Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622200215
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7622200215.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724
803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, o určenie, že žalovaný nie
je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1/2022 zo dňa 19. januára 2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5C/1/2022-74 zo dňa 19. januára 2023
a v r a c i avec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným
rozsudkomzamietolžalobu,zrušilneodkladnéopatrenienariadenéuznesenímOkresnéhosúduSpišská

Nová Ves zo dňa 3.1.2022 sp.zn. 8C/71/2021 a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať
sa výkonu záložného práva, pričom takúto žalobu podal na základe povinnosti uloženej mu Okresným
súdom Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 3.1.2022 sp.zn. 8C/71/2021.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané nariadenie neodkladného opatrenia uznesením
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/71/2021-12 zo dňa 3.1.2022, ktorým bola uložená
žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať vykonávania dražby, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, kat. úz. C., vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Zo spisu Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp.zn. 7Csp/146/2020 vzal súd za preukázané, že rozsudkom zo dňa 18.8.2021,

ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5CoCsp/72/2021 zo dňa 30. júna
2022, bol žalobca v tu prejednávanej veci (A. B.), v postavení žalovaného vo vyššie uvedenom konaní,
zaviazaný zaplatiť žalovanému v tu prejednávanej veci (EOS KSI Slovensko, s.r.o.), v postavení žalobcu
vo vyššie uvedenej prejednávanej veci, 32.000 € s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od
21.11.2017 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
12.8.2022. Predmetom posúdenia vo vyššie uvedenom konaní bola aj vznesená námietka premlčania

žalobouuplatnenéhonárokutitulomdlhuzozmluvyoposkytnutíúveruč.325132sozáverom,žežalobou
uplatnený nárok nie je premlčaný, keďže premlčacia doba začala plynúť dňa 20.7.2017, pričom žaloba
bola podaná na súde dňa 20.7.2020, teda v trojročnej premlčacej dobe.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 53 ods. 10, § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 2
zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.5. Konštatoval, že žalobca odôvodňoval podanú žalobu tým, že žalovaný porušil ust. § 16 zák. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách z dôvodu, že navrhuje výkon záložného práva pre pohľadávku, o ktorej
je vedené samostatné súdne konanie pod sp.zn. 7Csp/146/2020, teda pre pohľadávku, ktorej výška je

sporná a vo vzťahu ku ktorej uplatnil námietku premlčania. Vyššie uvedené súdne konanie však bolo
právoplatne skončené a pohľadávka bola žalovanému v tu prejednávanej veci priznaná, pričom osobitne
sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania žalobou uplatneného nároku, ktorú vyhodnotil
v neprospech žalobcu v tu prejednávanej veci (v postavení žalovaného v konaní sp.zn. 7Csp/146/2020).

6.Spoukazomnaust.§230CSPvyhodnotiltvrdeniežalobcuospornostivýškypohľadávky(oktorejbolo
vedené samostatné súdne konanie), ako aj jeho tvrdenie o premlčaní pohľadávky, ako neopodstatnené.
Argumentoval, že dôvodnosť žaloby nemôže založiť tvrdenie o porušení zákona o dobrovoľných
dražbách, konkrétne ust. § 16, pretože porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách môže
byť predmetom súdneho prieskumu iba v osobitnom konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods.
2 zák. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd

posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 zák. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
a to ani ako otázku predbežnú (odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/186/2010).

7. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a s poukazom na ust. § 335
a § 336 CSP zrušil ex offo neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová

Ves sp.zn. 8C/71/2021 zo dňa 3.1.2022.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu
úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a priznať mu náhradu trov celého konania. Vytýkal súdu, že porušil svoju zákonnú povinnosť, keď
neskúmal ex offo otázku premlčania záložného práva. Súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy pritom ex offo prihliada na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Argumentoval tým, že začiatok premlčania záložného
práva je totožný so začiatkom premlčania zabezpečenej pohľadávky. Ak záložné právo vznikne až po
splatnosti pohľadávky, začína plynúť premlčacia doba zároveň so vznikom záložného práva. Premlčanie

záložného práva je teda spojené s momentom splatnosti pohľadávky, kedy záložný veriteľ môže prvýkrát
pristúpiť k uspokojeniu svojho práva – začať s výkonom záložného práva. Záložné právo podlieha
premlčaniu v trojročnej dobe a jeho premlčanie je podmienené premlčaním pohľadávky, ktorú záložné
právo zabezpečuje. Argumentoval tým, že právny predchodca žalovaného začal s výkonom záložného
práva dňa 11.1.2018, avšak nepokračoval plynule vo výkone záložného práva a následne žalobca

začal s novým výkonom záložného práva oznámením o začatí výkonu záložného práva dňa 3.8.2021.
Žalovaný teda riadne nepokračoval v začatom výkone záložného práva zo strany jeho právneho
predchodcuazačalnovývýkonzáložnéhoprávadňa3.8.2021.Keďževýkonzáložnéhoprávabolmožný
prvýkrát dňa 21.11.2017 a trojročná premlčacia doba uplynula dňa 23.11.2020 (21.11.2020 bola sobota
a najbližší pracovný deň bol pondelok 23.11.2020), žalobca začal s výkonom záložného práva dňa

3.8.2021 až po uplynutí premlčacej doby. Podľa názoru žalobcu na tomto závere nemení nič ani fakt, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 7Csp/146/2020 bolo rozhodnuté
tak, že vznesená námietka žalobcu v tu prebiehajúcom konaní bola vyhodnotená v jeho neprospech,
lebo veriteľ vyhlásil úver za splatný dňa 20.11.2017 a žaloba bola podaná na súd dňa 20.7.2020, keďže
záložné právo sa premlčuje samostatne.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k tvrdeniu o premlčaní samotnej pohľadávky odvolal sa
na doterajšie vyjadrenia a rozhodnutie súdu v konaní sp.zn. 7Csp/146/2020 a nesúhlasil ani s odvolacou
námietkou žalobcu, v zmysle ktorej právoplatné priznanie zabezpečenej pohľadávky záložnému

veriteľovi v konaní vedenom pod sp.zn. 7csp/146/2020 nemá s premlčaním výkonu záložného práva
žiaden súvis. Poukázal na ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého záložné práva
sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka a na ust. § 112 prvej vety Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčujesa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Nárok na zaplatenie zabezpečenej
pohľadávky bol žalovanému priznaný rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2022, a teda
je zrejmé, že nielenže nie je premlčaná samotná pohľadávka, ale táto bola navyše právoplatne súdom

priznaná, a teda v zmysle ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť ani k premlčaniu
záložného práva. Z týchto dôvodov považuje odvolanie za nedôvodné.

11. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

15. V prejednávanom spore je vyššie uvedený odvolací dôvod naplnený tým, že súd neaplikoval všetky
právne predpisy, ktoré na právne posúdenie veci dopadajú, keďže rozhodol o žalobou uplatnenom
nároku bez toho, aby sa z úradnej povinnosti (§ 54a OZ) a aj na základe námietky vznesenej žalobcom
v žalobe zaoberal tým, či žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný, v dôsledku čoho je jeho záver

o nedôvodnosti žaloby predčasný, a preto aj nesprávny.

16. Predmetom konania je určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, zapísaným na LV č. XXX kat. úz. C. za účelom uspokojenia
pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorá bola žalovanému právoplatne priznaná rozhodnutím Okresného

súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7Csp/146/2020 zo dňa 18.8.2021 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 5CoCsp/72/2021 zo dňa 30.6.2022 vo výške 32.000 € s príslušenstvom.
Záložné právo bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.5.2014
na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 9.5.2014, uzavretou medzi
Československou obchodnou bankou, a.s. a žalobcom. Uvedená zmluva o poskytnutí úveru je zmluvou

spotrebiteľskou a na zabezpečenie pohľadávky z tejto spotrebiteľskej zmluvy bola medzi právnym
predchodcomžalovanéhoakododávateľomažalobcomakospotrebiteľomuzavretáajzmluvaozriadení
záložného práva. V tomto konaní sa žalobca domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať
sa výkonu záložného práva z vyššie uvedených spotrebiteľských zmlúv.

17. Podstatou odvolacích námietok žalobcu je tvrdenie o premlčaní žalobou uplatneného nároku –
záložného práva, na ktoré premlčanie mal súd prihliadať ex offo a z tohto dôvodu mal jeho žalobe
vyhovieť (z dôvodu premlčania záložného práva).

18. Podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy

nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

19. Ustanovenie § 54a, zavedené do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 5.12.2018 zákonom

č. 343/2018 Z.z., z ktorého dôvodovej správy vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho zákonníka
je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčacích nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich
zabezpečenia, pričom úprava je reakciou na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 11/2016-60 zo
dňa 7.2.2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, abysa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali ex lege do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ
je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky,
niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo

spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom tohto inštitútu nie je
automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je
vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom
a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo
vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho

pozícia.

20. Nepochybne ide o osobitnú úpravu inštitútu premlčania výlučne vo vzťahu k právam zo
spotrebiteľskej zmluvy, kedy konajúci súd v spore o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný z
úradnej povinnosti aplikovať príslušné ustanovenie § 54a OZ, t.j. v spotrebiteľskom spore skúmať, či
právo uplatnené v spotrebiteľskom spore je prípadne premlčané a ak áno, na premlčanie prihliadnuť bez

ohľadu na to, či v konaní vzniesla námietku premlčania strana sporu.

21. Z obsahu spisu a tiež z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol
o uplatnenom nároku žalobcu bez toho, aby sa z úradnej povinnosti zaoberal tým, či žalobou uplatnený
nárok podlieha premlčaniu. Jeho rozhodnutie je preto predčasné a z tohto dôvodu aj nesprávne.

22. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal žalobcom vznesenou námietkou premlčania záložného
práva, ktorú uplatnil už v žalobe, a to za situácie, že rozhodoval o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy
súd ex offo prihliada na nemožnosť vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy.

23. Žalobca už v žalobe okrem argumentácie o porušení § 16 zák. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách namietal aj premlčanie záložného práva s argumentáciou, že právo žalovaného domáhať sa
uspokojenia zo zálohu zaniklo.

24. K námietke premlčania (záložného práva i samotnej pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným

právom) sa vyjadril aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.2.2022 (č.l. 18 a nasl. spisu), na ktoré
vyjadreniereagovalžalobcavreplikedoručenejsúdudňa16.3.2022(č.l.35anasl.spisu)tak,ževžalobe
tvrdí iba porušenie § 16 zák. 527/2002 Z.z. žalovaným, a teda predmetom sporu nie je premlčanie
záložného práva. Žalovaný následne v duplike zo dňa 31.3.2022 (č.l. 43 a nasl. spisu) poukázal na
obsah žaloby, v ktorom je vznesená námietka premlčania záložného práva žalobcom a zotrval na svojej

argumentácii o nedôvodne vznesenej námietke premlčania.

25. Zrejme vychádzajúc z repliky žalobcu súd sa nezaoberal ním vznesenou námietkou premlčania
záložného práva a v odôvodnení rozsudku sa vyporiadal iba s otázkou (ne)premlčania pohľadávky
žalovaného zo zmluvy o poskytnutí úveru, uzavretej medzi Československou obchodnou bankou, a.s.

a žalobcom dňa 9.5.2014, a to s odkazom na závery právoplatného rozhodnutia Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp.zn. 7Csp 146/2020.

26. Žalobca dôvodne v odvolaní namieta, že povinnosťou súdu bolo zaoberať sa nielen dôvodnosť
vznesenej námietky premlčania zabezpečenej pohľadávky z úverovej zmluvy, ale posúdiť aj, či nedošlo

k premlčaniu záložného práva, pretože vyriešenie tejto otázky je podstatným z hľadiska rozhodnutia
v spore.

27. V zmysle ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa záložné právo premlčuje, a teda nepremlčuje
sa len zabezpečená pohľadávka, s ktorou otázkou sa súd vysporiadal, ale aj samotné záložné právo,

ktoré sa ale nepremlčuje skôr ako zabezpečená pohľadávka. Záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe, ktorá v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď
sa mohlo vykonať prvý raz, t.j. odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
zo zálohu.

28. Dôvodnosťou žaloby z vyššie uvedených hľadísk (z hľadiska dôvodnosti vznesenej námietky
premlčania záložného práva) sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, odôvodnenie rozsudku
neobsahuje žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu vo vzťahu k námietke premlčania záložného
práva, a preto jeho rozhodnutie je v tomto štádiu konania predčasné.29. Vzhľadom na chýbajúce úvahy súdu vo vzťahu k námietke premlčania záložného práva nebolo
možné neexistujúce závery o tejto otázky podrobiť odvolaciemu prieskumu.

30. Tým, že súd prvej inštancie neposudzoval, či záložné právo, zriadené zmluvou o zriadení
záložné práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.5.2014, nie je premlčané, neaplikoval na prejednávanú vec
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce premlčanie záložného práva (§ 100 a nasl.
Občianskeho zákonníka) v spojení s ustanoveniami upravujúcimi záložné právo (§ 151a a nasl.

Občianskeho zákonníka), čím došlo k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a dokazovania
doplneného po vrátení veci posúdiť (ne)dôvodnosť žalobcom vznesenej námietky premlčania záložného
práva, zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.5.2014, pričom
v tej súvislosti bude musieť ustáliť začiatok a koniec plynutia premlčacej doby záložného práva
a v nadväznosti na vyriešenie tejto otázky opätovne vo veci rozhodnúť.

33. Pokiaľ súd opäť žalobu zamietne, bude namieste zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného
uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.1.2022 sp.zn. 8C/71/2021 s poukazom na ust.
§ 335 ods. 1 a § 336 ods. 4 CSP.

34. V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).