Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 24, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523201272
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8523201272.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: 365.bank, a. s.,
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, pr, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX/XX, XXX XX C. D. v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že darovacia zmluva, ktorou bol prevedený spoluvlastnícky podiel o veľkosti

1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D., obec: Stará Ľubovňa, okres:
Stará Ľubovňa, zapísaných na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom Stará Ľubovňa,
katastrálny odbor, a to na pozemkoch registra „C“ č. 568/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120
m2, č. 568/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2 a č. 569, záhrada o výmere 350 m2 a na
rodinnom dome súp. číslo 222 postavenom na parcele registra „C“ č. 568/2 z E. F. nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom B. XXX/XX, C. D., ako darcu, na žalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/
XX, XXX XX C. D., ako obdarovaného, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností

povolený Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor v konaní vedenom pod V-482/2023, je
voči žalobcovi n e ú č i n n á.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 7.11.2023 domáhal voči žalovanému

určenia, že darovacia zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti v k.ú. C. D. zapísané na liste
vlastníctva (LV) č. XX, a to parcely KN C č. 568/1, 568/2 a 569, ako aj rodinný dom súp. č. 222 postavený
na parcele KN C 568/2 z E. F. na žalovaného, je voči žalobcovi neúčinná.

2. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 16.4.2018 uzavrel žalobca, ako veriteľ, s E. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D., ako dlžníkom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia
splátka č. 1858404857. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca dlžníkovi účelový úver určený na

refinancovanie vo výške 5 300 eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s
príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 85,30 eur. Termín konečnej splatnosti
úveru dojednali zmluvné strany na 10.4.2026. Keďže dlžník opakovane porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutý úver riadne a včas, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.2.2022 a požiadal
dlžníka o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Dlžník úver žalobcovi nevrátil ani po doručení
upomienok, po predčasnom zosplatnení úveru a ani po obdržaní predžalobnej výzvy od advokáta

žalobcu. Žalobca bol preto nútený uplatniť svoju splatnú peňažnú pohľadávku na upomínacom súde
žalobou zo dňa 16.12.2022. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 4.1.2023 sp.
zn. 9Up/4/2023 žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu4.179,60 EUR s prísl. Dlžník si dňa 9.1.2023 tento platobný rozkaz prevzal. Po márnom uplynutí
lehoty na podanie odporu nadobudol identifikovaný platobný rozkaz dňa 28.1.2023 právoplatnosť a
vykonateľnosť. Dlžník nesplnil záväzok ani na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu. Z tohto dôvodu

žalobca pristúpil k exekučnému vymáhaniu judikovanej pohľadávky. Poverená súdna exekútorka JUDr.
Mária Hlaváčová vydala dňa 22.2.2023 pod sp. zn. 55EX 180/23 upovedomenie o začatí exekúcie.
Spolu s upovedomením o začatí exekúcie doručila súdna exekútorka žalobcovi aj oznámenie, že
dlžník je spoluvlastníkom nehnuteľného majetku. Žalobca pri príprave návrhu na zriadenie exekučného
záložného práva zistil, že dlžník medzičasom previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 na

tretiu osobu (žalovaného), čím došlo k ukráteniu žalobcu v postavení veriteľa a sťaženiu (resp. až
zmareniu) vymoženia jeho pohľadávky. Dlžník takto konal zjavne motivovaný hroziacim postihom svojho
majetku v exekučnom konaní. Názor o účelovosti tohto prevodu žalobca odvodil z toho, že k prevodu
spoluvlastníckeho podielu došlo až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Okrem toho si dlžník
musel byť vedomý svojho záväzku voči žalobcovi aj z platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica, ktorý si prevzal. Podľa žalobcu možno tiež dôvodne predpokladať, že ukracujúci úmysel dlžníka

obdarovaný (žalovaný) poznal, a to jednak s poukazom na to, že z adries ich trvalého bydliska sa javí, že
žijú spolu v jednom rodinnom dome (ktorý bol predmetom sporného prevodu), teda za týchto okolností
je vylúčené, aby žalovaný nepoznal celkovú nepriaznivú situáciu žalobcu a jeho úmysel ukrátiť veriteľa
a nemožno vylúčiť ani to, že dlžník a žalovaný majú postavenie blízkych osôb, kde sa úmysel ukrátiť
žalobcu a vedomosť žalovaného o tejto skutočnosti ex lege prezumuje. Ďalej vyslovil domnienku, že

darovacia zmluva je iba formálnym právnym úkonom, ktorej cieľom je špekulatívna zmena právneho
stavu, ktorá by znemožnila žalobcovi legitímne uspokojiť jeho splatnú peňažnú pohľadávku. Uvedenému
nasvedčuje aj blízka časová nadväznosť uzatvorenia darovacej zmluvy (22.3.2023) a oboznámenia sa
dlžníka s upovedomením o začatí exekúcie (28.2.2023). Absurdne vyznieva aj dojednanie v čl. 3.1
darovacej zmluvy, v zmysle ktorého je hodnota daru (spoluvlastníckeho podielu dlžníka) 74.000 eur.

Darovacou zmluvou sa teda dlžník bezodplatne vzdal majetku, ktorý sedemnásťnásobne prevyšuje
pohľadávku žalobcu.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe darovaciu zmluvu evidovanú pod č. V 482/2023, listy
vlastníctva č. XX v k.ú. C. D. z 02/2023 a z 11/2013, oznámenie Exekútorského úradu JUDr. Mária

Hlaváčovej zo dňa 22.2.2023, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.2.2022, zmluvu o spotrebiteľskom
úvere lepšiasplátka č. 1858404857 zo dňa 16.4.2018 s prílohami, dohodu o zrážkach zo mzdy
z 16.4.2018, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu z 16.4.2018, 2 doručenky od E. F., ePotvrdenku,
doklad o zaplatení správneho/súdneho poplatku, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 9Up/4/2023 zo dňa 4.1.2023 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a upovedomenie o začatí

exekúcie Exekútorským úradnom JUDr. Márie Hlaváčovej sp. zn. 55Ex 180/23 zo dňa 22.2.2023
s dokladom o doručení E. F.. Zároveň navrhol vypočuť žalovaného aj E. F..

4. Spolu so žalobou navrhol žalobca nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorým sa domáhal, aby súd
uložil žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy spôsobom

vymedzeným v petite tohto návrhu, teda previesť vlastnícke právo, zriadiť záložné právo a zaťažiť
nehnuteľnosti inými právami tretích osôb. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel
uznesením č.k. 8C/7/2023-47 zo dňa 28.11.2023.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril v lehote určenej súdom, ale až po vytýčení pojednávania. Vo

svojom vyjadrení považoval žalobu za nedôvodnú. Potvrdil, že s E. F. uzavrel dňa 21.3.2023 darovaciu
zmluvu, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Stará Ľubovňa pod č. V – 482/2023
zo dňa 11.4.2023. Poprel tvrdenie žalobcu, že mal vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní
na exekútorskom úrade JUDr. Márie Hlaváčovej a žalobca takúto vedomosť ani nepreukázal. V čase
uzavretia právneho úkonu žalovaný nahliadol na list vlastníctva, na ktorom nebolo zriadené žiadne

exekučné záložné právo (aj keď vzhľadom na dátum vydania poverenia a dátum povolenia vkladu tam
už aj mohlo byť). Úmysel dlžníka, ako ani úmysel žalovaného ukrátiť žalobcu v postavení veriteľa, nie
je daný. Darca (dlžník) sa so žalovaným vzájomne dohodli, že keďže nevie platiť úver, ktorý ku dňu
uzavretia právneho úkonu bol približne v sume 105 000 eur, daruje podiel o veľkosti 1 žalovanému,
ktorý bude zaňho plniť záložnému veriteľovi. Záložný veriteľ VÚB, a.s. bol o tomto právnom úkone

upovedomený. Žalovaný teda nemal vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, pričom žalovaný
nemal vedomosť o tom, že dlžník má iné záväzky, napríklad voči žalobcovi. Ďalej poukázal na to,
že zabezpečená pohľadávka veriteľa VÚB, a.s. ďaleko prevyšuje hodnotu majetku, ktorý nadobudol
darovaním žalovaný. Darovaním v prospech žalovaného teda nemohlo dôjsť k ukrátenie uspokojeniapohľadávky žalobcu. Takisto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný je blízkou osobou dlžníka podľa
§ 116 Občianskeho zákonník (ďalej aj „OZ“), keďže žalovaný je bratrancom dlžníka, avšak ich vzťah
nemožno označiť ako veľmi blízky a podriadiť ho pod § 116 OZ. Dlžník E. F. býva na adrese Sládkovičova

14,StaráĽubovňa.Dlžníkmátedalenformálneadresutrvaléhobydliskanatejistejadreseakožalovaný,
ale dlhodobo sa tam nezdržiava. Žalovaný nepoznal finančnú situáciu dlžníka a nebol povinný si túto
preverovať v prípade, ak mu žalovaný hodlal darovať podiel na nehnuteľnosti. Podľa jeho vedomosti
dlžník v tom čase pracoval spoločnosti Panasonic Starej Ľubovni a snažil sa zabezpečiť stále finančné
prostredie pre svoju družku a ich dieťa. U žalovaného dlžník nevzbudil žiadne pochybnosti, ktoré by ho

viedli ku skúmaniu finančnej situácie dlžníka. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

6. Na preukázanie svojich tvrdení predložil darovaciu zmluvu zo dňa 21.3.2023, LV č. XX v k.ú. C. D.
zo dňa 30.1.2024, doklad o stave hypotéky k 6.2.2024 a nájomnú zmluvu z 1.12.2022. Zároveň navrhol
vyžiadať celú dokumentáciu k LV č. XX v k.ú. C. D. na preukázanie kvitancie veriteľa a vypočuť E. F..

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
je subjektívnym psychickým stavom, preto jeho existenciu nemôže vyvracať iný subjekt na základe
vlastného vnímania. Dokazovanie v tejto súvislosti možno smerovať výlučne k zisteniu objektívnych
skutočností, za ktorých bol prevod realizovaný. V tomto smere citoval z odbornej literatúry. V danej
veci ukracujúcemu úmyslu dlžníka nasvedčuje skutočnosť, že mal nepochybne vedomosť o svojom

splatnom a judikovanom dlhu voči žalobcovi. Navyše v čase realizácie odporovaného prevodu vedel,
že pohľadávka je vymáhaná aj exekučne. Aj k tomuto poukázal na odbornú literatúru a rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít (NS ČR). Tieto okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že dlžník pri
darovaní svojho jediného bonitného majetku konal minimálne v nepriamom úmysle ukrátiť žalobcu
ako jedného zo svojich veriteľov. Zrejme nechcel exekučným postihom jeho podielu k nehnuteľnosti

ohroziť splácanie úveru vo VÚB, a.s. Cieľom darovania tak bolo uchovanie tejto majetkovej hodnoty
mimo dosahu žalobcu. Žalobca sa nestotožnil ani s obranou žalovaného, že žalobca nepreukázal
ukracujúci úmysel dlžníka, pretože práve za tým účelom žalobca opísal skutkové okolnosti tohto
prípadu a navrhol výsluch žalovaného aj dlžníka. K vedomosti žalovaného o ukracujúcom úmysle ďalej
uviedol, že absurdne vyznieva aj tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť o finančnej situácii dlžníka v

čase prevodu spoluvlastníckeho podielu, keď na zdôraznenie legitimity dôvodov vedúcich k darovaniu
poukázal žalovaný na to, že dlžník nevie splácať úver, tak prevedie svoj podiel na žalovaného. Z
tohto tvrdenia žalovaného teda vyplýva, že žalovaný vedel o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka.
Zákon pritom ani nevyžaduje, aby osoba, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech, o
ukracujúcom úmysle vedela. Stačí, pokiaľ o ňom na základe konkrétnych okolnosti musela vedieť.

K vzájomnému vzťahu žalovaného a dlžníka uviedol, že z objektívnych skutočností sa zatiaľ javí, že
ich vzťah bol dôverný a blízky. Sám žalovaný uvádza, že dlžníka pokladá za dôveryhodnú osobu.
Na záver sa vyjadril aj k ukráteniu žalobcu. Podstatou ukrátenia veriteľa je sťaženie vymoženia jeho
pohľadávky. Pre prijatie záveru, že došlo k ukráteniu, je potrebné porovnať situáciu veriteľa pred a po
odporovanom právnom úkone. Ak sa zistí, že postavenie veriteľa po takomto úkone je menej priaznivé,

došlo k ukráteniu. V danom prípade dlžník nedisponuje iným majetkom, z ktorého by mohol žalobca
uspokojiť svoju pohľadávku. Ak by nebol previedol svoj podiel, mohol exekútor na ňom zriadiť exekučné
záložné právo v prospech žalobcu, čím by žalobca získal poradie rozhodujúce pre uspokojenie jeho
pohľadávky v prípade, pokiaľ by pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom zostal
prebytok. Hodnota spoluvlastníckeho podielu, ku ktorému by bolo zriadené exekučné záložné právo, je

irelevantná.

8. Ako dôkaz navrhol dožiadať súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlaváčovú o poskytnutie správy o
aktuálnom stave exekúcie vedenej pod sp. zn. 55EX 180/23.

9. Súd zabezpečil doklady od katastrálneho odboru Okresného úradu Stará Ľubovňa, ako aj správu
o stave exekúcie, ako to navrhli právni zástupcovia strán sporu, ktoré zaslal právnym zástupcom strán
sporu a s ich obsahom ich oboznámil aj na prvom pojednávaní.

10. Na vytýčených pojednávaniach právni zástupcovia strán sporu trvali na svojich vyjadreniach. Právny

zástupca žalobcu navrhol na konci prvého pojednávania zabezpečiť výpis exekúcií u svedka E. F. a
právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť oboch starých rodičov žalovaného.11. Žalovaný pri svojom výsluchu na v poradí prvom pojednávaní vypovedal k okolnostiam darovacej
zmluvy uzavretej medzi ním a dlžníkom E. F., ako aj medzi jeho starými rodičmi na jednej strane a ním a
E. F. ako obdarovanými na strane druhej. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu medzi ním a E. F., túto zmluvu

uzavreli, lebo si to tak želali jeho starí rodičia (t.j. G. F., nar. XX.X.XXXX a B. F., nar. X.X.XXXX) a ktorí
sa tak rozhodli asi niekedy v lete alebo na jeseň v roku 2022. Dôvod mal byť ten, že je ich najmladší
vnuk. On E. F. nežiadal o darovanie jeho podielu, bolo to želanie starých rodičov, ktorí prišli za E. F.,
keď odišiel do podnájmu a prestal bývať s nimi v rodinnom dome. S E. F. sa pred uzavretím darovacej
zmluvy nestretol. Zmluvu išiel podpisovať so starými rodičmi a predtým si zmluvu prečítal. Úvery nemá,

ale pomáha splácať úver rodičom. Na otázku, či pomáha splácať úver rodičom alebo starým rodičom
uviedol, že rodičom. E. F. odišiel do podnájmu asi v roku 2021 a zmluvu podpisovali v roku 2022. V
spornom dome žalovaný býva a býval tam aj E. F., kým neodišiel do podnájmu. Bývali v dome, odkedy
sa tam nasťahovali, teda cca 10-14 rokov. V dome okrem nich (t.j. žalovaného a E. F.) bývali ešte starí
rodičia, rodičia žalovaného, sestrenica a bratranec a rodičia E. F.. Na ten dom je úver, na ktorý prispieval
v čase, keď vlastnil len jednu polovicu, sumou cca 50-60 eur, teraz prispieva cca 80-100 eur, privyrába si

hraním v kapele. Neriešil žiadne problémy E. F., ani finančné, ani nič nevedel ohľadne jeho problémov.
Keď bývali spolu, rozprávali sa, ale netrávili spolu čas, nechodili na pivo a pod. Úver na dom brali jeho
rodičia,ručísadomomasplátkajeniečocez400eur.E.F.mupredpodpisomdarovacejzmluvynehovoril
nič o jeho dlhoch, ani mu nepovedal dôvod, prečo mu chce darovať svoj podiel. Na to, prečo má podpísať
darovaciu zmluvu, sa pýtal starých rodičov, resp. sa ich pýtal, čo idú podpisovať. Na dôvody darovania

ani u jednej z darovacích zmlúv sa nepýtal. Nestaral sa o to, koľko na úver prispieva E. F.. Splátky úveru
splácal on, jeho rodičia a E. F.. Keby bol dom postihnutý napr. exekúciou, pociťoval by to ako ujmu, ale
to sa nestane. Na otázku na vysvetlenie rozporu medzi jeho vyjadrením k žalobe (že vedel o tom, že
E. F. nedokáže splácať úver) a jeho tvrdenia pri výsluchu uviedol, že sa do jeho života (t.j. do života E.
F.) nestaral a nevedel o ničom.

12. Svedok E. F. pri svojom výsluchu na v poradí prvom pojednávaní uviedol, že platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/4/2023 mu mohol byť doručený niekedy koncom februára
až začiatkom marca 2023. O exekúcii na základe tohto platobného rozkazu sa dozvedel asi niekedy v
marci 2023. Dôvodom darovania jeho podielu na spoločných nehnuteľnostiach bolo to, že sa odsťahoval

do podnájmu a starí rodičia žiadali, aby jeho polovica išla na žalovaného. Keď začali zmluvu vybavovať,
tak ešte nevedel o exekúcii. Zmluvu vybavovali starí rodičia a oni prišli až vtedy, keď boli hotové všetky
papiere na podpis. Bolo to niekedy asi vo februári 2022. O exekúcii nemohol upovedomiť ani starých
rodičov, ani advokáta, lebo ešte o nej nevedel. V čase podpisu darovacej zmluvy vedel o svojich dlhoch,
ale nevedel o exekúcii. O týchto dlhoch neupovedomil ani svojho bratranca, ani starých rodičov, ani

nikoho iného, lebo to nepovažoval za dôležité. So žalovaným žil v spoločnej domácnosti asi 18 rokov, a
to až dovtedy, kým neodišiel do podnájmu, čo bolo asi v roku 2021 alebo 2022. Ku vzťahu so žalovaným
uviedol, že tento bol od neho mladší a on mal svoje záujmy. Spolu boli len keď boli doma, nemali žiadne
spoločné aktivity. Na úver, ktorý bol vzatý na predmetný sporný dom, prispieval v čase, keď vlastnil jednu
polovicu, okolo 80 až 100 eur. Zostatok úveru v čase darovania mohol byť okolo 108 000 až 110 000

eur. Úver zobrali jeho rodičia a on bol spoludlžník, lebo ho o to požiadali. Dôvodom bola rekonštrukcia
domu. Snažil sa so žalobcom dohodnúť nejaké splátky dlhu, ale navrhovanú splátku vo výške 100 eur
si nemohol dovoliť, lebo bol na podpore a od 1.6.2022 síce pracuje v Panasonicu, ale platí podnájom,
narodila sa mu dcéra a strhávajú mu zo mzdy v prospech žalobcu. Okrem podielu na dome mal v čase
vydaniaplatobnéhorozkazuaj2autá,naktorémalexekúcie.Kdôvodomprevoduuviedol,žestarírodičia

si želali, aby daroval svoj podiel na žalovaného a on nemal dôvod pýtať sa, prečo to tak to chcú. Nevedel
vysvetliť, prečo mu najprv starí rodičia darovali polovicu domu a následne chceli, aby svoju polovicu
daroval žalovanému. On to neriešil. Následne však na otázku právneho zástupcu žalobcu potvrdil, že
dôvodom darovania bolo to, že už nezvládal splácať úver, keďže platí podnájom a s priateľkou čakali
dieťa. Ďalej uviedol, že jeho rodičia sa volajú G. F. a H. F.. Úver platia jeho rodičia a on prispieval podľa

toho, aký mal mesiac. Od starých rodičov nechceli pýtať peniaze, keďže majú iba dôchodok. V tom
dome bývali starí rodičia, rodičia svedka, brat svedka s manželkou a malou dcérou, sestra svedka a
žalovaný. Z rodiny žalovaného v dome nebýval nikto. Takto bývali v dome odvtedy, čo sa tam nasťahovali
asi pred 6 - 7 rokmi. Úver v súčasnosti splácajú jeho rodičia a prispieva im žalovaný. K okolnostiam
uzatvárania darovacej zmluvy medzi ním a žalovaným uviedol, že po určitom čase, keď odišiel z domu,

mu napísala babka a keď sa s ňou stretol, tak mu povedala, že si praje, aby svoju polovicu daroval
žalovanému s tým, že starí rodičia vybavia všetky právnické veci. Pri podpise zmluvy bol prítomný len
svedok a žalovaný. Zmluvu si pred podpisom prečítal, ale napriek vyhláseniu v zmluve, že nemá žiadne
exekúcie a podobne, nikomu z tam prítomných nepovedal o svojich záväzkoch. V období rok až dvapred darovaním nemal žiadne exekúcie. Teraz má 3 exekúcie, jednu v prospech žalobcu a okrem toho
má ešte 2 ďalšie exekúcie, asi ide o O2.

13. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení po prvom pojednávaní zhrnul niektoré odpovede žalovaného
a svedka E. F., poukázal na blízke vzťahy v rodine žalovaného, preto vyslovil názor, že žalovaný a E. F.
sú blízke osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na nezrovnalosti vo výpovediach
žalovaného a svedka E. F., ako aj na to, že žalovaný nevedel vysvetliť rozpor medzi jeho tvrdením vo
vyjadrení k žalobe, že dôvodom darovania bola neschopnosť E. F. splácať úver, ale vo výpovedi na

pojednávaní tvrdil, že sa do života bratranca nestaral. Z výpovede svedka E. F. tiež vyvodzoval, že tento
jednak vedel v čase darovania o exekúcii, ako aj o svojich ďalších dlhoch, teda bol si vedomý následkov
zablokovania majetku. Z tohto vyvodil minimálne nepriamy úmysel ukrátiť svojich veriteľov (aj žalobcu).
Navrhol tiež vypočuť starých rodičov žalovaného.

14. V duplike žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil (vzhľadom na výpoveď E.

F.) s tým, že by E. F. vedel v čase darovania o exekúcii. Tiež nesúhlasil s tým, že žalovaný mal vedomosť
o finančnej situácii menovaného dlžníka, a to jednak vzhľadom na to, že bývajú na iných adresách, ako
aj na vekový rozdiel medzi nimi. Preto nemožno ich vzťah posudzovať ako vzťah blízkych osôb, a to ani
keď bývali v jednej domácnosti. Nesúhlasil tiež s tvrdením protistrany, že pre ukrátenie je dôležitý stav
pred a po odporovanom právnom úkone. Poukázal na vykonávané zrážky zo mzdy a vedenú exekúciu,

teda podľa jeho názoru nedošlo k zhoršeniu postavenia žalovaného. K tvrdeniu žalobcu, že ak by nebol
prevedený spoluvlastnícky podiel dlžníka na žalovaného, mohol na ňom exekútor zriadiť exekučné
záložné právo poukázal na to, že prvé záložné právo je zriadené v prospech spol. VUB, a.s. a žalobca by
sa mohol uspokojovať aj z po uspokojení prvého záložného veriteľa a len z podielu 1. Ak sa od hodnoty
nehnuteľnosti odpočíta zostatok pohľadávky a následne sa zistí zostávajúci podiel žalovaného, tak

hodnota zostávajúceho podielu žalovaného je minimálna, teda žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na určení neúčinnosti právneho úkonu. Ak by sa žalobe aj vyhovelo, postavenie žalobcu sa
nijako nezlepší, pretože bez súhlasu VÚB, a.s., ktorej dlh sa riadne platí, by nemohol žalobca pristúpiť
k výkonu záložného práva formou exekučnej dražby. Tiež poukázal na to, že k povoleniu vlastníckeho
práva došlo až dňa 11.4.2023 a ďalšie 2 exekúcie začali dávno po učinení právneho úkonu. Výpoveď

E. F. treba v tomto ohľade brať s nadhľadom.

15. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z centrálneho registra súdnych exekúcií na E. F..

16. Právny zástupca žalobcu vzhľadom na predložený výpis z centrálneho registra súdnych exekúcií už

nežiadal opakovane o vyžiadanie tohto výpisu, ale požiadal o vyžiadanie správy od Okresného súdu
Banská Bystrica ohľadne všetkých poverení na vykonanie exekúcií na E. F.. Súd túto správu vyžiadal.

17. Svedok G. F. (starý otec žalovaného aj E. F.) pri svojom výsluchu na v poradí druhom pojednávaní k
dôvodom darovaciu zmluvu uviedol, že chceli, aby tam boli spolu A. A. aj E. F.. E. F. si našiel podnájom,

a preto to dávali na A. A. (t.j. žalovaného – pozn. súdu), aby ich dochoval. K darovacej zmluve uzavretej
medzi žalovaným a E. F. uviedol, že boli pri advokátovi podpísať zmluvu. E. F. hovoril, že má priateľku,
že nechce s nimi bývať v dome, že ma podnájom, a preto to dáva na žalovaného. E. F. im ako starým
rodičom nepovedal nič ohľadom jeho dlhov. K tomu, či prebehla komunikácia medzi E. F. a žalovaným
ohľadne záväzkov E. F. uviedol, že E. F. ani žalovanému nepovedal nič. V predmetnom dome býva syn

svedka G., jeho manželka Vladena, 2 deti syna G., manželka svedka a žalovaný. Svedok s manželkou a
žalovaným žijú na prízemí domu a ostatní bývajú na poschodí. Ku vzťahu E. F. a žalovaného uviedol, že
oni sa nestýkajú, teraz žijú každý inde. V minulosti, keď bývali v paneláku všetci, tak žalovaný bol malý,
chodil ešte do školy a E. F. už chodil do práce. V minulosti mali dobrý vzťah, aj sa rozprávali. Iniciátorom
darovania bol E. F.. Prišiel s tým vtedy, keď si našiel priateľku a išiel do podnájmu. Po oboznámení

svedka s časťou výpovede E. F. o tom, že svedok s manželkou ho žiadali, aby svoj podiel previedol na
žalovaného, svedok uviedol, že oni žiadali E. F., aby prepísal dom na žalovaného. K rozporom v týchto
tvrdeniach uvádzal viacero verzií, a to od tej, že nemal vedomosť, či manželka písala nejakú správu E.
F., cez to, že je pravda to, čo hovorí právny zástupca žalobcu, ako aj to, že manželka mu hovorila, aby
to daroval na žalovaného. Úver na dom zobral syn G., ktorý platí polovicu a žalovaný platí tiež polovicu.

Svedok s manželkou pomáhajú žalovanému platiť 200 eur, ostatné (280 eur) platí syn G., spolu je to asi
480 eur. Kým v dome žil E. F., tak platil na úver asi 100 eur, lebo pomáhal svojmu otcovi. E. F. okrem
úveru na dom splácal aj pôžičku v Poštovej banke asi 90 eur. Ohľadom exekúcie E. F. svedok nevedel
nič, pretože doporučenú poštu im poštárka nedá. E. F. sa odsťahoval asi pred 2 rokmi približne v 7. alebo8. mesiaci. Z bytu, o ktorom svedok hovoril, sa odsťahovali do domu, v ktorom bývajú teraz a v byte
bývali všetky osoby ako v dome. V tom čase tam býval aj E. F.. Sťahovali sa v auguste 2011. Rodičia
žalovaného s nimi nikdy nebývali, tí bývajú v Lomničke a žalovaný s nimi nikdy nechcel bývať. Svedok

s manželkou sa o žalovaného starali odvtedy, ako mal 7 týždňov. Na otázku, či s niekým rozprával o
tomto výsluchu a o tom, čo bude jeho predmetom a ak áno, tak s kým a o čom uviedol, že rozprával iba
s manželkou, že pôjdu na súd a budú rozprávať pravdu.

18. Právny zástupca žalovaného po výsluchu svedka G. F. netrval na výsluchu B. F. vzhľadom na jej

zdravotný stav, pričom krátkou cestou doručil súdu aj protistrane jej vyjadrenie k veci. V tomto vyjadrení
je uvedené, že žalovaný je vnukom menovanej, ktorého vychovali, preto sa rozhodli, že mu darujú dom,
aby sa o nich staral do smrti. Oni sú starí, tak sa rozhodli dať dom aj na E. F., ale ten si našiel priateľku,
chce sa osamostatniť a odišiel do podnájmu, tak sa rozhodli, že darujú dom iba A. A..

19. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom

žalovaného, svedkov E. F. a G. F., listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu ako sú uvedené
vyššie v bodoch 3, 6 a 15 tohto rozsudku, vyžiadanými darovacími zmluvami a ďalšími dokladmi od
katastrálneho úradu v Starej Ľubovni, vyžiadanou správou od súdneho exekútora o stave exekúcie,
výpisom z Centrálneho registra exekúcií a vyjadrením Okresného súdu Banská Bystrica ako sú uvedené
v bode 9 a 16 tohto odôvodnenia a zistil tento skutkový stav:

20. Dňa 16.4.2018 uzavrel žalobca, ako veriteľ, s E. F., trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D.,
ako dlžníkom (ďalej aj „dlžník“), zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1858404857. Na
základe tejto zmluvy poskytol žalobca dlžníkovi účelový úver určený na refinancovanie vo výške 5
300 eur, ktorými podľa bodu 2.2. tejto zmluvy boli splatené 4 úvery, a to jeden v Consumer Finance

Holding, dva v Home Credit Slovakia a jeden úver vo VUB, a.s. v celkovej zostatkovej hodnote 5 057
eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom v pravidelných
96 mesačných splátkach vo výške 85,30 eur. Termín konečnej splatnosti úveru dojednali zmluvné
strany na 10.4.2026. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré neboli popreté, dlžník porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutý úver riadne a včas, preto veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.2.2022 a

požiadal dlžníka o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Keďže dlžník úver žalobcovi nevrátil,
žalobca uplatnil svoju splatnú peňažnú pohľadávku na upomínacom súde žalobou zo dňa 16.12.2022.
Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 4.1.2023 sp. zn. 9Up/4/2023 žalobe v celom
rozsahu vyhovel a uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 179,60 eur s prísl. Platobný
rozkaz nadobudol dňa 28.1.2023 právoplatnosť a vykonateľnosť. Dlžník nesplnil záväzok ani na základe

autoritatívneho rozhodnutia súdu, preto žalobca podal návrh na exekúciu na exekučné vymoženie
judikovanej pohľadávky. Poverená súdna exekútorka JUDr. Mária Hlaváčová vydala dňa 22.2.2023 pod
sp. zn. 55EX 180/23 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo dlžníkovi doručené dňa 28.2.2023.
Spolu s upovedomením o začatí exekúcie doručila súdna exekútorka žalobcovi aj oznámenie, že
dlžník je spoluvlastníkom nehnuteľného majetku. Dňa 21.3.2023 uzavrel dlžník do žalovaným darovaciu

zmluvu, ktorou dlžník ako darca daroval žalovanému ako obdarovanému svoj podiel vo veľkosti 1
k rodinnému domu súp. č. 222 a k parcelám KN C č. 568/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120
m2, KN C č. 568/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2 a KN C č. 569 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 350 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XX pre k.ú. C. D.. Ešte pred touto
darovacou zmluvou bola dňa 1.6.2022 uzavretá darovacia zmluva, v ktorej ako darcovia vystupovali

starí rodičia žalovaného a dlžníka (G. F. C. a B. F.) a na strane obdarovaných vystupovali žalovaný
a dlžník. Touto darovacou zmluvou darovali starí rodičia žalovaného a dlžníka rovnaké nehnuteľnosti ako
vo vyššie popísanej darovacej zmluve žalovanému v podiele 1 a dlžníkovi v podiele 1. S touto darovacou
zmluvou bol dňa 20.6.2022 vyslovený aj súhlas veriteľa – VÚB, a.s. Žalovaný bol podľa výpovede jeho
starého otca vychovávaný starými rodičmi od doby, keď mal 7 týždňov, pričom rodičia žalovaného nikdy

nebývalisožalovanýmajehostarýmirodičmi.Spolusostarýmirodičmiažalovanýmbývalinajskôrvbyte
a následne od augusta 2011 (podľa výpovede starého otca žalovaného) v spornom rodinnom dome aj
rodičiadlžníka,dlžníkajehobratasestra.Zvýpovedížalovaného,svedkovanajmäzvyžiadanej zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 16.12.2019 mal súd preukázané, že na rekonštrukciu
uvedeného rodinného domu zobral G. F. a H. F. (rodičia dlžníka) spolu s dlžníkom ako spoludlžníkom

hypotekárny úver v spol. VÚB, a.s. na základe zmluvy zo dňa 16.12.2019 vo výške 117 700 eur, ktorý
splácajú v splátkach 483,25 eur mesačne (podľa dokladu predloženého žalovaným). Tento úver je
zabezpečený záložným právom v prospech spol. VÚB, a.s. na základe vyššie uvedenej záložnej zmluvy
uzavretej v tom čase medzi veriteľom – spol. VÚB, a.s. a starými rodičmi žalovaného, ktorí v tom časeboli ešte výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností. Podľa tvrdení žalovaného tento úver splácajú
jeho rodičia a on im prispieval podľa schopností 50-60 eur, keďže ešte len pred rokom skončil školu,
ale teraz prispieva viac, asi okolo 80-100 eur, keďže si privyrába hraním v kapele; podľa tvrdení dlžníka

úver splácajú jeho rodičia, on im prispieval podľa schopností 80-100 eur mesačne a od starých rodičov
nepýtali nič; a podľa výpovede starého otca žalovaného a dlžníka uhrádza splátky jeho syn G. (otec
dlžníka) asi vo výške 280 eur (na čo im prispieval určitý čas aj dlžník, t.j. E. F.) a žalovaný uhrádza zvyšok
vo výške asi 200 eur, s čím mu starí rodičia pomáhajú. Dlžník uzavrel dňa 1.12.2022 nájomnú zmluvu
na byt na Sládkovičovej ulici v Starej Ľubovni, na základe ktorej asi od tohto obdobia býva v nájme spolu

priateľkou, s ktorou má v súčasnosti už malé dieťa, na inej adrese, ako má adresu trvalého bydliska.
Dlžník podľa jeho vyjadrení pacoval v minulosti v Bardejove, kde firma zanikla, potom poberal podporu
v nezamestnanosti a od 1.6.2022 až do súčasnosti pracuje v spol. Panasonic v Starej Ľubovni, kde sú
mu v uvedenom exekučnom konaní vykonávané zrážky zo mzdy. Podľa správy B. I. ku dňu 8.3.2024
z celkového záväzku dlžníka vo výške 8 553,45 eur bolo zrážkami od mesiaca apríl 2023 zrazených
2 124,80 eur, teda k uvedenému dňu predstavuje výška záväzku 6 428,65 eur. Menovaná exekútorka

ďalej súdu oznámila, že cez Dopravný inšpektorát boli dlžníkovi zablokované motorové vozidlá Škoda
Fabia, rok výroby 2003 a Škoda Octavia, rok výroby 2005, ale technický stav vozidiel exekútorke nie
je známy. Na bankových účtoch dlžníka sa nenachádza dostatok finančných prostriedkov. Okrem tohto
má dlžník ešte ďalšie záväzky, pričom po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 21.3.2023 boli na neho
začaté ďalšie 2 exekúcie, ako to vyplýva z centrálneho registra exekúcií a z vyjadrenia Okresného

súdu Banská Bystrica, a to obe u súdnej exekútorky JUDr. Márie Hlaváčovej, kde v prvom prípade bolo
poverenie udelené dňa 21.9.2023 a je vymáhaná suma 1 065,31 eur s prísl. a v druhom prípade bolo
poverenie udelené dňa 18.10.2023 a je vymáhaná suma 281,61 eur s prísl. Podľa tvrdení žalovaného,
ako aj vypočutých svedkov na jednotlivých pojednávaniach, dôvodom darovacej zmluvy bolo prianie
starých rodičov, aby dlžník previedol svoj podiel na žalovaného, keďže dlžník odišiel bývať do podnájmu

a chcel sa osamostatniť, avšak ich výpovede ohľadne okolností uzavretia tejto darovacej zmluvy (z koho
iniciatívy došlo k darovaniu, aké boli dôvody darovania, za účasti koho prebiehal samotný podpis zmluvy
a pod.), ako aj tvrdenia žalovaného v priebehu konania o dôvodoch darovania, sa rozchádzali a boli
v nich vcelku veľké rozdiely.

21. Skutočnosti týkajúce sa pôvodného úverového vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom E. F., jeho
zosplatnenia,uplatnenianárokunaupomínanomsúde,vedeniaexekúcienavymoženietejtopohľadávky
voči dlžníkovi, uzavretia dvoch darovacích zmlúv týkajúcich sa sporných nehnuteľností a existencie
hypotekárneho úveru na rekonštrukciu domu a zriadenie záložného práva na sporný rodinný dom neboli
medzi stranami sporu sporné. Sporné medzi stranami ostávalo, či mal dlžník ukracujúci úmysel, či o ňom

vedel žalovaný a či dlžník a žalovaný sú blízke osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho

odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

23. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

24. Podľa § 42b ods. 3 OZ, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré

s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom;
proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu
úkonu proti ich predchodcovi.

25. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v

pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.26. Žalobca sa žalobou domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, a to darovacej zmluvy uzavretej
medzi dlžníkom a žalovaným. Odporovateľnosť zakladá veriteľovo právo domáhať sa na súde právnej
neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ktorým sa ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.

Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu pôsobí len voči veriteľovi na základe právoplatného
rozhodnutia súdu, pričom má účinky ex tunc (t.j. pôsobí od začiatku). Jeho zmyslom a hlavným účelom je
zabrániť dlžníkovi, aby nepoctivými úkonmi zmenšujúcimi svoj majetok ukrátil vymáhateľné pohľadávky
veriteľa. Podmienkami na úspešné odporovanie je i) existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje
pohľadávka veriteľa, ii) platnosť odporovateľného právneho úkonu, iii) vymáhateľnosť pohľadávky

veriteľa, iv) ukrátenie veriteľa a v) úmysel ukrátiť veriteľa.

27. Hlavnou obranou žalovaného boli tvrdenia, že jednak dlžník nemal úmysel ukrátiť žalobcu, ako aj
že žalovaný nevedel o záväzkoch dlžníka a tiež, že ich vzťah nebol taký blízky, že by ho bolo možné
považovať za osoby blízke v zmysle § 116 OZ.

28. V danom prípade je nepochybné a bolo to nesporné medzi stranami, že došlo k platnému uzavretiu
darovacej zmluvy, ktorým došlo k zmenšeniu majetku pôvodného dlžníka E. F. v prospech žalovaného,
keď dlžník prestal byť spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 1/2. Z pohľadu ukrátenia
pohľadávky žalobcu je potrebné uviesť, že dlžník síce pracuje a vlastní 2 motorové vozidlá, ale jedno
z nich je vyrobené pred viac ako 20 rokmi a druhé takmer pred 20 rokmi a ich technický stav súd

nemal preukázaný, teda je pravdepodobné, že ich hodnota v čase rozhodovania súdu nie je vysoká
a nepostačuje na pokrytie pohľadávky žalobcu. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného.
Takisto za takmer rok zrážok zo mzdy bola vymožená cca 1 celkovej pohľadávky vymáhanej v exekúcii,
teda vymáhanie prostredníctvom zrážok zo mzdy týmto tempom ešte pár rokov potrvá. Iný exekúciou
postihnuteľný majetok dlžníka podľa správy súdnej exekútorky nebol zistený a súd takýto iný majetok

ani nemal vykonaným dokazovaním preukázaný. Podstatou ukrátenia v kontexte odporovateľnosti
právnych úkonov je, že dlžník v čase odporovateľnosti nemá dostatok majetku, z ktorého je možné
uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa a odporovaným právnym úkonom sa zmenšil jeho majetok.
Námietka žalovaného, aký zostatok by ostal v prípade predaja domu po odpočítaní pohľadávky veriteľa
z hypotekárneho úveru a po zohľadnení podielu iba dlžníka, je z pohľadu súdu bezpredmetná, pretože

jednak vychádzajúc zo zostatku hypotéky, ktorá je zabezpečená záložným právom a z odhadu ceny
domu (jednak v záložnej zmluve, ako aj v darovacej zmluve z 21.3.2023) sa javí, že aj v prípade
uspokojenia veriteľa z hypotekárneho úveru a po zohľadnení iba podielu dlžníka by bolo možné
minimálne čiastočne uspokojiť aj žalobcu, ale predovšetkým je potrebné uviesť, že vo vzťahu k ukráteniu
veriteľa je postačujúca skutočnosť, že došlo k zmenšeniu majetkovej sféry dlžníka a jeho zostávajúci

majetok nepostačuje na úhradu dlhu voči veriteľovi bez ohľadu na to, či sa veriteľ napokon reálne
z majetku, ktorý bol predmetom odporovaného právnemu úkonu, aj uspokojí (ak by došlo k jeho
postihnutiu). Podobne námietku žalovaného ohľadne toho, že postavenie žalobcu by sa aj v prípade
vyhovenia žalobe nezmenilo, lebo nemôže postihnúť nehnuteľnosti exekučnom dražbou bez súhlasu
veriteľa z hypotekárneho úveru, považuje súd za nedôvodnú, keďže jedným zo spôsobom vedenia

exekúcie je aj zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ktorý aj bez reálneho predaja
motivuje dlžníka k úhradu dlhu, pričom ak by došlo v budúcnosti zo strany veriteľa z hypotekárneho
úveru k predaju nehnuteľností, je pre poradie uspokojenia podstatné, či má iný veriteľ zriadené záložné
právo a v ktorom poradí. Podobne mal súd predloženým platobným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystricapreukázané,žepohľadávkažalobcuužbolajudikovanáadokoncajeužajexekučnevymáhaná,

ako to vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie a správy exekútorky. Za tohto stavu súd mal
preukázané prvé štyri podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu.

29. Podstatou námietok žalovaného bolo nesplnenie poslednej vyššie uvedenej podmienky na
odporovanie právnemu úkonu, a to neexistencia úmyslu dlžníka ukrátiť žalobcu a tiež skutočnosť, či

o tomto úmysle žalovaný vedel, s čím súvisí aj posúdenie otázky, či vzťah žalovaného a dlžníka je možné
posudzovať ako vzťah blízkych osôb v zmysle § 116 OZ (keďže pri blízkych osobách sa vedomosť
o úmysle dlžníka prezumuje).

30. Úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu. Žalovaný v priebehu konania popieral takýto úmysel. V prvom rade

je potrebné k tejto podmienke uviesť, že úmysel ukrátiť veriteľa je subjektívnym psychickým stavom
konkrétnej osoby. Dokazovanie na preukázanie takéhoto úmyslu je preto možné smerovať výlučne k
zisteniu objektívnych skutočností, za ktorých bol prevod realizovaný a z týchto zisťovať, či tu takýto
úmysel bol alebo nie.31. Z výpovede dlžníka (t.j. E. F.) v tomto konaní je zrejmé, že si uvedomoval, že v exekúcii môže
byť zablokovaný jeho majetok (osobne spomínal zablokovanie motorových vozidiel). Takisto mal súd

nepochybne z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie a doručenky k nemu preukázané, že
dlžníkovi bolo toto upovedomenie doručené dňa 28.2.2023. Krátko na to dňa 21.3.2023 bola uzavretá
darovaciazmluvamedzidlžníkomakodarcomažalovanýmakoobdarovaným,ktoroudarovaldlžníksvoj
podiel na nehnuteľnostiach v nej uvedených (vyčíslených v hodnote 74 000 eur) žalovanému. Uvedené
nehnuteľnosti pritom v tom čase boli zaťažené záložným právom veriteľa, ktorý poskytol rodičom dlžníka

a dlžníkovi hypotekárny úver.

32. Za týchto okolností daného prípadu súd vyhodnotil, že tu existoval minimálne nepriamy úmysel
dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa zo zmluvy uzavretej medzi nimi, z ktorej nároky už v tom čase boli
judikované súdom a následne vymáhané exekučne. Dlžník teda podľa názoru súdu vedel, že týmto
právnym úkonom môže ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobca a pre prípad, že tak urobí, bol s tým

uzrozumený.

33. Obrana dlžníka pri svojom výsluchu, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy nevedel o exekúcii
boli vyššie uvedenými listinnými dôkazmi vyvrátené. Túto obranu, ktorá zapadá do konceptu obrany
žalovaného a vypočutých svedkov, ktorá však bola značne rozporná, a tak žalovaný, ako ani vypočutí

svedkovia, nevedeli bližšie vysvetliť dôvody darovania, resp. v týchto sa napokon aj rozchádzali (ako
bude rozobraté ešte nižšie).

34. Pri posúdení vzťahu žalovaného a dlžníka súd vychádzal zo zistení vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania. Ako vyplýva z výpovede starého otca žalovaného, o žalovaného sa starali starí rodičia

od vtedy, čo mal 7 týždňov, teda od jeho útleho detstva. Rodičia žalovaného s nimi nikdy nebývali.
Spolu so starými rodičmi žalovaného a žalovaným bývali rodičia dlžníka, dlžník a jeho dvaja súrodenci,
čo zhodne tvrdili žalovaný, aj obaja vypočutí svedkovia. Dlžník a žalovaný teda vyrastali v jednej
domácnosti, a to dlhé roky v byte, kde síce mala každá rodina svoju izbu, ale je nereálne, aby sa
spolu nestretávali a nekomunikovali, čo napokon potvrdil aj žalovaný a tiež starý otec žalovaného,

ktorý uvádzal, že v minulosti mali dobrý vzťah a komunikovali spolu. Následne po presťahovaní sa
do rodinného domu, ktorého sa týkali darovacie zmluvy, a to približne v roku 2011 (údaje žalovaného
a svedkov o tom, od kedy tam bývajú sa síce rozchádzali, ale uvedená skutočnosť nie je pre rozhodnutie
súdu podstatná) pokračovali žalovaný a dlžník v bývaní v spoločnej domácnosti. Vychádzajúc z dátumu
uzavretia nájomnej zmluvy sa dlžník z tohto rodinného domu odsťahoval až niekedy pred koncom

roka 2022 (aj v tomto smere sa údaje ohľadne doby odsťahovania u žalovaného a svedkov líšili),
teda cca 3-4 mesiace pred uzavretím darovacej zmluvy. Ich bývanie na rozdielnych adresách pred
uzavretím darovacej zmluvy v marci 2023 teda bolo dosť krátke v porovnaní s dobou, počas ktorej žili
v spoločnej domácnosti (čiže takmer celý život žalovaného). Aj keď je medzi žalovaným a dlžníkom cca
8,5 ročný rozdiel, teda ich záujmy mohli byť rozdielne, minimálne v spoločnej domácnosti prichádzali

do kontaktu, pričom v čase darovania už boli plnoletí. Žalovaný pritom pri svojom výsluchu uviedol, že
s ním v spoločnej domácnosti žili rodičia a že úver na dom brali rodičia a aj na otázku, či úver brali rodičia
alebo starí rodičia (ktorých neskôr identifikoval, teda bolo mu zrejmé, kto sú jeho starí rodičia) uviedol,
že úver brali rodičia. Z predloženej záložnej zmluvy je zrejmé, že dlžníkmi pri hypotéke na rodinný dom
boli rodičia dlžníka, teda E. F. a samotný E. F.. Aj z uvedeného je zrejmé, že samotný žalovaný považuje

rodičov dlžníka aj za svojich rodičov (čo je plne pochopiteľné, ak s ním žijú celý jeho život v spoločnej
domácnosti a biologickí rodičia s ním nikdy v spoločnej domácnosti nežili). Žalovaný a dlžník sú pritom
bratranci, teda sú v rodinnom pomere, pričom žili približne do konca roka 2022 celý život v spoločnej
domácnosti. Za týchto okolností súd vyhodnotil ich vzťah ako vzťah blízkych osôb v zmysle § 116 OZ. Pri
takomto vzťahu sa úmysel aj vedomosť druhej strany právneho úkonu prezumuje a osoba, ktorá mala

z právneho úkonu prospech (t.j. v danom prípade žalovaný) musí preukázať, že o dlžníkovom úmysle
skrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že
vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu. Vynaloženie náležitej starostlivosti
zo strany žalovaného na poznanie dlžníkovho úmyslu nebola ničím preukázaná. Obrana žalovaného,
že sa nestaral o život žalovaného ani o dôvody darovania z tohto pohľadu neobstojí.

35. Obranu žalovaného, že s dlžníkom nemá blízky vzťah, súd vyhodnotil ako účelovú a zapadajúcu
do celého kontextu jeho obrany, ktorá bola podporovaná aj vypočutými svedkami, ktorých výpovede
sa však v rozhodujúcich skutočnostiach rozchádzali. Ani vekový rozdiel medzi žalovaným a dlžníkom(ktorý môže byť aj pri súrodencoch, ktoré sú blízke osoby bez ohľadu na vekový rozdiel) nespôsobuje
iné posúdenie ich vzťahu ako vzťahu blízkeho. Ak s niekým totiž žalovaný žil celý život, nepochybne
osoby v spoločnej domácnosti vníma ako svoje najbližšie osoby (viď aj vnímanie rodičov dlžníka ako

svojich rodičov) a ich ujmu by pociťoval ako vlastnú ujmu, čo je hlavné kritérium pre posúdenie iných
osôb (okrem najbližších rodinných príbuzných) ako blízkej osoby.

36. Ak by však aj súd posúdil vzťah žalovaného a dlžníka inak (teda nie ako vzťah blízkych osôb),
z vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že vedel o tom, že dlžník nezvláda platiť, resp. prispievať na

hypotéku. Následne pri svojom výsluchu a ďalších vyjadreniach toto svoje tvrdenie de facto popieral,
keď tvrdil, že sa nestaral do života dlžníka, teda svojho bratranca. Dôvod zmeny tohto tvrdenia však
nevedel vysvetliť. Takisto dlžník ako svedok sa snažil navodiť dojem, že dôvodom darovania v prospech
žalovaného bolo prianie starých rodičov (čo tvrdil aj žalovaný a následne starý otec žalovaného
a dlžníka), avšak na otázku právneho zástupcu žalovaného na dlžníka, aby sa vyjadril k tvrdeniu
žalovaného v jeho vyjadrení, že dôvodom darovania bolo to, že dlžník už nevládze splácať úver,

odpovedal dlžník ako svedok, že to bolo takto (teda že dôvodom bola jeho neschopnosť splácať
úver). V týchto súvislostiach súd zmenu tvrdenia žalovaného o nevedomosti o finančných problémoch
dlžníka vyhodnotil ako účelovú. Starý otec žalovaného pri výpovedi pritom potvrdil, že mal vedomosť
aj o dlhu dlžníka v F. J. a aj o približnej výške splátky (ktorú uviedol dosť presne). Pri okolnostiach ako
v tomto prípade, kedy starí rodičia darovali podiely na spornom rodinnom dome a k nemu prislúchajúcim

pozemkom žalovanému a dlžníkovi 1.6.2022 a následne za necelých 10 mesiacov došlo k darovaniu
z dlžníka na žalovaného, ktorý v tom čase už preukázateľne vedel o súdnom aj exekučnom konaní
vedenom voči nemu, neobstoja tvrdenia žalovaného, že sa vôbec nezaujímal o dlžníka a dôvody
darovania a tieto sú navyše aj v rozpore s jeho vyjadrením k žalobe, ako aj s vyjadreniami jeho
starého otca. Ani odkazy na prianie starých rodičov neobstoja, pretože aj keď sporné nehnuteľnosti

pôvodne vlastnili oni a mohli k tomu vyjadriť svoj názor, po tom, ako darovali uvedené nehnuteľnosti
žalovanému a dlžníkovi, už neboli vlastníkmi týchto nehnuteľností, teda k druhej darovacej zmluve
muselo dôjsť minimálne so súhlasom dlžníka. Ako celkom nepochopiteľné, resp. dosť nelogické sa
z pohľadu súdu javia aj tvrdenia žalovaného, že sa nestaral o to, koľko kto spláca na hypotéku, resp.
koľko na hypotéku prispieva dlžník, zvlášť za situácie, keď žalovanému bola začiatkom júna 2022

darovaná polovica rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov a v marci 2023 mu bola darovaná aj
druhá polovica uvedených nehnuteľností, pričom hypotéka bola zabezpečená záložným právom na
rodinný dom, ktorého bol spoluvlastníkom a neskôr výlučným vlastníkom, teda v prípade riadneho
nesplácania hypotéky tu hypoteticky hrozil aj postih uvedených nehnuteľností.

37. Vo vzťahu k okolnostiam darovania z dlžníka na žalovaného súd ešte poznamenáva, že v popise
okolností prípravy a podpisu tejto darovacej zmluvy boli vo výpovediach žalovaného a vypočutých
svedkov viaceré rozpory. Všetci menovaní pri výsluchoch tvrdili, že dôvodom darovania bolo prianie
starých rodičov žalovaného a dlžníka (aj keď žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil niečo iné, ako to
už bolo popisované a tiež starý otec žalovaného pri výsluchu napokon uvádzal aj iný dôvod, ako je

nižšie uvedený) . Žalovaný však tvrdil, že starí rodičia boli za dlžníkom, aby sa polovica domu prepísala
na neho. Dlžník pri svojej výpovedi spomínal, že ho kontaktovala stará mama. Starý otec žalovaného
a dlžníka pri svojom výsluchu najskôr uviedol, že dlžník nechcel už s nimi bývať v rodinnom dome, lebo
má priateľku, tak im povedal, že sa rozhodol darovať svoj podiel na žalovaného. Potom tento svedok
v reakcii na tvrdenia, ktoré uvádzal pri svojom výsluchu dlžník, starý otec žalovaného uvádzal, že on

s manželkou žiadali dlžníka, aby svoj podiel previedol na žalovaného a na otázku, čo z toho je vlastne
pravdou, starý otec žalovaného uvádzal viaceré verzie od tej, že nevie o tom, či manželka písala nejakú
správu dlžníkovi, cez tú, že manželka mu hovorila, aby to daroval žalovanému, až po tú verziu, že pravdu
má právny zástupca žalobcu. Ohľadne podpisu zmluvy žalovaný a jeho starý otec tvrdili, že boli pri
advokátovi aj s dlžníkom (t.j. E. F.), dlžník pri svojom výsluchu uvádzal, že pri podpise darovacej zmluvy

bol iba on a žalovaný. Takisto pokiaľ ide o splácanie hypotéky, ich tvrdenia sa čiastočne rozchádzali.
Dlžník tvrdil, že úver splácali iba jeho rodičia a on, od starých rodičov nechceli pýtať nič a v súčasnosti
prispieva aj žalovaný, žalovaný tvrdil, že prispieval na úver podľa svojich schopností a starý otec
žalovaného a dlžníka tvrdil, že žalovanému pomáhajú s jeho časťou, ktorou na úver prispieva. Starý
otec žalovaného pritom tvrdil, že s nikým o predmete výsluchu nehovoril, iba s manželkou, ale táto

podala vyjadrenie k dôvodom darovania ako je uvedené vyššie, čo spochybňuje tvrdenie jej manžela,
keďže ak by s nimi nikto nehovoril o predmete výsluchu, nemala byť mať odkiaľ vedomosť, čo bude
jeho predmetom.38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
boli splnené všetky podmienky na úspešné odporovanie právnemu úkonu – darovacej zmluve medzi
žalovaným a jeho bratrancom – dlžníkom, preto žalobe vyhovel. Na záver súd považuje za potrebné

uviesť, že účinky odporovateľnosti, teda neúčinnosti právneho úkonu, sa vzťahujú iba na žalobcu.
Žalovaný aj naďalej ostáva majiteľom nehnuteľností, ktorých sa odporovateľnosť dotkla. Žalobca teda
má možnosť domáhať sa uspokojenia aj z tohto majetku žalovaného, avšak k tomuto reálne nemusí
vôbec dôjsť, najmä ak by sa dokázal uspokojiť z majetku hlavného dlžníka.

39. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na plnú náhradu
trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

40. Na záver súd už len ohľadne po začatí konania nariadeného neodkladného opatrenia poznamenáva,
že vzhľadom na vyhovenie žalobe nebol dôvod ho zrušiť, teda jeho účinky trvajú. V prípade, ak by bolo

konanie právoplatne skončené tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, teda že by bolo žalobe vyhovené
(či už po rozhodnutí odvolacieho súdu, ak niektorá strana podá odvolanie, alebo bez podania odvolania),
možnosti zrušenia neodkladného opatrenia sú upravené v § 338 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.