Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 20Sas/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106395
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106395.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C.
D. XXX/X, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, práve zastúpený Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná
8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121 proti žalovanému: Ústredná vojenská lekárska komisia
Ministerstva obrany SR, so sídlom Námestie generála Viesta 2, 832 47 Bratislava-Petržalka, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa 11. októbra

2023, o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správnysúd zamietanávrhžalobcuzodňa29.11.2023napriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.11.2023 domáha preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa 11. októbra 2023 a súčasne rozhodnutia prieskumnej
komisie hlavného služobného úradu Ministerstva obrany SR č. VeVZRK-EL 9/4-100-4/2023 zo dňa

04.07.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
prieskumnej komisie hlavného služobného úradu Ministerstva obrany SR, ktorým bolo rozhodnuté o
nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka podľa § 101 ods. 1 písm. c)
zákona č. 281/2015 Z. z. v spojení s § 2 ods. 8 vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej
republiky č.426/2015Z.z.oposudzovanízdravotnejspôsobilostiobčananaprijatiedoštátnej

službyprofesionálnehovojakaaoposudzovanízdravotnejspôsobilostiprofesionálnehovojakanavýkon
štátnej služby profesionálneho vojaka alebo na výkon funkcie v znení vyhlášky Ministerstva obrany
Slovenskej republiky č. 55/2020 Z. z. Žalobca svoju argumentáciu vo vzťahu k návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe založil na tvrdení, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu hrozí žalobcovi závažná ujma a vážny nenapraviteľný následok a zároveň priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže v zmysle § 83 ods. 1 písm. b) zákona č.

281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátna
služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo
služobného pomeru (ďalej len “prepustenie“), ak podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie
je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu, alebo, ak sa na neho vzťahoval pri prijatí do štátnej služby
§ 16 ods. 10 a podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať
štátnu službu alebo funkciu, do ktorej je ustanovený, ak v odseku 7 nie je už uvedené inak. Napadnutým

rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný za nespôsobilého vykonávať
štátnu službu. Dôsledkom takéhoto rozhodnutia je v zmysle citovaného ustanovenia skončenie štátnej
služby prepustením zo služobného pomeru. Voči žalobcovi toho času prebieha konanie o prepustení
zo služobného pomeru. Uvedené konanie sa začalo na základe návrhu na prepustenie profesionálneho
vojaka zo služobného pomeru zo dňa 22.11.2023. Bez priznania odkladného účinku tejto správnej
žalobe hrozí žalobcovi výkonom napádaného rozhodnutia nenapraviteľný následok premietnutý do jeho

prepustenia zo služobného pomeru. Citovaná dikcia § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.
totiž osobe oprávnenej na rozhodovanie o danej veci neumožňuje aplikovať iný (alt.) ako tam upravenýpostup, t.j. prepustenie žalobcu. Naopak, nastúpením odkladného účinku na základe rozhodnutia
správneho súdu by sa pozastavili účinky napadnutého rozhodnutia správneho orgánu verejnej správy a
takéto rozhodnutie by nemohlo byť podkladom na vydanie naň nadväzujúceho rozhodnutia o prepustení

žalobcu stálej štátnej služby. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby správny súd vydal uznesenie,
ktorým správnej žalobe zo dňa 29.11.2023 prizná odkladný účinok

2. Žalobca osobitným podaním zo dňa 12. 02. 2024 k žiadosti o priznanie odkladného účinku doplnil,
že od podania žaloby nastali ďalšie skutočnosti podporujúce tvrdenia žalobcu a zároveň sa zvýšila

hrozba vzniku závažnej ujmy a nenapraviteľného následku. Personálny úrad ozbrojených síl Slovenskej
republiky totiž vydal voči žalobcovi dňa 20.12.2023 personálny rozkaz č. 14 365, ktorým rozhodol
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe. Voči
personálnemu rozkazu, doručenému žalobcovi dňa 16.01.2024, podal žalobca dňa 30.01.2024
odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, žalobca opakovane žiada
správny súd, aby správnej žalobe žalobcu priznal bezodkladne odkladný účinok, keďže nastúpením

odkladného účinku na základe rozhodnutia správneho súdu by sa pozastavili účinky v tomto konaní
napádaného rozhodnutia správneho orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie by bolo zároveň
dôvodom na zrušenie vydaného (neprávoplatného) personálneho rozkazu o prepustení žalobcu zo stálej
štátnej služby. V prílohe podania žalobca predložil personálny rozkaz č. 14 365 zo dňa 20.12.2023 a
odvolanie žalobcu zo dňa 30.01.2024.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 18.
apríla 2024 a navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol. Žalovaný uviedol, že z ust. § 185 SSP vyplýva, že žiadosť o priznanie odkladného účinku
musí byť riadne žalobcom odôvodnená. Zákon pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia

§ 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku ustanovuje dva predpoklady, t.j. okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná
ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd
nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len

existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Tvrdiť a preukázať
prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo iným právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinný žalobca,
ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy
(iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia,

či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity,
aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis
vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a
relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí,
a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na

preukázanie a podporu týchto tvrdení. Podľa názoru žalovaného návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nie je dôvodný, nepodložený žiadnymi dôkazmi. Žalobca nepreukázal základný
zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Stručný a neodôvodnený návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukazuje, že by okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojej žiadosti o priznanie odkladného účinku len uviedol, že
výkonom rozhodnutia mu hrozí nenapraviteľný následok premietnutý do jeho prepustenia zo služobného
pomeru. Podľa názoru žalovaného prepustenie zo služobného pomeru nespĺňa zákonnú požiadavku
závažnej ujmy, nakoľko strata zamestnania je relatívne bežným javom života, ktorý mohol nastať v živote
žalobcu hocikedy. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo

výnimočných situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky
právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba
hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je
vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo
písm. b) Správneho súdneho poriadku.

4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1, 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho
priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo
opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy
aleboopatreníorgánovverejnejsprávy.Odkladnýúčinokzanikáprávoplatnosťourozhodnutiasprávneho

súdu vo veci samej.

6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len
vovýnimočnýchsituáciách.Totorozhodnutiesprávnehosúdumámimoriadnycharakter,pretožesprávny
súdtupredvlastnýmrozhodnutímvovecisamej vrámcisprávnehosúdnehokonaniaprelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje

na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť
vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo
písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ktoré sú aplikovateľné i na

rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých:
„Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2
SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú
náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom

„hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem
nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší
súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú

možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej
ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania,
osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného
účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením
nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu,

ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

8. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp.

iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného
vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na
skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd
na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa
03. 03. 2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa

na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri
dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej mierezávisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí. Správnysúdskúmal,čibyokamžitýmvýkonom

napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm.
a) SSP.

9. V zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že
ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie,

že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má
mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t.j. zásah do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, len výnimočný charakter, pričom musí byť žalobcom
dostatočne zdôvodnené osobitými okolnosťami. Uplatňuje sa dispozičná zásada znamenajúca, že
dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu v podanej žiadosti primeraným spôsobom
preukázať existenciu možnej ujmy, ktorá musí vyplývať z konkrétnych

dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje len hypotetické tvrdenie o hroziacej
ujme.Správnysúdprirozhodovaníberiedoúvahyvýnimočnosťzásahudovykonateľnostiprávoplatného
rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje
do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej ujmy, ktorú vykonanie napadnutého rozhodnutia
prináša. Správny súd predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje

ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním
predložených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť.

10. V predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne
konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie

odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu je stručný a neodôvodnený. Žalobca v podanom
návrhu nepreukázal aká reálna ujma, resp. aký konkrétny iný nenapraviteľný následok mu prepustením
zo služobného pomeru mu hrozí. Správny súd má za to, že žalobca musí dôvody konkretizovať s
ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež ich dostatočne osvedčiť.

11. Správny súd vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle
ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného
účinku žalobe a niektorý z týchto dôvodov aj preukázať, tak nemohol vyhovieť návrhu žalobcu podľa §
185 SSP a návrh preto v súlade s ustanovením § 188 SSP zamietol, pričom s poukazom na uvedené
sa otázkou rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom nezaoberal.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť
(§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).