Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011195
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8115011195.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
05.10.2023 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom D., E. F. XXXX/X

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov, pod č. 1 Pv 107/15/7707-25 zo dňa
28.09.2015, podanej na tunajší súd dňa 06.10.2015, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

vobdobínajmenejodpresnenezistenéhodňaletnýchmesiacovroku2014do02.02.2015vbytenaul.E.
F. X E. D. a inde zo žiarlivosti vystavoval fyzickému a psychickému konaniu, ponižovaniu a pohŕdavému
zaobchádzaniu svoju manželku G. C. B., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že bezdôvodne jej vulgárne

nadával, bil ju po rôznych častiach tela, sexuálne ponižoval tak, že ju zatlačil do kúta, chytil ju za ruky,
stláčal jej prsia oboma rukami, snažil sa jej rukou dostať do rozkroku, alebo ju hodil na posteľ alebo gauč
a strkal jej prsty do pošvy, rozťahoval jej nohy, snažil sa ju nasilu bozkávať, ukazoval jej svoj obnažený
pohlavný úd, hoci si nevyžadoval pohlavný styk, trhal na nej oblečenie aj pred jej maloletými deťmi,
vyčítal jej, že je tučná a škaredá, dňa 18.08.2014 jej vyvesil dvere na toalete a sledoval ju pri vykonávaní
veľkej potreby, čo bolo to pre ňu ponižujúce, spôsobil jej zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie,

dňa 13.10.2014, kedy ju fyzicky napadol a spôsobil jej pomliaždenie chrbta ľavej ruky, pomliaždenie ľavej
nohy, pomliaždenie hrudníka spredu vľavo, dňa 23.12.2014 po predchádzajúcej hádke ju zamkol v izbe
syna a dvere zatarasil skriňou, pričom, keď ju chcela maloletá dcéra vyslobodiť, privrel jej prsty do dverí,
následne ju hodil na posteľ, bil ju a rozťahoval jej nohy, chytal ju silno za prsia, pritom zatínal zuby, chcel
ju ponížiť, čím jej spôsobil modriny na prsiach a vnútornej strane stehien, následne dňa 31.12.2014,
kedy boli v byte sami dvaja dochádzalo k hádkam z dôvodu jeho žiarlivosti, zobral jej mobilný telefón, v
dôsledku čoho sa nemohla skontaktovať s deťmi, ktoré boli u starej mami a keď žiadala jeho vrátenie,

udieral ju rukou, stále jej opakoval, že sa má priznať koho má, a keď mu povedala, že nikoho nemá, chytil
ju rukou zozadu za krk, začal ju ťahať dozadu, pričom spadla na zem a svoje prsty jej tlačiť do úst, až do
hrdla, otváral jej na silu ústa, stláčal jej predlaktia a vulgárne jej nadával, čím jej spôsobil pomliaždenie
hrudníka spredu na ľavej strane, nad prsníkom, pomliaždenie na chrbte, na pravom predlaktí, pričom
menovaná vyhľadala lekárske ošetrenie až dňa 12.01.2015, keď odišiel obžalovaný z domu do práce,
lebo mala bolesti krku, kde jej pri tomto vyšetrení boli zistené aj staršie hematómy na bruchu v ľavom

podrebrí a na oboch stehnách na prednej strane, dňa 02.02.2015 v byte bezdôvodne znížil teplotu v byte
na minimum, pričom keď ho prosila, aby mohla prikúriť, tak jej začal fackovať tvár, sácať ju a vulgárne jej
nadávať a to aj v prítomnosti maloletej dcéry, následne spiacu dcéru v noci zobudil tak, že v nočnej dobe
vošiel do jej izby, rozsvietil svetlo a vulgárne nadával a ponižoval jej matku pred jej maloletou dcérou,
pričom nasledujúceho dňa poškodená podala na polícii trestné oznámenie z obavy pred jeho ďalším
konaním,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 06.10.2015 obžalobu pod
sp. zn. 1Pv 107/15/7707 – 25 na obžalovaného A. B. C. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný

dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý
prokurátorka v podanej obžalobe právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.04.2016 po poučení o možnosti urobiť niektoré
z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný /

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku/. Preto súd na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne – poškodenej, svedkov, znalcov, prečítal
obsah listinných dôkazov, vrátane pripojených spisov a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný na tomto termíne hlavného pojednávania vypovedal, že v letných mesiacoch prišlo jeho

bývalej manželke rozhodnutie z Katastrálneho úradu v Prešove o povolení vkladu vlastníckeho práva k
bytu, ktorý jej daroval. Po tomto dni sa správanie jeho manželky zmenilo. Celé leto poškodená ako jeho
manželka trávila u svojej mamy v Ľubici a u kamarátky H.. Mala k dispozícii jeho auto a bankomatovú
kartu, takže on bol s ňou v minimálnom styku. Aj na jeseň s ňou bol v minimálnom kontakte. Ak by
poškodenú týral, určite by neprehlásila deti do školy v Prešove od septembra 2014. Podľa neho to

obžalovaná pripravoval, lebo v darovacej zmluve je klauzula v bode 3.7., že keď on poruší dobré mravy,
tak prejde celý byt na poškodenú. Zmluvu spisovala poškodená a on ju podpísal preto, lebo ju mal
rád. Obžalovaný zdôraznil, že aj jej prvý manžel jej daroval polovičku rodinného domu, ktorý zdedil po
rodičoch v Novej Lesnej a keď sa po rozvode domáhal vrátenia daru, súdy prehral a poškodená je stále
spoluvlastníčkou rodinného domu svojho prvého manžela. S poškodenou žil od roku 2008 a v roku 2013

uzavrelimanželstvo.Hádkyvoväčšejmierepramenilizdôvodufinančnýchprostriedkov,lebopoškodená
nemala vzťah k práci. Za 5 rokov, čo bývali v Prešove, nikde nepracovala. On sa staral o deti a aj
o poškodenú, lebo podľa jej tvrdenia jej prvý manžel neposielal výživné. Mal úspory, ktoré mu postupne
došli a tak v nákladoch na rodinu a deti mu pomáhala jeho mama. Vypovedal o príjmoch manželky
pochádzajúcich z práce v Nemecku a od prvého manžela pri rozvode, ktoré ale poškodená nepoužila

na domácnosť. Poprel, že by poškodenej vulgárne nadával a má aj nahrávku, ako poškodená vulgárne
nadáva jemu. Poprel, že ju niekedy fyzicky napadol. Od jesene 2014 s poškodenou intímne nežil. Podľa
neho mala poškodená veľký sexuálny apetít a jej životným štýlom bolo žiť naraz minimálne s dvoma
mužmi. Preto ani nevie, kde poškodená trávila čas v lete a na jeseň 2014. O rozvode s predchádzajúcim
manželom nevie, len vie, že na jar 2013 bola rozvedená a na neho naliehala, aby sa vzali. Do leta 2014

chodilajnanávštevukmatkepoškodenej.Vroku2013mupoškodenásosvojoumatkoudalipodmienku,
že kým na poškodenú neprepíše byt, tak ona sa s ním nevráti do Prešova. On poškodenú neznásilňoval,
neubližoval jej, v žiadnom prípade nepredvádzal sex pred maloletými deťmi, nehádzal svoju manželku
nagaučanerobilžiadneveci,ktorébyobmedzovalijejslobodu.Onasisexvyžadovalakaždýdeň.Poprel
tiež, že by ju ponižoval tým, že jej stáčal prsia alebo slovami týkajúcimi sa jej zovňajška. Poškodená

pribrala a on ju iba nabádal, aby viac športovala. Poprel, že by dňa 18.08.2014 vyvesil dvere na záchode
asledoval,akopoškodenávykonávatelesnúpotrebu,čosamujednakhnusíajednaksatiedverenedajú
zvesiť, o čom predložil fotodokumentáciu. Nevedel sa vyjadriť, či v ten deň spôsobil poškodenej nejaké
zranenia. Ako uviedol, od 07.07.2014 do 10.0.2014 bola u nich v byte matka poškodenej a 10.10.2014
odišla poškodená so svojou matkou domov do Ľubice. Následne predložila lekársku správu o modrinách

z 13.10.2014, ktoré ale on nespôsobil a ani nemohol poškodenej spôsobiť lebo nebol s ňou. Pripustil,
že dňa 12.10.2014 sa s poškodenou stretol ale nepamätá si, čo sa vtedy dialo. Čo sa týka udalostí dňa
23.12.2014, bola medzi nimi bežná hádka ale poprel, že by poškodenú zamkol v izbe, lebo nemajú kľúče
v zámku dverí. Pripustil, že sa hádali v kúpeľni ale ruku jej do dverí neprivrel a vôbec sa mu poškodená
nesťažovala a žiadne lekárske vyšetrenie na to nemá. Potom, aby upokojil situáciu, odišiel pre syna

poškodenej do Ľubice a po príchode domov poškodená ležala na gauči a vôbec ho neregistrovala
a on zistil, že z chladničky vypila alkohol. Nie je si vedomý toho, aby privrel dcére poškodenej prsty do
dverí alebo že by si od poškodenej v ten deň vynucoval pohlavný styk. Na Silvestra bola medzi nimi
tiež hádka a po prechádzke v meste, kedy sa chcel upokojiť, sa nedali otvoriť dvere do bytu a on ich
musel vylomiť. Od 01.01.2015 do 08.01.2015 boli na chate a atmosféra bola nulová, pričom nikto zo

susedov tam vtedy nebol. On ráno 08.01.2015 išiel do práce a poškodená zobrala auto a odišla tiežpreč na jemu neznáme miesto do 12.01.2015. Zaujímavé podľa neho je, že potom mala poškodená
lekársku správu, že zasa mala modriny po tele. Ako je uvedené vo výpovediach B. F. a B. C., oni modriny
nevideli. Podľa neho poškodená zjavne chodila a hľadala proti nemu dôkazy. Prvým dôvodom je byt

a druhým dôvodom je mama poškodenej, ktorá nútila poškodenú, aby prišla bývať k nej. Od 19.01.2015
do 31.01.2015 bol hospitalizovaný v nemocnici vo E. H., kedy obžalovaný opísal napätú komunikáciu
medzi nimi s tým, že poškodenú zaujímalo len, koľko peňazí jej nechá. Má výpis hovorov poškodenej
s prokurátorkou B., s ktorou to bolo celé podľa neho zorganizované a tá potom ovplyvňovala celý proces
a jeho zadržanie. Poprel, že by ju dňa 02.02.2015 fackoval alebo že by do nej sácal. Tiež poprel, že by

jej nadával. Ich vzťah nefungoval už pred svadbou ale poškodená trvala na tom, že sa chce vydať po
rozvode s prvým manželom. On si myslel, že sa ten vzťah upokojí, ale nestalo sa tak a už pred svadbou
od neho poškodená požadovala, aby na ňu prepísal jeden zo svojich dvoch bytov. Dňa 08.08.2013 boli
na chate a začala hádka. Poškodená dostala záchvat a začala všetko rozbíjať, kedy hádka pokračovala
a na chvíľu ju dokázal ukľudniť. Začal upratovať veci a poškodená vybehla v šľapkách von, kde pri
chate bola urobená nová kamenistá cesta, chytila kameň a pod heslom, že keď ona nebude mať nič,

tak ani on nebude mať nič, išla rozbiť auto. On jej v tom zabránil, ale ona v šľapkách spadla na skaly
a poranila si hlavu. Aj v lekárskej správe je uvedené, že má povrchové zranenie hlavy a nie ako ona
tvrdí, že jej hlavu udieral o skalu. Keby sa to stalo, to poranenie hlavy by bolo podľa obžalovaného iného
rozsahu. Potvrdil, že bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, lebo bolo proti jeho presvedčeniu
ísť v priestupkovom konaní proti svojej manželke. V septembri 2014 odišla poškodená do Nemecka na

jeden mesiac. Kúpil jej kaviareň, ale tam pracovala iba 4 dni. Vo vzťahu k žiarlivosti uviedol, že on je
flegmatik a to poškodenú rozčuľovalo a práve ona žiarlila na neho. On financoval a staral sa o rodinu
a až neskôr zistil, že manželka toto manželstvo brala ako živnostenský list. Ona mu sama povedala,
že u svojej matky vydrží iba jednu noc a ona mu ani na jeho otázky, kde bola ostatné noci, keď tvrdila,
že bola u svojej matky, neodpovedala. Spoznali sa na jednej chate, kde ich zoznámila svedkyňa H.

a potom sa ich vzťah postupne vyvíjal. Sťažovala sa na jej prvého manžela, že ju bije a že jej nedáva
peniaze a tak sa postupne zbližovali. Všetky nezhody s prvým manželom riešila polícia a súdy, kedy
na prvého manžela podala trestné oznámenie za ublíženie na zdraví. Jeho vzťah s deťmi poškodenej
označil obžalovaný za nadštandardný. Má prevádzku I. J. a má tam aj svoju chatu, kde trávi voľný čas
a kde chodil aj s poškodenou, ktorá si tam ale nenašla priateľov a jedinou jej priateľkou odtiaľ bola

svedkyňa F.. Spočiatku jeho rodina bola z poškodenej nadšená ale postupne tie vzťahy ochladli a v deň
svadby prišla jeho sestra za poškodenou a opýtala sa jej, že prečo to robí a prečo sa chce vydať. A od
toho dátumu sa poškodená s jeho sestrou nerozprávali a tiež poškodená vôbec nekomunikovala s jeho
mamou.Poškodenátotižnikdenepracovalaaibajuzaujímalo,kdemáonpeniazeachcelaknimprístup.
On poškodenej mobilný telefón nezobral a ako dôkaz dal do spisu výpis hovorov, že na tomto telefóne

prebiehala komunikácia a tú mohla pri blokovaní klávesnice viesť len poškodená. Po jeho prepustení
zo zadržania bol byt na E. ulici kompletne vyprataný od nábytku a zariadenia, čo zariadila poškodená,
ktorá by tak podľa obžalovaného nekonala, ak by bola týraná.

Svedkyňa – poškodená G. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona je odvtedy, čo sa to

stalo celé dva roky na antidepresívach, má vysoký krvný tlak, búšenie srdca a zdravotné problémy.
Ona to dokáže riešiť liekmi ale jej deti nie, dcéra má tiež depresie a v noci sa pomočuje a syn sa
uzavrel do seba. Dôvodom na podanie trestného oznámenia bolo dlhodobé týranie. Ona si naivne
myslela, že v manželstve sa niečo zmení, ale to sa ešte vystupňovalo neopodstatneným žiarlením zo
strany obžalovaného. S obžalovaným sa spoznala v roku 2008 a žili spolu od roku 2010. Ona sa do

obžalovaného zamilovala a zo začiatku ich vzťahu to bolo pekné. Hoci ho deti mali rady, on chcel
vlastniť iba ju a medzi seba a deti postavil múr. Neopodstatnené žiarlenie sa prejavovalo tak, že ju začal
kontrolovať, keď jej volal tisíckrát do dňa, kde je a čo robí. Kým bola na nákupe, nenápadne ju prešiel
skontrolovať a začalo sa to nenápadným spôsobnom, ako kontrolou toho, čo má oblečené a sledoval
ju, čo robí a kde ide. Potom sa začalo s fyzickými útokmi, keď začali hádky a ponižovanie pred deťmi.

Fyzické útoky sa začali hádzaním na posteľ alebo tým, že ju začal chytať za ruky a tlačiť do kúta, začal
ju obchytkávať, stláčať jej prsia a ruky a svedkami toho všetkého boli deti, a to keď sa ona bránila. Keď
chcela odísť, jednoducho zamkol dvere, zavrel ju do detskej izby alebo ju hodil na posteľ v detskej izbe
a pritiahol skriňu k dverám, aby dcéra nemohla za ňou a aby nemohla ujsť. To sa stávalo doma a aj
na chate. Privrel dcérke ruku, lebo sa snažila otvoriť dvere. Po hádke sa potreboval milovať a robil to

drsným spôsobom, ktorý počula aj jej dcéra. Poznali sa v roku 2008 na chate obžalovaného, kde bola
s celou rodinou. Dva roky spolu chodili a v tej dobe bola ešte vydatá. Od roku 2010 spolu žili a v roku
2013 uzavreli manželstvo. Deti boli svedkami, ako ju hádzal na chate do priekopy, tam ju dusil a škrtil
a to na jar 2014. Potom ju aj ťahal za vlasy po zemi, keď prišla jeho sestra aj s priateľkou a ona imnavrhla, aby prespali, obžalovaný chcel robiť orgie a tým mu to bolo znemožnené, pretože tam boli ďalšie
osoby, tak ju zavolal vonku a tam ju ťahal po zemi, po dlážke za vlasy dnu a tam ju zbil a zas ju išiel
väzniť a zasa vyžadoval sex. Všetko sa končilo týmto spôsobom, že ona sa snažila ujsť, obžalovaný ju

dobehol, zase ju držal v miestnosti na lavičke, v kúpeľni, nedovolil jej nejakým spôsobom ujsť, zatváral
ju, keď chcela zakričať o pomoc cez okno, zatvoril jej ústa, hodil ju na posteľ, pričom má úžasnú silu.
Vždy, keď roztrhal jej veci a šaty, potom ich skryl, aby nebol dôkaz, ale jednu košeľu a spodné nohavičky
má doma. Párkrát ho prichytila, ako sa ukájal na vôni jej topánok. Ponižoval ju takým spôsobom, že pred
deťmi jej dvíhal nočnú košeľu, nočné tričko a šaty a ukázal jej prirodzenie deťom. Stále mala modriny

a už ani nevychádzala z modrín. Obžalovaný mal stále potrebu ju väzniť a dostať ju do kúta. Chodil
z práce tisíckrát domov, aby skontroloval, čo robí, kde je, kontroloval telefónne účty, musela uviesť, s kým
telefonovala a kedy. Vyvesil dvere z toalety a z kúpeľne, oprel sa o protiľahlú stenu a pozeral sa, ako
robí toaletu. Stalo sa, že po jednej hádke ju do noci držal na sedačke alebo niekoľkokrát sa stalo, že keď
sa opil, robil scény na verejnosti, niekoľkokrát aj susedia počuli volanie o pomoc a nevedeli, čo sa u nich
deje a tak poslali policajnú hliadku. Stalo sa, že po tom ponižovaní ju zbil a ona potom so svojim synom

utiekla cez podzemnú garáž a obžalovaný utekal za nimi, nadával a to počul aj sused, ktorý ich odviezol
preč k jej mame. Policajná hliadka videla, ako obžalovaný leží opitý a povracaný u nich doma, keď tam
bola jej dcéra. Potom sa vždy ospravedlňoval a sľuboval, že to už neurobí a ona mu vždy uverila. Na
chate tiež pri hádke rozbil nábytok. V lete, už nevie ktorého roka, jej obžalovaný rozbil hlavu a ona išla
na lekárske ošetrenie a to keď jej búchal hlavu o kameň. Tiež jej pri hádke roztrhal šaty a nechal ju stáť

nahú. Stúpil jej na nohu tak, že mala rozdrvený kotník a prst a všetko je to zadokumentované. Vtedy to
videla F. s nejakým známym, ktorí jej pomohli. Vtedy išla na policajné oddelenie v G., pretože sa strašne
bála ale potom to oznámenie stiahla, pretože ju obžalovaný prosil s kyticou kvetov, že bude všetko
v poriadku a ona chcela udržať manželstvo. Párkrát sa stávalo, že ju prenasledoval autom. Aj keď chcela
pracovať v nejakej firme, obžalovaný jej to zakázal. Obžalovaný síce kúpil kaviareň ale bral z nej všetky

peniaze a ona nemala ani ako doplniť zásoby a tiež jej pred zákazníkmi robil žiarlivostné scény. Veľa
krát chcela ísť preč ale on ju na autobusovej stanici chytil a zbil. Aj na posledné Vianoce vyprovokoval
hádku. Nemali pocit domova a nemali ani peniaze, lebo obžalovaný jej ich nedával a jej nedovolil, aby
si zarábala. Obžalovaný ju mal v podstate na ukájanie, použil ju ako špinavú handru, rozbil manželstvo
a odkopol ju. Modriny mala na nohách, chrbte, prsiach a predlaktí a to hlavne preto, že ju pri hádkach

stále držal, najmä za zápästie. Tie modriny ukazovala aj svojej mame, ktorá sa išla poradiť s mamou
obžalovaného ale tá na to nepovedala nič. Aj na chate ju sám poslal, aby išla von s jeho kamarátom,
aby si trochu oddýchla ale potom ju zbil, lebo s ním údajne flirtovala. Pre žiarlivosť eliminoval kontakty
s kamarátmi, hoci sa ona snažila byť milou hostiteľkou. V niektorých prípadoch vyhľadala aj lekárskej
ošetrenie, a to keď to krvácalo, napr. palec na nohe a to dňa 13.10.2014, kedy ju obžalovaný fyzicky

napadol a udieral ju stláčaním predlaktia. Ona mala strašne veľa modrín a tie videla jej mama, svedkyňa
F., jej deti a susedia z chaty I. K. a jej kamarátka H.. Ich sexuálny život bol spočiatku v poriadku ale neskôr
potreboval obžalovaný násilie, ktorého svedkom boli aj deti a to bolo na dennom poriadku. Vo vzťahu
k incidentu, kedy jej mal obžalovaný rozbiť hlavu uviedla, že boli sami na chate bez detí a oni, keď sa
vracali autom z kúpaliska, zobrali stopára, čo obžalovaného podráždilo. Potom ju zhodil na zem a búchal

jej hlavou o kameň. Spoločnú domácnosť opustila preto, lebo ju obžalovaný vyhodil, zbil a ponížil pred
deťmi a to po návrate z liečenia. Okrem toho im vypol kúrenie a pred dcérou jej strkal prsty do pošvy.
Pri hádkach používal vulgarizmy. Nechodili ani na spoločné dovolenky. Aj jej syn utekal k jej mame, lebo
nezvládal tú situáciu a dcéra sa o ňu bála. Spomenutá klauzula v darovacej zmluve bola práve pre toto
správanie sa obžalovaného. Ona chcela mať nejaký dôkaz a záväzok z jeho strany, že to už nebude

robiť. Oni nemali domov a ona kvôli obžalovanému všetko opustila. Chcela len, aby mal obžalovaný
nejaký morálny záväzok, aby ho niečo brzdilo, aby mal mantinel toho, že sa nemôže takto správať. Ale
aj potom ju fyzicky napadol a bolo toho strašne veľa. Obžalovaný nemal rád Vianoce a aj tie posledné
spoločné im znepríjemnil, pričom ona to považovala za naplánované, aby ich vyštval z domu. Pravidelne
jej bral telefón, aby nemohla volať deťom a aby sa nemohla kontaktovať s rodinou a mamou. Kontroloval

jej telefón a keď tam bolo niečo kompromitujúce, všetko jej vymazal. Naďalej navštevuje psychiatra B.
C. a berie lieky. Keď sa obžalovaného spýtala, prečo sa tak správa, neodpovedal jej na to. Obžalovaný
sa jej vyhrážal zbraňou, ktorú jej prikladal ku hlave a vyhrážal sa, že ju zastrelí. Odmietla sa vyjadriť
k predchádzajúcemu manželstvu. Na spoločnej dovolenke boli asi trikrát, kde sa mohla najesť len keď
sa s ním pomiluje. Poprela, že by obžalovaného fyzicky napadla a že by mu vulgárne nadávala. Celé

sa to podľa nej „zvrhlo“ dva týždne po uzavretí manželstva.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedkyňu L. F., ktorá vypovedala, že s poškodenou sa
stretli na chate, kde chodievala s obžalovaným. Pár krát ich stretla aj v meste, kde sa pristavili a videla,že poškodená má modriny na rukách. Raz sa stalo, že mali spolu ísť do divadla a poškodená prišla do
divadla na poslednú chvíľu celá roztrasená s tým, že ju obžalovaný držal za ruky a nechcel ju pustiť.
Občas jej poškodená povedala, že ju obžalovaný držal a že ju udrel ale že je do neho zaľúbená a preto

ostáva s ním. Spoločne a poškodenou a obžalovaným sa nestretávali. Vo vzťahu k tomu, čo sa malo
odohrať 08.08.2014 svedkyňa uviedla, že jej volala poškodená, že zabudla niečo kúpiť a poprosila,
či by jej to na chatu, kde už bola s obžalovaným, nepriniesla. V popoludňajších hodinách išla na
chatu s tým nákupom, kedy cestou stretla poškodenú, ktorej tiekla z hlavy krv a celá bola roztrasená.
Vtedy nechcela rozprávať, lebo bola v šoku a celá roztrasená ale hovorila niečo v tom zmysle, že ju

obžalovaný hodil o skalu. Poškodená pomoc odmietla a odišla preč. Potom obžalovanej ešte volala, či
je v poriadku. Ako dôvod napadnutia poškodená uvádzala, že sa obžalovaný na niečo hnevá a potom ju
drží silno za ruky, z čoho má ona modriny. Potom vie, že sa obžalovaný a poškodená rozviedli. Raz jej
poškodenáspomínala,žeobžalovanýsajejmalvyhrážaťsozbraňoualepodrobnostiužuviesťnevedela.
Nevedela sa vyjadriť, aký mal obžalovaný vzťah k deťom poškodenej. Poškodená obžalovaného pred
ňou opisovala pekne a nepovedala na neho jediné krivé slovo a až potom sa sťažovala, že ju obžalovaný

bije. O majetku sa spolu s poškodenou nerozprávali. Poškodená jej však hovorila, že obžalovaný na ňu
žiarli a že ju aj na plese ponižoval. Hovorila, že obžalovaný jej stále kontroluje telefóny a poškodená
z toho bola nešťastná. Keď sa poškodenej svedkyňa pýtala, prečo sa za obžalovaného vydala, keď ju
bil, poškodená povedala, že to je preto, lebo ľúbi obžalovaného. Keď sa s nimi tri alebo štyrikrát stretla
na chate, správali sa normálne a veľmi spolu ani nekomunikovali. Obžalovaný podľa svedkyne nebol

veľmi komunikatívny. Ona s poškodenou nebola taká kamarátka, aby sa spolu stretávali a boli to iba
náhodné alebo občasné stretnutia. Poškodená nehovorila, že by aj v predchádzajúcom manželstve mala
tie isté problémy.

Ďalej bola na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa M. C., sestra obžalovaného, ktorá vypovedala,

že nepočula a nebola ani svedkom toho, aby bola poškodená týraná a poškodená sa jej na žiadne
správanie obžalovaného nesťažovala. Nesťažovala sa, že by sa hádali. Stretávali sa iba občas a pri
stretnutiach sa správali obžalovaný a poškodená k sebe normálne.

Svedkyňa N. D., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedala, že prvé manželstvo

poškodenejbolodobréalesobžalovanýmtobolostrašné,pretožepoškodenámalanatelestálemodriny.
Deti potom chodili ku nej a nechceli byť tam. Obžalovaný ich naháňal po meste a ich aj bil. Raz
prišla poškodená o 23.00 hod. s jednou botaskou, zablatená a zmodretá. Ona jej hovorila, aby išla na
políciu ale nevie, čo tam bolo. Bolo to veľmi zlé spolužitie. Raz tam bola na návšteve, kedy obžalovaný
vtiahol poškodenú do kúpeľne a pýtal sa jej, čo tam svedkyňa hľadá. Bitky tam boli stále. Poškodená

bola viackrát v nemocnici. Poškodené sú aj deti na psychike a tiež chodia po lekároch. Keď prišiel
obžalovaný opitý, poškodená ušla so synom k nej a dievča ostalo doma samé, kedy obžalovaný zatiahol
skriňu a dievča zostalo zaseknuté medzi kúpeľnou a chodbou a nemohlo vyjsť z izby. Ona poškodenej
pomáhala s deťmi a bol tam veľký nepokoj. Poškodená mala stále na rukách a na prsiach modriny
a to stále na tých istých miestach a to celý čas, čo bola s poškodeným. Ona k nim chodila málo, lebo

obžalovaný si neprial, aby tam chodila. Syn poškodenej od nich utekal a stále hovoril, že obžalovaný
bil poškodenú a on sa bál. Raz boli v lese a nevie, či ju obžalovaný sotil do jamy alebo spadla ale
prosila obžalovaného, aby ju vytiahol z tej jamy ale on ju strčil do jamy. To jej povedala poškodená a tiež,
že sa to opakovalo viackrát. Bola ošetrovaná aj v nemocnici. Poškodená jej k modrinám povedala, že
obžalovaný ju bil a týral, prenasledoval ju aj v kaviarni a žiarlil na ňu. Poškodená mala obžalovaného

rada a chcela s ním žiť. Obžalovaný ju niekoľkokrát vyhodil z domu ale už si nepamätá, kedy to bolo.
Prvý manžel poškodenú nebil a podľa nej to bolo dobré manželstvo. Počas ich spolužitia ich navštívila
dvakrát alebo trikrát. Počas jej návštev sa obžalovaný podľa nej správal neúprimne. Obžalovaný z nej
strhal spodné prádlo a toto mala svedkyňa odložené u seba. Dcéra jej povedala, že ju tak nechal stáť
holú a týral ju. Ku skutku dňa 08.08.2014 uviedla, že to bolo veľmi zlé ale na detaily si nepamätá. Pokiaľ

vie, obžalovaný ju nechcel pustiť do práce. Keď poškodenej kúpil tú kaviareň, kontroloval ju spoza skla,
zdá sa jej, že ju tam aj v kuchynke zbil. Nechcel, aby tam chodila do roboty. Nepamätala si, ako často
v rozhodnom čase chodila poškodená k nej domov. Raz videla obžalovaného, ako prišiel domov opitý ale
bitky nevidela, avšak modriny áno. K majetkovým vzťahom obžalovaného a poškodenej ako aj prvého
manžela poškodenej sa vyjadriť nevedela.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedkyňu N. H., kamarátku poškodenej, ktorá poznala
poškodenú ešte v čase jej prvého manželstva, kedy sa ich deti spoločne hrávali. Obžalovaného pozná
O. J., kde má peknú chatu, kde sa aj na nejakej akcii spoznali. Obžalovaného poznala ako slušnéhočloveka, veľmi tichého, veľa toho nenarozprával, preto bola prekvapená z toho, čo sa stalo. Bola
pri tom, ako sa obžalovaný s poškodenou zoznámil ale v tom čase bola poškodená vydatá a pred
svojim vtedajším manželom to tajila, len povedala, že je do neho zaľúbená. Spočiatku bola poškodená

s obžalovaným šťastná, riešili deti a aj to, kde budú bývať. Potom sa s poškodenou nejaký čas nevideli,
ale poškodená chodila ku nej a mala na tele modriny, o ktorých jej povedala, že ju fyzicky napádal
obžalovaný s tým, že vie, že skončila aj v nemocnici. Rozprávala jej, že na Lysej ju mal obžalovaný
vyzliecť donaha a dať jej veci na skriňu, že potom utekala z chaty, teraz už nevie, či v spodnom prádle,
kedy ju obžalovaný udrel tak, že mala rozbitú hlavu, pričom stretla nejakú známu na aute, ktorá ju

odviezla do nemocnice. Poškodená jej hovorila, že k rozbitiu hlavy došlo tak, že ju obžalovaný udrel
a ona spadla a rozbila si hlavu o kameň. S poškodenou už nie je 2 alebo 3 roky v žiadnom kontakte,
kedy táto odišla pracovať do Rakúska a nedarí sa jej s ňou spojiť ani telefonicky. Na poškodenej videla
tie modriny. Poškodená jej povedala, že dôvodom tohto správania bola chorobná žiarlivosť. Poškodená
chodilaknejdomovacelýčasplakalaažvzlykala.Svedkyňapoškodenejverila,ajkeďbolavšokuztoho,
že obžalovaný také veci robí, lebo ho spoznala ako milého, tichého a slušného človeka. O vzťahoch

rodiny obžalovaného a rodiny poškodenej nič nevie a nikto z členov rodiny jej nič nehovoril. Nebola však
svedkom fyzického napadnutia. Keď bola u obžalovaného v podniku, bol k nej obžalovaný milý. Na ňu
nikdy obžalovaný slovne neútočil a pred ňou obžalovaný a poškodená nemali nikdy hádky. Všetko vie len
z počutia od poškodenej a keď bola u nej E. D., tak videla ako osoba, ktorá sa podobá na obžalovaného,
chodí okolo nákupného centra, ktoré je pri ich bytovke a keď na to upozornila poškodenú, tak tá jej na

to povedala, že ju obžalovaný sleduje. V D. bola za poškodenou jeden alebo dvakrát. Počas návštev
sa poškodená na obžalovaného nesťažovala. To bolo v čase, keď ešte boli šťastní a ich vzťah bol
v poriadku. Bola aj na chate obžalovaného I. J., tam trávili veľa času, chodili tam cez víkendy aj s deťmi.
S poškodenou hovorila aj telefonicky a ona jej do telefónu aj plakala. Keď k nej poškodená prišla, ukázala
modriny ale nespomína si, či poškodená hovorila, ako presne ju mal obžalovaný napadnúť.

Súd na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede
svedkov z prípravného konania.

Svedok B. H. v prípravnom konaní dňa 23.03.2015 vypovedal, že mal s obžalovaným dlhoročný

susedský vzťah a pozná obžalovaného ako férového chlapa, s ktorým neboli nikdy žiadne problémy.
Hoci rodina C. býva nad nimi, len raz večer počul hlasnejší rozhovor a ešte raz ho manželka požiadala,
aby išiel k susedom, pretože počuli tiež hlasnejší rozhovor, ale po zazvonení do bytu mu nikto neotvoril
a potom už bol pokoj. Poškodená sa mu nikdy nesťažovala na manželské nezhody a keď ich videl spolu,
pôsobili ako normálny manželský pár. Nikdy na poškodenej nevidel žiadne modriny. Posledný pol rok

vyzerala poškodená dosť utrápená.

Svedkyňa H. C., matka obžalovaného, v prípravnom konaní vypovedala, že od začiatku vedela, že
poškodenej ide iba o majetok obžalovaného. Jej syn by nikomu neublížil a aj spočiatku ich manželstvo
bolo dobré. Má vedomosť o tom, že obžalovaný na poškodenú prepísal hneď po svadbe polovicu bytu.

Poškodená dostávala záchvaty zúrivosti, kričala, nadávala a vyvolávala konflikty, pričom spomenula
niekoľko takýchto incidentov, ktorých bola svedkom. Poškodená podľa nej nikdy nechcela nastúpiť do
práce, hoci jej obžalovaný kúpil kaviareň. Od 06.03.2014, kedy jej poškodená bezdôvodne nadávala
do telefónu, sa s poškodenou už nerozprávala. Tiež bola svedkom, ako poškodená bez vedomia
obžalovaného odsťahovala veci z bytu, čo ju nahnevalo a to v čase, kedy bol jej syn zadržaný pre údajné

týranie. Poškodená sa jej nikdy na správanie obžalovaného nesťažovala a na poškodenej nevidela
žiadne modriny a ani iné zranenia. Tiež nebola svedkom žiadnych fyzických útokov, pri jej návštevách
však poškodená vulgárne nadávala na obžalovaného. Nikto z rodiny poškodenej ju nekontaktoval. Ani
deti poškodenej sa jej nesťažovali a to ani na poškodenú a ani na obžalovaného. Poškodená rozbila
obžalovanému telefón a okuliare. Od syna vie, že poškodená spadla na kamene ale polícii povedala,

že ju obžalovaný zbil.

Svedkyňa B. O. F., všeobecná lekárka poškodenej v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 12.01.2015
posielala poškodenú na interné vyšetrenie a vtedy jej poškodená z iného dôvodu uviedla, že má na tele
modriny, ktoré jej mal spôsobiť manžel. Ona ich však nevidela a preto ju poslal na chirurgiu. Okrem toho

jej odporučila psychologické vyšetrenie, čo poškodená odmietla z dôvodu, že by sa to mohlo obrátiť
proti nej. Dňa 13.01.2015 vykonala interné vyšetrenie, kde jej bolo odporučené B. C., aby absolvovala
psychologické sedenia. Dňa 26.01.2015 bola poškodená u nej naposledy, kde žiadala výmenný lístok
k psychológovi a psychiatrovi, avšak správu z týchto vyšetrení jej nedoručila. Počas vyšetrenia na telepoškodenej nevidela žiadne známky násilia alebo modriny. Poškodená jej raz, a to pri vyšetrení dňa
12.01.2014 hovorila, že má z manžela strach ale viackrát to už potom nespomínala. V mesiaci apríl 2014
jej predpísala lieky, nakoľko mala vysoký krvný tlak a bolesť hlavy. Následne prišla k nej na kontrolu dňa

24.09.2014, kde jej poškodená povedala, že skôr nemohla prísť, lebo riešili iné manželove problémy.
Prvé odporúčanie na psychoterapiu jej svedkyňa dávala dňa 08.10.2014, pretože poškodená mala
opakovane kolísavý tlak a nepravidelné užívanie liekov. Poškodenú považuje skôr za nedisciplinovanú
pacientku.

B. H. C., internistka, v prípravnom konaní ako svedkyňa vypovedala, že v zdravotnej dokumentácii nemá
zaznamenané, že by sa jej poškodená sťažovala, že bola fyzicky napádaná manželom, len sa sťažovala,
že má stres v rodinnom prostredí. Hovorila, že má problémy v druhom manželstve ale svedkyňa už
nevedela konkretizovať, na čo všetko sa sťažovala. Hoci poškodená bola oblečená pri vyšetrení iba v
spodnom prádle, pri vyšetrení na jej tele nezistila žiadne somatické poškodenia, teda žiadne modriny
alebozranenia.Odporučilapoškodenejpsychologickésedeniezdôvodu,žepoškodenámalavyššíkrvný

tlak pri strese podmienený psychicky. Prejavovalo sa to v jej celkovom správaní, akoby na „scéne“,
teda akoby hrala divadlo, raz sa smiala, raz jej tiekli slzy a mala prechodnú červeň v tvári a na krku.
Nevie uviesť, či poškodená takého sedenie u psychologičky absolvovala, pretože poškodená u nej viac
vyšetrená nebola. Na vyšetrenie k nej prišla na odporúčanie B. F. a psychologické vyšetrenie je podľa
svedkynebežnéprivýstupetlakuzpsychogénnejpríčiny.Všetko,čopoškodenáprivyšetreníojejvzťahu

k manželovi povedala, boli iba sťažnosti na manžela ale bez evidentného poškodenia telesných orgánov.

Súd tiež prečítal výpoveď svedkyne G. B., dcéry poškodenej z prípravného konania zo dňa 04.02.2015,
ktorá vypovedala, že jej brat chodí na víkendy k babke, pretože sa necíti dobre v prítomnosti
obžalovaného. Doma je dusná atmosféra a ona obžalovaného od začiatku nemala veľmi rada. Je tam

dosť hádok. Obžalovaný je žiarlivý a upodozrieva poškodenú, že má frajera, hoci poškodená sedí doma
a nikam nejde. Ak si niekde vyjde, obžalovaný ju čaká v garáži. Aj na Vianoce bola dusná atmosféra.
Zase sa hádali kvôli žiarlivosti, obžalovaný poškodenú zavrel do bratovej izby a dal na dvere skriňu,
aby sa poškodená nedostala von a ani ona dnu. Keď otvárala dvere, skoro jej obžalovaný privrel palce.
Asi po nejakej hodine obžalovaný poškodenú z izby pustil a potom sa zase hádali a obžalovaný od

nervozity trieskal rukou do steny. Poškodená jej hovorila, že ju obžalovaný ťahal za vlasy a tiež, že ju
obžalovaný na liečení v P. C. zbil ale nevie, prečo. U poškodenej videla modriny na rukách, na prsiach
alebo na chrbte. Tie modriny vznikli, keď poškodenú ťahal za ruky. Prvý polrok bol pokoj ale potom
začal obžalovaný poškodenú biť. Nevidela, aby poškodenú vyzliekal, len ju raz hodil na posteľ, že sa
idú milovať, ale poškodená ho odkopla. Do spálne išla za nimi preto, lebo drží pri mame a nechcela,

aby jej obžalovaný ublížil. Potrhané oblečenie na poškodenej nevidela ale videla, ako po poškodenej
obžalovaný hádzal kabelky a tričká. Nikto k nim nechodí, lebo obžalovaný a poškodená sa hádajú.
Niekedy hádky začne obžalovaný lebo poškodená nemá prečo začať hádky. Obžalovaného pri hádke
počuť viac, lebo má silnejší hlas. Obžalovaný na Silvestra zobral poškodenej na tri dni mobil a nevedeli
sa jej dovolať, keď boli u babky. Ani ona a ani jej brat nemajú s obžalovaným dobré vzťahy. Ju nikdy

obžalovaný nenapadol. Darčeky jej kupuje obžalovaný, pretože poškodená nemá prácu a keď mali
kaviareň, obžalovaný na poškodenú žiarlil. Obžalovaný poškodenej vulgárne nadáva. Obžalovaný im
často v byte stišuje kúrenie. Obžalovaný zakazuje poškodenej, by sa s niekým stretávala. Kamarátka
poškodenej jej pomohla, keď jej obžalovaný potrhal oblečenie a dal poškodenej iné šaty na prezlečenie.
Obžalovaný nemá dôvod na žiarlenie. Niekedy bolo s obžalovaným dobre a niekedy zlé. Kontaktuje sa

s mamou obžalovaného ale so sestrou obžalovaného nie. Opísala, ako videla obžalovaného raz opitého.

Vo vzťahu k námietke obhajcu obžalovaného o zákonnosti tohto dôkazu súd uvádza, že výsluch
maloletej bol neodkladným úkonom, pretože od 03.02.2015 bol obžalovaný zadržaný a plynula lehota
na podanie návrhu na vzatie do väzby, ktorý napokon aj bol podaný. Navyše podkladom pre vznesenie

obvinenia musia byť určité konkrétne skutočnosti tak, aby bolo toto uznesenie o vznesení obvinenia ako
aj dôvody v ňom uvedené preskúmateľné a jedným z nich bola aj výpoveď maloletej svedkyne. Preto
tento výsluch považuje súd za zákonný a obžalovaný mal možnosť na hlavnom pojednávaní ako aj
v prípravnom konaní sa k jeho obsahu vyjadriť, čím je zachovaná zásada kontradiktórnosti tohto dôkazu.
Navyše toto nie je jediný dôkaz v neprospech obžalovaného, z ktorého by súd pri uznaní viny mohol

vychádzať. Opakovanie výsluchu osoby mladšej ako 14 rokov o skutočnostiach týkajúcich sa násilnej
trestnej činnosti je v zmysle § 135 Trestného poriadku vylúčené, resp. umožnené len vo výnimočných
prípadoch, ktoré tu zistené neboli.Znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria B. C. Q. na hlavnom pojednávaní
dňa 30.03.2017 vypovedala, že v prípravnom konaní spolu s K. B. R. vypracovali znalecký posudok vo
vzťahu k duševnému stavu poškodenej. Na základe vyšetrenia dospeli k záveru, že pred inkriminovanou

dobou ani v čase spáchania činu netrpela žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. Svedkyňa -
poškodená v súčasnosti trpí post traumatickou stresovou poruchou, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti
s vyšetrovanou udalosťou a ide o reakciu na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť a to podľa
dostupných údajov od poškodenej, ktorá bola vystavovaná nedôstojnému, chronicky devalvujúcemu
a zneisťujúcemu verbálne aj fyzicky násilnému správaniu zo strany obžalovaného. Podľa znalkyne až

ďalšípriebehavývojochoreniaukáže,čidôjdenasadenoumedikamentóznouliečboupostupnekúprave
psychického stavu alebo chronifikácii obtiaží. U svedkyne - poškodenej zistili, že v súčasnosti trpí
post traumatickou stresovou poruchou, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou.
Ide o oneskorenú reakciu na mimoriadne intenzívne stresové udalosti a to poškodenou popisované
dlhodobé partnerské nezhody so slovnými aj brachiálnymi atakmi zo strany obžalovaného. Poškodená
opakovane znovuprežíva fragmenty traumatických udalostí (tzv. flashbeky), pociťuje vnútorné napätie

pri spomienkach na kritickú dobu a v prežívaní prevládajú úzkostne depresívne emocionálne reakcie,
trpí poruchami spánku a doposiaľ nie je vyrovnaná s traumatickou udalosťou. Poškodená z hľadiska
psychiatrického podľa znalkyne utrpela ujmu na zdraví a jej terajší psychický stav si vyžaduje
medikamentóznu liečbu ale nevyžaduje si práceneschopnosť. To, že poškodená v čase pred skutkom
netrpela žiadnou poruchou alebo chorobou uzavreli na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú mali

k dispozícii a z výpovede samotnej svedkyne – poškodenej. Poškodená sama uviedla, že bola iba
raz ambulantne psychiatricky vyšetrená začiatkom februára 2013 u B. A. G., kedy mala predpísané
antidepresívum Citalec. Nakoľko odišla od manžela a bývala u svojej matky, rozhodla sa pokračovať
v ambulantnej liečbe u psychiatra B. D. C. v Kežmarku, kde bola začiatkom marca a kde mala zmenenú
liečbu pre nedostatočný efekt a bola jej nasadená dvojkombinácia liekov na depresiu. Sama poškodená

im uviedla, že doposiaľ hospitalizovaná nebola. Vo vzťahu k post traumatickej stresovej poruche
znalkyňa uviedla, že kritéria pre post traumatickú stresovú poruchu, ktorá je označovaná v platnej
medzinárodnej kvalifikácii chorôb ID10 pod kódom F43.1, určili podľa tejto medzinárodnej kvalifikácie
chorôb. Prvýkrát diagnózu post traumatickej stresovej poruchy svedkyni poškodenej podľa záznamov
v lekárskej dokumentácie stanovil ošetrujúci psychiater B. D. C., kde záveroval stav pacientky ako

depresívna porucha v komorbidite s úzkosťou a so somatickými príznakmi (vysoký tlak, nasadajúce
na post traumatickú stresovú poruchu) a teda neboli jediní psychiatri, ktorí diagnostikovali u svedkyne
poškodenej podľa platných kritérií post traumatickú stresovú poruchu. Pri jej diagnostikovaní použili
štandardné psychiatrické vyšetrenie, rozhovor a čerpali údaje zo zdravotnej dokumentácie, pričom na
stanovenie tejto diagnózy psychiater nepotrebuje nejaké špeciálne testy a to je úloha pre psychológa.

Príznakmi je znovuprežívanie stresoru v podobe rušivých flashbekov, kedy sama poškodená uviedla,
že v noci sa jej všetko vracia, vidí to ako film, ako bublinu. Takisto je tu vyhýbavé správanie, odišla
od manžela, nevie spať a má strach, obavy a je tu prítomná aj úľaková aktivita. Nespavosť môže byť
zapríčinená aj niečím iným, ale podľa znalkyne ten komplex príznakov hlavne znovaprežívanie tých
stresujúcich udalosti a flashbacky sú typické pre post traumatickú stresovú poruchu.

Súd tiež prečítal výpoveď znalkyne B. B. R., ktorá odpovedala na otázky týkajúce sa záverov znaleckého
posiedku, ku ktorým dospeli spolu s B. C. Q.. Nepripustila, že by poškodená mohla zahrať divadlo
pri vyšetrení a konštatovali prítomnosť post traumatickej stresovej poruchy zapríčinenej konaním
obžalovaného.

Znalkyňu B. C. Q. súd opätovne vypočul aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.05.2023
v súvislosti s doplnkom k znaleckému posudku č. 296/2022, ktorý vypracovala na žiadosť súdu vo
vzťahu k osobe poškodenej, ktorého závery znalkyňa vo výpovedi prezentovala tak, že po podrobnom
preštudovaní kompletnej zdravotnej psychiatrickej dokumentácie svedkyne poškodenej konštatovala,

že do apríla 2022 trvajúca ambulantná psychiatrická liečba u svedkyni - poškodenej nie je následkom
konania obžalovaného B. C. ale je modifikovaná skôr jej osobnostnou štruktúrou s rysmi hypersenzitivity,
konverznými (hysterickými) črtami ako aj sklonom k úzkostnému reagovaniu v záťaži. V zdravotnej
dokumentácii sa opakovane nachádzajú zmienky o aktuálnych debaklových matrimoniálnych, t.j.
manželských nezhodách ako aj o nezhodách s matkou, v minulosti tiež debaklové matrimónia s troma

bývalými manželmi, s tendenciou viniť partnerov z disfunkčného vzťahu. Dôvodom hospitalizácie
poškodenej na psychiatrickom oddelení v Levoči dňa 2.6.2021 bolo uvedené zhoršenie psychického
stavu v zmysle depresívnej symptomatiky s podielom relatívnej zložky. Ako dôvod uvádza nezhody
s jej tretím manželom G. C., ktorý jej zobral peniaze a predal auto a tiež nedorozumenia s vlastnoumamou. Podľa znalkyne sa z medicínskeho hľadiska nedá oddeliť, ktoré diagnózy sú spôsobené
nedorozumeniami poškodenej s jej matkou a ktoré nedorozumeniami poškodenej s jej manželmi.
Tak, ako sa konštatuje aj v správach jej kolegov psychiatrov a aj v prepúšťacej správe, zohráva

významnú rolu osobnostná nadstavba svedkyne poškodenej. Jej spôsob prežívania nejakého príkoria
zo strany iných osôb môže byť výrazne modifikovaný jej osobnostnou štruktúrou, jej hypersenzitívna,
pričom v jej správaní boli opakovane aj psychiatrami zachytené, aj konverzné prejavy, teatrálne
vystupovanie, pred tým sa to nazývalo hystéria. Podľa znalkyne sú ženy, ktoré sú vybavené dostatkom
adaptačných mechanizmov na zvládanie nepriaznivej životnej situácie a dokážu sa vysporiadať bez

väčších psychických problémov, ako s rozvodmi, so stratou zamestnania a so závažnými stresovými
faktormi.Potomsúženy,ktorésúviaccitlivé,hypersenzitívne,ktorémajúsklonkúzkostnémureagovaniu
a viac emočne prežívajú tie stresujúce faktory, situácie a práve u týchto žien sa často krát prejavia
sklony k depresiám, úzkostiam a imituje to do obrazu post traumatickej stresovej poruchy. Pokiaľ nemajú
dostatok objektívnych informácii, budí to dojem, že sa jednalo o post traumatickú stresovú poruchu ale
s odstupom času už vie oddiferencovať čo to bolo, či to bola iba adaptačná porucha, či sa jednalo

osobnosť, ktorá to v danom okamihu pociťovala takto a patrí to k obrazu jej osobnosti, že to takto
pociťovala. Iná žena má ten prah frustrácie nižší ako ostatné ženy v podobnej situácii. Podľa znalkyne
je zrejmé, že táto poškodená má nejaký problém s partnermi, čo usudzuje len hypoteticky. Ak by mala
poškodená štvrtého manžela, nie je podľa znalkyne vylúčené, že sa to bude opakovať aj do budúcna.
Zo záznamu z Psychiatrického oddelenia nemocnice v Levoči vyplýva, že jej otec bol alkoholik a zomrel

na úraz hlavy, k čomu sa poškodená odmietla vyjadrovať a je možné, že práve skúsenosť poškodenej
s otcom alkoholikom v jej detstve mohla ovplyvniť jej vzťah k mužom v dospelom veku, kedy cíti hnev.
Znalkyňa v znaleckom posudku citovala časť výpovede svedkyne B. H. C., ktorá poškodenú vyšetrovala
niekoľko mesiacov potom, čo ona s kolegyňou vypracovali prvotný znalecký posudok a ak by mali
k dispozícii takéto záznamy, tak by neboli záverovali ten posudok takto. Oni nemali objektívne takéto

závery k dispozícii. Zaujal ju popis správania poškodenej od B. C. pri vyšetrení. Je to popis teatrálneho
vystupovania, je to súčasťou tej osobnosti, zdôrazňuje sa plač, rada upútava pozornosť, chce vzbudiť
ľútosť. B. C. uviedla, že nevidí na poškodenej žiadne modriny, žiadne telesné poškodenie, žiadne
zranenia a sama to hodnotí, že sa poškodená správa ako na scéne v divadle. Aj im sa počas vyšetrenia
poškodená prezentovala tak, že jej to uverili. Bolo to uveriteľné a hoci tam boli dve znalkyne, uverili tomu,

čo im poškodená prezentovala aj s tým emočným doprovodom. Pri terajších vedomostiach si znalkyňa
myslí,žebyboloadekvátnejšienamiestodiagnózyposttraumatickejstresovejporuchyuviesťadaptačnú
poruchu, ktorá je tiež z okruhu stresov podmienených porúch, pričom je to stav subjektívnej tiesne,
emočnej poruchy, ktorá obvykle narušuje sociálne fungovanie a výkon a vzniká v období adaptácie na
významnú životnú udalosť. Túto diagnózu dávajú ženám, ktoré s ťažkosťami zvládajú obdobie pred

rozvodom, počas rozvodu alebo po rozvode. Z ich pohľadu je rozvod považovaný za závažný stres.
Súvisí to s jej životnou líniou a udalosťami, ako došlo k partnerským nezhodám s druhým manželom,
pretože ona nadviazala vzťah s druhým manželom v čase, keď bola ešte vydatá za prvého manžela.
Adaptačná porucha väčšinou zvykne po opadnutí stresu odznieť a záleží to od schopnosti, ako človek
zvláda stres, teda od individuálnej odolnosti voči stresu. Poškodená podľa znalkyne mohla mať ňou

spomínanú adaptačnú poruchu už v čase prvého rozvodového konania s prvým manželom, pretože
rozvod je závažným stresom a ona mala nízky prah na stres. Aj B. G. to takto hodnotil. Tie rozvody
sa ťahali, stále jej k tomu niečo pribudlo a je pravdepodobné, že aj v budúcnosti bude mať obdobné
problémy. B. G. jej doporučil, aby k nemu chodila na psychoterapie. To, čo popisovala v tom čase
svedkyňa poškodená nasvedčovalo tomu, že boli u nej prejavy post traumatickej stresovej poruchy.

Znalcimajúistékritériá,ktorésúzadefinovanévmedzinárodnejklasifikáciechorôb,ktorejsamusiadržať
a pokiaľ im klient popíše symptómy, ktoré sa zhoduj s diagnostickými kritériami, nemajú inú možnosť, len
diagnostickyuzavrieťdanúdiagnózu.Vposlednýchrokochsaimstáva,žesiľudianaštudujúnainternete
kritéria a im to odrecitujú, lebo sa vedia dostať aj k odborným článkom, a často krát ich aj uvedú do
omylu. Nie raz sa im stalo, že korigovali svoje závery a stáva sa to teraz dosť často. Bežní ľudia nevedia,

čo je flashback, musia si to načítať. Tie spomienky, ktoré sa vynárajú v noci a zobudia človeka sú vysoko
špecifické symptómy, ktoré popisujú ľudia, ktorí zažili traumu v minulosti. Znalkyňa nevie odlíšiť, či je to
trauma z detstva alebo z niečoho iného, nakumuluje sa to a spojí sa to do jedného a oni to prezentujú,
že to súvisí s nejakou konkrétnou stresujúcou udalosťou, hoci to tak nemusí byť. Stretla niekoľko žien,
ktoré trpeli post traumatickou stresovou poruchou a jedným z typických znakov tejto poruchy je vyhýbavé

správanie vo vzťahu k mužom, teda tieto ženy sa vyhýbajú vnemom, ktoré im pripomínajú traumu
a nevyhľadávajú mužskú spoločnosť, dokonca sa jej boja. V tomto prípade poškodená nemala problém
nadviazať ďalšie partnerské vzťahy. Poškodená veľmi uveriteľným spôsobom na vyšetrení, kedy si jeho
priebeh znalkyňa pamätá, prezentovala brutálne veci, ktoré jej mal robiť obžalovaný ale zaujímavé je, ženeskôr sa už tieto údajné traumatické zážitky u kolegov už nespomínajú. Keď sa vyskytujú flashbacky,
tieto môžu mať spojitosť aj s udalosťami, ktoré nemajú pôvod v konkrétnom traumatickom zážitku zo
súčasnostialemôžuísťnapríkladajdozážitkovvdetstve.Užpotomvžiadnomzlekárskychvyšetrenínie

sú spomínané flashbacky. V pôvodnom znaleckom posudku konštatovali nestabilnú emotivitu, afektívnu
labilitu a ladenie aktuálne úzkostne depresívne a v prežívaní prítomné obavné emocionálne reakcie,
anamnesticky v minulosti v záťažových situáciách u poškodenej reaktívne podmienené prejavy úzkosti,
subjektívne pociťované stavy napätia bezradnosti a bezmocnosti.

Znalec z odboru Psychológie D. S. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na žiadosť obžalovaného
vypracoval na jeho osobu znalecký posudok. Samotné znalecké vyšetrenie obžalovaného bolo
realizované pri opakovaných stretnutiach, kde mu boli prezentované diagnostické techniky, dotazníkové
i projektívne. Počas rozhovoru spontánne opisoval problémy, ktoré sú predmetom tohto konania a
ktoré ho vlastne viedli k tomu, aby si u neho požiadal o vypracovanie znaleckého posudku na jeho
osobu. V záveroch svojho znaleckého posudku konštatoval, že ide o osobnosť emočne stabilnú, skôr

podriadivú, schopnú racionálne a účinne riešiť rôzne situácie bez vytesnenia emócií. Má pritom snahu
udržiavať city pod kontrolou, pričom sa zriedka správa agresívne. Má sklon k úzkosti, k starostiam,
náladovosti a pri silných emocionálnych reakciách môže u neho dôjsť k narušeniu prispôsobivosti.
V čase znaleckého vyšetrenia nebola zistená porucha osobnosti. Jeho intelektové schopnosti sú
nadpriemerné a tomu zodpovedajú jeho pamäťové schopnosti, tzn. že je schopný správne vnímať,

zapamätaťsiasprávnereprodukovaťprežitéudalosti.Vovšetkýchaplikovanýchtechnikáchzameraných
na zistenia tzv. lži skóre dosahoval normu, pričom vyšetrením osobnosti u obžalovaného nezistil
črty, ktoré by ovplyvňovali jeho vierohodnosť. Nezistil u neho snahu javiť sa v lepšom svetle, a
teda že by simuloval. Pred znalcom obžalovaný otvorene rozprával o hádkach so svojou manželkou,
popieral však agresívne správanie voči jej osobe. Toto jeho tvrdenie podľa znalca korešponduje aj

s výsledkami zistenými pri znaleckom vyšetrení, kde sa črta agresivity v jeho povahe nepotvrdila.
Jeho vzťah k poškodenej je poznamenaný problematickým spolužitím, konfliktami, ktoré medzi ním
a poškodenou boli od začiatku manželstva a tiež vypočítavým správaním sa poškodenej, ktorá na
začiatku ich vzťahu využila jeho dôveryhodnosť a dosiahla podpísanie zmluvy, podľa ktorej jej bude
patriť jeho byt v prípade jeho nevhodného správania sa v manželstve. Zo začiatku ich vzťahu bola

u neho neschopnosť racionálne riešiť vzniknuté konflikty, neskôr motiváciou konania obžalovaného pri
konfliktoch s jeho manželkou bol pocit životnej prehry pri uvedomení si vypočítavosti a manipulovanosti
pri vstupe do manželstva s jeho osobou. Z výsledkov jeho znaleckého vyšetrenia vyplýva, že povahové
vlastnosti obžalovaného sa nezhodujú so spáchaným trestným činom. Prognóza vývoja jeho osobnosti
vzhľadom na zistené je podľa znalca vo vzťahu protispoločenskému konania priaznivá. Pri vypracovaní

znaleckého posudku mal k dispozícii znalecký posudok Dr. D. spolu s materiálmi, ktoré mu obžalovaný
dodal. Ďalej vychádzal z rozhovoru s obžalovaným a aplikoval celý rad psychodiagnostických techník,
ktoré uvádza vo svojom znaleckom posudku. Použil pritom dotazníkové formy, kde sa však môže
stať, že ak ide o osobu vyššie inteligentnú, vie prekryť niektoré osobné negatívne črty, a preto
použil aj rad projektívnych techník, kde osoba vyšetrovaná takýmto spôsobom nemá možnosť sa

prezentovať nejakým skresleným spôsobom ale len takým, aká v skutočnosti je. Pokiaľ ide o rozpor
v stabilite a nestabilite osobnosti obžalovaného, je to podľa znalca určitá dimenzia osobnosti, ktorá
je pohyblivá a závisí od aktuálneho psychického stavu, kedy teraz je v pohode ale zajtra po prežití
nejakého ťažkého stresu môže dôjsť k určitej psychickej instabilite, ktorá sa práve v tom čase, keď bol
obžalovaný vyšetrovaný u znalkyne D. D., mohla prejaviť, avšak v čase, keď obžalovaného vyšetroval

on, zistil emočnú stabilitu. U obžalovaného nezistil sklony k žiarlivosti, nezistil známky paranoidity,
vzťahovačnosti, teda ani chorobnej žiarlivosti, a ak sa u obžalovaného objavili známky žiarlivosti, tak
to nebolo v patologickej norme ale v sociálne žiadúcej forme ako prirodzená reakcia každého človeka,
ak partner bez udania dôvodu alebo zakrývania pravej skutočnosti odíde z domu preč alebo urobí
nejakú inú činnosť, ktorá je nejako prepojená s vyvolaním žiarlivosti, kde ten vnútorný pocit žiarlivosti

vzniká ako prirodzená reakcia na toto konanie. Zadávateľom znaleckého posudku bol obžalovaný a on
nemal k dispozícii výpoveď poškodenej. Ani v jednom z týchto testov, ktoré boli aplikované a ani
v tých dotazníkových u obžalovaného nezistil namerané zvýšené hodnoty L-skóre. Obžalovaný je podľa
znalca typ osobnosti, ktorý nemá tendenciu okamžite reagovať za normálnych udalosti impulzívnym
neadekvátnom spôsobom. Práve naopak, u neho je znížená psychická vzrušivosť, znesie väčšiu dávku

prežitianepríjemnýchsituácií,aleaksatýchnepríjemnýchsituáciínaakumulujeviacero,znalecpovažuje
za normálnu reakciu normálneho človeka z psychologického hľadiska, že sa v správaní môžu objaviť
prejavy, ktoré by mohol hodnotiť ako nevhodné, ale to neznamená, že je to črta jeho osobnosti a že sa
takýmto spôsobom správa stále, ale ide skôr o výnimočné ojedinelé reakcie vyprovokované stupňujúcimsa konfliktom, frustráciou alebo stresom. Manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo uzatvorené už
vo vyššom fyzickom veku. Preto sklon obžalovaného k úzkosti a starostiam, ktorý znalec popisuje,
je prirodzenou reakciou obžalovaného na vzniknutú situáciu. Znalec tiež prezentoval rôzne metódy,

ktoré pri znaleckom vyšetrení obžalovaného použil. Jeho prejavy agresivity plynuli zo zúfalstva. Obsah
výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní o fyzickom a sexuálnom násilí podľa znalca absolútne
nekorešpondujú s výsledkami, ktoré pri znaleckom skúmaní zistil a ani v jednom z týchto testov výsledky
nesignalizujú, aby správanie obžalovaného aj v tých najhrubších kontúrach bolo také, a to aj keby sa
dostal do veľmi vypätej emocionálnej situácie. U obžalovaného znalec nezistil známky alkoholického

charakteru patológie, nezistil prejavy organického poškodenia a teda vylučuje, že by u obžalovaného išlo
o nejaký chronifikovaný alkoholizmus. Znalec nemôže vylúčiť konzumné pitie. Nezistil ani prítomnosť
sexuálnej deviácie.

Znalkyňa z odboru Psychológie D. C. D., ktorá v prípravnom konaní vypracovala znalecký posudok
na osobu obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase vyšetrenia

sa obžalovaný preukazoval ako priemerne intelektovo a pamäťovo vybavená osobnosť s takým skôr
odťaživým, akoby neemočným racionálnym prístupom k vonkajšiemu svetu. V podstate sa v tej zvýšenej
miere prejavoval ako osobnosť so schizoidnými a paranoidnými črtami, čo znamená, že ide o osobu
uzavretú, emočne chladnejšiu, málo empatickú ale v takom bežnom kontakte vo formálnych sociálnych
väzbách, vzťahoch bol schopný primerane, kultivovane a až tak zvýšene kontrolovane konať a správať

sa. Zároveň aj keď navonok ide o človeka, ktorý vystupuje ako vyrovnaný, vyvážený, tak vo vnútri je to
človek, ktorý je neistý, možno až s pocitmi nejakej menejcennosti, čo podľa názoru znalkyne podmieňuje
možnosť veľmi negatívneho reagovania na to, keď niekto nejakú tú krehkú sebahodnotu naruší. Zároveň
sa preukázala podozrievavosť a žiarlivosť a to práve v spojení s pocitom vlastnej nízkej sebahodnoty.
Podľa znalkyne sa nedá opomenúť, že obžalovaný vstupoval do manželského zväzku v pomerne

pokročilomveku,takžejeotázne,akábolareálnasociálna-emočnázrelosťadoakejmierymalrealistické
očakávania od manželského spolužitia aj v zmysle vlastného vkladu a aj v zmysle toho, čo očakával.
Štruktúra jeho osobnosti tak, ako sa v tom čase prejavovala, je blízka takému typu tzv. kontrolóra alebo
validitóra, to znamená človeka, ktorý pri tej žiarlivosti, nedôverčivosti, nízkej vnútornej sebahodnote
a zároveň slabej schopnosti zrelého emočného angažovania sa, má tendenciu v partnerskom vzťahu

typu správania s potrebou kontroly, istej formy moci, obmedzovania ako popisoval, čiže výstavba tej
osobnosti by s tým mohla korešpondovať, hoci znalkyňa netvrdí, že sa veci diali. V čase jej znaleckého
vyšetrenia obžalovaný deklaroval jednoznačne negatívny vzťah ale to je pochopiteľné vzhľadom na stav,
v akom bolo manželstvo. Na poškodenú nebol schopný povedať jednu pozitívnu vec. Pokiaľ sa jedná
ovierohodnosť,uobžalovanéhonebolapodľaznalkynetendenciasanejakonadmernevylepšovaťalebo

skreslene sa popisovať. Dôveryhodnosť jednoznačne znižovala jednoznačná externalizácia všetkých
problémov, konfliktov, kedy obžalovaný bol nadmerne subjektivistický, kedy seba popisoval ako osobu,
ktorá neurobila žiadnu chybu a všetko robil najlepšie a výborne a manželku ako osobu, ktorá za všetko
v tom vzťahu mohla, čo je zo psychologického hľadiska nezmysel lebo to nie je možné. Znalkyňa sa
vyjadrila k použitým metódam pri vyšetrení obžalovaného. Deti k obžalovanému nemali dobrý vzťah.

Znalkyňa ďalej vypovedala o svojich záveroch a zisteniach, ku ktorým dospela v znaleckom posudku
o osobe poškodenej. Znalkyňa uviedla, že poškodená bola v čase vyšetrenia žena, ktorá ničím
nepôsobila ani vyzývavo ani extravagantne a naopak, pôsobila nešťastne a počas celého vyšetrenia
plakala. Prežívala svoj vzťah s obžalovaným, že sa rozviedla, že podľahla mileneckému vzťahu a tým

celým previedla vlastne aj svoje deti, vyčítala si to, vnímala sa debaklovo, neisto, znehodnotene
až bezradne ohľadom budúcnosti. Intelekt a pamäť poškodenej sú podľa znalkyne priemerné a bez
nejakých deficitov. Osobnosť je tiež menej sociálne a emocionálne vyzretá s nižšou toleranciou
pristupovať na kompromisy. U poškodenej bola prítomná tendencia snahy po pozornosti, po obdive.
Podľa znalkyne sa to trochu blíži k hysteroidným črtám ale nie je to v plnom rozvinutí, vrátane menšej

kapacity zniesť frustráciu. Poškodená má tendenciu podvedome riešiť problémy tak, že sa snaží vyhnúť
takým silnejším emočným podnetom, pretože akoby cítila, že ich nevie nejako zrelo zvládať. Takže to
môže podľa znalkyne vyzerať tak, že sú fázy, kedy je poškodená skôr utiahnutá, podrobivá, kontrolujúca
sa, submisívna s takým tým očakávaním, že príde pozornosť, láska, ochrana a keď to neprichádza, tak
sa môže labilizovať a reagovať neočakávane alebo menej konzistentne. Aktuálne v čase vyšetrenia bol

jej stav nepriaznivý a nebola na tom dobre. Znalkyňa si myslí, že tragédia je to, že tí dvaja ľudia sa stretli,
pretože to nemohlo dopadnúť dobre vychádzajúc z tých štruktúr osobností, kedy ani jeden z nich nebol
zrelý na vysporiadanie sa s problémami. V rámci osobnostnej výbavy poškodenej táto mohla niektoré
udalosti vnímať a prežívať o niečo dramatickejšie a v tom zmysle bola aj tá vierohodnosť poškodenejdo istej miery znížená lebo bola plná negatívnych emócií s tendenciou k revanšu. Aj v čase vyšetrenia
si poškodená myslela, že ju obžalovaný sleduje, čo znalkyni prišlo trochu paranoidné. Poškodená bola
v čase vyšetrenia v zlom psychickom stave a to až takom, že jej odporúčala, aby navštívila psychiatria.

Poškodená bola depresívno-úzkostná, sebe znehodnotená, zneistená s vnútornou degradáciou ženskej
a ľudskej hodnoty a ten stav sa podľa vyjadrenia poškodenej javil ako čiastočne pod vplyvom toho, čomu
bola vystavovaná v manželstve a čiastočne aj tou situáciou, v ktorej bola. Bola v ťažkej, stresujúcej
situácii a bol to spoločenský, sociálny emočný a vzťahový debakel. Podľa znalkyne poškodená nie je
takým typom osobnosti, ktorý by si myslel a naplánoval majetkovo obrať obžalovaného. Vychádzajúc

zosobnostnejštruktúrypoškodenej,žepriveľmiemočnevypätých,vsubjektívnenadmernezaťažujúcich
situáciách, sa poškodená dostáva do afektu a silný afekt vždy čiastočne skresľuje vnímanie, prežívania
a potom samozrejme aj popis situácie a reaguje tak čiastočne dramatizujúco. To neznamená, že si vec
vymyslí, len ju ťaživejšie prežije. Preto má poškodená zvýšené Lži skóre, čo znamená, že sa v tých
dotazníkoch mala tendenciu prezentovať menej sebakriticky a sociálne žiaduco. U obetí týrania je to
paradoxne zvýšené práve preto, že sa naučia byť v takej obrannej pozícii lebo sa stretajú s tým pri

domácom násilí, že im akoby nikto neverí. Poškodenej sa dotkne, keď ju skritizujú a je citlivá na kritiku
zovňajška alebo tela. Podľa znalkyne je malá pravdepodobnosť, že by práve takýto typ a takého druhy
násilia poškodená niekde odpočula, odčítala, lebo každá žena si môže otvoriť na internete syndróm
týranej ženy, tam si otvorí články ale toto je trošku iné.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní vypočul znalca D. A. M., ktorý prezentoval závery znaleckého posudku
vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, s.r.o., ktorá vypracovala
kontrolný znalecký posudok vo vzťahu k osobe obžalovaného. Tento znalec poverený znaleckou
organizáciou vypovedal, že intelekt obžalovaného je dobrý. Prístup k vonkajším podnetom je konvenčný,
zjednodušujúci, emotivita je vo vonkajších prejavoch úsporná. Spontaneita emočných reakcií je

limitovaná. Na pozadí tohto sa môžu objavovať aj výraznejšie impulzívne reakcie. Obžalovaný je menej
prispôsobivý a jeho psychický, nie intelektový potenciál na zvládanie života je nízky alebo limitovaný.
Je u neho prítomná zvýšená tendencia uspokojovať vlastné potreby. Uspokojenie potreby v podstate
akoby podporuje sebavedomie. V sociálnom kontakte má menší vnútorný záujem o medziľudské
vzťahy. V dôsledku toho je limitovaná schopnosť jeho empatickej kooperácie v tých vzťahoch. Môže

častejšie preto prežívať pocity nespokojnosti a sklamania. Voči ľuďom je nedôverčivý a má tendenciu
vzťahovačnosti, čo súvisí s nižším sebavedomím, ktoré je krehké a ľahko zraniteľné reakciami okolia.
Pocity toho zranenia môžu vyprovokovať impulzívne reakcie. Agresivita nie je dominantným rysom jeho
osobnosti ale pohotovosť k agresívnemu správaniu je mierne zvýšená v dôsledku menej fungujúcich
brzdiacich mechanizmov. Vo vzťahu k opačnému pohlaviu má sklon vnímať subjektívne ženy ako

dominantnejšie, čo v ňom môže vyvolať zvýšenú úzkosť a ostražitosť a zároveň potrebu dokazovať
si svoju mužskú rolu. Znalci nenašli známky psychotického ochorenia, emočnej poruchy, vážnej
kognitívnej poruchy, pričom charakterizovali obžalovaného ako „normálneho“, pričom je schopný vnímať
správne realitu a reprodukovať ju. Obžalovaný má sklon k nižšiemu sebavedomiu, je vnútorne neistý
a ľahko zraniteľný. Má tendenciu zvyšovať si sebavedomie a v dôsledku toho môže mať tendenciu

znižovať sebavedomie iných. Sám sa snaží javiť v lepšom svetle. Snaží sa existujúce problémy skôr
externalizovať. To poukazuje na slabé alebo krehké sebavedomie. Priznanie si vlastnej chyby ho
devastuje. O poškodenej hovoril obžalovaný s výrazným dešpektom a sám sa má tendenciu vykresľovať
v roli ako obvineného, podvedeného, ako obeť. Psychologicky zrozumiteľnou motiváciou mohlo byť,
že v rámci partnerských interakcii začal vnímať reakcie poškodenej na jeho osobu ako zneisťujúce,

ohrozujúce. Jej správanie ho ponižovalo, zraňovalo, a preto sa pokúšal liečiť si zranené sebavedomie
tým, že sa snažil zraňovať poškodenú. Nie je primárny agresor, v podstate je neistý ale potrebuje sa tomu
brániť. Je citlivý na reakcie svojho okolia, najmä na ženy. Znalec konštatoval, že povahové vlastnosti
obžalovaného sa v zásade zhodujú s trestným činom. Tento druh násilia voči partnerke je podľa znalca
psychologicky zrozumiteľný. Zodpovedá jeho povahe snažiť sa v kritických situáciách ponížiť partnerku

lebo sám cíti, že je neistý. Prognózu vývoja znalec považuje skôr za pozitívnu. Obžalovaný je citliví
len na nejaké špecifické situácie a nie je taký, že mu vadí všetko. Znalec sa domnieva, že celkove je
prognóza priaznivá. Vnútorne dokáže ukončiť vzťah s poškodenou. Výsledky vyšetrenia im vyšli zhodne
ako znalkyni D. D.. U D. F. ide o rozdielny záver v popise osobnosti. Znalec opísal priebeh vyšetrenia
ako aj to, že vychádzal z kompletnej spisovej dokumentácie. Zdôraznil, že agresivita nie je dominantnou

črtou osobnosti obžalovaného s tým, že nemá veľa agresivity ale má menej brzdiacich mechanizmov.
Je vzťahovačný, ostražitý a nedokáže hodiť cez plece, ak mu niekto niečo povie. Je zvýšene citlivý
na niektoré situácie, kedy sa nahnevá a potom má menej tých brzdiacich mechanizmov, čiže sa môže
správať agresívne, ale nie je ten agresor, ktorý hneď všetko likviduje. Znalec uviedol, že obžalovanýby bol schopný konania, ako ho popísala poškodená. Obžalovaný je podľa znalca krehký, jadro jeho
osobnosti je slabé. Zraní ho to vnútorne. A vtedy reaguje tak, že zraní druhého. Je schopný zraňovať
ženy lebo má pocit, že ženy zraňujú jeho. Ľahko ho urazí žena a znalec si myslí, že viac je citlivý na ženy

ako na mužov. Obžalovaný nemá emočnú poruchu vo forme mánie alebo depresie. Znalec konštatoval
štyri negatívne povahové vlastnosti obžalovaného a tou je slabšia emočná výbava, zhoršené fungovanie
v sociálnych kontaktoch, malá sebadôvera a mierne zvýšená citlivosť na provokáciu.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria B. C. B., ktorý spolu s konzultantkou

– znalkyňou D. S. C. vypracovali na žiadosť obžalovaného znalecký posudok vo vzťahu k osobnosti
obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že znaleckým psychiatrickým vyšetrením
u obžalovaného nezistili prítomnosť žiadnej psychickej poruchy alebo choroby, ani stavu, ktorý by
narúšal jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti. Taktiež nezistili žiadnu z foriem patologickej,
teda chorobnej motivácie jeho konania a správania, ktoré by svedčili narušenému úsudku. Zistili, že
jeho vierohodnosť špecifická aj všeobecná je zachovaná v adekvátnej miere a nevykazuje známky

narušenia psychopatologických procesov nejakého psychického ochorenia. Obžalovaný je schopný
z psychiatrického hľadiska adekvátne správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti,
pričom táto reprodukcia je v primeranom časovom slede, taktiež nezistili u obžalovaného takú formu
povahových vlastností, ktoré by sa zhodovali so spáchaným trestným činom. Znaleckým vyšetrením
u obžalovaného nezistili sklony správať sa agresívne alebo útočne za bežných životných okolností.

Taktiež vykonali vyjadrenie k znaleckým posudkom psychologičky D. D. č. 9/2015, s ktorými sa
nestotožňujú, naopak, vykonali analýzu znaleckého posudku D. F., s ktorými sa stotožňujú. Tiež sa
nestotožňujú so závermi znalca D. A. M.. Znalec opísal priebeh vyšetrenia. To, že povahové vlastnosti
obžalovanéhosanezhodujúsospáchanýmskutkompodľaznalcavyplývazhodnoteniajehopracovného
zaradenia, dĺžky času, ktorý bol zamestnaný v čase znaleckého vyšetrenia, taktiež analýzou jeho

postoju k životu z pohľadu rodinného a taktiež hodnotením emočného statusu pri popise rozpadu
jeho manželstva, kde toto emočné nastavenie bolo negatívne. Záver, že nezistili sklony obžalovaného
správať sa agresívne zo psychiatrického hľadiska vychádzalo z jeho dovtedajšieho spôsobu života,
ktorý bol nekonfliktný a taktiež v kontexte so psychologickým vyšetrením. Osobnosť obžalovaného je
extro-introvertovane nevyhranená. Je rád s inými, no vie si urobiť aj vlastný osobný program. Javí sa

ako pomerne silný koncepčný typ s preferovaním harmónie, teda súladu v sociálnom okolí a taktiež
aj rodinnom prostredí. Je dobre adaptabilný na vonkajšie okolnosti, pričom znalec u neho konštatuje
dobrú sebadisciplínu, cieľavedomosť a sebakontrolu. Je citlivý, koncepčný v správaní a postojovo
vyhranený. Dokáže rešpektovať autority s etickým veku a statusu primeraným spoločenským prijateľným
trendom. Obžalovaný bol v čase znaleckého vyšetrenia emocionálne zranený, traumatizovaný daným

stavom z pohľadu rozpadu manželského a partnerského vzťahu. Zažil zo svojho pohľadu neprimerané
správanie zo strany manželky, kde toto správanie aj v kontexte aktuálneho predmetného konania, ku
ktorému mal odmietavý postoj, spôsobilo traumatizáciu jeho emočného nastavenia a to sa prejavilo
pri vyšetrení. Znalec zohľadnil provokácie zo strany poškodenej. Obžalovaný na ne reagoval v čase
znaleckého vyšetrenia racionálnym konštatovaním, kde pri explorácii zo strany bývalej manželky

dochádzalo k zvýrazňovaniu jeho negatívneho emočného nastavenia, avšak túto exploráciu dokázal
primerane ukončiť, teda na základe toho znalci konštatovali dobrú racionálnu sebakontrolu. Znalci mali
kdispozíciicelýspisovýmateriálaajvýpovedepoškodenejaleajvýpoveďB.F.,ktoránatelepoškodenej
pri vyšetrení žiadne modriny nevidela. Zo psychiatrického hľadiska znalci nezistili žiadny patologický
fenomén, ktorý by u obžalovaného sťažoval schopnosť mať partnerský vzťah z hľadiska populačného

priemeru, teda skutočnosť, že manželstvo uzavrel v takomto veku, nedávajú znalci do kontextu so
žiadnou psychopatológiou, to znamená, že skutočnosť, že obžalovaný uzavrel manželstvo s partnerkou,
ktorá už mala deti, taktiež nie je spojené so žiadnou psychopatológiou. Vyššie nároky na manželku vo
všeobecnosti psychiatrickým vyšetrením znalec nezistil. Čo sa týka nedôvery k ženám, túto zaznamenali
aj v psychiatrickej aj v psychologickej časti posudku pri interpretácii interview. Trauma obžalovaného

konštatovaná v znaleckom posudku môže podľa znalca súvisieť s dlhoročným súdnym pojednávaním,
pričom nedôvera obžalovaného k ženám vznikla po zániku manželstva.

Znalkyňa z odboru Psychológie D. S. C. sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vyjadrila
k psychologickej časti tohto posudku tak, že osobnosť obžalovaného je skôr intro - extrovertno

nevyhranená, je rád s inými ale dokáže si urobiť aj svoj program. Celkovo ide o silno osobnostný
typ s vysokým skóre frustračnej tolerancie, ktorá mu práve zo psychologického hľadiska okrem
iných charakteristík osobnostne pomohla a aj pomáha zvládať mimoriadne náročnú životnú situáciu
v procesnom postavení obžalovaného práve preto, že v jeho forenznom predpolí, ktoré je zopsychologického hľadiska mimoriadne dôležité pre znalca, nie je zaznamenaná žiadna patológia,
nebol trestaný a až do predmetného trestného oznámenia viedol konečný harmonický rodinný život
do istého veku vo svojej bázovej rodiny a neskôr vo svojej vlastnej rodine s poškodenou a jej

dvomi maloletými deťmi, o ktoré sa nadštandardne staral, napriek tomu, že poškodená v čase,
keď jej ponúkol pomoc a bývanie v Prešove, bola nezamestnaná a o zamestnanie ani nemala
záujem. Jedná sa o veľmi starostlivý koncepčný silný typ osobnosti s veku primeraným a spoločensky
prijateľným kreditom správania v čase znaleckého vyšetrenia. Zhodne, ako je uvedené v znaleckom
posudku B. B., aj ona v znaleckom posudku konštatuje, že v čase znaleckého vyšetrenia sú

u obžalovaného veľmi aktuálne a intenzívne emócie post-traumatického charakteru preto, že sa
jedna o veľmi empatickú, emocionálnu, chápajúcu a ochraňujúcu osobnosť obžalovaného, ktorý má
tendenciu a sklon diagnostikovanými psychologickými technikami vnímať okolie a iných v tomto okolí
cez seba, to znamená, že istým spôsobom vytvára priestor pre sofistikované zneužívanie niektorými
ľuďmi, ktorí to vydedukujú z jeho postojov a správania. Na základe štúdia rozsiahleho spisového
materiálu, ktorý mala rovnako k dispozícii ako B. B. konštatovala, že takouto osobou bola aj poškodená,

teda exmanželka obžalovaného. Obžalovaný je osobnostne a emocionálne vyrovnaný. Ide o výrazne
maskulínny typ osobnosti, čo znamená, že ide o mužný typ osobnosti so všetkými atribútmi, ktoré
k tomuto osobnostného patria. Aktuálny vzťah obžalovaného k poškodenej je poznamenaný zraňujúcim,
urážajúcim a hlavne vypočítavým neetickým správaním poškodenej voči jeho osobe, kde konkrétne
zneužila jeho dôveryhodnosť a silné pozitívne emócie k jej osobe, ktoré nielen prechovával ale reálne

saturoval na podpísanie zmluvy, podľa ktorej jej bude patriť jeho byt v prípade jeho nevhodného
správania v manželstve. Na základe cielenej diagnostiky znalkyňa konštatovala, že u obžalovaného
neboli diagnostikované poruchy socializácie, maladaptácie a ani iné patologické osobnostné symptómy.
Cielenou diagnostikou v prítomnosti znakov benignej a malignej agresivity znalkyňa zistila latentné
znaky benignej agresie, ktorá je aktuálna u všetkých ľudí. Konkrétne ide o pohotovosť, ktorá má

vrodený pudový základ a slúži v osobnostnom prejave ako obranný mechanizmus v situáciách osobného
ohrozenia. Táto benigná agresivita je u obžalovaného v úrovni pudových reakcií. Maligná, čiže chorobná
agresivita u obžalovaného nebola diagnostikovaná, teda nie je prítomná. Ide o isté patologické chorobné
prejavy, absenciou sebakontroly, sebaregulácie správania, pričom táto forma u obžalovaného nie
je aktuálna. Obžalovaný v čase znaleckého vyšetrenia nie je zdiagnostikovaný aplikáciou cielených

osobnostných techník ako násilnícky, útočný, agresívny typ osobnosti, ani ako tyran. V čase znaleckého
vyšetrenia nie sú u neho diagnostikované sklony správať sa agresívne a tiež ani útočne. Znalkyňa
zdôraznila, že sa jedná o konštantné osobnostné charakteristiky prejavujúce sa v správaní paušálne,
nie situačne, teda ak by agresívny bol, správal by sa takto dlhodobo. Zo psychologického hľadiska
motiváciu správania sa a konania v čase spolužitia s poškodenou obžalovaným bola harmonická

rodina a zabezpečenie všetkých potrieb tejto rodiny, ktorej ako manžel bol súčasťou. Motiváciu trestnej
násilnejčinnostianisprávaniaznalkyňanemôženazákladeaktuálnychvýsledkovznaleckéhovyšetrenia
potvrdiť. Teda táto motivácia pre agresívne a násilne správanie pre obžalovaného nie je aktuálna. Na
základe rozsiahleho cieleného znaleckého vyšetrenia a jeho výsledkov znalkyňa uviedla, že v čase
znaleckého vyšetrenia sa tieto ňou interpretované diagnózy nezhodujú so spáchaným trestným činom.

Prognóza vývoja osobnosti obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je podľa znalkyne
veľmi pozitívna vzhľadom k tomu, že on sám nikdy nemal sklon k protispoločenskému správaniu
a k asociálnemu správaniu sa. Má veľmi silné etické, prosociálne cítenie a správanie. Nestotožňuje sa
so závermi D. D. a D. M. a stotožňuje sa so závermi D. F.. Výsledkom znaleckého vyšetrenia a tiež
štúdia spisovej dokumentácie je podľa znalkyne špecifická všeobecná hodnovernosť obžalovaného

podporujúcacelkovúidenticituatedaobjektívnosťjehovýpovedí.Uobžalovanéhonebolazaznamenaná
patologická alebo zvýšená hodnota agresivity. Znalkyňa ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že ide o
konštantné osobné charakteristiky a faktory, tieto sú u osobnosti obžalovaného aktuálne paušálne
prakticky dlhodobo a tieto nekorešpondujú s predmetnou trestnou vecou v čase skutku ani v čase
znaleckého vyšetrenia. Znalkyňa nemala k dispozícii znalecký posudok poškodenej a ani ho nechce

mať, pretože, ako konštatuje vo svojom posudku, týraná osoba sa k tyranovi nevracia. Podľa znalkyne
zo strany poškodenej voči osobe obžalovaného išlo o bezcitné provokatívne správanie.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov a v rámci
nich aj obsah trestného oznámenia, ktoré do zápisnice spísanej dňa 03.02.2015 na M. D. D. podala

svedkyňa poškodená G. C. B.. V ňom uviedla tie isté skutočnosti, o ktorých následne vypovedala pri
svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní.Súd tiež oboznámil čiastočné výpisy z listov vlastníctva č. XXX N. F. XXX, vystavených pre k.ú. I. J.,
z ktorých vyplýva spoluvlastnícke právo obžalovanej k nehnuteľnosti spolu s B. B. na základe darovacej
zmluvy V 11804. Súd tiež oboznámil obsah darovacej zmluvy uzavretej medzi obžalovaným ako darcom

a poškodenou ako obdarovanou dňa 17.03.2014, ktorej predmetom bola jedna polovica bytu a jedna
polovica spoluvlastníckeho podielu na spoločným častiach a zariadeniach bytového domu v prospech
poškodenej ako obdarovanej. V bode 3.7 tejto zmluvy je uvedené, že darca berie na vedomie možnosť
obdarovaného domáhať sa darcovho podielu, ak sa k nemu darca bude chovať tak, že tým poruší hrubo
dobré mravy.

Z lekárskej správy FNsP T. N. R. D. vyplynulo, že dňa 08.08.2013 bola vyšetrená poškodená s tým, že
ju napadol jej manžel na chate I. J., sotil ju na zem a ona si udrela hlavu o kameň, následne ju škrtil
a kopal a bola zistená tržná rana vľavo, mierny opuch hrtana a na oboch horných končatinách početné
modriny. Zo správy o kontrole dňa 19.08.2013 vyplýva, že rana je už zahojená. Dňa 13.10.2014 bol
pri vyšetrení poškodenej zistený starších hematóm na ľavej ruke a tiež početné hematómy na ľavom

rebrovom oblúku. Plošný hematóm bol zistený aj dňa 12.01.2015, ku ktorému udávala, že opakovane
fyzicky napadol manžel a to tak, že ju udieral rukou a stláčal jej predlaktia. Podobné fyzické násilie na
nej mal manžel podľa jej udania páchať aj v minulosti.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že poškodená vydala 1 ks bielej dlhej saténovej nočnej košele

s čipkou na ramienkach a prsiach, na ktorom je ľavé ramienko potrhané a potrhaná je aj celá ľavá
strana. Z tejto ohliadky veci bola vyhotovená aj fotodokumentácia, z ktorej súd na hlavnom pojednávaní
oboznámil sedem farebných fotografií zachytávajúcich vydanú vec.

Z uznesenia M. D. D. pod ČVS: ORP-964/1-OVK-PO-2013 vyplynulo, že trestnú vec vedenú pre prečin

obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona a vo veci
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, kedy mal obžalovaný
dňa 08.08.2013 v čase okolo 18.30 hod. strhnúť z poškodenej tričko a nahú ju hodiť na posteľ, kde ju
držal a nechcel ju pustiť, kde ju mal škrtiť, vyhrážať sa jej zabitím a na 30 minút ju zamknúť v izbe, kde ju
mal následne sotiť o zem, kedy spadla a udrela si hlavu, mal ju škrtiť a bránil jej v odchode na lekárske

ošetrenie tak, že jej vzal kľúče od auta a keď jej ich vrátil, tak jej bránil v odchode autom, postúpil na
prejednanie Okresnému úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, lebo výsledky vyšetrovania
preukazujú, že nejde o trestný čin ale o skutok, ktorý by mohol Okresný úrad Prešov prejednať ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Okresný
úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy pod číslom OU-PO-OVVS2-2014/014484-2 zo dňa

08.04.2014 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 08.08.2013 o 18.30 hod. v rekreačnej oblasti K.
E. U. XXX, fyzicky napadol svoju manželku G. C. tak, že ju sotil na posteľ, potom na zem, oboma
rukami ju chytil za krk, začal ju škrtiť, triasol s ňou a vyhrážal sa jej, že ju zabije, následne pred chatou

do nej sotil, pričom spadla na zem a udrela si hlavu, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie
drobným ublížením na zdraví, za čo mu tento správny orgán uložil pokutu vo výške 30,- Eur. Tejto
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2018. Tento priestupok spolu s ďalšími priestupkami na
úseku cestnej premávky vyplynul aj z lustrácie registra priestupkov týkajúcej sa obžalovaného.

Z notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade T. V. G. so sídlom v Poprade dňa 31.03.2004
pod sp. zn. N 138/2004 vyplýva, že B. B., ako darca, daroval poškodenej, ako obdarovanej zo svojho
spoluvlastníckeho podielu 1/4 z celku k rodinnému domu a jeho súčastiam špecifikovaným v zmluve
a zastavaným plochám a nádvoriam zapísaným v k.ú. I. J.. Zo spisu vedeného na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 20C 22/2012 vyplynulo, že navrhovateľ B. B. podal dňa 06.02.2012 návrh na vydanie

veci proti odporkyni – poškodenej, ktorým sa domáhal vrátenia vyššie uvedeného daru. Rozsudkom
zo dňa 25.03.2013 Okresný súd Poprad návrh zamietol a Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa
28.11.2013 tento rozsudok potvrdil. Napriek tomu, že Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.03.2015
tento rozsudok Krajského súdu v Prešove v rámci dovolacieho konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie,KrajskýsúdvPrešoverozsudkomzodňa28.09.2015tentorozsudoksúduprvéhostupňaznova

potvrdil.

Zo spisu vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C 91/2012 vyplynulo, že poškodená G. B.
sa ako žalobkyňa domáhala voči žalovanému B. B. a O. V. určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretejmedzi žalovanými, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo. Z konania vedeného na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. 21C 59/2011 vyplýva, že na základe návrhu B. B. o rozvod manželstva,
bolo rozsudkom zo dňa 06.05.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2013 ich manželstvo

rozvedené a boli určené práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, pričom oba deti boli zverené do
starostlivosti poškodenej ako ich matky. Zo spisu vedeného na bývalom Okresnom súde Kežmarok pod
sp. zn. 5Pc 9/2020 vyplýva, že G. C. podal dňa 26.05.2020 návrh na rozvod manželstva voči odporkyni –
poškodenej, ktoré bolo rozsudkom zo dňa 28.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2020,
rozvedené.

Zo správy O. V. L. vyplýva, že dcéra poškodenej G. B. navštevovala ich základnú školu v období od
01.09.2013 do 31.01.2014 a potom od 01.02.2015 do 31.08.2019.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej Mestom Prešov dňa 02.03.2015 vyplynuli jeho rodinné
pomery vedené v evidencii mesta s tým, že obžalovaný nebol priestupkovo riešený, čo vyplynulo

z databázy B. D. D..

Z pracovného hodnotenia obžalovaného vypracovaného jeho zamestnávateľom G. G., N. vyplýva
prehľad jeho pracovného zaradenia od 18.04.1995 do 10.03.2015, kedy bola správa vypracovaná s tým,
že je charakterizovaný ako nekonfliktný, lojálny a ústretový. Ako pracovník si plní svoje povinnosti

v zmysle pracovnej náplne a jeho kompetencií.

Zo správy Q. T. N. R. D. vyplynulo, že obžalovaný nikdy nebol hospitalizovaný na ich Psychiatrickom
oddelení.

ZlustrácieRegistratrestovSRgenerovanej elektronickykudňu04.10.2023atýkajúcejsaobžalovaného
vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný.

Nakoľko podľa názoru súdu výsluch G. C., tretieho manžela poškodenej nemá priamy súvis
s prejednávanou trestnou vecou a tento svedok nemôže objasniť konanie obžalovaného, ktoré sa mu

v skutku kladie za vinu, súd návrh obhajoby na vypočutie tohto svedka odmietol. Súd tiež odmietol
vykonanie dôkazu prehratím zvukovej nahrávky, ktorú bez súhlasu poškodenej vyhotovil obžalovaný
a ktorej obsahom mal byť ich telefonát, nakoľko nezodpovedá proporcionalite vo vzťahu k ochrane
súkromia poškodenej a záujmu obžalovaného na dôkaze v jeho prospech (primerane uznesenie NS SR
1Tdo/48/202 zo dňa 27.01.2021, uznesenie NS SR sp. zn. 5To 10/2018 zo dňa 12.09.2019, uznesenie

NS SR sp. zn. 1Tod 33/2021 zo dňa 08.12.2021). Rovnaká požiadavka zákonnosti dôkazu formou
nezákonne získanej nahrávky musí byť naplnená tak pre dôkaz o vine obžalovaného ako aj pre dôkaz
o jeho nevine.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval

za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa
znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,
aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení
primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval

všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý
vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,

ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré
sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.

Objektom posudzovaného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.

1 Trestného zákona tak, ako skutok obžaloby právne kvalifikovala prokurátorka je
primárne záujem spoločnosti na ochrane riadneho a pokojného spolužitia blízkych osôb, v tomto prípade
manželov, ktorí spolu žijú v spoločnej domácnosti a to pred závažným prejavmi v správaní jedného
z nich voči druhému, ktoré by narúšali ich spolužitie. Takéto prejavy možno zhrnúť pod pojem „domácehonásilia“, ktoré v sebe môže zahŕňať širokú škálu fyzických a verbálnych útokov, citového vydierania,
vyhrážania, spôsobovania psychického utrpenia, budenia, odopierania stravy, odpočinku, neustáleho
sledovania, odopierania ošatenia, hygieny, bývania, vzdelania alebo odpierania prístupu k majetku a tým

vytvárania majetkovej odkázanosti, ktorá bola páchateľom umelo vytvorená. Sekundárnym objektom
tohto trestného činu je ochrana života, zdravia a osobnej slobody poškodeného. Závažnosť týchto
prejavov domáceho násilia spočíva tom, že k nim dochádza zväčša v domácom prostredí, kde sú
verejnosť ale aj iné osoby z rôzneho stupňa príbuzenského, priateľského alebo susedského vzťahu k
aktérom vylúčené. Uvedené domáce prostredie, v ktorom k násiliu dochádza však nevylučuje, že sa

prejavy tohto násilia a jeho dôsledky môžu dostať aj mimo sféry domácnosti, v ktorom sa toto násilie
odohráva, najmä tým, že obeť o svojom utrpení prehovorí iným osobám, k čomu došlo aj v tomto prípade.
Týmto prostredím, kde k domácemu násiliu dochádza a blízkym vzťahom medzi obeťou a násilníkom
dôjde k tomu, že ich vzťah je nevyvážený, má povahu závislosti s nemožnosťou úniku obete pred
negatívnym konaním agresora, pretože pre obeť je veľmi ťažké toto správanie agresora zastaviť, pričom
spravidla dochádza k stupňovaniu týchto prejavov. Ich intenzita musí byť taká, že spôsobuje fyzické

alebo psychické utrpenie a bolesti, ktoré podstatným spôsobom po všetkých stránkach narúšajú pokojný
a dôstojný život obete a to nie iba na krátky alebo prechodný čas. Konania opísané v ods. 1 § 208
Trestného zákona sa musia vyznačovať bezohľadnosťou, krutosťou, hrubosťou a v prípade fyzických
útokov aj bolestivosťou. Okrem toho je potrebné pre naplnenie tohto trestného činu v zmysle § 208 ods.
1 Trestného zákona splniť podmienku dlhšie trvajúceho protiprávneho konania, pričom je nevyhnutná

opakovanosť útokov, hromadnosť či ich sústavnosť. Súd zdôrazňuje, že čím je intenzita násilia nižšia,
tým musí dlhšie trvať, aby toto konanie bolo možné posudzovať v zmysle § 208 ods. 1 Trestného zákona
(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 2 Tz 31/2005).

Pojem fyzické alebo psychické týranie je naplnený len vtedy, keď obeť pociťuje protiprávne konanie

ako ťažké príkorie. Tým sa definícia následkov tohto trestného činu odlišuje od iných trestných činov,
ktorýchobjektommôžetiežbyťfyzickýútokalebopsychicképôsobenienavôľuobete(napr.nebezpečné
vyhrážanie, ublíženie na zdraví, vydieranie, hrubý nátlak a pod.). Na rozdiel o nich, týranie nemôže
byť iba jednorazové či osamotené konanie ale musí ísť o trvalejšie a sústavnejšie konanie, ktoré sa
opakovane vyznačuje hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním, ktoré sa pravidelne

opakuje a poškodenému spôsobuje fyzické alebo psychické útrapy. Nie každý útok je nutné posudzovať
akosamostatnýtrestnýčinalebopriestupok,akprávezcharakterukonaniapáchateľaopísanéhov§208
ods. 1 písm. a) až e) Trestného zákona je zrejmý následok spočívajúci v dlhodobom a ťažkom príkorí.
Pritom dielčie útoky, ak sú posudzované samostatne, nemusia byť nijako zvlášť závažné a nemusia
ani napĺňať skutkovú podstatu iného trestného činu a postačí, ak majú povahu priestupku, dokonca

nemusia mať ani tento charakter (napr. rozbíjanie spoločných vecí v domácnosti). Záleží tak na ich
nadväznosti, početnosti, opakovaní, intenzite, charaktere vzájomného vzťahu páchateľa a týranej osoby,
povahy, miesta, kde k nim dochádza, okolnostiam, za ktorých k nim dochádza a podobne, a toto všetko
musí súd zvažovať pri hodnotení týchto dielčích útokov, ktoré môžu samy o sebe izolovane vyzerať
pomerne banálne ale celé konanie páchateľa spolu vytvára následok hrubosti a bezcitnosti a spôsobuje

ťažké príkorie, a naopak, akokoľvek jednorazové násilné konanie, ktoré ale nemá vyššie spomenuté
charakteristiky, nemusí mať povahu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 Trestného zákona ale môže mať povahu iného trestného činu. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje,
že nie každý prejav verbálneho alebo fyzického násilia, najmä ak je vzájomnej povahy musí mať povahu
týrania, pretože nevytvára postavenie agresor – obeť, ale musí mať výrazne nerovnovážny charakter

v prospech dominantného agresora.

Tak ako obžalovaný v priebehu celého trestného konania či už vo fáze prípravného konania ako aj
konania pred súdom svoju vinu a konanie voči poškodenej, ktoré je opísané v skutkovej vete obžaloby
popieral, poškodená naopak v priebehu celého konania uvádzala, že sa obžalovaný voči nej správal

hrubo, ponižujúco, že ju bil, vynucoval si pohlavný styk a to aj pred deťmi, ponižoval ju, odopieral
jej stravu, vyháňal ju z domu a tiež trhal jej veci, ktoré mala oblečené na sebe. Z tohto dôvodu
mala zranenia a modriny, s ktorými bola na lekárskom ošetrení a trpí psychickými následkami po
tomto dlhoročnom týraní zo strany obžalovaného. Z podstaty „domáceho násilia“ vyplýva, že toto sa
spravidla deje za zatvorenými dverami domácností, kedy jeho svedkami spravidla nie sú iné osoby,

než ich samotní aktéri. Uvedené znamená, že často je práve výpoveď poškodenej jediným alebo
minimálne jedným rozhodujúcich priamych dôkazov o správaní sa páchateľa a preto je potrebné, aby
súd pri hodnotení tohto dôkazu pristupoval maximálne starostlivo a uvážlivo a hodnotil jeho pravdivosť
aj v kontexte iných priamych alebo nepriamych dôkazov, ktoré svedčia prospech alebo neprospechpravdivosti výpovede poškodenej strany. Je preto potrebné aj pri hodnotení výpovede poškodenej v tejto
trestnej veci zdôrazniť, že z jej obsahu vyplýva veľké množstvo rozporov s inými výpoveďami svedkov
vypočutých v tomto konaní. Matka poškodenej N. D. vypovedala, že obžalovaný mal poškodenú zhodiť

niekedy do nejakej jamy a odmietol jej z nej pomôcť a to za prítomností detí, hoci dcéra poškodenej
o tom nevypovedá. Rovnako dcéra poškodenej vôbec nevypovedá o tom, že by mala byť ona alebo jej
brat svedkami nejakého znásilnenia poškodenej obžalovaným alebo toho, že by obžalovaný pred deťmi
obnažoval poškodenú a ukazoval deťom jej prirodzenie, ako o tom vypovedala poškodená, prípadne,
že mali byť svedkami, ako obžalovaný strkal pred nimi prsty do pošvy poškodenej, čo tiež poškodená

uvádzala. Tiež samotná dcéra poškodenej nepotvrdila verziu svojej matky (poškodenej) o tom, že
obžalovaný mal dcére poškodenej privrieť úmyselne prsty do dverí. Matka poškodenej vypovedala,
že obžalovaný, po hádke s poškodenou, ktorá od obžalovaného so synom odišla k nej, mal dcéru
poškodenej držať násilne v byte, o čom ale vôbec nevypovedala dcéra poškodenej. Matka poškodenej
vypovedala, že poškodená k nej prišla zablatená a zbitá s jednou topánkou ale o tejto udalosti vôbec
nevypovedá ani samotná poškodená. Nie je tiež zrejmé, ak svedkyňa bývala v L. a poškodená v D.

s obžalovaným, ako by táto udalosť mohla nastať v súvislosti s konaním obžalovaného. Vo všeobecnosti
je výpoveď matky poškodenej jednostranne zameraná v prospech dcéry, hoci už pri otázkach na bližšie
podrobnosti si na viaceré veci a konflikty nevedela spomenúť. Napriek tomu táto svedkyňa pozitívne
hodnotila prvé manželstvo poškodenej, ktoré ale zjavne, ako to vyplýva z pripojeného spisu Okresného
súdu Poprad, pozitívne nebolo, kedy došlo k jeho rozvodu a žalobám zo strany bývalých manželov.

Ako ďalší z dôvodov na záver o účelovosti výpovedi svedkyne N. D. v prospech poškodenej (čo je
vzhľadom na ich rodinný vzťah pochopiteľné) je jej výpoveď o tom, že obžalovaný bil všetkých, teda
nielen poškodenú ale aj deti, o čom ale nikto iný, okrem tejto svedkyne nevypovedá, vrátane dcéry
poškodenej, ktorá poprela, že by ich obžalovaný bil. Poškodená vypovedala, že jej obžalovaný rozdrvil
kotník a že bola v nemocnici, o čom ale neexistuje žiaden dôkaz v podobe lekárskej správy. Poškodená

navyše uvádza, že aj po bitkách a násilnom pohlavnom styku mala s obžalovaným naďalej dobrovoľný
pohlavný styk, aj keď ho odôvodňovala tým, že ho tolerovala. Sused obžalovaného a poškodenej B.
H., ktorý býva v byte pod nimi, okrem dvoch hlasnejších rozhovorov vôbec neuvádzal, že by medzi
obžalovaným a poškodenou dochádzalo k častým fyzickým a slovným konfliktom, hoci tie by musel
nevyhnutne počuť, ak by boli v intenzite, ako ho uvádzala poškodená (vykopnutie dverí, presun skrine,

vyvesovanie dverí). Svedkyňa D. a poškodená uviedli, že obžalovaný mal poškodenú naháňať až
k autobusovej stanicu, kde ju mal zbiť, čo tiež nebolo preukázané žiadnymi objektívnymi dôkazmi, hoci
ak by sa také niečo odohralo na ulici, nepochybne by to neuniklo pozornosti okoloidúcich. Aj znalkyňa
D. D. vo svojich záveroch uviedla sklon poškodenej k dramatizovaniu udalostí, ktoré emočne nezvláda a
hysteroidnych črtách jej osobnosti. Tiež poukázala na jej zvýšené Lži skóre. Aj znalkyňa B. Q. uviedla, že

poškodená má sklon zveličovať, jej osobnostná štruktúra vykazuje s rysy hypersenzitivity, s konverznými
(hysterickými) črtami ako aj sklonom k úzkostnému reagovaniu v záťaži. Všetky tieto skutočnosti sami
o sebe spochybňujú dôveryhodnosť obsahu výpovede poškodenej, pretože na vyššie uvádzané tvrdenia
poškodenej neexistujú žiadne iné dôkazy, ktoré by ale podľa jej vyjadrení existovať mali.

Vo vzťahu ku skutku týkajúceho sa napadnutia 08.08.2013 súd uvádza, že o tom už bolo rozhodnuté
v priestupkovom konaní, kde bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu a teda toto rozhodnutie v priestupkovom konaní vo vzťahu k tomuto
čiastkovému útoku obžalovaného na poškodenú predstavuje prekážku veci už rozhodnutej. Tak je
potrebné hodnotiť aj lekárske správy o zranení poškodenej zo dňa 08.08.2013 a o jej nasledujúcom

liečení. Aj vo vzťahu k tomuto útoku obžalovaného na poškodenú, ktorý mal podobu priestupku je
snaha poškodenej zveličiť konanie obžalovaného, kedy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona
nielen spadla a udrela si hlavu tak, ako je to ustálené v skutku priestupku, ale obžalovaný jej udieral
hlavu o kameň na zemi, čo ale nezodpovedá charakteru zistených zranení a následkom na jej zdraví
a napokon ani výsledku priestupkového konania. Pred lekárom (čo vyplýva zo záznamu o ošetrení)

už poškodená uviedla verziu, že spadla po tom, čo ju postil jej manžel. Súd k tomu uvádza, že jediné
lekárske správy o nejakom zranení na tele poškodenej sú len vo vzťahu k tomuto napadnutiu a iné
zranenia na tele poškodenej lekárskymi správami zistené neboli. Ani B. F. a B. C., ktoré poškodenú
vyšetrovali dňa 12.01.2015 a dňa 13.01.2015 na jej tele nezistili žiadne modriny, ktoré by svedčili
pre napadnutie poškodenej, hoci poškodená uvádzala, že obžalovaný ju mal napadnúť. B. C. tiež

uvádzala teatrálne vystupovanie poškodenej pri vyšetrení v súvislosti s údajným napadnutím zo strany
obžalovaného. Na strane druhej je zrejmé, že na tele poškodenej bol pri vyšetrení dňa 13.10.2014
zistený starší hematóm, o ktorom poškodená povedala, že jej ho spôsobil obžalovaný. Hematómy na
rukách a prsiach poškodenej popisovala aj matka poškodenej, svedkyňa F. a svedkyňa H., pričompoškodená ako pôvodcu ich vzniku uvádzala obžalovaného, ktorý ju mal pri hádkach držať za ruky.
Bez toho, aby sú bagatelizoval ale ospravedlňoval domáce násilie, pre posúdenie trestnosti žalovaného
trestného činu musia byť zrejmé intenzívne prejavy násilia a to tak verbálneho ako aj fyzického, ktoré

musia byť zo strany páchateľa realizované s cieľom spôsobiť obeti fyzické alebo psychické utrpenie.
Za týranie v trestnoprávnom zmysle nemôže byť považované vzájomné hádky, o ktorých vypovedala
dcéra poškodenej, pri ktorých môžu byť aj násilné prejavy, ako držanie za ruky a tým vzniknúť hematómy
na rukách. Tento samotný akt môže mať povahu priestupku, ale nie je pri ňom prítomná dlhodobosť
a intenzita, aká sa vyžaduje pre týranie. Konanie obžalovaného v hádke, kedy búchal päsťou do

steny alebo držal poškodenú za ruky samo o sebe nemôže byť posudzované ako trestný čin. Navyše
nie je zrejmé, či všetky modriny vznikli v dôsledku konania obžalovaného a aké časté toto konanie
obžalovaného bolo. Je potrebné zdôrazniť, že nikto iný, s výnimkou dcéry poškodenej nebol prítomný
pri žiadnych ani fyzických a ani verbálnych útokoch obžalovaného na poškodenú a aj dcéra opisoval
správanie obžalovaného síce ako konfliktné, ale z jej výpovede vyplýva vzájomnosť konfliktov a vôbec
nie také, aby napĺňalo znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 208 ods. 1 Trestného zákona. Aj iné svedkyne, ktoré už súd uviedol, vypovedali len o udalostiach
sprostredkovanej cez výpoveď samotnej poškodenej, na ktorej účelovosť v niektorých bodoch poukázal
vyššie súd. Naopak, svedkyne F. alebo H. hodnotili pri osobnom kontakte s obžalovaným a poškodenou
ich vzťah ako normálny a nebadali, že by medzi nimi boli čo i len nezhody. Napätia a konflikty
v manželstve, ktoré vedú k „dusnej atmosfére“ v domácnosti alebo pokazeným Vianociam alebo

Silvestra takúto trestnoprávnu povahu nemajú. Rovnako je trestnoprávne irelevantné, či obžalovaný na
poškodenú žiarlil alebo nie alebo či deti poškodenej mali alebo nemali k obžalovanému pozitívny vzťah.

Súd považuje za potrebné v odôvodnení tohto rozsudku vyjadriť sa rozsiahlemu znaleckému
dokazovaniu, ktoré bolo v tejto trestnej veci vykonané. Na začiatku úvah súdu je potrebné zdôrazniť,

že znalci nemôžu posudzovať, či sa skutok stal a či má skutok znaky niektorého z trestných činov,
pretože tento právny záver môže urobiť len súd, hoci takého vyjadrenia znalcov v ich výpovediach na
hlavnompojednávanízazneli.Súdvýpovedeznalcovposudzujeahodnotílenvkontextečicharakterové,
povahové vlastnosti alebo duševných stav obžalovaného a poškodenej zo psychiatrického alebo
psychologického hľadiska môže byť predpokladom na konanie, ktoré sa obžalovanému kladie za vinu.

Je potrebné tiež uviesť, že ani D. F., ani B. B. a ani D. C. nemajú v predmete svojej znaleckej činnosti
preskúmanie správnosti znaleckých posudkov iných znalcov a preto súd ich vyjadrenia vo vzťahu
k správnosti posudku D. D. alebo D. M. považuje za irelevantné. Na strane druhej sa všetci znalci
z odboru Psychiatrie alebo odboru Psychológie zhodli na tom, že tak obžalovaný ako aj poškodená
netrpia žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by mala za následok narušenie ich vnímania,

pamäťových schopností alebo schopnosti reprodukovať prežité udalosti. Ani jeden zo znalcov z odboru
Psychológie nekonštatoval u obžalovaného, že by agresivita bola jadrovou zložkou jeho osobnosti
a súd vychádza z výpovede D. A. M., ktorý vo vzťahu k osobnosti obžalovaného uviedol, že miera
jeho agresivity je na bežnej úrovni ale má menej brzdiacich mechanizmov v prípade konfliktných
situácii, čo korešponduje s tým, ako obžalovaného vo svojej výpovedi opísal dcéra poškodenej. Na

strane druhej uvedené závery znalcov zo psychologického hľadiska neindikujú, že by obžalovaný mohol
tento skutok, ktorý sa mu kladie za vinu spáchať alebo vychádzajúc z výpovede znalkyne D. D. ani
nevylučujú jeho spáchanie s tým, že obžalovaný na to predpoklady má. Naopak B. B. a D. C., ako
aj D. F. uviedli, že osobnosť obžalovaného nevykazuje také znaky, ktoré by svedčili pre správanie,
ktoré opisovala poškodená v trestnom oznámení alebo vo svojich výpovediach. Z dôležitú považuje

súd výpoveď znalkyne B. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.05.2023, ktorá korigovala svoju
predchádzajúcu výpoveď o existencii post traumatickej stresovej poruchy u poškodenej, ktorá ju spolu
s kolegyňou uviedla pri vyšetrení do omylu a uvádzala také znaky, ktoré v skutočnosti u nej nemohli
byť prítomné. Aj to svedčí o nedôveryhodnosti výpovedí poškodenej, na ktorú už súd vyššie poukázal.
Samozrejmé, aj tu súd zdôrazňuje, že absencia znakov post traumatickej stresovej poruchy alebo

nepreukázanie súvislostí medzi psychickými problémami poškodenej a konaním obžalovaného ešte
neznamená, že sa skutok, ktorý je uvedený v obžalobe nemohol stať alebo že ho nemohol spáchať
obžalovaný, ale na strane druhej spochybňujú nielen výpoveď poškodenej ale aj následky, ktoré jej mal
obžalovaný spôsobiť na duševnom zdraví. Tak, ako sa nepreukázali tvrdenia poškodenej vo vzťahu
k telesnému ublíženiu na zdraví, ktoré by boli objektivizované lekársky, nepreukázali sa ani tvrdenia

poškodenej vo vzťahu k psychickým následkom na jej duševnom zdraví. Aj znalci poukázali na to, že
poškodená sa znova vydala a teda napriek údajnému ťažkému príkoriu znova nadviazala partnerský
vzťah, ktorý vyústil do manželstva a skončil sa opäť rozvodom. Súd sa vzhľadom na rozpornosť
znaleckých posudkov a výpovedí znalcov priklonil k záverom Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológiia Psychiatrii, spol. s r.o., ktorý je najkomplexnejším posudkom, pričom tento ústav má právo posudzovať
závery aj iných znalcov. Z odboru Psychiatrie je najkomplexnejším posudkom posudok B. Q. a B.
R. a jeho doplnenie, ktoré komplexne hodnotí osobu obžalovaného a poškodenej zo psychiatrického

hľadiska a to v širšom časovom kontexte zachytávajúcom aj obdobie tretieho manželstva poškodenej.

Pokiaľ sa jedná o obranu obžalovaného, ktorý poukazoval na nedôveryhodnosť výpovede poškodenej
v súvislosti so zištným motívom v jej konaní a to darovaním časti spoluvlastníckeho podielu k bytu
obžalovaného, súd uvádza, že túto obranu obžalovaného považuje za nedôvodnú. Predovšetkým

vychádzal z dobrovoľnosti uzavretia darovacej zmluvy a z toho, že poškodená nepodala žalobu,
ktorou by sa domáhala svojich práv vyplývajúcich z článku 7.3 tejto zmluvy, hoci v súvislosti s týmto
konaním na to mala dôvod. Skutočnosť, že aj prvý manžel poškodenej B. B. poškodenej tiež daroval
nehnuteľnosť nemá žiaden súvis s týmto konaním s tým, že ani vo vzťahu k prvému manželovi sa
poškodená nedomáhala žiadnych finančných nárokov v súvislosti s týmto darovaním. Preto je táto
obrana obžalovaného len v rovine špekulácie a z nej súd pri rozhodovaní o vine vychádzať nemôže.

Súd teda po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov, najmä výpovede poškodenej
dospel k záveru, že táto výpoveď poškodenej v kontexte iných súdom vyhodnotených dôkazov nie je
takého charakteru, aby mohla bez akýchkoľvek pochybností zakladať vinu obžalovaného v tejto trestnej
veci. Pochybnosti sú natoľko významné, že súd ich musel vyhodnotiť v prospech obžalovaného a dospel

k záveru, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný trestne trestaný. Preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil a rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko poškodená si náhradu škody neuplatnila, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok možno
napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne
Krajský súd v Prešove.