Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010293
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7920010293.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.

Anny Kohutovej a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí dňa 24. októbra 2023, v trestnej
veci obžalovaného A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.5.2023 sp. zn.
5T/103/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e). ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. u k l a d á obžalovanému A. B. C. D. E. F. G. H. , nar. XX.XX.XXXX v I., trvale
bytom I., prechodne bytom J., B. XX/X podľa § 208 ods. 1,
§ 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným v bode 1/ rozsudku
zločinom týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku

prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. d) a § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1. od presne nezisteného dňa v mesiaci január 2019 do 21.01.2020 v nepravidelných intervaloch v
rodinnom dome na B. H. XX/X v obci Lastovce ubližoval svojej matke K. B., nar. XX.XX.XXXX v
Hriadkach, tr. bytom J., B. XX/X najmä tým, že pod vplyvom alkoholických nápojov ju verbálne napádal,
vyvolával hádky, ponižoval ju slovami „ty stará špino, stará ľompo, nebudeš žiť na tomto svete, ešte boh

dá, že do rána, aby si zomrela a zdochla“, vulgárne jej nadával, hádzal po nej veci, čím jej spôsoboval
psychické utrpenie

2. dňa 22.01.2020 v čase okolo 12.00 hod. v kuchyni rodinného domu pristúpil k svojej matke, ktorá
sedela na gauči, hodil jej na hlavu kabát, prstami rúk ju pritom škrtil v oblasti krku a opakovane sa jej
pri tom vyhrážal zabitím, pričom poškodená sa voči fyzickému útoku bránila tak, že kopala nohami, a
rukami sa snažila odkryť si hlavu spod kabáta a s plačom prosila „nezaduš me, nezaduš me, pýtam ce

šumne“ a od svojho konania upustil po tom, čo zazvonil telefón a pri tom jej spôsobil podľa lekárskej
správy zranenie, a to povrchové poranenie vlasatej časti hlavy a povrchové poranenie v oblasti dorza
ľavého zápästia: odreniny s dobou liečenia do 7 dní.Bol mu za to uložený podľa § 208 ods. 1, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyroch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. rozhodnutie o ochrannom opatrení vyhradzuje na verejné zasadnutie.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný A. B., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že od doby
zadržania, t.j. odo dňa 21.01.2020 sa nedopustil skutku kladeného mu za vinu a svoju matku za žalované
obdobie netýral, ani žiadnym iným spôsobom nenapádal. Čo sa týka prvého skutku, kde konanie
obžalovaného je kvalifikované ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. Má za to, že v zmysle rozsiahleho dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, aby sa A.

B. dopúšťal konania, ktoré mu je kladené za vinu. Celé trestné konanie je založené len na výpovedi
poškodenej, ktorá však od augusta 2022 je nebohá, z ktorého dôvodu obžalovaný už ani nemôže
pokračovať v páchaní trestnej činnosti a jediný človek, ktorý ho mal údajne usvedčovať zo žalovaného
skutku nemôže potvrdiť svoju výpoveď, ako aj vyvrátiť rozpory vo svojej výpovedi. Poukázal na tú
skutočnosť, že neexistuje žiaden iný dôkaz svedčiaci o dlhodobosti a o sústavnosti údajného konania,

kdetaktiežznaleckýmposudkomvyhotovenýmvtrestnomkonanínebolopreukázané,abypoškodenáK.
B. trpela syndrómom týranej osoby. Obaja bratia pán A. B. a D. G. B. zhodne vypovedali, že za posledný
rok (obdobie, pre ktoré je podaná obžaloba) okrem inkriminovaného dňa 22.01.2020 sa nedopúšťal
voči matke násilného konania, túto žiadnym spôsobom fyzicky ani verbálne nenapádal, neponižoval.
Obdobne vypovedala aj svedkyňa K. L., ktorá mala s poškodenou najbližší vzťah doslova v rámci svojej

výpovede uviedla „Nikdy som nebola svedkom toho, aby sa obžalovaný k matke správal zle“. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že sa nedopúšťal konania za ktoré ho súd odsúdil rozsudkom zo dňa 25.5.2023,
čo do skutku 1. Súd prvého stupňa v rámci odsudzujúceho rozsudku zároveň ho uznal za vinného zo
skutku 2 a konanie zo dňa 22.01.2020 kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák.. Aj v tomto prípade platí to, čo pri skutku 1, že žiadnym spôsobom

nebolo potvrdené, resp. preukázané jeho konanie. Poškodená K. B. v rámci svojej výpovede na hlavnom
pojednávaníkonanomvovecidňa20.08.2020aniraznevypovedala,abysajejmalvyhrážať,žejuzabije.
Ak pretrváva stav existencie dvoch protichodných skupín dôkazov k preukazovanému skutkovému deju,
tak v takomto prípade je zrejmé, že existujú na jednej strane dôkazy svedčiace v jeho neprospech
a to tak, ako je vyššie uvedené, existuje iba jeden dôkaz svedčiaci v jeho neprospech, a to výpoveď

poškodenej, avšak na druhej strane existuje mnoho dôkazov preukazujúcich nevinu obžalovaného.
Žiadny z vykonaných dôkazov nepreukázal dlhodobosť a sústavnosť údajného konania obžalovaného,
spočívajúceho v týraní svojej matky, z ktorého dôvodu teda má za to, že vina nebola jednoznačne
preukázaná a obhajoba nebola jednoznačne vyvrátená. Z daného dôvodu podľa názoru obhajoby je
nutné a potrebné správne vyhodnotiť danú situáciu cez zásadu in dubio reo, na základe ktorej je možné

konštatovať, že nepreukázaná vina sa rovná nepreukázaná nevina. S prihliadnutím na túto zásadu
trestného konania, teda v pochybnosti v prospech obvineného má za to, že nie je možné absolútne
jednoznačne, bez akejkoľvek pochybnosti konštatovať vinu .

Súd prvého stupňa pri upravenej trestnej sadzbe 3 roky až 9 rokov 8 mesiacov uložil obžalovanému

trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Aj keď sa jedná o trest pri dolnej hranici trestnej sadzby, aj
trest kratšieho trvania v rozsahu 3 rokov by absolútne postačoval na nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti, ak by mal súd za to, že vina bola preukázaná. Bol väzobne stíhaný v maximálne možnej
miere výkonu väzby 3 roky. Po prepustení z väzby obžalovaný má dobrý vzťah so svojimi dvoma bratmi,
ktorí sa starajú o obžalovaného, kde nie je absolútne žiaden dôvod na to ukladať mu trest dlhšieho

trvania. Prestal požívať alkoholické nápoje a žije naďalej slušným spôsobom života tak, ako tomu bolo
aj doposiaľ.

Z dôvodov uvedených vyššie preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, po
preskúmaní napadnutého rozsudku na základe ust. § 322 ods. 3 Tr. por. zmenil napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu a oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby, resp. tomuto uložil trest kratšieho
trvania.Z vyjadrenia prokurátora okresnej prokuratúry k odvolaniu obžalovaného vyplýva, že v zmysle
vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, aby sa dopúšťal konania, ktoré mu je
kladené za vinu. Celé konanie je založené len na výpovedi poškodenej, ktorá v rámci svojej výpovede

ani raz nevypovedala, aby sa jej mal obžalovaný vyhrážať, že ju zabije. Keďže poškodená je od augusta
2022 nebohá, obžalovaný nemôže pokračovať v páchaní trestnej činnosti voči nej a poškodená už
nemôže potvrdiť svoju výpoveď, ako aj vyvrátiť rozpory vo svojej výpovedi. Zároveň poukázal, že
neexistuje žiaden dôkaz svedčiaci o dlhodobosti a sústavnosti údajného konania obžalovaného voči
poškodenej a ani znalecký posudok nepreukázal, aby poškodená trpela syndrómom týranej osoby.

Bratia obžalovaného A. B. a D. G. B. zhodne vypovedali, že za posledný rok (obdobie pre ktoré je podaná
obžaloba) okrem inkriminovaného dňa 22.01.2020 sa obžalovaný nedopúšťal voči matke násilného
konania, túto žiadnym spôsobom fyzicky ani verbálne nenapádal, neponižoval. Obdobne vypovedala aj
svedkyňa K. L., ktorá mala s poškodenou najbližší vzťah doslova v rámci svojej výpovede uviedla „Nikdy
som nebola svedkom toho, aby sa obžalovaný k matke správal zle.“

Z uvedených dôvodov podľa obhajoby je nutné a potrebné správne vyhodnotiť danú situáciu cez zásadu
„indubioproreo“,nazákladektorejjemožnékonštatovať,ženepreukázanávinasarovnánepreukázaná
nevina, teda má za to, že nie je možné absolútne jednoznačne, bez akejkoľvek pochybnosti konštatovať
vinu obžalovaného A. B.. Alternatívne vo vzťahu k výške uloženého trestu uvádza, že aj trest kratšieho

trvania v rozsahu 3 rokov by absolútne postačoval na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, ak
by mal súd za to, že vina obžalovaného bola preukázaná. Obžalovaný bol väzobné stíhaný 3 roky, po
prepustení má tento dobrý vzťah so svojimi dvoma bratmi, ktorí sa o neho starajú. Tiež uvádza, že
obžalovaný prestal požívať alkoholické nápoje a žije slušným životom.

Vyššie uvedené tvrdenia, že neexistujú dôkazy preukazujúce protiprávne konania obžalovaného voči
poškodenej sú v rozpore s vykonaným dokazovaním - výsluchmi poškodenej, svedkov, znaleckým
posudkom.

Svedok D. G. B. vypovedal, že obžalovaný na matku útočil najmä psychicky, deptal ju, vždy jej nadával.

Svedok A. B. vypovedal, že s obvineným to bolo vždy zlé, mal problémy s alkoholom, zo strany
obvineného išlo hlavne o psychické pôsobenie na matku, v jednom prípade ju udrel aj knihou po hlave,
väčšinou išlo o psychické útoky. Svedkyňa K. L. pri svojom výsluchu zase uviedla, že vedela, že sa
obžalovanýspoškodenouhádali,obžalovanýnaňukričal,poškodenávždymlčala,nebránilasaslovným
útokom, niekedy to bolo raz za týždeň, niekedy dvakrát do týždňa. Svedkyňa zároveň uviedla, že

obžalovaný matku ponižoval a ubližoval jej 10 rokov.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Viery Truskovej na svedkyňu poškodenú K. B. vyplýva, že
táto vie vyhodnotiť situáciu, popísať stav veci, ako aj následky, pričom poškodená počas obdobia asi
15 rokov, aj ku dňu vyšetrenia javí známky psychického utrpenia spôsobované jej synom A. B., ktorý

ju opakovane napádal, vulgárne jej nadával, spôsoboval jej problémy v bežnom živote, a to svojim
alkoholizmom, antisociálnym spôsobom života, agresívnym správaním sa k jej osobe a tento stav
ona pociťovala a pociťuje ako ťažké príkorie. Konanie obžalovaného za stíhané obdobie, ako aj dňa
22.01.2020 podrobne opísala aj samotná poškodená. Ako vyplýva z vykonaných výsluchov, tieto vo
svojom súhrne jednoznačne preukazujú vinu obžalovaného zo stíhaného skutku.

Súd na hlavom pojednávaní konanom dňa 25.5.2023 po vrátení veci krajským súdom nevykonával
žiadne dokazovanie a vyporiadal sa iba s tými skutočnosťami, ktoré mu boli uložené odvolacím súdom.
I keď vo výrokovej časti rozsudku došlo k pisárskej chybe a nezodpovedá tomu, ako
bol vyhlásený rozsudok dňa 25.5.2023 v zápisnici z hlavného pojednávania, má za to, že trest uložený

obžalovanému je akceptovateľný a v súlade s názorom Krajského súdu v Košiciach
vysloveným v uznesení sp. zn. 6To/4/2023 z 31.01.2023. Navrhol, aby krajský
súd odvolanie obžalovaného zamietol.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné:Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného A. B..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného A. B.,
poškodenej K. B. – matky obžalovaného, svedkov K. L., K. L., G. B., A. B. – bratov obžalovaného, zo
znaleckého posudku znalkyne PhDr. Viery Truskovej, znalkyne z odboru psychológia, svedkyne G. G.
G., ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že zo znaleckého posudku znalkyne PhDr.
Viery Truskovej vyplýva, že obžalovaný dlhodobo užíva alkohol, boli u neho zistené vysoké lži skóre, má
sklony ku fabulácii a konfabulácii, skresľovaniu výpovede a sklony javiť sa v lepšom svetle, a to vždy vo
svoj prospech. V oblasti agresivity bola zistená verbálna agresivita, fyzická agresivita, pričom celkove
skóre agresivita je zvýšené v zložke verbálnej a fyzickej.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Viery Truskovej, vypracovaného na svedkyňu K. B. vyplýva,
že poškodená napriek vyššiemu veku má zachovanú pamäťovú úroveň, neboli u nej zistené sklony
ku fabulácii, vymýšľaniu a ku skresľovaniu výpovede. Poškodená počas obdobia 15 rokov, ako aj
v súčasnosti javí známky psychického utrpenia spôsobenej synom A. B., ktorý ju opakovane napádal,

vulgárne nadával a spôsoboval problémy v bežnom živote, a to svojim alkoholizmom, agresívnym
správaním k jej osobe, čo ona pociťovala ako ťažké príkorie.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného A. B. krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané
dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými

dôkazmi za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana
obžalovaného je účelová, v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý
je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade do zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného

A. B. v bode 1/ rozsudku právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaný blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické
utrpenie ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným agresívnym správaním,
ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a v bode 2/ rozsudku právne kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. d) a § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák., pretože obžalovaný inému sa vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na
chránenej osobe.Vzhľadom na uplatnené námietky obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania ohľadom výšky
uloženého trestu krajský súd považuje za potrebné uviesť tieto skutočnosti.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Krajský súd v posudzovanej trestnej veci zistil, že sa nepostupovalo dôsledne podľa citovaných
ustanovení.

Osoba obžalovaného A. B. je v napadnutom rozsudku hodnotená plne v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania, avšak na druhej strane je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že obžalovaný
bol väzobne stíhaný po dobu 3 rokov (od 22.1.2020 do 22.1.2023), od podania obžaloby ubehla doba 3
rokov, pričom je potrebné poukázať aj na aktuálne správanie obžalovaného, ktorý po prepustení z väzby

na slobodu nepožíva alkoholické nápoje, pričom aj vzťahy medzi ním a bratmi sa urovnali.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu a uložil obžalovanému A. B. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3
(troch) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

sminimálnymstupňomstráženiavzmysle§48ods.2písm.a)Tr.zák.,pretožeobžalovanývposledných
10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.