Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, February 11, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2T/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323010224
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323010224.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10 2T/22/2023

Okresný súd Levice samosudcom Mgr. Tomášom Uhrikom v trestnej veci proti obžalovaným A. B. a C.
D. pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek 1, odsek
3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12.02.2024, takto

r o z h o d o l :

2 2T/22/2023

Obžalovaní:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v E., F., bytom E., G. XX, F., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody H. od 07.10.2022,

C. D., narodený XX.XX.XXXX v E., F., bytom E., I. XXX, F., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na

výkon trestu odňatia slobody H. od 07.10.2022,

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i ,ž e

Rafeeq Margoum ako vodič nákladného motorového vozidla zn. J. K. sivej farby s poľským EČV: L., VIN:
L. a C. D. ako vodič sprevádzajúceho osobného motorového vozidla značky K. M. s poľským TEČ: I.,
dňa 07.10.2022 v čase okolo 12.25 h umožnili najmenej štyrom osobám
1. G. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. B. XX, C.,

X. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. B. XX, C.,
X. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
X. P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.,
prekročiť štátnu hranicu z Maďarska na územie Slovenskej republiky tak, že tieto osoby naložili v
presne nezistenom čase na neznámom mieste na území Maďarska do motorového vozidla zn. J. K. s
poľskými EČV: L. a tieto previezli cez hraničný prechod Slovenskej republiky s Maďarskom, v Šahách
- Parassapuszta na územie Slovenskej republiky a následne s nimi chceli pokračovať cez Slovenskú

republiku na bližšie neurčené miesto, pričom po prejdení hraničného prechodu A. B. odmietol na pokyn
zastaviť hliadke Obvodného oddelenia PZ Šahy, ktorá následne vozidlo prenasledovala cez mesto Q.,
pričom vodič vozidla A. B. odbočil na ul. R., kde vozidlo odstavil na konci parkoviska spoločnosti ZF
Slovakia a spolu s ostatnými osobami z vozidla sa pokúsili z miesta ujsť, avšak následne boli A. B.
a C. D. zadržaní príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Šahy aj s ostatnými štyrmi cudzími štátnymi
príslušníkmi,bezdokladovtotožnostiaplatnýchvízumožňujúcichosobámpochádzajúcimztretíchkrajín
vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky

t e d a- spoločným konaním pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, umožnili nedovolené prekročenie štátnej hranice

Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a uvedený čin spáchali závažnejším spôsobom konania
- na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l i

zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek 1, odsek 3
písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona

a z a t o i m u k l a d á

obžalovanému A. B.
podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov.

obžalovanému C. D.
podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, trest odňatia

slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

7 2T/22/2023

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. 1Pv 423/22/4402-56 zo dňa
14.02.2023, podanej pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k §
355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j)
Trestného zákona, prejednal Okresný súd Levice trestnú vec proti obžalovaným A. B. a C. D. a na
hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, prečítaním zápisníc o výpovedi

svedkov z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov a vykonaním listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2023 po príslušnom zákonnom poučení podľa §
257Trestnéhoporiadkuurobilvyhlásenieotom,žesacítibyťvinnýzoskutku,ktorýmujekladenýzavinu
v obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c),
d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátorky,
súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na

hlavnom pojednávaní nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Vyhlásenieobžalovaného A. B. o vine bolo v zhode s dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní, pričom
protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písmeno j) Trestného zákona, ako po stránke subjektívnej, tak aj po stránke objektívnej. Takýmto
postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej
vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný.

Obžalovaný C. D. na hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2023 po príslušnom zákonnom poučení podľa §

257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť nevinný.

Obžalovaný A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v F. našiel na aplikácii telegram
ponuku práce. Táto ponuka ho oslovila, malo ísť o prepravu, preto túto ponuku prijal. Muž, ktorý túto
ponuku práce zverejnil sa ho opýtal, či by vedel zohnať ešte jednu osobu. Tak išiel za svojim bratrancom
C.apovedalmu,žemátakútoponukupráceačibychcelísťsním.SpoluletelidoR..VR.ichkontaktoval

iný muž. Zatelefonoval mu, prišiel za nimi, za ním a za C. a dal im k dispozícii 2 autá. Tak isto im dal
súradnice v P. kam majú ísť. Prišli do P. do hotela, tam spali asi 3, alebo 4 hodiny a potom ho zobudil
telefón. Dostal ďalšie súradnice, na ktorých mal vyzdvihnúť ľudí. Išiel tam so C.. Vyzdvihol ľudí a vydal
sa na cestu do R. cez C.. C. poslal adresu kam v R. majú dostať. Na Slovensku boli zadržaní. Prišli sem
spolu za účelom vykonania práce. Mrzí ho, že ohrozil ľudí a mrzí ho, že spáchal tento čin. Povedal C.,

že idú prevážať ľudí, hoci osoba, ktorá mu tú prácu zadávala mu povedala, že je to v podstate legálna
činnosť, takže C. iba normálne povedal, že idú prevážať ľudí a dostanú za to peniaze. Spolu mali dostať
5.000,- eur, z toho on mal dostať 2.500,- eur a C. 2.500,- eur, to bolo sľúbené. Vždy, keď od spomínanej
osoby dostal adresu, tak C. túto adresu preposlal a mal zapnutú naživo lokalizáciu a išiel stále pred ním
približne nejaké 2 minútky.

Obžalovaný C. D. na hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2023 uviedol, že obžalovaný B. ho zavolal na
cestu. Povedal mu, že mal dostať nejakú pracovnú ponuku kvôli ktorej musí vycestovať do zahraničia.
Opýtal sa ho, či chce ísť s ním a on mu povedal, že áno, bez toho, aby o tom vedel niečo viac. Myslel
si, že idú do zahraničia, už dávno nebol na dovolenke, tak si jednoducho povedal, že ide tiež. Z letiska

z I. išiel na K. M. a A. na J. K., tak išli do B. do P.. Ráno A. zobudil telefón, dostal súradnice v B.. Opýtal
sa ho, či ide s ním, ale bol veľmi ospalý, tak mu povedal, že či by mohol vyraziť a poslať mu súradnice
a, že vyrazí o niečo neskôr. Mal súradnice od A., keď bol skoro na danom mieste, bol tam veľký les.
Nebol si istý, či sa tam s autom dostane, či sa mu to podarí, tak tam nevošiel autom a potom dostal nové
súradnice a išiel tam na to miesto. Na hlavnom pojednávaní dňa 19.02.2024 doplnil, že chcel by priznať

svoju vinu. Vedel, že A. robí niečo nelegálne, hoci to spočiatku nevedel, preto to popieral. Išiel s ním
na miesto, odkiaľ zobral ľudí, ale nevedel, čo sú to za ľudia, ani o aký trestný čin má ísť, nevedel o tom
takmer nič. Viackrát ho varoval pred políciou, lebo ho o to žiadal, tak to urobil. To je to k čomu sa chce
priznať, že ho to veľmi mrzí, hovorí už od začiatku.

Zo znaleckého posudku znalca Doc. Ing. Miroslava Mokrého, PhD. č. 89/2023 vyplýva komunikácia
a správy zabezpečené z mobilného telefónu obžalovaného C. D.. V doplnení č. 1, číslo 105/2023 znalec
vypracoval v listinnej podobe zaistený pohyb – cesty podľa lokalizačných údajov z časového obdobia
od 06.10.2022 do 07.10.2022 vrátane.

Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Ľubice Slováčikovej č. 47/2023 vyplýva, že obžalovaný D.
v čase skutku netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného boli zachované. Obžalovaný D. je
schopný chápať zmysel trestného konania, účel trestného postihu a prípadného trestu. Látková, či
nelátková závislosť u obžalovaného nebola preukázaná. Obžalovaný D. netrpí duševnou poruchou

z okruhu psychóz, preto z psychiatrického hľadiska nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Z výpovedí svedkov z prípravného konania B. N., N. O., G. N. O., P. G., štátni občania K., C. a B., ktorí
tvorili posádku vozidla J. K. vyplýva, že sa chceli dostať do A., H. a Q. z dôvodu zarobenia si peňazí,
nechceli ostať na C..

Svedkovia P. B. S. a T. B. I., príslušníci OO PZ Šahy, vypovedali k okolnostiam týkajúcim sa zadržania
oboch obvinených dňa 07.10.2022.Obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný, nebol priestupkovo postihovaný a nie je voči nemu
vedené iné trestné stíhanie.

Obžalovaný C. D. nebol doposiaľ súdne trestaný, nebol priestupkovo postihovaný a nie je voči nemu
vedené iné trestné stíhanie.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Národnej
ústredne Interpol vyplýva, že obžalovaný A. B. má evidované policajné záznamy, kde väčšinou vystupuje

v súvislosti s obchodovaním s omamnými látkami, a obžalovaný C. D. má evidované záznamy za
napadnutie a držbu ľahkých drog.

Okresný súd Levice v predmetnej veci vykonal dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými
dôkazmi tak, aby bol náležite zistený skutkový stav v danej trestnej veci v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie súdu. Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach

v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru bez akýchkoľvek rozumných
pochybností, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku a že ho spáchali
obžalovaní.

Na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, uznal súd

obžalovaného C. D. vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestnéhozákonak§355odsek1,odsek3písmenod)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmeno
j)Trestnéhozákona,nakoľkodospelkzáveru,žeprokurátorakonositeľdôkaznéhobremenanahlavnom
pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu preukázal, že obžalovaný v uvedenom prípade spáchal
skutok uvedený v obžalobe a zároveň preukázal, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné

znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona po subjektívnej aj objektívnej stránke. Po
subjektívnej stránke sa jedná o priamy úmysel v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona, keďže
obžalovaný chcel porušiť právne vzťahy, ktoré sú chránené Trestným zákonom a aj ich porušil.

Obžalovaný C. D. počas celého súdneho konania svoju vinu popieral, s výnimkou výsluchu na
poslednom hlavnom pojednávaní, kedy svoju vinu priznal a svoje konanie oľutoval. Vina obžalovaného
C. D. je jednoznačne preukázaná výpoveďou obžalovaného A. B., ktorý podrobne opísal celý priebeh
skutku, ako oslovil C. D. na prácu, pričom mu povedal, že sa bude jednať o prevoz osôb a dostanú
za to peniaze. Taktiež opísal okolnosti ohľadom vzájomnej komunikácie, ako aj okolnosti počas

prechodu štátnou hranicou, pričom obžalovaní počas celého priebehu vzájomne komunikovali, posielali
si súradnice a pokyny, pričom obžalovaný D. priznal, že viackrát varoval B. pred políciou, lebo ho
o to žiadal. Uvedené je podporené aj znaleckým posudkom ohľadom zabezpečenej komunikácie. Súd
výpovede A. B. vyhodnotil ako vierohodné, nakoľko počas priebehu celého trestného konania vypovedal
o podstatných okolnostiach zhodne a nedošlo z jeho strany k zmene výpovede. Výpoveď obžalovaného

A. B. je síce rozhodujúcim dôkazom, na ktorom je založený výrok o vine obžalovaného C. D., tá je
však podporená aj ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, a to výpoveďou svedkov –
prevážaných osôb, ako aj výpoveďou príslušníkov OO PZ prítomných pri zadržaní.

Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich

a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom
obžaloby, spáchal obžalovaný C. D.. Z týchto dôkazov možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok
spolu s obžalovaným A. B. spáchal obžalovaný C. D. a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.
Obžalovaný C. D. konal v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem
chránený Trestným zákonom. Ako trestne zodpovedná osoba z hľadiska veku a príčetnosti konal vo

forme priameho úmyslu, keďže si bol plne vedomý protizákonnosti svojho konania spočívajúceho v
tom, že umožnil cudzím štátnym príslušníkom vstup na územie SR nedovoleným spôsobom, t. j. bez
príslušných platných dokladov, prekročiť štátnu hranicu Slovenska, a to ako vodič sprevádzajúceho
vozidla ich prevezením cez štátnu hranicu a následne aj cez územie SR za účelom ich dopravenia do
ďalších štátov.

S poukazom na uvedené je súd presvedčený, že vykonaným dokazovaním bola trestná činnosť
obžalovaného C. D. v celom rozsahu preukázaná a jeho následná trestná zodpovednosť je plne
dôvodná. Konanie obžalovaného, ktorý je plne trestnoprávne zodpovedným subjektom, naplnilo všetkyzákonné znaky zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek
1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, a ktorý ich vykazuje tak po stránke objektívnej, ako aj po
stránke subjektívnej, čím je predmetný trestný čin protiprávny v zmysle ustanovenia § 8 Trestného

zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu v prípade obžalovaného A. B. vychádzal súd z kritérií uvedených
v § 34 odsek l až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona a prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, zároveň súd prihliadol na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že nezistil u obžalovaného žiadnu
priťažujúcu okolnosť a zároveň zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona,
a to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písmeno l), a to že
obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, postupoval v zmysle
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností,

znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pre zločin prevádzačstva
podľa § 355 odsek 3 Trestný zákon stanovuje trestnú sadzbu v rozpätí od 7 rokov až do 10 rokov. Po
znížení hornej hranice o jednu tretinu bola určená trestná sadzba odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov
do 9 rokov.

Súd zároveň skúmal, či v prípade ukladania trestu obžalovanému neprichádza do úvahy použitie
ustanoveniaomimoriadnomzníženítrestu.Súddospelkzáveru,žepoužitietrestnejsadzbyustanovenej
zákonom by bolo vzhľadom na pomery obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil predovšetkým postoj obžalovaného B. k trestnej činnosti, ktorej sa
dopustil a ku ktorej už v priebehu prípravného konania priznával, spolupracoval s orgánmi činnými
v trestnom konaní, svoje konanie úprimne oľutoval, vyjadril kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti
a snahu po náprave, popísal akým spôsobom sa trestnej činnosti dopustil a na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijal všetky účinky uznania viny a to aj po poučení o výške

a druhu trestu, ktorý prichádzal do úvahy pri predmetnom trestnom čine. Súd s poukazom na všetky
tieto skutočnosti ako aj pomery obžalovaného, ktorý pred skutkom navštevoval školu a mal aj prácu /č. l.
40 spisu/, jeho postoj k trestnej činnosti, že nebol doposiaľ súdne trestaný, možno dôvodne očakávať, že
na dosiahnutie nápravy a prevýchovy obžalovaného, zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti
splní aj nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere nižšej ako 7 rokov.

S poukazom na tieto skutočnosti súd uložil trest pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby
podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, a to vo výmere tri roky šesť mesiacov. Súd je
toho názoru, že takto uložený trest bude spĺňať tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu s poukazom
na aktuálnu spoločenskú situáciu a zvyšujúci sa nárast trestnej činnosti v oblasti nelegálnej migrácie,

ako aj s dôrazom na odradenie od páchania danej trestnej činnosti. Takýmto trestom bude podľa názoru
súdu dosiahnutý jeho účel, pretože postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným
tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby
viedol riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania trestnej činnosti.

Súd však s poukazom na charakter trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný charakter, koristí z nelegálnej
migrácie ľudí, ktorí opúšťajú svoje krajiny pre nepriaznivú životnú situáciu, vojenské konflikty alebo
z ekonomických dôvodov, je vysoko organizovaná a v ostatnom období má zvyšujúci nárast napriek
opatreniam, ktoré vyvíjajú tak orgány Slovenskej republiky ako aj ostatných susedných štátov sa
obžalovaný zapojil do takejto nelegálnej činnosti, pričom si musel byť vedomý jej charakteru, keďže

ako sám obžalovaný B. uviedol, ľudia mu nastupovali do motorového vozidla na odľahlom mieste v
lese, komunikoval ohľadom polôh a pohybu za účelom vyhnutia sa polícii, dospel k záveru, že účel
trestu nebude splnený uložením trestu odňatia slobody v nižšej výmere ako 3 roky 6 mesiacov, resp.
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že
obžalovaný svojim konaním naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu, keďže

sa ho dopustil závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách.

K nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného poriadku, súd udáva, že
túto poľahčujúcu okolnosť nie je možné automaticky priznať len z toho dôvodu, že obžalovaný B.sa k spáchaniu trestného činu priznal a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Zistenie
tejto konkrétnej poľahčujúcej okolnosti je prísne individuálne a musí byť odôvodnené konkrétnymi
okolnosťami, keď páchateľ trestného činu, v procesnom postavení obžalovaného, významným a

výraznýmspôsobomzjednodušíprácuorgánovčinnýchvtrestnomkonaníasúdupridokazovanítrestnej
činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný bol pri spáchaní trestného činu prichytený orgánmi
polície a z dokazovania v prípravnom konaní bola trestná činnosť dostatočne zadokumentovaná a
preto nie je možné konštatovať, že vyhlásením o vine obžalovaný výrazným spôsobom napomáhal
súdu pri dokazovaní jeho trestnej činnosti. K nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno

d/ Trestného zákona, súd udáva, že obžalovaný síce spáchal trestný čin vo veku blízkom veku
mladistvých,alesúdnemalpreukázané,žebytátoskutočnosťmalavplyvnajehorozumovúalebovôľovú
spôsobilosť, a uvedené ani náznakom nevyplývalo zo žiadneho dôkazu, resp. vyjadrenia obžalovaného.
Je potrebné zdôrazniť, že súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, že svoje konanie považoval za legálnu
prácu, pretože vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a celkovú situáciu týkajúcu sa nedovoleného
prekračovania štátnej hranice občanov tretích krajín, muselo byť obžalovanému bez ohľadu na jeho

mladý vek zjavné, že jeho konanie je trestnou činnosťou. Je potrebné zdôrazniť, že osobné pomery
obžalovaného a to aj vrátane jeho veku blízkom mladistvým, boli významne a výrazne zohľadnené
súdom pri ukladaní trestu odňatia slobody, keď súd zmiernil trest odňatia slobody obžalovanému za
trestný čin vysokej miery závažnosti aplikáciou ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona o polovicu
pod zákonnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby.

Súd obžalovaného B. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin.

Zároveň súd obžalovanému B., ktorý je štátny príslušník F., ktorému nebol poskytnutý na území
Slovenskej republiky azyl ani doplnková ochrana, uložil trest vyhostenia na dobu 5 rokov, ktorý spočíva
v tom, že osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol poskytnutý azyl
alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, sa zakáže zdržiavať sa na území Slovenskej republiky.

ÚčelomtrestuvyhosteniajeodňaťpáchateľovitrestnéhočinumožnosťzdržiavaťsanaúzemíSlovenskej
republikyatýmmuzabrániťajvďalšompáchanítrestnejčinnostinajejúzemí.Súdzároveňpoukazujena
všeobecný záujem Slovenskej republiky, ktorým je ochrana spoločnosti pred ďalším páchaním rovnakej
trestnej činnosti.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného C. D. postupoval súd v zmysle ustanovení
§ 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania
trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu
páchateľa a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa §
355 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona

s ustanovenou trestnou sadzbou sedem rokov až desať rokov. Posudzovaný zločin prevádzačstva,
ktorého sa obžalovaný dopustil, je úmyselným trestným činom.

Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, zohľadnil
pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností s prihliadnutím na to, že nezistil

u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť a zároveň zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písmeno j) Trestného zákona, a to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a
podľa § 36 písmeno l), a to že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval, postupoval v zmysle § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého, ak prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu

tretinu. Pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 3 Trestný zákon stanovuje trestnú sadzbu v rozpätí
od 7 rokov až do 10 rokov. Po znížení hornej hranice o jednu tretinu bola určená trestná sadzba odňatia
slobody v rozpätí od 7 rokov do 9 rokov.

Súd zároveň skúmal, či v prípade ukladania trestu obžalovanému neprichádza do úvahy použitie

ustanoveniaomimoriadnomzníženítrestu.Súddospelkzáveru,žepoužitietrestnejsadzbyustanovenej
zákonom by bolo vzhľadom na pomery obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.Súd pri ukladaní trestu zohľadnil predovšetkým postoj obžalovaného D. k trestnej činnosti, ktorej sa
dopustil a ku ktorej sa priznal na poslednom hlavnom pojednávaní a svoje konanie oľutoval. Súd
uvádza, že pri ukladaní trestu zohľadnil mieru závažnosti poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno

l) Trestného zákona, keď je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný počas celého prípravného konania
vinu popieral, taktiež na prvom hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti nevinný, a až na poslednom
hlavnom pojednávaní priznal svoju vinu. Zároveň súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, že svoje
konanie považoval spočiatku za legálnu prácu, pretože vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a
celkovú situáciu týkajúcu sa nedovoleného prekračovania štátnej hranice občanov tretích krajín, muselo

byť obžalovanému zjavné, že jeho konanie je trestnou činnosťou. Je potrebné zdôrazniť, že osobné
pomery obžalovaného a to aj vrátane jeho veku blízkom mladistvým, spôsobu spáchania činu, ako aj
okolností prípadu, boli významne a výrazne zohľadnené súdom pri ukladaní trestu odňatia slobody, keď
súd zmiernil trest odňatia slobody obžalovanému za trestný čin vysokej miery závažnosti aplikáciou
ustanovenia§39odsek1Trestnéhozákonaotakmerpolovicupodzákonnúhranicuustanovenejtrestnej
sadzby. Súd je toho názoru, že takto uložený trest bude spĺňať tak individuálnu, ako aj generálnu

prevenciu s poukazom na aktuálnu spoločenskú situáciu a zvyšujúci sa nárast trestnej činnosti v oblasti
nelegálnejmigrácie,akoajsdôrazomnaodradenieodpáchaniadanejtrestnejčinnosti.Takýmtotrestom
bude podľa názoru súdu dosiahnutý jeho účel, pretože postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti
pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho
prevýchovu tak, aby viedol riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania trestnej činnosti.

Súd s poukazom na všetky tieto skutočnosti ako aj rodinné pomery obžalovaného, ktorý sa pred skutkom
staral o svojich starých rodičov odkázaných na jeho starostlivosť a mal aj prácu /č. l. 41 spisu/,
jeho postoj k trestnej činnosti, že nebol doposiaľ súdne trestaný, možno dôvodne očakávať, že na
dosiahnutie nápravy a prevýchovy obžalovaného, zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti splní

aj nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere nižšej ako 7 rokov. S poukazom na tieto skutočnosti
súd uložil trest pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1, odsek 3
písmeno d) Trestného zákona, a to vo výmere štyri roky.

Súd však s poukazom na charakter trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný charakter, koristí z nelegálnej

migrácie ľudí, ktorí opúšťajú svoje krajiny pre nepriaznivú životnú situáciu, vojenské konflikty alebo
z ekonomických dôvodov, je vysoko organizovaná a v ostatnom období má zvyšujúci nárast napriek
opatreniam, ktoré vyvíjajú tak orgány Slovenskej republiky ako aj ostatných susedných štátov sa
obžalovaný zapojil do takejto nelegálnej činnosti, pričom si musel byť vedomý jej charakteru, keďže bol
prítomný pri tom ako ľudia nastupovali do motorového vozidla na odľahlom mieste v lese, komunikoval

s obžalovaným B. ohľadom polôh a pohybu za účelom vyhnutia sa polícii, dospel k záveru, že účel
trestu nebude splnený uložením trestu odňatia slobody v nižšej výmere ako 4 roky, resp. trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že obžalovaný
svojim konaním naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu, keďže sa ho dopustil
závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách.

Súd obžalovaného D. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin.

Zároveň súd obžalovanému D., ktorý je štátny príslušník F., ktorému nebol poskytnutý na území
Slovenskej republiky azyl ani doplnková ochrana, uložil trest vyhostenia na dobu 5 rokov, ktorý spočíva
v tom, že osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol poskytnutý azyl
alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, sa zakáže zdržiavať sa na území Slovenskej republiky.

ÚčelomtrestuvyhosteniajeodňaťpáchateľovitrestnéhočinumožnosťzdržiavaťsanaúzemíSlovenskej
republikyatýmmuzabrániťajvďalšompáchanítrestnejčinnostinajejúzemí.Súdzároveňpoukazujena
všeobecný záujem Slovenskej republiky, ktorým je ochrana spoločnosti pred ďalším páchaním rovnakej
trestnej činnosti.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.Poučenie:

7 2T/22/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 2T/22/2023.
O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodený
môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.