25. mája 2022, publikovaný v Zbierke pod č.
25/2022 ZNSS). V prejednávanej veci je možno badať isté prejavenie absorpčnej zásady v tom,

že za viacero zbiehajúcich skutkov bolo uložené jedno disciplinárne opatrenie, čo je nepochybne
v súlade s účelom absorpčnej zásady, ktorým je aj ochrana páchateľa pred neprimerane vysokým
trestom, ktorý by už neplnil svoju funkciu. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že
v prejednávanej veci nezistil pochybenia žalovaného vo vzťahu k zásadám ukladania sankcií. Žalovaný
pri ukladaní sankcie – disciplinárneho opatrenia zohľadnil okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne

previnenie spáchané, zaoberal sa závažnosťou z pohľadu následkov spáchaného disciplinárneho
previnenia (výška peňažných súm v notárskych zápisniciach a ich právne dôsledky - narušenie právnej
istoty, vznik viacerých sporov), prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti (prvé disciplinárne konanie voči
žalobcovi, erudovanosť žalobcu, sebareflexia žalobcu...) a taktiež sa zaoberal aj otázkou primeranosti
sankcie a teda žalovaný konal v súlade s čl. 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR

ako aj per analogiam zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona.

39. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú absenciu právnej vety, správny súd zdôrazňuje, že v prípade
disciplinárneho previnenia notára je právna úprava koncipovaná odlišne, ako v prípade úpravy
jednotlivých trestných činov obsiahnutej v Trestnom zákone. Pokiaľ ide o disciplinárne previnenie je

zrejmé, že trestný rozsudok sa bude z hľadiska formy výrovej časti a jej obsahu líšiť od rozhodnutia
disciplinárnej komisie žalovaného v disciplinárnej veci a to aj vo vzťahu k prípadnému uvedeniu
právnej vety. Správny súd poukazuje na to, že aj keď disciplinárny delikt má v zmysle čl. 6 Dohovoru
povahu trestného obvinenia, a teda postup pri jeho prejednávaní a rozhodovaní o ňom by mal
vychádzať z rovnakých zásad, neznamená to, že napadnuté rozhodnutie, príp. návrh na začatie

disciplinárneho konania musí mať rovnaké formálno-právne náležitosti ako uznesenie o vznesení
obvinenia príp. obžaloba alebo rozsudok vydaný v trestnom konaní. V zmysle tejto požiadavky totožnosti
pre prejednávanie a rozhodovanie správnych deliktov a trestných deliktov, sa musia na disciplinárne
delikty použiť základné zásady trestného konania. Jednou z týchto zásad je zásada ne bis in idem
(nie dvakrát v tej istej veci). V zmysle dodržania tejto zásady musí rozhodnutie ako aj návrh na

začatie disciplinárneho konania obsahovať také skutkové vymedzenie disciplinárneho previnenia, aby
uvedený skutok nemohol byť zamenený za iný. Len o skutku, ktorý je takto vymedzený v disciplinárnom
návrhu,môžepotomorgánverejnejsprávyrozhodovať.Nevyhnutnoupodmienkoupredodržaniezásady
ne bis in idem je vymedzenie skutku v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Správny súd zadministratívneho spisu zistil, že skutok je v návrhu na začatie disciplinárneho konania vymedzený
rovnakým spôsobom, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Správny súd v tejto súvislosti uvádza,
že absencia právnej vety v návrhu na začatie disciplinárneho konania, ako aj v napadnutom rozhodnutí

nemá žiaden vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, pretože zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva a ani zo základných zásad trestného konania nie je možné dospieť k záveru, že právna
veta je podstatnou náležitosťou návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo rozhodnutia. (rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/228/2018 z 10.03.2020) Rovnako sa s ohľadom na vyššie
uvedené javí ako neopodstatnená námietka žalobcu, že mu týmto bolo odňaté právo na obhajobu,

pretože žalobca mal už na základe znenia disciplinárneho návrhu možnosť dozvedieť sa, aké konanie
bolo vyhodnotené ako disciplinárne previnenie a teda mal dostatočnú vedomosť o tom, voči čomu sa
má brániť.

40. Správny súd neakceptoval námietku žalobcu, že porušenie Etického kódexu je disciplinárnym
previnením len vtedy, ak sa jedná o porušenie iných povinností, a nie povinností pri výkone notárskej

činnosti. S ohľadom na špecifický rozsah a formuláciu cit. ustanovenia v časti vymedzujúcej objektívnu
stránku možno konštatovať, že Notársky poriadok pozná len jednu skutkovú podstatu, pre naplnenie
ktorej prichádza do úvahy naplnenie, či už jednej, alebo viacerých objektívnych stránok, vymedzených
nasledovne: 1) zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára
vyplývajúcich z Notárskeho poriadku alebo osobitného predpisu; 2) zavinené závažné alebo opätovné

porušenie iných povinností vyplývajúcich z Notárskeho poriadku, z Etického kódexu notára, z interného
predpisu komory alebo uznesenia komory; 3) správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným
spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie; 4) pokračovanie vo výkone činnosti,
ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára; 5) zavinené konanie notára, ktoré má za následok
prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní; 6) nerešpektovanie právoplatne uloženého

disciplinárneho opatrenia. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že právna úprava obsiahnutá
v § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku teda v rámci vymedzenia objektívnej stránky skutkovej podstaty
špecifikuje množinu konaní, ktoré možno sankcionovať disciplinárnym opatrením. V skutkovej podstate
disciplinárneho previnenia sú zovšeobecnené podstatné a typické prvky disciplinárnych previnení
určitých skupín. Vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci bude potrebné zamerať sa na

disciplinárne previnenie vo vzťahu k objektívnej stránke spočívajúcej v zavinenom závažnom alebo
opätovnom porušení povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z Notárskeho poriadku alebo
osobitného predpisu a zavinenom závažnom alebo opätovnom porušení iných povinností vyplývajúcich
z Notárskeho poriadku, Etického kódexu notára. Pokiaľ ide o zavinené závažné alebo opätovné
porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z Notárskeho poriadku alebo osobitného

predpisu, môže ísť o základné povinnosti notára, obsiahnuté jednak v sľube (§ 13 Notárskeho poriadku),
ako aj o ďalšie povinnosti obsiahnuté naprieč jednotlivými ustanoveniami v Notárskom poriadku.
Pre naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia s takto formulovanou objektívnou stránkou
je nevyhnutnou podmienkou zavinenie, závažnosť disciplinárneho previnenia a súčasne je potrebné,
aby pri naplnení objektívnej stránky spočívajúcej v zavinenom závažnom alebo opätovnom porušení

povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z Notárskeho poriadku alebo osobitného predpisu
bola preukázaná príčinná súvislosť s výkonom činnosti notára, ktorá je vymedzená v § 3 a 5 Notárskeho
poriadku.

41. Mierne odlišná je situácia pri objektívnej stránke disciplinárneho previnenia spočívajúcej v

zavinenom závažnom alebo opätovnom porušení iných povinností vyplývajúcich z Notárskeho poriadku,
z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, pretože z tejto
podľa správneho súdu vyplýva, že pod tento druh disciplinárnych opatrení možno zaradiť porušenia
povinností vyplývajúcich z Notárskeho poriadku, Etického kódexu notára, interného predpisu Notárskej
komory SR alebo uznesenia Notárskej komory SR, t.j. aj takých, ktoré nesúvisia výlučne s notárskou

činnosťou podľa § 3 a 5 Notárskeho poriadku, avšak sekundárne sa jej môžu dotýkať. Z pohľadu
správneho súdu to znamená, že v tejto súvislosti pre naplnenie objektívnej stránky nie je podstatným,
či ide o porušenie povinností priamo pri notárskej činnosti podľa § 3 a 5 NP, alebo mimo nej. Inak
povedané, ak aj ide o porušenie povinností vyplývajúcich z Etického kódexu notára priamo pri notárskej
činnosti podľa § 3 a 5 NP, nie je to ,,diskvalifikačnou“ skutočnosťou na účely subsumovania skutku pod

takto formulovanú objektívnu stránku disciplinárneho previnenia, ktorá zahŕňa aj porušenie povinností
vyplývajúcich z Etického kódexu notára. Ako aj samotná časť I, ods. 4 Etického kódexu notára uvádza,
normy obsiahnuté v kódexe, sú kryštalizáciou najlepších tradícií notárstva. Pramenia v spoločenských
hodnotách, ktorým toto povolanie slúži a ktoré dávajú identitu jeho členom. Je teda pochopiteľné,že ide o zhrnutie štandardov regulujúcich správanie sa notára a to nie len vo všeobecnosti, ale aj
pri výkone notárskej činnosti podľa § 3 a 5 Notárskeho poriadku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
všeobecného výkonu povolania notára. Preto je z pohľadu správneho súdu možné naplniť objektívnu

stránku disciplinárneho previnenia spočívajúceho v porušení povinností vyplývajúcich z Etického kódexu
notára aj za predpokladu, že takéto porušenie vzniklo pri notárskej činnosti podľa § 3 a 5 Notárskeho
poriadku. S ohľadom na uvedené preto neobstojí argumentácia žalobcu, ktorá smerovala k tomu, že
porušenie Etického kódexu notára za predpokladu, že k nemu došlo pri výkone notárskej činnosti
nemožno vyhodnotiť ako disciplinárne previnenie podľa § 91 Notárskeho poriadku.

42. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie sa nevenuje otázke prípadného premlčania
minimálne prvého skutku týkajúceho sa NZ č. 183/2016, založenej na tom, že navrhovateľ sa
mal o skutku dozvedieť z médií, správny súd poukazuje na skutočnosť, že z návrhu na začatie
disciplinárneho konania zreteľne vyplynulo, že Ministerstvo spravodlivosti SR začalo prešetrovať
skutočnosti uvádzané B. M., v rámci čoho si vyžiadalo od žalobcu ako notára celý notársky spis č.

183/2016 a menovaného advokáta požiadalo o doplnenie dôkazov o Štatút neziskovej organizácie
MAJÁKNÁDEJEn.o.,pričomžalobcadoručilfotokópiunotárskehospisuspolusosvojimvyjadrenímdňa
31.08.2016 a štatút neziskovej organizácie bol doručený dňa 24.10.2016. Podľa vyjadrenia navrhovateľa
(ministerkyspravodlivosti)samutedadňom24.10.2016staliznámymianespochybniteľnýmiskutočnosti
oprávňujúce navrhovateľa na podanie disciplinárneho návrhu. Uvedené časové okolnosti neboli

spochybnené a keďže návrh na začatie disciplinárneho konania bol žalovanému doručený dňa
20.03.2017, je zrejmé, že v danom prípade bol návrh podaný včas, teda v súlade s lehotami uvedenými
v § 92 Notárskeho poriadku. Napriek skutočnosti, že premlčanie nie je expressis verbis upravené
v Notárskom poriadku, ani v toho času účinnom Disciplinárnom poriadku Notárskej komory SR, z
ustanovenia § 92 Notárskeho poriadku a § 8 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory

SR možno odvodiť, že trvanie premlčacích lehôt na zánik disciplinárnej zodpovednosti notára za
disciplinárne previnenie je totožné s objektívnou lehotou na podanie disciplinárneho návrhu. Ide o
logický záver, keďže v prípade spáchania disciplinárneho previnenia a uplynutia premlčacej lehoty
disciplinárna zodpovednosť notára zaniká. Pokiaľ námietka premlčania bola založená na tvrdení
žalobcu, že navrhovateľ sa mal dozvedieť o skutku z médií, správny súd poukazuje na skutočnosť, že

uvedené súvisí s otázkou subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu, pričom táto je jeden
rok, odkedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, avšak posudzovanie tejto lehoty sa
odvíja od momentu, od kedy osoba oprávnená podať disciplinárny návrh nadobudla potrebný stupeň
presvedčenia o tom, že dotknutá osoba sa dopustila skutku, ktorý má znaky disciplinárneho previnenia.
Navrhovateľ, o ktorého ide vo veci samej, disponuje dohľadovým oprávnením v oblasti notárov, čo

v praxi znamená spravidla vybavovanie podnetov (alebo sťažností či iných podaní) fyzických osôb a
právnických osôb, ktorými tieto osoby poukazujú na možné pochybenie notára. Avšak ani samotná
skutočnosť, že niektorá osoba podá podnet alebo sťažnosť, ešte nevyhnutne neznamená, že týmto
momentom sa navrhovateľ automaticky dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia a začína plynúť
subjektívna lehota, pretože bez prešetrenia podnetu nie je možné bez ďalších pochybností urobiť takýto

záver. Per analogiam vzhľadom na uvedené, teda aj pokiaľ by sa preukázalo ako pravdivé tvrdenie
žalobcu, že navrhovateľ sa o spáchaní skutku dozvedel z médií, uvedené by nemalo vplyv na začatie
plynutie subjektívnej lehoty na podanie návrhu, pretože týmto momentom by ešte navrhovateľ bez
zaobstaraniasiinýchpodkladov(notárskyspis,štatútapod.)eštenemoholnadobudnúťpotrebnýstupeň
presvedčenia o tom, že dotknutá osoba sa dopustila skutku, ktorý má znaky disciplinárneho previnenia.

43. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok a s prihliadnutím na možnosť súdneho prieskumu v medziach § 195 SSP, správny súd
konštatuje, že žalovaný správne a dostatočne zistil vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdil
a vydané napadnuté rozhodnutie zodpovedá ustanoveniam Notárskeho poriadku, pričom v konaní

žalovaného sa nevyskytli vady, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny
súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od

žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.