Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3Sa/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200567
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:1022200567.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 -
10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 8654-2/2022-BA z 8. marca 2022, na základe
správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca si prostredníctvom Žiadosti o úrazový príplatok COVID-19 zo dňa 18.05.2021 (ďalej len
„žiadosť“) uplatnil voči Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) nárok na úrazový príplatok v dôsledku ochorenia COVID-19 (ďalej
len „úrazový príplatok“). Označená žiadosť bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená dňa
26.03.2021.

2. O predmetnej žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 20890-10/2021-BAM z
26.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobca nemá podľa § 85 a § 293fek zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok na úrazový príplatok za
obdobiedočasnejpracovnejneschopnostiododňa08.01.2021dodňa30.06.2021,vdôsledkuochorenia
COVID-19 potvrdeného dňa 08.01.2021.

3. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie v časti relevantnej pre toto konanie odôvodnil
predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že v priebehu administratívneho konania neboli preukázané
všetky hmotnoprávne podmienky zakladajúce nárok žalobu na priznanie úrazového príplatku za
relevantné obdobie. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v okolnostiach
danej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobca sa v relevantnom období nakazil ochorením
COVID-19 a z uvedeného dôvodu bol dočasne práceneschopným (túto skutočnosť skonštatoval,
zamestnávateľ žalobcu, D. A. E., ktorý žalobcovi vystavil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti ako

aj posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu). Spornou ostali iba okolnosti naplnenia ďalších
hmotnoprávnych predpokladov vzniku nároku žalobcu na úrazový príplatok, ktorými boli(i) príčinná
súvislosť medzi výkonom práce žalobcu u svojho zamestnávateľa a vznikom ochorenia COVID-19 a (ii)skutočnosť, či z povahy práce žalobcu vyplývala zvýšená miera rizika vzniku tohto ochorenia (§ 293fek
zákona o sociálnom poistení) .

4. Za účelom posúdenia týchto predpokladov vzniku nároku na úrazový príspevok prvostupňový
správny orgán viackrát písomne vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby podrobne popísal vznik poistnej
udalosti s tým, aby uviedol konkrétne faktory pracovného prostredia preukazujúce, že ochorenie
COVID-19 vzniklo žalobcovi pri práci, kde z povahy práce vyplývala väčšia miera rizika vzniku tohto
ochorenia, a teda presne popísal okolnosti ako k nakazeniu žalobcu ochorením COVID-19 došlo (napr.

interné trasovanie, dohľadávanie kontaktov zamestnancov pozitívnych na ochorenie COVID-19 v rámci
priestorov zamestnávateľa, či pri výkone pracovných povinností).

5. V odpovediach na tieto písomné výzvy prvostupňového správneho orgánu, zamestnávateľ žalobcu
jednoznačne nepotvrdil príčinnú súvislosť vzniku ochorenia COVID-19 pri výkone práce žalobcu
(zamestnávateľ v tomto smere buď uvádzal, že nevie túto príčinnú súvislosť alebo vo všeobecnej

rovine konštatoval, že žalobca sa mohol nakaziť pri výkone práce) a tiež nevedel ani preukázať, že z
povahy práce zamestnanca vyplýva zvýšená miera rizika vzniku tohto ochorenia. Keďže zamestnávateľ
žalobcu túto okolnosť nevedel preukázať prvostupňový správny orgán požiadal Regionálny úrad
verejného zdravotníctva Bardejov (ďalej len „regionálny úrad verejného zdravotníctva“) o poskytnutie
informácie, či disponuje údajom, od koho sa žalobca mohol nakaziť ochorením COVID-19. V reakcii

na označenú žiadosť prvostupňového správneho orgánu regionálny úrad verejného zdravotníctva
prvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že nedisponuje údajom, od koho sa žalobca mohol nakaziť
ochorením COVID-19, a tiež, že nebolo prešetrované žiadne podozrenie na chorobu z povolania na
COVID-19užalobcu.Vzhľadomnaskutočnosť,žetietookolnostiostalivpriebehukonanianeobjasnené,
prvostupňový právny orgán nárok žalobcu na označený úrazový príspevok z už uvedených dôvodov

nepriznal.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodnutím č. 8654-2/2022-
BAzodňa08.03.2022(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“)žalovanározhodlatak,žeodvolaniežalobcuv
celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 218 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení).

7. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zrekapitulovala skutkový a právny stav veci a poukázala na
podstatnú časť námietok žalobcu v podanom odvolaní. Následne sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadala s relevantnými námietkami žalobcu a dospela k záveru, že prvostupňový

správny orgán postupoval v súlade so zákonom a v súlade so zákonom aj rozhodol. Žalovaná svoje
rozhodnutie po právnej stránke odôvodnila predovšetkým s poukazom na znenie § 293fek ods. 2 zákona
o sociálnom poistení a jeho interpretáciou dospela k záveru, že nárok na úrazový príspevok z dôvodu
vzniku ochorenia COVID-19 majú iba tí zamestnanci, ktorí sú uznaní počas krízovej situácie za dočasne
práceneschopných z dôvodu potvrdeného ochorenia COVID-19, a ktorým zároveň zamestnávateľ

potvrdí, že ochorenie COVID-19 im vzniklo pri práci, kde z povahy práce vyplýva vyššia miera rizika
vzniku tohto ochorenia, pričom týmto potvrdením zamestnávateľa sa podmienka uznania choroby z
povolania na účely nároku na úrazový príspevok považuje za splnenú.

8. Následne sa žalovaná v reakcii na žalobcom uplatnené odvolacie námietky zaoberala posúdením,

či v okolnostiach danej veci prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil stanoviská zamestnávateľa
žalobcu o jeho (možnom) nakazení sa pri výkone jeho práce, pričom s poukazom na rozsah a obsah
vykonaného dokazovania (všeobecné a nejednoznačné stanoviská zamestnávateľa žalobcu, v ktorých
absentovalo jeho potvrdenie, že žalobca sa ochorením COVID-19 nakazil pri výkone práce) tejto právne
relevantnej skutočnosti dospela k záveru, že prvostupňový správny orgán s poukazom na absenciu

jednoznačného potvrdenia zamestnávateľa žalobcu postupoval pri zisťovaní skutkového stavu zákonne,
a preto dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní nároku žalobcu na úrazový
príspevok je vecne správne.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania9. V zákonom ustanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj
prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

10. V podanej žalobe žalobca, rekapituluje (i) priebeh administratívneho konania v jeho veci, (ii)
obsah vydaných rozhodnutí v jeho záležitosti, (iii) odvolacie námietky, (iv) polemizuje s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu č. 20890-7/2021-BAM z 29.6.2021 o prerušení administratívneho
konania v nadväznosti na spôsobený prieťah v konaní a (v) správnym orgánom vyčíta nezákonnosť

ich rozhodnutí a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. V danej súvislosti žalobca odôvodňuje svoju
žalobu s poukazom na všetky dôvody uvedené v § 191 ods. 1 SSP a žalovanej vyčíta, že dostatočne
neodôvodnila použitie aplikovanej právnej úpravy, neuviedla úvahy, ktorými sa riadila pri hodnotení
dôkazov, neuviedla ako použila správnu úvahu „pri použití právnych predpisov“, a tiež namieta, že pri
svojom rozhodovaní vychádzala z listinných dôkazov, ktoré sú v rozpore s administratívnym spisom,
resp. v ňom nemajú oporu, pričom s dôkazmi sa riadne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nevysporiadalaatietosinezaobstaralavrozsahupotrebnomprenáležitézistenieskutočnéhostavuveci.
Napadnuté rozhodnutie ako celok považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Záverom svojej argumentácie uvádza, že správne orgány nepostupovali v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania, keďže prvostupňový správny orgán v rámci svojej rozhodovacej činnosti v
inej veci priznal inej fyzickej osobe nárok na úrazový príspevok. Žalobca v tejto súvislosti navrhol ako

dôkaz vyžiadať vyjadrenie jeho zamestnávateľa vo veci nároku na úrazový príplatok u pani D. F. F. ako
aj vyžiadať príslušné rozhodnutia v jej veci.

11. Žalovaná k podanej žalobe zaujala svoje stanovisko podaním zo dňa 22.06.2022, v ktorom vyjadruje
nesúhlas s argumentáciou žalobcu a túto považuje s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom

rozhodnutí v celom rozsahu za nedôvodnú.

12. Žalobca v replike zo dňa 14.07.2022 zotrval na podanej žalobe, zrekapituloval svoju žalobnú
argumentáciu, pričom nad rámec žalobnej argumentácie už neuvádza žiadne skutkovo a právne
významné okolnosti, ktoré by jeho záležitosť posúvali do inej argumentačnej roviny.

13. Na pojednávaní konanom dňa 15. mája 2024 žalobca v podstatnom uviedol, že prvostupňový
správny orgán mu neumožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom a k vyjadreniam
zamestnávateľa. Ak by túto možnosť mal, navrhol by ešte iné dôkazy. Zotrval na svojom žalobnom
návrhu.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákona č. 461/2003 Z.z.“) nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má

zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

23. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na
úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z
nemocenského poistenia.

24. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. choroba z povolania podľa tohto zákona je
choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do
zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto
prílohe zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh

alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

25.Podľa§8ods.3zákonač.461/2003Z.z.chorobazpovolaniajeajchoroba,ktorábolazistenápredjej
zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

26. Podľa § 293fek ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. na účely nároku na úrazový príplatok
sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak zamestnávateľ zamestnanca
uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19
potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva
väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.

27. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc

správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý predchádzal jeho
vydaniu(vrátaneprvostupňovéhosprávnehokonania)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,

aleajnadrozsahžalobnýchbodov,keďžesajednáosprávnužalobuvsociálnychveciachfyzickejosoby,
kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

29. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého
administratívneho spisu a po nariadení pojednávania, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a

preto je ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov.

30. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím a postup správnych orgánov, ktorý vydaniu ich rozhodnutí predchádzal.

31. Podstata žalobných dôvodov žalobcu uplatnených v správnej žalobe spočívala v nesúhlase
rozhodnutím o nepriznaní nároku na úrazový príspevok.32. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že prvostupňový správny orgán
začal správne konanie vo veci nároku žalobcu na úrazový príplatok a to na základe jeho žiadosti
doručenej mu dňa 26.03.2021. Z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutí vydaných v jeho

priebehu vyplýva, že základným normatívnym východiskom posudzovania nároku žalobcu o priznanie
úrazového príplatku bolo ustanovenie § § 293fek ods. 2 zákona o sociálnom poistení a v rámci neho
sa správne orgány zaoberali tým, či boli naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy vyplývajúcej
z označeného ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Okrem iného správne orgány orientovali
svoje zisťovanie na posúdenie otázky, či žalobca (i) bol uznaný počas krízovej situácie za dočasne

práceneschopného z dôvodu potvrdeného ochorenia COVID-19, a najmä či v jeho prípade mu (ii)
zamestnávateľ potvrdil, že ochorenie COVID-19 mu vzniklo pri práci, kde z povahy práce vyplýva vyššia
miera rizika vzniku tohto ochorenia. Správne orgány v tejto súvislosti konštatovali, že týmto potvrdením
zamestnávateľa sa podmienka uznania choroby z povolania na účely nároku na úrazový príspevok
považuje za splnenú. Vzhľadom na takto ustálené právne východiská posudzovania nároku žalobcu
na priznanie úrazového príplatku z dôvodu ochorenia COVID-19 správne orgány následne orientovali

svoju činnosť za účelom zistenia, či vo veci žalobcu boli naplnené aj skutkové predpoklady na priznanie
označeného úrazového príplatku. V tejto súvislosti správne orgány zistili, že žalobca bol v rozhodujúcom
období uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu vzniku ochorenia COVID-19 a svoju činnosť
následne smerovali k zisteniu, či zamestnávateľ žalobcu potvrdil, že ochorenie COVID-19 vzniklo na
strane žalobcu pri práci, kde z povahy tejto práce vyplýva vyššia miera rizika vzniku tohto ochorenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu takúto skutočnosť (napriek viacerým písomný
výzvam prvostupňového správneho orgánu) nepotvrdil a ani regionálny úrad verejného zdravotníctva
nedisponoval informáciou od koho sa žalobca mohol nakaziť ochorením COVID-19 dospel k záveru,
že vo veci žalobcu neboli kumulatívne naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy vyplývajúcej z §
293fek zákona o sociálnom poistení, a preto žalobcovi nárok na úrazový príplatok z dôvodu ochorenia

COVID-19 nevznikol.

33. S ohľadom na rozsah vykonaného dokazovania, z hľadiska posudzovania jeho úplnosti, je
potrebné uviesť, že okolnosť, či sa žalobca ochorením COVID-19 nakazil pri výkone svojej práce,
mohla byť preukázaná iba potvrdením zamestnávateľa, ktorý zároveň musí uviesť, že s výkonom

práce svojho zamestnanca je spojená aj vyššia miera rizika vzniku tohto ochorenia. Vzhľadom na
pôvodne všeobecne formulované vyjadrenie zamestnávateľa žalobcu bol jeho zamestnávateľ viackrát
prvostupňovým správnym orgánom písomne vyzvaný, aby toto svoje stanovisko konkretizoval, pričom
z obsahu ani jedného stanoviska zamestnávateľa žalobcu nemožno identifikovať, že jeho súčasťou
je aj takéto potvrdenie (zamestnávateľ žalobcu buď uvádzal, že nevie úplne presne a jednoznačne

potvrdiť príčinnú súvislosť ochorenia COVID-19 pri výkone práce alebo v rovine istého stupňa
pravdepodobnosti konštatoval, že u žalobcu mohlo dôjsť k ochoreniu COVID-19 pri plnení jeho
služobných úloh). Prvostupňový správny orgán tiež dožiadal regionálny úrad verejného zdravotníctva
v súvislosti s poskytnutím informácie, či disponuje údajom od koho sa žalobca mohol ochorením
COVID-19 v rozhodujúcom období nakaziť. V reakcii na predmetné dožiadanie regionálny úrad

verejného zdravotníctva prvostupňovému správnemu orgánu uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi ním
nebolo prešetrované žiadne podozrenie na chorobu z povolania na COVID-19. Z už uvedeného vyplýva,
že prvostupňový správny orgán vykonal všetky potrebné procesné úkony za účelom zistenia, či sa
žalobca ochorením COVID-19 nakazil pri výkone jeho práce pre zamestnávateľa.

34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, pretože nevypočul zamestnancov jeho zamestnávateľa, ktorý by okolnosti jeho nakazenia pri
plnení pracovných úloh mohli potvrdiť, je potrebné uviesť, že vykonávanie takéhoto dokazovania je v
okolnostiach danej veci bezpredmetné, keďže samotný zamestnávateľ takúto skutočnosť vierohodným
spôsobom nezistil a tým ani nepotvrdil. Navyše, bez ohľadu na obsah stanovísk zamestnancov

tieto nenahrádzajú hmotnoprávnu podmienku, ktorou je potvrdenie zamestnávateľa o nakazení sa
ochorením COVID-19 pri výkone práce zamestnanca (§ 293 fek ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
Z už uvedeného dôvodu možno konštatovať, že prípadnú úvahu o vykonaní žalobcom navrhovaného
dokazovania nemožno myšlienkovo prepojiť s prípadným iným (pre žalobcu pozitívnym) výsledkom
administratívneho konania.

35. V okolnostiach danej veci je tiež podstatné, že napriek pomerne značnému rozsahu žaloby, z jej
obsahu nemožno identifikovať okruh takých námietok, ktorými by žalobca otváral relevantnú polemikus nosným dôvodom, ktorý viedol (z pohľadu správnych orgánov) k neúspechu žalobcu v priebehu
administratívneho konania.

36. Pokiaľ ide o ostatné žalobcom uvádzané námietky, správy súd uvádza, že ich podrobnejšia analýza
a formulácia konkrétnych odpovedí je v daných súvislostiach nadbytočná, a to z dôvodu, že tieto
námietky sú žalobcom uvádzané iba vo všeobecnej rovine, a tiež z dôvodu, že aj ich prípadná
relevancia a s tým spojená kasácia napadnutého rozhodnutia, by s ohľadom na nosný dôvod neúspechu
žalobcu v administratívnom konaní, znamenala iba zopakovanie administratívneho konania a ich

následné odstránenie, by za žiadnych okolností nemohlo privodiť pre žalobcu iné, pre neho priaznivejšie
rozhodnutie.

37. V reakcii na námietku žalobcu o porušení zásady rovnakého zaobchádzania správny súd uvádza,
že táto námietka je formulovaná iba vo všeobecnej rovine a bez toho, aby žalobca uvádzal konkrétne
dôvody, ktoré tak po skutkovej právnej stránke identifikujú jeho vec so záležitosťou inej fyzickej osoby,

čím by tieto dve situácie dával do porovnateľnej podoby. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že
takto formulovaná námietka len vyjadrením všeobecného nesúhlasu žalobcu s priebehom a výsledkom
administratívneho konania, čo samo o sebe nepostačuje pre záver o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia. Správny súd neidentifikoval v konaní a rozhodovaní správnych orgánov taký prístup, ktorý
by mohol signalizovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

38. Sumarizujúc už uvedené správny súd konštatuje, že správne orgány sa v dostatočnom rozsahu
vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu napadnutého rozhodnutia (v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím) je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospeli k záveru o nedôvodnosti nároku
žalobcuopriznanieúrazovéhopríplatku.Zobsahunapadnutéhorozhodnutia(vspojenísprvostupňovým

rozhodnutím) je zrejmé aké ustanovenia právnych predpisov boli vo veci žalobcu relevantné, ako ich
právne orgány interpretovali a následne aplikovali, ktoré skutkové okolnosti bolo potrebné objasniť, a za
týmto účelom vykonať dokazovanie, aké dôkazné prostriedky boli správnym orgánom obstarané, ktoré
z nich vzali správne orgány do úvahy pri svojom rozhodovaní a tiež je zrejmé ako ich hodnotili. Správne
orgány zároveň dali žalobcovi dostačujúce odpovede na všetky ním formulované skutkovo a právne

relevantné námietky.

39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo
možnéodžalobcuspravodlivopožadovať,správnysúdjejnároknaichnáhraduvočižalobcovinepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, vlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť

možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania
nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o

kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).