Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622200215
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7622200215.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724
803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, o určenie, že žalovaný nie
je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1/2022 zo dňa 28. novembra 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5C/1/2022-122 zo dňa 28.
novembra 2023.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným
rozsudkomzamietolžalobu,zrušilneodkladnéopatrenienariadenéuznesenímOkresnéhosúduSpišská
Nová Ves zo dňa 3.1.2022 sp.zn. 8C/71/2021 a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať

sa výkonu záložného práva, pričom takúto žalobu podal na základe povinnosti uloženej mu Okresným
súdom Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 3.1.2022 sp.zn. 8C/71/2021.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané nariadenie neodkladného opatrenia uznesením
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/71/2021-12 zo dňa 3.1.2022, ktorým bola uložená
žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať vykonávania dražby, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, kat. úz. C., vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Zo spisu Okresného súdu Spišská

Nová Ves sp.zn. 7Csp/146/2020 vzal súd za preukázané, že rozsudkom zo dňa 18.8.2021, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5CoCsp/72/2021 zo dňa 30. júna 2022, bol
žalobca v tu prejednávanej veci (A. B.), v postavení žalovaného vo vyššie uvedenom konaní, zaviazaný
zaplatiť žalovanému v tu prejednávanej veci (EOS KSI Slovensko, s.r.o.), v postavení žalobcu vo vyššie
uvedenej prejednávanej veci, 32.000 € s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 21.11.2017
do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2022.
Predmetom posúdenia vo vyššie uvedenom konaní bola aj vznesená námietka premlčania žalobou

uplatneného nároku titulom dlhu zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 325132 so záverom, že žalobou
uplatnený nárok nie je premlčaný, keďže premlčacia doba začala plynúť dňa 20.7.2017, pričom žaloba
bola podaná na súde dňa 20.7.2020, teda v trojročnej premlčacej dobe.4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 52 ods. 8, 53 ods. 8, ods. 10, 100 ods. 1, ods. 2, 101, 110
ods. 1, 112, 151a, 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v spojení s ust. § 21 ods. 2 zák.
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) a po zistení, že

žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP, skúmal
dôvodnosť podanej žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

5. Konštatoval, že žalobca odôvodňoval podanú žalobu tým, že žalovaný porušil ust. § 16 zák. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách z dôvodu, že navrhuje výkon záložného práva pre pohľadávku, o ktorej

je vedené samostatné súdne konanie pod sp.zn. 7Csp/146/2020, teda pre pohľadávku, ktorej výška je
sporná a vo vzťahu ku ktorej uplatnil námietku premlčania. Vyššie uvedené súdne konanie však bolo
právoplatne skončené a pohľadávka bola žalovanému v tu prejednávanej veci priznaná, pričom osobitne
sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania žalobou uplatneného nároku, ktorú vyhodnotil v
neprospech žalobcu v tu prejednávanej veci (v postavení žalovaného v konaní sp.zn. 7Csp/146/2020).

6.Spoukazomnaust.§230CSPvyhodnotiltvrdeniežalobcuospornostivýškypohľadávky(oktorejbolo
vedené samostatné súdne konanie), ako aj jeho tvrdenie o premlčaní pohľadávky ako neopodstatnené.
Argumentoval, že dôvodnosť žaloby nemôže založiť tvrdenie o porušení zákona o dobrovoľných
dražbách, konkrétne ust. § 16, pretože porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách môže
byť predmetom súdneho prieskumu iba v osobitnom konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods.

2 zák. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd
posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 zák. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
a to ani ako otázku predbežnú (odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/186/2010).

7. V súvislosti s argumentáciou žalobcu súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo 156/2009, ktorý posudzoval práve vzťah medzi prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého
predmetom je žaloba o uloženie povinnosti zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom
a (ne)možnosťou realizácie záložného práva postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Záverom bolo konštatovanie súdu, že z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách ani z ustanovení
upravujúcich záložné právo nevyplýva, že by prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je žaloba

o uloženie povinnosti zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom, bolo dôvodom, so zreteľom
na ktorý by záložný veriteľ nemohol pristúpiť k realizácii záložného práva postupom podľa zákona o
dobrovoľných dražbách.

8. V zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/87/2023 zo dňa 19.9.2023 súd

posúdil aj žalobcom vznesenú námietku premlčania záložného práva a dospel k záveru, že k premlčaniu
záložného práva nedošlo z dôvodu, že nie je premlčaná ani zabezpečená pohľadávka, a to s poukazom
na ust. § 100 ods. 2 OZ druhej vety. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová
Ves pod sp.zn. 7Csp/146/2020 a následne na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 5CoCsp/72/2021,
v ktorom konaní bola právoplatne vyriešená otázka, že k premlčaniu pohľadávky žalovaného z úverovej

zmluvy nedošlo, keďže žalovaný ako veriteľ si túto pohľadávku uplatnil na súde dňa 20.7.2020, čo bolo
v rámci plynutia premlčacej doby, ktorá plynula od 20.7.2017 do 20.7.2020. Konštatoval, že predčasná
splatnosť úveru nastala k 20.11.2017, čím sa zároveň aktivovalo záložné právo, ktoré teda veriteľ mohol
prvýkrát uplatniť dňom 21.11.2017. V zmysle ust. § 112 OZ premlčacia doba od uplatnenia práva na
súde (20.7.2020) po dobu súdneho konania (do 12.8.2022, kedy nadobudol rozsudok právoplatnosť)

neplynula a právoplatnosťou rozhodnutia súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 7Csp/146/2020, t.j. dňom
12.8.2022 začala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba pre pohľadávku veriteľa priznanú mu súdnym
rozhodnutím. Pôvodná 3-ročná premlčacia doba tak bola nahradená novou 10-ročnou premlčacou
dobou, ktorá stále plynie. Nakoľko nedošlo k premlčaniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom,
nemohlo dôjsť ani k premlčaniu záložného práva s poukazom na § 100 ods. 2 OZ. Z uvedeného dôvodu

preto súd vyhodnotil žalobcom vznesenú námietku premlčania záložného práva ako nedôvodnú.

9. Za nedôvodnú považoval aj argumentáciu žalobcu ústavnými princípmi ochrany obydlia a ochrany
vlastníckeho práva, keď táto argumentácia nebola doložená výnimočnými okolnosťami, pre ktoré by
malo byť uprednostnené právo žalobcu na ochranu obydlia pred právom veriteľa zákonným spôsobom

domôcť sa svojho práva na vymoženie pohľadávky. Poukázal na ust. § 53 ods. 10 OZ, z ktorého
vyplýva, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby má oporu v zákonnej úprave, pokiaľ
ide o zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a sleduje legitímny cieľ, ktorým je uhradzovacia
funkcia záložného práva. Riadnym plnením zmluvných povinností sa žalobca mohol vyhnúť uplatneniuzáložného práva a tiež mal od nariadenia neodkladného opatrenia dostatočný časový priestor na
vyrovnanie či iné usporiadanie svojich povinností vo vzťahu k žalovanému. Súd nemal za preukázané,
že by zmluva o zriadení záložného práva bola v rozpore so zákonom a v čase rozhodovania súdu bolo

záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam stále zapísané v katastri nehnuteľností.

10. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a s poukazom na ust. § 335 a §
336 CSP zrušil ex offo neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp.zn. 8C/71/2021 zo dňa 3.1.2022.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu
úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi s tým, že nezistil dôvody pre prípadnú aplikáciu
ust. § 257 CSP a žalobca ani sám takéto dôvody neuviedol.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods.

1 písm. a/ CSP tvrdiac existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 19.1.2023 č.k. 5C/1/2022-74 a z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok. Argumentoval tým, že existencia vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia okresného
súdu tvorí neodstrániteľnú vadu konania, keďže nie je možné rozhodnúť dvakrát o tej istej veci a súd
je povinný na túto vadu prihliadať ex offo a v prípade jej zistenia konanie zastaviť. Neboli tak splnené

procesné podmienky pre rozhodnutie vo veci, čím je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. a/ CSP. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok zrušiť.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 19.1.2023 č.k. 5C/1/2022-74 nenadobudol právoplatnosť, pretože na základe odvolania podaného

žalobcom Krajský súd v Košiciach tento rozsudok uznesením zo dňa 19.9.2023 sp.zn. 6Co/87/2023
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z týchto dôvodov je odvolanie žalobcu zjavne nedôvodné,
pretože rozhodnutie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a bolo zrušené, nemôže predstavovať prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Iné odvolacie dôvody žalobca neuviedol, preto žalovaný navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

14. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14. mája 2024 o 9.05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto sa čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 7. mája 2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

18. Žalobca uplatnil jediný odvolací dôvod, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. že neboli
splnené procesné podmienky. Tento odvolací dôvod je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu,
že neboli splnené procesné podmienky na prejednanie a rozhodnutie sporu. Ide o podmienky, za
ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob

začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na
strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita,
procesná spôsobilosť, prípadne povinné zastúpenie advokátov), a tzv. negatívne procesné podmienky
(prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok
je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Nedostatky niektorých procesných podmienok

sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie
k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky
odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd
vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. Na účely odvolania môže ísťo nasledujúce nedostatky: nedostatok žaloby, právomoc súdu, príslušnosť súdu, procesná subjektivita,
procesná spôsobilosť, prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci.

19. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videl žalobca v tom, že prvoinštančné konanie trpí vadou,
ktorá spočíva v tom, že o tej istej veci a medzi tými istými stranami sporu, ako v tu prejednávanej veci,
už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.1.2023 č.k.
5C/1/2023-74 a tento rozsudok tvorí prekážku rozsúdenej veci, preto súd nemohol rozhodnúť opätovne
napadnutým rozsudkom.

20. Prekážka rozsúdenej veci, t.j. nemožnosť jej opätovného prejednania, vyplýva z ust. § 230 CSP,
v zmysle ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Predmetné ustanovenie určuje, že keď už bolo o veci právoplatne rozhodnuté, nemôže byť tá istá vec
prejednávana znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni opätovnému prejednaniu veci, o
ktorej bolo právoplatne rozhodnuté. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná

tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie
sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných

účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná
prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový
dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

21. Prekážku rozsúdenej veci zakladá právoplatné meritórne rozhodnutie.

22. Žalobcom označený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19. januára 2023 bol na
základenímpodanéhoodvolaniazrušenýuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6Co/87/2023zo
dňa19.septembra2023vcelomrozsahuavecbolavrátenásúduprvejinštancienaďalšiekonanie,preto
rozsudok č.k. 5C/1/2022-74 nenadobudol právoplatnosť a zároveň ide už o neexistujúce rozhodnutie

(vzhľadom na jeho zrušenie odvolacím súdom).

23. Napadnutým rozhodnutím preto súd nerozhodoval opätovne o tom istom nároku medzi tými istými
sporovými stranami potom, čo už o tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté, a nebola tu preto žiadna
prekážka rozsúdenej veci, ktorá by bránila súdu prvej inštancie rozhodnúť napadnutým rozsudkom.

24. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/87/2023 zo dňa 19. septembra 2023, ktorým
bol zrušený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5C/1/2022-74 zo dňa 19. januára 2023,
bolo doručené žalobcovi dňa 23.10.2023 spolu s výzvou, aby sa k tomu uzneseniu vyjadril, ak to
považuje za potrebné s tým, že následne vo veci bude určený termín pojednávania. Žalobca bol na

ďalšie pojednávanie, vytýčené na deň 28.11.2023 predvolaný, z neúčasti sa ospravedlnil dňa 23.11.2023
(č.l. 116) a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

25. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o zrušení rozsudku, o ktorom v súčasnosti
tvrdí, že predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, z ktorého dôvodu odvolaciemu súdu nie je

zrejmé odôvodnenie odvolania s poukazom na zrušené rozhodnutie.

26. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 5C/1/2022-74 zo dňa 19.1.2023 nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej, z ktorého
dôvodu žalobcom uplatnený odvolací dôvod naplnený nebol a z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu je

ním podané odvolanie nedôvodné.

27. Aj keď odvolací súd je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, a teda môže preskúmať
vecnú správnosť napadnutého rozsudku iba z dôvodov vymedzených odvolateľom v podanom odvolaní,
s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré musí prihliadať ex offo, odvolací súd

vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je posúdenie nároku žalovaného domáhať sa výkonu
záložného práva, ktorým bola zabezpečená pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o poskytnutí
úveru) a vzhľadom na znenie ust. § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčané právo zo
spotrebiteľskejzmluvynemožnovymáhaťaanihoplatnezabezpečiť,považujeodvolacísúdzapotrebnévyjadriť sa aj k (ne)správnosti záverov súdu o nepremlčaní žalobou uplatneného nároku – záložného
práva.

28. Odvolací súd už vo svojom uznesení sp. zn. 6Co/87/2023 zo dňa 19. septembra 2023 poukázal
na ust. § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ust. § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

29. Ustanovenie § 54a bolo zavedené do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 5.12.2018 zákonom
č. 343/2018 Z.z., z ktorého dôvodovej správy vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho zákonníka
je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčacích nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich
zabezpečenia, pričom úprava je reakciou na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 11/2016-60 zo
dňa 7.2.2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby

sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali ex lege do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ
je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky,
niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo
spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom tohto inštitútu nie je
automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je

vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom
a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo
vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho
pozícia.

30. Nepochybne ide o osobitnú úpravu inštitútu premlčania výlučne vo vzťahu k právam zo
spotrebiteľskej zmluvy, kedy konajúci súd v spore o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný z
úradnej povinnosti aplikovať príslušné ustanovenie § 54a OZ, t.j. v spotrebiteľskom spore skúmať, či
právo uplatnené v spotrebiteľskom spore je prípadne premlčané a ak áno, na premlčanie prihliadnuť bez
ohľadu na to, či v konaní vzniesla námietku premlčania strana sporu.

31. Predmetom konania je určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, zapísaným na LV č. XXX kat. úz. C., za účelom uspokojenia
pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorá bola žalovanému právoplatne priznaná rozhodnutím Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7Csp/146/2020 zo dňa 18.8.2021 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp.zn. 5CoCsp/72/2021 zo dňa 30.6.2022 vo výške 32.000 € s príslušenstvom.
Záložné právo bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.5.2014
na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 9.5.2014, uzavretou medzi
Československou obchodnou bankou, a.s. a žalobcom. Uvedená zmluva o poskytnutí úveru je zmluvou
spotrebiteľskou a na zabezpečenie pohľadávky z tejto spotrebiteľskej zmluvy bola medzi právnym

predchodcomžalovanéhoakododávateľomažalobcomakospotrebiteľomuzavretáajzmluvaozriadení
záložného práva. V tomto konaní sa žalobca domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať
sa výkonu záložného práva z vyššie uvedených spotrebiteľských zmlúv.

32. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu o premlčaní žalobou uplatneného nároku, ako aj o premlčaní

zabezpečenej pohľadávky, súd v konaní po vrátení veci dôsledne posudzoval nielen dôvodnosť
vznesenej námietky premlčania zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o úvere, ale aj dôvodnosť
vznesenej námietky premlčania záložného práva, riadiac sa pritom pokynmi odvolacieho súdu
vyslovenými v jeho zrušujúcom uznesení sp. zn. 6Co/87/2023 a dospel k správnemu záveru, že k
premlčaniu záložného práva nemohlo z dôvodu, že nie je premlčaná ani zabezpečená pohľadávka (§

100 ods. 2 poslednej vety OZ).

33. Súd svoje úvahy, ako dospel k tomuto záveru, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudkuspoukazomnazistenýskutkovýstavaprávnepredpisy,ktoréaplikoval,tietoúvahysúsprávne,
zákonu zodpovedajúce a niet v nich žiadneho logického rozporu. Odvolací súd sa s týmito úvahami

v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje (viď ods. 33. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie). Vo vzťahu k tomuto záveru nie je možné poskytnúť žiadnu špecifickú
odpoveď vzhľadom na chýbajúce odvolacie námietky.34. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré
je vymedzené vo výroku napadnutého rozsudku, v zmysle ust. § 335 ods. 1 a § 336 ods. 4 CSP, ako
aj o náhrade trov prvoinštančného konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď ich náhradu priznal

úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi.

35.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

36.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnému žalovanému v plnom rozsahu. Odvolací súd preto zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP),

zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).