Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 6, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-8C/314/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109246064
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1109246064.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: JUPITER SK s.r.o.,

so sídlom: Limbová 3, 900 91 Limbach, zastúpený: A. B. C. D., bytom: E. X, XXX XX E., proti
žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, ušlého zisku a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2009 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy 25 000 Eur, sumy 296 255,72 Eur s úrokom z
omeškania 14,50 % ročne od 01.06.2008 do zaplatenia a sumy 65 443,82 Eur spolu s príslušenstvom
vrátane trov konania.

2. Žalobca uviedol, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora JUDr. Ladislava
Jakubca pri dražbe nehnuteľností v exekučnom konaní pod sp.zn. Ex 365/2002 bola žalobcovi
spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá žalobcovi štát. Súdny exekútor mal niekoľko mesiacov pred

dražbou nehnuteľností vedomosť, že žalobca na základe zmluvy o dielo zo dňa 21.01.2006 vykonával
rekonštrukciu kaštieľa a záhrady v prospech vlastníkov dražených nehnuteľností v objeme prác 7 500
000 Sk bez DPH s termínom ukončenia rekonštrukcie kaštieľa do 31.12.2007 a záhrady do 30.05.2008.
Súdny exekútor si objednal u súdnej znalkyni B. F. G. znalecký posudok č. 45/2007, v ktorom znalkyňa
účelovo podhodnotila niekoľkonásobne cenu nehnuteľností, a to iba na sumu 1 400 000 Sk, pričom
nadobúdacia cena podľa iných znaleckých posudkov bola v objeme 5 822 000 Sk. Pred vykonaním
dražby spolumajiteľka nehnuteľnosti pani H. D. vzniesla voči exekútorovi dňa 25.06.2007 námietku

zaujatosti. Existenciu tejto námietky exekútor zatajil exekučnému súdu, aby tak mohol dokonať jeho
zámer a úmysel vydražiť nehnuteľnosti na podklade niekoľkonásobne podhodnoteného znaleckého
posudku. Exekútor vedel, že podľa § 30 exekučného poriadku nesmie dražiť, ani speňažovať predmetné
nehnuteľnosti a bolo jeho zákonnou povinnosťou bezodkladne postúpiť vec súdu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti. Exekútor následne s vedomím, že sa dopustil nezákonného konania, dňa
24.07.2007 doručil súdu návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností. Exekútor tiež
zatajil súdu, že má vedomosť o existencii námietky zaujatosti a že túto skutočnosť zatajil súdu úmyselne,

aby sa tak mohol pokúsiť o zlegalizovanie ním zinscenovanej nezákonnosti s cieľom dosiahnutia
rozhodnutia o schválení príklepu. Žalobca dňa 05.09.2007 oznámil exekútorovi, že v dôsledku ním
nezákonnej dražby bol nútený dňom 07.07.2007 pozastaviť rekonštrukčné práce na kaštieli, v dôsledku
čohonemôžeukončiťprácevtermínedo31.12.2007podľazmluvyodielo.Včasepodpisuzmluvyodielodňa 21.01.2006 neviazli na rekonštruovaných nehnuteľnostiach žiadne ťarchy. Exekúcia na majetok
povinného pritom nebola začatá účinne, keďže exekučný titul nespĺňa požiadavku na jeho materiálnu
vykonateľnosť. Konanie exekútora nebolo náhodné, ale išlo o cielené konanie v rozpore s platnými

zákonmiaÚstavouSlovenskejrepubliky.Potom,akobolsúdnyexekútordisciplinárnymsenátomuznaný
za vinného, vedome konal na škodu povinného v exekučnom konaní EX 365/2002. Rozhodnutím súdu
zo dňa 20.10.2009 bol súdny exekútor vylúčený z vykonania exekúcie a rozhodnutím zo dňa 23.10.2009
súd neschválil príklep dražby nehnuteľností. V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekútora a vyvolaným stavom právnej neistoty žalobca nemohol ukončiť plnenie podľa zmluvy o dielo

zo dňa 21.01.2006, t.j. rekonštrukciu kaštieľa v termíne do 31.12.2007 a záhrady do 30.05.2008 v
objeme 7 500 000 Sk + 19% DPH, t.j. 8 925 000 Sk (296 255,72 Eur). Ak by exekútor predložil
súdu spis EX 365/2002 na rozhodnutie o námietkach zaujatosti, tak by nedokonal ním zinscenovanú
nezákonnú dražbu a nevyvolal by tým stav právnej neistoty spojený s možnosťou vydražiteľa ujať sa
draženej nehnuteľnosti. Žalobca by tak naopak mohol dokončiť rekonštrukčné práce a nevznikla by
mu škoda a ani ušlý zisk, naopak došlo by k zhodnoteniu draženého majetku o sumu minimálne 296

255,72 Eur. Žalobcovi vznikla škoda vo forme preinvestovaných nákladov na rekonštrukciu kaštieľa
v sume 65 443,82 Eur s príslušenstvom a ušlý zisk v sume 296 255,72 Eur s príslušenstvom odo
dňa 01.06.2008 do zaplatenia. Ostatné rozpracované dodávky materiálu a práce s tým súvisiace boli
zastavenédňom07.07.2007scieľomminimalizovaniaďalšíchprípadnýchškôd.Vedomýmaúmyselným
konaním súdneho exekútora, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu do ústavného práva žalobcu podľa

článku 20 a 35 Ústavy Slovenskej republiky, sa žalobca stal obeťou deštrukčnej svojvôle. Vzhľadom k
intenzite vedomého nezákonného konania exekútora a dopadu na podnikateľské aktivity žalobcu, kedy
bol nútený stornovať ďalšie koncepčne rozpracované subdodávky, čím došlo k ohrozeniu jeho dobého
mena a zneisteniu postavenia navrhovateľa v podnikateľskom prostredí ako seriózneho a spoľahlivého
obchodného partnera, požaduje nemajetkovú ujmu v sume 25 000 Eur.

3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom si zároveň neuplatnil trovy konania.

4. Žalovaný uviedol, že žalobca náležite nepreukázal škodu a jej výšku, ako aj ušlý zisk, ktorých
náhradu požaduje. Žalobca nepreukázal, že tvrdená škoda mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti

s namietaným nesprávnym úradným postupom. Rovnako tak žalobca nepreukázal nemajetkovú ujmu,
ako aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a spôsobenou nemajetkovou ujmou.
Zároveň namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže namietaným postupom súdneho exekútora
munemohlavzniknúťškoda.Žalobcanebolúčastníkomexekučnéhokonaniaanemohlamuanivzniknúť
škoda, či ušlý zisk. Žalobca si zároveň mohol od objednávateľov na základe zmluvy o dielo uplatňovať

zaplatenie alikvotnej odmeny za dielo podľa rozsahu vykonaných prác, a následne ich žalovať na
náhradu škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená v súvislosti s tým, že nedošlo k naplneniu zmluvy o dielo
v dohodnutom rozsahu z dôvodov na strane objednávateľa. Takéto žaloby však žalobca najskôr nepodá,
nakoľko by tým v skutočnosti žaloval sám seba. Úroky z omeškania sú žalobcom uplatnené nesprávne,
nakoľko ich požaduje od skoršieho momentu, než po uplynutí šesť mesiacov od doručenia žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Nakoľko nie je možné konštatovať porušenie práva
vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s predmetným exekučným konaním, nemôže ani existovať nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý naviac nebol nijakým spôsobom odôvodnený.

5. Na pojednávaní dňa 20.05.2011 žalobca doplnil svoje predošlé písomné vyjadrenie tak, že nesprávny

úradný postup vidí v tom, že súdny exekútor vykonal dňa 06.07.2007 dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve
H. D. a B. H. C. D., pričom následne po udelení príklepu exekútorom nadobudla dispozičné právo k
týmto nehnuteľnostiam nedobromyseľná dražiteľka, ktorá pred začatím dražby nezložila ani dražobnú
zábezpeku. Exekútor v čase prípravy dražby vedel, že môže zvoliť iný spôsob exekúcie a siahnuť na
iný majetok povinného. Tým, že exekútor odňal dispozičné právo objednávateľom v zmysle zmluvy o

dielo zo dňa 21.01.2006, tak nebolo možné, aby žalobca pokračoval v rekonštrukčných prácach a práce
na nehnuteľnostiach museli byť zastavené. Žalovaný opätovne poukázal na nenaplnenie základných
znakov zodpovednosti za škodu, pričom zároveň spochybnil aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

6. Žalobca v replike uviedol, že exekútor vedel a musel si byť vedomý, že vykonaním nezákonnej dražby,

vyvolaním stavu právnej a majetkovej neistoty, zásahom do práva na pokojný stav, zmarí žalobcovi
realizáciu jeho predkupného práva k draženým nehnuteľnostiam zmluvne dohodnutého medzi žalobcom
a objednávateľmi v zmysle zmluvy o dielo, a tým spôsobí žalobcovi škodu vo forme potenciálneho
ušlého zisku vo výške žalovanej sumy 7 500 000 Sk + 19% DPH, ktorý by nesporne dosiahol. Súdnyexekútor o prebiehajúcej rekonštrukcii nehnuteľností, ako aj o porušovaní zákona z jeho strany, vedel,
pričom so žalobcom aj konal ako s účastníkom exekučného konania. Uviedol, že pokračovaním v
rekonštrukcii nehnuteľnosti po udelení príklepu by dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu fiktívnej

vydražiteľky vo forme výkonu prác žalobcom, v dôsledku čoho by si musel žalobca následne vymáhať
niekoľko rokov bezdôvodného obohatenie. Udelením príklepu na dražbe exekútor spôsobil žalobcovi
škodu na majetku vo forme márne preinvestovaných nákladov, ako aj škodu vo forme ušlého zisku
podľa zmluvy o dielo, o ktorej obsahu mal vedomosť pred začatím dražby. Z obsahu zmluvy o dielo je
zrejmé, že za daného skutkového stavu vo vzťahu na nesprávny úradný postup exekútora si žalobca

nemohol uplatniť voči objednávateľom ani len jedno euro. Žiadne ustanovenie predmetnej zmluvy o
dielo pritom situáciu vyvolanú nesprávnym úradným postupom exekútora nerieši. Názory žalovaného,
že preinvestované náklady by mali žalobcovi hradiť objednávateľa, sú irelevantné, nakoľko zo zmluvy o
dielo možnosť takejto fakturácie nevyplýva. Stav právnej a majetkovej neistoty vyvolaný exekútorom v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora dňa 06.07.2007 bol odstránený súdom
až dňa 20.11.2009, a to doručením uznesenia o neschválení príklepu, teda až po lehote na splnenie

a odovzdanie diela.

7. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 12.02.2015, č.k. 8C/314/2009-353, zamietol žalobu
žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 28.09.2017, č.k. 8Co/559/2015, zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s

tým, že bude povinnosťou súdu po vykonaní dokazovania posúdiť dôvodnosť žaloby žalobcu z hľadiska
splnenia zákonom stanovených predpokladov vzniku práva žalobcu na náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z.

8. Podľa § 140 ods. 2 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného k 25.01.2005 (ďalej len "Exekučný
poriadok"), dražobná vyhláška musí obsahovať upozornenie, že osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti
predkupné právo, môžu ho uplatniť len na dražbe ako dražitelia a že udelením príklepu predkupné právo
zaniká.

9. Podľa § 146 ods. 1 Exekučného poriadku, príklep udelí exekútor tomu, u koho sú splnené podmienky
ustanovené zákonom a kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak
sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom o tom, komu sa má príklep udeliť. Ak
však bol jedným z týchto dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva predkupné právo vecnej
povahy, udelí sa príklep jemu.

10. Podľa § 148 ods. 1 Exekučného poriadku, udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom. Súd
rozhodne o schválení príklepu do 30 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu.
Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep.

11.Podľa§150ods.1Exekučnéhoporiadku,oudelenípríklepumôžesavydražiteľujaťdržbyvydraženej
veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora.

12. Podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie
príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

13. Podľa § 151 Exekučného poriadku, ak súd udelenie príklepu neschválil, vydražiteľ je povinný vrátiť
vec povinnému, vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou.

14. Podľa § 153 ods. 3 Exekučného poriadku, predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti udelením

príklepu zaniká.

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2033 Z.z.), právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku

rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorýmbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

20. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

21. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2

sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

22. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 517 ods. 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis

24. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

25. Podľa článku 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

26. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

27. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Podľa § 197 ods. 1 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na

pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

29. Podľa § 197 ods. 2 CSP, ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie
svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka,adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka
preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri
obyvateľov Slovenskej republiky.

30. Podľa § 198 ods. 2 CSP, ak nemožno svedka predvolať z adresy označenej stranou, súd ho predvolá
z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.

31. Podľa § 198 ods. 3 CSP, ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka

zamietne.

32. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-13, sťažnosť č.l.15,
rozhodnutie o príklepe č.l.16, uznesenie o námietkach č.l.17-19, zápisnica o udelení príklepu č.l.20-21,
námietky proti dražbe č.l.22-23, návrh na schválenie príklepu č.l.24-25, výpis z listu vlastníctva č. XXX
I.XX, vyhláška o dražbe č.l.27, vylúčenie exekútora č.l.28-29, oznámenie č.l.30, list č.l.31, mapa č.l.32,

znalecký posudok č.l.33-34, výzva č.l.35, predbežné prerokovanie nároku č.l.36-37, námietky proti
posudkuč.l.38,rozhodnutieč.l.42,zmluvaodieloč.l.43-45,zmluvaomarketinguč.l.47,predkupnéprávo
č.l.49, potvrdenie č.l.50-53, fotografie č.l.54-63, účtovné doklady č.l.64-86, nákresy č.l.87-91, vyjadrenie
žalovaného č.l.111-113, vyjadrenie žalovaného č.l.125-127, vyjadrenie č.l.130-135, vyjadrenie žalobcu
č.l.136-151, zastavenie exekúcie č.l.149-150, odvolanie žalobcu č.l.305-318, pričom ustálil nasledovný

skutkový stav veci.

33. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec viedol pod
sp. zn. EX365/2002 exekučné konanie na vymoženie pohľadávky v sume 1 000 000 Sk s príslušenstvom
v prospech oprávneného Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, proti povinnému

B. C. D., bytom: E. X, XXX XX E.. Súdny exekútor v rámci exekučného konania pristúpil k výkonu
exekúcie predajom nehnuteľností, a to kaštieľu so súpisným číslom XX evidovanom v katastrálnom
území A. J. K.. Dňa 06.07.2007 súdny exekútor vykonal dražbu týchto nehnuteľností, na ktoré udelil
príklep vydražiteľovi spoločnosti A. K. INVESTMENT, s. r. o., Ivánska cesta č. 10, Bratislava. Na tejto
dražbe sa zúčastnil povinný a spoluvlastníčka týchto nehnuteľností, manželka povinného H. D., pričom

obaja vzniesli proti dražbe námietky. Žalobca, ako zhotoviteľ a B. C. D., ako objednávateľ, uzatvorili
za účelom rekonštrukcie anglikánskeho kaštieľa a záhrady dňa 21.01.2006 zmluvu o dielo. Dňa 24.
07. 2007 súdny exekútor predložil príslušnému súdu návrh na schválenie príklepu spolu s námietkami
povinného a jeho manželky proti dražbe a proti udeleniu príklepu. Okresný súd Bratislava V uznesením
č. k. Er 59/1996 - 573 zo dňa 23. 10. 2009 ich námietkam proti udeleniu príklepu vyhovel a súčasne

udelenie príklepu dražby nehnuteľností neschválil, a to z dôvodu, že súdny exekútor JUDr. Ladislav
Jakubec bol vylúčený z vykonávania predmetnej exekúcie uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k.
Er 59/1996 - 53 zo dňa 20. 10. 2009. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. Er59/1996 - 793 zo dňa
25.05.2011predmetnúexekúciuzastavil,pretožeponámietkepovinného,žemuneboloriadnedoručené
rozhodnutie Mestského súdu v Bratislave č.k. 36Cb 179/1994 zo dňa 29.06.1995, ktoré malo byť v tejto

veci exekučným titulom zistil, že toto rozhodnutie skutočne nebolo povinnému riadne doručené.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť,
nakoľko žalobcom nebolo preukázané naplnenie základných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu.

35. Pre účinné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje naplnenie troch základných
predpokladov zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to existencia
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym alebo nezákonným úradným postupom a škodou. Nezákonnosť rozhodnutia žalobca

netvrdil, a ani ju v konaní nepreukazoval, ale v žalobe namietal nesprávny úradný postup súdneho
exekútora. Len samotná skutočnosť, že súdny exekútor v súvislosti s exekúciou na obchodný podiel
žalobcu pochybil, nezakladá sama o sebe nárok žalobcu na náhradu škody. Samotné pochybenie
súdneho exekútora predstavuje len jednu zložku predpokladov zodpovednosti za škodu, ktoré musia
byť spoločne naplnené pre uplatnenie nároku na náhradu škody.

36. Pre vznik nároku na náhradu škody je tiež potrebné, aby došlo k vzniku samotnej škody, ktorá by
musela byť žalobcovi spôsobená. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške
296 255,72 Eur (7 500 000 Sk + 19% DPH) s príslušenstvom z titulu ušlého zisku, resp. potenciálnehoušlého zisku. Uvedenú výšku škody žalobca zdôvodnil tak, že po udelení príklepu nemohol vykonávať
rekonštrukciu nehnuteľnosti na základe zmluvy o dielo zo dňa 21.01.2006 a preto mu bola spôsobená
škoda vo výške ušlého zisku v sume 7 500 000 Sk + 19% DPH (296 255,72 Eur). Takto stanovená suma

ušléhoziskujevšaknesprávnaavžiadnomprípadesaaninemôžejednaťoušlýzisk,resp.opotenciálny
ušlý zisk. Z obsahu zmluvy o dielo nepochybne vyplýva, že predmetom plnenia je dielo, ktorého samotná
hodnota je 296 255,72 Eur. To znamená, že hodnota prác, materiálov, energií, výkonov, subdodávok a
iných plnení v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti predstavuje žalobou uplatnenú sumu. Ušlý zisk,
resp. potenciálny ušlý zisk, sa však nerovná výške hodnoty plnenia celého diela dojednaného v zmluve o

dielo,alelenrozdielu,ktorýbyvznikolpoodpočítanívšetkýchnákladovnarekonštrukciu,ktorézhotoviteľ
s plnením mal. Túto výšku však žalobca nielenže žiadnym spôsobom nepreukázal, ale ani ju v konaní, s
výnimkou ušlého zisku rovnajúceho sa hodnote celého plnenia, netvrdil. Samotná výška takéhoto zisku
je pritom vždy individuálna, a je spravidla závislá od ponuky a dopytu na trhu. V uvedenom prípade to
však nemuselo platiť, nakoľko zhotoviteľ bol priamo vo vlastníctve jedného z objednávateľov, ktorému
patril 100% majetkový podiel v žalobcovi, a ktorý zároveň konal v jeho mene. Je teda nanajvýš otázne,

akým spôsobom bola zo strany zhotoviteľa vytvorená samotná kalkulácia zisku a či takáto kalkulácia
aj bola ekonomicky odôvodnená. Napriek uvedenému súd musí konštatovať, že žalobca výšku ušlého
zisku, resp. potenciálneho ušlého zisku, žiadnym spôsobom ani z časti nepreukázal, a preto žalobe v
časti uplatneného nároku v sume 296 255,72 Eur s príslušenstvom, nevyhovel.

37. Súd nevyhovel žalobe žalobcu ani v časti, v ktorej si uplatnil skutočnú škodu v sume 65 443,82 Eur
s príslušenstvom z titulu už vykonaných rekonštrukčných prác. Uvedený nárok nie je možné uplatniť
voči štátu, nakoľko ide o riadne plnenie poskytnuté žalobcom, ako zhotoviteľom, na základe zmluvy o
dielo v prospech objednávateľov, ktorí sú povinní za takto vykonané práce aj zaplatiť. Táto povinnosť
žiadnym spôsobom nezaniká, ani sa neprenáša na štát z titulu zodpovednosti štátu za škodu. Žalobca

si mohol od objednávateľov na základe zmluvy o dielo uplatňovať zaplatenie alikvotnej odmeny za dielo
podľa rozsahu vykonaných prác. Zároveň ich mohol žalovať aj na náhradu škody, ktorá bola žalobcovi
spôsobená v súvislosti s tým, že nedošlo k naplneniu celej zmluvy o dielo v dohodnutom rozsahu z
dôvodov na strane objednávateľa. Akékoľvek dohody medzi zmluvnými stranami v zmluve o dielo, ktoré
sa akokoľvek týkajú exekučného konania, sú pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu irelevantné.

Súd preto námietku žalobcu, že zo zmluvy o dielo možnosť fakturácie alikvotnej časti plnenia nevyplýva,
keďže žiadne ustanovenie predmetnej zmluvy o dielo situáciu vyvolanú nesprávnym úradným postupom
exekútora nerieši, považuje za nedôvodnú.

38. Súd žalobou uplatnený nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25 000 Eur

za údajné poškodenie dobrého mena nepriznal, nakoľko žalobca nepreukázal opodstatnenosť a
výšku nemajektovej ujmy, ktorú požadoval. Skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal, boli len všeobecného
charakteru v rovine všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom nepreukazovali a neodôvodňovali
výšku žalobcom uplatneného nároku.

39. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou škodou, resp.
nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Vzťahom príčinnej
súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého
jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi
nesprávnym úradným postupom, či nezákonným rozhodnutím a škodou, vzťah príčiny a následku; ak

bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie
je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už
sama následkom (R 7/1979). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je

následkom niečoho) a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť
však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a
vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe

skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Preukázanie tejto príčinnej súvislosti v konaní chýba, v dôsledku čoho
nie je naplnený tretí predpoklad umožňujúci priznať nárok na náhradu škody.40. Súd na pojednávaní dňa 04.09.2023 sporné strany poučil o sudcovskej koncentrácii konania s tým,
aby strany uviedli prípadné návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie
výsluchom svedka L. A., M. N. a konateľky žalobcu pani H. D.. Súd na základe návrhu žalobcu preto

vykonal výsluch svedka M. N. na pojednávaní dňa 09.10.2023, pričom zároveň na toto pojednávanie
predvolal aj B. L. A. a H. D.. Predvolanie na pojednávanie bolo svedkovi B. L. A. doručované na dve
adresy,ktorémalsúdkdispozícii,pričomsvedoksipredvolanieprevzalnajednejznichdňa08.09.2023a
napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť riadne neospravedlnil. Súd doručoval
predvolanie pani H. D. na adresu jej bydliska, ako aj prostredníctvom elektronickej schránky žalobcu.

Zásielka adresovaná na adresu jej bydliska sa súdu vrátila späť ako neprevzatá v odbernej lehote.
Zásielka adresovaná do elektronickej schránky žalobcu bola doručená dňa 21.09.2023, napriek tomu
sa konateľka žalobcu na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, a súdu ani
nepreukázala dôvod, pre ktorý sa na pojednávaní nezúčastnila. Na základe uvedeného súd v zmysle §
198 ods. 3 CSP zamietol návrhy žalobcu na výsluch svedka B. L. A. a konateľky žalobcu H. D..

41. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
262ods.1CSP.Nakoľkovšaksažalovanývýslovnýmvyhlásenímvzdalnárokunanáhradutrovkonania,
súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).