Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200210
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1019200210.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej, členiek

senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobcu: JUDr. Ľ. C., O.., G.. XX.XX.XXXX, K. A. W. XXXX/XB, XXX XX K., zastúpený:
PROVENTUS | advokáti s.r.o., advokátska kancelária, Carlton Savoy Building, Mostová 2, 811 02
Bratislava, IČO: 50 145 126, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s.,
Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie výstavby č. 08425/2018/SV/93455 zo dňa

12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Návrh na prerušenie konania súd z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

Ďalšiemu účastníkovi súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v
súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. O výške náhrady trov rozhodne správny
súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „okresný úrad“) rozhodnutím
č. OU-BA-OVBP2-2017/9469/GRJ zo dňa 13.11.2017 konajúc o návrhu na vydanie rozhodnutia o

predbežnej držbe zo dňa 22.09.2017 podaného Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., IČO: 35 919
001, so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 3518/B (ďalej len „vyvlastniteľ“ alebo „NDS“) podľa § 8 ods.
3 a 4 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých
stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 669/2007 Z.z.“)
priznal vyvlastniteľovi NDS predbežnú držbu k pozemkom parc. č. XXXX, zapísané na Liste vlastníctva

č. XXXX, parc. č. XXXX zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX a parc. č. XXXX zapísané na Liste
vlastníctva č. XXXX, parcely registra „E“, v katastrálnom území Z., v zmysle geometrického plánu
č. 7-7/2015 zo dňa 18.09.2015, vypracovaného spoločnosťou Dopravoprojekt, a.s., Kominárska 2,4,832 03 Bratislava, vo vlastníctve žalobcu potrebných pre uskutočnenie stavby „Diaľnica Dl Bratislava,
Jarovce - Ivanka sever “.

2. Žalobca podal proti rozhodnutiu okresného úradu č. OU-BA-OVBP2-2017/9469/GRJ zo dňa
13.11.2017 odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia
výstavby (ďalej len „ministerstvo“) ako orgán príslušný podľa § ust. § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č.
282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonovyvlastňovaní“)rozhodnutímčíslo08425/2018/

SV/93455 zo dňa 12.12.2018 tak, že odvolanie zamietlo a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/9469/GRJ zo dňa 13.11.2017.
Rozhodnutie ministerstva číslo 08425/2018/SV/93455 zo dňa 12.12.2018 bolo doručené žalobcovi dňa
17.12.2018.

II.

Žaloba

3. Žalobou zo dňa 08.02.2019 doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2019 sa žalobca
domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ministerstva číslo 08425/2018/SV/93455 zo dňa
12.12.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Namieta, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí

nevysporiadal so zásadnými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanom odvolaní a tieto účelovo
ignoroval.Žalovanýaprobovalzávažnéporušeniezákonatým,ženepriznalžalobcovirovnaképrávaako
druhému účastníkovi, t.j. NDS, ktorá bola navrhovateľom predbežnej držby, keďže konal bez žalobcu
a nedal mu právo predkladať návrhy, vyjadrenia a účinne obhajovať jeho záujmy, a to aj tým, že mu
nedoručil relevantné podklady (a to i napriek opakovaným žiadostiam). Žalovaný nedal žalobcovi právo

predkladať návrhy, vyjadrenia. Nedisponoval žalobcovým skorším vyjadrením, napriek tomu prejednal
vec aj bez jeho účasti na pojednávaní, z ktorého sa riadne žalobca ospravedlnil (a požiadal o jeho
odročenie z dôvodu práceneschopnosti).

4. Dňa 02.10.2017, s odstupom viac ako pol roka od posledného žalobcovi známeho úkonu okresného

úradu, mu bolo doručených päť oznámení o podaní návrhov na vydanie rozhodnutí o predbežnej držbe
a nariadenie ústnych pojednávaní na 25.10.2017 od 09:00 hod. až 11:00 hod. (v piatich konaniach
vždy s odstupom po pol hodinách). Prílohou oznámení bol iba návrh NDS na zriadenie predbežnej
držby na vyvlastňovaných pozemkoch v žalobcovom vlastníctve, bez akýchkoľvek príloh či dokumentov
zo spisu. A to i napriek tomu, že sama NDS ako navrhovateľ k návrhom priložila viaceré prílohy,

ktoré žalobca považoval a i naďalej považuje za podstatné pre spracovanie prípadných námietok či
akéhokoľvek vyjadrenia ako vyvlastňovaného k podaným návrhom. Tieto však žalobcovi neboli nikdy
doručené. Neboli mu doručené ani v priebehu odvolacieho konania. S touto skutočnosťou sa ani
žalovaný nijako nevysporiadal. Nakoľko žalobca nemal k dispozícii relevantnú dokumentáciu, ktorú
NDS do spisov založila, resp. na ktorú odkazovala v návrhoch a mala byť medzičasom údajne

obstaraná samotným okresným úradom, žalobca dňa 19.10.2017 požiadal okresný úrad, aby mu boli
všetky relevantné dokumenty nachádzajúce sa v jednotlivých spisoch doručené, aby boli nariadené
pojednávania odročené tak, aby mal dostatočnú možnosť sa na ne pripraviť po oboznámení sa s
dokumentáciou, ktorú dovtedy nemal k dispozícii, a aby mu bola doručená informácia a dokumentácia, o
ktorú už predtým dvakrát okresný úrad márne žiadal. Na túto žiadosť nedostal žalobca žiadnu odpoveď.

5. Dňa 23.10.2017 sa žalobcovi akútne zhoršil zdravotný stav, pričom v danom čase nebol schopný
nielenže zúčastniť sa pojednávaní, ale ani akejkoľvek inej pracovnej či obdobnej činnosti. Toto dňa
24.10.2017 oznámil okresnému úradu, pričom predložil k oznámeniam aj lekársku správu a opäť
požiadal o odročenie pojednávaní, tentoraz zo zdravotných dôvodov. Ani na tento oznam nedostal

žalobca žiadnu odpoveď. Nakoľko po zhoršení zdravotného stavu žalobca nebol schopný žiadnej
činnosti, nebol objektívne schopný ani udeliť svojmu právnemu zástupcovi pokyny či inak konzultovať
vecnú a právnu stránku jeho zastúpenia na nariadených pojednávaniach, dňa 24.10.2017 vypovedal
zástupcoviplnomocenstvoapožiadal ho,abytooznámilnaokresnomúrade,čoajurobildňa25.10.2017
ráno o 8:40, resp. 8:41 hod., t.j. pred začiatkom všetkých piatich pojednávaní. Následne dňa 31.10.2017

žalobca požiadal okresný úrad o oznámenie nových termínov pojednávaní a doručenie dokumentácie
tak, aby sa mohol na ne riadne pripraviť. Ani na túto žiadosť nedostal žalobca žiadnu odpoveď.6. Pri rozhodovaní okresného úradu vo veciach, kde je účastníkom NDS, jednoznačne chýba prvok
nestrannosti. Prepojenie medzi žalovaným a navrhovateľom vyvlastnenia (NDS) je v odvolacom konaní
o predbežnej držbe markantnejšie. Ide o spriaznené osoby, a teda rozhodovanie žalovaného je

zaťažené aj vadou nedostatku nezávislosti. V konaniach o predbežnej držbe sa uplatňuje rovnako ako
vo vyvlastňovacích konaniach princíp prísnej koncentrácie. Obmedzovaný vlastník má teda možnosť
vznášať námietky len do skončenia prvého pojednávania vo veci. Preto je nevyhnutné, aby mal
obmedzovaný vlastník ešte pred pojednávaním k dispozícii všetky podklady, ktoré mu musí okresný
úrad poskytnúť. Rovnako tak je povinný okresný úrad dôsledne posudzovať, či sú splnené podmienky

na vykonanie pojednávania, a to osobitne pri indispozícii obmedzovaného vlastníka, keďže pokiaľ by
tak neurobil, celkom jednoznačne by vlastníka poškodil závažným spôsobom. Odňal by mu v celom
rozsahu možnosť vyjadriť sa a vznášať námietky vo svojej právnej veci, čo je jednoznačne protiústavný,
až inkvizičný prístup, na ktorý správny orgán nemá žiadny podklad.

7. V rámci odôvodnenia rozhodnutia okresného úradu sa uvádza, že predloženie znaleckého posudku

ohľadom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva predbežnou držbou nie je dokumentom, ktorý by
bol pre vlastníka v procese rozhodovania o predbežnej držbe relevantný. O výške náhrady sa totižto
rozhoduje až v konečnom rozhodnutí o vyvlastnení. S týmto žalobca nesúhlasí nakoľko akékoľvek
námietky, teda nielen voči rozsahu, ale aj voči výške náhrady za obmedzenie predbežnou držbou,
môže obmedzovaný vlastník vznášať iba v skoncentrovanej lehote, musí mať teda v danom čase k

dispozícii aj všetky podkladové materiály. Interpretácie zákona podávané zo strany okresného úradu
v odôvodnení rozhodnutia o predbežnej držbe sú tendenčné, nezákonné, nelogické a účelové. Pri
nesprávnom a nezákonnom postupe okresného úradu došlo pri príprave pojednávania k závažnému
zásahu do žalobcových základných ľudských práv, keďže nemal k dispozícii relevantnú dokumentáciu.

8. Ani žalovaný sa nevysporiadal so žalobcovými námietkami, keď uviedol, že koncentračná zásada
podľanehoznamená,žeúčastnícikonaniamôžupredniesťnámietkyvurčitomprocesnomštádiu,pričom
rozhodnutie je možné vydať aj bez účasti žalobcu. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že
žalobcavôbecnemalmožnosťsavkonanívyjadriť.Prišlokjednoznačnémupopretiupostaveniažalobcu
ako účastníka konania, keď jeho účasť na konaní sa stala len formálnou a správny orgán konal reálne

len s navrhovateľom, t.j. s NDS. Opísaný postup potom popiera kľúčové princípy správneho konania v
samotných základoch. Pokiaľ žalovaný uvádza, že účasť žalobcu na pojednávaniach nebola potrebná,
keďže nemal vypovedať ako svedok, tak si nezákonne zamieňa práva účastníka správneho konania
s povinnosťami svedkov v správnom konaní. Okresný úrad konal selektívne voči účastníkom konania,
a to aj po podaní odvolania, keďže odvolanie zaslal NDS na vyjadrenie sa, pričom tento poskytnutú

možnosť aj využil. Následne ale už v danom postupe nepokračoval a vyjadrenie NDS k odvolaniu
žalobcovi nedoručil. Aj keď túto povinnosť zákon č. 50/1976 Zb. správnemu orgánu výslovne neukladá,
táto povinnosť mu vyplýva priamo z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.04.2019 so žalobou nestotožnil a navrhol ju

zamietnuť. K námietke neposkytnutia podkladov pre prípravu na pojednávanie spresnil, že zo zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny
poriadok“) nevyplýva povinnosť doručovať každú jednu písomnosť účastníkovi konania, pričom takýto
postup správnych orgánov v SR ani v praxi nie je bežný. Postačuje vyvlastňovanému oznámiť len
čas, miesto a spôsob nahliadnutia do dokumentov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie. Okresný

úrad viackrát oznamoval žalobcovi možnosť nahliadnuť do spisu, ale ten toto právo nevyužil. Žalobca
je advokát, má svojich právnych zástupcov, má trvalý pobyt ako aj sídlo svojej vlastnej advokátskej
kancelárie v Bratislave a rovnako jeho právny zástupca má sídlo v Bratislave. Všetky podania do
správnehokonaniažalobca,resp.jehoprávnyzástupcapodávaliosobnedopodateľneokresnéhoúradu,
ale nikdy neprejavili záujem nahliadnuť do svojho spisu vo vyvlastňovacom konaní, ktorý sa nachádza

v tej istej budove ako podateľňa a nahliadnutie do spisu je možné na počkanie. Ostatní účastníci
vyvlastňovacích konaní toto svoje právo využívajú a s jeho realizáciou v praxi nie je žiaden problém.10. K námietke koncentrácie konania o predbežnej držbe podotkol, že koncentračná zásada, ktorá sa
uplatňujevovyvlastňovacomkonanípredpokladá,žeúčastnícikonaniasvojenámietkyprotivyvlastneniu
musia predniesť v určitom procesnom štádiu. Týka sa to jednak námietok skutkových (faktických) ako

aj právnych. Námietky, ktoré neboli uplatnené včas v prvostupňovom konaní, nie je možné uplatniť ani
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Odvolacie konanie je totiž obmedzené koncentračnou
zásadou, okrem situácie, že by išlo o dôsledok znemožnenia riadneho vznesenia námietok postupom
okresného úradu (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo/8/2014 zo dňa 26.11.2014). Uvedená
situácia v konaní o priznaní predbežnej držby nenastala, žalobca bol okresným úradom v oznámení o

začatívyvlastňovaciehokonaniariadnepoučenýomožnostiuplatniťnámietkyprotipriznaniupredbežnej
držby a o dôsledku ich neuplatnenia.

11. Čo sa týka neúčasti žalobcu na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a neodročení pojednávania,
konanie o priznaní predbežnej držby vedené podľa zákona č. zákona č. 669/2007 Z.z. je konaním
vedeným v rámci vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovací orgán je povinný v zmysle ust. § 8 ods.

2 zákona č. 669/2007 Z.z. nariadiť ústne pojednávanie bezodkladne po podaní návrhu a oznámiť
účastníkom konania a zúčastneným osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania. Účasť na
ústnom pojednávaní je právom účastníka konania, nie jeho povinnosťou, a preto osobná neúčasť
účastníka konania na ústnom pojednávaní nie je prekážkou pre ďalšie vedenie konania a vydanie
rozhodnutia, s výnimkou prípadov podľa ust. § 41 a 42 správneho poriadku, podľa ktorých sú správne

orgány povinné zabezpečiť (predvolať) osoby na konanie, ktorých účasť na konaní je nevyhnutná alebo
bezktorýchosobnejúčastinemožnoďalejkonanieuskutočniť.Z Oznámeniaopodanínávrhunavydanie
rozhodnutia o predbežnej držbe a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2017/9469/GRJ
zo dňa 28.09.2017 je preukázateľne zrejmé, že okresný úrad žalobcu poučil o jeho práve/možnosti
uplatniť námietky najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, pričom bol žalobcovi

zároveň oznámený čas a spôsob nahliadnutia do podkladov rozhodnutia. Nakoľko žalobca mal v konaní
právne zastúpenie, táto námietka žalobcu je nedôvodná. Rozhodnutie o priznaní predbežnej držby je
možné vydať aj bez osobnej účasti účastníka konania na ústnom pojednávaní, čo nakoniec vyplýva aj z
praxe správnych orgánov, v ktorých účastníci konania, ktorí sa nemôžu zúčastniť ústneho pojednávania,
majú právo podávať písomné námietky, na ktoré správne orgány prihliadajú z úradnej činnosti, alebo

môžu využiť inštitút právneho zastúpenia v zmysle § 16 správneho poriadku.

12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebolo zaslané stanovisko vyvlastniteľa k jeho odvolaniu,
orgán verejnej správy pri rozhodovaní vo veci predbežnej držby uplatnil zásadu hospodárnosti konania,
keď zhodnotil, že má dostatok dôkazov na vydanie rozhodnutia vo veci a nie je potrebné, aby sa naďalej

účastníci konania vyjadrovali k svojim vyjadreniam. Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe
nemá odkladný účinok (§ 8 ods. 5 zákona č. 669/2007 Z.z.), účastník konania/vyvlastniteľ predbežnú
držbu nadobudne v deň určený v rozhodnutí o predbežnej držbe, nie však skôr ako v deň doručenia
rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému (§ 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z.); tzn., že
vyvlastniteľ, ktorému bola rozhodnutím okresného úradu priznaná predbežná držba, bol oprávnený

dňom doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe uskutočňovať práce na pozemku v rozsahu uvedenom
v rozhodnutí o predbežnej držbe. Inštitútom predbežnej držby sa nezasiahlo do vlastníckeho práva
žalobcu nad rámec princípu proporcionality. V danom prípade verejný záujem na dosiahnutí účelu
vyvlastnenia prevážil nad zachovaním doterajších práv žalobcu a povolený bol len taký rozsah prác, po
uskutočnení ktorých bolo možné navrátiť v tom čase vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu,

čo v odôvodnení rozhodnutia okresný úrad riadne zdôvodnil.

IV.
Replika žalobcu, vyjadrenie ďalšieho účastníka a žalovaného

13. Žalobca sa v replike zo dňa 18.07.2019 nestotožnil s názorom žalovaného, že správny poriadok
neukladá správnemu orgánu povinnosť doručovať každú jednu písomnosť účastníkom konania, a že
takýto postup ani v praxi nie je bežný. Podľa žalovaného postačuje dať vyvlastňovanému len (zjavne
formálnu) možnosť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy alebo kópie. Správny orgán je povinný
si sám zaobstarať dostatok podkladov pre rozhodnutie a zisťovať v konaní tzv. materiálnu pravdu, ktorá

nemôže byť zistená tak, že sa oboznámi len so stanoviskom NDS bez riadneho vypočutia žalobcu
ako účastníka konania, hoci sa očakáva súčinnosť účastníka konania. Je povinnosťou správneho
orgánu zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Správny orgán teda nemôže očakávať, že
účastník konania (už tak v rozpore so svojou vôľou vtiahnutý do správneho konania a v ňom dokoncavyvlastňovaný cez inštitút predbežnej držby) bude dennodenne nahliadať do administra-tívneho spisu,
aby si tak realizoval svoje práva (najmä z dôvodu, že stav spisu sa môže denne meniť). Takýto výklad by
odporoval správnym predpisom, nehovoriac o Ústave Slovenskej republiky a zásadách, na ktorých stojí.

Doručovanie obdobných písomností v trestných či civilných konaniach je absolútnou samozrejmosťou,
preto žalobca nevidel ani jeden dôvod na to, aby mu obdobne rozsiahle písomnosti neboli doručené
v správnom konaní, v ktorom chce štát mocensky zasiahnuť do jeho vlastníckeho práva a toto mu
absolútne obmedziť tým, že mu medzičasom na pozemkoch postaví diaľnicu. Hoci požiadavku na
rýchlosť a ekonomickosť konania (aj správneho) vníma a berie na vedomie, táto nemôže byť na úkor

práv účastníka konania a nemôže mu uprieť právo oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia. Žalobca
zotrval na dôvodoch podanej žaloby.

14. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.1S/22/2019-100 zo dňa 19.12.2022 súd pribral
do konania ďalšieho účastníka - NDS, ktorý zaslal súdu vyjadrenie z 08.01.2023. V súvislosti s
dočasným obmedzením vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom uviedol, že okresný úrad vydal

dňa 06.03.2018 rozhodnutie č. OU-BA- OVBP2-2018/8350/GRJ, ktorým bolo vlastnícke právo žalobcu
k dotknutým pozemkom dočasne obmedzené. Na základe odvolania žalobcu voči tomuto rozhodnutiu
žalovaný ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č. 04959/2019/SV/01036 zo dňa 07.01.2019 odvolanie
žalobcu zamietol a vyššie citované rozhodnutie okresného úradu potvrdil. Následne žalobca podal voči
rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, pričom konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave

pod sp.zn. 5S/49/2019. Vyššie špecifikované vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.02.2019 a na jeho základe bola žalobcovi dňa 14.02.2019 vyplatená náhrada za obmedzenie
vlastníckeho práva vo výške X.XXX,XX eur, ako aj náhrada za čas priznania práva predbežnej držby
celkovo vo výške XXX,XX eur. Žalobca vo svojej žalobe napáda rozhodnutie žalovaného vo veľmi
všeobecnejrovine.SprávnekonanieboloiniciovanézostranyNDSzdôvoduzabezpečeniamajetkových

a iných práv potrebných pre realizáciu verejnoprospešnej stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce -
Ivanka Sever", ktorá je stavbou vo verejnom záujme. Táto skutočnosť je nesporná a nespochybniteľná.
Uvedené malo mať vplyv aj na samotné konanie správnych orgánov pri ich rozhodovaní. Verejná
prospešnosť stavby vyplýva z územného rozhodnutia, ktoré bolo vydané Okresným úradom Bratislava,
odborom výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/B625-SV/77117/Hia zo dňa 17.12.2014,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015, ako aj zo stavebného povolenia vydaného žalovaným č.
05229/2017/C240-SCDPK/41077 zo dňa 05.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2017.
Aj vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 543 zo dňa 29.10.2014 v bode A, A1 rozhodla,
že podľa ust. § 28 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov, že výstavba úseku diaľnice „D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka Sever" s nepriaznivým vplyvom

na integritu území NATURA 2000 predstavuje naliehavý vyšší verejný záujem. Ďalší účastník v plnej
miere zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných v rámci konania o predbežnej držbe, ktoré sú
súčasťou administratívneho spisu. Rozhodnutie okresného úradu a žalovaného sú vydané v súlade so
všeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,súdostatočneariadneodôvodnené,sújasnéazrozumiteľné
a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne konania, ktoré predchádzali vydaniu týchto

rozhodnutí, boli vedené plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odmietol tvrdenie
o jeho spriaznenosti so žalovaným, keďže žalobca pri týchto svojich úvahách vychádzal iba z povahy
subjektu NDS (právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu) a na preukázanie svojich tvrdení
nepredložil žiadne dôkazy. Navrhol žalobu zamietnuť.

15. Dňa 17.04.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že predmetné súdne
konanie bolo žalovanému delimitované z Ministerstva dopravy ako právneho predchodcu žalovaného
v súdnom konaní Delimitačným protokolom z 30.12.2022 uzatvoreným v zmysle ust. § 40al zákona
č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Žalovaný v plnom
rozsahu súhlasil s obsahom vyjadrenia ďalšieho účastníka, ktorého argumenty považuje za vecne

správne a dostatočne odôvodňujúce návrh na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

V.
Právne posúdenie

16. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10,
§ 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uvedených vžalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania
dňa 27.04.2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa
v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu

jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

22. Podľa § 1 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých
stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákonč.669/2007Z.z.“)satentozákonvzťahujenaprípravustaviebdiaľnicaciestpremotorovévozidlá

uvedených v prílohe vrátane ich súčastí a vyvolaných úprav 1) (ďalej len „diaľnica“).
Odkaz pod 1) § 16 ods. 5 a § 18 ods. 13 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) v znení zákona č. 275/2007 Z.z..

23. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z., ak sa vedie vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného

predpisuovyvlastnení,môževyvlastňovacíorgánnanávrhvyvlastniteľavydaťrozhodnutieopredbežnej
držbe, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej
stavby (ďalej len „predbežná držba“). Predbežnú držbu možno vyvlastniteľovi priznať vtedy, ak verejný
záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného.

24. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z. návrh na začatie vyvlastňovacieho konania môže
obsahovať aj údaj o tom, či vyvlastniteľ navrhuje predbežnú držbu; v takom prípade sa v návrhu
vymedzia práce, ktoré je potrebné na vyvlastňovanom pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe (ďalej
len „vyvlastňovaná nehnuteľnosť“) vykonať. Vyvlastniteľ môže navrhnúť predbežnú držbu aj po začatí
vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovací orgán nariadi ústne pojednávanie bezodkladne po podaní

návrhu.

25. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z., vyvlastňovací orgán vydá rozhodnutie o predbežnej držbe
do 15 dní po ústnom pojednávaní.

26. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z., v rozhodnutí o predbežnej držbe vyvlastňovací orgán
vymedzí rozsah prác, ktoré je vyvlastniteľ oprávnený uskutočniť na vyvlastňovanej nehnuteľnosti.
Prácami podľa predchádzajúcej vety môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu
diaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.
Predbežnú držbu nadobudne vyvlastniteľ v deň určený v rozhodnutí o predbežnej držbe, nie však skôr

ako v deň doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému.

27. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 669/2007 Z.z., odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá
odkladný účinok.28. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 669/2007 Z.z., nadobudnutím predbežnej držby má vyvlastniteľ právo
držby vyvlastňovanej nehnuteľnosti a jej užívania za účelom vykonania prác uvedených v rozhodnutí

o predbežnej držbe; na predbežnú držbu sa ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka nepoužije.
Vyvlastniteľ môže navrhnúť zmenu rozsahu prác vymedzeného v rozhodnutí o predbežnej držbe. Na
rozhodnutie o zmene rozsahu prác podľa predchádzajúcej vety sa primerane použijú ustanovenia o
rozhodovaní o predbežnej držbe s výnimkou ustanovení odseku 8. Počas trvania predbežnej držby sa
práva z nájomných zmlúv a vecných bremien k vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo jej časti neuplatňujú,

okrem zákonného vecného bremena.

29. Podľa § 8 ods. 8 zákona č. 669/2007 Z.z., vyvlastňovaný a oprávnený z vecného bremena, ktorých
práva sa nadobudnutím predbežnej držby neuplatňujú, majú za čas výkonu predbežnej držby právo na
finančnúnáhradu.Vyvlastňovanémusaposkytujefinančnánáhradavovýškevšeobecnejhodnotynájmu
určenej znaleckým posudkom. Oprávnenému z vecného bremena sa poskytuje finančná náhrada vo

výške všeobecnej hodnoty dočasného obmedzenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej
znaleckým posudkom. O finančnej náhrade rozhodne vyvlastňovací orgán samostatným výrokom v
rozhodnutí o vyvlastnení. Ak vyvlastňovací orgán nerozhodne o vyvlastnení do 1 roka odo dňa doručenia
rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému alebo oprávnenému z vecného bremena, rozhodne
o finančnej náhrade samostatným rozhodnutím.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, na konania súvisiace
so stavbou diaľnice sa vzťahujú stavebné predpisy 4a) a osobitný predpis.13)
Odkaz pod 4a: Zákon č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odkaz pod 13: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na
urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov.

31. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z., v konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú § 28, §
29 ods. 2, § 59 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní a § 58 ods. 2, § 60 ods. 2 písm. b/,

§ 62 ods. 4, § 66 ods. 2 písm. a/ a f/ stavebného zákona.

32. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), účastníci konania a
ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať
kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc

o hlasovaní iným spôsobom.

33. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán
poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením
technických nosičov a s ich odoslaním.

34. Podľa § 10 ods. 12 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, námietky proti
vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri
prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v

územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto
skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o
začatí vyvlastňovacieho konania.

35. Podľa § 10 ods. 13 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a

o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
účastník vyvlastňovacieho konania môže uplatniť námietku predpojatosti, ktorá obsahuje skutočnosti
nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu, najneskôr na ústnom pojednávaní
alebo do 30 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. V námietke predpojatosti musí byť
uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť zamestnanec vyvlastňovacieho orgánu vylúčený,

a kedy sa účastník vyvlastňovacieho konania podávajúci námietku predpojatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Vyvlastňovací orgán poučí účastníka vyvlastňovacieho konania o možnosti uplatniť námietku
predpojatosti v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.36. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z.z. (účinnosť od 01.01.2023), pôsobnosť Ministerstva
dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších

všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky.

37. Podľa § 40al ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z., v súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku
1 prechádzajú od 01.01.2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov,

z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto
kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy Slovenskej
republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol
k 31.12.2022 v správe Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, a ktorý slúži na zabezpečenie
výkonu kompetencie v oblasti podľa odseku 1, prechádza od 01.01.2023 do správy Úradu pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o

prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky
a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a
rozsah preberaného majetku, práv a povinností.

38. Z dôvodovej správy k zákonu č. 139/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z.z.

vyplýva, že cit.: „Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie procesu povoľovania a výstavby
vybraných diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v prílohe zákona č. 669/2007 Z.z. (ďalej
len „diaľnice“) so súčasným zachovaním adekvátnej možnosti obhájiť svoje záujmy všetkým dotknutým
vlastníkom pozemkov, na ktorých majú byť diaľnice postavené alebo stavieb, ktoré majú byť v súvislosti s
výstavbou diaľnic asanované. Toto zefektívnenie sa prejaví celkovým skrátením povoľovacieho procesu

a poklesom nákladovosti celého prípravného procesu výstavby diaľnic, ako aj samotného začiatku
výstavby diaľnic. Zároveň sa, za súčasného zachovania princípu proporcionality, navrhuje zaviesť nový
právny inštitút predbežnej držby, ktorý pred ukončením časovo náročného vyvlastňovacieho procesu
umožní vykonávať vopred vymedzené a odstrániteľné práce v nevyhnutnom rozsahu. V nadväznosti
na prijatie tohto návrhu zákona možno očakávať pozitívny vplyv na zrýchlenie dopravy, čo prináša

finančné aj časové úspory. Ďalším prínosom výstavby strategicky dôležitých diaľnic je odklon dopravy
z miest a obcí a s tým spojené pozitívne vplyvy.... Účelom inštitútu predbežnej držby je podpora
väčšej efektivity a rýchlosti prípravy výstavby diaľnic v situácii, kedy je vyvlastňovacie konanie časovo
náročné a je blokované najmä zo strany vlastníkov pozemkov a stavieb, ktorí vlastnícke právo k
nim nadobudli zo špekulatívnych dôvodov pred začiatkom prípravných prác výstavby diaľnic v snahe

ekonomickyprofitovaťavyužiťvšetkyprocesnéprostriedkynaoddialeniezískaniastavebnéhopovolenia
na stavbu diaľnic a rozhodnutia o vyvlastnení s úmyslom dosiahnuť čo najvyššiu kúpnu cenu za prevod
pozemkov a stavieb. Inštitút predbežnej držby v žiadnom prípade nemodifikuje podmienky vyvlastnenia.
Uvedeným inštitútom sa zároveň nezasahuje do vlastníckeho práva nad rámec princípu proporcionality
- predbežnú držbu možno priznať iba vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutie účelu vyvlastnenia

prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného a povolený môže byť iba taký rozsah
prác, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.Za
účelom dosiahnutia väčšej efektivity a rýchlosti prípravy výstavby diaľnic sa ustanovuje, že odvolanie
proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok a zároveň sa vylučuje možnosť správneho
súdu priznať odkladný účinok žalobe proti rozhodnutiu o predbežnej držbe. Taktiež sa ustanovuje,

že nadobudnutím predbežnej držby vydražiteľom zanikajú aj niektoré z iných ako vlastníckych práv k
vyvlastňovaným nehnuteľnostiam. Vyvlastňovaný má za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú
náhradu. V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení
predbežnej držby jej náhrady.“

39. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy
a výstavby Slovenskej republiky, sekcie výstavby číslo 08425/2018/SV/93455 zo dňa 12.12.2018,
ktorým zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru
výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/9469/GRJ zo dňa 13.11.2017, ktorým bola priznaná
vyvlastniteľovi NDS predbežná držba k pozemkom parc. č. XXXX zapísaným na Liste vlastníctva č.

XXXX, parc. č. XXXX zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX a parc. č. XXXX zapísaným na Liste
vlastníctva č. XXXX, parcely registra „E“, v katastrálnom území Z., v zmysle geometrického plánu
č. 7-7/2015 zo dňa 18.09.2015, vypracovaného spoločnosťou Dopravoprojekt, a.s., Kominárska 2, 4,832 03 Bratislava, vo vlastníctve žalobcu potrebných pre uskutočnenie stavby „Diaľnica Dl Bratislava,
Jarovce - Ivanka sever “.

40. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím
Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/9469/GRJ zo
dňa 13.11.2017 podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a
stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. na návrh

spoločnosti NDS ako vyvlastniteľa, po preskúmaní návrhu vyvlastniteľa a na základe výsledkov ústneho
pojednávania, podľa ustanovenia § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 669/2007 Z.z. a § 46 a 47 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, bola priznaná predbežná
držba NDS k pozemkom žalobcu špecifikovaným v rozhodnutí, s poukazom na právoplatné stavebné
povolenie č. 05229/2017/C240-SCDPK/41077 vydané dňa 05.6.2017 Ministerstvom dopravy a výstavby
Slovenskej republiky, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2017 v rozhodnutím presne určenom

rozsahu predbežnej držby.

41. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky
č. OU-BA-OVBP2-2017/9469/GRJ zo dňa 13.11.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) k návrhu
vyvlastniteľa NDS zo dňa 22.09.2017 bola pripojená príloha - stavebné povolenie č. 05229/2017/C240-

SCDPK/41077 vydané Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky dňa 05.06.2017. Dňa
28.09.2017 Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky vydal oznámenie o podaní návrhu
na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe a nariadenie ústneho pojednávania, v ktorom nariadil ústne
pojednávanie na prerokovanie návrhu na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe na deň 25.10.2017. V
oznámení boli účastníci konania súčasne poučení o svojich právach v zmysle ustanovenia § 10 zákona

č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k
nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Oznámenie bolo doručené
účastníkom konania, čo je preukázané doručenkami založenými v spise.

42. Dňa19.10.2017bolonaOkresnýúradBratislava,odborvýstavbyabytovejpolitikydoručenépodanie

splnomocneného zástupcu vyvlastňovaného žalobcu, ktorým bolo namietané, že vyvlastňovanému
nebolo doručené stavebné povolenie a znalecký posudok na ohodnotenie všeobecnej hodnoty nájmu
pozemkov, na ktorých sa navrhuje predbežná držba. Rovnako právny zástupca vyvlastňovaného
žalobcu žiadal odročenie ústneho pojednávania vytýčeného na 25.10.2017. Dňa 24.10.2017 bolo na
Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky doručené podanie splnomocneného zástupcu

vyvlastňovaného žalobcu, ktorým bolo oznámené, že vyvlastňovaný je práceneschopný a žiada o
odročenie ústneho pojednávania.

43. Dňa 25.10.2017 sa na Okresnom úrade Bratislava, odbore výstavby a bytovej politiky uskutočnilo
ústne pojednávanie o podanom návrhu na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe. Vyvlastňovaný

žalobca a ani jeho právny zástupca sa na ústne pojednávanie nedostavil, hoci mu oznámenie bolo
riadne doručené a bol poučený, že námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho
konania uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, inak sa na neprihliada.
O priebehu ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica. Na ústnom pojednávaní neboli vznesené
žiadne námietky. Právny zástupca vyvlastniteľa NDS na pojednávaní uviedol, že v rámci návrhu na

predbežnú držbu sa navrhujú len také práce, po ktorých je možné pozemky vrátiť do pôvodného stavu.
Ďalej uviedol, že k znaleckému posudku na ohodnotenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov sa ešte
vyvlastňovaný žalobca môže vyjadriť v ďalšom priebehu konania, pretože o náhrade za predbežnú
držbu vyvlastňovací orgán rozhoduje až v rozhodnutí o vyvlastnení. Ďalej uviedol, že stavebné povolenie
bolo zverejnené na stránke Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, pričom vyvlastňovaný

žalobca proti nemu aj podal rozklad. Taktiež uviedol, že vyvlastňovaný žalobca má právneho zástupcu,
ktorý sa z účasti na ústnom pojednávaní o predbežnej držbe neospravedlnil. Po skončení ústneho
pojednávania bolo Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky dňa 25.10.2017
doručené oznámenie právneho zástupcu vyvlastňovaného žalobcu, že vyvlastňovaný žalobca dňa
24.10.2017 odvolal právnemu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní.

44. Z výsledkov administratívneho konania vyplýva, a žalobca to ani nerozporuje, že vyvlastniteľ NDS je
stavebníkom stavby vo verejnom záujme „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka Sever, kat. územie
Vajnory“.45. Zodôvodneniaprvostupňovéhorozhodnutiavyplýva,žepreváženieverejnéhozáujmunadosiahnutí
účelu vyvlastnenia nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného preukázal vyvlastniteľ tým, že

predmetná stavba je verejnoprospešnou stavbou, čo vyplýva z územného rozhodnutia na predmetnú
stavbu, ktoré bolo vydané Okresným úradom Bratislava, odborom výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-
OVBP2- 2014/58427/KAZ zo dňa 29.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015 v spojení
srozhodnutímMinisterstvadopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSR,odborštátnejstavebnejsprávy
č. 27910/2014/B625-SV/77117/Hia zo dňa 17.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015,

ako aj zo stavebného povolenia. Zároveň je prevaha verejného záujmu na dosiahnutí účelu vyvlastnenia
nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného zrejmá už zo samotnej povahy predmetnej stavby,
nakoľko ide o verejnoprospešnú stavbu, ktorej plánovaná výstavba bola implementovaná aj do
územnéhoplánuVÚCBratislava,resp.Projektuvýstavbydiaľnicarýchlostnýchciestschválenýmvládou
SR. Predmetná stavba je súčasťou stavby diaľničného obchvatu Bratislavy, ktorý je stavbou s prínosom
pre obyvateľstvo Bratislavy a celého okolitého regiónu.

46. Námietku žalobcu, že mu nebolo doručené stavebné povolenie, vyhodnotil okresný úrad ako
nedôvodnú, s poukazom na splnenie podmienok podľa § 4 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. ako aj
na to, že stavebné povolenie, ktorým Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodlo
o povolení stavby Diaľnica „D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka Sever“ bolo vyvesené na úradnej tabuli

daného ministerstva a zverejnené aj na webovom sídle, a tak doručené všetkým účastníkom konania.
Predmetnéstavebnépovolenieboloverejnedostupné,apretoorigináldanéhopovolenianebolsúčasťou
administratívneho spisu konajúceho okresného úradu. Navyše žalobca mohol kedykoľvek nahliadnuť
do spisu na okresnom úrade, v ktorom sa rozhodnutie nachádzalo, o čom bol aj poučený.

47. Ako nedôvodnú vyhodnotil okresný úrad aj námietku žalobcu, že mu nebol doručený znalecký
posudok na ohodnotenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov, ku ktorým sa navrhuje predbežná držba.
O náhrade za predbežnú držbu vyvlastňovací orgán v zmysle ustanovenia § 8 ods. 8 zákona č. 669/2007
Z.z.rozhodujeažvrozhodnutíovyvlastnení,atedanievrozhodnutíopriznanípredbežnejdržby.Navyše
vyvlastňovaný žalobca mohol kedykoľvek nahliadnuť do spisu na okresnom úrade, v ktorom sa znalecký

posudok nachádzal, o čom bol aj poučený, a rovnako sa mohol k znaleckému posudku aj vyjadriť, a
to až do vydania rozhodnutia o vyvlastnení.

48. NDS ako vyvlastniteľ podľa prvostupňového rozhodnutia v konaní preukázal aj splnenie podmienky
podľa ustanovenia § 8 ods. 4 druhá veta zákona č. 669/2007 Z.z., že po uskutočnení navrhovaných

prác je možné navrátiť vyvlastňované nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Na vyvlastňovaných
nehnuteľnostiach sa povolili práce v rozsahu - vstup na pozemok, vstup jednotlivo pri prechádzaní
s ťažkými zariadeniami, odstránenie ornice, hĺbenie, dočasná skládka materiálu, stabilizácia spodnej
vrstvy, ak by to bolo potrebné, nasypanie násypu, umiestnenie nespevnených vrstiev, asfaltové práce,
odvodňovacie práce, hromadenie materiálu, rekultivácia, dočasné oplotenie. Pri každej z týchto činností

sa jedná o práce, po vykonaní ktorých je možné pozemok vrátiť do pôvodného stavu. Vstup na pozemok
nijako nemení stav pozemku. Po prechode po pozemku ťažkými mechanizmami je možné pozemok
vrátiť do pôvodného stavu jednoduchými povrchovými terénnymi prácami. Odstránenie ornice, hĺbenie,
dočasná skládka materiálu, stabilizácia spodnej vrstvy, nasypanie násypu, umiestnenie nespevnených
vrstiev, asfaltové práce, odvodňovacie práce, hromadenie materiálu, rekultivácia sú terénne práce so

zeminou, ktoré sú odstrániteľné, resp. po vykonaní týchto prác je možné pozemok vrátiť do pôvodného
stavu najmä opätovným vykonaním prác, resp. opätovným navezením ornice na pozemok. Vrátenie
pozemku do pôvodného stavu opätovným navezením ornice predpokladá aj zákon č. 220/2004 Z.z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej
prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa

ktorého je v prípade dočasného odňatia pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu žiadateľ povinný
odstrániť zo zeme ornicu a túto po skončení trvania odňatia pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu je žiadateľ povinný vrátiť pozemok do pôvodného stavu, a to vrátením ornice na pozemok. Aj
po odstránení ornice je preto možné pozemok vrátiť do pôvodného stavu. Vybudovanie dočasného
oplotenia staveniska je jednoduchou stavbou, ktorú je možné jednoducho demontovať a z pozemku

odstrániť. Potreba vybudovať oplotenie staveniska vyplýva aj z ustanovenia prílohy č. 1 Vyhlášky
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi
súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností.49. Správny súd zistil, že v prvostupňovom rozhodnutí sa okresný úrad vysporiadal s námietkou žalobcu
týkajúcousajehonázoru,ženariadenépojednávaniemalobyťprepráceneschopnosť žalobcuodročené

tak, že inštitút zastupovania poskytuje osobe možnosť voľby, či bude v konaní vystupovať sama alebo
či za ňu bude konať iná osoba. Dňa 20.06.2017 vyvlastňovaný žalobca Okresnému úradu Bratislava,
odboru výstavby a bytovej politiky oznámil, že udelil plnú moc advokátskej kancelárii PROVENTUS |
advokáti s.r.o. a žiadal, aby bolo v jeho veci konané výlučne s touto advokátskou kanceláriou. Žalobca
doložildospisuplnúmoczodňa14.06.2017.Čosatýkapožiadavkyžalobcuzodňa24.10.2017,abybolo

na ústnom pojednávaní o predbežnej držbe konané s ním osobne, táto požiadavka bola vyhodnotená
ako nedôvodná. Žalobca sa dobrovoľne nechal zastúpiť advokátom ako svojím zástupcom, ktorý aj
v rámci vyvlastňovacieho konania podával odvolania, vyjadrenia a iné písomné podania. Aj k návrhu
na vydanie predbežnej držby právny zástupca žalobcu vzniesol námietky, ktoré úradu doručil listom
dňa 19.10.2017. Právny zástupca žalobcu sa mohol zúčastniť ústneho pojednávania dňa 25.10.2017
a vzniesť akékoľvek ďalšie námietky. Na tomto pojednávaní nebola nevyhnutná osobná účasť žalobcu,

nakoľko ho nebolo potrebné vypočuť osobne, ako napr. v prípade svedka.

50. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že oznámenie právneho zástupcu žalobcu - advokátskej
kancelárie PROVENTUS | advokáti s.r.o. o odvolaní plnomocenstva bolo úradu doručené dňa
25.10.2017 po skončení ústneho pojednávania. Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej

politiky nebolo doručené odvolanie plnomocenstva, ale len list - oznámenie o odvolaní, ktoré navyše
nebolo podpísané žalobcom, ale len advokátskou kanceláriou PROVENTUS | advokáti s.r.o.. Z tohto
dôvodu orgán verejnej správy uviedol, že v doterajšom priebehu konania nebolo preukázané, či žalobca
skutočne odvolal plnú moc advokátskej kancelárii PROVENTUS | advokáti s.r.o..

51. Orgán verejnej správy prvého stupňa tiež uviedol, že aj keby žalobca advokátskej kancelárii
PROVENTUS I advokáti s.r.o. odvolal plnú moc dňa 24.10.2017, ako sa píše v liste zo dňa
25.10.2017, tak v zmysle ustanovenia § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka bola advokátska kancelária
PROVENTUS | advokáti s.r.o. oprávnená a povinná zastúpiť žalobcu na pojednávaní dňa 25.10.2017
tak, aby žalobca neutrpel ujmu na svojich právach. Navyše, ak bol žalobca práceneschopný tak, že

sa nemohol osobne zúčastniť pojednávania dňa 25.10.2017 a v tejto situácii dňa 24.10.2017 deň pred
ústnympojednávanímodvolalsvojmudoterajšiemuprávnemuzástupcoviplnúmoc,taksasámvlastným
dobrovoľným konaním obral o možnosť účasti jeho právneho zástupcu na ústnom pojednávaní a o
možnosť vznášať ďalšie námietky.

52. Žalovaný sa s námietkou žalobcu, že okresný úrad nerešpektoval zdravotnú indispozíciu žalobcu
a ústne pojednávanie neodročil a nevytýčil termín nového ústneho pojednávania a neposkytol mu
podklady návrhu na priznanie predbežnej držby vysporiadal s odôvodnením, že konanie o priznaní
predbežnej držby vedené podľa zákona č. 669/2007 Z.z. je konaním vedeným v rámci vyvlastňovacieho
konania. Vyvlastňovací orgán je povinný v zmysle ust. § 8 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z. nariadiť

ústne pojednávanie bezodkladne po podaní návrhu a oznámiť účastníkom konania a zúčastneným
osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania. Účasť na ústnom pojednávaní je právom účastníka
konania, nie jeho povinnosťou, a preto osobná neúčasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nie
je prekážkou pre ďalšie vedenie konania a vydanie rozhodnutia, s výnimkou prípadov podľa ust. §
41 a 42 správneho poriadku, podľa ktorých sú správne orgány povinné zabezpečiť (predvolať) osoby

na konanie, ktorých účasť na konaní je nevyhnutná alebo bez ktorých osobnej účasti nemožno ďalej
konanie uskutočniť. Osobná neúčasť žalobcu na ústnom pojednávaní nebola prekážkou pre vydanie
napadnutého rozhodnutia okresného úradu.

53. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z listu - oznámenie o podaní návrhu na vydanie

rozhodnutia o predbežnej držbe a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2017/9469/GRJ
zo dňa 28.09.2017 je preukázateľne zrejmé, že okresný úrad žalobcu poučil o jeho práve/možnosti
uplatniť námietky najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, pričom bol žalobcovi
zároveň oznámený čas a spôsob nahliadnutia do podkladov rozhodnutia.

54. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je podanie žalobcu
zastúpeného jeho právnym zástupcom zo dňa 23.10.2017 doručené okresnému úradu dňa 24.10.2017,
ktorým oznamuje práceneschopnosť žalobcu a žiada o odročenie pojednávania, ku ktorému je pripojená
fotokópia lekárskej správy.55. V administratívnom spise je tiež založené podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.10.2017
doručené okresnému úradu osobne dňa 25.10.2017, nazvané ako oznámenie o ukončení právneho

zastupovania. Z obsahu tohto listu vyplýva, že právny zástupca oznamuje, že mu bolo zo strany žalobcu
dňa 24.10.2017 odvolané plnomocenstvo na zastupovanie v konaní. Žiada, aby ďalšia komunikácia bola
adresovaná priamo žalobcovi s tým, že žalobca je práceneschopný, pričom jeho zdravotný stav mu už
dlhšie nedovoľuje venovať sa pracovným záležitostiam, čo viedlo aj k ukončeniu zastupovania v konaní.

56. Vo vyššie uvedenej súvislosti s obsahom podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.10.2017
doručenému okresnému úradu osobne dňa 25.10.2017 správny súd uvádza, že argumentácia právneho
zástupcu žalobcu vykazuje značné rozpory. Na jednej strane právny zástupca žalobcu uvádza, že
žalobca je práceneschopný, čo znemožňuje jeho osobnú účasť na pojednávaní, a zároveň zdravotný
stav má byť aj dôvodom toho, že došlo k ukončeniu právneho zastupovania a žalobca má vystupovať
v konaní len sám, bez zástupcu. Podľa názoru správneho súdu práve v situácii, o akú ide v prípade

žalobcu, mal slúžiť inštitút zastúpenia na to, aby zdravotne indisponovaného žalobcu zastúpil na
pojednávaní jeho právny zástupca, ktorý vystupoval na základe plnej moci v celom konaní. Pokiaľ
sa žalobca rozhodol inštitút zastúpenia nevyužiť, svojim rozhodnutím tak rozhodol o tom, že jeho
subjektívne práva nebude mať kto na nariadenom pojednávaní hájiť. Navyše žalobca ani neuvádza
odkaz na ustanovenie právneho poriadku, ktorý mal byť orgánom verejnej správy v súvislosti s

neodročením pojednávania porušený.

57. Správny súd pripomína, že právnym inštitútom predbežnej držby sa pred ukončením časovo
náročného vyvlastňovacieho procesu umožnilo vykonávať vopred vymedzené a odstrániteľné práce v
nevyhnutnomrozsahu.Účelominštitútupredbežnejdržbyjepodporaväčšejefektivityarýchlostiprípravy

výstavby diaľnic v situácii, kedy je vyvlastňovacie konanie časovo náročné. Uvedeným inštitútom sa
zároveň nezasahuje do vlastníckeho práva nad rámec princípu proporcionality - predbežnú držbu možno
priznať iba vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutie účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním
doterajších práv vyvlastňovaného a povolený môže byť iba taký rozsah prác, po uskutočnení ktorých je
možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Tomuto účelu zodpovedá aj znenie

právnej úpravy, ktoré je založené na potrebe bezprieťahovosti a hospodárnosti konania s eliminovaním
možnosti rôznych obštrukcií, či blokovania administratívneho konania.

58. Zo zápisnice z ústneho pojednávania konaného dňa 25.10.2017 pred Okresným úradom Bratislava,
odbor výstavby a bytovej politiky správny súd zistil, že za žalobcu sa na pojednávanie nedostavil nikto.

V zápisnici je uvedené, že zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 20.06.2017 žalobca oznámil zmenu
v právnom zástupcovi, a že novým právnym zástupcom je PROVENTUS I advokáti s.r.o. a žalobca
žiadal, aby bolo konané výlučne s právnym zástupcom, pričom súčasťou spisu je aj plnomocenstvo z
14.06.2017.

59. Z Oznámenia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky o podaní návrhu na
vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe a nariadení ústneho pojednávania zo dňa 28.09.2017 správny
súd zistil, že orgán verejnej správy upovedomil žalobcu, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť
pred ústnym konaním v stránkových dňoch pondelok, utorok od 08.00 hod. do 15.00 hod., streda od
08.00 hod. do 17.00 hod. a v piatok od 08.00 hod. do 14.00 hod. na Okresnom úrade Bratislava, odbore

výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava a pri ústnom konaní, iný termín bolo možné
dohodnúťnamobilnomtelefónnomčísleuvedenomvoznámení.Vpríloheoznámeniabolazaslanákópia
podaného návrhu na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe. Zároveň bol žalobca poučený podľa ust.
§ 10 ods. 12 a 13 zákona č. 282/2015 Z.z..

60. Správny súd konštatuje, že z obsahu Oznámenia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby
a bytovej politiky o podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe a nariadení ústneho
pojednávania bezpochyby a jednoznačne vyplýva, že orgán verejnej správy riadne upovedomil žalobcu
o možnosti nahliadnuť do podkladov, pričom špecifikoval dni a hodiny a dokonca pripustil možnosť
nahliadnuť do spisov nad rámec stránkových dní a hodín uvedením mobilného telefónneho kontaktu za

účelom dohodnutia iného termínu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi boli poskytnuté všetky informácie
týkajúce sa uplatnenie jeho práv v administratívnom konaní, preto námietku žalobcu, že orgán verejnej
správy mal pristupovať k žalobcovi spôsobom znemožňujúcim mu uplatnenie jeho práv, správny súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.61. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, a žalobca
to ani nerozporuje, že žalobca bol riadne a včas poučený o tom, že námietky proti vyvlastneniu musí

uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na
námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní,
sa neprihliada. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že pokiaľ právny zástupca žalobcu nerealizoval
v mene žalobcu na základe udelenej plnej moci subjektívne práva, ktoré žalobcovi prináležali v
administratívnom konaní, je otázkou interného vzťahu žalobcu ako klienta a právneho zástupcu ako

advokáta, prečo k vykonaniu úkonov v administratívnom konaní nedošlo, t.j. či to bolo na výslovný pokyn
žalobcu alebo na základe rozhodnutia právneho zástupcu žalobcu.

62. Správny súd uvádza, že prílohou podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.10.2017
doručenéhookresnémuúraduosobnedňa25.10.2017,nazvanéhoakooznámenieoukončeníprávneho
zastupovania,nieježiadnalistina,zktorejbyvyplývaloukončenieprávnehozastupovaniažalobcu.Preto

správny súd prisvedčuje tvrdeniu orgánu verejnej správy, že v priebehu konania nebolo preukázané,
či žalobca skutočne odvolal plnú moc advokátskej kancelárii PROVENTUS | advokáti s.r.o..

63. Správny súd konštatuje, že žalobca v administratívnom a súdnom konaní nepreukázal, z
akých dôvodov nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu. V tomto smere žalobca neuviedol žiadnu

argumentáciu ohľadom toho, z akých dôvodov subjektívne právo, ktoré mu patrilo, nevyužil a požadoval
od orgánu verejnej správy osobitný prístup v podobe zaslania kópií všetkých podkladov.

64. Nevyhoveniežiadostiovyhotoveniekópievšetkýchpodkladovbymohlobyťpodľanázorusprávneho
súdu považované za zásah do subjektívnych práv žalobcu za predpokladu, pokiaľ by žalobca preukázal,

že z objektívnych príčin nemohol on ani jeho právny zástupca využiť právo na nahliadnutie do spisu.
Žalobca však v tomto smere neposkytol ani orgánom verejnej správy, ani správnemu súdu žiadnu
argumentáciu. Navyše podľa § 23 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok), prináleží orgánu verejnej správy úhrada materiálnych nákladov spojených so zhotovením
kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

65. Správny súd k žalobcovej námietke o spriaznenosti orgánu verejnej správy rozhodujúceho v konaní
o vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe a ďalšieho účastníka NDS uvádza, že z administratívneho
spisu nevyplýva, že by žalobca vzniesol námietku predpojatosti podľa § 10 ods. 13 zákona č. 282/2015
Z.z., o uplatnení ktorého práva bol orgánom verejnej správy riadne poučený.

66. Správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca neuplatnil svoje právo na vznesenie námietky
predpojatostipodľa§10ods.13zákonač.282/2015Z.z.vadministratívnomkonaní,pričomsámžalobca
v žalobe ani neuvádza, že tak urobil, nemožno prisvedčiť takejto žalobnej námietke z dôvodu nevyužitia
procesných práv svedčiacich ochrane subjektívnych práv žalobcu, o ktorých bol riadne a včas žalobca

poučený, avšak k využitiu týchto práv v administratívnom konaní nepristúpil.

67. NazákladevyššieuvedenéhoKrajskýsúdvBratislavežalobupodľa§190SSPprejejnedôvodnosť
zamietol.

68. Žalobca v žalobe predniesol návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
ohľadom preskúmania súladu ust. § 8, ust. § 9 ods. 4, prípadne ust. § 9b ods. 1 zákona č. 669/2007
Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky. Tento návrh predniesol bez ďalšieho podrobnejšieho odôvodnenia.
Následne v replike žalobca poukázal na konanie vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. PL.
ÚS 18/2017 s tým, že je podľa neho daný dôvod na prerušenie tohto konania až do rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o podanom návrhu, pričom posúdenie dôvodnosti prerušenia
konania ponechal na úvahu tunajšieho súdu. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že sa oboznámil s
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 18/2017 z 04.11.2020, ktorým rozhodol,
že ustanovenie § 9 ods. 4 prvej vety zákona č. 669/2007 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 2 v spojení
s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 9 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti

verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Keďže konanie pred ústavným súdom bolo skončené, súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel a
tento zamietol.69. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko mu ani žiadne nevznikli. O trovách
konania ďalšieho účastníka súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalšiemu účastníkovi voči

žalobcovi priznal právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú
mu správny súd uložil.

70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský

súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.