Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111206171
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1111206171.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:
Z.. P.. A. K., H.. X.XX.XXXX, F. X, F., zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká 2/B,
Pezinok, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska
71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-14C/30/2011-363, zo dňa 21.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 25.2.2011 sa žalobca proti žalovanej domáhal
náhrady ušlého zisku vo výške 2.633.926,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo
sumy 2.633.926,56 eura od 5.5.2005 do zaplatenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.500.000
eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávka, ktorá je predmetom
konania bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.2.2011 od spoločnosti
VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., Košická 37, Bratislava, IČO: 31 342 841 (ďalej len „VENUS“),
ktorej pohľadávka voči žalovanej vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32Exre/16/2005 a súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Jakubeca (ďalej len „exekútor“) v konaní sp. zn. EX 365/2002, konkrétne vydaním
exekučnéhopríkazuzodňa19.1.2005.Škodavzniklazmarenímmožnostileasingovéhoprefinancovania

pontónovej mostovej súpravy riečneho typu v objeme 3.200.000 eur bez DPH v prospech spoločnosti
U..K..L. R. K..F.. podľa zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 5.5.2003, na základe ktorej malo
dôjsť k uzatvoreniu leasingovej zmluvy najneskôr dňa 4.5.2005, čo nebolo možné vzhľadom k zrušeniu
spoločnosti, ktoré bolo vyvolané exekučným príkazom. Žalobca ďalej uviedol, že sudkyňa Okresného
súdu Bratislava I JUDr. Bezáková vydala v konaní vedenom pod sp. zn. Exre 16/2005 dňa 19.5.2005 po
urgenciiexekútoranezákonnéuznesenieovýmazežalobcuzObchodnéhoregistraSlovenskejrepubliky
a začatí exekúcie na jeho obchodný podiel vo VENUS; toto rozhodnutie Krajský súd v Bratislave

uznesením zo dňa 31.12.2007, sp. zn. 4Cob/138/2007 zrušil a sudkyňu JUDr. Bezákovú uznesením
zo dňa 8.8.2005, č. k. 3Ncb/15/2005-78 vylúčil z ďalšieho konania z dôvodu zaujatosti. Exekútor si
obstaral vyznačenie antidatovanej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na predmetnom uznesení,
ktoré následne zneužíval na poškodzovanie dobrého mena a podnikateľskej cti žalobcu. Nesprávnyúradný postup exekútora žalobca videl v tom, že exekútor konal bez poverenia na výkon exekúcie a
taktiež nesprávne aplikoval § 113b ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého doručením exekučného príkazu žalobcovi nastali

účinky zrušenia VENUS a jej likvidácie. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 19.5.2005 vykonal
výmaz žalobcu z obchodného registra Slovenskej republiky, čím odňal žalobcovi jeho práva vyplývajúce
z § 122 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; Krajský súd v Bratislave toto uznesenie
zrušil. Exekútor musel mať vedomosť o neprípustnosti aplikácie § 113b Exekučného poriadku, čo
konštatovalo aj Ministerstvo spravodlivosti SR, keď podalo návrh na začatie disciplinárneho konania

voči exekútorovi na Slovenskej komore exekútorov, ktorá uznala dňa 19.3.2007 exekútora vinným v
disciplinárnom konaní sp. zn. DK 20/2006. Ušlý zisk vo výške 2.633.926,56 eura žalobcovi vznikol v
príčinnej súvislosti s obmedzením slobody podnikania a slobody uskutočňovať inú zárobkovú činnosť,
obmedzením slobodného nakladania s majetkom a porušením práva rovnosti. Pri určení výšky ušlého
zisku žalobca vychádzal z prepočtu vypracovaného lízingovým manažérom spoločnosti C. F., B..K..,
P.. S. Š.. Žalobca exekútora v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 365/2002, Er 56/96 Okresného súdu

Bratislava V písomne dňa 28.1.2005 vyzval na odstránenie nezákonného stavu do 5.2.2005. Na túto
výzvu exekútor nereagoval, čo sa odzrkadlilo aj na zhoršení jeho zdravotného stavu. Týmto zásahom
mu bolo znemožnené aj potenciálne uzatvorenie zmlúv z ďalšími subjektami, čím nedošlo k dosiahnutiu
očakávaného zisku VENUS v rokoch 2005 až 2007 vo výške 285.873.000 Sk (9.489.245,17 eura). Takto
vznikla VENUS škoda vo výške 4.066.110,10 eura vo forme ušlého zisku. Žalobca si nárok na náhradu

škody u žalovanej uplatnil žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 1.500.000 eur zo dňa 6.10.2009, doručenou žalovanej dňa 14.10.2009. Žalobca vzhľadom k
zásahu do práva na slobodu podnikania a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, práva na pokojné
užívanieazhodnocovaniemajetku,vobmedzeníprávaužívaťmajetok,ktorébolospôsobenédoručením
exekučného príkazu exekútorom, žiadal tiež o priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 1.500.000 eura.

Okresný súd Bratislava V vydal uznesenie dňa 20.10.2009, č. k. Er/59/96-553, ktorým exekútora vylúčil
u ďalších úkonov exekúcie sp. zn. Er 59/96 a EX 365/2002, pričom v disciplinárnom konaní vedenom
pod sp. zn. DK 20/2006 bol exekútor disciplinárne potrestaný Ministerstvom spravodlivosti SR, keď
oznámením č. 489/07, zo dňa 17.4.2007 mu bolo uložené písomné pokarhanie. Príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody žalobca odôvodnil odkazom na rozsudok Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1437/2006, zo dňa 20.3.2008.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
konštatoval v konaní nespornú skutočnosť, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie všetkých
nárokov, ktoré sú predmetom konania a subjekt príslušný konať v mene štátu žiadnemu z týchto

nárokov v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nevyhovel. Z oznámenia o
postúpení pohľadávky zo dňa 24.2.2011, zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.2.2011 a z
rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., IČO: 31 342 841, o
postúpení pohľadávky zo dňa 23.2.2011; mal preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania
bola postúpená zo spoločnosti VENUS na žalobcu. Zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy LZ č. XX/

XX/XXXX, z výzvy zo dňa 25.3.2005 a stanoviska zo dňa 28.3.2005; mal za preukázané, že VENUS
uzatvorila so spoločnosťou U..K.. L. R., K..F.. zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, pričom k uzatvoreniu
tejto zmluvy dôjde najneskôr do 4.2.2005. Z Exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Jakubca zn.
EX 365/2002, mal preukázané, že súdny exekútor vydal na vymoženie pohľadávky vo výške 1.000.000
Sk s príslušenstvom oprávneného: UNION poisťovacia a.s. na základe exekučného titulu rozsudku

Mestského súdu Bratislava sp. zn. 36Cb/179/94 voči povinnému K. - G. - X, P.. A. K. príkaz na vykonanie
exekúcie na obchodný podiel vo VENUS. V exekučnom príkaze je ďalej uvedené, že je vydaný na
základe poverenia vydaného Okresným súdom Nové Zámky na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 23.10.2002. Súdny exekútor nariadil VENUS, aby mu poukázala peňažné prostriedky vo výške
zodpovedajúcej vyrovnaciemu podielu povinného vo výške vymáhanej sumy na označené číslo účtu. Z

návrhu na zastavenie konania zo dňa 29.3.2006 mal preukázané, že žalobca žiadal zastavenie konania
sp. zn. Sro 4397/B z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora a Okresného súdu Bratislava I.
Z potvrdenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 1.10.2009 mal preukázané, že na Okresnom súde
Nové Zámky sa viedlo sa pod sp. zn. 4Er/2778/02 exekučné konanie proti žalobcovi, resp. proti VENUS.
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Sro 4397/B, zo dňa 19.5.2005, mal preukázané,

že súd povolil výmaz spoločníka P.. A. K. a zapísal do ďalších právnych skutočností exekúciu na
obchodný podnik spoločníka a zánik účasti povinného v obchodnej spoločnosti dňa 10.2.2005. Na
uznesení je vyznačená doložka právoplatnosti dňa 24.3.2005. Uznesením Krajského súdu v Bratislaveč. k. 3Ncb/15/2005-78, zo dňa 8.8.2005, súd rozhodol, že sudkyňa JUDr. Bezáková je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. Sro 4397/B.

4. Súd prvej inštancie zhrnul, že predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej voči štátu, ktorá
mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku postupu súdneho exekútora JUDr. Jakubca v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. Ex 365/2002 a postupu sudkýň Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 32Exre/16/2005.

5. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Samotnému súdnemu konaniu v prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
obligatórne predchádza konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, v rámci ktorého
štát môže dobrovoľne (bez súdneho konania) nárok na náhradu škody uspokojiť za predpokladu, ak
uplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína doručením žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má lehotu 6 mesiacov od doručenia
žiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak v tejto lehote nárok žiadateľa neuspokojí, vznikne
žiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu.

6. V prejednávanej veci žalobca pred podaním žaloby podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody. Z nesporných tvrdení sporových strán vyplynulo, že do podania žaloby žalovaná
uplatnenúškoduneuspokojilaanivčasti.Nazákladetýchtoskutočnostísúdprvejinštancieskonštatoval,
že boli splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby sa žalobca domáhal uspokojenia nároku
na náhradu škody na súde.

7. K náhrade ušlého zisku uviedol, že podaním zo dňa 31.8.2011, doručeným súdu dňa 16.9.2011,
žalovaná vzniesla námietku premlčania v časti uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku vo výške
2.633.926,56 eura. Žalobca v žalobe uviedol, že škoda titulom ušlého zisku mu vznikla znemožnením
uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej mala byť prefinancovaná pontónová mostovej súprava riečneho
typu v objeme 3.200.000 eur bez DPH v prospech spoločnosti U..K..L. R. K..F.., ktorá mala byť

uzatvorená na podklade zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 5.5.2003, na základe ktorej
malo dôjsť k uzatvoreniu leasingovej zmluvy najneskôr dňa 4.5.2005. Nemožnosť uzatvorenia tejto
zmluvy bola podľa žalobcu spôsobená vydaním rozhodnutia o výmaze VENUS z obchodného registra
Slovenskejrepubliky.Uznesenímzodňa28.3.2006,sp.zn.32Exre/16/2005,sp.zn.Sro4397/B,Okresný
súd Bratislava I síce začal konanie o výmaz VENUS z obchodného registra Slovenskej republiky, avšak

uznesením zo dňa 24.4.2006, sp. zn. 32Exre/16/2005, sp. zn. Sro 4397/B, bolo toto konanie z dôvodu
späťvzatiaexekučnéhopríkazuzastavené.KvýmazuVENUSzobchodnéhoregistratedanikdynedošlo.
Žalobca uviedol, že škoda mu vznikla neuzatvorením leasingovej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená na
základe zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 5.5.2003. Podľa zmluvy o budúcej zmluve mala byť leasingová
zmluva uzatvorená najneskôr dňa 4.5.2005. Keďže k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, žalobca sa o tvrdenej

škode musel dozvedieť najneskôr dňa 5.5.2005. Nakoľko trojročná premlčacia lehota podľa § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. uplynula dňa 5.5.2008 a žaloba bola súdu doručená dňa 25.2.2011; teda je
nepochybné, že nárok žalobcu na náhradu škody bol v čase podania žaloby premlčaný.

8. K náhrade nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie uviedol, že žalobca označil ako nesprávny úradný

postup (i) postup súdneho exekútora spočívajúci vo vydaní exekučného príkazu zo dňa 19.1.2005 pre
rozpor s 113b ods. 5 Exekučného poriadku, (ii) postup sudkýň Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 32Exre/16/2005 spočívajúci vo vydávaní nezákonných uznesení od 19.5.2005
a antidatovaním právoplatnosti na uznesení vydanom dňa 19.5.2005. Označený nesprávny úradný
postup časovo spadá do obdobia do 31.12.2008, preto sa podľa § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup spravuje predpismi účinnými do 31.12.2008.

9. Súd prvej inštancie po právnej stránke ozrejmil, že k základným predpokladom vzniku nároku
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich
predpokladov: (i) nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri

výkone verejnej moci, (ii) vznik škody (nemajetkovej) ujmy, (iii) príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/nemajetkovou ujmou. Na to,
aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si
povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdenýmskutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t. j. predložiť alebo označiť dôkazy na
preukázanievlastnýchtvrdení.Vovzťahukdôkaznýmprostriedkomjenaviacpovinnýužkžalobepripojiť
rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť.

10. Súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal tým, či označené úradné postupy možno vyhodnotiť ako
nesprávne a preukázané v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Postup sudkýň Okresného súdu Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 32Exre/16/2005 spočívajúci vo vydávaní nezákonných uznesení od
19.5.2005 nemožno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. V tejto

súvislosti súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že nesprávny úradný postup je možné
definovať ako porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho
činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Pre formu zodpovednosti
za nesprávny úradný postup je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto
hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napríklad nevydanie

či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe
vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky
spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho
vydania a že v dôsledku tohto je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané. V
prejednávanej veci žalobcom vytýkaný postup zrejme vyústil do prijatia rozhodnutia (keďže žalobca

výslovne označil za nesprávny postup súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 32Exre/16/2005). Vo vzťahu k tomuto nesprávnemu úradnému postupu
uzatvoril, že prípadné hoci aj chybné posúdenie predpokladov a podmienok na vydanie rozhodnutia;
nepredstavuje nesprávny úradný postup, ale (prípadnú) nesprávnosť samotného rozhodnutia (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/115/2010). Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že ním

označené nesprávne úradné postupy sa v obsahu rozhodnutia neodrazili.

11. Poukázal na skutočnosť, že zákonom č. 412/2012 Z. z. bol do zákona č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou
od 1.1.2013 vložený ods. 2, ktorý ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody voči štátu ustanovil
povinnosť, aby nesprávny úradný postup skonštatoval príslušný orgán, ktorý je v zákone výslovne

uvedený. Zákon č. 412/2012 Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenia, avšak nadobudol účinnosť až po
podaní žaloby, preto splnenie podmienky ustanovenej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nemožno
od žalobcu spravodlivo požadovať. V dôvodovej správe k zákonu č. 412/2012 Z. z. vzťahujúcej sa k
súčasnému zneniu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je uvedené: „Návrh vychádza z platnej úpravy,
nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade

s § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. sp. zn. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by

to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu
porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť
aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov

dopustilnapr.NajvyššísúdSR,poškodenýsubjektbysamalobrátiťvzmyslezákonač.514/2003Z.z.na
okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu
vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné
a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný
súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť

k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii
prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.“ Dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z.
z. reflektuje okrem iného aj na aplikačné problémy zákona č. 514/2003 Z. z. a nejednotnosť súdnych
rozhodnutí súdov rôznych stupňov v otázke oprávnenia všeobecného súdu preskúmať postup inéhoorgánu štátu, vrátane súdu, z hľadiska dĺžky konania, prípadne aj z iných hľadísk. Na túto otázku už
reagovali viaceré súdy, napr. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo/57/2005, zo dňa 31.10.2005,
ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol: Pravomoc soudu v občanském soudním řízení je upravená

zejména v ustanovení § 7 o.s.ř. tak, že v tomto řízení soudy projednávají a rozhodují spory a jiné
právní věci, které vyplývají z občanskoprávních, pracovních, rodinných a obchodních vztahu, pokud je
podlé zákona neprojednávají a nerozhodují o nich jiné orgány (odst. 1). Jiné věci soudy projednávají
a rozhodují v občanském soudním řízení, jen stanoví-li to zákon (odst. 3). Neexistuje žádné zákonné
ustanovení, které by opravňovalo soud, aby v občanském soudním řízení (v řízení o ochranu osobnosti)

zasahoval do řízení trestního tím, že by např. aproboval postup orgánu činných v trestním řízení z
hlediska rychlosti a účelnosti řízení (obdobné srovnej i odvolacím soudem zmíněné usnesení Ústavního
soudu České republiky ze dne 2. března 2004, sp. zn. II. US 299/03).

12. Aj napriek skutočnosti, že konanie o náhrade škody voči štátu nie je právnym predpisom podmienené
predchádzajúcim konaním na Ústavnom súde, prípadne inom orgáne, žalobcovia sú povinní preukázať,

svoj nárok, vrátane toho, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd konajúci o nároku o náhrade
škody nie je oprávnený preskúmavať postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho postupu,
ani z hľadiska rýchlosti a účelnosti konania. A teda nie je oprávnený urobiť záver o tom, postup iného
orgánu vrátane súdu bol nezákonný. Všeobecný súd má bez pochyby právomoc rozhodovať o návrhu
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu

verejnej moci, nemá však oprávnenie preskúmavať postup dotknutého orgánu verejnej moci a tento
postup hodnotiť.

13. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu
a k tomu, že žalovaný existenciu nesprávneho úradného postupu namietal, prihliadol iba na dôkazy

spôsobilé nesprávny úradný postup preukázať - a to rozhodnutia a vyjadrenia orgánov, ktoré boli podľa
nášho právneho poriadku oprávnené nesprávny úradný postup hodnotiť. Nesprávny úradný postup súd
prvej inštancie považoval za preukázaný z Oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 17.4.2007
v rozsahu, že súdny exekútor JUDr. Jakubec v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 365/2002
začal výkon exekúcie spôsobom, ktorý odporuje zákonu tým, že v exekúcii začatej pred dňom 1.2.2002

vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný podiel podľa § 113b Exekučného poriadku,
hoci tento spôsob exekúcie bolo možné použiť len v konaní začatom po dni 1.2.2002. Iný rozsah
nesprávneho úradného postupu súd prvej inštancie nepovažoval za preukázaný.

14. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie považoval za splnený prvý predpoklad vzniku

zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup súdneho exekútora v konaní vedenom pod
sp. zn. EX 365/2002.

15. Vo vzťahu k vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť s nesprávnym úradným postupom súd
prvejinštancieozrejmil,ženáhradanemajetkovejujmajesatisfakciouzaprotiprávnystav,ktorýzapríčinil

nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. môže súd
priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch len za predpokladu, ak ju nie je možné uspokojiť inak. Nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy aj za predpokladu nesprávneho úradného postupu nevzniká automaticky.
Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je predovšetkým to, aby
si žalobca splnil povinnosť tvrdenia (§ 132 zákona Civilného sporového poriadku), t. j. aby dostatočne

konkretizoval vzniknutú nemajetkovú ujmu a jej prejavy v oblastiach jeho života resp. pôsobenia a
následne svoje tvrdenia aj preukázal.

16. Žalobca si v žalobou uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.500.000 eur titulom poškodenia
jeho dobrého mena; následne podaním zo dňa 1.11.2011 zobral žalobu späť v časti nemajetkovej ujmy

vo výške 1.450.000 eur, a preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3.12.2012, č. k. 14C/30/2011-166,
konanie v tejto časti zastavil.

17. Okrem všeobecných skutkový tvrdení, uvedených vyššie, žalobca nešpecifikoval, akou konkrétnou
formu malo byť poškodené jeho dobré meno, vo vzťahu k akému konkrétnemu právnemu subjektu sa

tak stalo, ako konkrétne dôsledky tohto poškodenia nastali, v akom rozsahu sa tak stalo a ako tvrdené
poškodenie súvisí so žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Absenciu skutkových tvrdení
nemožno nahradiť vykonaným dokazovaním.18. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca vo vzťahu k tvrdenej
nemajetkovejujmeneuviedolžiadneskutočnosti,zktorýchbybolomožnéusúdiť,ževpríčinnejsúvislosti
s preukázaným nesprávnym úradným postupom bolo poškodené konkrétnym spôsobom dobré meno

žalobcu, resp. v časti v ktorej takéto tvrdenia uviedol, svoje tvrdenia nepreukázal; súd prvej inštancie
preto nárok žalobcu zamietol aj v časti tvrdenej nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur. Na žalobcovi
spočívalo dôkazné bremeno preukázania takého zásadného zásahu do jeho práv, ktorý by priznanie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval. Samotné subjektívne konštatovanie
žalobcu o vzniknutej nemajetkovej ujme nie je pre priznanie takéhoto nároku postačujúce. Podľa názoru

súdu prvej inštancie však ani v tomto smere pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy žalobca nepreukázal
takými skutočnosťami, ktoré by mali za následok priznanie nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal
dôkazmi náhradu nemajetkovej ujmy tak ako si ju požadoval.

19. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej
ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej

ujmy. Existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným
úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou je ďalším predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku;

ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie
je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak

je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda ako majetková ujma.

20. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody ako ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav

a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana
svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi.

21. Na uvedenom základe za použitia § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 16
ods. 4, § 17 ods. 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, súd prvej

inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a
žalovanej, ktorá síce mala v konaní plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej
zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú; a preto jej náhradu trov konania s prihliadnutím na
zásadu hospodárnosti konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn.
7Cdo/14/2018).

22. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych
argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodoval vylúčený sudca
alebonesprávneobsadenýsúd,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenie
rozhodujúcich skutočností, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že s poukazom na súdom nevykonaný tzv. „Perna test“ (6Cdo/107/2022) v
dôsledku tzv. „opomenutých dôkazov“ nevypočutím očitých a kľúčových svedkov súdom prvej inštancie v

dôsledku krajného neefektívneho konania majúceho za následok vznik prieťahov v tejto veci a porušenie
práva vinou prvoinštančného súdu na prejednanie záležitosti v „primeranej veci“ podľa Čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, Čl. 38 ods. 2 Listiny, Čl. 6 ods. 1 Dohovoru; nebol doposiaľ riadne zistený a ustálený skutkový
stav veci, čo má za následok porušenie jeho práva na spravodlivé prejednanie veci a spravodlivé
rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie riadne a procesne čisto dôslednou aplikáciou § 92 ods. 2

C. s. p., § 161 ods. 1, ods. 3 C. s. p., ani po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 30.11.2022, sp.
zn. 16Co/128/2022 neodstránil zjavnú vadu splnomocnenia zo dňa 4.92016 (č. l. 206 spisu) výzvou
adresovanou žalobcovi, resp. advokátke A.. E. k predloženiu riadneho splnomocnenia na celé konanie
(bez obmedzenia), hoci bol k tomu povinný, keďže predložené splnomocnenie zo dňa 4.9.2016 vykazujevady a nedostatky zakladajúce nedostatok procesnej podmienky (viď zrušujúce uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 15.2.2021, č. k. 7Co/15/2020-424). Do odstránenia vady splnomocnenia
advokátke na celé konanie bez obmedzenia prvoinštančný súd síce mohol vo veci konať, avšak nemohol

(nesmel) rozhodnúť rozsudkom; neboli teda splnené všetky procesné podmienky a tým súd prvej
inštancie zaťažil svoj rozsudok vadou, pre ktorú je nevyhnutné tento rozsudok zrušiť. Dominus litis nemal
vedomosť o tom, že by po 4.9.2016 vystavil advokátke nové splnomocnenie na podklade prípadnej
výzvy prvoinštančného, resp. odvolacieho súdu na predloženie riadneho splnomocnenia advokáta bez
obmedzenia v zákonnej lehote 10 dní. Súd prvej inštancie sa v súvislosti s pojednávaním dňa 21.11.2023

dopustil závažného pochybenia, nerešpektoval princípy elementárnej spravodlivosti a slušnosti, porušil
Čl. 1 ods. 1, Čl. 2 ods., Čl. 46 ods. 1 , Čl. 47 Ústavy SR, Čl. 36 ods. 1 Listiny, Čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
nerešpektoval princíp objektívnej zodpovednosti štátu za ním spôsobenú škodu žalobcovi, teda ním
vydaný rozsudok je nezákonný a nespravodlivý, nie je riadne a presvedčivo a racionálne, konzistentne
odôvodnený; odporuje § 220 ods. 2 C. s. p., odporuje princípu právnej istoty (Čl. 2 ods. 2 C. s. p.) a
princípu „zdravého rozumu“, o to viac ak prvoinštančný súd maril žalobcovi prístup na súd kolaboráciou

so žalovanou zneužitím § 141 ods. 1 O. s. p.; viď súdom prvej inštancie vydané nezákonné rozhodnutia
v úmysle spôsobiť žalobcovi majetkovú a nemajetkovú ujmu; zákonná sudkyňa doposiaľ nepredložila na
rozhodnutie Krajskému súdu Bratislava námietku zaujatosti po jej nebezpečnom vyhrážaní sa žalobcovi
a advokátke po skončení pojednávania v inej veci (z čias jej pôsobenia na Okresnom súde Bratislava
I). Bol zásadným spôsobom odignorovaný nález Ústavného súdu SR v tejto veci zo dňa 20.9.2023,

č. k. II. ÚS 295/2023-33, ktorý mestský súd vo vzťahu na zmarenie dôkazného bremena a účelového
nevypočutiaočitýchsvedkovnavrhnutýchžalobcomracionálnenezohľadnil;tedanezohľadnilsvojpodiel
viny na ním vydanom opätovne nezákonnom a nespravodlivom rozsudku prekrúcaním - ohýbaním
práva(Rechtsbeugung).Navýzvuodvolaciehosúdusapredložížalobcomvznesenánámietkazaujatosti
voči sudkyni A.. G. R. doručená v tom čase Okresnému súdu Bratislava I; teda námietka, o ktorej

doposiaľ nebolo riadne konané a rozhodnuté v súlade s rozhodovacou praxou ESLP a ústavného súdu.
Vzhľadom na intenzitu verbálnych útokov a nevraživosť sudkyne voči žalobcovi a advokátke, nedostatok
nestrannosti, teóriu zdania, keď aj v tejto veci rozhodoval nie nestranný súd; po vrátení veci na ďalšie
konanie by už nemala konať a rozhodovať sudkyňa A.. G. R..

23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa§385ods.1acontrarioC.s.p.,keďžesanejednalooprípad,vktorombybolopotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 26.3.2024 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

24. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

25. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

26. Podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je viazaný odvolacími dôvodmi a v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia
prihliada ex offo len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Ide o vyjadrenie zásady rovnosti
zbraní a zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania v štádiu odvolacieho konania. Uvedené
v praxi znamená, že odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ
výslovne uvádza vo svojom odvolaní.

27. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je viazaný dôvodmi
odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia,
keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod

niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude účinne
uplatňovaťsvojeprocesnéprávaajvodvolacomkonaní.Jenotorietou,žekzodpovednémuuplatňovaniu
vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej

nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

28. V súvislosti s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; odvolací súd konštatuje, že žalobca síce vyčíta súdu prvej
inštancie nevykonanie dôkazov vypočutím očitých a kľúčových svedkov, avšak vôbec neuvádza, akí

sú to svedkovia, či a kedy ich v základnom konaní navrhol vykonať a v čom spočíva nevyhnutnosť
ich vypočutia na zistenie rozhodujúcich skutočností v posudzovanom spore, t. j. že ich nevypočutie
súdom prvej inštancie má za následok vady v skutkových zisteniach. Úplne irelevantnou je preto aj
jeho tvrdenie o existencii tzv. opomenutého dôkazu, t. j. dôkazu, ktorého vykonanie má pre rozhodnutie
vo veci zásadný význam, avšak vo veci konajúci súd jeho vykonanie bez adekvátneho odôvodnenia
nezrealizoval, prípadne jeho vykonanie opomenie bez akéhokoľvek odôvodnenia. Nevedno potom,

akým spôsobom mal odvolací súd vykonať tzv. Perna test slúžiaci práve na zistenie toho, či sa o
opomenutýdôkazjednáalebonie(rozhodnutiePernavs.Talianskoč.48898/99,zo6.mája2003),aktorý
spočíva na zodpovedaní troch otázok: (i) Je návrh na realizáciu dokazovania dostatočne odôvodnený
a týka sa podstaty veci?
(ii) Bol posúdený význam určitého dôkazu a v tejto súvislosti boli súdom poskytnuté dostatočné dôvody,

prečo dôkaz nebol vykonaný v priebehu súdneho konania? (iii) A či toto rozhodnutie nenarušilo celkovú
spravodlivosť konania.

29. Zastúpenie žalobcu v konaní advokátkou A.. G. E. na základe plnej moci zo dňa 4.9.2016
nevykazuje žiadne vady, na ktoré by mal súd prvej inštancie v konaní z úradnej moci prihliadať a

odstraňovať, t. j. žalobcu vyzývať na predloženie splnomocnenia na zastupovanie žalobcu na celé
konanie, ako argumentuje žalobca v odvolaní, nakoľko už odvolací súd v uznesení zo dňa 30.11.2022,
č. k. 16Co/128/2022-340, uviedol, že žalobca splnomocnil menovanú advokátku „k zastupovaniu vo
veci vypracovania a podanie návrhu na zastavenie konania iniciovaného žalovanou Slovenská republika
v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR podaním zo dňa 07.02.2012, ktorým sa domáhala proti

navrhovateľovi 1/. Z.. P.. A. K. uloženia povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu podľa §-141a O.s.p.,
v prípade jeho nezloženia na účet súdu, zastavenia konania.“ V čase udelenia tohto splnomocnenia
však Občiansky súdny poriadok v § 25 ods. 1 upravoval, že ako zástupcu si účastník môže vždy
zvoliť advokáta; plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť, pričom na túto právnu úpravu
nadviazal Civilný sporový poriadok v § 92 ods. 2, že splnomocnenie udelené na celé konanie a

splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť; zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie
udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Teda odvolací súd už vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí neidentifikoval žiadnu vadu predloženého plnomocenstva.

30. Dôvodnou nebola ani odvolacia námietka, že spor rozhodovala vylúčená sudkyňa, pretože opäť

zo všeobecných tvrdení žalobcu o nevraživosti sudkyne voči nemu a intenzite verbálnych útokov na
žalobcu zo strany zákonnej sudkyne, nie je možné ustáliť, kedy sa žalobca uplatňujúci námietku o
dôvode vylúčenia dozvedel a zároveň nepredkladá dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých
povaha to pripúšťa; teda odvolacia námietka žalobcu spochybňujúca nezaujatosť zákonnej sudkyne
nespĺňa podmienky určené § 49 ods. 2 C. s. p. v dôsledku čoho sa na námietku neprihliada.

31. Napokon bez akéhokoľvek zdôvodnenia ostali žalobcom uplatnené odvolacie dôvody, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že žiadne zo žalobcom uvádzaných tvrdení
v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku;
odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods.
1 C. s. p. potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní
plný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).