Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 6, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-62Cpr/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322204498
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1322204498.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIVvkonanípredsudcomJUDr.MarošomMaškovičom,vprávnomsporežalobcu:

Mgr. A. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. Z. Š. Č.. XXXX/X, G., zastúpeného advokátom: JUDr.
Mgr. Drahoslav Magdziak, Dlhý rad č. 16, Bardejov, proti žalovanému: Ordinariát ozbrojených síl a
ozbrojených zborov Slovenskej republiky so sídlom Námestie 4. apríla č. 18, Marianka, IČO: 31 815
995, zastúpenému advokátkou: JUDr. Margita Medveczká, Drotárska cesta č. 68, Bratislava, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. L., doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu G. F. ako kauzálne a miestne príslušnému súdu
dňa XX.XX.XXXX, žalobca sa domáhal voči žalovanému určenia, že skončenie pracovného pomeru
žalovaným so žalobcom výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou žalobcovi dňa XX.XX.XXXX,
je neplatné a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č. ord-XX-XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX
v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy č. ord-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX naďalej trvá s
tým, že žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku až
do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci. L. návrh odôvodnil vecne tým, že žalovaný

skončil so žalobcom pracovný pomer podľa ust. § 63 ods. X písm. b) L. práce z dôvodu nadbytočnosti
žalobcu a to vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa - ordinára zo dňa XX.XX.XXXX, na základe
ktorého s účinnosťou od XX.XX.XXXX zrušil funkciu „odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX“
a vytvoril funkciu „odborný referent - špecialista - kaplán katedrály - ID S XXXXXXXX“ s tým, že na
základe tejto skutočnosti sa mal žalobca stať nadbytočným, pričom zamestnávateľ nemal možnosť
ho naďalej zamestnávať. L. považoval výpoveď za neplatnú, nakoľko výpovedný dôvod je neurčitý,
nezrozumiteľný, neodôvodnený a nepreskúmateľný, pretože vôbec nie je zrejmé, z akých konkrétnych

dôvodov (objektívnych okolností) bolo potrebné pracovné miesto žalobcu zrušiť, keďže konštatácia
žalovaného, že vydal rozhodnutie, ktorého obsahom je zmena počtov a teda zrušenie funkcie „odborný
referent - špecialista ID S XXXXXXXX“ a vytvorenie funkcie „odborný referent - špecialista - kaplán
katedrály - ID S XXXXXXXX“ nenapĺňa zákonné predpoklady platnej výpovede podľa ust. § 63 ods.
X písm. b) L. práce a to príčinnú (objektívne jestvujúcu) súvislosť medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou zamestnanca, pričom z výpovede nie je vôbec zrejmé, ako a či vôbec zamestnávateľ
smeruje k zabezpečeniu efektívnosti práce tým, že pracovné miesto žalobcu zruší. L. poukázal pri tom

na skutočnosť, že iba z rozhodnutia žalovaného č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
cieľom prijatého rozhodnutia je výrazné zefektívnenie činnosti, ďalšej optimalizácie procesov v súlade
s poslaním, potrebami, záujmami a zabezpečením hlavných úloh žalovaného z dôvodu rozvíjajúcej sa
pastoračnej starostlivosti, nárastu počtu aktivít tak individuálneho ako aj hromadného charakteru, avšakv katedrále Q., ktorá je duchovným a pastoračným centrom žalovaného. Q. neurčitosti výpovedného
dôvodu napadnutej výpovede žalobca vzhliadol neurčitosť tiež v súvislosti so zrušenou pracovnou
pozíciou, nakoľko úlohy či kompetencie zrušenej funkcie nie sú zlučiteľné s pracovnou pozíciou

žalobcu, lebo tento bol prijatý do pracovného pomeru s iným druhom pracovnej činnosti než „odborný
referent - špecialista ID S XXXXXXXX“ ; tento druh práce nemal uvedený v pracovnej zmluve ani
v opise pracovných činností č. p. Q.-XX-XX/XXXX, podľa ktorých listinných dôkazov žalobca bol
prijatý ako samostatný odborný referent pre mediálnu činnosť, resp. jeho druh pracovnej činnosti
predstavovalo tvorivé spracúvanie masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti. L.

zastával názor, že žalovaný s cieľom zbaviť sa nepohodlného zamestnanca (žalobcu) iba predstieral
prijatie organizačných zmien, t. j. zmenu jeho úloh, resp. zníženie stavu zamestnancov za účelom
zabezpečenia efektívnosti práce, nakoľko v dôsledku vytvorenia funkcie odborný referent - špecialista
- kaplán katedrály, ktoré s pracovným miestom žalobcu nemá nič spoločné, sa nemohlo stať pracovné
miesto žalobcu (a plnenie jeho pracovných úloh) nadbytočným. Vychádzajúc z internetovej stránky
žalovaného je podľa žalobcu zrejmé, že funkcia masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov

k verejnosti je naďalej u žalovaného vykonávaná, preto žalovaný konal aj v rozpore s ust. § 61
ods. X L. práce a teda popri nepravdivému tvrdeniu o nadbytočnosti žalobcu sa v predmetnej
výpovedi nachádza aj nepravdivé tvrdenie o nemožnosti jeho ďalšieho zamestnávania. J. žalobca
sa domnieval, že zamestnávateľ riadne neprerokoval výpoveď so zástupcami zamestnancov, nakoľko
predmetom osobného pohovoru so žalobcom, na ktorom dňa XX.XX.XXXX osobne prevzal výpoveď,

nebolo prerokovanie rozhodnutia o organizačných zmenách a výpovede so zástupcami zamestnancov,
hoci na tomto stretnutí p. M. I. (za odbory) prítomná bola, pričom žalobca nemal vedomosť od
zástupcu zamestnancov, že by mu zamestnávateľ bol doručoval písomnú žiadosť, zdôrazňujúc svoju
domnienku, že písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nikdy nebolo predložené
a prerokované so zástupcami zamestnancov. L. listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému ako

svojmu zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. N. skutkové tvrdenia žalobca
podporil dôkazne pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX, opisom pracovných činností žalobcu, výpoveďou žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX,
záznamomzosobnéhopohovorusozamestnancomprivýkoneprácevoverejnomzáujmevnadväznosti
na rozhodnutie zamestnávateľa č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením žalobcu zo dňa

XX.XX.XXXX a odpoveďou žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX.

2. L. sa písomne vyjadril k žalobe a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, zastávajúc názor, že
svoje rozhodnutia urobil v súlade so zákonom, platne, účinne a riadne ich prerokoval so zástupcami
zamestnancov ako aj samotným žalobcom, ktorému boli vysvetlené. K spornej funkcii žalobcu uviedol,

že tento pracoval v pozícii špecialistu, pretože bol špecialista na mediálnu činnosť a presné označenie
funkcie: odborný referent - špecialista - je uvedené aj v Q. o výške a zložení funkčného platu a tak
žalobca vedel, že pracuje vo funkcii odborný referent - špecialista, pretože to mal jasne uvedené v
platovom dekréte, ktorý bol prílohou pracovnej zmluvy spolu s opisom pracovných činností. V súvislosti s
nadbytočnosťou žalobcu žalovaný poukázal na to, že z vysvetlenia a odôvodnenia organizačnej zmeny

v zmysle rozhodnutia ordinára ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR č. Q.-X-XX/XXXX nepochybne
vyplýva, že u žalovaného narástli aktivity v katedrále, ktorá je duchovným a pastoračným centrom
žalovaného a teda potreboval kaplána, ale nakoľko nemohol vytvoriť ďalšie pracovné miesto, keďže
žalovaný ako rozpočtová organizácia v pôsobnosti S. obrany SR pre duchovnú službu katolíckym
veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch N. republiky ho nemal kryté rozpočtom prideleným

z S. obrany SR, musel zrušiť jedno z už existujúcich miest, ktoré nebolo efektívne využívané a tým bolo
práve miesto špecialistu pre mediálnu činnosť, pretože o tieto služby nie je tak veľký záujem, ako bolo
pôvodne predpokladané a teda nie je potrebné permanentné nasadenie jedného pracovníka. L. uviedol
kladné stanovisko k všetkým trom základným otázkam, ktorými sa súd zaoberá pri skúmaní platnosti
výpovede (či ide o zmenu úloh organizácie alebo iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec

nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými
zmenami) a zároveň uviedol, že všetky tri otázky riadne a úplne vysvetlil žalobcovi na osobnom
stretnutí dňa XX.XX.XXXX. K absolútnej nemožnosti žalovaného ďalej žalobcu zamestnávať deklaroval,
že novovytvorenú pracovnú pozíciu nemohol žalobcovi ponúknuť, pretože nespĺňal požiadavky na
výkon tejto práce - podľa H. kanonického práva sa pre výkon funkcie kaplána vyžaduje kňazská

vysviacka a tú žalobca nemal. A zároveň žalovaný nemal žiadnu voľnú funkciu, na ktorú by žalobca
spĺňal kvalifikačné predpoklady. Q. za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že jeho pracovné miesto nikdy
nezaniklo, nakoľko čo sa týka odkazu na webstránku žalovaného, tak v prípade mediálne publikovaných
aktivít sa jedná o zverejňovanie krátkych správ a fotografií z aktivít žalovaného, ktoré pripravujú azasielajú organizátori pastoračných a bohoslužobných aktivít alebo tajomník ordinára, ktorý organizuje
a zabezpečuje pastoračné aktivity ordinára a z nich robí aj výstupy pre webstránku žalovaného tak, ako
to vyplýva z opisu pracovných činností vedúceho referenta - tajomníka ordinára, pričom táto funkcia

existovalaeštepredukončenímpracovnéhopomeružalobcuatedanikdyžiadneďalšiepracovnémiesto
na funkciu žalobcu nebolo vytvorené. S. za to, že aj tieto skutočnosti potvrdzujú fakt, že pracovné
miesto žalobcu bolo neefektívne, pretože potrebnú publicitu zabezpečí tajomník ordinára. L. uviedol,
že výpoveď prerokoval so zástupcami zamestnancov riadne, keďže dňa XX.XX.XXXX požiadal o jej
prerokovanie L. výbor odborov, ktorý jeho žiadosť prerokoval dňa XX.XX.XXXX a svoje stanovisko

doručil žalovanému dňa XX.XX.XXXX. J. mal za to, že výpoveď je určitá, zrozumiteľná a odkazuje jasne
na rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré sa týkalo organizačných zmien s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce a na základe ktorého funkcia odborného referenta - špecialistu sa zrušila, preto pracovný pomer
strán skončil platne.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne (v replike) vyjadril žalobca, popierajúc a nestotožňujúc sa

s argumentáciou žalovaného v celom rozsahu s tým, že v pracovnej zmluve sa dojednal ako druh
práce „Y. spracúvanie masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti“, avšak vo výpovedi
zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené, že žalobca bol zaradený na pracovné miesto „odborný referent
- špecialista pre mediálnu činnosť“, pričom dôvodom výpovede pre nadbytočnosť žalobcu malo byť
zrušenie funkcie „odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX“ a vytvorenie novej funkcie „odborný

referent - špecialista - kaplán katedrály ID S XXXXXXXX“ a teda je nepochybné, že žalobca nikdy
nepracoval na tejto nadbytočnej pozícií a z výpovede ani nie je možné ustáliť, z akej pracovnej
pozície dal žalovaný žalobcovi výpoveď, ktorej tak chýba podstatná náležitosť právneho úkonu -
zrozumiteľnosť a určitosť, v dôsledku čoho je tento právny úkon neplatný. K. na L. práce konštatovanú
povinnosť vo výpovedi skutkovo vymedziť výpovedný dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, žalobca zastával názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ponúka svoju ďalšiu -
rozšírenú interpretáciu dôvodov nutnosti skončenia pracovného pomeru - napr. finančné dôvody, t. j.
ak by žalovaný mal finančné prostriedky, pracovné miesto žalobcu by nebolo potrebné rušiť a ďalším
je nie veľký záujem o služby týkajúce sa spracovávania masmediálnej politiky, ktoré sú navyše od
XX.XX.XXXX zastrešené pracovnou činnosťou tajomníka Q. - F.. K. N., avšak táto skutočnosť nie je

vo výpovedi ako výpovedný dôvod uvedená. Z vyššie uvedeného žalobcovi vyplynulo, že príčinná
súvislosť medzi organizačnou zmenou - vytvorením novej funkcie kaplán katedrály a nadbytočnosťou
žalobcu daná nie je. K prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov žalobcovi z predložených
dokumentov žalovaného vyplynulo, že žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru vôbec
neobsahovalanáležitostivýpovedeatátonebolakžiadostipripojená,pretokeďsozástupcamiodborovej

organizácie nebolo o konkrétnej výpovedi žalobcu s uvedením výpovedného dôvodu relevantne
rokované, uzavrel, že prerokovanie výpovede nenaplnilo materiálnu stránku ustanovenia § 74 ods. X
L. práce. K. prerokovaniu výpovede pri skončení pracovného pomeru so žalobcom nenasvedčuje ani
zo zápisnice z pracovného stretnutia predsedníctva zo dňa XX.XX.XXXX vyplývajúca skutočnosť, že
členovia predsedníctva „zobrali na vedomie“ rozhodnutie Q. zo dňa XX.XX.XXXX a žalobcovi sa zároveň

javilo, že uvedená zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX vôbec nekorešponduje - je v rozpore s prerokovaním
a stanoviskom odborovej organizácie zo dňa XX.XX.XXXX.

4. L. v rámci svojich prostriedkov procesnej obrany uplatnených v písomnej duplike poukázal na
nespornú skutočnosť, že žiadny iný zamestnanec sa ako hlavnej pracovnej činnosti nevenoval hlavnej

pracovnej činnosti žalobcu, ktorý bol jediným špecialistom pre mediálnu činnosť a teda je nesporné, že
hlavnou pracovnou činnosťou odborného referenta - špecialistu ID XXXXXXXX bolo tvorivé spracúvanie
masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti a na tejto pozícii pracoval žalobca, ktorého
funkcia bola uvedená v obsahu Q. pracovných činností a tiež v Q. o výške a zložení funkčného platu,
ktoré dokumenty sú súčasťou, resp. prílohami pracovnej zmluvy a v uvedených dokumentoch ako aj

v charakteristike zrušeného miesta je náplň žalobcom skutočne vykonávanej práce zhodná s popisom
jeho pracovnej pozície, preto žalovaným označená zrušená pozícia bola nezameniteľná s akoukoľvek
inou pracovnou pozíciou u žalovaného. J. žalovaný zrušil jedinú existujúcu pracovnú pozíciu v oblasti
starostlivosti o masmediálnu komunikáciu a žalobca neuviedol, s akou inou pozíciou by mala byť
zrušená pozícia zameniteľná a teda či existujú u žalovaného aj iné pracovné pozície, ktorých hlavná

pracovná činnosť je totožná s náplňou žalobcu. Podľa názoru žalovaného neobstojí tvrdenie protistrany
o neexistencii príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, pretože
odôvodnenie organizačnej zmeny Q. žalovaného jasne odôvodnil v rozhodnutí č. Q.-X-XX/XXXX a
žalobcovi bolo riadne vysvetlené samotným Q. v osobnom liste ako aj v zápise z pohovoru a tedapríčinná súvislosť medzi zrušením pracovnej pozície žalobcu a vytvorením pracovnej pozície kaplána
katedrály je daná nárastom aktivít v katedrále, ktorá je duchovným a pastoračným centrom žalovaného,
ktorý potreboval kaplána na zabezpečenie pastoračnej starostlivosti a duchovnej služby katolíckym

veriacim,pričomnovépracovnémiestokaplánanebolomožnépokryťrozpočtomžalovaného,apretobol
nútený zrušiť nepotrebnú pozíciu odborného referenta - špecialistu pre mediálnu činnosť a všetky tieto
okolnostiboližalobcovivysvetlenéajosobnenastretnutídňaXX.XX.XXXX.Kprerokovaniuvýpovedeso
zástupcami zamestnancov žalovaný uviedol, že návrh (žiadosť) na prerokovanie skončenia pracovného
pomeru mal všetky tie isté náležitosti ako výpoveď a žalovaný splnil všetky k platnému prerokovaniu

sa viažuce zákonné podmienky, nakoľko s príslušným odborovým orgánom prejednal všetky podstatné
okruhy otázok skôr, než žalovaný sa rozhodol dať žalobcovi výpoveď. Pre nepredvídaný prípad
posúdenia napadnutého skončenia pracovného pomeru ako neplatného žalovaný navrhol určiť, že nie je
možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, nakoľko po skončení služby u
žalovaného sa vrátil ako diakon pod jurisdikciu svojej pôvodnej diecézy, teda nebol „vyhodený na ulicu“,
ale je oňho v litoměřickej diecéze postarané.

5. K. vecným posúdením pracovnoprávneho sporu súd posudzoval včasnosť žalobcom uplatneného
nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v intenciách ustanovenia § 77
L. práce, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na

súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť a zistil, že
vzhľadom na dvojmesačnú výpovednú dobu, ktorá začala žalobcovi plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (od XX.XX.XXXX) a skončila uplynutím posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil/mal skončiť
dňa XX.XX.XXXX a od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť dvojmesačná prekluzívna (prepadná)

lehota na uplatnenie práva na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a táto uplynula dňa
XX.XX.XXXX, preto so zreteľom na dátum doručenia žaloby na súd, ktorým je podľa potvrdenia o prijatí
návrhu na začatie konania XX. september XXXX (č. l. XX a XX súdneho spisu), je zrejmé, že žalobca
uplatnil svoj určovací nárok na súde včas - v rámci plynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, jeho právo
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nezaniklo a legitímne sa mohol domáhať súdnej

ochrany svojich zamestnaneckých práv.

6. Súd prejednal pracovnoprávny spor s nariadením pojednávania podľa ust. § 322 veta prvá zákona
č. XXX/XXXX Z. z. U. sporový poriadok (ďalej len „U.“), vykonal dokazovanie procesnými stranami
predloženými listinnými dôkazmi v rozsahu relevantnom pre právne posúdenie sporu, prednesom

právnych zástupcov strán a žalobcu, výsluchom svedka K.. Z. S., dôkazy zhodnotil jednotlivo a v ich
vzájomnej súvislosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. V posudzovanom pracovnoprávnom spore bola medzi procesnými stranami sporná určitosť a
zrozumiteľnosť právneho úkonu výpovede z pracovného pomeru strán z hľadiska špecifikácie zrušenej

pracovnej pozície - funkcie a možnosti jej stotožnenia s pracovnou pozíciou žalobcu, ako aj určitosť
skutkového vymedzenia dôvodu výpovede, spornou sa stala aj príčinná súvislosť medzi predmetnou
organizačnou zmenou spočívajúcou vo vytvorení pracovnej pozície - odborný referent - špecialista
- kaplán katedrály a nadbytočnosťou žalobcu, ktorý v tomto ohľade argumentoval tým, že jeho
pracovné miesto nemá nič spoločné s novovytvorenou funkciou, spornosť v skutkových tvrdeniach

strán vznikla tiež v možnosti žalovaného žalobcu ďalej zamestnávať a to vzhľadom na to, že funkcia
masmediálnej politiky a koordinovania výstupov k verejnosti je naďalej u žalovaného vykonávaná a
napokon spornou zostala hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného pomeru, ktorá si
vyžaduje riadne prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, nakoľko žalobca jednak namietal
formálne nedostatky tohto právneho inštitútu pre absenciu doručenia písomnej žiadosti o prerokovanie

výpovede a tiež samotnej výpovede (návrhu výpovede) zástupcom zamestnancov a zároveň namietal
dostatočné prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov z materiálneho hľadiska, keď títo
nemali vedomosť o skutkových dôvodoch výpovede a písomné rozhodnutie o organizačnej zmene
žalovaného iba zobrali na vedomie.

8. L. ako zamestnávateľ dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalobcom ako zamestnancom pracovnú zmluvu,
na základe ktorej žalobca od XX.XX.XXXX vykonával u žalovaného druh práce - Y. spracúvanie
masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti - s tým, že súčasťou pracovnej zmluvy
je Q. pracovných činností č. p. Q.-XX-XX/XXXX. S. výkonu práce žalobcu je mesto G.. K. pracovnejzmluvy tvoril tiež dokument - Q. o výške a zložení funkčného platu. O. o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX sa zmenil pracovný pomer strán z doby určitej na dobu neurčitú.

9. Podľa Q. pracovných činností žalobcu č. p. Q.-XX-XX/XXXX, tento bol zamestnaný u žalovaného vo
funkcii: samostatný odborný referent pre mediálnu činnosť a jeho hlavná pracovná činnosť pozostávala z
tvorivého spracúvania masmediálnej politiky a koordinovania výstupov k verejnosti a v rámci tejto hlavnej
pracovnejčinnostivypracúvalarealizovalmasmediálnustratégiuQ.,zabezpečovaloblasťmasmediálnej
činnosti v Q., poskytoval komplexný informačný servis pre orgány verejnej správy, zabezpečoval

spoluprácu Q. s domácimi a zahraničnými masovokomunikačnými prostriedkami, zabezpečoval oblasť
vzťahov s verejnosťou a v rámci svojich ostatných pracovných činností zabezpečoval informačné,
publicistické a tlačové vzťahy žalovaného k verejnosti a hromadným oznamovacím prostriedkom. Podľa
Q. o výške a zložení funkčného platu č. Q.. XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca zastával u
žalovaného funkciu: odborný referent - špecialista.

XX. Z Q. pracovných činností vedúceho referenta - tajomníka ordinára F.. K. N. zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že v rámci svojich ostatných pracovných činností realizuje masmediálnu politiku Q. a
zabezpečuje oblasť masmediálnej činnosti v Q..

XX. Na základe rozhodnutia č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný s cieľom výrazného

zefektívnenia činností, ďalšej optimalizácie procesov v súlade s poslaním, potrebami, záujmami a
zabezpečením hlavných úloh žalovaného a z dôvodu rozvíjajúcej sa pastoračnej starostlivosti, nárastu
počtu aktivít individuálneho i hromadného charakteru v katedrále Q., ktorá je duchovným a pastoračným
centrom žalovaného, vydal 9. doplnok k tabuľke počtov XXXXXX rozpočtovej organizácie žalovaného
s účinnosťou od XX.XX.XXXX, ktorého obsahom je zrušenie funkcie „odborný referent - špecialista“ ID

S XXXXXXXX a vytvorenie funkcie „odborný referent - špecialista - kaplán katedrály“ ID S XXXXXXXX.
V súvislosti s uvedeným rozhodnutím o organizačnej zmene žalovaný poveril generálneho vikára GŠ
OS SR, riaditeľa kancelárie žalovaného a vedúcu sekretariátu kúrie ordinára vykonaním personálneho
pohovoru do XX.XX.XXXX so zamestnancom, ktorého sa zrušenie funkcie týka.

XX. X. č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný požiadal L. výbor odborov o prerokovanie
návrhu výpovede danej zamestnávateľom v zmysle § 63 ods. X písm. b) L. práce žalobcovi (odbornému
referentovi - špecialistovi, resp. špecialistovi pre mediálnu činnosť) s odôvodnením, že písomným
rozhodnutím žalovaného (pozn. súdu: vyššie špecifikovaným rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX) sa
dňom XX.XX.XXXX ruší funkcia odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX, a keďže u žalovaného

nie je žiadna voľná funkcia a nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas
v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, navrhne mu skončenie pracovného pomeru dohodou.
Z obsahu žiadosti je tiež zrejmé, že L. výbor odborov bol oboznámený aj s vytvorením novej pracovnej
pozície u žalovaného a to funkcie: odborný referent - špecialista - kaplán katedrály.

XX. Zo zápisnice z pracovného stretnutia predsedníctva odborovej organizácie zamestnancov
žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vedúca sekretariátu kúrie žalovaného - mjr. S.. M.
A. oboznámila prítomných členov predsedníctva o predmetnej organizačnej zmene a uviedla, že k
uvedenému rozhodnutiu ordinára prichádza s cieľom zefektívnenia činností a optimalizácie procesov z
dôvodu rozvíjajúcej sa pastoračnej starostlivosti a nárastu počtu aktivít individuálneho aj hromadného

charakteru v katedrále žalovaného a preto bolo žiaduce vytvorenie funkcie kaplána katedrály. P.
predsedníctva vzali na vedomie rozhodnutie ordinára zo dňa XX.XX.XXXX a dopytovali sa, či bude
zamestnancovi (žalobcovi) ponúknuté novovzniknuté pracovné miesto, k čomu ich vedúca sekretariátu
informovala, že žalobca nespĺňa potrebné požiadavky na pracovné miesto kaplána katedrály, preto
členovia predsedníctva odborovej organizácie prerokovali z dôvodu prijatej organizačnej zmeny do

úvahy prichádzajúce možnosti rozviazania pracovného pomeru so žalobcom.

XX. V. zo stanoviska odborovej organizácie zo dňa XX.XX.XXXX je nepochybne zrejmé, že predseda a
členovia predsedníctva odborovej organizácie žalovaného sa oboznámili tak s predmetným písomným
rozhodnutím o organizačnej zmene, prerokovali návrh výpovede žalobcu, ako aj nadobudli vedomosť,

že u žalovaného nie je žiadna voľná funkcia a nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať v mieste
dohodnutom ako miesto výkonu práce a to ani na kratší pracovný čas.XX. Podľa výpovede z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca bol zaradený na pracovné
miesto: odborný referent - špecialista pre mediálnu činnosť a na základe písomného rozhodnutia
zamestnávateľa, t. j. ordinára - biskupa Q. síl a Q. zborov SR č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorým sa s účinnosťou od XX.XX.XXXX zrušila funkcia: odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX
a vytvorila funkcia: odborný referent - špecialista - kaplán katedrály ID S XXXXXXXX, sa stal pre
žalovaného nadbytočným a zamestnávateľ nemal možnosť žalobcu naďalej zamestnávať s tým, že
ku dňu pracovného pohovoru nie je u žalovaného iná vhodná pracovná ponuka voľného pracovného
miesta, na ktorú by žalobca spĺňal kvalifikačné predpoklady a požiadavky, preto žalovaný navrhol

žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou, avšak tento spôsob skončenia pracovného pomeru
žalobca odmietol, preto žalovaný pristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou. O organizačnej
zmene žalovaného a jeho nemožnosti žalobcu ďalej zamestnávať bol žalobca oboznámený na osobnom
pohovore dňa XX.XX.XXXX, kedy mu žalovaný doručil výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX a to aj za
prítomnosti členky odborovej organizácie M. I..

XX. N. K.. Z. S. ako generálny vikár žalovaného, ktorý bol písomne poverený vedením personálneho
pohovoru z dôvodu žalobcovi danej výpovede, počas svojho výsluchu uviedol, že žalobcovi pri osobnom
pohovore vysvetlil okolnosti - dôvody zrušenia jeho pracovného miesta a síce potrebu vytvorenia
pracovného miesta kaplána, ktoré je pre Q. potrebné a pracovnú nevyťaženosť žalobcu, majúc za to,
že žalobca ním vysvetlené dôvody skončenia pracovného pomeru pochopil, ale súhlasné stanovisko so

zrušením jeho pozície nevyjadril. N. sa podieľal a participoval na otázkach súvisiacich s predmetnou
organizačnou zmenou a následným rozhodnutím o zrušení pracovného miesta žalobcu. J. pastoračnej
starostlivosti a duchovných aktivít individuálneho a hromadného charakteru u žalovaného v zmysle
odôvodnenia organizačnej zmeny svedok vysvetlil tak, že išlo najmä o duchovnú službu a to príprava
a prijímanie sviatostí, napríklad sviatok sv. P. a tiež sviatosti zmierenia, sviatosti spovedania, ktoré si

vyžadovali pracovné vyťaženie aj počas víkendov. Podľa svedka od apríla XXXX sa zvýšila frekvencia
svätých omší, keď každý pondelok a v stredu sa slávia dve sväté omše, vykonávajú sa pravidelné
spovedné služby, a pokiaľ ide o hromadnú pastoračnú starostlivosť a duchovné služby, poukázal najmä
na výročie Q., sviatky patrónov, dni ozbrojených síl ako aj vybudovanie centrálneho pamätníka. N.
vzhľadom na potrebu mať kaplána v katedrále a veľmi nízku pracovnú vyťaženosť žalobcu potvrdil, že

organizačná zmena sa prejavila ako efektívna. N. pracovného miesta žalobcu so zrušenou vo výpovedi
špecifikovanou pracovnou pozíciou odborného referenta špecialistu svedok vedel verifikovať na základe
praktických skúseností s osobou žalobcu a zároveň potvrdil skutočnosť, že po skončení pracovného
pomeru so žalobcom tento bol ako klerik vrátený späť do litoměřickej diecézy.

XX. Už dňa XX.XX.XXXX biskup - ordinár S.. P. V. zhodnotil takmer trojročné pôsobenie žalobcu ako
diakona u žalovaného so záujmom pripraviť sa na prijatie sviatosti kňazstva a pôsobiť u žalovaného ako
kňaz tak, že nevzhliadol splnenie predpokladov žalobcu pre kňazskú službu v duchu cirkvi s tým, že
konkrétne veci viackrát žalobcovi osobne vysvetlil, a preto ukončil jeho prípravu na kňazstvo v Q. a vrátil
žalobcu pod jurisdikciu jeho diecézneho litoměřického biskupa J. Ex. S.. Z. G..

XX. L. listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej podľa v pracovnej
zmluve dohodnutých podmienok zamestnával, nakoľko po vykonaní právnej analýzy jednoznačne
uzavrel, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná. L. dňa XX.XX.XXXX písomne odpovedal
žalobcovi, že z titulu svojej povinnosti zabezpečovať duchovnú službu v katedrále trvá na svojom

rozhodnutí, ktorým zrušil funkciu „odborný referent - špecialista“ ID S XXXXXXXX a vytvoril funkciu
„odborný referent - špecialista - kaplán katedrály“, na základe čoho sa zamestnanie žalobcu u
žalovaného končí dňom XX.XX.XXXX.

XX. Súd podriadil skutkový stav sporu nasledovnému právnemu stavu - príslušným právnym normám:

Podľa § 61 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z. z. L. práce v znení účinnom od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX (v čase dania posudzovanej výpovede) (ďalej len „L. práce“), výpoveďou môže skončiť
pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. I. musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. L.
môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. O. výpovede sa musí

vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. O. výpovede nemožno dodatočne meniť.Podľa § 6X ods. X L. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b) , nesmie počas
dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na

toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 63 ods. X písm. b) L. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov

s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

Podľa § 63 ods. X L. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z

dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh,
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť
pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 74 L. práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. L. zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti

zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 79 ods. X L. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s

ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. L. je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 2X7 ods. 1, 3 L. práce, prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami
zamestnancov a zamestnávateľom. K. sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s

primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu.

XX. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že ním napadnutá výpoveď nenapĺňa zákonné
predpoklady platnej výpovede pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi žalovaným prijatou
organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, keď výpoveď žiadne objektívne okolnosti, z ktorých

bolo potrebné pracovné miesto žalobcu zrušiť, neobsahuje, nakoľko sám žalobca v obsahu svojej žaloby
priznal, že z rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva cieľ prijatého rozhodnutia
a to zefektívnenie zabezpečenia hlavných úloh žalovaného z dôvodu rozvíjajúcej sa pastoračnej
starostlivosti a nárastu počtu duchovných aktivít v katedrále žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca
poukazoval na písomné rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaného, ktoré presne špecifikoval aj

jeho označením už v žalobe pri iniciovaní súdneho sporu, je evidentné, že o predmetnom rozhodnutí
zo dňa XX.XX.XXXX mal v čase danie napadnutej výpovede vedomosť a teda bol oboznámený
aj s objektívnymi okolnosťami, ktoré predstavovali dôvody nutnosti vytvorenia pracovného miesta
kaplána, na ktorú funkciu žalobca nesporne nespĺňal v čase prijatia organizačnej zmeny a daniavýpovede vyžadované predpoklady, keďže kňazskú vysviacku nemal. J. hlavných pracovných úloh
žalobcu spočívajúcich v spracúvaní a realizovaní masmediálnej politiky a koordinovaní výstupov k
verejnostiatedaajracionaliterozhodnutiažalovanéhopracovnémiestožalobcuzaúčelomoptimalizácie

jeho procesov zrušiť nasvedčuje tiež skutočnosť, že ešte pred ukončením pracovného pomeru so
žalobcom realizoval v rámci svojich ostatných pracovných činností výstupy z pastoračných aktivít
ordináraprewebovústránkužalovanéhotajomníkordinárapánN.,ktorýdostatočnezabezpečilpotrebnú
publicitu a masmediálny styk žalovaného s verejnosťou. Súd mal na základe výsluchu vykonaním
osobného pohovoru so žalobcom povereného svedka preukázanú skutočnosť, že K.. Z. S. osobne

vysvetlil žalobcovi, že jeho pracovná vyťaženosť je veľmi nízka a v katedrále, ktorá je duchovným a
pastoračným centrom žalovaného, je z dôvodu nárastu pastoračnej starostlivosti a aktivít individuálneho
a hromadného charakteru nutné vytvoriť pracovné miesto kaplána, pričom žalobca vysvetlené dôvody
organizačnej zmeny vedúce k skončeniu jeho pracovného pomeru pochopil. Vzhľadom na uvedené
neobstojí námietka žalobcu, že samotná výpoveď dôvody zamestnávateľom prijatej organizačnej zmeny
a nadbytočnosti žalobcu neobsahuje, nakoľko tieto sú uvedené v rozhodnutí o organizačnej zmene

zo dňa XX.XX.XXXX a navyše žalovaný ich prostredníctvom povereného generálneho vikára pri
doručovaní výpovede dňa XX.XX.XXXX žalobcovi za prítomnosti ďalších zamestnancov na osobnom
pohovore vysvetlil, pričom aj v zmysle rozhodovacej súdnej praxe výpoveď je potrebné z hľadiska
jej platnosti posudzovať v kontexte všetkých jej predchádzajúcich dokumentov a udalostí, ktoré
výpovedné dôvody objasňujú a boli žalobcovi v rozhodnom čase známe, v dôsledku čoho nemožno

formalisticky nazerať na výpoveď striktne izolovane bez zreteľa na iné s ňou súvisiace organizačné
rozhodnutia a akty vo forme osobného rokovania o dôvodoch skončenia pracovného pomeru, na
základe ktorých skutočností nie je možné uzavrieť, že vo výpovedi neuvedené skutkové dôvody zrušenia
pracovnej pozície žalobcu a vytvorenia funkcie kaplána by boli diskvalifikovali tento jednostranný právny
úkon žalovaného z hľadiska jeho platnosti, nakoľko o skutkovom vymedzení výpovedných dôvodov

sa žalobca z rozhodnutia o organizačnej zmene ako aj pri osobnom pohovore dňa XX.XX.XXXX
jednoznačne a preukázateľne dozvedel. J. súd poznamenáva, že existencia základných zákonných
materiálnych podmienok pre platnosť výpovede - písomné rozhodnutie o organizačnej zmene,
nadbytočnosťzamestnancaapríčinnásúvislosťmedzinimijepredmetomdokazovaniavsúdnomkonaní
a konštatovanie splnenia uvedených predpokladov má vyplynúť z posúdenia okolností svedčiacich o

zamestnávateľom sledovaných organizačných cieľoch, ich možnosti dosiahnutia z hľadiska finančného
rozpočtu a finančných limitov zamestnávateľa a s tým spojenou potrebou rušenia určitých nepotrebných/
menej potrebných pracovných miest a teda vyabstrahovanie týchto troch základných podmienok nemusí
explicitne a priamo vyplynúť z písomného vyhotovenia výpovede.

XX. Vzhľadom na zrušenie jedného pracovného miesta - pracovného miesta žalobcu ako odborného
referenta so špecializáciou na mediálnu činnosť a vytvorenie tiež len jedného pracovného miesta -
odborného referenta - kaplána, je zrejmé, že žalovaným uvádzané finančné limity a obmedzený rozpočet
závislý od S. obrany SR predstavoval logický a skutočný dôvod zrušenia pracovného miesta žalobcu a
to v závislosti od hlavných úloh žalovaného, ktoré si vyžadovali posilnenie katedrály ako duchovného

a pastoračného centra žalovaného z dôvodu nárastu pastoračnej starostlivosti a aktivít duchovného
významu,ktorésvedokpríkladmovymenoval,pričomprácužalobcudokázalavedelzastrešiťajtajomník
ordinára pracujúci u žalovaného ešte v čase trvania pracovného pomeru žalobcu a teda nejednalo sa
o dodatočne vytvorenú funkciu namiesto žalobcu. S prihliadnutím na udržateľnosť rozpočtu žalovaného
tentonemoholnavýšiťpočetzamestnancovojednopracovnémiestokaplána,pretoprirodzenepracovné

miesto referenta - špecialistu na mediálnu činnosť, ktorú popri svojej hlavnej pracovnej náplni vykonával
iný zamestnanec (tajomník ordinára), zrušil a tak nie je možné prisvedčiť námietke žalobcu, že žalovaný
vo svojom vyjadrení k žalobe rozširoval, resp. dodatočne dotváral interpretáciu výpovedných dôvodov o
finančné záležitosti a slabý záujem o služby žalobcu, nakoľko tieto dôvody vzhľadom na spôsob prijatej
organizačnej zmeny (vytvorenie nového pracovného miesta za jedno zrušené) museli existovať už v

čase dania posudzovanej výpovede a museli viesť žalovaného k organizačnému rozhodnutiu tak, ako
to vyplýva z písomného rozhodnutia ordinára zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Súd nepovažoval za logické a správne odôvodňovanie absencie nadbytočnosti žalobcu jeho
tvrdením, že funkcia kaplána katedrály nemá s funkciou žalobcu nič spoločné, nakoľko práve odlišnosť

vytvorenej funkcie a nesporná nespôsobilosť žalobcu danú funkciu zastávať iba podporuje záver,
že pracovná pozícia odborného referenta - špecialistu - kaplána nebola pre žalobcu vhodným
pracovným miestom a žalovaný mu ho nemohol ponúknuť, keďže na výkon funkcie kaplána nepochybne
nespĺňal kanonickým právom stanovené požiadavky (nemal kňazskú vysviacku) a vzhľadom na to, ženovovytvorené pracovné miesto nebolo kryté rozpočtom prideleným S. obrany SR (žalobca tento fakt
žiadnym tvrdením ani dôkazom nespochybnil), žalovaný zrušil jedno pracovné miesto opodstatnene
a berúc zreteľ na hlavnú náplň práce žalobcu, ktorú bol vzhľadom na zanedbateľný rozsah jeho

pracovných úloh schopný zabezpečiť iný zamestnanec (tajomník ordinára), je racionálnym organizačné
rozhodnutie žalovaného, podľa ktorého sa stal nadbytočným zamestnancom práve žalobca.

XX. L. a nepravdivou je argumentácia žalobcu, že bol prijatý do pracovného pomeru s iným druhom
pracovnej činnosti než predstavoval druh práce organizačnou zmenou zrušeného pracovného miesta:

odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX, nakoľko jednak absolútne vôbec neuviedol, aké iné
(rozdielne) pracovné činnosti tvorili pracovnú náplň zrušeného referentského miesta ani nedeklaroval
o aké iné pracovné miesto, na ktorom by mal pôsobiť iný zamestnanec ako žalobca, by sa malo/
mohlo potenciálne jednať a zároveň opomenul skutočnosť, že pracovná pozícia - funkcia žalobcu,
ktorá je špecifikovaná v Q. pracovných činností žalobcu (odborný referent pre mediálnu činnosť)
plne zodpovedá a vystihuje jeho druh pracovnej činnosti vymedzený v pracovnej zmluve ako tvorivé

spracúvanie masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov k verejnosti, pričom kódové označenie
prijatou organizačnou zmenou zrušeného pracovného miesta nijako nespochybňuje skutočnosť, že
išlo o pracovné miesto žalobcu, ale ide len o jeho číselnú špecifikáciu. Vychádzajúc zo žalovaným
predloženého Q. o výške a zložení funkčného platu žalobcu, v ktorom je jeho funkcia zadefinovaná ako
„odbornýreferent-špecialista“,nevednoakýmilogickýmiúvahamisažalobcariadil,keďdospelkzáveru,

že jeho pracovné miesto sa líši od pozície: „odborný referent - špecialista ID S XXXXXXXX“, ktorej
označenie na rozdiel od platového dekrétu tvoriaceho prílohu pracovnej zmluvy žalovaný v rozhodnutí o
organizačnej zmene a výpovedi doplnil iba o číselný kód pracovného miesta. J. v konaní bola nesporná
skutočnosť, že jediným odborným referentom špecializujúcim sa na mediálnu činnosť, resp. spracúvanie
masmediálnejpolitikyžalovanéhobolibažalobca,pretojezrejmáanepochybnázlučiteľnosťpracovného

miesta žalobcu s úlohami a kompetenciami zrušenej funkcie.

XX. J. ani žalobcom spochybňovaná nemožnosť žalovaného, aby ho ďalej na svojej pôvodnej pozícii
zamestnával, nakoľko na internetovej stránke žalovaného zverejňované správy a fotografie z aktivít Q.
nepreukazujú skutočnosť, že funkcia masmediálnej politiky a koordinovania výstupov k verejnosti je

naďalej u žalovaného vykonávaná, pričom nesporným bol fakt, že publicitu pastoračných aktivít ordinára
zabezpečoval v rámci svojich ostatných pracovných úloh aj tajomník ordinára, ktorý vzhľadom na nie
významnú vyťaženosť žalobcu v masmediálnej oblasti dokázal zabezpečiť žalovanému dostatočný
informačný servis a žalovaný ako rozpočtová organizácia svojím organizačným rozhodnutím konal
v súlade s efektívnym hospodárením v oblasti štátnej správy, keď svoju masmediálnu politiku vedel

realizovať prostredníctvom jednej pracovnej sily, ktorá popri svojej hlavnej (inej) pracovnej náplni
mohla efektívne zabezpečovať aj masmediálnu činnosť žalovaného bez potreby zamestnanca osobitne
zamestnaného výlučne za účelom spracúvania masmediálnej politiky. L. súd opätovne zdôrazňuje, že
pracovné miesto tajomníka ordinára žalovaný nevytvoril dodatočne - po skončení pracovného pomeru
so žalobcom ani po svojom rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa XX.XX.XXXX, preto nemožno

uvažovať o účelovom zrušení pracovného miesta žalobcu.

XX. K. ide o námietku žalobcu týkajúcu sa povinnosti zamestnávateľa riadne prerokovať výpoveď
so zástupcami zamestnancov, súd nesúhlasne so žalobcom uvádza, že žalovaný dôkazom opaku
preukázal, že písomnú žiadosť (list č. Q.-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) o prerokovanie návrhu

výpovede príslušnej odborovej organizácii doručil, pričom je právne irelevantné, či žalobca mal
vedomosť od zástupcov zamestnancov o im doručenej žiadosti a rovnako je právne bezvýznamnou
skutočnosť, že prorokovanie výpovede nenastalo pri osobnom pohovore dňa XX.XX.XXXX, na ktorom
žalobca výpoveď prevzal, ba dokonca tento nesporný fakt podporuje súladný postup žalovaného
s ustanovením § 74 L. prace, v zmysle ktorého sa vyžaduje, aby zamestnávateľ prerokoval výpoveď so

zástupcami zamestnancov vopred, preto ak odborová organizácia nepochybne prerokovala rozhodnutie
o organizačnej zmene ešte dňa XX.XX.XXXX a následne v zmysle písomného stanoviska odborová
organizácia prerokovala návrh výpovede dňa XX.XX.XXXX, je zrejmé, že právny akt prerokovania
výpovede so zástupcami zamestnancov nastal lege artis pred daním/doručovaním výpovede žalobcovi.
So zreteľom na obsah zápisnice z pracovného stretnutia predsedníctva odborovej organizácie

žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX neobstojí domnienka žalobcu, že písomné rozhodnutie o organizačnej
zmene nebolo vôbec zástupcom zamestnancov predložené a prerokované, nakoľko z uvedenej
zápisnice dokonca vyplýva, že členovia odborovej organizácie sa informovali o novovytvorenom
pracovnom mieste kaplána a jeho vhodnosti/nevhodnosti vo vzťahu k žalobcovi a teda prebiehal medzinimi a žalovaným dialóg, zaujímali sa o predpoklady a požiadavky kladené na vzniknutú funkciu,
možnosť ďalšieho zamestnávania žalobcu, preto je možné spoľahlivo konštatovať naplnenie právneho
inštitútu prerokovania výpovede v materiálnom - vecnom slova zmysle, keď zástupcovia zamestnancov

sa neobmedzili iba na formálnu vetu, že rozhodnutie ordinára o organizačnej zmene „vzali na vedomie“
tak, ako sa snažil navodiť dojem žalobca, ale prerokovali návrh výpovede, ktorej znenie je uvedené v
druhom odseku stanoviska odborovej organizácie zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 74 v spojení s § 2X7
ods. 1, 3 L. práce. V. nie je správny názor žalobcu, že žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie výpovede
zástupcami zamestnancov neobsahovala náležitosti výpovede, nakoľko porovnaním žiadosti zo dňa

XX.XX.XXXX a výpovede zo dňa XX.XX.XXXX je nepochybné, že oba dokumenty navzájom obsahovo
korešpondujú a zástupcovia zamestnancov nadobudli vedomosť o všetkých aspektoch výpovede ako
dôsledku prijatej organizačnej zmeny.

XX. Vo svetle všetkých vyššie uvedených dôvodov, keď žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom
výpoveďou z dôvodu organizačnej zmeny, v príčinnej súvislosti s ktorou žalobca vzhľadom na potrebu

prijatia kaplána do katedrály Q. a vzhľadom na nutnosť zachovať rovnaký počet pracovných miest
v organizačnej štruktúre žalovaného (pre obmedzený rozpočet napojený na S. obrany SR) sa stal s
účinnosťou písomného rozhodnutia o organizačnej zmene nadbytočným zamestnancom, keď žalovaný
riadne prerokoval výpoveď z pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, keď nedisponoval
voľným vhodným pracovným miestom, ktoré by mohol v rámci plnenia svojej ponukovej povinnosti

žalobcovi ponúknuť, keď listinnými dôkazmi súvisiacimi s výpoveďou a osobným prerokovaním
výpovede so žalobcom a objasnením mu dôvodov skončenia jeho pracovného pomeru preukázal
určitosť vymedzenia skutkových výpovedných dôvodov, ktoré sú nezameniteľné s iným výpovedným
dôvodom, a keď počas dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru a ani doposiaľ znovu
nevytvoril zrušené pracovné miesto žalobcu a neobsadil ho novým zamestnancom, súd dospel k záveru,

že nároku žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie je možné priznať procesný
úspech, ním napadnutá výpoveď je platná, a preto žalobu v celom rozsahu určovacieho návrhu (a logicky
aj v súvisiacom, nevyčíslenom nároku na náhradu mzdy) ako vecne nedôvodnú zamietol.

XX. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. X v spojení s § 262 ods. X U. na

základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do XX dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § X62 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).