Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413214088
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4413214088.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. D. E. XX, zastúpenej spoločnosťou LEXANTE s.r.o., so sídlom Slávičie údolie
106, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 362 624, proti žalovanému: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. XXX, zastúpenému spoločnosťou HAÁR & Partners, s. r. o.,

so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 6C/154/2013-1128 zo dňa 21.11.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/154/2013-1205
zo dňa 20.01.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomvyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvomanželov(ďalej
aj „BSM“) tak, že I. výrokom určil, že do BSM patrí:
1/ Nehnuteľnosť vedená na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, zapísaná na LV č. XXX
kat. územia C. D. E., obec C. D. E., okres D. B., parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape,
parcela č. XXX/X vo výmere 352 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 210/2 vo

výmere 461 m2, druh pozemku záhrady, parcela č. 210/4 vo výmere 93 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, na ktorej parcele je postavený rodinný dom so súp. č. XX, v podiele 1/1 strán sporu
a so všeobecnou hodnotou 67.500 eur,
2/Aktíva–Zmluvaoosobnomúčtezodňa04.07.1994uzavretásG.H.,I.,sosídlomDvořákovonábrežie
4, 811 02 Bratislava, a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., so zostatkom ku dňu 01.07.2010 v sume
75,32 eura,

3/ Pasíva:
a) Zmluva o stavebnom sporení č. 0873370203 zo dňa 06.10.2004, Zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere č. 0873370705 zo dňa 06.10.2004 so zostatkom ku dňu 01.7.2010 6.690,71 eura, a
b) Zmluva o úvere č. 2106715210 zo dňa 08.02.2010 uzavretá medzi Poštovou bankou, a. s., so sídlom
Bratislava, a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., so zostatkom ku dňu 01.07.2010 880 eur.
Výrokom II. súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť označenú pod bodom 1. so

všeobecnou hodnotou 67.500 eur. Výrokom III. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného zostatok
na jeho osobnom účte vedeného v G. H., a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IBAN
J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 75,32 eura. Výrokom IV. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyporiadania BSM sumu 55.891 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom V. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť titulom trov štátu znaleckého dokazovania na
účet súdu 158,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť titulom trov štátu znaleckého dokazovania na účet súdu 158,50 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokmi VII. a VIII. uložil samostatne žalobkyni aj žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdusúdny poplatok za vyporiadaný majetok z BSM u každého po 1.013,50 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom IX. napokon súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa žalobou podanou dňa 13.06.2013 žiadala
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) z dôvodu, že jej manželstvo
so žalovaným bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.06.2010
č. k. 10C/106/2010-35, právoplatným dňa 01.07.2010, a ich vtedy ešte maloletá dcéra K. B., nar.

XX.XX.XXXX, bola zverená do jej výchovy, pričom otec bol zaviazaný na výživné vo výške 200 eur
mesačne. K dohode o vyporiadaní BSM medzi nimi nedošlo. Podľa žalobkyne za trvania manželstva
nadobudli do BSM nehnuteľnosť zapísanú na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, na
LV č. XXX kat. úz. C. D. E., finančné prostriedky nachádzajúce sa ku dňu rozvodu na bankových účtoch,
ktoré bližšie v žalobe nešpecifikovala, a spoločné záväzky vzniknuté za trvania manželstva, a to úver na
dom, nesplatený zostatok pôžičky na kúpu vozidla Renault 19 a pôžičku zo dňa 01.01.2010. Žalobkyňa

navrhla nehnuteľnosť prikázať do jej výlučného vlastníctva.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z jeho strany bola ochota vec riešiť mimosúdne, ale
žalobkyňa mu na vyporiadanie ponúkla veľmi nízku cenu. On dal vypracovať znalecký posudok na
určenievšeobecnejhodnotynehnuteľnostianáslednesúhlasil,abynehnuteľnostibolivcelostiprikázané

jej. Čo sa týka pôžičky - úveru z Prvej stavebnej sporiteľne, I. - tento spláca žalobkyňa od rozvodu
manželstva a on spláca ďalší úver od G. H., I., vo výške 1.000 eur. Mali založený spoločný účet v G.
H., a. s., so zostatkom ku dňu 30.06.2010 v sume 75,32 eura a žiadne iné úspory nemali. Na kúpu
motorového vozidla značky Renault 19 dostali peniaze od brata žalobkyne niekedy v r. 2008 -2009 vo
výške24.000Skaporozvodežalovanýtotovozidloprepísalnažalobkyňu.Podľanehošloodarimobom

a nie o pôžičku; o pôžičke uvádzanej žalobkyňou ku dňu 01.01.2010 on nevedel. Ohľadom hnuteľných
vecí nachádzajúcich sa v dome netrval na ich vyporiadaní v rámci BSM a súhlasil s tým, aby si ich
ponechala žalobkyňa. Navrhol vyporiadať BSM tak, že mu žalobkyňa vyplatí finančnú náhradu v zmysle
§ 150 Občianskeho zákonníka.

4. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, aké dôkazy vykonal, poukázal na to, že žalobkyňa žiadala
vykonať rozsiahle dokazovanie na zistenie, aké účty mal žalovaný počas manželstva ku dňu
právoplatnosti rozvodu a navrhla vypočuť svedkov na okolnosti, akým spôsobom strany sporu nadobudli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územia C. D. E.. Žiadala vyporiadať aj pôžičku, ktorú im
poskytol na kúpu auta Renault 19 jej brat, L. H., v sume 24.000 Sk, pričom na dôkaz doložila jeho čestné

prehlásenie zo dňa 28.11.2011 o tom, že stranám sporu požičal sumu 24.000 Sk, ktorá mu doposiaľ
nebola vrátená. Uviedla, že aj ich dcéra, M. B., im darovala sumu 100.000 Sk zarobenú v zahraničí, a
že v G. H. si dňa 04.07.1994 založili účet č. XXXXXXX/XXXX. V ďalšom texte odôvodnenia rozsudku
súd prvej inštancie uvádzal jednotlivé stanoviská a návrhy strán sporu. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k.

10C/106/2010-35 zo dňa 18.06.2010, právoplatným dňa 01.07.2010. Podľa obsahu vyšetrovacieho
spisu Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch, odboru kriminálnej polície č.: ČVS: ORP-538/2-
VYŠ-NZ-2015 žalobkyňa podala voči žalovanému na Obvodnom oddelení PZ v Šuranoch vo veci
podozrenia z trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 3 Trestného zákona trestné
oznámenie, ktoré vyšetrovateľ uznesením dňa 14.08.2015 odmietol, lebo nie je dôvod na začatie

trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku s tým, že v rámci BSM nie
sú určené podiely spoluvlastníkov a bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. Za bežnú vec v danom prípade možno považovať spoločný účet č. XXXXXXX/XXXX zriadený
v G. H., ku ktorému mali obaja rovnaký prístup. Je teda irelevantné tvrdenie oznamovateľky, že F. B. si
mal z tohto účtu odčerpať sumu 95.598 eur; na základe toho neboli konaním žiadnej osoby naplnené

znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzích práv v zmysle § 375 ods. 1 písm. a), ods.
3 Tr. zákona. Na základe sťažnosti Okresná prokuratúra Nové Zámky uznesením zo dňa 02.10.2015
pod sp. zn. 1Pn 779/15/4404-4 sťažnosť oznamovateľky zamietla ako nedôvodnú. Ďalej podľa obsahu
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície, v Nitre ČVS: 94/4/VYS-
NR-2017 žalobkyňa podala aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu

podľa § 221 Tr. Zákona, lebo žalovaný počas manželstva uskutočnil zo spoločného účtu č. XXXXXXX/
XXXXvG.H.desiatkyvýberovvhotovostivrôznychsumáchaonamápodozrenie,žetietobolinásledne
ukladané na vkladnú knižku jeho tiet C. I. N. B.; vyšetrovateľ toto trestné oznámenie uznesením zodňa 27.04.2017 odmietol s tým, že nie je možné jednoznačne konštatovať konanie F. B. ako podvodné
konanie s cieľom finančného prospechu pre seba, a teda nejde o trestný čin a ani o priestupok.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že strany sporu nadobudli do BSM
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX kat. územia C. D. E., obec C. D. E., okres Nové Zámky, v 1/1, reg.
„C“, evidované na katastrálnej mape: č. 210/1 o výmere 352 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 210/2 vo výmere 461 m2 - záhrady, parc. č. 210/4 vo výmere 93 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria s tým, že na parcele č. 210/4 je postavený rodinný dom so súp. č. XX.

Ďalej súd zistil, že žalovaný dňa 04.07.1994 uzavrel s Poštovou bankou, a. s., zmluvu o osobnom účte
č. XXXXXXX/XXXX a ku dňu rozvodu manželstva tam bol zostatok 75,32 eura. C. J. O. s manželkou
v čestnom prehlásení vystavenom v júni roku 2010 prehlásili, že stranám sporu ako manželom požičali
počas trvania ich manželstva podľa potreby ich auto s prívesným vozíkom ako aj sumu 20.000,- eur
pre účely vycestovania dcéry M. do zahraničia. Manželia C. N. C. a manželka K. v čestnom prehlásení
z júna 2010 prehlásili, že požičali žalobkyni, ich neteri, sumu 50.000 Sk na plynofikáciu rodinného domu

v C. D. E. P. XX počas ich manželstva a okrem toho im pomáhali aj vecnými darmi do domácnosti, a to
hnuteľnými vecami a ošatením. Dcéra strán sporu, H. M. B., v čestnom prehlásení uviedla, že v r. 2007 -
2008 investovala do spoločného rodinného domu rodičov čiastku 100.000 Sk, ktoré zarobila v zahraničí,
a to kúpou niektorých hnuteľných vecí do domu. Brat žalobkyne, Dipl. Th. L. H., vyhlásil, že svojej sestre
a jej exmanželovi požičal sumu 24.000 Sk na zakúpenie auta Renault 19 a peniaze mu neboli vrátené.

Žalovaný sa mu v čase po rozvode mal vyjadriť, že auto prepíše na žalobkyňu s dodatkom, že nič nechce
a peniaze vráti bratovi žalobkyne, čo sa nestalo.

6. Podľa Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 08.12.2008 žalovaný kúpil od predávajúceho C. C. osobné
motorové vozidlo zn. Renault 19 za cenu 24.000 Sk, ktorá bola vyplatená v hotovosti do rúk

predávajúceho ihneď po podpise zmluvy. Ako dôkaz bolo pripojené Osvedčenie o evidencii vozidla č.
SF701026, podľa ktorého predchádzajúcim držiteľom a vlastníkom vozidla bol predávajúci C. C., bytom
Q. G. M..

7. Podľa Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 0873370203 zo dňa 06.10.2004

takúto uzatvorili strany sporu, žalobkyňa ako stavebný sporiteľ - dlžník a žalovaný ako spoludlžník,
ručiteľka bola C. H.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie stavebného úveru najprv vo forme
mimoriadneho medziúveru vo výške 200.000 Sk s tým, že po pridelení cieľovej zmluvy o stavebnom
sporení došlo k zmene a mimoriadny medziúver sa zmenil na stavebný úver vo výške 130.000 Sk
s mesačnou splátkou 2.000,07 Sk, 66,39 eura. Podľa potvrdenia PSS, a. s., zo dňa 18.7.2017 bol úver

úplne splatený ku dňu 30.04.2016.

8. Podľa potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne, I., zo dňa 26.08.2014 bol stav stavebného úveru ku
dňu právoplatnosti rozvodu manželstva strán sporu 01.07.2010 vo výške 6.690,71 eura. G. potvrdila
uzatvorenie tejto zmluvy žalobkyni potvrdením zo dňa 06.10.2004. Žalobkyňa po rozvode od 01.07.2010

do 30.04.2016 zaplatila na tomto úvere celkove 5.737,64 eura vrátane istiny a zmluvných úrokov.

9. Podľa potvrdenia G. H., I., zo dňa 08.02.2010 táto banka uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere
č. 2106715210 v sume 1.000 eur s mesačnou splátkou 32,65 eura; úver bol predčasne splatený
dňa 25.10.2013. Žalovaný na tomto úvere zaplatil sumu 1.577,22 eura od právoplatnosti rozvodu od

01.7.2010 do 25.10.2013, čo strany sporu nerozporovali.

10. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu 01.04.2014 podľa znaleckého posudku č. 69/2014 znalca
Q. F. C. bola 45.800 eur a potvrdením realitnej kancelárie PreFIDOM, s.r.o., Šurany, cena nehnuteľnosti
ku dňu 20.10.2021 bola vo výške 70.000 eur; strany sporu sa na pojednávaní dňa 15.11.2021 dohodli,

že všeobecná hodnota je 67.500 eur.

11. Podľa notárskej zápisnice č. N 302/2014, Nz 33629/2014, NCRls 34302/2014 zo dňa 16.09.2014
Dipl. Th. L. H., brat žalobkyne, osvedčil pred notárkou, že svojej sestre pri stavbe rodinného domu v
C. D. E. daroval 2.620 DM a kurz meny na SK sa pohyboval cca 20 SK. Okrem toho v marci 1996 bol

svedkom pri spísaní dokladu s názvom „Manželská zmluva“, kde žalovaný potvrdil tri dôležité fakty, a
to že podvádzal svoju manželku, fyzicky jej ubližoval, že sa vzdáva majetku v prípade opakovania jeho
praktík, že tvorba ich spoločne nadobudnutého majetku nebola štandardná a že veľmi dobre vedel, že
sa na financovaní stavby rodinného domu nepodieľal. Tiež potvrdil, že v decembri 2008 manželom B.požičal 24.000 Sk na zakúpenie motorového vozidla Renault 19 s tým, že mu peniaze do roka vrátia,
ale nevrátili. Všimol si, že nikdy nechodili na dovolenky, nemali dlho televíziu, deti nemali postele a
oblečenie. Vždy mu bolo podozrivé, prečo je u nich stále finančný nedostatok. Svedok bol prekvapený

zistením, že bývalý manžel sestry mal počas manželstva tajné účty, o ktorých nikto netušil.

12. Podľa notárskej zápisnice N 301/2014, Nz 33617/2014, NCRls 34288/2014 spísanej notárkou dňa
16.09.2014 vo R. otec žalobkyne, O. H., osvedčil, že dcéra si do manželstva so žalovaným priniesla
úspory našetrené za slobodna a tieto peniaze použila na stavbu rodinného domu a na zakúpenie

pozemku, na ktorom stojí rodinný dom. Potvrdil, že sa zúčastnil na stavbe rodinného domu v C. D. E.
P. XX bez nároku na finančnú odmenu a že počas stavby rodinného domu s manželkou dávali svojej
dcére finančné dary na stavbu domu, platili rôzne veci v súvislosti so stavbou domu a finančné dary
poskytovali svojej dcére počas stavby ale aj počas trvania ich manželstva.

13. Podľa notárskej zápisnice N 298/2014, Nz 33479/2014, NCRls 34152/2014 spísanej dňa 12.09.2014

vo R. pred notárkou matka žalobkyne, I. H., osvedčila, že dcéra si do manželstva priniesla úspory z
jej vkladnej knižky vo výške 100.000 Kčs, ktoré si našetrila za slobodna, použila ich na kúpu pozemku
na adrese C. D. E. P. XX a stavebný materiál na stavbu rodinného domu. Tiež potvrdila, že na kúpu a
financovanie stavby rodinného domu v C. D. E. P. XX spolu s manželom darovali dcére 150.000 Kčs.
Do rodinného domu sa strany sporu nasťahovali dňa 24.06.1994. Tiež uviedla, že strany sporu si podľa

tvrdenia žalobkyne v júli 1994 otvorili spoločný účet pod č. XXXXXXX/XXXX a na stavbe domu sa vo
väčšine podieľal iba manžel, O. H.; v roku 1996 vyšlo najavo, že manžel ju podvádzal a fyzicky jej
ubližoval, preto dňa 09.03.1996 došlo k spísaniu dokumentu s názvom „Manželská zmluva“, v ktorom
bolo zaprotokolované správanie sa žalovaného a jeho vyhlásenie, že sa vzdáva všetkého majetku v
prospech žalobkyne. Svedkyňa sa zmienila aj o existencii tajných účtov žalovaného, kde si mal údajne

ukladať zarobené peniaze. Potvrdila existenciu pôžičky v sume 50.000 Sk, ktorú si žalobkyňa vzala na
plynofikáciu domu od rodiny C. v roku 1999.

14. Podľa notárskej zápisnice N 841/90, Nz 846/90 zo dňa 24.10.1990 spísanej pred notárom
predávajúci R. B., bytom C. D. E., a R. C., bytom Bratislava, predali stranám sporu ako manželom

pozemky vedené v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX ako parcela č. 210/1 a 210/2 - záhrada o výmere
461 m2 a dom - zastavaná plocha o výmere 445 m2 za kúpnu cenu 28.000 Sk.

15. Podľa potvrdenia Poštovej banky zo dňa 24.08.2015 žalovaný nemal iné účty ani vkladné knižky
okrem účtu č. XXXXXXX/XXXX. Banka mu poskytla úvery, ktoré ku dňu podania tejto správy evidovala

ako splatené. Vkladateľmi vkladnej knižky č. XXXXXXXX/XXXX bola C. B., nar. XX.XX.XXXX, a N.
B., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že vkladná knižka bola zrušená dňa 31.12.2010 a F. B. nebol na nej
vkladateľom.

16. Podľa výpisu z účtu strán sporu č. XXXXXXX/XXXX, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v G.

H.,a.s.,vdobeod01.06.2006k01.07.2007prichádzalivýplatyžalovanéhoodrôznychzamestnávateľov
a aj ako živnostníka a z tohto účtu sa konali aj výbery v hotovosti; konečný zostatok ku dňu 01.07.2010
bol 75,32 eura.

17. Podľa potvrdenia Poštovej banky, a. s., na účte J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola založená

vkladná knižka č. 912411 dňa 13.01.1994 a zrušená dňa 31.12.2010 s tým, že dňa 13.08.2004,
13.09.2004 a 13.10.2004 boli na účet zaslané finančné prostriedky z účtu č. XXXXXXX/XXXX vedeného
na žalovaného; na tejto vkladnej knižke boli vedení ako vkladatelia C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
Bratislava, a N. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H.; okrem nich nikto iný nemal právo s vkladnou knižkou
disponovať.

18. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 14.10.2019, evidenčných listov
dôchodkového zabezpečenia a podľa informácie o zmene stavu individuálneho účtu poistenca -
žalovaného za roky 2004 až 2010 išlo o prehľad v názvoch a sídlach zamestnávateľov a vymeriavacích
základov žalovaného v rokoch 1988 až 2010. Z týchto evidenčných listov mal súd preukázané, u

ktorých zamestnávateľov bol zamestnaný a aké bolo presné vyčíslenie vymeriavacích základov u
zamestnávateľov od 01.01.2004 do 31.12.2010.19. Podľa živnostenského listu Obvodného úradu v Nových Zámkoch zo dňa 08.08.2008 žalovaný
podnikal pod obchodným menom: F. B., miesto podnikania: C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., IČO: 44
343 833, na vykonávanie ohlasovacej živnosti so vznikom oprávnenia od 01.09.2008.

20. Podľa potvrdenia 365.bank, a. s., Bratislava, výpisom z účtu č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na
meno B. F. od založenia od 23.12.2010 do 31.12.2010 bola suma súčtu kreditných operácií 16.478,22
eura.

21. Podľa výpisu z úverového účtu žalobkyne žalobkyňa po rozvode čerpala spotrebiteľský úver
z 365.bank, a. s., vo výške 28.000 eur s mesačnou splátkou 405,92 eura s konečným dňom splatnosti
25.07.2026. Na výpise je uvedený disponibilný zostatok 2.470,23 eura a v dolnej časti tohto výpisu sú k
menu žalobkyne uvedené dva zostatky ako „Detaily“ suma 5.009,04 eura a suma 5.027,48 eura, ktoré
predstavujú úverové peniaze ešte z poskytnutého úveru 28.000 eur a ktoré ešte žalobkyňa neminula.

22.Podľapotvrdenia365.bank,a.s.,účetč.XXXXXXXXXX/XXXXjevedenýakovkladnáknižkaJ.XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na vkladateľov C. B., r. č. XXXXXX/XXX, a na vkladateľa F. B., r. č. XXXXXX/
XXX. Účet bol založený dňa 09.12.2002 a zrušený bol dňa 31.12.2010; je vedený ako vkladná knižka J.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na vkladateľov N. B., r. č. XXXXXX/XXX, a F. B., r. č. XXXXXX/XXX.

23. Súd prvej inštancie svoj rozsudok odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí
vydanýchvrámcipredpisovoreštitúciímajetkujednémuzmanželov,ktorýmalvydanúvecvovlastníctve

pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného
vlastníka. Súd poukázal aj na ustanovenie § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka,
ktoré v odôvodnení rozsudku aj citoval, pričom rozviedol aj zásady vyporiadania BSM. Podiely oboch
manželov na majetku patriacom do ich BSM, sú rovnaké a v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú
na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch. V rámci rozhodovania o vyporiadaní BSM

by v súvislosti s určením veľkosti podielov každého z manželov mali byť zohľadňované predovšetkým
potreby maloletých detí, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu,
deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve a ďalšie okolnosti. V rámci
vyporiadania BSM musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na majetok a
tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva a z dôvodu investícií

vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok. Ďalej sa prihliadne na
potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí; zreteľ treba vziať tiež na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti niektorým z manželov. Právna úprava výslovne nestanovuje presné kritériá pre rozhodnutie
o tom, ktoré časti majetku majú v rámci vyporiadania pripadnúť tomu-ktorému manželovi. Ak v konaní

o vyporiadanie BSM vyjdú najavo rôzne skutočnosti odôvodňujúce prikázané veci každého z manželov,
je vecou súdu, aké riešenie zvolí a ktorému z manželov konkrétnu vec z BSM prikáže. Určujúcim pre
rozhodnutie je zásadne hľadisko účelného využitia vecou. Ďalšou je zásada rozdelenia jednotlivých
častí majetku medzi manželov tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na
vyrovnanie podielov, bola čo najnižšia. Súd by mal zobrať do úvahy najmä potreby maloletých detí

a zásluhy manžela na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku. V odôvodnených prípadoch sa
pripúšťa prikázať jednému z manželov spoločnú vec, o ktorej získanie či udržanie sa prevažnou mierou
zaslúžil, aj keď sa tým zvýši suma, ktorú bude treba na vyporiadanie podielov zaplatiť. Do istej miery
možno prihliadať aj na to, kto vec po zániku BSM užíva.

24. V konaní bolo preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom č. k.
10C/106/2010-35 zo dňa 18.06.2010, právoplatným dňa 01.07.2010, ktorým bola maloletá K. B., nar.
XX.XX.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný na výživné 200 eur
mesačne. Hlavnou príčinou rozvratu manželstva strán sporu bolo to, že žalovaný žalobkyňu fyzicky
napádal, vulgárne jej nadával a nevážil si ju, pričom určitú dobu požíval alkoholické nápoje a ani po

podpísaní manželskej zmluvy nedošlo k žiadnej zmene. Žalovaný označil za hlavnú príčinu rozvratu
manželstva neveru z jeho strany, lebo nadviazal s inou ženou známosť, ktorú však neskôr ukončil, a
priznal aj požívanie alkoholických nápojov a aj jeho vulgárne správanie sa voči manželke. Za trvania
manželstva strany sporu nadobudli majetok tak, ako je špecifikovaný vo výroku rozsudku I. bod 1., 2.a 3., nehnuteľnosť označenú v bode 1. so všeobecnou hodnotou 67.500 eur, aktíva pod bodom 2. ako
zostatok na osobnom účte strán sporu uzatvorenom v G. H., a. s., so zostatkom ku dňu rozvodu v sume
75,32 eura, pasíva uvedené v bode 3. z dôvodu zmlúv o úvere, ktoré neboli ku dňu rozvodu splatené. Ide

o Zmluvu o stavebnom sporení zo dňa 06.10.2004 so zostatkom v sume 6.690,71 eura a Zmluvu o úvere
zo dňa 08.02.2010 uzavretú žalovaným v G. H., a. s., so zostatkom v sume 880 eur. Túto masu BSM
súd zistil na základe listinných dôkazov, výpovedí strán sporu, ich právnych zástupcov, zadovážením
rôznych správ súdom, najmä z G. H., ale aj z iných bankových aj nebankových inštitúcii.

25.NehnuteľnostivedenévkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXXkat.územiaC.D.E.,obecC.D.E.,okres
D. B., strany sporu ich nadobudli do BSM v celosti, čo nebolo medzi stranami sporné a sporná nebola
ani všeobecná hodnota nehnuteľností, na ktorej sa dohodli a nežiadali znalecké dokazovanie; nebolo
tiež sporné, že nehnuteľnosti majú byť prikázané žalobkyni. Sporným zostalo to, v akom podiele má
byť žalovaný vyplatený. Žalobkyňa totiž žiadala, aby pomer hodnoty domu voči pozemkom bol ustálený
na 90,33 % ku 9,67 % s ohľadom na to, že hodnota nehnuteľností bola zistená znaleckým posudkom

č. 69/2014 v sume 45.822,10 eura, z toho domu vo výške 41.391,76 eura a pozemkov vo výške
4.430,34 eura. Žalobkyňa navrhla, aby súd pozemky odčlenil mimo BSM, lebo peniaze na zaplatenie
kúpnej ceny 28.000 Kčs pochádzali z jej osobných predmanželských úspor, čo preukazovala vyhlásením
svojich rodičov formou notárskych zápisníc, kde jej matka špecifikovala výšku predmanželských úspor
žalobkyne vo výške 100.000 Kčs. Následne po aktualizácii a dohode strán sporu ohľadom všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti na sumu 67.500 eur mala za to, že treba alikvotne odrátať 9,67 %, teda 6.527,25
eura zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností, čo je pomer pripadajúci na pozemky podľa znaleckého
posudku č. 69/2014, a tak čistá vyporiadacia hodnota domu podľa nej by mala byť vo výške 60.972,75
eura. Súd tento jej návrh považoval za nedôvodný, keďže žalobkyňa svedeckými výpoveďami svojich
rodičov vo forme notárskych zápisníc túto skutočnosť nepreukázala a okrem toho to vyvracia aj samotný

dôkaz predložený ňou, a to Kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice N 841/90 zo dňa 24.10.1990,
ktorá potvrdzuje, že pozemky, na ktorých si manželia postavili rodinný dom, kúpili jednak počas trvania
manželstva, uzavretého dňa 03.09.1988, a v kúpnej zmluve nie je uvedené, že tieto pozemky boli
kúpené z finančných prostriedkov žalobkyne. Žalobkyňa nepredložila žiadny listinný dôkaz o tom, že
mala našetrené pred manželstvom sumu 100.000 Kčs. V tomto smere výpovede rodičov žalobkyne súd

nepovažoval za hodnoverné a na ne neprihliadal. Predmetnú nehnuteľnosť vyporiadal v cene 67.500
eur a neodčlenil z nej sumu navrhovanú žalobkyňou.

26. Hnuteľné veci súd nepojal do predmetu BSM, keďže sa strany vyjadrili, že tieto hnuteľnosti majú
minimálnu hodnotu a všetky sa nachádzajú v rodinnom dome prikázanom žalobkyni; žalovaný netrval

na ich vyporiadaní aj vzhľadom na to, že žalobkyňa uviedla, že po povodni v r. 2010 boli tieto veci vo
väčšej miere zničené a boli vyhodené.

27. Ďalším predmetom BSM boli pasíva uvedené pod bodom 3. výroku rozsudku, a to dve zmluvy o
úveroch, ktoré do dňa rozvodu 01.07.2010 neboli splatené. Strany sporu mali počas trvania manželstva

pôžičkunazákladeZmluvyopôžičkezodňa08.11.1988vsume50.000Kčsakonovomanželskúpôžičku
na bytové zariadenie, ako aj na základe Zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú
výstavbu zo dňa 24.06.1991, ktoré boli ku dňu rozvodu splatené. Strany sporu nerozporovali, že počas
trvania manželstva uzatvorili Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 06.10.2004,
a to žalobkyňa ako dlžník, žalovaný ako spoludlžník a C. H., matka žalobkyne, ako ručiteľka. Žalobkyňa

tento úver splácala mesačne splátkou 66,39 eura a v čase poskytnutia medziúveru aj inými sumami.
Ku dňu rozvodu neuhradený dlh na tomto úvere bol vo výške 6.690,71 eura, a žalobkyňa po rozvode
manželstva splatila stavebný úver do 30.04.2016 vyplatením sumy 5.737,64 eura, čo medzi stranami
nebolo sporné. V rámci vyporiadania súd polovicu z tejto hodnoty pripočítal ako mínusovú položku
žalovanému a žalobkyni ako plusovú položku. Ďalšiu zmluvu o úvere uzatvoril žalovaný v G. H., a. s., dňa

08.02.2010 a nesplatený zostatok úveru ku dňu rozvodu bol v sume 880 eur; žalovaný vykonával splátky
na tomto úvere po 30 eur mesačne a do právoplatnosti rozvodu manželstva zaplatil 4 splátky; tento
úver dňa 25.10.2013 predčasne splatil. Od rozvodu manželstva 01.07.2010 do 25.10.2013 žalovaný
zaplatil na tomto úvere sumu 1.577,22 eura, čo tiež nebolo medzi stranami sporné. Žalobkyňa tvrdila,
že tento úver nepatrí do BSM, lebo žalovaný nepreukázal spojitosť medzi účelom vzatia úveru a BSM.

Určujúcim podľa nej je vždy účel úveru, ktorý sa musí prejaviť na zhodnotení spoločných manželských
záležitostí. Súd sa s tým nestotožnil, pretože úver bol vzatý za trvania manželstva a nebolo podstatné, či
žalobkyňa o ňom vedela, a to s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov; v ostatných veciachje potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V danom prípade išlo o bežnú vec,
ku ktorému nebol potrebný súhlas žalobkyne a žalovaná to počas konania ani nespochybnila. Z tohto
dôvodu súd tento úver vyporiadal tak, že polovicu hodnoty pripočítal ako mínusovú položku žalobkyni

a žalovanému ako plusovú položku.

28. Do masy BSM patrí podľa záveru súdu aj aktívum, a to zostatok na spoločnom účte č. XXXXXXX/
XXXX,IBAN:J.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,ktorýzaložilžalovanýzatrvaniamanželstvanazáklade
Zmluvy o osobnom účte zo dňa 04.07.1994 v G. H., I.. Podľa potvrdenia banky zostatok na účte bol

ku dňu rozvodu 75,32 eura. Žalobkyňa tento účet považovala za tunelovanie spoločných finančných
prostriedkov žalovaným s cieľom ukryť ich pred žalobkyňou. Žalovaný sa bránil tým, že k účtu mali
obaja dispozičné právo, prístup a debetné karty, na základe ktorých mohli z účtu peniaze vyberať a
platiť nimi a že všetky peniaze na tomto účte boli z jeho zárobkovej činnosti a aj z prostriedkov, ktoré
dostávala žalobkyňa ako podporu v nezamestnanosti, dávky v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne,
rodinné prídavky a finančné prostriedky za preplatok na základe daňových priznaní a pod.; o tom

svedčí podrobný výpis z banky od 07.07.1994 až do 01.07.2010. Podľa výpisov za 4-ročné obdobie
06/2006 až do 06/2010 bola vybratá suma 23.996,72 eura a podľa výpisov za obdobie od 07.07.1994
do 31.05.2006 bola vybratá suma 78.006,36 eura; spolu za trvania manželstva bolo teda vybratých
102.003,08 eura. Žalobkyňa tvrdila, že aj keď mala dispozičné právo k účtu a aj debetnú kartu, nemohla
s týmto účtom disponovať, a svedeckými výpoveďami okrem priamych príbuzných, rodičov a brata aj

vzdialenou rodinou preukazovala, že rodina trpela nedostatkom finančných prostriedkov, lebo si stále
museli požičiavať peniaze, teda najmä ona, a to na bežný chod domácnosti, na výchovu detí, na kúpu
bežných vecí, a svedkovia manželia O. a manžela C. potvrdili v čestných prehláseniach a aj výpoveďami
pred súdom, že im požičiavali nie malé finančné sumy (20.000 Kč, 50.000 Kčs) a aj im kúpili hnuteľné
veci, pričom tieto peniaze im boli vrátené.

29. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že tuneloval peniaze zo spoločného účtu a prevádzal ich na iné
účty alebo vkladné knižky, najmä jeho tety N. B. a C. B., a žiadal neprihliadať na vykonané dôkazy;
rodičia a brat žalobkyne sú totiž jej blízke osoby, a teda sú zaujatí. Čo sa týka výberov realizovaných
na spoločnom bankovom účte, žalovaný uvádzal, že výbery sa týkali doby, kedy ešte bolo zvykom

výplatu z banky vyberať v hotovosti a v hotovosti uhrádzať náklady na bežný chod domácnosti. Zároveň
navrhoval zohľadniť aj to, že výplaty, ktoré prichádzali na spoločný účet, neboli nadštandardné, tieto
výplaty boli za výkon robotníckych prác a boli dostačujúce iba na bežný život štvorčlennej rodiny. Čo
sa týka ich osobného účtu, súd na návrh žalobkyne síce vykonal rozsiahle dokazovanie, ale tým sa
nepotvrdilo, že by prevádzal finančné prostriedky na iné účty alebo vkladné knižky, pretože vkladná

knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX, resp. č. 912411, ako aj účet č. XXXXXXXX/XXXX, boli v G. H., I.,
vedené na vkladateľov C. B. a F. B., čím sa vyvrátilo tvrdenie žalobkyne, že skutočným majiteľom účtu č.
XXXXXXXX/XXXX bol žalovaný; ani vkladná knižka mu nepatrila a nebolo preukázané, že by finančné
prostriedky z ich osobného účtu previedol na tieto účty, resp. na vkladnú knižku. Súd tento zostatok na
osobnom účte prikázal podľa výroku III. rozsudku do výlučného vlastníctva žalovaného.

30. Čo sa týka ďalších dvoch účtov, ktoré mal mať žalovaný zriadené vo R., I., nepreukázalo sa, že by
tieto účty ku dňu rozvodu existovali a že by žalovaný bez vedomia žalobkyne zriadil aj iné účty v iných

bankách. Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, lebo nepreukázala existenciu iného
účtu vedeného v banke v SR, a z toho dôvodu súd iné aktívum do masy BSM nepojal.

31. Čo sa týka osobného motorového vozidla značky Renault 19, bolo preukázané, že toto auto strany
sporu kúpili dňa 08.12.2008 od C. C., bytom Q. G. M., za cenu 24.000 Sk. Auto bolo teda kúpené

za trvania manželstva a žalobkyňa potvrdila, že po rozvode manželstva ho užívala a aj ho predala.
Brat žalobkyne, Dipl. Th.D. L. H., ako svedok potvrdil, že finančné prostriedky na kúpu tohto vozidla im
poskytol za trvania manželstva a oni mu peniaze nikdy nevrátili, pričom finančné prostriedky im poskytol
ako dar. Súd túto hnuteľnú vec nepojal do masy BSM, keď navyše po rozvode manželstva bolo vozidlo
predané. Peniaze na kúpu vozidla strany sporu dostali ako dar od svedka, preto nebol dôvod vysporiadať

ho v tomto konaní. Nepotvrdilo sa, že by vozidlo predal žalovaný, a nebolo preukázané ani to, za akú
cenu bolo vozidlo predané.32. Žalobkyňa preukázala, že na svojom účte má disponibilný zostatok 2.470,23 eura a na tomto výpise
sa pod „Detailmi“ nachádzajú dve sumy: 5.009,04 eura a 5.027,48 eura, ktoré však netvoria jej osobné
úspory, ale predstavujú úverové peniaze z poskytnutého úveru, čerpaného po rozvode manželstva v

sume 28.000 eur v 365.bank, a. s. Tento úver spláca mesačnou splátkou 405,92 eura a splatený má byť
dňa 25.07.2026. Uviedla, že iné finančné prostriedky v hotovosti nemá.

33. Súd v ďalšom texte odôvodnenia rozsudku uviedol, že hrubá masa BSM predstavuje 67.575,32 eura
(nehnuteľnosti 67.500 eur a zostatok na osobnom účte žalovaného 75,32 eura). Pasíva predstavujú

sumu 7.570,71 eura, ktorú bolo potrebné odpočítať od hrubej masy BSM (67.575,32 - 7.570,71), čím
sa súd dopracoval k hodnote 60.004,61 eura, ktorú vydelil dvoma a dostal sumu 30.002,30 eura, teda
sumu, ktorú má dostať každá strana v súlade s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka, t. j. aby
každá zo strán sporu dostala rovnakým dielom buď tú ktorú vec, alebo pokiaľ ju nedostane, má dostať
polovicu z hodnoty, či už aktív alebo pasív. Žalobkyni súd prikázal nehnuteľnosti v hodnote 67.500 eur,
čo znamená, že dostala majetok o 37.497,70 eura viac, pretože malo by sa jej dostať len 30.002,30

eura. Od tejto hodnoty súd odrátal polovicu z hodnoty 5.737,64 eura, teda sumu 2.868,32 eura, ktorú
žalobkyňa zaplatila na stavebnom úvere v PSS, a. s., od rozvodu manželstva do 30.04.2016, a pripočítal
jejhodnotu788,61eura,tedapolovicuzosumy1.577,22eura,ktorúvyplatilžalovanýnaúverečerpanom
od G. H., I., a ktorú zaplatil od rozvodu do 25.10.2013. Takto žalobkyňa dostala majetok v hodnote
35.417,49 eura. Žalovaný by mal dostať sumu 30.002,30 eura, súd mu prikázal do výlučného vlastníctva

zostatoknaosobnomúčtevedenéhovG.H.,I.,vsume75,32eura,atedadostávasumu30.077,62eura,
ku ktorej súd pripočítal polovicu hodnoty na zaplatenom úvere žalobkyňou 2.868,82 eura a odpočítal
polovicu hodnoty úveru, ktorý čerpal v G. H., v hodnote 788,61 eura a ktorý ho aj splatil, a tak žalovaný
dostáva celkovo sumu 32.157,83 eura. Rozdiel medzi sumami, ktoré nadobudli strany sporu je 3.259,66
eura. Výrokom IV. súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku

na vyrovnanie sumu 55.891 eur, ku ktorej sa dopracoval pri zohľadnení všetkých zásad týkajúcich sa
vyporiadania BSM, najmä zásady rovnosti podielov.

34. Súd zohľadnil to, akým spôsobom sa ten ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločného majetku, akým spôsobom sa staral o rodinu a ako ju zabezpečoval, a zohľadnil aj príčiny

rozvratu manželstva. Rozsiahlym dokazovaním ako výpoveďami svedkov, manželov O. a čestnými
prehláseniami manželov C. bolo podľa názoru súdu prvej inštancie preukázané, že manželia za trvania
manželstva mali stále nedostatok peňazí, ktoré si požičiavali od širšej rodiny. Rodičia žalobkyne potvrdili,
že počas celého manželstva finančne, kúpou hnuteľných vecí a prácami na stavbe domu vypomáhali.
Tiež sa potvrdilo, že im vypomáhal aj brat žalobkyne, či už finančnými prostriedkami alebo darmi,

ktoré spotrebovali počas manželstva. Zároveň sa preukázalo z výpisu z osobného účtu strán sporu,
že žalovaný od založenia účtu mal na tomto účte dostatočné finančné prostriedky, najmä zo zárobkov
a výplat od zamestnávateľov. Súd pristúpil k následnému vyporiadaniu z tohto osobného účtu na základe
všetkých príjmov a kreditných operácií na tomto účte podľa predložených výpisov z Poštovej banky, a.
s., za dobu od 07.07.1994 do rozvodu v celkovej sume 102.003,08 eura. Bolo preukázané, že aj keď

žalobkyňa mala dispozičné právo s účtom nakladať a mala aj k dispozícii kreditnú kartu, nemala prístup
k tomuto účtu a nebolo preukázané, že by vykonávala výbery zo spoločného účtu. Zamestnankyne
G. H., a. s., ako svedkyne na pojednávaní dňa 27.08.2019 potvrdili, že k spoločnému účtu manželov
bolo postupne vydaných 5 ks platobných kariet, ale žiadna z nich nebola vydaná žalobkyni, a počas
manželstva si vždy musela požičiavať peniaze, aby zabezpečila chod domácnosti, starostlivosť o

deti, pričom príjmy žalovaného boli na slušnej úrovni; napriek tomu rodina peniaze nemala a nebolo
preukázané, ako žalovaný s týmito peniazmi naložil. Súd považoval za spravodlivé, aby polovica týchto
finančných prostriedkov bola prikázaná žalobkyni, lebo všetky tieto finančné prostriedky nadobudol
žalovaný počas manželstva od zamestnávateľov a aj ako živnostník na základe živnostenského
oprávnenia. Žalovaný sám na pojednávaní dňa 15.11.2021 priznal čisté mzdy, ktoré neboli sporné, a to

v Pal-Inalfa, a.s., 3.000 Sk mesačne, u zamestnávateľa Codecon, spol. s r.o., 10.000 Sk mesačne, v
zimnom období 6.000 Sk mesačne, u zamestnávateľa Trudič, s.r.o., 15.000 Sk mesačne, čo je priemer
intervalu udávaného žalovaným 14.000 Sk až 16.000 Sk. Z údajov, ktoré poskytla Sociálna poisťovňa
a z „Dohody o skončení pracovného pomeru“ v spoločnosti Trudič, s.r.o., vyplýva, že pracovný pomer
žalovaného v spoločnosti Pal-Inalfa, a.s., trval od 02.01.1989 do 30.04.1994, spolu 64 mesiacov x

3.000 Sk mesačná mzda = 192.000 Sk t. j. 6.373,23 eura. Pracovný pomer žalovaného v spoločnosti
Codecon, spol. s r.o. trval od 01.06.1994 do 31.05.2001 podľa potvrdenia spolu 84 mesiacov s tým,
že 3 zimné mesiace x 7 spolu predstavuje 21 zimných mesiacov x 6.000,- Sk jeho mesačný zárobok
v tomto období = 126.000 Sk, t. j. 4.182,43 eura, zvyšných 63 mesiacov je potom potrebné vynásobiťjeho priemernou mesačnou mzdou v čistom 10.000 Sk = 630.000,- Sk, t. j. 20.912,16 eura. Pracovný
pomer žalovaného v spoločnosti Trudič, s.r.o., trval od 22.08.2007 do 19.08.2008, spolu 12 mesiacov
x priemerná mesačná mzda 15.000 Sk = 180.000 Sk, t. j. 5.974,90 eura. Žalovaný bol zamestnaný u

živnostníka C. J., ktorý mu vyplatil v r. 2008 sumu 3.972,61 eura, v r. 2009 sumu 11.227 eur, v r. 2010
sumu 4.231 eur, a teda spolu mu vyplatil za tieto 3 roky 19.430,61 eura. Žalovaný bol zamestnaný v
SKP UVL, s.r.o. v konkurze (spoločnosť HEFRA Vráble, s.r.o.), od 29.05.2001 do 15.08.2007. Úpadca
SKP pripojil aj mzdové listy žalovaného, z ktorých súd zistil, že žalovaný zarobil v čistom: v r. 2001
sumu 54.380 Sk, t. j. 1.805,08 eura, v r. 2002 sumu 114.073 Sk, t. j. 3.786,52 eura, v r. 2003 sumu

112.29 Sk, t. j. 3.727,51 eura, v r. 2004 sumu 126.524 Sk, t. j. 4.199,82 eura, v r. 2005 sumu 110.471
Sk, t. j. 3.666,96 eura, v r. 2006 sumu 123.536 Sk, t. j. 4.100,64 eura, v r. 2007 sumu 73.957 Sk, t. j.
2.454,92 eura, spolu 23.741,45 eura. Spolu od všetkých zamestnávateľov alebo ako živnostník prijal za
trvania manželstva zárobky v sume 80.614,78 eura. Polovica z tejto sumy v hodnote 40.307,39 eura
pripadá v prospech žalobkyni, ktorá počas trvania manželstva nedostala z týchto jeho zárobkov žiadne
sumy a bola odkázaná vždy si požičiavať peniaze od rodiny alebo dostať peniaze alebo veci darom od

rodiny. Tiež súd zohľadnil aj polovicu peňazí vybraných z manželského účtu č. XXXXXXX/XXXX v sume
51.001,54eur(keďcelkovásumapeňazívybratýchzmanželskéhoúčtupredstavovalasumu102.003,08
eur, z dôvodu, že žalovaný nevedel preukázať ani vysvetliť, ako naložil s týmito peniazmi, keď v konaní
bolo preukázané, že ako manželia a rodina nemali peniaze a vždy si museli požičiavať. Teda od hodnoty
35.417,49 eura, ktorú nadobudla žalobkyňa, bolo treba odrátať sumy 40.307,39 eura, teda polovicu zo

súhrnu mzdy 80.614,78 eura, ktorú žalovaný zarobil, ako aj sumu 51.001,54 eura vybratých žalovaným
zo spoločného manželského účtu, keďže nevedel preukázať, na čo ich minul alebo spotreboval. Tak
sa súd dopracoval k sume -55.891 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného
vyporiadania BSM do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

35. Výroky V. a VI., ktorými súd prvej inštancie zaviazal každú stranu sporu zaplatiť trovy štátu z
titulu znaleckého dokazovania na účet v sume 158,50 eura, pričom znalec vykonal odhad hodnoty
nehnuteľností a súd uznesením zo dňa 28.04.2014 priznal znalcovi znalečné v sume 317 eur z
rozpočtových prostriedkov súdu; strany sporu nezaplatili žiadne preddavky, a preto by túto sumu mali
znášať v polovici, t. j. po 158,50 eura. Súd prvej inštancie zaviazal strany sporu výrokmi VII. a VIII.,

aby zaplatili súdny poplatok za vyporiadanie BSM po 1.013,50 eura súdny poplatok, pričom vychádzal
z hrubej masy BSM 67.575,32 eura, z čoho 3 % podľa položky 6b zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení predstavuje sumu 2.027 eur a polovica pripadajúca na každú zo strán sporu
je 1.013,50 eura.

36.Výrokotrováchkonaniasúdodôvodnilsodkazomnaustanovenie§255ods.2CSP,podľaktoréhoak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že v konaní o vyporiadanie
BSM každá zo strán dostane v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka polovicu hodnoty majetku z BSM,
tak ide o úspech pomerný. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol daným spôsobom.

37. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote obe strany sporu.

38. Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e),
f), g) CSP, pretože: 1. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 2. súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 3. súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a 4. zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. K 1.
odvolaciemu dôvodu žalovaná uviedla, že bol nesprávny postup súdu, keď doručil jej zástupcovi dňa

15.11.2022 výzvu, aby sa v lehote 7 dní písomne vyjadril, či navrhuje ešte doplniť dokazovanie. Dňa
21.11.2022 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa súd jej zástupcu opýtal, či ešte má návrhy na
doplnenie dokazovania v zmysle spomínanej výzvy. Zástupca reagoval tak, že áno a bude uvádzať
návrhy na doplnenie dokazovania, ale v zmysle výzvy súdu má ešte 2 dni. Súd však nepočkal na takéto
vyjadrenie a tým jej pred uplynutím stanovenej lehoty odňal možnosť vykonať priznané procesné práva,

keďže na pojednávaní dokazovanie uzatvoril. K 2. a 3. odvolaciemu dôvodu žalobkyňa uviedla že súd
pochybil, keď zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý by bol spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia, pretože takýmto postupom sťažil dôkaznú situáciu strany sporu, čo môže vyústiť
k neuneseniu dôkazného bremena. Súd má vykonané dôkazy hodnotiť podľa svojej úvahy, ale voľnéhodnotenie dôkazov neznamená svojvôľu. V tomto prípade viackrát nevykonal ňou navrhnuté dôkazy
a nereagoval na jej žiadosť o ich doplnenie. K 4. odvolaciemu dôvodu žalobkyňa uviedla, že nemohla
poukázať na skutočnosti, s ktorými sa súd potom ani nezaoberal. Bolo potvrdené, že manželskému

páru bolo vydaných postupne 5 platobných kariet, ale žiadna nebola vydaná jej. Celkovo bola vybratá
suma 102.003,08 eura, z ktorej jej prináleží aspoň polovica, teda 51.000 eur, avšak tá nebola v rozsudku
zohľadnená. Súd mal do BSM zaradiť aj sumu 12.133,39 eura, ktorá bola preúčtovaná na účet N. B.
ako zostatok z vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX, a tiež z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č.
XXXXXXXX/XXXX, ktoré tiež prišli na účet N. B., pričom z tohto účtu chodili výpisy na adresu, kde po

rozvode býva žalovaný. Poukázala na to, že žalovaný začal pracovať v spoločnosti Codecon, s.r.o.,
kde pracovala aj jeho teda C. B., tak na vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX/XXXX chodili pravidelne
diéty z uvedenej spoločnosti a v r. 2001 žalovaný odtiaľ odišiel. Táto spoločnosť mu nevyplatila diéty a
dlhovala mu asi 90.000 Sk až 95.000 Sk, ktoré mu potom boli zasielané do r. 2003. Podľa výpovede N.
B. bola na túto vkladnú knižku vyplácaná mesačná mzda C. B. a po odchode žalovaného prestali byť
poukazované financie od spoločnosti a vklady a prevody boli realizované v Nitrianskom kraji žalovaným.

Po rozvode boli peniaze preúčtované na účet N. B. s tým, že výpisy boli zaslané na adresu žalovaného.
Zostatok vo výške 4344,93 eura na vkladnej knižke č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol dňa
30.12.2010 pre účtovaný na účet č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci N. B., ktorá následne
výpis z prevodu zaslala žalovanému. Po preúčtovaní súm, ktoré boli posielané na účty rodinných
príslušníkov k 31.12.2010, si žalobkyňa nárokuje polovicu zo sumy 16 578,22. Žalobkyňa v odvolaní

žiadala, aby súd financie z vkladnej knižky č.006/091794/6500 boli zahrnuté do BSM, lebo na spoločnom
účte neboli nikdy poukazované diéty žalovaného, keď pracoval v spoločnosti Codecon, s.r.o.; ide o
všetky finančné prostriedky od 13.01.1994 do 31.12.2010. Finančnú hotovosť, ktorú zarobila od februára
2010 do júna 2010 v Rakúsku, kde zarábala 720 eur mesačne, žalovaný vzal a ona si následne musela
požičať od jej brata, aby mala vôbec nejaké peniaze k dispozícii. Žiadala, aby súd riadne prešetril

dôkazy ohľadom vykonaných finančných transakcií v 365.bank, a.s. Ďalej žiadala o prešetrenie dôkazov
- dokladov o odstupnom z podniku Pal – Inalfa v hodnote cca 20.000 Sk z r. 1994, peniaze z kupónovej
privatizácie v hodnote cca 30.000 Sk z r. 1994, z predaja 3-ročného elektrického kotla a z rôznych
predajov šperkov, oblečenia, starožitného nábytku a podobne. Dňa 17.10.2022 požiadala o poskytnutie
informácií z bankových účtov v J. J., I., z dôvodu zneužívania účtov žalovaným. Banka však archivuje

informácie len 5 až 10 rokov. Žalovaná v odvolacom návrhu žiadala zrušiť výrok IV. napadnutého
rozsudku a vec vrátiť na ďalšie konanie.

39. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že sporným ostalo zaradenie finančnej hodnoty na
manželskom účte vo výške 102.003,54 eura a finančnej hodnoty 80.614,78 eura do BSM, čo súd do

výrokovej časti rozsudku ani nepojal, no následne tieto sumy vyporiadal. Rozhodnutie súdu, ktorým ho
zaviazal vyplatiť žalobkyni sumu 55.891 eur, nemá skutkové ani právne opodstatnenie a rozsudok je
v tejto časti nepreskúmateľný. Súd teda vyporiadal majetok, ktorý vyporiadať nemal a ktorý do BSM
ani nepatril. Žalovaný opísal odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere a uviedol, že
súd si absolútne osvojil argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k akémusi tunelovaniu účtu či spoločných

prostriedkov ním, hoci jej skutkové tvrdenia neboli vykonanými dôkazmi preukázané, pričom jeho
tvrdenia súd nezohľadnil. On totiž tvrdil, že s manželským účtom nakladal bežným spôsobom a v
súlade s dohodou manželov. Medzi manželmi je totiž bežný podobný spôsob nakladania taký, že jeden
z manželov vyberá peniaze z účtu a zároveň ich v hotovosti odovzdá druhému manželovi. Súd bez
rozumných vysvetlení prijal skutkové tvrdenia žalobkyne o výlučnom použití peňazí, avšak vo vzťahu k

príjmom žalobkyne alebo k výdavkom manželov dokazovanie ani nevykonal. Pokiaľ by súd rovnakým
spôsobom vyrátal hodnotu príjmov a zárobkov žalobkyne, pôžičiek ako aj inej pomoci materiálnej
hodnoty získanej ňou za rovnaké obdobie a porovnal ich s reálnymi výdavkami manželov, dospel
by k záveru, že tvrdenia žalobkyne sú irelevantné a až nereálne. Síce súd zrátal príjmy uložené na
manželskom účte, ale urobil tak iba na úrovni aktív nezaoberajúc sa výdavkami a možnosťou ich krytia

výlučne z finančných prostriedkov a darov alebo z inej pomoci získanej žalobkyňou, hoci vyporiadanie
neexistujúceho majetku vykonal spôsobom disparítným, iba z príjmov manželov bez zohľadnenia
výdavkov, a to aj napriek tomu, že konštatoval, že k sume 55.891 eur sa dopracoval pri zohľadnení
všetkých zásad týkajúcich sa vyporiadania BSM. Na druhej strane však konštatoval, že žalobkyňa mala
dispozičné právo s účtom nakladať a mala aj kreditnú kartu, no nemala prístup k tomuto účtu a nebolo

preukázané, že by svojou kartou vykonávala výbery z tohto účtu. Tiež súd konštatoval, že k spoločnému
účtu bolo postupne vydaných 5 platobných kariet, ale žiadna z nich nebola vydaná žalobkyni, ktorá si
musela požičiavať peniaze na zabezpečenie chodu domácnosti a starostlivosti o maloleté deti; napriek
tomu rodina nemala finančné prostriedky a nebolo preukázané, ako on naložil s prostriedkami na účte,preto je podľa súdu spravodlivé, aby polovica finančných prostriedkov bola prikázaná žalobkyni, keďže
tieto prostriedky boli nadobudnuté za trvania manželstva od zamestnávateľov žalovaného alebo na
základe jeho živnostenského oprávnenia. Nie je zrejmé, ako súd dospel k uvedenému záveru, keď sám

konštatoval,žežalobkyňamaladispozičnéprávonakladaťstýmtoúčtom.Skutočnosť,čisnímnakladala
a akým spôsobom to robila, je priam nepreukázateľná. Na to, aby osoba nakladala s finančnými
prostriedkami na účte, ku ktorému má dispozičné právo, a mohla platiť platobnou kartou, nie je potrebné,
aby bola platobná karta vydaná na jej meno. Na predmetný účet chodil tak príjem žalobkyne ako aj jeho
príjem, a preto je neodsledovateľné, ktorý z nich, kedy a na čo platobnú kartu použil; súd sa s týmto

ani nezaoberal. Súd sa nezaoberal skutkovým tvrdeniam žalobkyne ohľadom starostlivosti o rodinu a
domácnosť a bez špecifikácie iba konštatoval, že sa žalobkyňa starala o rodinu a chod domácnosti. Na
druhej strane jej príjmy, ktoré za trvania manželstva dosiahla, súd do vyporiadania nezarátal. Z rozsudku
nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s konštatovaním, že on mal na tomto účte dostatočné finančné
prostriedky zo zárobkov a výplat, a či pri vykonaných výpočtoch táto skutočnosť bola zohľadnená alebo
došlo k ich duplicitnému započítaniu. Žalovaný v tomto smere poukázal na čestné vyhlásenia, na ich

datovanie a na vzťah menovaných osôb k žalobkyni, ktoré priam svedčia o účelovosti týchto dôkazov.
Napadnutý výrok IV. rozsudku nereflektuje správnu aplikáciu a interpretáciu ustanovení § 144 až § 146
Občianskeho zákonníka a zásad v § 150 Občianskeho zákonníka. Súd nijako nezohľadnil ustanovenie
§ 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že z jeho strany došlo k porušeniu
správy spoločného majetku, nie je zrejmé, prečo nevyužila zákonné spôsoby ochrany podľa uvedeného

ustanovenia. Keď súd konštatoval, že on nakladal s finančnými prostriedkami väčšej hodnoty v rozpore
s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak pred prijatím týchto záverov mal skúmať, či
sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu v trojročnej premlčacej lehote;
on totiž o tom vedomosti nemá. Na jeho právne úkony, teda na nakladanie s finančnými prostriedkami
sa hľadí ako na platné a takúto majetkovú hodnotu už nie je možné do vyporiadania zahrnúť, keďže

ku dňu zániku manželstva netvorila masu zaniknutého BSM. Rozhodnutie súdu vo výroku IV. vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol rozsudok v časti
výroku IV. zmeniť tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť jemu na vyrovnanie sumu 32.157,83 eura a
priznať mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

40.Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniužalovanéhopoukázalanato,žesúdprvejinštanciepostupovalna
základe zásad uvedených v paragrafe 150 Občianskeho zákonníka. Správne ponechal do vyporiadania
sumu 102.003,08 eura so záverom, že ona nemala prístup k predmetnému účtu a nebolo preukázané,
že by vykonávala výbery z tohto účtu. Ona skutočne nemala ako nakladať s finančnými prostriedkami
na účte, lebo jej nebola vydaná žiadna platobná karta. Poukázala na rozhodnutie R 46/1966, ktoré aj

citovala. Pokiaľ žalovaný vyberal peniaze z účtu, nevynaložil ich na spoločný majetok, preto išlo o rozpor
s ustanovením § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia
zákona, zohľadnil všetky relevantné dôkazy, ktorými bolo preukázané, že žalovaný finančné prostriedky
vyberal z rôznych bankomatov a posielal ich na účty N. a C. B., aby znížil celkové finančné prostriedky,
ktorými disponoval. Ochrany v zmysle zákona sa ona nedovolala, pretože o tom nevedela. Počas

manželstva bola uvedená do omylu, a preto si nárokuje financie, ktoré jej za tie roky prináležia. Súd
mal za preukázané, že ona svoje príjmy použila na chod domácnosti, ale žalovaný jeho príjmy s ňou
nezdieľal. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal
jej náhradu trov odvolacieho konania. V následnom podaní žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz dopytom
v J. J., kto je vlastníkom bankového účtu číslo J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol ešte v októbri

roku 2022 aktívny. Ona predpokladá, že ide o účet žalovaného.

41. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil uvedený rozsudok tak, že v časti označujúcej
čísla listu písomnosti správne znie „6C/154/2013-1167“. Takto postupoval z dôvodu, že pri vyhotovovaní
rozsudku 6C/154/2013-1167 zo dňa 21.11.2022 došlo k chybe v písaní, konkrétne k nesprávnemu

uvedeniu čísla listu rozsudku, kde namiesto správneho čísla listu „1167“ bolo nesprávne uvedené „1128“.
Opravné uznesenie súd oprel o ustanovenie § 224 CSP, podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu
opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti; o oprave vydá opravné
uznesenie, ktoré doručí účastníkom.

42. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), neviazaný rozsahom odvolania a viazaný dôvodmi
odvolania (§ 379 písm. a/ CSP, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po
prejednaní veci urobil záver, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutéhorozsudku. Preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Podľa obsahu spisu žalobkyňa podala na súd prvej inštancie žalobu o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovstým,žeichBSMboloprávoplatnezrušenézatrvaniamanželstvaanásledne
bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. Predmetom tohto konania boli tak aktíva ako aj pasíva,
ako ich súd prvej inštancie uviedol do výrokov 1., 2., 3. svojho rozsudku. Spornými zostali finančné
prostriedky, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že ich žalovaný mal na svojom účte a tie buď previedol na

účty svojich príbuzných alebo ich použil na jeho potreby, pričom na druhej strane v rodine dostatok
peňazí nemali a museli si požičiavať od príbuzných, ktorí im okrem toho vypomáhali aj kúpou rôznych
vecí. Žalovaný pravdivosť tohto tvrdenia popieral a uvádzal, že za trvania manželstva boli peniaze
spotrebované pre potreby rodiny, pričom ich nevyberal z účtu len on, ale aj žalobkyňa, ktorá mala
k dispozícii platobnú kartu; podľa neho nebolo preukázané, že by žalobkyňa peniaze z účtu nevyberala
a že by ich on prevádzal na iné účty. Navyše namietal, že súd prvej inštancie finančné prostriedky, ktoré

mali byť na jeho účte, súd nepojal do výroku rozsudku, ale len do jeho odôvodnenia, a tak sa dopustil
nesprávneho postupu pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM. Žalovaný teda namietal, že súd o vyporiadaní
finančnej hodnoty na manželskom účte vo výške 102.003,54 eura a finančnej hodnoty 80.614,78 eura
v rámci BSM nesprávne rozhodol, pričom uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 55.891 eur nemá
skutkové ani právne opodstatnenie a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný.

44. Odvolací súd po prejednaní veci posúdil ako opodstatnené odvolanie žalovaného, podľa ktorého
si súd bezdôvodne osvojil argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k jeho údajnému tunelovaniu účtu či
spoločných prostriedkov ním, pričom jej skutkové tvrdenia neboli vykonanými dôkazmi preukázané.
Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva nad všetky pochybnosti, že by s manželským účtom

nakladalniebežnýmspôsobomanadrámecichdohody.Súdnedostatočnezdôvodnilprijatieskutkových
tvrdení žalobkyne o výlučnom použití peňazí jeho osobou, ale vo vzťahu k príjmom žalobkyne
a k ich nutným výdavkom dokazovanie nebolo vykonané. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako
súd prvej inštancie na porovnanie zhodnotil výšku príjmov žalobkyne, pôžičiek ako aj inej pomoci
materiálnej hodnoty získanej ňou za rovnaké obdobie a ako ich porovnal s reálnymi výdavkami v rodine.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd zrátal príjmy žalovaného na účte, a to na úrovni aktív za
konkrétneobdobiebeztoho,abyporovnalvýdavkymanželovamožnosťichhradeniazpríjmovichoboch
a prípadne aj z konkrétnych finančných prostriedkov, darov alebo z inej konkrétnej pomoci od rodinných
príslušníkov. Žalovaný tak dôvodne namietal vyporiadanie príjmov žalovaného disparitným spôsobom,
iba z jeho príjmov a bez zohľadnenia výdavkov. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že

žalobkyňa mala dispozičné právo s účtom nakladať a mala aj kreditnú kartu, ktorá nemusela byť vydaná
na jej meno; nie je zrejmé, z akých relevantných dôkazov súd vyvodil záver, že k tomuto účtu žalobkyňa
prístup nemala a že s peniazmi disponoval len žalovaný. Čo sa týka preukázania toho, že s peniazmi na
účte disponoval len žalovaný bez preukázania spôsobu naloženia s nimi, odvolací súd dospel k tomu, že
dané závery súdu prvej inštancie sa neopierajú o relevantné výsledky vykonaného dokazovania. Nie je

skutočne zrejmé, ako súd dospel k daným záverom, keď sám konštatoval, že žalobkyňa mala dispozičné
právo nakladať s týmto účtom. Na uvedený účet boli poukazované tak príjmy žalobkyne ako aj príjem
žalovaného a ak by sa mal prijať záver uvedený súdom prvej inštancie, potom malo byť preukázané aj
to, ktorý z nich, kedy a na čo platobnú kartu použil; s tým sa však súd podrobnejšie nezaoberal. Žalovaný
nepopieral skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom starostlivosti o rodinu a domácnosť, ale namietal

záver súdu o tom, že len žalobkyňa sa starala o rodinu a domácnosť, pričom jej príjmy dosiahnuté
počas manželstva súd do vyporiadania nezarátal. Pokiaľ sa súd opieral o nejaké čestné vyhlásenia, tak
dostatočne nezhodnotil vierohodnosť príslušných osôb s ohľadom na ich vzťah k žalobkyni. Žalovaný
navyše namietal aj to, že ak by aj nakladal s finančnými prostriedkami väčšej hodnoty v rozpore s
ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa sa mohla dovolať relatívnej neplatnosti

právnych úkonov v trojročnej premlčacej lehote a ak tak neurobila, potom sa na nakladanie s finančnými
prostriedkami hľadí ako na platné a danú majetkovú hodnotu už nie je možné do vyporiadania zahrnúť,
pretože ku dňu zániku manželstva do masy BSM nespadala.

45. S ohľadom na uvedené odvolací súd musel konštatovať, že výrok IV. napadnutého rozsudku

nie je dostatočne odôvodnený v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania a navyše súd
priamo do výroku rozsudku neuviedol, že na podiel žalovaného započítal konkrétne úspory finančných
prostriedkov, o ktorých by bez pochybností bolo preukázané, že boli za trvania manželstva nadobudnuté,že použité neboli, že si ich žalovaný bezdôvodne ponechal, resp. že s nimi bezdôvodne naložil presunom
na iné účty.

46. Odvolací súd zhodnotil aj odvolanie žalobkyne ako čiastočne opodstatnené, a to najmä v súvislosti
sjejprvýmodvolacímdôvodomonesprávnompostupesúdu,keďnamietala,žesúddoručiljejzástupcovi
dňa 15.11.2022 výzvu, aby sa v lehote 7 dní písomne vyjadril, či navrhuje ešte doplniť dokazovanie,
pričom už na deň 21.11.2022 nariadil pojednávanie, na ktorom jej zástupca súdu oznámil, že v zmysle
spomínanej výzvy bude mať návrhy na doplnenie dokazovania, na čo však ešte má 2 dni; súd však

nepočkal na takéto vyjadrenie a tým jej pred uplynutím ním stanovenej lehoty odňal možnosť vykonať
priznané procesné práva, keďže na pojednávaní dokazovanie ukončil. Žalobkyňa tiež namietala, že
súd nesprávne zamietol návrh na vykonanie dôkazu, čím jej sťažil dôkaznú situáciu, a tak nemohla
poukázať na skutočnosti, s ktorými sa súd potom ani nezaoberal. Zotrvala na tom, že platobnú kartu
k účtu nemala a žalovaný z účtu celkovo vybral 102.003,08 eura, z čoho jej patrí polovica, teda 51.000
eur, ale tá nebola v rozsudku zohľadnená. Zotrvala aj na tom, že súd mal do BSM zaradiť aj sumu

12.133,39 eura, ktorá bola preúčtovaná na účet N. B. ako zostatok z vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/
XXXX a tiež z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXX/XXXX, ktoré tiež šli na účet N. B., pričom
z tohto účtu chodili výpisy na adresu, kde po rozvode býva žalovaný. Poukázala aj na to, že žalovaný
mal príjmy, ktoré nakoniec skončili u ďalšej jeho príbuznej. Po preúčtovaní súm, ktoré boli posielané na
účty jeho rodinných príslušníkov ku dňu 31.12.2010, si teda ona nárokuje polovicu zo sumy 16.578,22

eura. Žalobkyňa v odvolaní uvádzala aj ďalšie skutkové tvrdenia o príjmoch žalovaného od 13.01.1994
do 31.12.2010. Žiadala, aby súd riadne prešetril dôkazy ohľadom vykonaných finančných transakcií
v 365.bank, a.s. Ďalej žiadala o prešetrenie dôkazov - dokladov o odstupnom z podniku Pal - Inalfa v
hodnote cca 20.000 Sk z r. 1994, peniaze z kupónovej privatizácie v hodnote cca 30.000 Sk z r. 1994,
z predaja 3-ročného elektrického kotla a z rôznych predajov šperkov, oblečenia, starožitného nábytku

apodobne,atiežzistiťstavnabankovýchúčtochvJ.J.,I.,zdôvoduzneužívaniatýchtoúčtovžalovaným.

47. Odvolací súd poznamenáva, že základným predpokladom pre vyporiadanie BSM je jeho zánik,
ktorý bol v tomto prípade preukázaný rozsudkom súdu o jeho zrušení za trvania manželstva. Pod
vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej - ktorej veci

a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými
spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že
vrovnakompomere,vakomsamanželiapodieľajúnaspoločnommajetku,sapodieľajúajnaspoločných
dlhoch. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a

ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení
rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyporiadania je, že súd zistí celkovú
hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový

majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto
zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dané dôvody pre zmenu
kvantitatívneho podielu.

48. V odvolacom konaní strany sporu namietali vyššie uvedené nedostatky prvoinštančného

konania a nesprávnosť samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd videl čiastočnú
opodstatnenosť odvolania oboch strán sporu tak, ako je to uvedené vyššie v bodoch 45., 46. a čiastočne
v bode 47., najmä čo do nesprávnosti procesného postupu v nadväznosti na výzvu na prednesenie
návrhov na doplnenie dokazovania a následné nedodržanie súdom stanovenej lehoty. Základným
nedostatkom rozhodnutia v danej veci bolo to, že pokiaľ súd do masy BSM pojal finančné prostriedky

nadobudnuté žalovaným bez ich reálneho použitia za trvania manželstva, potom mal byť daný záver
pojatý do výroku o vyporiadaní BSM. Takýto záver mohol byť však prijatý len na základe nepochybného
zistenia o tom, že úspory na bankovom účte reálne existovali a neboli za trvania manželstva relevantne
použité. Nepostačuje len všeobecné konštatovanie, že finančné prostriedky na účet prišli a zostali
žalovanému, pretože žalobkyňa si peniaze pre rodinu a na chod domácnosti musela niekedy požičiavať

od príbuzných, ktorí jej kupovali aj nejaké potrebné veci, pričom sama bola aj zamestnaná a pri piatich
vydaných platobných kartách (nie je podstatné, že všetky boli vydané na meno žalovaného) mohla
reálnespeniazminaúčtedisponovaťajona.Keďžežalovanýpopieralpravdivosťjejskutkovéhotvrdenia
o tom, že jemu zostali finančné prostriedky na účte a že ich navyše preúčtoval na účty jeho príbuzných,dôkazné bremeno v tomto smere spočívalo na žalobkyni, aby preukázala, že sa tak skutočne stalo a že
nepoužité finančné prostriedky z jeho účtu ostali nepoužité s následnou povinnosťou ich vyporiadania
v rámci BSM. V súvislosti s možnosťou posúdenia relatívnej neplatnosti právnych úkonov (§ 40a, §

145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) žalovaného, musí byť bezpečne preukázané, že k daným právnym
úkonom došlo a že šlo o relatívne neplatné právne úkony pre absenciu jej súhlasu s takouto dispozíciou
so spoločným majetkom žalovaným. Pritom je zrejmé, že pokiaľ by sa mal prijať záver o hromadení
príjmov žalovaného na účte bez ich relevantného použitia, tak s ohľadom na námietky žalovaného by
súd skutočne mal posúdiť za dané obdobie aj výšku príjmov samotnej žalobkyni a primerane zhodnotiť

aj výšku výdavkov v rodine. Totiž podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa
spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch
manželov;inakjeprávnyúkonneplatný,apodľa§145ods.2Občianskehozákonníkazprávnychúkonov
týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

49. Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov

a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony,
ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva.
Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci
sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec

(záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu
týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia
nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, len ak ide o inú než bežnú
záležitosť.Nedostatoktohtosúhlasumázanásledokrelatívnuneplatnosťprávneho úkonu,čoznamená,
že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným

z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten manžel, ktorý je ním
dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie,
pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom
podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom
vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné

sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani za predmet BSM sa preto nepovažujú
pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na
tom nič nemení to, že pri zániku BSM sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov
manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa
zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

v širšom zmysle). Pojem „bežná vec“ nie je v Občianskom zákonníku definovaná, preto pri posudzovaní
toho, či ide alebo nejde o bežnú vec, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu.

50. V predmetnom konaní bolo potrebné vyriešiť vyššie uvedené okolnosti na základe nesporných
výsledkov vykonaného dokazovania a následne rozhodnúť o vyporiadaní BSM tak, že všetko, o čom

súd rozhoduje, musí obsahovať aj jeho výrok. To znamená, že výrok rozsudku o vyporiadaní BSM musí
v sebe pojímať aj zahrnutie peňažných úspor na strane toho - ktorého rozvedeného manžela. V tomto
prípade sa tak nestalo, a tak odvolací súd dospel k tomu, že absenciu výroku v tomto smere žalovaný
dôvodne namietal a dôvodne namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku v tomto bode. Daný záver
súdu prvej inštancie prezentovaný len v odôvodnení je nepreskúmateľný a arbitrárny, navyše čiastočne

bez riadneho zhodnotenia vierohodnosti výpovedí svedkov, ktorí boli blízkymi osobami žalobkyne.
V zmysle § 220 ods. 2 CSP totiž súd v odôvodnení rozsudku o. i. uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ďalej jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax,
a to tak, aby odôvodnenie daného rozhodnutia bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je
preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup
súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Súd je povinný svoje rozhodnutie

odôvodniť spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal.51. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie pre vyššie opísané vady je čiastočne vecne nesprávne a súčasne

i čiastočne nepreskúmateľné. Preto boli splnené podmienky na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní
súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) bude musieť
nanovo rozhodnúť a znovu sa prípadom zaoberať v časti posúdenia toho, či na strane žalovaného
došlo k hromadeniu úspor z jeho príjmov, ktoré ku dňu rozvodu manželstva ostali v rodine nepoužité,

arovnocennesazaoberaťsohľadomnanavrhnutédôkazystránsporuajspríjmaminastranežalobkyne
v pomere k výdavkom v rodine realizovaným. V prípade kladného záveru sa zistenie súdu musí odraziť
vo výroku rozsudku. Súd v novom rozhodnutí zároveň zhodnotí aj ostatné okolnosti, ktoré boli medzi
stranami sporné, a vo veci nanovo rozhodne. Aj keď strany sporu v podanom odvolaní namietali
v podstate len výrok IV., v konaní o vyporiadaní BSM všetky výroky tvoria jeden celok rozhodnutia
ožalobe,pretoodvolacísúdmuselzrušiťcelýrozsudoksúduprvejinštancie.Priopätovnomrozhodovaní

o vyporiadaní BSM súd rozhodne o celej mase BSM, vrátane poplatkovej povinnosti (zákon č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a tiež
vrátane trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP). Nové rozhodnutie súd
odôvodní tak, aby bolo podľa § 220 ods. 2 CSP preskúmateľné a dostatočne presvedčivé.

52. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).