Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122395664
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6122395664.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C., D. E. XXX/XX, právne zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Kurnotom, so sídlom F., G.
XXX/X, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so
sídlom C., D. XX, o zaplatenie 525,95 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6Csp/30/2022-181 zo dňa 15. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu525,95eur
s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 525,95 eur od 29.1.2022 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že
medzi stranami nebolo sporné, že dňa 26.12.2021 pri prevádzke motorového vozidla ŠKODA Fabia 1.2 ,
EČV: NO916BC, ktorého držiteľom a vlastníkom je žalobca, došlo ku jeho kolízii s motorovým vozidlom
Mazda 6 EČV: DK591BR, ktorého poisťovateľom z titulu povinného zmluvného poistenia bol žalovaný.
Rovnako nebolo sporné, že žalobca/poškodený za opravu svojho vozidla zaplatil sumu 1.554,43 eur.
2. Žalovaný žalobcovi poukázal iba sumu 1.028,48 eur s tým, že náklady na opravu vozidla presiahli jeho

ekonomickú hodnotu, preto je poistná udalosť likvidovaná ako neekonomická oprava (totálna škoda) a
predmetom plnenia je reprodukčná obstarávacia hodnota (ďalej aj len ROH) vozidla, ktorá pozostáva
zo všeobecnej hodnoty vozidla (ďalej aj len VŠH) a nákladov na zaobstaranie vozidla (ďalej aj len NZ)
s odpočítaním hodnoty predajných zvyškov. Technickú hodnotu vozidla stanovil vo výške 1.780,95 eur,
ktorú vynásobil ním ustáleným koeficientom predajnosti (0,7976).
3. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti (osobitne v liste z
20.4.2022) uviedol, že musí postupovať podľa „uvedeného zákona”, a preto v prípade totálnej škody

nemôže uhradiť faktúru za opravu vozidla (poskytne len poistné plnenie zodpovedajúce rozdielu medzi
VŠH vozidla a hodnotou predajných zvyškov), tak nie je zrejmé, aký zákon mal na mysli. Zdôraznil,
že zákon č. 381/2001 Z. z., ani Občiansky zákonník neupravuje tzv. totálnu škodu a ani postup
výpočtu náhrady škody/poistného plnenia poisťovňou pri jej existencii. Pojem totálna škoda obsahuje
iba vyhláška č. 492/2004 Z. z., podľa ktorej o tzv. úplné zničenie vozidla (totálnu škodu) ide vtedy, keď
sú náklady na opravu vyššie alebo sa rovnajú ROH vozidla bezprostredne pred jeho poškodením.
4. V danej spojitosti okresný súd konštatoval, že podľa bodu 37. Prílohy 6 vyhlášky č. 492/2004

Z. z. ROH vozidla je hodnota v eurách, ktorú treba uhradiť pri obstaraní porovnateľného vozidla
obvyklým spôsobom na voľnom trhu v rozhodnej dobe, vrátane primeraných a obvyklých nákladov
na jeho zaobstaranie. Je rovná súčtu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na zaobstaranie
vozidla (NZ).“ Vyhláška teda nič nehovorí o odpočítavaní hodnoty predajných zvyškov, ako uvádzalžalovaný v oznámení o poistnom plnení. Okrem toho, podľa vyhlášky NZ nepredstavuje len poplatok
za prihlásenie vozidla (33 eur), ale „bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného
typu porovnateľného vozidla v danom regióne a v rozhodnom čase, napríklad obvyklá marža predajcu,

náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne“.
5. Okresný súd priebežne zhrnul, že pravidlá pre určenie všeobecnej a následne aj reprodukčnej
obstarávacej hodnoty vozidla použil žalovaný neúplne, z ktorého dôvodu je výsledok výpočtu ROH
vozidla nedôveryhodný a nepresvedčivý. Okresný súd dodal, že vyhláška č. 492/2004 Z. z. ustanovuje
metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom, pričom žalovaný netvrdil a ani

nepreukázal, že by súvisiace výpočty vykonal znalec. Zároveň pre výpočet východiskovej hodnoty
bola určujúca výška koeficientu dopytu trhu (0,8562), ktorá sa odvíja hodnoty porovnávaných vozidiel.
Žalovaný vychádzal z trhovej hodnoty vozidla z roku 2005 vo výške 1.560 eur; žalobca však inzerátmi
doložil, že vozidlá s daným rokom výroby a s väčším počtom najazdených kilometrov sa ponúkali
v priemere za 1.780 eur (obdobne preukázal vyššiu trhovú hodnotu vo vzťahu k vozidlám s rokom
výroby 2007). Nadväzne okresný súd vyslovil, že ak by boli porovnávané trhové hodnoty vozidiel, ktoré

žalobca (na rozdiel od žalovaného) preukázal, t.j. hodnoty vyššie, bol by koeficient dopytu trhu vyšší,
čím by bola vyššia aj východisková hodnota vozidla. Žalovaný pritom neuviedol, ani nepreukázal, že by
sa jeho postup pre likvidáciu totálnej škody opieral o zmluvný základ (dojednania v poistnej zmluve, či
poistných podmienkach). Dokonca v tejto spojitosti nereagoval ani na výzvu na predloženie zmluvnej
dokumentácie

6. Na základe predmetných úvah a zistení okresný súd konštatoval, že ak žalovaný odmietol poskytnúť
(poistné) plnenie v rozsahu preukázaných nákladov na opravu vozidla (1.554,43 eur), nemožno dospieť
k záveru, že postupoval správne. Okrem iného, predmetné výpočty/zistenia neboli vykonané k tomu
povolanou osobou (znalcom) a neobjektívne (nenáležite/subjektívne boli vybraté porovnávané vozidlá)
a nebola pripočítaná ani marža predajcovi pri obstaraní iného vozidla.

7. Okresný súd uzavrel, že žalobca preukázal, že náklady potrebné na opravu vozidla, predstavovali
sumu 1.554,43 eur; naproti tomu žalovaný nepreukázal, že jeho odmietnutie plnenia nad sumu 1.028,48
eur bolo dôvodné. Z daného titulu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi
týmito čiastkami vo výške žalovanej sumy 525,25 eur. Dodal, že z faktúry preukazujúcej náklady na
opravu vyplýva, že boli opravované/menené práve tie diely, ktoré boli označené v zápise žalovaného

o poškodení vozidla.
8. Nako3ko žalovaný sa s daným plním ocitol v omeškaní, za?ažuje ho aj povinnos? zaplati? úroky
z omeškania, v ktorej spojitosti okresný súd poukázal na širšie okolnosti nenáležitých, resp. neúplných
poistných plnení. V reakcii na argumentáciu žalovanej strany (prioritne) odkázal/citoval z nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo doa 14. 10. 2021. O trovách konania rozhodol tak, že

v spore plne úspešný žalobca má voei žalovanému právo na ich náhradu v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Uviedol, že žalobcovi poskytol poistné
plnenie zodpovedajúce rozdielu medzi skutoenou hodnotou poškodeného vozidla v ease pred nehodou

a hodnotou odpredajných zvyškov po nehode. Takéto plnenie je vzh3adom na okolnosti primerané,
keiže nahrádza presnú stratu na majetku žalobcu. Ak by bol žalovaný povinný hradi? akéko3vek
náklady vynaložené poškodeným pri poistnej udalosti, viedlo by to (najmä pri dopravných nehodách
starších vozidiel) k opravám, ktorých cena môže aj nieko3konásobne prevyšova? trhovú hodnotu
vozidiel. Zároveo v takom prípade by sa majetok poškodeného po poistnej udalosti zväešil a došlo

by k bezdôvodnému obohateniu. Zmyslom zákona o povinnom zmluvnom poistení je poskytnú?
poškodenému takú náhradu, aby spôsobenú škodu nepoci?oval.
10. Odvolate3 nesúhlasil ani s uložením mu povinnosti zaplati? úroky z omeškania. Poukazoval na to,
že dotknutá peoažná sankcia upravená v § 11 ods. 8 zákona e. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie
povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ tohto predpisu a jej úeelom je ochrana poškodeného

pred neeinnos?ou pois?ovne. V posudzovanom prípade však žalovaný v zákonnej lehote žalobcu riadne
informovalovýsledkušetreniapoistnejudalosti,akoajodôvodochodmietnutiaplnenia.Vdanejspojitosti
žalovaný odkázal tiež na závery prijaté Najvyšším súdom SR v rozsudku zo doa 22.11.2018 sp. zn.
3Cdo/145/2017.
11. Napokon odvolate3 namietal nedostatky v odôvodnení napadnutého rozsudku, keiže sa okresný

súd „nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, nedostatoene zoh3adnil jednotlivé dôkazy. Akceptoval
porušenie zásady kontradiktórnosti konania, neskúmal vzájomnú prepojenos? servisu a žalobcu
a nesprávne sa vysporiadal s námietkami vo vz?ahu k odbornému vyjadreniu“.12. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdi?. Konštatoval, že hodnotu (svojho) vozidla
jednoznaene preukázal prostredníctvom inzerátov na podobné vozidlá, z ktorých je zrejmé, že skutoená
trhová cena dotknutého vozidla bola výrazne vyššia, ako to ustálil žalovaný. Z poh3adu vlastníka veci

a poškodeného je pritom rozhodujúca objektívna práve trhová cena. Dával do pozornosti, že v priamo
výpoete žalovaného sa uvádza trhová hodnota porovnate3ných vozidiel vo výške 1.500, 1.560 a 1.600
eur, preto je nepochopite3né, ako môže žalovaný tvrdi?, že hodnota žalobcovho vozidla je iba 1.420,48
eur.
13. Žalobca zopakoval, že údajnú hodnotu zvyškov vozidla žalovaný nijako nepreukázal a ani sa o to

nepokúsil. Pokia3 ide o úroky z omeškania, žalovaným uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
nepredstavuje ustálenú prax ani len na Najvyššom súde SR a „nebolo prijaté inými súdmi“.

14. Žalovaný v následnej reakcii zotrval na podanom odvolaní. Poukazoval na to, že ním poverená
odborne spôsobilá osoba vykonala výpoeet VŠH vozidla žalobcu prostredníctvom na to ureeného
poeítaeového softvéru ABACUS. V zmysle elánku 11 ods. 3 CSP má takýto dôkaz „zásadný odborný

význam pre konanie“. Žalobca na vyvrátenie predmetného výpoetu predložil len inzeráty iných
motorových vozidiel, ktoré nijako nepreukazujú hodnotu poškodeného vozidla. Súeasne len jedno
z dotknutých vozidiel ma totožný výkon (40 kW) a porovnate3ný stav kilometrov; nie je však pri oom
pripojená fotografia, preto sa nedá „ani hrubým odhadom“ posúdi? technický stav karosérie.
15. Pod3a žalovaného teda protistrana nepreukázala nesprávnos? ním vykonaného výpoetu

a neposkytla dôkaz preukazujúci skutoenú hodnotu poškodeného vozidla. Rovnako hodnota
odpredate3ných zvyškov bola odhadnutá odborne spôsobilou osobou. Hoci žalobca aj túto hodnotu
namietal, nevyprodukoval jediný dôkaz preukazujúci ich inú hodnotu.

16. Taktiež žalobca v rámci odvolacej dupliky zotrval na svojom vyjadrení už skôr prezentovanom

vodvolacomkonaní.Uviedol,žeporovnaniejednéhoparametra(výkonmotora)nemôžeovplyvni?záver,
ei sú vozidlá porovnate3né; „príslušné vozidlá“ sú si podobné a pre úeastníkov trhu do ve3kej miery
zamenite3né. Zároveo je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že žiadne porovnávané vozidlo nemá výkon
40 kW. Takýto výkon má porovnávané vozidlo Škoda Fabia 1.2 i CR 40 v hodnote 49.900 Ke (približne
210 eur; zrejme 2.100 eur, pozn. odvolacieho súdu). Napokon aj z výpoetu predloženého žalovaným

vyplýva, že trhová cena porovnate3ných vozidiel je vyššia ako „tabu3ková“ ei „finálna“ cena uvedená
v tom istom výpoete a v podstate sa táto trhová cena blíži k cene ustálenej žalobcom.
17. Žalobca pripomenul, že ak chce žalovaný obmedzi? (poistné) plnenie, znáša dôkazné bremeno
na preukázanie hodnoty vozidla. Zopakoval, že vo vz?ahu k zvyškom vozidla mu nie je zrejmé, „ako sa
vôbec žalovaný k nejakému eíslu dopracoval“.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil pod3a § 387 ods. 1 CSP.

19. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi
námietkami, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného
prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z titulu odvolateľom včas zadefinovaných námietok.

20. Jednoznaene neobstojí tvrdenie odvolate3a o nedostatoenom odôvodnení napadnutého rozsudku.
Žalovaný v rámci odvolacích námietok fakticky ani nereaguje na jednotlivé konštatovania (úvahy
a závery) okresného súdu a (náležite logicky) vystavanú štruktúru odôvodnenia jeho rozsudku.
Disproporcia medzi konkrétnym argumentaeným prístupom okresného súdu a ve3mi všeobecne
formulovanými odvolacími námietkami žalovaného je úplne zásadná.

21. Formulácia zvolená odvolate3om: „...nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, nedostatoene
zoh3adnil jednotlivé dôkazy. Akceptoval porušenie zásady kontradiktórnosti konania, neskúmal
vzájomnú prepojenos? servisu a žalobcu a nesprávne sa vysporiadal s námietkami vo vz?ahu
k odbornému vyjadreniu“ je bez uvedenia ialších jedineeností viažucich sa k ureitej súdenej veci tak
všeobecná, že je možné ju použi? v znaenom množstve obdobných sporov. Pokia3 aj obsahuje aspoo

eiastoene konkrétnejšiu formuláciu – „...neskúmal vzájomnú prepojenos? servisu a žalobcu a nesprávne
sa vysporiadal s námietkami vo vz?ahu k odbornému vyjadreniu“ – sa dokonca javí, že ide o formuláciu
„prenesenú“/prekopírovanú z podania týkajúceho sa inej veci. V súdenom prípade nebolo odborné
vyjadrenie (§ 206 CSP) vykonané; ak žalovaný zao považuje vyjadrenie ním poverenej osoby, k tomutookresný súd zaujal ve3mi podrobné skutkové i právne stanovisko. O vzájomnej prepojenosti servisu
a žalobcu v priebehu sporu nezaznelo žiadne skutkovo konkrétne tvrdenie. Pokia3 mienil takéto tvrdenie
žalovaný produkova? až v odvolacom štádiu konania, musel by vymedzi? dôvod prípustnosti predmetnej

novoty (§ 366 CSP).
22. Dotknutá odvolacia námietka tak jednoznaene vyznieva ako len subjektívny nesúhlas žalovaného
s výsledkom sporu.

23. Záver o všeobecnosti odvolacích námietok platí aj vo vz?ahu k vyjadreniam žalovaného o spôsobe

poskytovanípoistnéhoplnenia,resp.jehorozsahu/výšky.Vdotknutejeastiodvolaniažalovanýneuvádza
žiadne okolnosti, ktoré by boli vlastné práve a len súdenej veci. Súeasne do ureitej miery rozporne
so svojím postupom pri likvidácii poistnej udalosti, kei odmietol preplati? opravu motorového vozidla
žalobcu v celom rozsahu, uvádza, že zmyslom zákona o povinnom zmluvnom poistení „je poskytnú?
poškodenému takú náhradu, aby spôsobenú škodu nijako nepoci?oval“.
24. Eiastoene až nad bezprostredný rámec odvolacieho prieskumu krajský súd dodáva, že žalobca

náležite v súvislosti s uplatneným nárokom produkoval dôkazy (i) na preukázanie hodnoty motorového
vozidla pred škodovou udalos?ou; a to vo forme ponúk internetového autobazáru. Dotknuté cenové
ponuky žalovaný v štádiu prvoinštaneného konania spore nijako nespochybnil; celkovo jeho procesná
aktivita vo veci samej sa obmedzila len na vyjadrenie k žalobe (odpor proti platobnému rozkazu). Pokia3
aj odkazoval na Prílohu e. 6 k vyhláške e. 492/2004 Z. z. (bez oh3adu na to, že vôbec nereaguje na

správne okresným súdom zdôraznený fakt, že ide o vyhlášku týkajúcu sa ureenia hodnoty znalcom
a žalovaný ani len netvrdí, že ním akcentované zistenia/výpoety vykonal znalec) neprodukoval žiadne
konkrétne (verifikovate3né) tvrdenia o trhovej hodnote ním porovnávaných vozidiel.

25. Z obsahu odvolacej repliky žalovaného (body 14. a 15. odôvodnenia tohto rozsudku) je zrejmé,

že svoje pôvodne zadefinované odvolacie námietky modifikuje, resp. rozširuje. Ako je uvedené už
vyššie, relevantnými (a zákonne prípustnými) sú len odvolacie námietky vymedzené v rámci zákonom
stanovenej lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Nadväzne dotknuté „doploujúce“ vyjadrenia
žalovaného nie sú spôsobilé nielen podmieni? vecnú nesprávnos? napadnutého rozhodnutia, ale ani
spôsobilé by? v užšom slova zmysle predmetom odvolacieho prieskumu.

26. Bez oh3adu na uvedené – v záujme komplexnosti – krajský súd dopaoa, že softvér používaný
žalovaným ako súkromným subjektom nie je z h3adiska jeho výstupov tak významný, že by ho
nebolo možné (takmer až vôbec) spochybni?; ktorý záver (minimálne) naznaeuje žalovaný. Ani
výpoeet výšky škody „odborne spôsobilou osobou“ (pravdepodobne zamestnancom žalovaného), ktorá
ho vykonala použitím spomínaného softvéru, neznamená, že tvrdenia a dôkazy žalovaného majú

väeší význam/silu ako tvrdenia a dôkazy produkované žalobcom. V tomto smere nie je namieste ani
žalovaným požadovaná aplikácia elánku 11 ods. 3 Základných princípov CSP; ad absurdum by ním
navrhovaný výklad znamenal možnos? oznaeenia samého seba ako odborne spôsobilého s následkom
neprípustnosti spochybnenia prezentovaných záverov. Navyše, otázku „predpísanej zákonnej sily“
dôkazov ureujúco upravuje elánok 15 ods. 2 Základných princípov CSP a s presne opaeným záverom,

že žiaden z dôkazov (dôkazných prostriedkov) nemá bezprostredne na základe právnej úpravy vyššiu
preukaznú silu ako iné dôkazy (dôkazné prostriedky).

27. Odvolanie je neopodstatnené i v otázke úrokov z omeškania. Okresný súd náležite vychádzal
z právnych záverov vyslovených v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo doa

14.10.2021,ktorésúprevšeobecnésúdyzáväzné(§193CSP)aktorýchrelevantnúeas?citovalvbode
27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (napr. ...sa pois?ovoa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z
omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k
výplate žiadanej náhrady skutoene došlo“). Obdobné (až identické) závery sú konštatované aj v (ialšom)

náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo doa 14.10.2021, ktorým bolo zrušené (práve)
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní.
28. Nako3ko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej easti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

29.Žalovanýsíceodvolanímnapadolrozsudokokresnéhosúduvcelomrozsahu,alevovz?ahukvýroku
o trovách prvoinštaneného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej easti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,zakladá vecnú správnos? aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopaoa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd pod3a § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolate3 – žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voei
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.
31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné dovolaniezdôvodov vymedzenýchv§420a§421ods.1CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).