Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623010645
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7623010645.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Martina Baločka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí dňa 14.mája 2024, v trestnej veci
obžalovaného A. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.decembra 2023 sp.zn. 4T/97/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovaného A. B..

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamieta odvolanie splnomocnenca poškodených JUDr. Ivana Čurillu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 25. decembra 2022 v čase okolo 10.37 hodine v obci Rudňany, po ceste číslo 111/3244 v smere
jazdy na obec Markušovce, po predchádzajúcom požití pervitínu, v čase po uplynutí trestu zákazu
činností viesť všetky druhy motorových vozidiel, kedy sa následne nepodrobil preskúšaniu, viedol
osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia, evidenčného čísla C., rýchlosťou 85 km/h,
a to v úseku, kde je povolená maximálna rýchlosť jazdy 50 km/h, pričom na klzkej vozovke, pri rodinnom
dome Rudňany č. 57, pri prechádzaní pravotočivou zákrutou, neprispôsobením rýchlosti jazdy svojim

schopnostiam, stavu a povahe vozovky, došlo k výraznej strate smerovej stability vozidla, s ktorým
následne

prešiel vľavo do protismernej časti vozovky až za ľavý okraj vozovky, kde sa vozidlo pretočilo vľavo
a narazilo pravou stranou do dreveného telekomunikačného stĺpu, vo vlastníctve spoločnosti Slovak

Telekom, a. s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, ktorý zlomilo v časti nárazu, po náraze do stĺpa
došlo k prevráteniu vozidla na pravý bok a následnému nárazu oblasťou zadnej časti strechy do kmeňa
stromu, pričom pri týchto nárazoch vymrštilo z vozidla dve bezpečnostnými pásmi nepripútané maloleté
osoby sediace na zadných sedadlách a to mal. A., nar. XX.XX. XXXX, a mal. D., nar. XX.XX.XXXX,
v dôsledku čoho maloletý D., nar. XXXX utrpel polytraumu - vnútrolebečné poranenia nezlučiteľné so
životom pri poraneniach trupu a končatín, ktorým na mieste podľahol a mal. A., nar. XXXX, utrpel

polytraumu - devastačné poranenie hlavy nezlučiteľné so životom pri poraneniach viacerých oblastí tela,
ktorým na mieste podľahol, následne vozidlo zišlo dolu svahom a ostalo stáť na kolesách neprevrátené,
a takto konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. d), § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 4, § 91
ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, a s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
554/2006 Z. z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo

vozidlách určitých kategórií a súčasne boli toxikologickými analýzami v krvi obžalovaného A. B. pozitívne
identifikované omamné a psychotropné látky - metamfetamín (pervitín) v koncentrácii 32,66 ng/ml ajeho metabolický produkt amfetamín v koncentrácii 17,55 ng/ml, ktoré sú podľa zákona č. 139/1998
Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené
do II. skupiny psychotropných látok, avšak uvedené množstvo omamných látok v krvi obžalovaného

spôsobilo, že v čase vedenia vozidla sa nachádzal v stave po užití pervitínu s negatívnym ovplyvnením
jeho vodičských schopnosti, avšak nie v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo.

Bol mu za to uložený podľa § 149 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr.
zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. „per analogiam“ trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov

nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. ukladá trest

zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX, povinný nahradiť Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., pobočka Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 35937874, škodu vo
výške 23,73 Eur za poškodenie zdravia poistenca D. B., nar. XX.X.XXXX.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkazuje dedičov po nebohom A. C., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., E. XXX/X, F. C. G. H., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkazuje poškodeného D. B., nar. XX.X.XXXX v C. G. H., trvale bytom

C. G. H., prechodne bytom D. XX, C., F. C. G. H., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, prokurátor okresnej prokuratúry a splnomocnenec
poškodeného.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že je toho
názoru, že vo veci bolo možné uložiť trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom. Síce
sa doposiaľ neoboznámil s písomným rozsudkom súdu a teda úplne nepozná myšlienkový základ
rozhodnutia, dovolí si však uviesť, že jeho posledné odsúdenie bolo zahladené a skutok sa stal pred
vyše desiatimi rokmi. Je pravdou, že má evidované spáchanie niekoľkých priestupkov, ich závažnosť

však nie je veľká. Podľa jeho názoru je možné na neho hľadieť tak, že viedol riadny život. Trestný čin, ku
ktorému vyhlásil vinu je spáchaný z nedbanlivosti, bez vôľovej zložky obžalovaného. Tento skutok ľutuje
a strata na životoch ho bude prenasledovať do konca jeho života, nakoľko pri nehode stratil svojho syna
a syna stratil aj jeho brat, ktorý mu už odpustil. V tomto smere tlak okolia na neho splnil individuálnu
prevenciu opakovania skutku. Po oboznámení sa s písomnými dôvodmi rozsudku podľa potreby svoje

podané odvolanie doplní. Záverom navrhol napadnutý rozsudok v časti uloženia trestu zrušiť a uložiť mu
trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s jeho podmienečným odkladom a s uložením probačného
dohľadu s primeranou skúšobnou dobou.

Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že s dôvodmi okresného

súdu pokiaľ ide o uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody mimoriadne zníženého pod
zákonom stanovenú trestnú sadzbu nesúhlasí. Poukazuje jednak

na okolností prípadu, na ktoré už poukázal okresný súd – obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo
rýchlosťou 85 km/h v obci na klzkej vozovke v úseku, kde je povolená rýchlosť 50 km/h, teda vysoko

prekročil maximálne povolenú rýchlosť jazdy, čo už samo o sebe predstavuje porušenie pravidiel cestnej
premávky závažným spôsobom a vôbec neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky (klzká
vozovka). Viedol motorové vozidlo s vedomím, že v ňom prepravuje dve maloleté osoby, ktoré neboli
pripútané ani len bezpečnostnými pásmi, navyše mu boli v krvi identifikované omamné a psychotropné
látky(pervitín)snegatívnymovplyvnenímjehovodičskýchschopnostíasúčasneviedolosobnémotorové

vozidlo po uplynutí trestu zákazu činnosti bez toho, aby sa podrobil preskúšaniu odbornej spôsobilosti,
teda bez vodičského oprávnenia a tiež s poukazom na nenapraviteľný následok – smrť dvoch maloletých
osôb, ako i s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý bez toho aby splnil zákonné podmienky –
podrobil sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti na znovu získanie vodičského oprávnenia (pričom uždňa 25.09.2012 mu bolo upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti), opakovane jazdil bez
vodičského oprávnenia, za čo mu boli Okresným dopravným inšpektorátom ukladané sankcie, a to
i zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.

S poukazom na vyššie uvedené má za to, že jednak z výchovných dôvodov, ale aj z dôvodov generálnej
prevencie je potrebné obžalovanému uložiť trest prísnejší, nie za aplikácie ust. § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. „per analogiam“ teda mimoriadne znížený pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, ale
trest odňatia slobody minimálne na zákonom stanovenej dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na uvedené navrhla, aby Krajský súd v Košiciach zrušil výrok o treste a obžalovanému
uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel tak ako ho uložil okresný súd.

K odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry obžalovaný uviedol, že pokiaľ ide o aplikáciu
mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam s odkazom na
stanoviskoNSSR,taktujepotrebnéuviesť,žetentopostuppovažujezasprávny.Zníženietrestuodňatia
slobody o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej sadzby má svoj základ v povahe skutku

a okolností prípadu. Je nutné brať na zreteľ že stíhaný skutok bol spáchaný z nedbanlivosti a zahynuli pri
ňom jemu blízke osoby, a to jeho syn a synovec. Individuálne prevencia je daná už len tou skutočnosťou,
že jeho rodina a samotný on bude do konca svojho života konfrontovaný s tým, že jeho vinou vyhasli dva
ľudské životy. Obžalovaný bol v stave schopnom viesť motorové vozidlo, teda bol psychicky a fyzicky
spôsobilýviesťtotovozidlo.Nemožnotedamudaťzaťarchu,žesapričinilnatragickomvýsledkunehody

s výnimkou toho, že objektívne mal mať vedomosť o stave vozovky a prispôsobiť rýchlosť vozidla tomuto
stavu. I tu však ide zas o posúvanie argumentácie do roviny toho, že sa čakalo správne posúdenie stavu
vozovky, čo je však subjektívne veľakrát ťažké. S výnimkou priestupkov na úseku dopravy viedol riadny
život. Stanovisko NS SR k aplikácii ukladania trestov ako pri dohode o vine a treste, pri splnení všetkých
podmienok dáva možnosť súdu nahradiť nerovnaký prístup prokuratúry k výberu prípadov, kedy dohodu

uzatvorí a kedy nie. Záverom navrhol zamietnuť odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry.

Splnomocnenec poškodeného v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že poškodení žiadali priznať
náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona o odškodňovaní obetí trestných činov vo výške, ktorá
bola vypočítaná v zmysle zákona. Okresnému súdu nič nebránilo zaviazať obžalovaného na náhradu

tejto škody, riadne uplatnenej v prípravnom konaní, keďže jej výšku je vypočítaná podľa zákonného
znenia a jej výpočet za pozostalých bol uvedený v spise – oboznámenie s výsledkami vyšetrovania.
Nešlo by teda o rozhodnutie nad rámec trestného konania, šlo by o deklaratórne rozhodnutie, ktoré
by bolo uvedené v rozsudku, nakoľko náhrada tejto škody je zákonným nárokom a nedokazuje
sa. Práve odkaz súdu na civilný proces je porušením práva poškodených na spravodlivý proces.

Slúži však ku cti prvostupňového súdu, že na rozdiel od Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves,
považuje poškodených za oprávnené osoby. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal obžalovaného nahradiť
poškodeným nemajetkovú ujmu v celom rozsahu.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,
že odvolanie obžalovaného, prokurátorky okresnej prokuratúry ako aj splnomocnenca poškodeného nie
sú dôvodné.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok (I.ÚS 141/2004 CR). Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne
rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí správne a zákonne poukázal okresný súd

a s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje, bez potreby akéhokoľvek opakovania.

Okresný súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 14.11.2023, na ktorom obžalovaný A. B. urobil
vyhlásenie podľa § 257 Tr. por., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku.Následne okresný súd prijal v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného A. B., že je
vinný a že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú

sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2023 rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B.
za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., za čo mu bol uložený vyššie uvedený
trest.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku teda postupoval okresný súd v súlade s
ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce
význam pre rozhodnutie o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr. por.
a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd zavinenie obžalovaného aj správne zdôvodnil. Správne a v súlade so zákonom zistený
skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného správne kvalifikoval ako prečin

usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný inému
z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal na dvoch osobách preto, že hrubo porušil predpisy
dopravy a naplnil tak skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. tak po

stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora okresnej prokuratúry, obžalovaného ako aj
splnomocnenca poškodeného krajský súd uvádza nasledovné:

Okresný súd správne u obžalovaného ustálil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák.,
ktorá je založená na zistení, že obžalovaný sa k žalovanému trestnému činu priznal a tento úprimne
oľutoval. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 u obžalovaného nezistil. Vzhľadom k tomu, že prevažoval
pomer poľahčujúcich okolností správne ukladal obžalovanému trest za použitia § 38 odsek 3 Tr. zák.,
teda znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súčasne použil aj

ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. s poukazom na
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t. j. kedy súd pri vyhlásení
a uznaní viny môže uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Uvedené aplikoval s poukazom na nedbanlivostný trestný čin, na následok,
keďže jednou z obetí bol syn obžalovaného a druhou z obetí synovec obžalovaného. Išlo teda o rodinnú

tragédiu, ktorá už takýmto spôsobom natrvalo zasiahla do života obžalovaného a jeho rodiny.

Taktiež krajský súd vyhodnotil osobu obžalovaného zhodne ako okresný súd, a dospel k rovnakému
záveru, že s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý má jeden záznam v registri trestov, kedy bol
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T/84/2010 zo dňa 18.05.2010 uznaný vinným

zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu marenia výkonu súdneho rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr.. zák. (hoci t.č. sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený) a ktorý bol uznaný za
vinného z viacerých priestupkov a to najmä na úseku cestnej premávky (v mesiaci september a október
2022 viedol osobné motorové vozidlo po uplynutí zákazu činnosti bez toho, aby sa podrobil preskúšaniu
odbornej spôsobilosti), proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku a iné, neboli splnené podmienky

pre podmienečný odklad výkonu trestu. Taktiež obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo rýchlosťou
85 km/h na úseku, kde je povolená rýchlosť 50 km/h. Zároveň obe maloleté deti neboli v aute pripútané
bezpečnostnými pásmi, a navyše boli v krvi obžalovaného identifikované omamné a psychotropné látky
(pervitín).Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Správne preto okresný súd dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu podľa § 34 Tr. zák. z
hľadiskagenerálnejaindividuálnejprevencievzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostijepotrebnéuložiť

obžalovanému A. B. trest odňatia slobody, znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v trvaní 3 (troch)
rokov.

Krajský súd si osvojil aj výrok o treste zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 7
(sedem) rokov z napadnutého rozsudku, ktorý mu prvostupňový súd vzhľadom na poľahčujúcu okolnosť,
a to v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa ku skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval uložil

podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda znížil hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3, teda ukladal trest zákazu
činnosti od 1 roka do 7 rokov (trest zákazu činnosti súd ukladá od 1 rokov 10 rokov).

Výška uloženého trestu zákazu činnosti je aj podľa názoru krajského súdu adekvátna k povahe skutku, k
osobe obžalovaného, s poukazom na všetky vyššie už uvádzané skutočnosti a to svedčiace v prospech,

ako aj v neprospech obžalovaného.

Rovnako správne rozhodol okresný súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Nakoľko okresný súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým
okolnostiam, ktoré mali vplyv na jeho druh a výmeru, obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu
obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom, bude u neho splnený takým druhom
a výmerom trestu, aký mu bol uložený súdom prvého stupňa, ktorý okresný súd aj vecne a zákonne

odôvodnil. Takýto trest krajský súd považuje za primeraný a spravodlivý.

Po preskúmaní spisu krajský súd ďalej zistil, že výroky rozsudku o náhrade škody zodpovedajú stavu
veci a zákonu.

Preto v súvislosti s odvolaním splnomocnenca poškodených JUDr. Ivana Čurillu krajský súd uvádza
nasledovné:

Aj napriek tomu, že pojmové znaky obete a poškodeného sa značne prekrývajú, je potrebné odlišovať
pojem „poškodený“, ktorý je pojmom trestno – procesným (§ 46 Tr. por.), od pojmu „obeť trestného činu“

ako subjektu osobitnej starostlivosti a ochrany.

Pojem „poškodený“ je trestno - procesný pojem viažuci sa na osobu, ktorej bola trestným činom
spôsobená škoda, pričom musí ísť o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so spáchaným trestným
činom, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie. (spravidla vyjadriteľná v peniazoch). Obeť trestného činu

je kľúčovou charakteristikou sociálneho procesu spojeného s trestným činom. Obeť trestného činu
chápeme ako subjekt osobitnej starostlivosti a ochrany.

Zatiaľ čo sa pri poškodenom nahradzuje predovšetkým primárna ujma, pri obeti sa poskytnutím pomoci
a ochrany predchádza druhotnej viktimizácii.

Vzhľadom na definíciu pojmu „poškodený“ a „škoda“ v § 46 ods. 1 Tr. por. povinnosť rozhodnúť o jej
náhrade v odsudzujúcom rozsudku, ak bol nárok riadne uplatnený, sa vzťahuje tiež na škodu majetkovú,
morálnu a inú, aj na porušenie či ohrozenie iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým,
že „morálna škoda“ vo vzťahu ku škodlivému následku spôsobenú úmyselným trestným činom treba

v prípade smrti vykladať v súlade s výkladom pojmu „nemajetková ujma“ v občianskom súdnom konaní.

Úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby ako
jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škodyv adhéznom konaní je nutné rešpektovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov (zák.č.
247/2017 Z.z. a zák.č. 215/2006 Z.z), na ktorých je uplatnený nárok založený a ktorými sa tiež aj riadi.
Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, spôsob náhrady.

Pri rozhodovaní o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch nápravy
sa aplikujú ustanovenia § 11 a nasl. OZ.

V súvislosti s týmto konštatovaním treba uviesť, že v prípravnom konaní D. B., otec nebohého mal. D. B.,
splnomocnil dňa 09.10.2023 advokáta JUDr. Ivana Čurillu, aby ho zastupoval ako poškodeného. (krajský

súd poznamenáva, že D. B. bol vypočutý ako svedok - poškodený v prípravnom konaní a uviedol, že
škodu si uplatňovať nebudú a nechce, aby bola jeho družka A. B. k tomu vypočúvaná.) Vzhľadom k
tomu, že otec mal. nebohého D. B. je bratom obžalovaného a matka maloletého nebohého je družka
D. B., teda brata obžalovaného, bol maloletému nebohému ustanovený opatrovník z radu advokátov
JUDr. Tibor Hospůdka na uplatňovania práva poškodeného, to znamená, že všetky práva poškodených
v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. prešli na opatrovníka, čo sa vzťahuje aj na škodu morálnu. Tento uviedol,

že si neuplatňuje náhradu škody. Súd ho preto správne odkázal s nárokom na náhradu škody v zmysle
§ 288 ods. 1 Tr. por. na civilný proces, s tým, že na rozdiel od okresného súdu podľa názoru krajského
súdu nejde tu o to, že je nad rámec adhézneho konania, ale o to, že je nárokom, o ktorom nie je
možné rozhodovať v adhéznom konaní, keďže práva poškodených v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. prešli
na opatrovníka, ktorý si náhradu škody neuplatnil. (teda nie je osobou oprávnenou si takúto škodu

uplatňovať v adhéznom konaní, ale keď tak v občianskom súdnom konaní podľa občianskoprávnych
predpisov).

Preto v prípade smrti poškodeného musia orgán činné v trestnom konaní a súd skúmať, na koho
prechádzajú práva poškodeného uvedené v § 46 ods. 3 Tr. por. vychádzajú pritom z ustanovení

občianskoprávnych predpisov, v zmysle ktorých v prípade smrti poškodeného prechádzajú uvedené
práva na jeho dedičov – ako právnych nástupcov poškodeného v zmysle § 48 ods. 4 Tr. por.

Na základe uvedeného preto krajský súd odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry, obžalovaného
a splnomocnenca poškodených ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný