Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/210/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200473
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu,
v právnej veci žalobcu: OKY-HYDRAULIC, s.r.o., so sídlom Veľká okružná 1039/17, 010 01 Žilina, IČO:
51 040 646, právne zastúpený: Advokátska kancelária GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., Puškinova
58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101623904/2022 zo dňa 31.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

101623904/2022 zo dňa 31. mája 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého
stupňa“) vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len

„DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2019. Žalobca bol predvolaný na ústne pojednávanie na deň
04.11.2020 o 10:00 hod. na Daňový úrad Žilina, pobočku Čadca, na ktorom správca dane vypočul
konateľa žalobcu v súvislosti s preverovanými obchodmi pre daňovú kontrolu za mesiac november 2019.
Správca dane postupom podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vykonal
úkony pre zabezpečenie priebehu a účelu správy daní, a to z dôvodu preverenia reálnosti uskutočnenia
predmetných zdaniteľných plnení a splnenia podmienok ustanovených v § 49 až v § 51 zákona č.

222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)
pre odpočítanie DPH. Následne rozhodnutím č. 100721616/2021 zo dňa 29.04.2021 správca dane
prerušil daňovú kontrolu dňom 04.05.2021 za účelom preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom
a deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Lux light, s. r. o., so sídlom Agátova 3406/7A, 841 02
Bratislava, IČO: 51 012 979, DIČ: 2120559302, IČ DPH: SK2120559320 (od 15.02.2020 Lux light, s.
r. o. v likvidácii), (ďalej len „Lux light, s. r. o.“) a požiadal o vypočutie svedka p. A. B., občana Českej
republiky, ktorý bol v tom čase konateľom deklarovaného dodávateľa. Rozhodnutím č. 100721616/2021

zo dňa 29.04.2021 správca dane oznámil žalobcovi prerušenie konania, ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 19.05.2021. K prerušeniu konania správca dane pristúpil z dôvodu preverenia obchodných vzťahov,
a preto požiadal o vypočutie A. B., ako svedka v Českej republike z dôvodu efektivity a hospodárnosti.
Oznámením zo dňa 04.06.2021 správca dane oznámil právnej zástupkyni žalobcu, že dňom 01.06.2021pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Uvedené oznámenie bolo doručené právnej
zástupkynižalobcudňa28.06.2021.Správcadanedňa26.07.2021oboznámilžalobcusoskutočnosťami
zistenými v priebehu daňovej kontroly pre DPH za zdaňovacie obdobie november 2019, a to podľa §

45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a s pochybnosťami správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku. Uvedené bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 07.08.2021, pričom naň žalobca
nijak nereagoval. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101572517/2021 zo dňa
25.08.2021 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol doručený právnej zástupkyni žalobcu dňa 13.09.2021 spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Správcovi dane bolo dňa 26.10.2021

doručené vyjadrenie žalobcu k zisteným skutočnostiam, pričom termín ústneho pojednávania ohľadom
prerokovania pripomienok a dôkazov na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly
dohodli na deň 17.12.2021, na ktorý sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavil.

Prvostupňové rozhodnutie

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100164657/2022 zo dňa 25.01.2022
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 17 760,- eur za zdaňovacie obdobie november 2019. Správca dane z predložených
dokladov k daňovej kontrole neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty v mesiaci november 2019.
Správca dane z predložených dokladov k daňovej kontrole neuznal odpočet DPH v mesiaci november

2019 z vystavených faktúr od spoločnosti Lux light, s. r. o., a to: faktúra č. 19110401 (DFA 19/243)
dátum dodania 04.11.2019 v sume 14 640,- eur, cena bez DPH 12 200,- eur, DPH 20 % v sume
2 440,- eur za tovar: opravárenská sada hydraulického kladiva NPKE 215, súčasťou faktúry je dodací
list zo dňa 04.11.2019, objednávka č. OBJ/19026 zo dňa 25.10.2019, faktúra č. 19111501 (DFA 19/252),
dátum dodania 15.11.2019 v sume 41 841,60 eur, cena bez DPH 34 868,- eur, DPH 20 % v sume

6 973,60 eur za tovar: podstavec pod hydraulickú ruku, chemické kotvy vrátane matíc, sada dielov
pre opravu drapáka s rotátorom vrátane hydraulických valcov, obal valca ramena, kabína použitá DH,
motor el., čerpadlo piestové, nádrž olejová, filter tlakový, hadica hydraulická, chladič oleja, hadica
hydraulická tlaková, skriňa rozvodná použitá, sklo kabíny, súčasťou faktúry je dodací list zo dňa
15.11.2019, objednávka č. OBJ/19027 zo dňa 07.11.2019, faktúra č. 19112001 (DF 19/259), dátum

dodania 20.11.2019 v sume 36 648,- eur, cena bez DPH 30 540,- eur, DPH 20 % v sume 6 108,-
eur za tovar: opravárenská sada prevodovky A25D, vrátane presuvníka riadenia, sada dielov rozvodne
prevodovky vrátane vstupného hriadeľa a tesnení, kotúč brzdový s obloženiami sada, menič použitý
k náhonu prevodovky, vrátane unášača a poistných skrutiek, súčasťou faktúry je dodací list zo dňa
20.11.2019, objednávka č. OBJ/19028 zo dňa 15.11.2019, faktúra č. 19112603 (DF 19/266), dátum

dodania 26.11.2019 v sume 13 430,40 eur, cena bez DPH 11 192,- eur, cena DPH 20 % v sume
2 238,40 eur za tovar: opravárenská sada motora DEUTY, vrátane kľukového hriadeľa a ložísk, vrtuľa
chladenia, chladič vodný, súčasťou faktúry je dodací list zo dňa 26.11.2019, objednávka č. OBJ/19029
zo dňa 19.11.2019. Odpočet DPH z dodávateľských faktúr bol spolu v sume 17 760,- eur. Podľa správcu
dane daňový subjekt nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi, že zdaniteľné obchody

sa uskutočnili tak, ako boli deklarované a zároveň nebolo preukázané dodanie služieb platiteľom dane
uvedeným na faktúrach. Správca dane však nespochybnil, že žalobca – platiteľ dane nenadobudol tovar
(materiál, jeho skladovanie, prepravu, evidovanie v zásobách aj následný predaj predmetného tovaru),
ale dodanie tovaru nebolo uskutočnené osobou uvedenou na predmetných faktúrach.

Druhostupňové rozhodnutie

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101623904/2022 zo dňa 31.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie správcu
dane potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane preukázateľne spochybnil

vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom spoločnosťou
Lux light, s. r. o.. Žalovaný uviedol, že odberatelia žalobcu, ako odberatelia obstaraného tovaru, potvrdili
a preukázali dodanie tovaru a služby žalobcom, no skutočný dodávateľ tovaru nebol identifikovaný.
Nebolo tak preukázané, že išlo o zdaniteľnú osobu, ktorá tovar žalobcovi skutočne dodala. U žalobcu tak
nebola splnená hmotnoprávna podmienka zakladajúca právo na odpočítanie dane. Podľa žalovaného

žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ spoločnosť Lux light, s.
r. o. bol skutočným dodávateľom tovaru, ktorému vznikla povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.

Správna žaloba – žalobné body4. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutie

žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, predovšetkým však závery vyslovené
žalovaným nemajú oporu v samotnom zistenom skutkovom stave na základe vykonaných dôkazov.

5.Žalobcavúvodežalobyzhrnulskutkovýstav,kdeuviedol,žepredmetomvýkonudaňovejkontrolybolo
preverenie oprávnenosti odpočtu dane za dodanie tovaru, a to z dokladov vystavených dodávateľom,

ktorým bola spoločnosť Lux light, s. r. o. Predmetom dodania boli náhradné diely pre účely opráv
vykonávaných pre odberateľov žalobcu, ktorými bola spoločnosť SAKER s. r. o., so sídlom Horný Hričov
298, 013 42 Horný Hričov, IČO: 36 391 361, DIČ: 2020104493, IČ DPH: SK2020104493, (ďalej len
„SAKER, s. r. o.“) a spoločnosť Rettenmeier Tatra Timber, s. r. o., so sídlom Pod Lipami 1435/7, 033 01
Liptovský Hrádok, IČO: 36 387 592, DIČ: 2020126724, IČ DPH: SK2020126724 (ďalej len „Rettenmeier
Tatra Timber, s. r. o.“), ktoré spoločnosti dodanie na základe výzvy správcu dane potvrdili a tieto

tvrdenia doložili dôkazmi, čo bolo potvrdené aj žalovaným. Žalobca uviedol, že napriek preukázaniu
dodania tovaru a jeho následného použitia správca dane neuznal odpočet dane z dodávateľských faktúr
a vydal rozhodnutie č. 100164657/2022 zo dňa 25.01.2022, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty vo výške 17 760,- eur. Dôvodom neuznania odpočtu dane bol záver, že žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno, nakoľko zo zistení správcu dane vo vzťahu k dodávateľovi bola vyvrátená

vierohodnosť a preukázateľnosť dokladov znejúcich na meno dodávateľa, v dôsledku čoho došlo
k porušeniu zákonných ustanovení, a to § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH. Ďalej
žalobca uviedol, že žalovaný súčasne tvrdil, že dodávateľ, ktorým bola spoločnosť Lux light, s. r. o.,
nepreukázala dodanie fakturovaného tovaru, nakoľko zo zistení, a to až v čase výkonu daňovej kontroly,
t.j. so značným časovým odstupom vyplýva, že spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, nepreberá

poštové zásielky, je nekontaktná, nepodala kontrolné výkazy a ku dňu 30.04.2021 jej bola zrušená
registrácia na DPH z úradnej moci.

6. Žalobca tvrdil, že závery žalovaného ako aj správcu dane sú nesprávne, predovšetkým v rozpore
so zákonom, avšak najmä s rozhodovacou praxou Európskeho súdneho dvora. Je nesprávne tvrdenie

žalovaného, že v prípade nepreukázania, že tovar dodala osoba uvedená na faktúre, ktorá má
súčasne postavenie zdaniteľnej osoby, nie je povinnosťou správcu dane skúmať objektívne skutočnosti
zakladajúce daňový podvod, resp. zneužitie práva, a to cez test Kittel. Žalobca sa nestotožnil s názorom
žalovaného, že nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od dodávateľa, a to napriek zisteniam
žalovaného, ktoré vykonal sám správca dane, bolo preukázané použitie dodaného tovaru pre účely

následných zdaniteľných plnení žalobcu. Táto skutočnosť bola na základe preverovania správcom dane
potvrdená priamo odberateľom, ktorým bola spoločnosť Saker, s. r. o. a spoločnosť Rettenmeier Tatra
Timber, s. r. o.

7. Žalobca ďalej v správnej žalobe tvrdil, že žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí nereagoval

ani len na jednu námietku nezákonnosti, ktorú žalobca vzniesol v podanom odvolaní. Uviedol, že
celé zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane spočíva v opise úkonov
vykonaných v rámci daňovej kontroly, najmä vykonaním dôkazov z informačného systému finančného
riaditeľstva, ktoré boli vykonané v rámci výkonu daňovej kontroly u žalobcu v inom zdaňovacom období,
avšak dodávateľom bola taktiež spoločnosť Lux light, s. r. o., a to Daňovým úradom Trnava, pobočka

Senica.

8. Ďalej poukázal, že v rámci výkonu daňovej kontroly, následne aj v podanom odvolaní, bola žalobcom
vznesená aj námietka vo vzťahu k Protokolu z výkonu daňovej kontroly a to, že kontrola presiahla
zákonnú lehotu 1 roka, čím Protokol nadobudol povahu nezákonného dôkazu a to i napriek skutočnosti,

že správca dane výkon daňovej kontroly prerušil, ako aj námietka týkajúca sa porušenia procesných
práv žalobcu, ktorý o vypočutí svedka nebol upovedomený. Dôvodom prerušenia bola žiadosť správcu
dane na českého správcu dane o vypočutie osoby – konateľa p. B. v postavení svedka, nakoľko táto
osoba je občanom Českej republiky, pričom slovenskému správcovi dane sa ju nepodarilo predvolať.
Ďalej v správnej žalobe odcitoval, ako sa s námietkou nezákonnosti Protokolu a porušenia procesného

práva žalobcu vysporiadal žalovaný.

9. Žalobca uviedol, že v rámci výkonu daňovej kontroly správca dane predovšetkým vychádzal
z preverovania spoločnosti Lux light, s. r. o., ktorá bola dodávateľom tovaru – náhradných dielov, a tozabezpečením dôkazov z informačného systému Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, nakoľko
u žalobcu bola vykonávaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty, predmetom ktorej bolo taktiež
preverovanie oprávnenosti odpočtu dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Lux light,

s. r. o. Kontrola bola vykonávaná Daňovým úradom Trnava, pobočka Senica.

10. Ďalej žalobca namietal závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa súčasnej
konateľky a likvidátorky spoločnosti Lux Light, s.r.o. C. D. a nesúhlasil so zisteniami vo vzťahu k A. B.,
ako bývalému konateľovi spoločnosti Lux Light, s.r.o..

11. V správnej žalobe poukázal na vyjadrenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že vo vzťahu k
dôkazom získaným z IS FR správca dane, s poukazom na § 24 ods. 3 Daňového poriadku uviedol, že
upustil od vykonania úkonov smerujúcich k opätovnému získaniu tých istých dôkazov, nakoľko využil
relevantnéinformáciezískanézinýchdaňovýchkontrolvykonávanýchudaňovéhosubjektu,predmetom
ktorých bolo taktiež preverenie odpočtu dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Lux light, s. r. o.. I

napriek vyššie uvedenému tvrdeniu, a to až v apríli 2021, správca dane zaslal žiadosť o MVI pod č. VAT
SK 130000041067/2021 zo dňa 23.04.2021 do ČR, v ktorej žiadal vypočuť svedka A. B., nakoľko v rámci
výkonu daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu Daňovým úradom Trnava, pobočka Senica,
sa ho nepodarilo vypočuť. Za týmto účelom prerušil výkon daňovej kontroly. Výsledkom bola identická
odpoveď, ako odpoveď v IS FS, ktoré vypočutie realizoval Daňový úrad Trnava, pobočka Senica v

súčinnosti s českým správcom dane.

12. Žalobca namietal, že vo vzťahu k dani na výstupe správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly
preveril aj vystavené faktúry samotným žalobcom pre spoločnosť SAKER, s. r. o. a spoločnosť
Rettenmeier Tatra Timber, s. r. o., a to v rozsahu objednania a vykonania prác, dodania nadobudnutého

tovaru tzn. priamu súvislosť medzi daňou na vstupe a výstupe – použitie prijatého zdaniteľného plnenia
pre účely následných zdaniteľných plnení. Výsledkom bolo potvrdenie danej skutočnosti.

13. Poukázal, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že spoločnosť
Lux light, s. r. o. dodala tovar, a preto nie je možné považovať za dodanie tovaru také plnenie, v ktorom

absentuje dôkazný prostriedok o vykonaní platiteľom, tzn. osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej
osoby. Súčasne však podľa žalobcu žalovaný tvrdí, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne
uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Následnému konštatovaniu žalovaného, v ktorom
poukázal na skutočný obsah právneho úkonu, chýba podstatná časť, a to zdôvodnenie takéhoto tvrdenia

a jeho význam k samotnému dodaniu zdaniteľného plnenia. V tejto súvislosti považoval žalobca za
potrebné uviesť, že tvrdenia žalovaného, ako aj správcu dane, ktoré majú zakladať odopretie nároku
na odpočet dane, sú zmätočné.

14. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca zhrnul, že žalovaný teda tvrdí, že nebolo preukázané dodanie

tovaru zdaniteľnou osobou, ktoré však preukázané bolo. Ak chcel žalovaný tvrdiť, čo aj v niektorých
častiach rozhodnutia uviedol, že nebolo preukázané, že dodanie tovaru uskutočnila práve spoločnosť
Lux light, s. r. o., tak takéto kritérium nie je uvedené medzi hmotnoprávnymi podmienkami práva na
odpočet dane a ani nemôže byť. Kritérium, na ktoré poukazoval žalovaný a aj správca dane, že tovar
nedodal konkrétny dodávateľ a tento nemohol vystaviť faktúru (od čoho odvíja neexistenciu daňovej

povinnosti dodávateľa) nemôže ísť proti samotným požiadavkám vyplývajúcim z pojmu zdaniteľnej
osoby na strane dodávateľa, ktorý vykonáva nezávisle akúkoľvek hospodársku činnosť, a to bez ohľadu
na účel, výsledky alebo čas tejto činnosti. Pokiaľ ide o dodávateľa tovaru v rozhodných časových
obdobiach, takáto jeho hospodárska činnosť nebola vylúčená, pričom samotné nepodanie daňového
priznania alebo kontrolného výkazu ide na ťarchu správcu dane. Žalobca uzavrel, že povinnosťou

správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly, ktorou je preverovaná existencia zdaniteľného plnenia, je
povinnosť skúmania, prečo dodávateľ uvedený na faktúre nemohol byť dodávateľom, a to pri zohľadnení
objektívnych kritérií, ktoré ako jediné môžu byť dôvodom pre prijatie záveru neuznania odpočtu dane,
nakoľko iba pri vyslovení a preukázaní skutkových okolností zakladajúcich znaky podvodu, alebo znaky
zneužitia práva, môže byť nárok odopretý. Ďalej žalobca poukázal na povinnosť aplikácie právnych

predpisov práva EÚ a citoval časti z viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach.

15. Žalobca namietal, že v rámci výkonu daňovej kontroly predložil okrem iných účtovných dokladov
aj faktúry o dodaní tovaru, vrátane príloh, ktorými boli objednávky, dodacie listy od spoločnostiLux light, s. r. o., pričom tieto dôkazy neboli v protokole, rozhodnutiach správcu dane a ani v
rozhodnutiachžalovaného,hodnotené.Zuvedenýchdôkazovpovažovalzanesporné,žedodanietovaru
vyfakturovaného faktúrami bolo potvrdené aj samotným bývalým konateľom spoločnosti Lux Light, s.

r. o. pánom B.. Žalobca poukázal, že v rámci výkonu daňovej kontroly správca dane vykonal miestne
zisťovanie v sídle žalobcu, o čom spísal záznam, pričom bolo zistené, že na adrese má žalobca sídlo,
ale aj výrobné a opravárenské dielne, pre účely výkonu svojej ekonomickej činnosti, technické ako aj
personálne vybavenie. O tomto dôkaze absentuje taktiež akákoľvek zmienka.

16. Žalobca opakovane namietal, že v rámci výkonu daňovej kontroly došlo v rámci MVI do ČR k
zaslaniu žiadosti o vypočutie konateľa spoločnosti Lux light, s. r. o. pána B., ktorý úkon sa nepodarilo
vykonať. Následne správca dane uviedol, že pán B. telefonicky kontaktoval správcu dane s tým, že
sa dohodol na termíne vypočutia, pričom následne telefonicky opätovne kontaktoval správcu dane
so žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na vypočutí vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu, pričom
došlo k dohodnutiu nového termínu na 4.8.2020. O uvedených úkonoch spísal správca dane Úradný

záznam č. 101178094/2020 a č. 101218814/2020. Je potom nesprávne tvrdenie, že označená osoba
je nekontaktná, pričom správca dane nepreveril, aká prekážka vznikla na strane pána B., ktorá mu
zabránila účasti na výsluchu v dojednanom termíne.

17. Ďalej žalobca namietal, že v rámci odvolacieho konania, nadväzujúceho na výkon daňovej kontroly

Daňovým úradom Trnava, pobočka Senica za zdaňovacie obdobie február až september 2022, boli k
otázke týkajúcej sa dodania tovaru spoločnosťou Lux light, s. r. o. vypočutí aj zamestnanci žalobcu,
ktorí rozhodné skutočnosti potvrdili. Tieto dôkazy ponechal správca dane bez povšimnutia. Opätovne
uviedol, že samotná existencia dodávky (zdaniteľné plnenie) nebola v konaní de facto popretá, a to
práve tvrdením, že žalobca nepreukázal, že tovar mu dodala osoba v postavení zdaniteľnej osoby,

resp. osoba uvedená na faktúre. Z rozhodnutia, ani z protokolu, nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by
preukazovaliporušeniejednakformálnych,akoajmateriálnychpodmienokzdaniteľnéhoplnenia.Taktiež
z rozhodnutia nevyplývajú žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by vytvorili právny základ pre vyvodenie
záveru o daňovom podvode, resp. zneužití práva.

18. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly podaním
č. 101315343/2021 zo dňa 26.07.2021 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými počas výkonu
daňovej kontroly, kde opätovne okrem opisu úkonov, vyslovil pochybnosti vo vzťahu k dodaniu tovaru
a súčasne vyzval žalobcu na to, aby pravdivosť údajov riadne preukázal. S oboznámenia však podľa
žalobcu nevyplýva, ktoré údaje deklarované žalobcom sú nepravdivé, resp. či má odstraňovať aj

skutočnosti vo vzťahu k subdodávateľovi. Následne žalobca poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej
republiky týkajúce sa otázky dokazovania v daňovom konaní, dôkaznej povinnosti daňového subjektu
a správcu dane a zhrnul, že zákonné podmienky prechodu dôkazného bremena, kde rozhodnou
skutočnosťou je zákonné a jasné vyjadrenie o pochybnostiach v tvrdení daňového subjektu, ktoré musí
byť taktiež doložené dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) jednoznačne vyvracajú, tzn.

musia mať rovnakú výpovednú schopnosť. Uvedená podmienka podľa žalobcu pre danú vec absentuje.

19. V závere správnej žaloby žalobca namietal nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly, keďže
správca dane daňovú kontrolu zahájil dňom 12.08.2020 (správne 27.08.2020 – pozn. správneho
súdu). Protokol z výkonu dňovej kontroly bol doručený dňa 23.08.2021 (správne 13.09.2021 – pozn.

správneho súdu). Rozhodnutím č. 100721616/2021 zo dňa 29.04.2021 správca dane prerušil výkon
daňovej kontroly, pričom dôvodom bolo vypočutie pána B. v postavení svedka, a to českým správcom
dane. Deň prerušenia daňovej kontroly správca dane určil dňom 04.05.2021. Následne Oznámením č.
100978164/2021 zo dňa 04.06.2021 správca dane oznámil žalobcovi, že dňom 01.06.2021 pominuli
dôvody prerušenia výkonu daňovej kontroly. Vykonaniu daného procesného úkonu podľa žalobcu chýba

akýkoľvek logický základ, nakoľko správca dane sám uviedol, že od akýchkoľvek procesných úkonov z
dôvodu nadbytočnosti upustil, nakoľko tieto všetky sú súčasťou IS FS, pričom výlučne vychádzal z týchto
dôkazov, avšak selektívne. Podľa žalobcu prerušenie daňovej kontroly nemalo žiadny právny význam
vo vzťahu k plynutiu lehoty na výkon daňovej kontroly, nakoľko nešlo o administratívnu výmenu MI, ale
výslovneoprocesnýúkon,čopodľažalobcusámsprávcadaneuviedolvrozhodnutíoprerušeníkontroly.

20. V samom závere správnej žaloby žalobca opakovane zhrnul všetky ním uvedené tvrdenia, z ktorých
mal za to, že dodávateľom žalobcu nebola fiktívna spoločnosť, zhoda tovaru, platba za dodanie tovaru
tzn.odvedeniedanenavstupežalobcom,odvedeniedanedodávateľomtovaru,následnépoužitietovaružalobcom pre účely jeho zdaniteľných plnení, takže aj pri aplikácii testu, na ktorý poukázal, je záver
nesporný, že v uvedenom prípade nedošlo k úniku dane.

Vyjadrenie žalovaného

21. K podanej žalobe žalobcu, žalovaný uviedol, že nespochybnil materiálnu existenciu tovaru a
jeho použitie, ale tvrdí, že zistené skutočnosti opísané v žalobou napadnutom rozhodnutí vzbudzujú
pochybnosti o dodávateľovi Lux light, s.r.o. ako o dodávateľovi, ktorý fakturovaný tovar žalobcovi dodal.

Tieto pochybnosti, o ktorých mal žalobca vedomosť, žalobca počas výkonu daňovej kontroly a ani vo
vyrubovacom konaní neodstránil, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

22. Žalovaný uviedol, že žalobca má nárok na odpočítanie dane za predpokladu kumulatívneho
splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich zo zákona o
DPH a tiež zo smernice DPH. Z vykonaného šetrenia a zistených skutočností však vyplynulo, že

údaje deklarované na daňových dokladoch, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, sú v
rozpore so skutočnosťou. Správca dane podľa žalovaného preukázal, že o tvrdeniach žalobcu existujú
natoľko závažné pochybnosti, ktoré ich činia nedôveryhodnými, nesprávnymi alebo neúplnými a tieto
pochybnosti správcu dane disponovali požadovanou intenzitou na to, aby dôkazné bremeno opätovne
prešlo na stranu žalobcu. Žalovaný tvrdil, že žalobca o dôvodných pochybnostiach správcom dane

oboznámený bol, pričom vytýkané pochybnosti neustal a svoje tvrdenia a realizáciu deklarovaných
plnení deklarovaným dodávateľom Lux light, s.r.o. nepreukázal.

23. V tretej časti žaloby, ako aj v ďalších častiach žaloby, žalobca namieta nezákonnosť daňovej kontroly
(ročnú lehotu daňovej kontroly) s poukazom na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti

o medzinárodnú výmenu daňových informácií vo veci vypočutia A. B., bývalého konateľa spoločnosti
Lux light, s.r.o., ktorého Daňový úrad Trnava, pobočka Senica predvolával na výsluch v júli 2020 a už
v tom čase bolo zrejmé, že táto osoba je nekontaktná. Žalovaný uviedol, že sa s predmetnou žalobnou
námietkou vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom opakovane uviedol, že k porušeniu
zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly nedošlo. Prerušenie daňovej kontroly, z dôvodu vypočutia

bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa Lux light, s.r.o. bolo dôvodné, napriek skutočnosti, že o
vypočutie tejto osoby sa už v júli 2020, t.j. pred cca rokom, pokúšal iný správca dane. Realizovanie
medzinárodnej výmeny informácií a na to nadväzujúce prerušenie daňovej kontroly je možné hodnotiť
ako účelné, a to vzhľadom na potrebu zadováženia a objasnenia všetkých okolností deklarovaného
obchodu, navyše ak samotný bývalý konateľ žalobcu A. E. označil pri tomto deklarovanom dodávateľovi

len osobu A. B..

24. Žalovaný ďalej uviedol, že daňová kontrola u žalobcu bola vykonávaná v období od 27.08.2020
do 13.09.2021. Prerušenie daňovej kontroly, z dôvodu medzinárodnej výmeny daňových informácií vo
veci vypočutia pána A. B. bývalého konateľa dodávateľa Lux light, s.r.o. bolo realizované v období od

04.05.2021 do 01.06.2021. Lehota na výkon daňovej kontroly bola dodržaná v súlade s § 46 ods. 10
Daňového poriadku.

25. Žalobca v žalobe namietal, že prevzatím informácií z dokumentov z výkonu daňovej kontroly u iného
daňového subjektu, konkrétne daňového subjektu OKY-HYDRAULIKA PLUS, s.r.o. došlo k porušeniu

daňového tajomstva. K žalobnej námietke žalovaný uviedol, že k porušeniu daňového tajomstva
nedošlo, nakoľko konateľom žalobcu, ako aj konateľom daňového subjektu OKY-HYDRAULIKA PLUS,
s.r.o. v rozhodnom čase bola osoba A. E.. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo znamená informácie

získané v daňovom konaní a tieto poskytnuté inému pracovníkovi toho istého alebo iného správcu
dane nie je porušením daňového tajomstva (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z
17.04.2008, č. j. 2Afs/71/2007-60). Sprístupnením týchto informácií nedochádza k porušeniu daňového
tajomstva, ak iný zamestnanec správcu dane potrebuje uvedené informácie výhradne na plnenie svojich
úloh.

26. Námietku žalobcu, že žalovaný nehodnotil dôkazy komplexne, považoval žalovaný za nepravdivú.
Správca dane akceptoval všetky predložené doklady žalobcu, vyjadrenie konateľa žalobcu A. E., ako aj
všetky ďalšie zistené skutočnosti. Žalovaný hodnotil všetky zistené skutočnosti a uviedol, že predloženiefaktúry, objednávky, dodacích listov, na ktoré poukazuje žalobca ako dôkaz preukazujúci dodanie
tovaru dodávateľom Lux light, s.r.o., však nepreukazuje splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok
zakladajúcich právo pre priznanie odpočítania dane a to, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre,

t.j. v sporom prípade spoločnosť Lux light, s.r.o. ako zdaniteľná osoba.

27. Žalobca ďalej namietal prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií zistenú
nekontaktnosť osoby A. B., bývalého konateľa dodávateľa Lux light, s.r.o., pričom poukazoval na Úradný
záznam č. 101178094/2020 a Úradný záznam č. 101218814/2020 spísaný v rámci výkonu daňovej

kontroly u daňového subjektu OKY-HYDRAULIKA PLUS, s.r.o. vo veci dohovoru termínu pojednávania
a nedostavenia sa na pojednávanie dňa 23.07.2020. Podľa žalovaného predmetná žalobná námietka
sama o sebe nasvedčuje tomu, že medzinárodná výmena daňových informácií, na ktorú opakovane
poukazuje žalobca, bola zaslaná oprávnene, pretože správca dane mal snahu o čo najlepšie zistenie
a preverenie skutkového stavu.

28. K ďalším žalobným námietkam, žalovaný uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly, ako aj vo
vyrubovacom konaní, mal žalobca dostatočný časový priestor na preukázanie svojich tvrdení, a teda
preukázanie obchodov s deklarovaným dodávateľom Lux light, s.r.o.. Žalovaný uviedol, že skutočnosti
zistené počas daňovej kontroly boli dostatočne intenzívne a dôkazná povinnosť spočívala na žalobcovi,
ktorý však zistené nezrovnalosti neobjasnil a ním deklarované skutočnosti nepreukázal. Žalovaný ako

odvolací orgán nemal povinnosť vykonávať v rámci odvolacieho konania ďalšie dokazovanie a ani to
nebolo potrebné. V podanej žalobe žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR a ČR, ktoré
žalovaný akceptuje, pričom má za to, že žalobca bol o pochybnostiach dostatočne oboznámený a sám
žalobca hmotnoprávne podmienky zakladajúce nárok na odpočítanie dane nepreukázal. Úlohou správcu
dane nebolo preukazovať, že údaje deklarované na daňových dokladoch sú v rozpore so skutočnosťou,

ale bolo povinnosťou preukázať, že o tvrdeniach žalobcu existujú natoľko závažné pochybnosti, ktoré
ich činia nedôveryhodnými.

29. Žalovaný mal za to, že správca dane uniesol dôkazné bremeno v tomto smere, preto bolo na
žalobcovi, aby vytýkané pochybnosti ustál a podporil svoje pôvodné tvrdenia, alebo aby ich pod

ťarchou týchto pochybností korigoval. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nie je postačujúce,
aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada neutrality
DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len ak sú splnené hmotnoprávne
požiadavky. Preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má teda prednosť pred povinnosťou daňových
orgánov preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie tovarov alebo služieb

súvisí s podvodom v oblasti DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia
podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku leží predovšetkým na daňovom subjekte/žalobcovi, pričom cieľom
uznaným a podporovaným Smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom,
daňovým únikom a prípadom zneužívania (napr. GMNT Leusden a Holin groep, C-487/01 a C-7/2).
Žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom závere, ktorý prijal v žalobou napadnutom rozhodnutí a má za

to, že rozhodnutia správnych orgánov sú riadne odôvodnené a obsahujú všetky zákonom požadované
náležitosti.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

30. Žalobca vo vyjadrení vo väčšine zopakoval svoje tvrdenia uvedené v správnej žalobe. Uviedol, že
tvrdenie žalovaného o nepreukázaní vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa nemá oporu v zákone pri
posudzovaní oprávnenosti odpočtu dane u žalobcu. K otázke vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa
sa žalobca vyjadril v správnej žalobe, nakoľko rozhodnou skutočnosťou vzniku daňovej povinnosti u
dodávateľa je vždy prijatá protihodnota za dodaný tovar, tzn. u každého dodávateľa tovaru alebo služby,

každá prijatá protihodnota vstupuje do základu dane, od ktorého sa odvíja vznik daňovej povinnosti.
Pokiaľvšakžalovanýtvrdí,žemateriálnastránkaplnenianebolaspochybnená,nakoľkobolopreukázané
použitie tovaru na účely ekonomickej činnosti žalobcu, potom existencia zákonnej podmienky podľa §
49 ods. 2 zákona o DPH bola splnená.

31. Zopakoval žalobné námietky uvedené v správnej žalobe v tom, že ak nedošlo k spochybneniu
materiálnej stránky plnenia, t. j. bola vyslovená existencia tovaru, je nevyhnutné konštatovať aj splnenie
zákonnej podmienky pre účely odpočtu dane, a to § 49 ods. 1 zákona o DPH, t. j. samotné nadobudnutie
tovaru za protihodnotu. Pokiaľ bolo preukázané, že žalobca vyplatil protihodnotu za dodaný tovar, t.j. vyplatenie dane na vstupe, táto vyplatená protihodnota je významná z pohľadu odpočítania dane u
žalobcu, a to od prijatej protihodnoty za dodávky tovarov alebo služieb, ktorá u neho tvorí základ dane
pre vznik jeho daňovej povinnosti.

32. Žalobca zopakoval tvrdenie, že je nelogický záver správcu dane, ktorý odôvodnil tvrdením, že
i napriek existencii tovaru a jeho použitiu na účely ekonomickej činnosti žalobcu, neuznal odpočet
dane, a to výlučne z dôvodu nepreukázania deklarovaného dodávateľa. V predmetnom prípade
preto platí, teda za situácie, kedy existenciu samotného plnenia, t. j. existenciu tovaru správca dane

nespochybnil, že žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k dodávateľovi zdaniteľného plnenia,
teda nie deklarovaného dodávateľa ako tvrdí žalovaný.

33. Ďalej poukázal na podrobne zdôvodnené tvrdenia v správnej žalobe týkajúce sa akýchsi pochybností
správcu dane, pričom v závere poukázal na navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkov – zamestnancov
žalobcu, ktorých žalobca v priebehu daňovej kontroly navrhoval vypočuť. Nakoľko v rámci odvolacieho

konania, nadväzujúceho na výkon daňovej kontroly Daňovým úradom Trnava, pobočka Senica za ZO
február až september 2019, boli k otázke týkajúcej sa dodania tovaru spoločnosťou Lux light, s. r. o.
vypočutí aj zamestnanci žalobcu, ktorí rozhodné skutočnosti potvrdili. Tieto dôkazy ponechal správca
dane podľa žalobcu bez povšimnutia.

34. V závere opakovane poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a zhrnul, že všetky
tvrdenia žalovaného uvedené v rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení, nemôžu obstáť jednotlivo a ani v súhrne,
nakoľko sú jednak spojením rôznych skutočností s rôznymi následkami, predovšetkým však nemajú
oporuvzákone,smernicioDPH,judikatúreESD,aleanivdôkazoch.Vovzťahuknezákonnostiprotokolu
z výkonu daňovej kontroly, ako aj rozloženia dôkazného bremena, zotrval žalobca na správnosti tvrdení,

ktoré sú vyjadrené v podanej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

35. Žalovaný s argumentáciou žalobcu uvedenou v podanom vyjadrení, tzv. replike vyjadril nesúhlas a

v celom rozsahu zotrval na svojom stanovisku opísanom v žalobou napadnutom rozhodnutí. Mal za to,
že vykonaným dokazovaním a zistenými skutočnosťami došlo u žalobcu k porušeniu hmotnoprávnych
podmienok zakladajúcich právo na odpočítanie dane. Správca dane nemusel preukazovať podvodné
konanie a účasť žalobcu na podvode, nakoľko sám žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení a obchodný vzťah s deklarovaným dodávateľom Lux light, s. r. o. nepreukázal. Správca dane

preukázateľnespochybnilreálnevykonávanieekonomickejčinnostideklarovanéhododávateľaLuxlight,
s. r. o. a deklarovaný vzťah na kontrolovanom stupni obchodu. Deklarovanému dodávateľovi Lux light,
s. r. o. z takto nasimulovaného dodania nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a
žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Tým, že
správca dane preukázal, že deklarovaný dodávateľ Lux light, s. r. o. nemohol žalobcovi dodať tovar tak,

ako to bolo deklarované na faktúrach, spochybnil jednu z hmotnoprávnych podmienok, a to postavenie
skutočného dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby - platiteľa dane.

36. Žalovaný mal za to, že skutkový stav veci bol správcom dane dostatočne zistený, pri daňovej
kontrole zachovával práva žalobcu a ostatných zúčastnených v daňovom konaní a rovnako na základe

vykonaného dokazovania mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia.
Na základe uvedeného žalovaný zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i v
rozhodnutí správcu dane.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

37. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/210/2022
vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/2102022.38. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 24.04.2024, na ktorom
oboznámil obsah podania žalovaného zo dňa 23.04.2024, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní a oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, preto súd vykonal

pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca
trvá na podanej správnej žalobe a poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné, pretože
v rozhodnutí sa uvádza, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené osobou uvedenou na faktúre, pričom
ale v tomto smere bolo v správnej žalobe poukázané na súvisiacu judikatúru s tým, že toto nemôže
byť podmienkou pre neuznanie odpočtu DPH. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaný v napadnutom

rozhodnutí uviedol, že tovar nedodala zdaniteľná osoba, ale dodávateľ bol zdaniteľnou osobou a má
status zdaniteľnej osoby a tiež, že materiálne plnenie existovalo a aj to, že tovar bol použitý na výstupe
žalobcom pri realizácii jeho zdaniteľných plnení. Žalobca uviedol, že žalovaný poukazoval na skutočný
obsah právneho úkonu ale toto je úplne iná skutková podstata zneužitia práva, v súvislosti s čím taktiež
bolo poukázané na judikatúru Súdneho dvora EÚ s tým, že závery o podvode a zneužití práva musia
byť postavené na objektívne zistených skutočnostiach. Ďalej žalobca uviedol, že na tomto správnom

súde bola už rozhodovaná identická vec žalobcu a správnej žalobe bolo vyhovené, rozdiel bol len v
tom, že v tej inej veci išlo o iného dodávateľa ako v tejto veci Lux Light, s.r.o.. Ďalej poukázal, že
vo vzťahu k nedodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom je už ustálená judikatúra v nadväznosti na
judikatúru Súdneho dvora EÚ, a to vo vzťahu k záverom o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre
odpočet DPH. Ďalej žalobca poukázal na to, že pokiaľ bola prerušená daňová kontrola kvôli zaslanej

žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej českému správcovi dane, tak tu bola zaslaná
žiadosťovypočutiesvedka,nieoposkytnutienejakýchinformácií,atedatunedošlokprerušeniudaňovej
kontroly pre podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ale išlo o podanie žiadosti o vykonanie
procesného úkonu – o výsluch svedka, preto tu nebol daný legitímny dôvod na prerušenie daňovej
kontroly. Ďalej ešte uviedol, že pokiaľ je daňová kontrola prerušená, tak sa nemôžu vykonávať procesné

úkony, a teda by nemal byť vykonávaný ani výsluch svedka. Podľa žalobcu bolo prerušenie daňovej
kontroly nezákonné, nebola v dôsledku toho dodržaná lehota na výkon daňovej kontroly jedného roka
a protokol z daňovej kontroly je nezákonný. Na doplnenie ešte právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že
pri výmene informácií ide o administratívny úkon, teda len sa poskytnú informácie a v tomto prípade išlo
o procesný úkon o vykonanie výsluchu svedka. Na otázku súdu či žalobca navrhoval vypočutie svojich

zamestnancov v tejto daňovej kontrole právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že na objasnenie je potrebné
uviesť, že u žalobcu boli vykonávané daňové kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia a niektoré daňové
kontroly boli vykonané Daňovým úradom Trnava a táto daňová kontrola Daňovým úradom Žilina. Ďalej
žalobca poukázal na to, že v tomto konaní a daňovej kontrole správca dane nevypočul zamestnancov
žalobcu, ale títo boli vypočutí v rámci kontrol vykonávaných Daňovým úradom Trnava a aj tieto výpovede

mal k dispozícii správca dane v informačnom systéme finančnej správy.

39. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu

a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná,
preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

40. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právnehopredpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide
o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

43. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

44. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

45. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

46.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

47. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

48. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

49. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

50. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

51. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

52. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

53.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.54. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

55. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

56. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil

alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

57. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

58. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

59. V danom prípade žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v daňovom konaní, nakoľko nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH
spočívajúcej v dodaní predmetného tovaru deklarovaným dodávateľom – spoločnosťou Lux light, s.r.o.
tak, ako bolo deklarované na predložených faktúrach. Podľa žalovaného teda nebolo preukázané

splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH spočívajúcej v preukázaní, že deklarovaný tovar
dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, hoci nebolo sporné, že žalobca predmetný tovar nadobudol,
nakoľko odberatelia obstaraného tovaru potvrdili a preukázali dodanie tovaru žalobcom, avšak skutočný
dodávateľ tovaru nebol identifikovaný.

60. Žalovaný uzavrel, že deklarovaný dodávateľ Lux light, s.r.o. nepreukázal dodanie fakturovaného
tovaru žalobcovi, na adrese sídla sa nenachádza, nemá zamestnancov, nepreberá poštové zásielky, je
nekontaktný, posledné DPPO podal za zdaňovacie obdobie 2017, za obdobie január 2019 až september
2019 nepodal kontrolné výkazy k DPH a k 30.04.2021 mu bola z úradnej moci zrušená registrácia na
DPH. V podanom kontrolnom výkaze k DPH za november 2019 dodávateľ Lux light, s.r.o. nedeklaroval

žiadne dodávateľské faktúry od iných dodávateľov a zároveň žiaden iný dodávateľ neuviedol Lux light,
s.r.o. do svojich kontrolných výkazov. Bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa A. B. nepotvrdil dodanie
fakturovaného tovaru, ide o nekontaktnú osobu, ktorej adresa pobytu nie je známa. V Českej republike
bola tejto osobe podnikajúcej podľa živnostenského zákona ku dňu 25.02.2019 zrušená registrácia k
dani z pridanej hodnoty z úradnej moci, od 26.02.2019 bol zverejnený ako nespoľahlivá osoba. Nová

konateľka a likvidátorka deklarovaného dodávateľa - C. D. nevedela uviesť, čo bolo hlavným predmetom
činnosti Lux light, s.r.o., nevedela, že je konateľkou a likvidátorkou spoločnosti, nevie kde sa nachádzajú
účtovné doklady, momentálne nikde nepracuje, žije na ulici. Spoločnosť Zalivo, s.r.o., ako postupník
pohľadávok z neuhradených faktúr, nie je vlastníkom účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uvedenom
na Oznámení o postúpení pohľadávky. Spoločnosť Zalivo, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje,

poštové zásielky nepreberá, nereaguje na výzvy, je nekontaktná. Spoločnosť Zalivo, s.r.o. nikdy nebola
registrovaná ako platiteľ DPH, posledné podané priznanie na dani z príjmov právnických osôb bolo
podané za rok 2016, v kontrolných výkazoch k DPH spoločnosť Zalivo, s.r.o. neuviedol žiadny cudzí
dodávateľ. Jediný konateľ spoločnosti Zalivo, s.r.o. G. H., je nekontaktný. Majiteľom účtu č. F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, uvedeného na Oznámení o postúpení pohľadávky je spoločnosť RockCraft,

s.r.o., s účtom mohla disponovať osoba I. D. a účet bol zrušený 30.11.2020. Spoločnosť RockCraft, s.r.o.
nie je registrovaná ako platiteľ DPH, od 26.08.2020 sa stal konateľom tejto spoločnosti občan Poľskej
republiky.61. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že
právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade

nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú
alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú
zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery
vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 J.). Cieľom režimu odpočítania
dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých

hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu
daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za
predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane

judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

62. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo

k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

63. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna

existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

64. Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené
skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré
vykonáva správca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým
subjektom. Správca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení pokiaľ
ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Správca

dane musí teda dôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom za účelom
odpočítania DPH. V opačnom prípade by bola narušená zásada daňovej neutrality a právnej istoty.

65. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v žalobe dôvodne namietal, že pokiaľ tak ako uviedol
žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že odberatelia žalobcu potvrdili a preukázali dodanie tovaru

žalobcom a teda, že žalobca ako platiteľ dane ich ďalej fakturoval svojim odberateľom, bola splnená
podmienka práva na odpočítanie dane - reálne plnenie a existencia priamej súvislosti medzi prijatými a
poskytnutými plneniami. Dôkazné bremeno zo strany platiteľa dane bolo týmto vyčerpané, nakoľko toto
nie je absolútne. Pochybnosti správcu dane, resp. žalovaného boli založené na tom, že deklarovaný
dodávateľ Lux light, s.r.o. nepredložil doklady správcovi dane v procese výkonu daňovej kontroly (bol

nekontaktný). Žalovaným konštatovaná nekontaktnosť v súčasnosti neumožňuje automaticky dospieť k
záveru správcu dane o neplnení hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH z dôvodu, že tovar nebol
dodaný osobou so statusom osoby deklarovaného dodávateľa, resp. z dôvodu, že nebol identifikovaný
skutočný dodávateľ.

66. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z
dôvodu,žežalobcaneviepreukázať,ženímdeklarovanýdodávateľzabezpečildodanieprostredníctvom
subdodávateľskýchsubjektov,respektívetietosubjektystotožniť,kčomuvšakvedúzáverysprávcudane
aj žalovaného v súdenej veci. K uvedenému správny súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať
v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný,
z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvéosoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a
ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej
totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva,

po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a
po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského
reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným
spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela,
alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba,

ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného
dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

67. Zo záverov vykonaného dokazovania obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí žalovaného podľa
správneho súdu možno konštatovať, že správca dane, resp. žalovaný uvádzali objektívne skutočnosti,
ktoré sú typické a vedúce k záveru, že právo uplatňované žalobcom je nárokované podvodne alebo

zneužívajúcim spôsobom, pričom na túto možnosť nijak nepoukazovali. Správny súd poukazuje na
tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, keď správca dane musí v rámci svojho dôkazného
bremena(rozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-436/04C.K.protiBelgickémukráľovstvu):1.preukázať
existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom
článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca) 2. následne preukázať objektívne skutkové

okolnostisvedčiacetomu,žekontrolovanýdaňovýsubjektopodvodenaprechádzajúcomčlánkureťazca
vedel alebo mohol vedieť, teda minimálne nevedomú nedbalosť (vedomostný test konkrétneho subjektu)
3. posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať,
aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence).

68. Treba uviesť, že materiálna existencia plnenia a preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby
je najpodstatnejšou hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Dôkazné
bremeno je na osobe, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje. Možnosť odopretia nároku na odpočítanie
dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH alebo daňového podvodu
alebo zneužitia práva, sú zásadne odlišné prípady, pri ktorých je rozličný obsah a rozsah dôkazného

bremena daňového subjektu a správcu dane, uvedené prípady sa nesmú miešať. Žalobca správne
poukazoval na závery žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „spoločnosti Saker, s.r.o.,
Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o., ako odberatelia obstaraného tovaru potvrdili a preukázali dodanie
tovaru a služby odvolávajúcim sa“. Zároveň však ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že:
„správca dane získal počas výkonu daňovej kontroly odôvodnenú pochybnosť o dodávke tovaru, a to,

že obchod neprebehol tak, ako bol deklarovaný medzi osobami uvedenými na faktúrach.“

69. Správny súd uvádza, že nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a nepredloženie dokladov od
deklarovaného dodávateľa, resp. nekontaktnosť bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa, sama
o sebe na spochybnenie dodania tovarov nestačí. V prípade, že je nesporná existencia tovarov, v

zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ, potom žalovaný môže zamietnuť priznanie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu podvodného konania len za predpokladu, že preukáže,
že sa daňový subjekt vedome podieľal na podvodnom konaní, resp. že z dôvodu zanedbania jeho
povinností - primeranej ostražitosti (due diligence) mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní
podieľa. V správnej žalobe žalobca rozporuje viaceré tvrdenia správcu dane, resp. žalovaného, ktorými

poukazovali na nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa žalobcu – spoločnosti Lux light, s.r.o. v čase
výkonu daňovej kontroly. Treba však prihliadnuť na aktuálnu judikatúru, v zmysle ktorej je podstatná
tá skutočnosť, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty
len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa).
V danom prípade aj skutočnosti svedčiace tomu, že deklarovaný dodávateľ zrejme nemal materiálne

a ľudské zdroje na plnenie, pričom z dostupných údajov nevyplýva, že by deklarovaný dodávateľ mal,
resp. mohol mať subdodávateľov, nie sú podstatné pre odopretie žalobcovho práva na odpočet DPH,
nakoľko nebola spochybnená samotná existencia materiálneho plnenia žalovaným, ani správcom dane.
Správny súd dospel k záveru, že konštatovanie žalovaného o nekontaktnosti subjektu – deklarovaného
dodávateľa žalobcu, ktorého žalobca označil za svojho dodávateľa, nie je bez akýchkoľvek ďalších

skutočností postačujúce z hľadiska opodstatneného spochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov.
Správca dane, resp. žalovaný sa v rámci daňového konania obmedzili iba na konštatovanie, že bývalý
konateľ deklarovaného dodávateľa - pán A. B. nebol v čase preverovania zdaniteľných obchodov
kontaktný. Argumentačná línia, o ktorú oprel svoje rozhodnutie žalovaný, tzv. koncept deklarovanéhododávateľa, je po prijatí dvoch zásadných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ - uznesenia vo veci C-610/19
Vikingo Fővállalkozó Kft. proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága a rozsudku vo
veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, už neudržateľná

(za tých skutkových zistení, ktoré boli zistené daňovými orgánmi v tejto veci) a daňové orgány musia
pristúpiťkodôvodneniurozhodnutí,ktorébuderešpektovaťnazeranieSúdnehodvoraEÚkotázkepráva
na odpočítanie DPH. Správny súd má za to, že v prejednávanej veci boli zistené také skutočnosti, ktoré
môžu byť významné z hľadiska možného podvodného konania.

70. V ďalšom konaní musí žalovaný uviesť jednoznačný záver, či došlo k porušeniu zákona o DPH,
alebo došlo k daňovému podvodu, alebo zneužitiu práva a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodniť. Ak
žalobca splnil všetky podmienky v zmysle zákona o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia, avšak
správca dane preukázateľne zistil, že dodanie tovaru uvedeného na faktúrach je spojené s daňovým
podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, potom dôvodom pre neuznanie práva
žalobcunaodpočítanieDPHniejeporušenie§49ods.1zákonaoDPH,aleúčasťnadaňovompodvode.

71. Čo sa týka ostatných námietok žalobcu uvedených v správnej žalobe, tieto správny súd považoval za
nedôvodné. Žalobca namietal prerušenie daňovej kontroly za účelom preverenia obchodných vzťahov
medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom Lux light, s.r.o., spočívajúcu v žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií, pričom žalobca namietal nemožnosť prerušiť daňovú kontrolu za týmto účelom.

Podľa žalobcu pri výmene informácií ide o administratívny úkon, teda len sa poskytnú informácie, avšak
v tomto prípade išlo o procesný úkon - o vykonanie výsluchu svedka. Správny súd sa s uvedeným
výkladom nestotožnil. Správca dane v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 a 4 Daňového poriadku
vykonáva dokazovanie, resp. vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane. Dokazovanie je síce procesný postup, na základe ktorého správca dane získa

poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, avšak
treba uviesť, že správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale je
povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z
uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a
či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje

zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné
daňové orgány povinné postupovať, pričom za „dôkaz“ je potrebné v daňovom konaní považovať všetko,
čo môže prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, ktorá je predmetom správneho procesu.

72. Ak správca dane prerušil výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny

informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly,
a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynula, a ani plynúť nemohla. Prerušením daňovej
kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu,
neuplatňuje voči nemu svoje práva ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu
zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti

žalobcom deklarovaného dodávateľa, resp. jeho konateľa – A. B., správca dane plnil svoje úlohy
vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny
informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť
správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o deklarovanom
dodávateľovi žalobcu. Navyše ide o výmenu informácií uskutočnenom podľa článku 1 a nasl. Nariadenia

rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 prepracované znenie o administratívnej spolupráci v oblasti
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenia“), v zmysle ktorého je účelné pre správne určenie dane
získať akékoľvek informácie, ktoré nie sú z hľadiska hospodárnosti vo sfére správcu dane povereného
výkonom daňovej kontroly. V administratívnom spise sa nachádza oficiálna žiadosť správcu dane zo
dňa 23.04.2021 v zmysle článkov 7, 15, 16 a 25 až 27 Nariadenia o medzinárodnú výmenu informácií,

na ktorú správca dane dostal oficiálnu odpoveď dňa 01.06.2021. V zmysle vyššie citovaného ust. §
61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňové konanie ak je potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom je práve uvedené
Nariadenie upravujúce postup pri medzinárodnej výmene informácií. Za získanie informácie možno
v zmysle Nariadenia považovať aj výsluch svedka, pričom počas prerušenia daňovej kontroly za účelom

efektívneho a hospodárneho výsluchu svedka dožiadaným orgánom lehoty v zmysle ust. § 61 ods. 5
Daňového poriadku neplynú.73. Pokiaľ žalobca namietal, že medzinárodná výmena informácií na základe žiadosti správcu dane
dopadla s identickým výsledkom, ako skôr vykonaná medzinárodná výmena informácií Daňovým
úradom Trnava, pobočka Senica, a teda nebola účelná, mal správny súd za to, že žalobcovi bol

poskytnutý ďalší priestor na preukázanie ním tvrdených skutočností, pričom z výsluchu svedka A.
B. mohli pre žalobcu vyplynúť skutočnosti v prospech preverovaného obchodného vzťahu, pričom
v čase prerušenia daňovej kontroly nebol známy výsledok. Navyše daňová kontrola bola prerušená od
04.05.2021 do 01.06.2021, čo nepredstavuje v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ neprimeranú lehotu
prerušenia daňovej kontroly (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 HYDINA SK s.r.o.).

74. Ďalej žalobca namietal podanie - Oboznámenie žalobcu so skutočnosťami zistenými počas daňovej
kontroly č. 101315343/2021 zo dňa 26.07.2021 (ďalej len „Oboznámenie“), z ktorého podľa žalobcu
nevyplýva, ktoré údaje deklarované žalobcom sú nepravdivé, resp. či má odstraňovať aj skutočnosti
vo vzťahu k subdodávateľom. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že uvedené
podanie bolo žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 07.08.2021, pričom naň nijak

nereagoval. Z formy a obsahu Oboznámenia mal správny súd za to, že správca dane postupoval podľa
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, zhrnul priebeh celej daňovej kontroly,
uviedol žalobcovi svoje zistenia a závery, prečo hodnota odpočítanej dane z dodávateľských faktúr
spoločnosti Lux Light, s.r.o. v sume 17.760,- eur v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november
2019 bola podľa neho uplatnená neoprávnene. Správca dane zároveň umožnil žalobcovi k uvedeným

zisteniam sa vyjadriť, čo však žalobca nevyužil. Zároveň však správny súd uvádza, že v rámci ďalšieho
konania môže byť význam prenosu dôkazného bremena modifikovaný, pretože ak žalovaný neuzná
žalobcovi právo na odpočet DPH pre podvod alebo zneužitie práva, tak tu zaťažuje dôkazné bremeno
správcu dane a nebu potrebné, aby došlo k prenosu pochybností na daňový subjekt.

75. Za nedôvodnú správny súd považoval i námietku uvedenú v správnej žalobe ohľadom návrhu
žalobcu na výsluch svedkov, ktoré však nijak nekonkretizoval, a to uvedením mien a adries fyzických
osôb, a ani skutočností, ktoré by prípadným výsluchom mohli byť získané a podstatné pre výkon
daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2019. Na pojednávaní dňa 24.04.2024
právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že z dôvodu podávania viacerých správnych žalôb mohlo dôjsť ku

kumulácii žalobných námietok súvisiacich s inými konaniami, ktoré však neboli podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia žalovaného v danej veci.

76. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie

a opätovného rozhodnutie vo veci. V ďalšom konaní sa žalovaný opätovne vysporiada s odvolaním
žalobcu a zohľadní správnym súdom vyslovený právny názor v zmysle ust. § 191 ods. 6 SPP a v zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ bude postupovať tomu zodpovedajúcim procesným postupom, vrátane
vykonávaného dokazovania.

77. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

78. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

78. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení do 30.06.2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od

doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.