Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714203784
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2714203784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore navrhovateľa: Intrum Slovakia s.r.o.,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom:
JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 37927795, proti
odporkyni: A. B., C. D., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom E., F. XXX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, 040 01 Košice – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 42 326 923, zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Masarovič, Park Angelinum 2,
040 01 Košice, IČO: 40260194, o zaplatenie 759,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Skalica z 2. júna 2015 č. k. 7C/55/2014–119, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. návrh zamietol; II. odporkyni náhradu trov konania
nepriznal; III. navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne na
účet jeho právneho zástupcu vedený v G., H., pobočka Košice, číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 118,98 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Právne

svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom
a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Obch. z.“); §
2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len
„ZSÚ“); § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
platnomaúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru(ďalejlen„O.z.“);§92

ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom
a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon o bankách“). Vecne
dôvodil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 16.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť mu sumu 759,98 eur spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 759,98 eur od
9.10.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru, trov konania, trov právneho zastúpenia. Podaním
doručeným súdu 9.8.2014 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2,
Košice, IČO: 42 326 923 (ďalej aj „vedľajší účastník“) svoj vstup do konania na stranu odporkyne. Súd

vykonaným dokazovaním zistil tento stav veci: E., H. ako právnická osoba na základe žiadosti odporkyne
zriadila v jej prospech bežný účet, na ktorom poskytla v prospech odporkyne úver vo forme povoleného
prečerpania. E., H. ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 6.9.2004 Zmluvu o vydaní a
používaní bankovej platobnej karty. Na základe tejto zmluvy banka poskytla odporkyni úver vo formepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Odporkyňa si neplnila platobné povinnosti,
prekročila limit povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy, čím došlo
k nepovolenému prečerpaniu peňazí na účte odporkyne v trvaní viac ako 5 dní. Na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.3.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ( ďalej len „SLSP, a.s.“) a navrhovateľom ako postupníkom
bola na navrhovateľa postúpená okrem iného i pohľadávka voči odporkyni. Z obsahu špecifikácie
odovzdanej pohľadávky súd zistil, že suma istiny 759,98 eur a ďalšie údaje sa viažu k číslu účtu
XXXXXXXXXX a pôvodné číslo účtu bolo XXXXXXXXXX. SLSP, a.s. oznámila odporkyni postúpenie

pohľadávky listom z 5.4.2013. Na základe nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte
odporkyne navrhovateľ vyhlásil k 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z titulu nesplateného
úveru evidovaného vo výške 917,81 eur a zároveň vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky do
8.10.2013. Suma 917,81 eur pozostávala z dlžnej istiny prečerpania 759,98 eur, úrokov 105,33 eur,
poplatkov 52,50 eur. Odporkyňa neuhradila pohľadávku v určenej lehote, preto bola vyzvaná opakovane
právnym zástupcom navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky do 30.1.2014. Odporkyňa neuhradila

pohľadávku ani len čiastočne, od 9.10.2013 je podľa navrhovateľa v omeškaní so zaplatením sumy
759,98 eur s príslušenstvom. Z obsahu oznámenia SLSP, a.s. o postúpení pohľadávky z 5.4.2013
mal súd preukázané, že v oznámení sa uvádza ako číslo účtu odporkyne: XXXXXXXXX. Z obsahu
oznámenia navrhovateľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 1.10.2013 mal súd preukázané,
že splatnosť sa týka prečerpania na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Takéto číslo účtu uviedol aj právny

zástupca navrhovateľa v predžalobnej výzve z 23.1.2014.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom podaní namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa.
Poukázal na to, že navrhovateľ ako postupník v oznámení pre odporkyňu zo dňa 1.10.2013 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Je toho názoru, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou podlieha právnej úprave v zmysle § 52 a nasl. O.z., ZSÚ. Považuje

vyhlásenie navrhovateľa o mimoriadnej splatnosti úveru za neplatné, za nekalú obchodnú praktiku,
lebo navrhovateľ nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách, z čoho vyplýva,
že navrhovateľ nemôže spravovať takzvaný živý úver, ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť úveru. Je
toho názoru, že banka nemôže postúpiť nebankovej spoločnosti tzv. živý úver ale len pohľadávky z
ukončeného úveru formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. V tejto súvislosti sa odvolal na § 9 ods. 1

zákona o bankách, podľa ktorého bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné
na inú osobu, neprechádza ani na právneho nástupcu. Nakoľko navrhovateľ nie je držiteľom bankového
povolenia, nemá ani oprávnenie spravovať živé bankové úvery, čo je súčasťou bankovej činnosti. Z
týchto dôvodov považuje postúpenie pohľadávky z neukončeného bankového úveru postupcom (SLSP,
a.s.) na navrhovateľa ako postupníka za neplatný právny úkon podľa § 39 O.z.. Ďalej sa vyjadril k tomu,

že predmetom postúpenia z banky na nebankovku môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite
viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená podmienka, že banka písomne vyzve
svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Podľa jeho
názoruprávnypredchodcanavrhovateľanevyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Ztýchtodôvodovžiadal
zamietnuť návrh.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci písomných vyjadrení uviedol, že žalovaná suma 759,98 eur
predstavujelendebetnýstavnaúčteodporkyne,t.j.výškučerpanejanesplatenejsumy,ktorúodporkyňa
doposiaľ neuhradila. Samotnú sumu 759,98 eur špecifikoval tak, že pozostáva z úverovej istiny 697,07
eur ako povolené prečerpanie a sumy 62,91 eur ako vyčerpané peniaze nad rámec povolenej sumy.
Vzhľadom na námietku vedľajšieho účastníka na nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie a v

súvislosti s výzvou súdu predložil kópiu výzvy jeho právneho predchodcu adresovanú odporkyni, ktorou
výzvou podľa názoru navrhovateľa došlo k splneniu podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd
uviedol, že na predmetnej výzve nebol uvedený dátum vyhotovenia listiny. K predmetnej listine nebola
doložená doručenka od odporkyne resp. poštový podací hárok svedčiaci o daní oznámenia na poštovú
prepravu pre odporkyňu.

Predmetom konania bolo zaplatenie 759,98 eur spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy
759,98 eur od 9.10.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného nepovoleného prečerpania.
Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že obchodná spoločnosť E., H. na žiadosť
odporkyne zriadila pre ňu bežný účet. E., H. poskytla odporkyni povolené prečerpanie peňažných
prostriedkov na účte. Dňa 28.3.2013 uzavreli obchodná spoločnosť SLSP, a.s. ako postupca a

navrhovateľ ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej zmluvy o postúpení
pohľadávok bolo mimo iného i postúpenie peňažnej pohľadávky vo výške 759,98 eur voči odporkyni.
Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o bežnom účte je od svojho
vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľapríslušných ustanovení Obch.z. (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 O.z., ZSÚ), keďže SLSP, a.s. vystupovala ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní

zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V prejednávanej vec
sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 759,98 eur s príslušenstvom, ktorá suma podľa navrhovateľa
predstavovalazostatoknesplatenéhoúveruzískanéhopovolenýmprečerpanímsumy697,07eurasumy
62,91 eur ako výške čerpaných peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy.
Vedľajší účastník na strane odporkyne namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa

dôvodiac, že obchodná spoločnosť SLSP, a.s. nemôže postúpiť navrhovateľovi tzv. živý úver a
navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden relevantný doklad, že úverový vzťah s odporkyňou bol ukončený
pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa. Navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu
v spore od Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.3.2013 s obchodnou spoločnosťou SLSP,
a.s., ktorú zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za platnú. Splnenie podmienky vyzvať odporkyňu
na splatenie dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky preukazoval cez dôkaz - písomnú výzvu (bez

dátumu na listine), ktorú listinu predložil na výzvu súdu preukázať, či SLSP, a.s. pred postúpením vyzvala
odporkyňu na zaplatenie a splnenie podmienky podľa 92 ods. 8 zákona o bankách.
Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej
medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom

sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri
postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.
Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne
postavenie. V súdenom spore navrhovateľ uzavrel dňa 28.3.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok s
obchodnou spoločnosťou SLSP, a.s. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže banka (postupca)

v prejednávanej veci postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi (odporkyni), ak je klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,
a to aj napriek písomnej výzve banky. V konaní však nebolo riadne preukázané, napriek márnemu
poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že by obchodná spoločnosť SLSP, a.s. vyzvala pred uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávok písomne odporkyňu na splatenie nepovoleného prečerpania, táto

skutočnosťnevyplynulaanizobsahuspisu.Navyšepodľanavrhovateľakonečnásplatnosťúverunastala
dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle jeho oznámenia z 1.10.2013, avšak zmluva o
postúpení pohľadávok bola uzatvorená už dňa 28.3.2013. Vychádzajúc z uvedených skutočností tak
dospel súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky v sume 759,98 eur z
obchodnej spoločnosti SLSP, a.s. na navrhovateľa. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol

dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že pred postúpením na neho SLSP, a.s. vyzvala odporkyňu na
splatenie dlžnej sumy, lebo nedoložil žiadny listinný dôkaz svedčiaci o tom, že by SLSP, a.s. výzvu
odporkyni aj doručila resp. aspoň dala na poštovú prepravu (pr. nedoložil ani poštový podací hárok ako
to urobil pri iných doložených listinách). Takéto postúpenie pohľadávky je tak neplatné v zmysle § 39
O.z. pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o

bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorým
je klient v nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k
prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní

rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má
aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak
navrhovateľ preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené v konaní. Ak sa to v
konanínedokáže,súdnávrhzamietnesozáveromonedostatkuaktívnejvecnejlegitimácienavrhovateľa
bezohľadunaprípadnézistenie,ženositeľomaktívnejvecnejlegitimáciejeinýsubjekt,ktorýalevkonaní

nevystupuje ako navrhovateľ. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že
postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým
súd návrh voči odporkyni zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods.

8 O.s.p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov), vecne
dôvodil plným úspechom odporkyne, ktorej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov
konania výslovne nežiadala, i keď inak by jej na ňu vzniklo právo.Nakoľko si i právny zástupca vedľajšieho účastníka konania uplatnil trovy právneho zastúpenia, žiadal
ich uhradiť navrhovateľom, súd sa vyporiadal i s týmto nárokom. Citoval § 93 ods. 2 a ods. 4 veta prvá
O.s.p. a vychádzal z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc

v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného ústavného článku ako aj z
ustanovení § 93 ods.2 O.s.p., § 18 O.s.p., § 24 O.s.p., § 25 O.s.p. vyplýva rovnaké právo pre každého
účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou,
či advokátom. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej
predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci

je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie
sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom
je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou
súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre
ľudské práva v rozhodnutí zo 6.2.1954 vo veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci

B. proti R. (č. 30428/96, resp. 7689/01). Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov
civilného sporového procesu, je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto
zásadesapremietamyšlienka,žeten,ktodôvodneuplatňovalalebobránilsvojesubjektívneprávoalebo
právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne
vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade

uplatňuje zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých
vznikne nárok na náhradu trov konania, sú : a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na
uplatňovanie alebo bránenie práva, c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie
náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom

nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká
povinnosťnanáhradutrovkonania,saodpočítaodúspechuúčastníka,ktorémuvznikáprávonanáhradu
trov konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie
alebo bránenie práva a d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať

nároku na príslušenstvo v časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z
uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý
mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti
pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná
náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto

ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Z obsahu spisu mal súd preukázané,
že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným súdu, k veci sa písomne vyjadril,
dostavil sa osobne na pojednávanie, na pojednávaní riadne za prítomnosti odporkyne zastupoval jej
záujmy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zastával názor, že účastníci konania majú právo byť
v konaní zastúpení advokátom, avšak majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnému

účastníkovi konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený a
zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania individuálne rozhodovať z hľadiska ich
účelnosti. Súd má z obsahu spisu za preukázané, že vedľajší účastník na strane odporkyne dobrovoľne
vstúpil do konania. Následne sa vedľajší účastník vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia. Vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa

je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva
a preto je spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd
dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade sú vedľajším účastníkom uplatňované trovy konania
(za prevzatie zastupovania a vyjadrenie sa, účasť na pojednávaní) účelné a hospodárne v celom
rozsahu, lebo pre námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a po doplnení dokazovania v zmysle

návrhu vedľajšieho účastníka súd návrh zamietol. Súd rozhodol o trovách konania pri navrhovateľovi a
vedľajšom účastníkovi na strane odporkyne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka konania si správne vypočítal za 1 úkon právnej služby odmenu
51,45 eur. Vo veci plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 118,98 eur, pozostávajúcu z: 1/ odmena za úkon právnej služby 2 x 51,45
eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie); 2/ režijný paušál a to v r. 2014: 2 x 8,04 eur .2.Protitomutorozsudkuvcelomjehorozsahupodalvčasodvolaniežalobca,snávrhomnajehozrušenie
a vrátenie veci na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd I. stupňa nesprávne právne posúdil vec a neúplne
zistil skutkový stav veci. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázali predložením listinného

dôkazu, Oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým si postupca, spol. Slovenská sporiteľňa, a.s.
splnil povinnosť podľa § 526 O.z.. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, podporne
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003.
Účelom § 92 zákona o bankách je, úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods.8

zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach
za splnenia, ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka
postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná
bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako
sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým
bankové tajomstvo. Účel ustanovení je vyjadrený aj v dôvodovej správe k § 92 vládneho návrhu zákona

o bankách, podľa ktorej: ,, V ustanoveniach odsekov 1 až 7 (teraz ods. 8) sa upravujú ďalšie prípady
prelomenia bankového tajomstva." Nejde však o zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky
bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia. Správnym právnym posúdením
veci a riadnym zistením skutkového stavu z predložených dôkazov by súd I. stupňa, vyhovel návrhu v
celom rozsahu.

3. Vedľajší účastník na strane odporkyne (Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park
Angelinum 2, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 326 923, zastúpený advokátom:
Mgr. Peter Masarovič, Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 40260194) sa k odvolaniu žalobcu
vyjadril v podaní z 2.3.2023 tak, že poukazuje na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia a zotrváva

na všetkých svojich doterajších tvrdeniach. Je nepochybné, že medzi navrhovateľom - právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k vzniku spotrebiteľského úverového vzťahu, pričom je
nesporné, že odporkyňa z tohto úverového vzťahu neplnila, tak ako to bolo zmluvne dohodnuté medzi
stranami. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej

písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore
s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý
úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V

takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s
iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti,
ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. V danom
prípade neboli splnené zákonom stanovené náležitosti na platné postúpenie pohľadávky. Navrhovateľ
súdu hodnoverne nepreukázal, že by odporkyni boli skutočne zaslané nasledujúce listiny, ktorými,

ako sám uviedol, mali preukázať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách. Podmienky zakotvené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách musia byť
splnenékumulatívne.Nakoľkopohľadávkaprávnehopredchodcunavrhovateľanebolanažalobcuplatne
postúpená, navrhovateľ nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia,
aktívne vecne legitimovaný. V zmysle uvedeného navrhovateľ nemohol platne nadobudnúť pohľadávku,

ktorájepredmetomdanéhokonania,keďbezplatnéhopostúpeniazáväzkuniejenastranenavrhovateľa
dostatok aktívnej vecnej legitimácie uplatňovať si bankovú pohľadávku.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu ani k vyjadreniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila, rovnako žalobca
sa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O. s.
p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou(predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 O.
s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205

ods. 1 O. s. p., aj § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. c/ a f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O. s. p., akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale
nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory
námietkam žalobcu považovať za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre
rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu

ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne
presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť
ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti
vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto,

ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP
in fine) nasledovné:

6. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta.
Zákon o bankách upravuje vzťahy súvisiace s podnikaním bánk na území Slovenskej republiky

s cieľom bezpečného fungovania bankového systému (§ 1 zákona o bankách). V ustanovení § 2 ods. 1
tento zákon definuje banku ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky založenú ako
akciovú spoločnosť, ktorá má bankové povolenie (je osobitnou úverovou inštitúciou). Ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách preto obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou
inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok

klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom
sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi.
Špeciálna úprava postúpenia pohľadávky vychádza z osobitného postavenia bánk, ktoré
disponujú bankovým povolením. Keďže cieľom zákona je právna úprava pri zabezpečení fungovania
celkového bankového systému, bolo žiaduce stanoviť pevné pravidlá pri postupovaní pohľadávok bánk

na iné subjekty, ktoré nie sú bankami, aby nedošlo k obchádzaniu zákona o bankách (napr. s postúpením
nesplatných pohľadávok bánk súvisí ich ďalšia správa, pritom poskytovanie úveru bánk a ich správa je
špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou).
Ustanovením § 92 ods. 8 ZoB zákonodarca sledoval sprísnenie postúpenia cesie
bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší

zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou
dojednal finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte
pred postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými
sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania,

umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku, nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie
bankovejpohľadávkybolaochranabankovéhotajomstva.Striktnépodmienkypostúpeniapohľadávkyvo
svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky, so súčasným stanovením
výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospechspotrebiteľa. Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu,
ak by banky postupovali „živý“ úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o
bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“).

Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu v odvolaní, že ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobkyne ako postupníka pohľadávky,
keďže jeho účelom bola podľa názoru žalobcu úprava výnimiek z bankového tajomstva. Cieľom
dotknutého ustanovenia bolo sprísnenie pravidiel pre postúpenie pohľadávok bánk zo spotrebiteľských
úverov, napriek zaradeniu tohto ustanovenia do štrnástej časti právneho predpisu s názvom bankové

tajomstvo, pričom podmienky platného postúpenia pohľadávky banky a podmienky možnosti prelomenia
bankového tajomstva, sa vzájomne nevylučujú, naopak prekrývajú sa (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2017).
Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských
veciach, sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť
právneho úkonu. Akceptujúc odvolaciu argumentáciu žalobcu, spotrebitelia vstupujúci do zmluvného

vzťahu s bankou by sa ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Banka nepochybne má právo postúpiť aj pohľadávku
z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je ale nevyhnutné, aby postupovala v súlade
so zákonom, vrátane ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách (porov. rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 19Co/177/2014).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej
pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 1Cdo 147/2017).
V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné

bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok NS SR z 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo 162/2020)
Súd prvej inštancie sa preto dôvodne zaoberal aplikáciou ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách na
daný prípad, keďže spôsobilým predmetom postúpenia môže byť, v prípade bankovej pohľadávky, iba

pohľadávkaalebojejčasť,ktorájesplatná,atozapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvy,napriek
ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013). Súd
prvej inštancie preto správne konštatoval, že nepreukázanie zákonom stanovených predpokladov cesie

bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, malo za následok nepreukázanie vecnej
aktívnej legitimácie žalobcu (postupníka). Podľa platného právneho poriadku nie je daná viazanosť
už vydanými skoršími rozhodnutiami súdu prvej a druhej inštancie, pričom výkladom predmetného
ustanovenia zákona o bankách sa už zaoberal NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 147/2017 s vyššie
uvedeným záverom.

Postúpenie pohľadávky bánk právna úprava výslovne viaže na záväzky, s ktorými je klient
banky v omeškaní, ktoré nastáva po splatnosti dlhu. Preto východiskovým predpokladom postúpenia
je splatnosť pohľadávky banky voči klientovi. Banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu
peňažnému záväzku, s ktorou je klient v omeškaní (§ 92 ods. 8 zákona o bankách), inak by boli
postupované „živé“ úvery na nebankové subjekty, hoci poskytovanie a správa bankového úveru

podliehajú osobitnej úprave zákona o bankách.
Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť, v prípade bankovej pohľadávky, iba pohľadávka
alebo jej časť, ktorá je splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, napriek ktorej bol
klientbankynepretržitedlhšieako90kalendárnychdnívomeškaní.Uvedenépredpokladysúzákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia

pohľadávky.
Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne
stanovenú v § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to písomnú výzvu banky dlžníkovi, ktorá je prvoradým
predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, keďže v konaní nebolo
preukázané, napriek márnemu poučeniu (zo strany súdu) podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že by obchodná

spoločnosť SLSP, a.s. vyzvala pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok písomne odporkyňu na
splatenie nepovoleného prečerpania, táto skutočnosť nevyplynula ani z obsahu spisu. Navyše podľa
navrhovateľa konečná splatnosť úveru nastala dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle
jeho oznámenia z 1.10.2013, avšak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená už dňa 28.3.2013.Vychádzajúc z uvedených skutočností tak dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že neboli
splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky v sume 759,98 eur z obchodnej spoločnosti SLSP,
a.s. na navrhovateľa, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že pred postúpením

na neho SLSP, a.s. vyzvala odporkyňu na splatenie dlžnej sumy, lebo nedoložil žiadny listinný dôkaz
svedčiaci o tom, že by SLSP, a.s. výzvu odporkyni aj doručila resp. aspoň dala na poštovú prepravu
(pr. nedoložil ani poštový podací hárok ako to urobil pri iných doložených listinách). Takéto postúpenie
pohľadávky je tak neplatné v zmysle § 39 O.z. pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej
podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky

klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorým je klient v nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní.
Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo
210/01, podľa záverov ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, je dôvodné
poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2017, ktorý označil

uvedené rozhodnutie za staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti
spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných až protichodných princípoch ako
právo obchodné. Uvedené rozhodnutie primárne rozoberá i predmetnú notifikačnú povinnosť a
nevylučuje možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak by bola postúpená
pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením

o postúpení pohľadávky, ako ani odchylnou úpravou (od ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách)
vzájomných práv a povinností zmluvných strán (veriteľa a dlžníka). Argument žalobcu poukazujúci na
oznámeniepostupcuopostúpenípohľadávkybolpotombezprávnehovýznamu,vovzťahukpožiadavke
splnenia zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky, ktoré mali byť
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách naplnené už pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky.

Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadom ktorej neboli splnené špeciálne podmienky pre postúpenie
bankovej pohľadávky na nebankový subjekt (postúpenie v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách), bol
by neplatný právny úkon v zmysle § 39 O.z. (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2017).
V spore niesol navrhovaateľ dôkazné bremeno preukázania naplnenia zákonom stanovených
podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré však neuniesol

a v dôsledku toho bol návrh na začatie konania súdom prvej inštancie dôvodne zamietnutý, pre
nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Týkalo
sa to aj rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania vo vzťahu navrhovateľa a odporkyne, kde

súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého vznikol v konaní plne
úspešnej odporkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, súd prvej inštancie jej však náhradu
trov konania správne nepriznal, nakoľko podľa obsahu spisu jej v konaní žiadne trovy nevznikli, žiadnu
náhradu trov konania si neuplatnila. Vo vzťahu k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka (na strane
odporkyne) dospel súd prvej inštancie tiež k správnemu záveru, že v tomto konkrétnom prípade boli

vedľajším účastníkom uplatňované trovy konania (trovy právneho zastúpenia) účelné a hospodárne v
celom rozsahu, lebo pre námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a po doplnení dokazovania v
zmysle návrhu vedľajšieho účastníka súd návrh zamietol, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne
priznal vedľajšiemu účastníkovi proti navrhovateľovi náhradu trov konania, pričom nárok na náhradu trov
ani výška trov neboli odvolaním spochybnené.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Z dôvodu, že odporkyňa bola plne úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP jej síce vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom k tomu, že

jej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli a ani si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, náhrada trov odvolacieho konania žalovanej nebola priznaná (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, 040 01
Košice-Staré Mesto, IČO: 42326923 (zastúpené advokátom: Mgr. Peter Masarovič, Park Angelinum 2,
040 01 Košice) oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne podaním

zo 7.8.2014, doručeným súdu prvej inštancie 9.8.2014, a to podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. (účinného
do 30.6.2016).
Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má
právny záujem na výsledku konania.
Nová právna úprava (CSP) oveľa systematickejšie a hlbšie rieši problematiku intervencie v sporovom

konaní (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva). Intervencia v sporovom konaní je typickým procesným
inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava (v O. s. p.) sa však javila ako neuspokojivá a neefektívna,
preto sa prikročilo k jej komplexnej zmene (v CSP). Kritérium právneho záujmu na výsledku konania
je tradičným a osvedčeným kritériom intervencie v spore, preto zostalo normatívne zachované. Právny
záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej

sa na konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na
výsledku sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku
sporu medzi stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené
rozsudkom vydaným v danom spore. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. teda vedľajším účastníkom mohla
byť aj právnická osoba, ktorej premetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, napr.

občianske združenia na ochranu spotrebiteľa, avšak Civilný sporový poriadok tento inštitút nielenže
pomenoval inak, nazval ho intervenciou, ale stanovil aj to, že intervenientom môže byť len ten, kto má
právny záujem na výsledku konania.
Vedľajší účastník v konaní (občianske združenie na ochranu spotrebiteľov), zúčastňujúci sa konania
popri odporkyni, v predmetnej veci netvrdil ani nepreukázal právny záujem na výsledku konania, do

konania vstúpil podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.6.2016.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k tomu záveru, že nadobudnutím účinnosti
Civilného sporového poriadku, teda dňom 1.7.2016, zaniklo ex lege vedľajšie účastníctvo Združenia
na ochranu spotrebiteľov OBRANA na strane odporkyne, pretože toto občianske združenie nespĺňa
zákonom stanovenú požiadavku na intervenienta a to právny záujem na výsledku konania. Takéto

občianske združenie by mohlo už iba zastupovať žalovaného spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore (§
291 ods. 1 CSP) na základe udeleného splnomocnenia, ktoré ale v predmetnej veci nebolo udelené.
Preto odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka, v záhlaví
rozsudku odvolacieho súdu ho odvolací súd uviedol iba z dôvodu, že výrok o náhrade jeho trov
prvoinštančného konania bol závislým výrokom od rozhodnutia vo veci samej, ktoré bolo napadnuté

odvolaním, a bol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)