Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/669/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8501899736
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8501899736.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Stará Ľubovňa, so sídlom Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37 937 740, proti povinnému:
MODE-TEND, spol. s r.o., naposledy so sídlom Zámocká 24, 064 01 Stará Ľubovňa (povinný vymazaný
z Obchodného registra Okresného súdu Prešov dňa 30.12.2003), vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Dušanom Sopkom, Exekútorský úrad Svit, so sídlom Okružná č. 17, 059 21 Svit (nástupca súdneho

exekútora Mgr. Jána Jurašovského), v konaní o vymoženie 497,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Sopkovi, Exekútorský úrad Svit, so sídlom Okružná č. 17, 059

21 Svit p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 9,23 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy
uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca oprávneného Národný úrad práce - Okresný úrad práce Stará Ľubovňa podal
dňa 3.8.2001 exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 15.000,-
eur s príslušenstvom, na základe rozhodnutia Národného úradu práce Okresného úradu práce Stará

Ľubovňa č. k. 381/2001 OKAS zo dňa 13.2.2001. Súdny exekútor Mgr. Ján Jurašovský následne
súdu dňa 13.8.2001 doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil súdnemu
exekútorovi poverenie pod číslom 5710 004815 * dňa 291/2001.

2.Dňa23.1.2012doručilsúdnyexekútorsúdupodnetnazastavenieexekúciepodľa§58ods.1vspojení
s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekučného konania bol povinný

vymazaný z Obchodného registra.

3. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5Er/669/2001-11 zo dňa 11.7.2013 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, exekúciu zastavil, trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal a o trovách konania
rozhodol tak, že oprávnený nemá právo na náhradu trov konania.

4. V podnete súdneho exekútora, ako aj v uznesení súdu bola v pozícii oprávneného označená Sociálna
poisťovňa Bratislava, pobočka Stará Ľubovňa, preto proti uzneseniu súdu č. k. 5Er/669/2001-11 zo
dňa 11.7.2013 podala Sociálna poisťovňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla, že v tomto
konaní nie je účastníkom konania, preto že Sociálna poisťovňa s účinnosťou od 1.1.2004 prevzala
od právneho predchodcu, t. j. Národného úradu práce Bratislava vymáhanie príspevku na poistenie
v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004 v súlade

sustanovením§291ods.2zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení.Predmetnéexekučnékonanienepatrí do tejto skupiny a uvedená vec nebola postúpená Sociálnej poisťovni, preto Sociálna poisťovňa
navrhla napadnuté uznesenie zrušiť.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 a 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona
sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

7. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016

(ďalej len „OSP), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné
odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo

justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

8. Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o

vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

9. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu bol účinný Občiansky
súdny poriadok (do 30.6.2016), ktorý ustanovoval možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, súd posúdil toto odvolanie ako sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka
v zmysle § 239 ods. 1 CSP v spojení § 470 ods. 1 a 2 CSP, ktorý platí aj na konanie začaté predo
dňom jeho účinnosti. Nakoľko sa oprávnený svojim odvolaním domáha zrušenia uznesenia vydaného

vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému je prípustné odvolanie, súd považoval za nevyhnutné v prvom
rade ustáliť, kto v predmetnej exekúcií vystupuje na strane oprávneného, a to z dôvodu, že od
uvedeného závisí rozhodnutie sudcu, či odvolaniu v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
vyhovie alebo nevyhovie. Podľa uvedeného ustanovenia totiž sudca môže odvolaniu podanému proti
rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, v celom rozsahu vyhovieť. V takom

prípade sa rozhodnutie sudcu považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa a predmetnú vec nie je
potrebné predložiť na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

12. Z uvedeného dôvodu súd skúmal predovšetkým vecnú legitimáciu subjektu vystupujúceho na strane
oprávneného. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa na označenie stavu

vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej
procesnej strane je subjektom povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp.
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplývasubjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať.

13. Podľa § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, s účinnosťou od 1. januára
2004 Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a
príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, výplatu podpory v nezamestnanosti
a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá
nárok aj po 31. decembri 2003.

14. Podľa § 9 zákona č. 38/2015 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a
služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zrušuje sa Národný úrad práce.

15. Podľa § 8 zákona č. 38/2015 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a
služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa vo všeobecne záväzných

právnych predpisoch vydaných pred 1. januárom 2004 používa „Národný úrad práce“, ak Národný úrad
práce vykonával pôsobnosť generálneho riaditeľstva a pôsobnosť krajského úradu práce, rozumie sa
tým „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny“, a ak Národný úrad práce vykonával pôsobnosť okresného
úradu práce, rozumie sa tým „úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“.

16. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
doručil Národný úrad práce, zastúpený Okresným úradom práce Stará Ľubovňa., z dôvodu, že povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím NÚP OÚP Stará
Ľubovňa č. 381/2001-OKaS. Týmto rozhodnutím bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu
za porušenie pracovnoprávnych predpisov vo výške 15.000,- Sk (497,91 Eur) podľa § 125 ods. 1

zákona NR SR č. 387/96 Z. z. o zamestnanosti, Táto pokuta bola povinnému uložená za porušenie
povinností vyplývajúcich zo zákonníka práce a zákona o službách zamestnanosti, v rámci kontroly
vykonanej Národným úradom práce - Okresným úradom Stará Ľubovňa zameranej na dodržiavanie
ustanovení Zákonníka práce, ako aj iných príslušných (vtedy platných a účinných) ustanovení zákona
o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z., zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení

pracovného pomeru, zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a zákona č. 1/1992 Zb. o mzde.
17. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v tomto prípade nejde o vymáhanie príspevku na
poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré v zmysle § 291 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vykonáva Sociálna poisťovňa. Súd preto po preskúmaní tejto veci
dospel k záveru, že námietka aktívnej vecnej legitimácie Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa,

je dôvodná a odvolaniu proti napadnutému uzneseniu je potrebné v celom rozsahu vyhovieť.

18. V posudzovanom prípade vykonával Národný úrad práce - Okresný úrad Stará Ľubovňa svoju
pôsobnosť vyplývajúcu z iných všeobecne záväzných predpisov, najmä Zákonníka práce a zákona
o službách zamestnanosti (v súčasnosti v platnom a účinnom znení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách

zamestnanosti), preto nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia je s poukazom na ustanovenie § 8 zákona
č. 38/2015 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

19. V dôsledku zrušenia Národného úradu práce, zastúpeného v tejto veci Okresným úradom práce

Stará Ľubovňa (§ 9 zákona č. 38/2015 Z. z.) je aktívne vecne legitimovaným subjektom vystupujúcim
v predmetnom exekučnom konaní v pozícii oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará
Ľubovňa, so sídlom Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa.

20. Na základe uvedených skutočností považuje súd odvolaciu námietku Sociálnej poisťovne za

dôvodnú, preto podanému odvolaniu vyhovel a ďalej sa súd opätovne zaoberal dôvodom na zastavenie
predmetnej exekúcie.

21. V priebehu exekučného konania súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 58 ods. 1
v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože povinný bol dňa 30.12.2003 vymazaný

z Obchodného registra.

22. Súd sa však nestotožnil s aplikáciou § 57 ods. 1 písm. g) EP na tento dôvod zastavenia exekúcie,
nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že k výmazu povinného z príslušného obchodnéhoregistra došlo následkom jeho zrušenia, a to uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6K/260/01-16
zo dňa 22.9.2003, ktorým bol zamietnutý návrh povinného na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku. Z uvedeného dôvodu je potrebné za dôvod zastavenia exekúcie považovať nemajetnosť

povinného. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý napr. v rozhodnutí sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 uviedol, že v prípade
zrušeniapovinnéhobezlikvidáciezdôvodu,ženemáobchodnýmajetok,ktorýbypostačovalnanáhradu
primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu,
pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

24. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP
v znení účinnom do 31.3.2017 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

26. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP"), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

28. Súd o náhrade trov účastníkov exekučného konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Návrhom
povinného na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol pre nedostatok majetku zamietnutý, na základe čoho
bol následne povinný vymazaný z obchodného registra, povinný procesne zavinil zastavenie konania,

preto by mal oprávnenému zaplatiť náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zanikol
bez právneho nástupcu, súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania podľa 256 ods. 1 CSP
a contrario nepriznal, nakoľko na strane povinného neexistuje subjekt, ktorého by bolo možné zaviazať
na úhradu trov tohto konania.

29. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

30. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

31. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.

32. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

33. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných

do 31. marca 2017.34. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), v exekučných konaniach začatých do 30.
apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

35. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, ak je súdny exekútor
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

36. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

37. Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 100 Sk.

38. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto
úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

39. Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

41. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 9,23 eur.

42. Tieto trovy pozostávajú z:

1./ odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl. v znení
účinnom do 30.4.2008 (po prepočítaní na menu euro) - paušálna odmena

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur

Odmena spolu 6,64 eur

2./ náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008

- poštovné 2,59 eur

Trovy exekúcie celkom: 9,23 eur

43. Súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval časovú odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a) v spojení s § 14
ods. 2 cit. vyhlášky spolu za 5 začatých hodín vo výške 33,20 eur (5 x 6,64 eur), keďže do tejto odmeny
priznávanej podľa uvedených zákonných ustanovení zahrnul úkony, ktoré sú paušálne odmeňovanýmiúkonmi v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky
(prijatie návrhu, založenie spisu, preštudovanie materiálov 1 hod., spracovanie žiadosti o poverenie 1
hod., spracovanie upovedomenia 1 hod.), resp. úkony, ktoré bezprostredne nesmerujú k vymoženiu

pohľadávky a sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora podľa § 25 vyhlášky (spracovanie urgencie 1
hod. a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 1 hod.).

44. Súd pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 15 vyhl.
288/95 Z. z. vychádzal z výkladu založeného na tom, že exekútorovi za úkony paušálne odmeňované

v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky patrí iba paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, ale nie
odmena aj za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (ďalej len časová odmena) pri vykonávaní
tohto úkonu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko požadovanie časovej odmeny za úkony
inak odmeňované paušálnou sumou by viedlo k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej
činnosti. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v § 15 ods. 1 exekútorskej tarify v sebe
totiž zahŕňajú ich vyhotovenie, podanie, ako aj následné spracovanie. Účelom exekučného konania je

nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba
posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie
v zmysle § 14 cit. vyhlášky. Pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho, že nie je
možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom
prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. V ustanovení §

15 ods. 1 cit. vyhl. sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou
sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového
spôsobu odmeňovania úkonov. Preto súd v zmysle uvedeného súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu
za 3 začaté hodiny vynaložené na exekúciu v súvislosti s úkonmi označenými ako - prijatie návrhu,
založenie spisu, preštudovanie materiálov 1 hod., spracovanie žiadosti o poverenie 1 hod., spracovanie

upovedomenia 1 hod. Túto odmenu súdny exekútor nesprávne subsumoval pod § 14 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 cit vyhl., keďže ide o úkony paušálne odmeňované v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky.

45. Ďalej súdny exekútor zahrnul do časovej odmeny aj úkony - spracovanie urgencie 1 hod.
a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 1 hod., za ktoré mu súd odmenu nepriznal, pretože ako už

súd vyššie uviedol, tieto úkony sú úkonmi administratívnymi, bezprostredne nesmerujúcimi k vymoženiu
pohľadávky a ako také sú zahrnuté v odmene exekútora. Tieto administratívne práce treba interpretovať
ako činnosť, ktorá je imanentnou súčasťou exekučnej činnosti. Za exekučnú činnosť je potrebné
považovať tú činnosť súdneho exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k vykonaniu núteného výkonu
exekučného titulu. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť súdneho

exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale nesmeruje k výkonu súdneho rozhodnutia.
Preto je potrebné zdôrazniť, že uvedené úkony nie sú úkonmi exekučnej činnosti, ale administratívnymi
úkonmi, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhlášky).

46. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov pozostávajúce z poštovného a cestovného

v sume spolu 9,63 eur (poštovné 7,77 eur cestované 1,86 eur). Z obsahu exekučného spisu sp. zn.
EX 291/2001 mal však súd preukázané len poštovné vo výške 2,59 eur (doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie povinnému 0,96 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému 0,93
eur, a opakované doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 0,70 eur), preto ich náhradu
priznal súdnemu exekútorovi v tejto výške. Súd pritom vychádzal z cien poštovného v roku 2002 (cena

poštovného za doporučenú zásielku s doručenkou a opakovaným doručením 28,- Sk - 0,93 eur a cena
poštovného za doporučenú zásielku s doručenkou bez opakovaného doručenia 21,- Sk - 0,70 eur), t. j. v
čase, keď súdny exekútor zasielal upovedomenie o začatí exekúcie, nakoľko ich výšku súdny exekútor
žiadnym spôsobom nepreukázal a táto nevyplýva ani z doručeniek v exekútorskom spise, s výnimkou
upovedomenia o začatí exekúcie doručovaného povinnému, kde z kolkových známok prilepených na

obálke vyplýva poštovné vo výške 29,- Sk (0,96 eur). Žiadne iné výdavky spojené s doručovaním,
ani cestovné výdavky súdny exekútor nepreukázal. Vzhľadom na nepreukázanie takto vynaložených
hotových výdavkov, súd v rámci trov exekučného konania nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na
ich náhradu v ním uplatnenej výške 9,63 eur, ale túto náhradu hotových výdavkov pomerne krátil
na sumu 2,59 eur, pričom vychádzal z obsahu spisu súdneho exekútora. Hotové výdavky musia byť

účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, musia byť riadne špecifikované a
hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané
tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise
takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať.47. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 5 EP
v znení účinnom do 31.03.2017, pričom na ich náhradu súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 EP v znení

účinnom do 31.03.2017 oprávneného.

Poučenie:

Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia,
a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.