Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 18, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123201217
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1123201217.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Národná agentúra
pre sieťové a elektronické služby, Kollárova 543/8, 917 01 Trnava, IČO: 42 156 424, zastúpeného
Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098 proti žalovaným:
1/ SWAN, a.s., Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 680 202,

2/ GlobalTel, a.s., Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 778 199
o určenie, či tu právo zo zmluvy je a o zaplatenie istiny 45.520,- eur s príslušenstvom a o nariadenie
neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.
k. 38Cb/11/2023-242 zo dňa 13.3.2023 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 38Cb/11/2023-242 zo dňa
13.3.2023 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť prevádzkovať komunikačnú
infraštruktúru Ústredného portálu verejnej správy v rozsahu a spôsobom podľa faktického stavu ku
dňu 31.1.2023, vrátane prevádzkovania jedenástich párových nenasvietených optických vlákien (Dark
Fiber Pair) medzi koncovým bodom Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie Slobody 1, Bratislava

a koncovým bodom Datacentrum Perpetuus, Istrijská 26, Bratislava so špecifikáciou taxatívne uvedenou
vo výroku I. napadnutého uznesenia; výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia podať žalobu proti žalovaným 1/ a 2/ o určenie práva, že
právom žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ zo Zmluvy na úpravu informačných systémov a zabezpečenie
služieb ich prevádzky zo dňa 27.4.2017 v znení Dodatku č. 1 až 17 je právo na zabezpečenie
prevádzky komunikačnej infraštruktúry Ústredného portálu verejnej správy žalovanými 1/ a 2/, vrátane

zabezpečenia prevádzkovania párových nenasvietených optických vlákien (Dark Fiber Pair) v rozsahu
a podľa špecifikácie podľa bodu 1. tohto neodkladného opatrenia; výrokom III. priznal žalobcovi proti
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to s odkazom na ustanovenia §
324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, §
332 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), § 4 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 2, § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej

podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
e-Governmente) a § 3 písm. j) zákona č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ITVS“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu
prvej inštancie dňa 10.2.2023 sa žalobca voči žalovaným domáhal vydania neodkladného opatrenia,

ktorým súd uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť prevádzkovať komunikačnú infraštruktúru Ústredného
portálu verejnej správy v rozsahu a spôsobom podľa faktického stavu ku dňu 31.1.2023, vrátaneprevádzkovania jedenástich párových nenasvietených optických vlákien (Dark Fiber Pair) medzi
koncovým bodom Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie Slobody 1, Bratislava a koncovým bodom
Datacentrum Perpetuus, Istrijská 26, Bratislava so špecifikáciou uvedenou v predmetnom návrhu,

pričom žalobca uviedol, že je príspevkovou organizáciou zriadenou 1.1.2009 pôvodným zriaďovateľom
Úrad vlády Slovenskej republiky pre plnenie odborných úloh v oblasti informatizácie spoločnosti, správy,
prevádzkovania a rozvoja elektronických komunikačných sietí a služieb pre Úrad vlády Slovenskej
republiky a ostatné orgány verejnej moci, ako aj fyzické a právnické osoby, vrátane zabezpečenia
prevádzky a dostupnosti Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „UPVS“) s tým, že v súčasnosti

žalobca zabezpečuje plnenie úloh Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie
Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI“), ktoré je aktuálne správcom UPVS. Žalobca je verejným
obstarávateľom, pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami na obstaranie tovarov a služieb postupuje
v súlade s postupmi verejného obstarávania. Z návrhu vyplýva, že UPVS predstavuje informačný
systém verejnej správy na poskytovanie elektronických služieb a informácií verejnosti prostredníctvom
spoločného prístupového miesta v sieti internet, podľa zákona o ITVS a zákona o e-Governmente,

ktorého správcom je MIRRI a prevádzkovateľom žalobca. Podľa žalobcu UPVS zároveň predstavuje
prvok kritickej infraštruktúry, ktorého narušenie by malo závažné nepriaznivé a bezprostredné dôsledky
na samotný výkon verejnej moci. Ďalej žalobca uviedol, že UPVS obstaral na podklade už existujúcich,
tzv. pre-existentných informačných systémov, plneniami žalovaných, s ktorými ako s dodávateľmi
žalobca uzavrel: a) Zmluvu „Zabezpečenie komplexných informačných, elektronických komunikačných

služieb a technológií“ zo dňa 30.3.2010, ktorá bola následne zmenená a doplnená 5 dodatkami
(ďalej len „Zmluva 1“); b) Zmluvu na úpravu informačných systémov a zabezpečenie služieb ich
prevádzky zo dňa 27.4.2017, ktorá bola následne zmenená a doplnená 17 dodatkami (ďalej len
„Zmluva 2“). V režime Zmluvy 1 žalovaní kontinuálne zabezpečovali prevádzku UPVS a súvisiacich
informačných systémov, v rámci čoho poskytovali žalobcovi aj elektronické komunikačné služby

súvisiace s prevádzkou komunikačnej infraštruktúry G2G, vrátane prevádzky Optických vlákien, za čo
žalobca platil žalovaným pravidelnú mesačnú odplatu (čl. VII ods. 1 písm. b) Zmluvy 1). Následne
v dôsledku potreby úpravy modulov UPVS a súvisiacich informačných systémov vyvolanej zmenami
príslušných právnych predpisov žalobca uzavrel so žalovanými v priamom rokovacom konaní Zmluvu
2, ktorej predmetom boli úprava existujúcich modulov UPVS a súvisiacich informačných systémov,

ako aj poskytovanie služieb prevádzky a príslušnej aplikačnej podpory modulov UPVS a súvisiacich
informačných systémov. Žalovaní v rámci poskytovania služieb prevádzky UPVS na základe Zmluvy
2 naďalej kontinuálne zabezpečovali a zabezpečujú prevádzku UPVS a súvisiacich informačných
systémov, v rámci čoho poskytovali a naďalej poskytujú žalobcovi aj elektronické komunikačné služby
prevádzky Optických vlákien. Žalobca zdôraznil, že podľa Zmluvy 2 majú žalovaní poskytovať služby

prevádzky a aplikačnej podpory príslušných modulov UPVS v súlade s SLA parametrami stanovenými
v Prílohe č. 4 Zmluvy 2, pričom dodržanie týchto SLA parametrov nie je možné bez prevádzky Optických
vlákien a preto prevádzkovanie Optických vlákien – ako súčasti komunikačnej infraštruktúry UPVS –
je súčasťou plnenia povinností žalovaných podľa Zmluvy 2. Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že napriek
vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný 1/ počnúc mesiacom október 2022 začal žalobcovi fakturovať

– nad rámec plnenia platobných povinností žalobcu podľa Zmluvy 2, ktoré žalobca riadne plnil –
odplatu za (údajné) poskytovanie elektronickej komunikačnej služby prenájmu Optických vlákien, avšak
žalovaný 1/ počnúc mesiacom október 2022 nezačal žalobcovi poskytovať žiadnu osobitnú elektronickú
komunikačnú službu prenájmu akýchkoľvek vedení elektronických komunikačných služieb nad rámec
plnení (služieb) podľa Zmluvy 2, ale prevádzka Optických vlákien bola a naďalej je súčasťou plnení

povinností žalovaných podľa Zmluvy 2. Z toho dôvodu žalobca odmietol platiť faktúry žalovaného
1/ a ako neoprávnene vystavené ich so zdôvodnením vrátil. Následne žalovaný 1/ dňa 24.1.2023
doručil žalobcovi oznámenie „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 24.1.2023, ktorým oznámil žalobcovi,
že žalovaný 1/ odstupuje s účinnosťou od 1.2.2023 od údajne konkludentne uzavretej zmluvy, ktorá
mala byť uzavretá na základe bližšie nešpecifikovanej ústnej požiadavky žalobcu a ktorou žalovaný 1/

údajne pre žalobcu zriadil službu prenájmu Optických vlákien v rozsahu špecifikovanom v prílohe tohto
oznámenia, pričom žalovaný 1/ uviedol, že údajne konkludentne uzavretá zmluva medzi žalovaným
1/ a žalobcom je podľa svojho obsahu zmluvou o poskytovaní služieb podľa § 84 ZEK a poukázal
na § 87 ods. 5 písm. b) ZEK. Žalobca tento postup žalovaného 1/ považuje za neoprávnený s tým,
že medzi žalobcom a žalovaným 1/ nebola a nemohla byť konkludentne uzavretá žiadna zmluva, od

ktorej navyše žalovanému 1/ vôbec nemohlo vzniknúť právo odstúpiť a že Optické vlákna, na ktoré
odkazuje žalovaný 1/ v odstúpení od zmluvy, boli žalovanými vybudované a dodané žalobcovi na
základe Zmluvy 1 a tieto boli a naďalej sú kontinuálne prevádzkované žalovanými v rámci plnenia
ich povinností podľa Zmluvy 1 a následne podľa Zmluvy 2. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný 1/ vodstúpení od zmluvy zo dňa 24.1.2023 vôbec nešpecifikuje, aká osoba v mene žalobcu, kedy a za
akých okolností mala žalovanému 1/ dať ústnu požiadavku na zriadenie služby prenájmu Optických
vlákien a navyše, žalobca ako príspevková organizácia nakladajúca s majetkom štátu a zároveň verejný

obstarávateľ nemôže uzavierať zmluvy na základe ústnej požiadavky a konkludentne. Správnosti tvrdení
žalobcu má podľa jeho názoru nasvedčovať predovšetkým správanie strán po vybudovaní sporných
vedení Optických vlákien, ktoré boli a naďalej sú kontinuálne prevádzkované žalovanými v súvislosti
s prevádzkou UPVS a súvisiacich informačných systémov tak za trvania Zmluvy 1, ako aj následne
za trvania Zmluvy 2 bez toho, aby žalovaní, príp. samostatne žalovaný 1/ za ich prevádzkovanie,

resp. údajné poskytovanie osobitnej služby ich prenájmu, požadovali od žalobcu akúkoľvek odplatu nad
rámec plnenia platobných povinností žalobcu podľa Zmluvy 1 a následne podľa Zmluvy 2, a to až do
mesiaca október 2022. Pokiaľ by aj došlo k údajnému uzavretiu sporej zmluvy, ako tvrdí žalovaný 1/,
s čím sa však žalobca nestotožňuje, žalovaný 1/ nebol oprávnený odstúpiť od takejto spornej zmluvy
podľa § 87 ods. 5 písm. b) ZEK, nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje na zmluvu o poskytovaní
verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, pričom podľa § 2 ods. 22 ZEK verejne

dostupnou elektronickou komunikačnou službou je služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý,
z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že údajne poskytovaná elektronická komunikačná služba prenájmu
vedení Optických vlákien, ktoré sú súčasťou komunikačnej infraštruktúry G2G pre účely prevádzky
UPVS a súvisiacich informačných systémov, nie je verejne dostupnou službou, o používanie ktorej sa
môže uchádzať každý. Žalobca v návrhu uviedol, že považuje konanie žalovaného 1/ za nezákonné,

ktoré bezprostredne smeruje k prerušeniu/ukončeniu prevádzkovania vedení Optických vlákien, ktorých
prevádzka je nevyhnutná pre zabezpečenie prevádzky UPVS a jeho dostupnosti, pričom povinnosť
prevádzkovania vedení Optických vlákien je povinnosťou oboch žalovaných podľa Zmluvy 2/. Konanie
žalovaného 1/ podľa žalobcu zakladá naliehavú a nevyhnutnú potrebu bezodkladne upraviť pomery
strán, a to uložením povinnosti žalovaným prevádzkovať komunikačnú infraštruktúru G2G, vrátane

prevádzkovania vedení Optických vlákien. Zachovanie poskytovania plnení žalovanými podľa Zmluvy
2, vrátane prevádzkovania vedení Optických vlákien pre zachovanie prevádzky a dostupnosti UPVS
je nielen právom žalobcu, ale aj verejným záujmom na riadnom výkone verejnej moci, predovšetkým
pre poskytovanie informácií a elektronických služieb verejnosti prostredníctvom UPVS a súvisiacich
informačných systémov, ako aj elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci. Na preukázanie

dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil zriaďovaciu listinu žalobcu,
štatút žalobcu, Zmluvu 1 s dodatkami č. 1-5, Zmluvu 2 v znení dodatkov č. 1-17, faktúry žalovaného
1/ č. 4522001754, č. 4522002034 a č. 4523000146, oznámenia žalobcu o odmietnutí úhrady faktúr č.
4522001754 a č. 4522002034, oznámenie žalovaného 1/ „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 24.1.2023.

3. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie okrem citácie príslušných
zákonných ustanovení poukázal aj na čl. I body 2, 14, čl. II bod 1 písm. a) Zmluvy 1 a ďalej uviedol,
že preskúmaval splnenie jednotlivých podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, a to na základe
skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu, z ktorého vyplýva, že podmienky neodkladného opatrenia
žalobca formuloval ako potrebu bezodkladne upraviť pomery strán s tým, že súd mal žalovanému

uložiť povinnosť niečo vykonať v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP. Všetky podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd prvej inštancie skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci
samej, nakoľko iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je možné posúdiť, či je
správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi stranami
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia

a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť
ukladanej povinnosti. Súd prvej inštancie ustálil, že z listín predložených spolu s návrhom vyplýva, že
žalovaný 1/ dňa 24.1.2023 doručil žalobcovi oznámenie „Odstúpenie od zmluvy“, ktorým mu oznámil,
že s účinnosťou ku dňu 1.2.2023 odstupuje od údajne konkludentne uzatvorenej zmluvy, ktorá mala byť
uzatvorená na základe ústnej požiadavky žalobcu a ktorou mal žalovaný 1/ pre žalobcu zriadiť službu

prenájom Optických vlákien v rozsahu špecifikovanom v prílohe tohto oznámenia. Uvedený postup
žalovaný 1/ zdôvodnil tým, že podľa neho je možné konkludentne uzatvorenú zmluvu považovať za
zmluvu o poskytovaní služieb podľa § 84 zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej
len „ZEK“), pričom poukázal na § 87 ods. 5 písm. b) ZEK, podľa ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejne dostupných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45

dníposplatnosti.Žalobcanamietalsamotnúúdajnekonkludentneuzatvorenúzmluvu,akoajskutočnosť,
že by žalovanému 1/ vzniklo právo od takto uzatvorenej zmluvy odstúpiť. Podľa žalobcu žalovaný 1/
nijako nepreukázal na základe koho požiadavky mala byť konkludentná zmluva uzatvorená a tiež tvrdil,
že odstúpenie od prenájmu optických vlákien je v rozpore tak so Zmluvou 1, ako aj so Zmluvou 2,nakoľko žalovaní tieto služby pre žalobcu poskytovali práve na základe predmetných zmlúv, ktorých
súčasťou je prevádzka komunikačnej infraštruktúry UPVS a prerušením prevádzkovania optických
vlákien, ktorých prevádzka je nevyhnutná pre zabezpečenie prevádzky UPVS, dôjde k ohrozeniu

prevádzky a dostupnosti UPVS, čo má byť v rozpore so Zmluvou 2 a rovnako tak k ohrozeniu výkonu
verejnej moci prostredníctvom UPVS a súvisiacich informačných systémov. Súd prvej inštancie mal
z predmetného návrhu osvedčené, že žalobca je správcom UPVS, kedy zabezpečuje plnenie úloh
MIRRI pri zabezpečení a fungovaní UPVS a jeho dostupnosti, ako aj jeho rozvoj, čo vyplýva zo
zákona č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, zo zákona o e-Governmente, ako aj z čl. II ods. 2 písm. d) zriaďovacej listiny žalobcu
a z čl. III písm. f) štatútu žalobcu. Súd prvej inštancie mal z návrhu tiež osvedčené, že žalovaní mali
v súlade s predmetom Zmluvy 1 zabezpečiť komplexné, informačné, elektronické komunikačné služby
a technológie zahrňujúce vybudovanie hardvérovej a softvérovej infraštruktúry pre spoločné moduly
UPVS a komunikačnú infraštruktúru G2G (komunikácia typu Government to Government), pričom
komunikačnou infraštruktúrou sú káblové, bezdrôtové, optické a iné prepojenia, pasívne prepojovacie

prvky a aktívne prepojovacie prvky a súvisiace programové prostriedky, ktoré tvoria oddelenú neverejnú
sieť určenú na vzájomnú bezpečnú komunikáciu orgánov riadenia a na sprostredkovanie ich externej
komunikácie s inými osobami. Z návrhu tak mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalovaní pre žalobcu
zabezpečovali komunikačnú infraštruktúru na základe Zmluvy 1 v znení jej dodatkov, na ktorú nadviazala
Zmluva 2 v znení jej dodatkov, pričom jej predmetom bola v zmysle čl. III úprava existujúcich modulov

UPVS a súvisiacich informačných systémov vyvolaná relevantnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi a optimalizácia informačného systému pre platby a evidenciu správnych a súdnych poplatkov
aslužbyprevádzkyapríslušnejaplikačnejpodporymodulovUPVSasúvisiacichinformačnýchsystémov.
Pokiaľ žalovaný 1/ v odstúpení od zmluvy zo dňa 24.1.2023 uvádzal, že jeho právo na odstúpenie od
Zmluvy za službu spočívajúcu v prenájme optických vlákien odvodzuje od § 87 ods. 5 písm. b) ZEK,

súd prvej inštancie v napadnutom uznesení prezentoval názor, že v danom prípade nejde o verejne
dostupnú službu v zmysle § 2 ods. 22 ZEK, nakoľko išlo o optické káble, ktoré sú súčasťou komunikačnej
infraštruktúry G2G pre účely prevádzky UPVS a súvisiacich informačných systémov, a teda nešlo
o verejne dostupnú službu. Súd prvej inštancie mal na základe v napadnutom uznesení uvádzaných
zákonnýchustanoveníatvrdenížalobcuzaosvedčenúexistenciunevyhnutnejpotrebyupraviťvzájomné

pomery medzi žalobcom a žalovanými, nakoľko v opačnom prípade môžu byť bezprostredne ohrozené
práva žalobcu pri správe UPVS vyplývajúce zo Zmluvy 2 v znení jej dodatkov a rovnako tak sťažený
výkon jeho povinností pri správe UPVS v zmysle príslušných právnych predpisov, ako aj verejný záujem
na riadnej prevádzke UPVS.

4. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti napadnutého
uznesenia podať žalobu vo veci samej v spore žalobcu proti žalovaným o určenie práva, že právom
žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ zo Zmluvy na úpravu informačných systémov a zabezpečenie
služieb ich prevádzky zo dňa 27.4.2017 v znení Dodatku č. 1 až č. 17 je právo na zabezpečenie
prevádzky komunikačnej infraštruktúry Ústredného portálu verejnej správy žalovanými 1/ a 2/, vrátane

zabezpečenia prevádzkovania párových nenasvietených optických vlákien (Dark Fiber Pair) v rozsahu
a podľa špecifikácie podľa výroku I. napadnutého uznesenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
súd prvej inštancie výrokom III. napadnutého uznesenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100%, keďže vyhovel návrhu žalobcu, ktorý mal plný úspech vo veci.

5. Proti tomuto uzneseniu podali žalovaní 1/ a 2/ spoločne v zákonnej lehote odvolanie bez presného
špecifikovania niektorého z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 CSP a navrhli, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. Žalovaní v odvolaní namietali, že napadnuté uznesenie je nezrozumiteľné, neurčité
a nevykonateľné, pretože v ňom absentuje určitý a vykonateľný petit, čo je podľa ich názoru dané tým,

že žalovaní 1/ a 2/ nemôžu ani teoreticky splniť povinnosť prevádzkovať „komunikačnú infraštruktúru
Ústredného portálu verejnej správy“, pretože nič také neexistuje a žalovaní 1/ a 2/ nikdy „komunikačnú
infraštruktúru Ústredného portálu verejnej správy“ neprevádzkovali a ani neprevádzkujú, ale ako
vyplýva zo Zmluvy 1 (čl. II. ods. 1 písm. a)) predmetom zmluvy je záväzok žalovaných 1/ a 2/
poskytovať žalobcovi nasledovné služby: „zabezpečenie komplexných, informačných, elektronických

komunikačných služieb a technológií zahŕňajúcich vybudovanie hardvérovej a softvérovej infraštruktúry
pre spoločné moduly UPVS a komunikačnú infraštruktúru G2G“. Ďalším dôvodom nevykonateľnosti
napadnutého uznesenia je podľa žalovaných skutočnosť, že žalovaný 2/ nikdy neprevádzkoval a ani
v súčasnej dobe neprevádzkuje jedenásť párových nenasvietených optických vlákien (Dark Fiber Pair)medzikoncovýmbodomÚradvládySlovenskejrepublikyakoncovýmbodomDatacentrumPerpetuusso
špecifikáciou uvedenou vo výroku I. napadnutého uznesenia a túto uloženú povinnosť nemôže žalovaný
2/ splniť ani teoreticky a preto podľa žalovaných neexistuje ani nevyhnutná potreba úpravy pomerov

medzi žalobcom a žalovaným 2/, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie, keďže žalovaný 2/
od zmluvy na prenájom optických káblov neodstúpil a práve toto odstúpenie od zmluvy považuje súd
prvej inštancie za preukázanie reálnej hrozby bezprostredne hroziacej škody. Žalovaný 2/ uvedené
optické vlákna ani nemohol a nemôže prevádzkovať, pretože nie sú a nikdy neboli jeho majetkom.
Žalovaní v odvolaní namietali tiež nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nemožnosti odstúpenia

od zmluvy podľa § 87 ods. 5 písm. b) ZEK, nakoľko nejde o verejne dostupnú službu. Žalovaní 1/
a 2/ zabezpečovali prevádzku komunikačnej infraštruktúry G2G na základe Zmluvy 1 (Príloha č. 5,
Cenazaposkytovaniekomplexných,informačných,elektronickýchkomunikačnýchslužiebatechnológií,
riadok 12 a 13, G2G) a za túto službu žalobca platil žalovaným 1/ a 2/ pravidelný mesačný poplatok
60 mesiacov. Dňa 23.6.2010 bol podpísaný „preberací protokol na službu komunikačnej infraštruktúry
G2G“ medzi žalobcom ako preberajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako odovzdávajúcimi, v ktorom je

uvedený zoznam uzlov komunikačnej infraštruktúry G2G, ktorým si žalobca prevzal uzly komunikačnej
infraštruktúry G2G, z čoho podľa žalovaných vyplýva, že jedenásť párových nenasvietených optických
vlákien (Dark Fiber Pair) medzi koncovým bodom Úrad vlády Slovenskej republiky a koncovým bodom
Datacentrum Perpetuus, ktorých špecifikácia je uvedená vo výroku I. napadnutého uznesenia, nikdy
nebolo a nie je súčasťou komunikačnej infraštruktúry G2G. Uvedené optické káble nikdy neboli súčasťou

služby v zmysle Zmluvy 1, za ktorú žalobca platil žalovaným 1/ a 2/ pravidelný mesačný poplatok po
dobu 60 mesiacov. Napriek tomu, že Zmluva 2 nadväzovala na Zmluvu 1, jej predmetom nikdy nebolo
zabezpečenie prevádzky komunikačnej infraštruktúry G2G, ako to nesprávne konštatoval súd prvej
inštancie. Ako prílohu k odvolaniu žalovaní predložili súdu Preberací protokol na službu komunikačnej
infraštruktúry G2G zo dňa 23.6.2010.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 23.5.2023,
v ktorom uviedol, že dôvody odvolania žalovaných 1/ a 2/ sú účelové, nezodpovedajú skutočnému
stavu vecí, právnej úprave, ani obsahu zmluvného vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovanými
1/ a 2/ Zmluvou 1 a následne Zmluvou 2. Podľa žalobcu je absurdné tvrdenie žalovaných, že

komunikačná infraštruktúra UPVS neexistuje, keď takéto tvrdenie je v rozpore s príslušnou právnou
úpravou, konkrétne zákonom o e-Governmente, zákonom č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ISVS“), ktorý bol
nahradený zákonom č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ITVS“), ako aj so Zmluvou 1 medzi žalobcom

a žalovanými 1/ a 2/, z ktorých vyplýva, že UPVS je informačným systémom verejnej správy (§ 5 ods.
2 zákona o e-Governmente); infraštruktúrou je technologicko-komunikačné prostredie zabezpečujúce
implementáciu a prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy, poskytovanie a rozvoj
elektronických služieb verejnej správy (§ 2 ods. 1 písm. i) zákona o ISVS, resp. § 3 písm. f) zákona
oITVS)ainfraštruktúrakaždéhoinformačnéhosystémuverejnejsprávyakotechnologicko-komunikačné

prostredie pozostáva: a) z technologickej infraštruktúry, ktorou je sústava vzájomne prepojených
technických prostriedkov a programových prostriedkov umožňujúcich implementáciu a prevádzku
informačného systému verejnej správy (§ 2 ods. 1 písm. l) zákona o ISVS, resp. § 3 písm. i) zákona
o ITVS); b) z komunikačnej infraštruktúry, ktorou sú káblové, bezdrôtové, optické a iné prepojenia,
pasívne prepojovacie prvky a aktívne prepojovacie prvky a súvisiace programové vybavenie, ktoré tvoria

vyhradenú/oddelenúneverejnúsieťurčenúnavzájomnúbezpečnúkomunikáciuorgánovverejnejsprávy
a na sprostredkovanie ich externej komunikácie s inými fyzickými a právnickými osobami (§ 2 ods. 1
písm. m) zákona o ISVS, resp. § 3 písm. j) zákona o ITVS). UPVS ako informačný systém verejnej správy
teda nevyhnutne má/musí mať vlastnú infraštruktúru (vlastné technologicko-komunikačné prostredie)
tvorenú jednak technologickou infraštruktúrou a jednak komunikačnou infraštruktúrou slúžiacou na

vzájomnú komunikáciu orgánov verejnej moci (pre tento účel slúži osobitná komunikačná infraštruktúra
G2G) a na komunikáciu, resp. sprostredkovanie komunikácie orgánov verejnej moci s fyzickými
a právnickými osobami. Pre bližšie objasnenie komunikačnej infraštruktúry UPVS žalobca poukázal
aj na definície obsiahnuté v čl. I Zmluvy 1 s tým, že komunikačná infraštruktúra G2G je integrálnou
súčasťou komunikačnej infraštruktúry UPVS. Pokiaľ komunikačná infraštruktúra G2G je súčasťou

komunikačnej infraštruktúry UPVS a žalovaní 1/ a 2/ k 31.1.2023 pre žalobcu fakticky prevádzkovali
komunikačnú infraštruktúru G2G, a to vrátane vedení optických vlákien, je zrejmé a nepochybné, že
žalovaní 1/ a 2/ k 31.1.2023 prevádzkovali pre žalobcu komunikačnú infraštruktúru UPVS, a to v rozsahu
faktického prevádzkovania komunikačnej infraštruktúry G2G k 31.1.2023, vrátane prevádzkovaniavedení optických vlákien. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť „prevádzkovať komunikačnú infraštruktúru UPVS v rozsahu a spôsobom podľa faktického
stavu ku dňu 31.1.2023“, uloženie takejto povinnosti žalovaným 1/ a 2/ je zrozumiteľné, určité

a vykonateľné. Napokon, aj žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní potvrdzujú, že na základe Zmluvy 1 zabezpečovali
pre žalobcu prevádzku komunikačnej infraštruktúry G2G a nakoľko táto je súčasťou komunikačnej
infraštruktúry UPVS, žalovaní 1/ a 2/ podľa Zmluvy 1 nepochybne pre žalobcu zabezpečovali
(prinajmenšom v časti komunikačnej infraštruktúry G2G) prevádzku komunikačnej infraštruktúry UPVS.
Po skončení Zmluvy 1 bola medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ uzavretá Zmluva 2, ktorej predmetom

bol záväzok žalovaných poskytovať žalobcovi služby prevádzky a príslušnej aplikačnej podpory modulov
UPVS a súvisiacich informačných systémov podľa Tretej časti Zmluvy 2. Hoci Zmluva 2 výslovne
neupravuje povinnosť/záväzok žalovaných 1/ a 2/ prevádzkovať pre žalobcu komunikačnú infraštruktúru
G2G, nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaných v odvolaní, že predmetom Zmluvy 2 „nikdy nebolo
zabezpečenie prevádzky komunikačnej infraštruktúry G2G“, ale tento záväzok žalovaných 1/ a 2/
možno nad všetky pochybnosti vyvodiť výkladom Zmluvy 2, v nadväznosti na čo žalobca vo vyjadrení

k odvolaniu ďalej uviedol, že pokiaľ (i) komunikačná infraštruktúra G2G je HW infraštruktúrou, ktorá
je predmetom poskytovania plnení žalovaných 1/ a 2/ podľa Tretej časti Zmluvy 2, (ii) súčasťou
plnení sú služby riadenia incidentov, pričom (iii) incident je akákoľvek udalosť, pri ktorej je narušená
funkčnosť ktoréhokoľvek IS (t.j. technických prostriedkov (HW) a programového vybavenia/softwaru)
prevádzkovaného žalovanými, potom platí, že žalovaní 1/ a 2/ podľa Zmluvy 2 majú záväzok

prevádzkovať pre žalobcu (aj) komunikačnú infraštruktúru G2G. Vedenia Optických vlákien nie sú
prílohou č. 7 Zmluvy 2 definované ako súčasť „Sieťovej infraštruktúry“ (ktorej prevádzka bola Dodatkom
č. 11 k Zmluve 2 vyňatá zo služieb žalovaných 1/ a 2/) a preto zabezpečenie prevádzky vedení Optických
vlákien žalovanými 1/ a 2/ nebolo ukončené na základe Dodatku č. 11 k Zmluve 2 a naďalej je záväzkom
žalovaných 1/ a 2/ podľa Zmluvy 2. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní nepopreli skutkové tvrdenie žalobcu

o tom, že žalovaní na základe Zmluvy 1 vybudovali/vytvorili, resp. upravili hardvérovú infraštruktúru pre
spoločné moduly UPVS, ktorej súčasťou boli (sú) dve datacentrá UPVS, a to datacentrum na Úrade
vlády Slovenskej republiky a datacentrum Perpetuus; ako aj komunikačnú infraštruktúru G2G, ktorej
súčasťou boli aj vedenia Optických vlákien. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní len poukázali na preberací
protokol na službu komunikačnej infraštruktúry G2G zo dňa 23.6.2010, z ktorého žalovaní vyvodzujú,

že Optické vlákna (údajne) nikdy neboli a nie sú súčasťou komunikačnej infraštruktúry G2G, čo však
podľa žalobcu z predloženého preberacieho protokolu v žiadnom prípade nevyplýva. Predovšetkým,
pre poskytovanie služby prevádzky komunikačnej infraštruktúry G2G nie je relevantné, že žalobca
na základe preberacieho protokolu zo dňa 23.6.2010 prevzal od žalovaných „službu komunikačnej
infraštruktúry G2G“, nakoľko podľa Dodatku č. 1 k Zmluve 1, ktorý bol uzavretý dňa 22.11.2012, t.j. po

podpise predmetného preberacieho protokolu, predmetom záväzku žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi
podľa Zmluvy 1 nesporne bolo (aj) poskytovanie služby prevádzky komunikačnej infraštruktúry G2G
a navyše, žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní sami uvádzajú, že na základe Zmluvy 1 zabezpečovali pre žalobcu
prevádzku komunikačnej infraštruktúry G2G. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že Optické vlákna
medzi koncovými bodmi komunikačnej infraštruktúry G2G, a to Úradom vlády Slovenskej republiky

a Datacentrom Perpetuus sú súčasťou komunikačnej infraštruktúry G2G ako vedenia (prepojenia)
medzi konkrétnymi koncovými bodmi (uzlami) komunikačnej infraštruktúry G2G. Rovnako podľa názoru
žalobcu nie je relevantná námietka žalovaných, že žalovaný 2/ nikdy neprevádzkoval a ani v súčasnej
dobeneprevádzkujeOptickévlákna.Vtejtosúvislostižalobcavovyjadreníkodvolaniupoukázalnato,že
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol skutočnosti preukazujúce ohrozenie prevádzky

a dostupnosti UPVS práve v dôsledku prerušenia/ukončenia prevádzkovania vedení Optických vlákien,
ku ktorému smerovalo konanie žalovaného 1/. Nakoľko však záväzky žalovaných 1/ a 2/ zo Zmluvy
2 sú solidárnymi záväzkami voči žalobcovi a žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne
pre žalobcu zabezpečovať prevádzku komunikačnej infraštruktúry G2G, vrátane prevádzky vedení
Optických vlákien, skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca

odôvodnil naliehavú a nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými
1/ a 2/ prevádzkovať komunikačnú infraštruktúru G2G ako súčasť komunikačnej infraštruktúry UPVS,
vrátane prevádzkovania vedení Optických vlákien. Pre záväzok žalovaných 1/ a 2/ nie je relevantné,
či prevádzku vedení Optických vlákien zabezpečia žalovaní 1/ a 2/ spoločne alebo len žalovaný 1/
alebo žalovaný 2/ a preto pokiaľ je daná obava o ohrozenie prevádzky a dostupnosti UPVS z dôvodu

možného prerušenia/ukončenia prevádzkovania vedení Optických vlákien, pričom zabezpečenie tejto
prevádzky je záväzkom tak žalovaného 1/, ako aj (spoločne) žalovaného 2/, je právom žalobcu žiadať
od oboch žalovaných zabezpečenie prevádzky vedení Optických vlákien. V tejto súvislosti žalobca
poukázal aj na ustanovenie čl. 14 bod 12 Zmluvy 2, ktoré reflektuje na skutočnosť, že na strane„Dodávateľa Zmluvnej strany“ sa podieľa skupina dodávateľov, t.j. žalovaní 1/ a 2/, pričom podľa
poslednej vety uvedeného ustanovenia „subjekty na strane Dodávateľa si osobitnou písomnou dohodou
určia a vysporiadajú vzájomné záväzky a oprávnenia vyplývajúce im zo Zmluvy 2“ a preto vzájomné

vysporiadaniežalovaných1/a2/ohľadomprevádzkyvedeníOptickýchvlákienjevecouvnútornejúpravy
pomerov medzi žalovanými 1/ a 2/. Žalobca tiež zdôraznil, že ohrozenie prevádzky a dostupnosti UPVS
naďalej trvá, nakoľko naďalej trvá obava o prerušenie/ukončenie prevádzkovania vedení Optických
vlákien, ku ktorému nesporne smerovalo konanie žalovaného 1/. Navyše, práva a právne záujmy
žalovaných 1/ a 2/ neboli uložením povinnosti v zmysle neodkladného opatrenia neprimerane dotknuté,

a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že prevádzka vedení Optických vlákien bola pre žalobcu
zabezpečovaná žalovanými 1/ a 2/, príp. ktorýmkoľvek z nich samostatne bezplatne viac ako 10 rokov,
od vybudovania komunikačnej infraštruktúry G2G na základe Zmluvy 1. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a aby
žalobcovi bol proti žalovaným 1/ a 2/ priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

7. Zo strany žalovaných 1/ a 2/ nebola predložená odvolacia replika, pričom vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu spolu s výzvou súdu prvej inštancie na predloženie vyjadrenia realizovanou formou
uzneseniazodňa13.7.2023podč.k.B1-38Cb/11/2023-585bolidoručenéžalovanému2/dňa27.9.2023
a žalovanému 1/ dňa 3.10.2023.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne.

9. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.2.2023 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného
predpisu sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého
obsahom je návrh na uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ prevádzkovať komunikačnú infraštruktúru

Ústredného portálu verejnej správy v rozsahu a spôsobom podľa faktického stavu ku dňu 31.1.2023,
vrátane prevádzkovania jedenástich párových nenasvietených optických vlákien (Dark Fiber Pair)
medzi koncovým bodom Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie Slobody 1, Bratislava a koncovým
bodom Datacentrum Perpetuus, Istrijská 26, Bratislava so špecifikáciou uvedenou v predmetnom
návrhu, pričom nárok, ktorému má byť navrhovaným neodkladným opatrením poskytnutá predbežná

ochrana, žalobca osvedčuje existenciou zmluvného vzťahu medzi stranami založeného Zmluvou
1 zo dňa 30.3.2010 v znení jej dodatkov a Zmluvou 2 zo dňa 27.4.2017 v znení jej dodatkov
v spojení s existenciou faktúr vystavených počnúc mesiacom október 2022 zo strany žalovaného 1/ za
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby prenájmu Optických vlákien a na ne nadväzujúceho
odstúpenia od zmluvy realizovaného zo strany žalovaného 1/ listom zo dňa 24.1.2023. Samotné

nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca v návrhu odôvodňuje potrebou bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu odvodzovanou od hrozby prerušenia/ukončenia prevádzkovania
vedení Optických vlákien, ktorého dôsledkom by bolo ohrozenie prevádzky a dostupnosti UPVS, ako
aj ohrozenie verejného záujmu na riadnom výkone verejnej moci, predovšetkým pre poskytovanie
informácií a elektronických služieb verejnosti prostredníctvom UPVS a súvisiacich informačných

systémov, ako aj elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci. O predmetnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením a po jeho vydaní, ale ešte
pred nadobudnutím jeho právoplatnosti bola súdu prvej inštancie v elektronickej podobe s autorizáciou
podľa osobitného predpisu dňa 3.4.2023 doručená žaloba žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/ o určenie, či tu
právozozmluvyjeaovydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške45.520,-eurspríslušenstvom,ktorou

sa žalobca domáha, aby súd určil, že žalobca má na základe Zmluvy na úpravu informačných systémov
a zabezpečenie služieb ich prevádzky zo dňa 27.4.2017 uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom
a žalovanými 1/ a 2/ ako dodávateľmi, v znení dodatkov, právo, aby žalovaní 1/ a 2/ zabezpečovali
prevádzku komunikačnej infraštruktúry ako súčasti Informačného systému Ústredný portál verejnej
správy, vrátane zabezpečenia prevádzkovania jedenástich párových nenasvietených optických vlákien

(Dark Fiber Pair) medzi koncovým bodom Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie Slobody 1,
Bratislava a koncovým bodom Datacentrum Perpetuus, Istrijská 26, Bratislava so špecifikáciou taxatívne
uvedenouvpredmetnejžalobeazároveňsažalobcadomáha,abysúduložilžalovaným1/a2/povinnosťzaplatiť žalobcovi sumu 45.520,- eur s úrokom z omeškania zo sumy 45.520,- eur vo výške 8,5% ročne
od 5.4.2023 do zaplatenia (č.l. 285 súdneho spisu).

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením súdu
prvej inštancie, s odvolaním žalovaných 1/ a 2/ a s následným vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací
súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo
vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na
základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie spôsobom súladným s ustanovením § 220 ods. 2 CSP

v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, pričom
z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci
ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého
uznesenia.

19. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle §

326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Povinnosťou súdu je
dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých
zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými
tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.20.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvuznesenízodňa25.4.2012podsp.zn.1Cdo/147/2011vovzťahu
k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že

„Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.

21. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval,
že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva
dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení
účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré
účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu
vyplývajúce z nálezu č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď
rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia
a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zaviedol inštitút neodkladného
opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd nevykonáva dokazovanie zodpovedajúce procesným pravidlám v konaní o žalobe vo veci samej,
ale v záujme flexibilného a rýchleho riešenia situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu rozhoduje
spravidla len na základe osvedčenia najvýznamnejších skutočností podstatných pre jeho rozhodnutie

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatáciou
súdu prvej inštancie o osvedčení dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ktorý je aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade osvedčený skutkovými a právnymi
okolnosťami vyplývajúcimi zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z k nemu
pripojených listinných dôkazov, z ktorých je jednak nesporne zrejmé postavenie žalobcu ako verejného

obstarávateľa, ako aj existencia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu založených jednak Zmluvou
1, ako aj Zmluvou 2 uzavretou v nadväznosti na Zmluvu 1 v priamom rokovacom konaní. Rovnako je
z listinných dôkazov predbežne ochraňovaný nárok osvedčený aj konaním žalovaného 1/ spočívajúcim
jednak vo vystavení faktúr č. 4522001754 zo dňa 31.10.2022, č. 4522002034 zo dňa 30.11.2022 a č.
4523000146 zo dňa 31.12.2022, ktoré boli vystavené bez opory v uzavretých písomných zmluvách, čo je

nepochybne zrejmé zo sprievodného listu k predmetným faktúram, v ktorom žalovaný 1/ uvádza, že ide
o fakturáciu ceny za služby prenájmu optických vlákien (Dark Fiber), ktoré sú poskytované a využívané
na prevádzku Ústredného portálu verejnej správy (A.) s tým, že k uvedeným službám nie je uzatvorená
žiadna objednávka ani zmluva, ako aj konaním žalovaného 1/ spočívajúcim v následnom odstúpení od
zmluvy s účinnosťou ku dňu 31.1.2023 realizovanom zo strany žalovaného 1/ listom zo dňa 24.1.2023

(doručeným žalobcovi dňa 24.1.2023), v ktorom žalovaný 1/ uvádza, že zriadil pre žalobcu služby
prenájmu optických vlákien (Dark Fiber) v rozsahu špecifikovanom v prílohe tohto odstúpenia od zmluvy
s tým, že aj keď nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, malo dôjsť ku konkludentnému uzavretiu
zmluvy, ktorú žalovaný 1/ považuje za zmluvu o poskytovaní služieb podľa § 84 ZEK a dôvodnosť svojho
odstúpenia od zmluvy odvodzuje od § 87 ods. 5 písm. b) ZEK, ktorý upravuje možnosť odstúpenia

od zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb. Prílohou predmetného odstúpenia od zmluvy
bol dokument nadpísaný ako „Špecifikácia služieb“, ktorého obsah zodpovedá špecifikácii obsiahnutej
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo výroku I. napadnutého uznesenia. Odvolací
súd vo vzťahu k osvedčeniu existencie a trvania nároku, ktorému má byť navrhovaným neodkladným
opatrenímposkytnutápredbežnáochrana,dospelnazákladevyššieuvedenýchskutočnostíktotožnému

záveru ako súd prvej inštancie, keďže aj samotný žalovaný 1/ vo svojom sprievodnom liste k faktúram
potvrdil, že ide o cenu za služby prenájmu optických vlákien (Dark Fiber), ktoré sú poskytované
a využívané na prevádzku Ústredného portálu verejnej správy, vo vzťahu ku ktorej je za súčasného
stavu osvedčených skutočností podľa stavu v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
dôvodné konštatovanie o jej podriadení pod písomné Zmluvy 1 a 2 a súčasne vo svojom odstúpení od

zmluvy žalovaný 1/ potvrdil, že sporné fakturácie realizoval bez opory v zmluvnom vzťahu založenom
písomnou zmluvou. Odvolací súd konštatuje aj správnosť záveru súdu prvej inštancie o osvedčení
potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorej danosť vyplýva z reálnej hrozby ďalšieho neposkytovania
žalovaným 1/ uvádzanej služby prenájmu optických vlákien (Dark Fiber) v rozsahu špecifikovanomv prílohe odstúpenia od zmluvy, čo by nesporne malo vplyv na fungovanie a dostupnosť UPVS ako
takého, keď aj podľa tvrdenia žalovaného 1/ v sprievodnom liste k faktúram ide o služby poskytované
a využívané na prevádzku UPVS. V tomto smere je nutné prihliadať aj na strategický význam UPVS pre

komunikáciu orgánov verejnej moci navzájom a vo vzťahu k tretím osobám.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie
o osvedčení dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj
o osvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov, a to v rozsahu zodpovedajúcom rozhodovaniu

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že v konaní vo veci samej sa súd bude musieť
vysporiadať so všetkými tvrdeniami strán vo vzťahu k meritu sporu.

24. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP
sa odvolací súd dôsledne zaoberal žalovanými 1/ a 2/ uvádzanou odvolacou argumentáciou, v ktorej
síce absentuje explicitné uvedenie niektorého z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 CSP, avšak

z ktorej je zrejmý obsah odvolacích námietok žalovaných, ktorými namietajú nesprávnosť záverov súdu
prvej inštancie, nakoľko majú za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP. Ako irelevantnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaných, ktorou namietali
nezrozumiteľnosť, neurčitosť a nevykonateľnosť napadnutého uznesenia z dôvodu absencie určitého

a vykonateľného petitu. Irelevantnosť tejto námietky je daná predovšetkým tým, že všetkým subjektom
zúčastneným na danom spore musí byť z formulácie výroku I. napadnutého uznesenia zrejmý obsah
a rozsah uloženej povinnosti, a to vzhľadom na obsiahnutú formuláciu „podľa faktického stavu ku dňu
31.1.2023“, ako aj vzhľadom na presnú špecifikáciu dotknutých jedenástich párových nenasvietených
optických vlákien (Dark Fiber Pair) medzi koncovým bodom Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie

Slobody 1, Bratislava a koncovým bodom Datacentrum Perpetuus, Istrijská 26, Bratislava, ktorá je
totožná s obsahom prílohy k odstúpeniu žalovaného 1/ od zmluvy. V neposlednom rade je potrebné
uviesť, že pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd prvej inštancie
správnym a logickým spôsobom vysporiadal aj s obsahom komunikačnej infraštruktúry vo vzťahu k
modulu G2G tvoriaceho jeden zo základných modulov UPVS, k infraštruktúre G2G, ako aj ku samotným

optickým prepojeniam vrátane pasívnych a aktívnych prepojovacích prvkov, keď v tomto smere tiež
správne poukázal na ustanovenie § 3 písm. j) zákona o ITVS a príslušné zmluvné ustanovenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že medzičasom došlo zo strany žalobcu už aj k podaniu žaloby vo veci samej,
vrámcimeritórnehoprejednávaniapredmetusporusasúdprvejinštanciebudevďalšomkonanívsúlade
so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania zaoberať jednotlivými skutkovými a právnymi

tvrdeniami strán sporu produkovanými v rámci ich procesného útoku a procesnej obrany. Za nedôvodnú
odvolací súd považuje aj ďalšiu námietku odvolateľov týkajúcu sa nimi tvrdenej nevykonateľnosti
napadnutého uznesenia, ktorú odvodzujú od skutočnosti, že žalovaný 2/ nikdy neprevádzkoval a ani
v súčasnej dobe neprevádzkuje jedenásť párových nenasvietených optických vlákien (Dark Fiber Pair)
medzi koncovým bodom Úrad vlády Slovenskej republiky a koncovým bodom Datacentrum Perpetuus

so špecifikáciou uvedenou vo výroku I. napadnutého uznesenia a preto túto povinnosť nemôže ani
teoreticky splniť a z toho dôvodu podľa žalovaných ani neexistuje nevyhnutná potreba úpravy pomerov
medzi žalobcom a žalovaným 2/, keďže žalovaný 2/ od zmluvy na prenájom optických káblov neodstúpil.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že i keď samotná hrozba obmedzenia fungovania a dostupnosti
UPVS bola v danom prípade vyvolaná len konaním a právnymi úkonmi žalovaného 1/, jej reálna

existencia nevyhnutne vyvoláva potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k obom žalovaným,
t.j. aj vo vzťahu k žalovanému 2/, nakoľko žalovaný 2/ je tak podľa Zmluvy 1, ako aj podľa Zmluvy 2
jedným z dvoch dodávateľov označovaných tak v záhlaví zmlúv, ako aj v ďalšom texte zmlúv spoločným
pojmom „dodávateľ“, a teda na plnenie záväzkov sú žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne
bez akejkoľvek konkrétnej špecifikácie rozsahu povinností a záväzkov niektorého z nich. Ak účelom

navrhovaného neodkladného opatrenia je dosiahnutie prevádzkovania komunikačnej infraštruktúry
UPVS podľa faktického stavu ku dňu 31.1.2023, a to s odkazom na Zmluvy 1 a 2 uzavreté medzi
žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, je potom nutné neodkladným opatrením upraviť pomery aj vo vzťahu
k žalovanému 2/ ako k jednému z členov skupiny dodávateľov, ktorej druhý člen realizoval kroky vedúce
k vyvolaniu dôvodnej obavy z ohrozenia fungovania predmetnej komunikačnej infraštruktúry.

25. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaných, ktorou namietali nesprávnosť záveru súdu prvej
inštancie o nemožnosti odstúpenia od zmluvy podľa § 87 ods. 5 písm. b) ZEK, nakoľko nejde
o verejne dostupnú službu, je nutné zo strany odvolacieho súdu uviesť, že túto svoju námietku žalovanív odvolaní žiadnym podrobnejším spôsobom nerozvinuli, keď neuviedli žiadne protiargumenty, ktoré
by mali nasvedčovať tomu, že predmetnú službu je nutné kvalifikovať ako verejne dostupnú. Táto
skutočnosť nevyplýva z ďalšej, na túto námietku nadväzujúcej, argumentácie žalovaných týkajúcej

sa skutočností súvisiacich s preberacím protokolom na službu komunikačnej infraštruktúry G2G zo
dňa 23.6.2010, ktorým si mal žalobca prevziať v ňom uvedené uzly komunikačnej infraštruktúry G2G
a z ktorého má podľa žalovaných vyplývať, že dotknutých jedenásť párových nenasvietených optických
vlákien (Dark Fiber Pair) medzi koncovým bodom Úrad vlády Slovenskej republiky a koncovým bodom
Datacentrum Perpetuus nikdy nebolo a nie je súčasťou komunikačnej infraštruktúry G2G. K tejto

následnej argumentácii žalovaných obsiahnutej v ich odvolaní odvolací súd uvádza, že táto bez ďalšieho
nevyvracia opodstatnenosť záverov súdu prvej inštancie o osvedčení zákonom predpokladaných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade, pričom jej dôsledné a relevantné
posúdenie presahuje rámec procesného postupu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyplývajúci z dikcie ustanovení CSP upravujúcich procesnoprávny inštitút neodkladného
opatrenia, pri ktorom sa vzhľadom na potrebu okamžitého zásahu súdu v prípade osvedčeného

ohrozenia práv a oprávnených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie
zodpovedajúce procesným pravidlám v konaní o žalobe vo veci samej. Dôsledné posúdenie všetkých
pre meritum sporu významných otázok súvisiacich so samotnou podstatou medzi stranami vzniknutej
spornej situácie bude predmetom ďalšieho meritórneho konania na základe medzičasom žalobcom
podanej žaloby vo veci samej.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanoveníodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevovýrokuvecnesprávne
a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil, a to včítane

výrokuIII.onárokunanáhradutrovprvoinštančnéhokonania,keďžesúdprvejinštancievydalnapadnuté
uznesenie v čase, kedy ešte nebola podaná žaloba vo veci samej a na jej podanie zaviazal stranu
žalobcu výrokom II. napadnutého uznesenia. Odvolací súd však považuje za nevyhnutné zdôrazniť,
že výrok III. odvolaním žalovaných dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 38Cb/11/2023-242
zo dňa 13.3.2023 sa týka výlučne náhrady trov prvoinštančného konania súvisiacich s predmetným

návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s odvolacím
konaním vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodne s poukazom na ustanovenie
§ 262 ods. 1 CSP a s poukazom na ďalšie pokračovanie konania vzhľadom na v súčasnosti už podanú

žalobu vo veci samej, ktorá je súčasťou spisového materiálu daného konania, súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).