Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116229265
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4116229265.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX A. D. E., t. č. F. XXX, XXX XX G., zastúpenej Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom
Štefánikova 15, 949 01 Nitra, proti žalovanej: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX A. D.
E., zastúpenej spoločnosťou KOTRUSZ – BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda 57, 949 01 Nitra,
IČO: 47 237 252, o určenie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/422/2016-695 zo dňa 23.11.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh žalovanej na zastavenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyni voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú
náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 33.800 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % a znalcovi
A. J. K. priznal právo na náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku v rozsahu

100 % voči žalovanej. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 155n ods. 1, § 155p
ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 228 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou zo
dňa 02.11.2016 domáhala zrušenia vecného bremena a určenia primeranej náhrady. Žalobu odôvodnila
tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. A. D. E., a
to konkrétne parciel registra "C" katastra nehnuteľností: parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 125 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, parc. č. XXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2, par. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
349 m2 a parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 400 m2 a stavieb rodinný dom č.X, so súp. č. XXX, ktorý
je postavený na parc. č. XXX/X a rodinný dom č.X, so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXX/
X. V časti "ťarchy" LV č. XXXX kat. úz. A. D. E. je okrem iného zapísaná ťarcha vecné bremeno - právo
doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti registra C - parc. č. XXX/X, XXX/X s rodinným domom
č. X, súp. č. XXX v prospech žalobkyne podľa V 4495/11-203/11, 89/2012. Uvedené vecné bremeno
bolo zriadené na základe Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 08.07.2011.

Žalobuodôvodnilatak,žezmenyvpomerochsúsubjektívnehoaajobjektívnehocharakteru.Subjektívne
zmeny spočívajú v úplnom rozvrate vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou, v dôsledku čoho žalobkyňa
dlhodobo nemôže riadne a hlavne nerušene vykonávať práva z vecného bremena. Žalovaná sa začala
voči nej správať tak, že ju vyštvala z nehnuteľnosti, vyzvala ju, aby si zobrala všetky osobné veci, ktorépresťahovala do jednej miestnosti, a oznámila jej, že vymení zámky. Odpojila ju aj od dodávok plynu a
elektriny. Objektívne zmeny spočívajú vo vykonanej rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovanou, ktorá zrejme
účelovo z pôvodne dvoch samostatných bytových jednotiek vytvorila jednu, čím ju pripravila o súkromie

v bytovej jednotke.

2. Súd vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 18C/422/2016-450 zo dňa 09.03.2020 tak, že súd
vecné bremeno zrušil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za zrušenie
vecného bremena vo výške 33.800 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň priznal žalobkyni

nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % a rozhodol aj o náhrade nákladov
spojených s vypracovaním znaleckého posudku. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd
v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v druhom výroku o priznaní primeranej náhrady
za zrušenie vecného bremena a vo výrokoch o trovách konania zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Predmetom konania po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre bol už len žalobkyňou uplatnený nárok
na priznanie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena. Súd vyzval znalca, aby odstránil vadu
doplnenia znaleckého posudku č. 17/2019 zo dňa 15.04.2019, t.j. doplnil znaleckú doložku s uvedením
číslaúkonu,podktorýmjeúkonzapísanývdenníku.Znalecpodanímzodňa22.06.2022doplnilznalecký
posudok a súd ho predvolal i na pojednávanie. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo znaleckého posudku

A. J. K., ktorý odstránil vadu znaleckého posudku a ktorý určil hodnotu vecného bremena zriadeného
na nehnuteľnostiach na sumu vo výške 33.800 eur (s prípojkami a pozemkami). Súd mal za to, že
znalec v znaleckom posudku a na pojednávaní dostatočne vysvetlil v znaleckom posudku, ako stanovil
hodnotu, a je osobou s odbornými znalosťami potrebnými na výpočet hodnoty vecného bremena. Znalec
na pojednávaní uviedol, ako sa vysporiadal s námietkou žalovanej o započítaní obdobia využívania

vecného bremena, keďže vecné bremeno bolo zriadené na neobmedzenú dobu a musí sa preto
postupovať podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. V doplnku k znaleckému posudku uvažoval s
celou dobou 20 rokov presne podľa vyhlášky, pričom v obidvoch alternatívach nebol zrealizovaný žiadny
odpočet. Žalovaná nenavrhla a nepredložila relevantný dôkaz, ktorým by iná odborne spôsobilá osoba
potvrdila, že spôsob výpočtu hodnoty vecného bremena vykonaný znalcom v posudku je nesprávny.

Zároveň je nepochybné, že znalec nevzal do úvahy pri vypracovaní znaleckého posudku hodnotu celých
prípojok, ale vzal do úvahy 50 % hodnoty prípojok. Je zrejmé, že nehnuteľnosť sa bez prípojok nedá
užívať. Žalobkyňa mala zriadené vecné bremeno k rodinnému domu a súd mal za to, že prípojky,
či už vody, elektriny a plynu sú spoločnými časťami a zriadeniami oboch rodinných domov, pričom
nebol dôvod na zníženie primeranej náhrady ani s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka a nebolo

preukázané také konanie žalobkyne, ktoré by bolo možné považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Tiež nebolo preukázané vytváranie majetkovej škody s poukazom na správanie sa žalovanej.
Súd mal za to, že žalovaná potrebuje primeraný čas na plnenie určené súdom vzhľadom na jej sociálnu
a majetkovú situáciu, je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 296,30 eura, avšak prihliadnuc na
skutočnosť,žežalovanáužporozhodnutíodvolaciehosúduvedela,žesúdsabudezaoberaťzaplatením

primeranej náhrady za zrušené vecné bremeno, súd považoval lehotu na plnenie v dĺžke 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku za primeranú.

4. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak,
že žalobkyni, ktorá bola úspešná, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%. Z výsledku sporu, zo spôsobu vedenia sporu a ani z iných procesných situácii nevyplynul dôvod na
použitie moderačného práva § 257 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že žalobkyni sa náhrada za zrušenie vecného bremena vzhľadom na okolnosti

jeho vzniku neprizná vôbec, prípadne pri prijatí záveru, že žalobkyni patrí náhrada, tak priznanú
náhradu určenú na základe znalcom určenej všeobecnej hodnoty nech súd primerane zníži. Zároveň
žiadala, aby súd žalobkyňu zaviazal na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania a aj
na náhradu nákladov znalca spojených s vypracovaním znaleckého posudku. Podané odvolanie
odôvodnila s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V podanom odvolaní

opísala priebeh narušenia vzťahov so žalobkyňou, ich problematické spoločné užívanie nehnuteľnosti.
V skoršom rozsudku súdu prvej inštancie sa súd vôbec s touto argumentáciou nevysporiadal a toto
svoje pochybenie nenapravil, keď sa po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu nezameral na nič
iné, len na zopakovanie znaleckého dokazovania, výsledkom čoho je vydanie napadnutého rozsudku,ktorý je v týchto otázkach absolútne nepreskúmateľný. Súd sa stotožnil len s opisom okolností
uvádzaných žalobkyňou a v bode 17. odôvodnenia len opakoval, že o jej argumentácii už rozhodol
v zrušujúcom uznesení odvolací súd. Toto tvrdenie je však nepravdivé, pretože odvolací súd zrušil

skorší rozsudok z dôvodu potreby zopakovania a doplnenia dokazovania. Odvolací súd sa vôbec
nevyjadril k jej odvolacím dôvodom smerujúcim k právnemu posúdeniu nároku, a to konkrétne že
žalobkyňa spôsobila havarijný stav nehnuteľnosti, jej znehodnotenie, vyvolanie súdnych konaní, úmysel
žalobkyne nevyužívať zriadené vecné bremeno doživotne, že hodnota nehnuteľnosti v čase zriadenia
vecného bremena bola výrazne nižšia, než suma požadovaná žalobkyňou ako odplata za zrušenie

vecného bremena, skutočnosť, že právo má byť zrušené až po určitej dobe od jeho zriadenia, počas
ktorej žalobkyňa skutočne toto právo využívala. Žalobkyňa sa v tomto konaní nedomáha zrušenia
zriadeného vecného bremena z dôvodu, že by jej bolo odopierané nehnuteľnosť využívať, ale z
dôvodu že sama nemá záujem sa do nehnuteľnosti nasťahovať. Dôvodom prečo žalobkyňa žiadala
zrušiť zriadené vecné bremeno nie je skutočnosť, že by jej bolo bránené nehnuteľnosť využívať a ani
skutočnosť, že by bola nehnuteľnosť odpojená od energií. Nehnuteľnosť má preukázateľne zapojené

energie a žalobkyňu dokonca po vykonaní nevyhnutnej rekonštrukcie vyzvala na nasťahovanie sa.
Nie je preto zrejmé, na základe akých podkladov súd prvej inštancie prišiel k záveru, že ona svojím
konaním spôsobila, že žalobkyňa nehnuteľnosť nemôže využívať. Súd sa pri rozhodovaní vôbec
nevysporiadal s argumentami, ktorými poukazovala na nepriznanie náhrady vzhľadom na § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 22Cdo 1330/2011, z ktorého je zrejmé, že oprávnenému z vecného bremena patrí náhrada za
zrušenie vecného bremena iba v prípade, že poskytnutie náhrady nie je v danom prípade v rozpore
s dobrými mravmi, a teda v prípade, ak bolo zriadené za protihodnotu. Z toho analogicky vyplýva,
že primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena možno požadovať iba v prípade, že toto bolo
zriadené za odplatu. Opätovne zdôraznila, že hodnota nehnuteľnosti v čase zriadenia práva doživotného

užívania bola výrazne nižšia, než suma požadovaná žalobkyňou ako odplata za zrušenie zriadeného
práva doživotného užívania. Znalec dospel k záveru, že žalobkyňa užívala nehnuteľnosť 4 roky a
136 dní. Následne uvedené odžité roky a dni odpočítal od dvadsiatich rokov, z ktorých sa vypočítava
výška primeranej náhrady za zrušené vecné bremeno a dospel k sume vo výške 26.387,64 eura.
Takýto postup znalca bol zjavne nesprávny, keďže žalobkyňa mohla nehnuteľnosť užívať až doposiaľ,

avšak na základe svojho vlastného rozhodnutia sa rozhodla toto svoje právo nevyužívať. Všeobecná
hodnota stanovená pre obdobie 20 rokov sa mala znížiť o „odžité obdobie“, teda o dobu trvania
vecného bremena, ktoré je v katastri nehnuteľností zapísané ešte aj do dnešného dňa a bude tak
existovať až do momentu právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení tohto práva, a teda o 7 rokov a
7 mesiacov a 9 dní. Z formy ako aj obsahu vyjadrenia znalca je pritom zrejmé, že nejde o doplnenie

znaleckého posudku, pretože predložené vyjadrenie nespĺňa formálne náležitosti doplnenia znaleckého
dokazovania ako úkonu znaleckej činnosti. Napriek tejto skutočnosti si súd následne osvojil názor znalca
prezentovaný v podanom vyjadrení. Záverom žalovaná zopakovala, že pri posudzovaní výšky peňažnej
náhrady, ktorá by mala byť žalobkyni za zrušenie vecného bremena vyplatená, súd nedostatočne
zohľadnil okolnosti samotného vzniku vecného bremena a vôbec sa v rámci napadnutého rozhodnutia

nevysporiadal s predloženou judikatúrou. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
vôbec nevysporiadal s odžitým obdobím, počas ktorého žalobkyňa mala možnosť svoje právo využívať,
so správaním žalobkyne spočívajúcom v jej neochote podieľať sa na nákladoch vznikajúcich v súvislosti
s užívaním nehnuteľnosti, ako aj s jej správaním podnecujúcim vzájomné nezhody. Bez zohľadnenia
vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyni patrí náhrada len vo výške, ktorá

výrazne prevyšuje aj samotnú nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti a vo výške, ktorá vôbec nezohľadňuje
časové obdobie odžité žalobkyňou, počas ktorého mohla nehnuteľnosť plne užívať.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Upozornila, že väčšinu odvolacích dôvodov žalovaná v jej aktuálnom odvolaní len opakuje,

napriek tomu, že odvolací súd ich už raz posudzoval a odmietol. Odvolací súd v poslednom rozhodnutí
jasne ustálil, že jej nárok na primeranú náhradu patrí a že tento nie je dôvod znižovať z dôvodov, ktoré
dookola opakuje žalovaná. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a pripomenula, že
žalovaná bola odsúdená za trestný čin, ktorého sa voči nej dopustila, a to práve v súvislosti s výkonom
práva z vecného bremena. Žalovaná ju úmyselne odpojila od plynu a elektriny a niekoľko mesiacov žila

v nehnuteľnosti ako v stredoveku. Ako pre odvolací súd, tak aj pre každého je pochopiteľné, že nemohla
inak konať; nikto predsa nemôže spravodlivo očakávať, že sa vráti po tom, čo na nej páchala žalovaná
trestnú činnosť, a to v priamej súvislosti s výkonom práva nerušene užívať predmet vecného bremena.
Aj keby chcela, tak návrat nebol možný, pretože žalovaná nehnuteľnosť prerobila úmyselne tak, žejej bytová jednotka a zaručené súkromie v dome prestali existovať. Napriek tomu, že odvolací súd už
raz rozhodoval o vyššie uvedených odvolacích dôvodoch žalovanej, žalovaná ich opakuje podsúvajúc
ich odvolaciemu súdu ako doteraz neriešené, či dokonca súdom prvej inštancie opomenuté. Doplnenie

znaleckého posudku znalec vykonal prísne v súlade s požiadavkami odvolacieho súdu a § 17 zákona
o znalcoch. Doplnenie znaleckého posudku obsahuje znaleckú doložku a číslo, pod ktorým je zapísaný
v denníku znalca. Vierohodnosť a správnosť tohto dôkazu umocňuje aj súdom prvej inštancie zvolený
postup, kedy sa neuspokojil len s písomným vyhotovením doplnenia, ale znalca na pojednávaní aj
osobne vypočul. Znalec svoj písomný posudok nielenže potvrdil, ale aj obhájil pred súdom, kedy všetky

argumenty žalovanej čo do výšky primeranej náhrady odmietol a svoje stanovisko odborne odôvodnil.
Vzorec výpočtu primeranej náhrady určuje vyhláška a nie žalovaná. Zníženie primeranej náhrady, ktoré
navrhla v odvolaní žalovaná, nie je dôvodné. Ak je právo doživotné, tak logicky nemôže byť obmedzené
na určitý čas.

7. Žalovaná v následnej reakcii zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a argumentácii. Nesúhlasila

s tvrdením žalobkyne o tom, že s väčšinou argumentov uvádzaných v odvolaní sa už odvolací súd
vysporiadal vo svojom predchádzajúcom uznesení. Dôvodom pre vydanie uznesenia a pre zrušenie
skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie bol nezákonný dôkaz v podobe výsledkov znaleckého
dokazovania a potreba jeho doplnenia. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že
súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval na skutočnosti, ktoré boli následne uvedené v jej

odvolaní, a preto je zrejmé, že sa s týmito podstatnými argumentmi pre posúdenie celej veci nemohol
ani vysporiadať.

8. V priebehu odvolacieho konania žalovaná doručila súdu podanie označené ako Návrh na zastavenie
konania. V tomto podaní oznámila, že Okresný súd Nitra vyhlásil konkurz na majetok dlžníčky pod

sp. zn. 23OdK/222/2023 dňa 30.10.2023. Keďže je predmetom tohto konania uplatňovaná peňažná
pohľadávka, mala za to, že sú splnené podmienky na zastavenie súdneho konania podľa § 167e ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k návrhu na zastavenie konania uviedla, že zákonné podmienky pre

zastaveniekonaniapodľa§167eods.1zákonaokonkurzeareštrukturalizáciiniesúsplnené.Poukázala
na znenie § 166a tohto zákona s tým, že nie sú splnené dôvody na uspokojenie tejto pohľadávky
v konkurze podľa písmen a) až f). Osobitne zdôraznila, že jej pohľadávka voči žalovanej ešte nevznikla
a ak súd konanie zastaví, ani nikdy nevznikne. Ustanovenie § 167e v súbehu s § 166a písm. a)
zákona o konkurze a reštrukturalizácii predpokladá už existujúcu pohľadávku. Jej pohľadávka však

vznikne až právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu v tomto konaní. Z totožných vyššie uvedených
dôvodov vzniku pohľadávky nemožno tiež uvažovať o aplikácii § 167e v súbehu s § 166b zákona
o konkurze a reštrukturalizácii. Aplikácia § 166b nie je možná aplikujúc § 166b ods. 2 v súbehu s §
166c ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože primeraná náhrada je zabezpečená
záložnýmprávom,atedaideotzv.nedotknutúpohľadávku,priktorejsananevymáhateľnosťneprihliada.

RozhodnutímOkresnéhosúduNitrač.k.18C/422/2016-515zabezpečilpohľadávku/primeranúnáhradu
a trovy konania z neprávoplatného rozsudku súdu prvej inštancie. Zabezpečovacie záložné právo, ktoré
súd zriadil na nehnuteľnostiach žalovanej, môže navodzovať dojem, že pohľadávka existuje, ale nie
je to tak. Zastavením konania by jej nárok na primeranú náhradu zanikol a rovnako tak by zanikla
neprávoplatne priznaná primeraná náhrada a aj jej zabezpečenie. Skutočné dôvody, pre ktoré žalovaná

navrhuje zastavenie tohto konania, sú čisto špekulatívneho charakteru. Dosiahla by totiž presne to, o
čo v konaní usiluje. Vecné bremeno zaniklo a zastavením konania by súčasne zanikol akýkoľvek nárok
na primeranú náhradu voči žalovanej, pričom by súčasne zaniklo zabezpečovacie právo, ktoré bolo
zriadené na nehnuteľnosti. Zastavením konania by sa žalovaná pohodlne zbavila hrozby úhrady trov
konania. Doložila aj odborné stanovisko J. L. M., advokáta a správcu konkurznej podstaty.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods.
2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že návrh žalovanej na zastavenie

konania podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je dôvodný, preto ho odvolací
súd zamietol, a následne po zistení, že podané odvolanie žalovanej je nedôvodné, rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.11. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala
zrušenia vecného bremena zriadeného v jej prospech, a to doživotného užívania nehnuteľností reg.
"C" parc. č. XXX/X, XXX/X s rodinným domom č.1, súpisné číslo XXX, v k. ú. A. D. E., podľa V

4495/11-203/11, 89/2012, ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Za zrušenie vecného bremena
požadovala primeranú náhradu. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že
medzi stranami sporu nie je sporná otázka zrušenia vecného bremena, keďže obe strany s jeho
zrušením súhlasili, no sporným medzi nimi bolo určenie primeranej náhrady za zrušenie vecného
bremena. S poukazom na uvedené súd rozsudkom č. k. 18C/422/2016-450 zo dňa 09.03.2020 vecné

bremeno zapísané na LV č. XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. A. D. E., a to
právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností reg. "C" parc. číslo XXX/X, XXX/X s rodinným
domom číslo X, N. O. XXX v prospech A. B. C., B. P., nar. XX.XX.XXXX, podľa V 4495/11-203/11,
89/2012, zrušil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za zrušenie vecného
bremena vo výške 33.800 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku vo výroku
o priznaní primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena a v súvisiacich výrokoch o trovách

konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Z dôvodu, že proti výroku o zrušení vecného
bremena žiadna zo strán sporu odvolanie nepodala, tento výrok v zmysle § 227 ods. 1 CSP nadobudol
právoplatnosť. Po podaní odvolania žalovanou podala žalobkyňa v tomto konaní dňa 13.05.2020
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd zriadil záložné právo
k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne vyhovel a uznesením č. k.

18C/422/2016-515 zo dňa 26.05.2020 nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo
na nehnuteľnostiach a to na parcele registra “C“ katastra nehnuteľností parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 125 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 101
m2 a na stavbu „rodinný dom č. 1“ so súp. č. XXX v prospech žalobkyne na zabezpečenie jej
pohľadávky z rozsudku OS Nitra sp. zn. 18C/422/2016 vo výške 33.800 eur spolu s trovami konania.

Aj proti tomuto uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podala žalovaná v zákonnej lehote
odvolanie. O podaných odvolaniach žalovanej smerujúcich proti rozsudku č. k. 18C/422/2016-450 zo
dňa 09.03.2020 a uzneseniu č. k. 18C/422/2016-515 zo dňa 26.05.2020 o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia a súčasne aj tiež proti uzneseniu zo dňa 09.01.2020 o uložení poriadkovej pokuty rozhodol
odvolací súd uznesením č. k. 12Co/107/2020, 12Co/108/2020, 12Co/66/2021-556 zo dňa 21.09.2021,

ktorým rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18C/422/2016-515 zo dňa 26.05.2020 v napadnutej časti
zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolanie proti
uzneseniuouloženíporiadkovejpokutyodmietolauznesenieč.k.18C/422/2016-515zodňa26.05.2020
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia ako vecne správne potvrdil.

12. Po vrátení veci odvolacím súdom o výške primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena
a v súvisiacich výrokoch o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k.
18C/422/2016-695 zo dňa 23.11.2022 tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú
náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 33.800 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia,priznalžalobkyninároknanáhradutrovkonaniavočižalovanejvovýške100%aznalcoviA.

J. K. voči žalovanej priznal právo na náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku
v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalovaná odvolanie, ktoré je
predmetom tohto odvolacieho konania. Počas prebiehajúceho odvolacieho konania žalovaná podaním
zo dňa 22.11.2023 navrhla zastaviť konanie podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

13. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez
zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

14. Podľa § 166a ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje

inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto
pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa,
spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok,
ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy

alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (2)
Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.15. Podľa § 166b ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi
v prípade oddlženia sa považuje: a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky
za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za

obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku
z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná
dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne
peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu,

bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe
spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli
v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. (2)
Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

16. Podľa § 166c ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sú nedotknuté

tieto pohľadávky: zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu
zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté.

17. Odvolací súd sa pri prejednaní predmetnej veci ako prvou otázkou zaoberal procesným návrhom
žalovanej na zastavenie konania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom vo vzťahu

k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o
procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone o
konkurze a reštrukturalizácii dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu,
v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Ustanovenia štvrtej časti zákona o konkurze a
reštrukturalizácii o oddlžení fyzických osôb predstavujú vysoko liberálnu právnu úpravu na oddlženie

fyzických osôb. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu odvolací súd zdôrazňuje, že súdne
konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a
nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa
bez zbytočného odkladu zastavujú (§ 167e), a to bez ohľadu na procesné štádium konania. Konania,
ktorých predmetom sporu je pohľadávka, ktorá nie je dotknutá oddlžovacím konaním, sa neprerušujú

ani nezastavujú.

18. V predmetnom spore s ohľadom na priebeh tohto konania je pri posúdení návrhu žalovanej na
zastavenie konania vychádzať z nasledujúcich skutočností. O zrušení vecného bremena zriadeného
v prospech žalobkyne rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 18C/422/2016-450 zo dňa

09.03.2020, právoplatným dňa 24.03.2020, pričom o priznaní primeranej náhrady za zrušenie vecného
bremena rozhodol súd po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom rozsudkom č. k. 18C/422/2016-695
zo dňa 23.11.2022 tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za zrušenie
vecného bremena vo výške 33.800 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Tento rozsudok
v dôsledku podania odvolania žalovanou ešte nenadobudol právoplatnosť, pretože o odvolaní

žalovanej do dnešného dňa odvolacím súdom nebolo rozhodnuté. Predtým, ako rozsudok o priznaní
náhrady za zrušenie vecného bremena nadobudol právoplatnosť, Okresný súd Nitra uznesením sp.
zn. 23OdK/222/2023 dňa 30.10.2023 vyhlásil konkurz na majetok žalovanej. Toto rozhodnutie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 212/2023 dňa 07.11.2023. Na základe vyhlásenia konkurzu na
majetok žalovanej žalovaná v predmetnom konaní podala návrh na zastavenie konania podľa § 167e

ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

19. S ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom
konaníniesúsplnenézákonnépodmienkynajehozastavenievzmysle§167eods.1zákonaokonkurze
a reštrukturalizácii, a teda nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby súd z úradnej povinnosti

prihliadol na vyhlásený konkurz žalovanej a v zmysle § 167e zákona o konkurze a reštrukturalizácii
predmetné konanie zastavil. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak bol
vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
V súlade s uvedeným ustanovením súd skúmal, či predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá

môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Podľa
§ 166a ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b
a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené zákonom špecifikované
pohľadávky,atopohľadávka,ktorávzniklapredkalendárnymmesiacom,vktorombolvyhlásenýkonkurzalebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“); budúca pohľadávka ručiteľa,
spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok,
ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom; alebo pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním

zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
Pohľadávka žalobkyne, ktorá je predmetom tohto konania, nie je ani jednou zo špecifikovaných
pohľadávok, ktoré by mohli byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Žalobkyňa
sa v tomto konaní po právoplatnom zrušení vecného bremena domáha priznania primeranej peňažnej
náhrady za zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že

o priznaní primeranej peňažnej náhrady za zrušenie vecného bremena rozhoduje podľa § 151p ods. 3
Občianskeho zákonníka výlučne súd, k vzniku takejto pohľadávky titulom priznania primeranej peňažnej
náhrady dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý strane prizná nárok a stanoví konkrétnu
výšku tohto nároku (v danom prípade primeranej náhrady). Ku vzniku pohľadávky žalobkyne voči
žalovanej titulom priznania primeranej peňažnej náhrady za zrušenie vecného bremena teda dochádza
až konštitutívnym rozhodnutím súdu.

20. Keďže v predmetnom spore o priznaní tejto náhrady do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté
nebolo, pretože rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18C/422/2016-695 zo dňa 23.11.2022 ešte nie
je právoplatný, nemožno prijať záver o vzniku, resp. existencii pohľadávky žalobkyne voči žalovanej.
Pohľadávka žalobkyne voči žalovanej vznikne až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bude

žalovanej uložená povinnosť žalobkyni zaplatiť primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena.
Uvedené totožne platí aj v súvislosti s pohľadávkou žalobkyne titulom priznanej náhrady trov konania,
keď o priznaní nároku na náhradu trov konania v tomto spore do dnešného dňa ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté. Je preto zrejmé, že pohľadávka žalobkyne, ktorá vznikne až v budúcnosti (ak súd žalobkyni
tento nárok prizná), nie je pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol

vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, a teda nie je daný zákonný dôvod na zastavenie konania podľa § 167e
ods. 1 v spojení s § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Rovnako v danej veci
nejde o pohľadávku podľa § 166a ods. 1 písm. b) a c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to budúcu
pohľadávku ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za

neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, ani o pohľadávku, ktorá vznikne v súvislosti
s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy, ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením
konkurzu. Preto nie je daný ani zákonný dôvod na zastavenie konania podľa § 167e ods. 1 v spojení s §
166a ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

21. Ďalším dôvodom, pre ktorý by súd bez zbytočného odkladu zastavil konanie podľa § 167e ods.
1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je, že ide o konanie, v ktorom sa uplatňuje nevymáhateľná
pohľadávka podľa § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd preto preskúmal,
či je naplnená táto podmienka pre zastavenie konania, pričom dospel k záveru, že pohľadávka
žalobkyne, ktorá vznikne v tomto konaní nespĺňa charakter pohľadávok, ktoré ustanovenie § 166b ods.

1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii definuje ako pohľadávky nevymáhateľné, a teda nejde o: a)
príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok
v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola

prihlásená do konkurzu, c) pohľadávku zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim
dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,
ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim
dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom

konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania
nenapĺňa ani jednu z charakteristík nevymáhateľných pohľadávok, preto nie je daný zákonný dôvod
ani na zastavenie konania podľa § 167e ods. 1 v spojení s § 166b ods. 1 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že definovanie pohľadávky ako nevymáhateľnej
sa podľa § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevzťahuje na oddlžením nedotknuté

pohľadávky, pričom pohľadávka žalobkyne je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom (zriadeným
uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 18C/422/2016-515 zo dňa 26.05.2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/107,108/2020, 12Co/66/2021-556 zo dňa 21.09.2021), a teda
pohľadávkouoddlženímnedotknutoupodľa§166cods.1písm.c)zákonaokonkurzeareštrukturalizácii.Aj keď ustanovenie § 166c ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje, že oddlžením
nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou, v predmetnom prípade si žalobkyňa
v konkurze žalovanej svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania uplatniť nemôže,

pretože táto pohľadávka vznikne až právoplatným rozhodnutím súdu. Uvedené nevylučuje, aby sa
žalobkyňa v budúcnosti po právoplatnom rozhodnutí súdu o priznaní jej nároku na primeranú náhradu
za zrušenie vecného bremena domáhala svojho nároku jeho uspokojením mimo konkurzného konania
výkonom zriadeného záložného práva (§ 166c ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V prípade,
ak by súd predmetné konanie zastavil, žalobkyňa by si svoj nárok na primeranú náhradu za zrušenie

vecného bremena už nemohla žiadnym spôsobom uplatniť a došlo by k porušeniu princípu zákazu
denegatio iustitiae a k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

22. Odvolací súd na základe uvedeného urobil záver, že v danom spore neboli naplnené predpoklady na
to, aby odvolací súd z úradnej povinnosti prihliadol na vyhlásený konkurz žalovanej a v zmysle § 167e
zákona o konkurze a reštrukturalizácii toto konanie zastavil.

23. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom

veci na nadobúdateľa.

24. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,

môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

25. Podľa § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný

posudok.

26. Podľa § 208 ods. 1, 2, 3 CSP znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne
inak. Písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o
predložení znaleckého posudku znalcom. Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach

uvádzaných v znaleckom posudku.

27. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“) znalecký posudok možno podať písomne
a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Písomne podaný

znalecký posudok môže byť v listinnej podobe alebo po vzájomnej dohode znalca so zadávateľom,
a ak je to technicky možné, aj v elektronickej podobe. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu
znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 17 ods. 6 zákona o znalcoch znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou

znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je
znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je
znalecký posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku.

29. Podľa § 17 ods. 7 zákona o znalcoch, na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomne
podanýznaleckýposudokalebojehoobsahbližšievysvetlí.Znalecvykonádoplnenieznaleckéhoúkonu:
a) ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré neboli zohľadnené v
podanom znaleckom úkone, a požiada o to zadávateľ, b) na odstránenie metodických alebo formálnych
chýb v podanom znaleckom úkone z vlastného podnetu alebo na výzvu zadávateľa.

30. Podľa § 17 ods. 8 zákona o znalcoch, znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu podľa odseku 7
písm. b) bez zbytočného odkladu a bez nároku na odmenu. K doplneniu znaleckého úkonu sa pripája
znalecká doložka s uvedením čísla úkonu, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku.31. Po prijatí záveru, že nie je daný dôvod na zastavenie tohto konania odvolací súd preskúmal
podané odvolanie žalovanej a ňou uvádzané odvolacie námietky, pričom dospel k záveru, že súd prvej

inštancie v danej veci postupoval správne, keď v súlade s predchádzajúcim zrušujúcim uznesením
odvolacieho súdu a v ňom vyjadrených názorov doplnil vykonanie znaleckého dokazovania, a to tak,
že odstránil vadu doplnenia znaleckého posudku č. 17/2019. Súd prvej inštancie v súlade so záväzným
právnym názorom odvolacieho súdu vyzval súdneho znalca na doplnenie znaleckej doložky k doplneniu
znaleckého posudku spolu s uvedením čísla úkonu, pod ktorým je tento úkon doplnenia znaleckého

posudku zapísaný v denníku znalca. Na základe výzvy súdu súdny znalec dňa 22.06.2022 súdu doručil
Doplnenie znaleckého posudku č. 17/2019 zo dňa 21.06.2022 obsahujúce už aj znaleckú doložku a číslo
úkonuč.84/2022.Súdprvejinštanciesprávneprirozhodovaníopriznaníprimeranejnáhradyzazrušenie
vecného bremena vychádzal zo znaleckého posudku č. 17/2019 doplneného dňa 21.06.2022. Okrem
uvedeného súd prvej inštancie tiež predvolal súdneho znalca na pojednávanie na deň 24.10.2022, kde
bolvypočutýaobjasnildoplnenieznaleckéhoposudkutak,akouviedolsúdprvejinštancievnapadnutom

rozhodnutí. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že pri opätovnom rozhodovaní o finančnej
náhrade súd prvej inštancie vychádzal z dôkazu, ktorý už obsahoval všetky zákonné náležitosti. Pokiaľ
žalovaná v odvolaní namietala, že z formy a obsahu vyjadrenia znalca zo dňa 14.04.2019 je zrejmé,
že nejde o doplnenie znaleckého posudku, pretože nespĺňa formálne náležitosti doplnenia znaleckého
dokazovania, k tejto námietke sa odvolací súd vyjadril už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí,

v ktorom konštatoval, že v prípade vyjadrenia znalca zo dňa 14.04.2019 (č. l. 344) ide o doplnenie
znaleckého posudku, ktoré však neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, čo bolo aj samotným
dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie. Po vrátení veci odvolacím súdom
však súd prvej inštancie v súčinnosti so znalcom nedostatky doplnenia znaleckého posudku odstránil.
Súd prvej inštancie tiež správne vychádzal z prvej alternatívy výpočtu všeobecnej hodnoty vecného

bremena obsahujúcej zahrnutie prípojok rodinného domu vo výpočtu, pretože tak ako uviedol súdny
znalec, prípojky sú súčasťou rodinného domu a jeho príslušenstvom, pričom zriadením vecného
bremenavpodobedoživotnéhobývaniaaužívaniarodinnéhodomumalažalobkyňaajprávonaužívanie
prípojok tvoriacich súčasť tohto rodinného domu, preto je dôvodné, aby vo všeobecnej hodnote vecného
bremena bola obsiahnutá aj hodnota prípojok rodinného domu.

32. Žalovaná v súvislosti so znaleckým posudkom namietala, že znalec odžité roky žalobkyne
v nehnuteľnosti - 4 roky a 136 dní odpočítal od dvadsiatich rokov, z ktorých sa vypočítava výška
primeranej náhrady za zrušené vecné bremeno a dospel k sume vo výške 26.387,64 eura. Takýto postup
žalovaná považovala za zjavne nesprávny, keďže mala za to, že žalobkyňa mohla nehnuteľnosť užívať

až doposiaľ, avšak na základe svojho vlastného rozhodnutia sa rozhodla toto svoje právo nevyužívať.
Podľa žalovanej sa všeobecná hodnota stanovená pre obdobie 20 rokov mala znížiť o dobu trvania
vecného bremena, ktoré je v katastri nehnuteľností zapísané ešte aj do dnešného dňa a bude tak
existovať až do momentu právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení tohto práva. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že z doplnenia znaleckého posudku zo dňa 21.06.2022 a aj z výsluchu znalca na

pojednávaní dňa 24.10.2022 je zrejmé, že znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty vecného bremena
vychádzal zo základu výpočtu z obdobia dvadsiatich rokov, pretože ide o vecné bremeno zriadené na
neobmedzenú dobu, a teda v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. ide o závadu neobmedzeného trvania.
Na pojednávaní znalec zdôraznil, že v doplnení znaleckého posudku zo dňa 21.06.2022 opravil svoju
chybu, keď prvotne nerešpektoval znenie vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a znížil základ výpočtu o 4 roky

odžité žalobkyňou, no následne bral znenie vyhlášky striktne a od doby 20 rokov nič neodpočítaval. Nie
je preto správne tvrdenie žalovanej, že znalec nesprávne odpočítal odžité 4 roky a 136 dní, pretože
v doplnení znaleckého posudku zo dňa 21.06.2022 k žiadnemu odpočítaniu nedošlo. Odvolací súd
sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej, že všeobecná hodnota stanovená pre obdobie 20 rokov sa
mala znížiť o dobu trvania vecného bremena, t.j. až do momentu právoplatného rozhodnutia súdu o

zrušení tohto práva. Ako uviedol súdny znalec, vyhláška č. 492/2004 Z. z. striktne pre vecné bremeno
zriadené na neobmedzenú dobu stanovuje základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov a neustanovuje
povinnosť, ani možnosť znižovať tento základ za obdobie trvania vecného bremena. Z uvedeného
dôvodusaodvolacísúdstotožnilsnázoromsúdnehoznalca,žeprivýpočtevšeobecnejhodnotyvecného
bremena vyhláška za základ výpočtu stanovuje obdobie dvadsiatich rokov bez možnosti odpočítania

času reálneho užívania vecného bremena. Vzorec na výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena je
určený touto vyhláškou a neobsahuje žiadne premenné pre odpočítanie obdobia trvania vecného
bremena v minulosti.33. Po ustálení záveru o správnosti vykonania znaleckého dokazovania sa odvolací súd ďalej zaoberal
odvolacími námietkami žalovanej týkajúcimi sa priznania primeranej náhrady za zrušenie vecného
bremena. Tu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že s väčšinou uplatnených odvolacích

námietok žalovanej sa už odvolací súd zaoberal vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí,
pričom len podporne k rovnakým odvolacím námietkam opätovne opakuje, že o nepriznaní náhrady
za zrušenie vecného bremena možno výnimočne uvažovať s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (rozpor s dobrými mravmi). Žalovaná nepreukázala také konanie žalobkyne, ktoré by bolo
možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa vyvolávala konflikty v medziľudských vzťahoch,
nestotožnil, pretože to bola práve žalovaná, ktorá sa voči žalobkyni dopustila konania, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná bránila žalobkyni v užívaní domu po
dlhší čas v období od 02.10.2013 do 18.04.2016 tým, že odpojila nehnuteľnosť od dodávky elektrickej
energie a v období od 30.10.2013 do 22.04.2016 nechala prostredníctvom inej osoby zastaviť prívod
plynu do nehnuteľnosti. Za toto konanie bola aj právoplatne odsúdená v konaní sp. zn. 33T/1/2018. Je

nepodstatné, že žalobkyňa podala trestné oznámenie na žalovanú v čase, keď už žalovaná energie
zapojila. Rovnako nemožno žalobkyni vyčítať iniciovanie súdnych konaní vzhľadom na situáciu, v ktorej
sa v dôsledku počínania žalovanej ocitla. Ďalšie konanie žalovanej, ktoré odvolací súd považoval za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, bolo vykonanie rekonštrukcie rodinného domu tak, že bola zrušená
priečka oddeľujúca rodinný dom č. 1 a č. 2, ktoré dovtedy tvorili samostatné bytové jednotky, a na miesto

tejto priečky žalovaná osadila dvere pre umožnenie prístupu do priestorov, ktoré v zmysle vecného
bremena užívala žalobkyňa. Odvolací súd sa vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí tiež vyjadril, že
žalobkyňa má nárok na primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena, hoci ju žalovaná vyzvala na
nasťahovanie sa do nehnuteľnosti a žalobkyňa to odmietla. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že je
pochopiteľné, že žalobkyňa odmietla ponuku žalovanej sa do nehnuteľnosti opäť nasťahovať vzhľadom

na konfliktné vzťahy medzi stranami sporu, preto ani do budúcnosti nebolo možné predpokladať žiadne
harmonické spolunažívanie v jednej nehnuteľnosti. Nemožno od žalobkyne spravodlivo očakávať, že
sa vráti po tom, čo na nej páchala žalovaná trestnú činnosť, a to v priamej súvislosti s výkonom práva
nerušene užívať predmet vecného bremena. Navyše po rekonštrukcii nehnuteľnosti došlo k odstráneniu
steny vytvárajúcej dve samostatné bytové jednotky, preto by žalobkyňa nemohla vykonávať vecné

bremeno tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa
18.07.2011.

34. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalovanej, že žalobkyňa spôsobila havarijný
stav nehnuteľnosti, jej znehodnotenie, pretože takéto konanie žalobkyne, ktorým by došlo

k znehodnocovaniu, či ničeniu nehnuteľnosti, kde v tom čase bývala, nebolo zo strany žalovanej
preukázané. Žalovaná okrem uvedeného nepreukázala ani úmysel žalobkyne využívať zriadené vecné
bremeno len dočasne, pričom pokiaľ by toto vecné bremeno bolo zriaďované len na určité časové
obdobie, ako uvádzala žalovaná, odzrkadlilo by sa to aj v samotnej kúpnej zmluve a zmluve o zriadení
vecného bremena zo dňa 18.07.2011, v ktorej by len dočasnosť zriadeného vecného bremena

bola vyjadrená. Ani skutočnosť, že hodnota nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena bola
výrazne nižšia než suma požadovaná žalobkyňou ako odplata za zrušenie vecného bremena, nebola
preukázaná, pretože v celom konaní sa hodnota nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena
neskúmala. Kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa
18.07.2011 nemožno považovať za skutočnú hodnotu nehnuteľnosti, pretože ide o cenu dohodnutú

medzi zmluvnými stranami s prihliadnutím na zriaďované vecné bremeno, a nie o reálnu hodnotu
nehnuteľnosti v čase jej predaja. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobkyňa sa v tomto konaní nedomáha
zrušenia zriadeného vecného bremena z dôvodu, že by jej bolo odopierané nehnuteľnosť využívať, ale z
dôvodu že sama nemá záujem sa do nehnuteľnosti nasťahovať, uvedená námietka je pre rozhodovanie
o priznaní primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena irelevantná. K právoplatnému rozhodnutiu

o zrušení vecného bremena došlo už predchádzajúcim rozhodnutím súdu prvej inštancie, pričom pri
stanovení primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena táto skutočnosť nie je rozhodujúca.
Navyše dokazovaním bolo preukázané konanie žalovanej, ktorá znemožňovala užívanie nehnuteľnosti
žalobkyni, preto sa s takýmto tvrdením ani nemožno stotožniť.

35. Žalovaná opätovne v odvolaní poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo
1330/2011, z ktorého vyplýva, že oprávnenému z vecného bremena patrí náhrada za zrušenie vecného
bremena iba v prípade, že poskytnutie náhrady nie je v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, a
v prípade, ak bolo zriadené za protihodnotu, resp. odplatu. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcomrozhodnutí vyjadril názor, že v predmetnom spore bolo vecné bremeno zriadené za protihodnotu, nie
bezodplatne. Za určitú formu protihodnoty v tomto prípade súd považoval uzatvorenie kúpnej zmluvy
aprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvprospechžalovanej,pričomakbykuzriadeniuvecného

bremena v prospech žalobkyne nedošlo, potom by žalobkyňa svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
na žalovanú neprevádzala.

36. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady, ktorá
by mala byť žalobkyni za zrušenie vecného bremena vyplatená, súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil

jednak okolnosti samotného vzniku vecného bremena, správanie sa oboch strán sporu v období pred
podaním žaloby, ako i počas prebiehajúceho súdneho konania, a z vykonaného dokazovania vyvodil
správny právny záver, že je dôvodné v predmetnom spore za zrušenie vecného bremena priznať
žalobkyni primeranú náhradu vo výške 33.800 eur. Správnosť tohto záveru nie je spôsobilá ovplyvniť
ani tá skutočnosť, že vecné bremeno má byť zrušené až po určitej dobe od jeho zriadenia, počas
ktorej žalobkyňa skutočne toto právo využívala (4 roky). Výšku primeranej náhrady za zrušenie vecného

bremena vypočítal súdny znalec vzorcom na výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena v súlade
s vyhláškou č. 492/2004 Z. z., pričom súd z tohto znaleckého posudku vychádzal. Odvolací súd rovnako
ako súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody na zníženie znalcom určenej výšky všeobecnej hodnoty
vecného bremena, ktorá sa javí ako primeraná náhrada za zrušenie vecného bremena zriadeného
v prospech žalobkyne, a to aj s prihliadnutím na správanie žalovanej voči žalobkyni a konanie žalovanej,

ktoré odvolací súd už vo svojom predošlom rozhodnutí považoval za konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Skutočnosť, že žalobkyňa sa finančne nepodieľala na rekonštrukcii rodinného domu, taktiež nie
je dôvodom na zníženie náhrady za zrušenie vecného bremena, pretože nehnuteľnosť je vo vlastníctve
žalovanej a neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by sa žalobkyňa mala finančne podieľať na
rekonštrukcii tejto nehnuteľnosti, ku ktorej nemá vlastnícke právo. Umocnene to platí v prípade, keď

žalobkyňa pred rekonštrukciou túto nehnuteľnosť prestala užívať, odsťahovala sa a viac sa tam už
nevrátila. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody na nepriznanie primeranej
náhrady za zrušenie vecného bremena žalobkyni, pretože konanie žalobkyne zo žiadneho uhľa pohľadu
nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

37. Žalovaná v podanom odvolaní tiež namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pričom aj túto jej odvolaciu námietku odvolací súd považuje za nedôvodnú, pretože napadnuté
rozhodnutie v spojení s prvým rozsudkom vo veci samej, ktorým bolo vecné bremeno právoplatne
zrušené a v spojení s predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, spĺňa požiadavky presvedčivosti
a preskúmateľnosti vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola procesne úspešnou v odvolacom konaní, priznal nárok na ich

náhraduvočižalovanejvplnomrozsahu.Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).