Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2S/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200214
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8022200214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu
DROTÁR Autošport, s.r.o., so sídlom Levočská 7034/11, 080 01 Prešov, IČO: 36 444 855, zastúpeného
konateľom spoločnosti A. B., právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného zo dňa 10. februára 2022 Číslo: 100280283/2022 na základe podanej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. februára 2022 Číslo: 100280283/2022 a vec v r

a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný dňa 10.02.2022 pod Číslom: 100280283/2022 podľa § 74
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len „Daňového poriadku“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov

Číslo: 101910860/2021 zo dňa 11.10.2021, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 63 800 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2016 na základe podaného odvolania žalobcom, potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na dôvody odvolania voči prvostupňovému
správnemu rozhodnutiu, ktoré sa stotožňujú so žalobnými dôvodmi, ktoré sú uvedené ďalej v podanej
žalobe.

V prvom rade daňový subjekt podáva odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu, že správca
dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil, navyše
nepostupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, čím porušil práva daňového subjektu, v
dôsledku čoho je rozhodnutie nezákonné.
Podľa odvolávajúceho sa správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a nevykonal
dokazovanie čo najúplnejšie, aj keď mohol postupovať podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku. Správca
dane podľa odvolávajúceho sa neprihliadol na dôkazy a na dôkazy známe správcovi dane z dokladov,

ktoré mal k dispozícii, okrem iných dokumentov aj evidenciu DPH, zoznamy prijatých a vystavených
faktúr, bankové výpisy, zmluvy, leasingovú zmluvu, zmluvu o reklame, zoznam pracovníkov za obdobie
12/2016, zoznam partnerov za rok 2016, ako aj doklady o úhrade faktúr a interné doklady k predmetným
obchodom, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen po formálnej stránke, ale aj poskutkovej a vzhľadom na vyššie uvedené nie je preukázané, že tieto dôkazy vyhodnotil správca dane
jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach, čím porušil základné zásady daňového konania v
zmysle § 3 ods. 1 až 9 Daňového poriadku, v dôsledku čoho tvrdenia správcu dane v tomto rozhodnutí

nemožno považovať za preukázané.
Ďalejdaňovýsubjektkonštatuje,žemunemožnovytýkať,ženeuniesoldôkaznébremeno,keďpovinnosť
čo najúplnejšie zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní v zmysle § 24 ods. 2 Daňového
poriadku primárne nesplnili správne orgány, ktoré dôkazné konanie zaťažili závažnými vadami.

3. V časti III. odvolania daňový subjekt opisuje priebeh predmetnej daňovej kontroly od jej začatia
až do rozhodnutia, pričom poukazuje na dôvody nepriznania nároku na odpočítanie dane z prijatých
predmetných faktúr od dodávateľov BRASTRECH s.r.o. a MASSELER TRADE s.r.o. Ďalej poukazuje
daňový subjekt na to, že správca dane predvolal na ústne pojednávanie svedkov - konateľa spoločnosti
C.D., E.F.,E.D.azvýsledkovústnychpojednávanípodľadaňovéhosubjektuvyplýva,žezaspoločnosť
BRASTRECH s.r.o. v obchodných vzťahoch so spoločnosťou DROTÁR Autošport s.r.o. konal pán E. F..

Ďalej daňový subjekt je toho názoru, že za neplnenie si povinnosti iného daňového subjektu, na ktorých
plnenie nemohol mať vplyv, nemôže niesť zodpovednosť a tieto skutočnosti mu nemôžu byť pripisované
na ťarchu. Ďalej uvádza, že správca dane zaslal daňovému subjektu MASSELER TRADE s.r.o. výzvu,
ktorá sa vrátila s označením „adresát neznámy“. Daňový subjekt preto poukazuje na skutočnosť, že
nepodanie kontrolného výkladu dodávateľom MASSELER TRADE s.r.o. nemôže byť pripísané na jeho

ťarchu, pretože nezodpovedá za konanie iných daňových subjektov.
Daňový subjekt ďalej argumentuje tým a poukazuje na spochybňovanie správcu dane, že dodávateľom
predmetných služieb bola spoločnosť BRASTRECH s.r.o. a MASSELER TRADE s.r.o., avšak v
predmetnom rozhodnutí neuvádza, aká iná fyzická alebo právnická osoba uvedené služby dodala.
Podľa odvolávajúceho sa objektivita dokazovania spočíva aj v tom, že medzi skutkovými zisteniami

a ich právnych posúdením musí byť logický vzťah. Ďalej daňový subjekt namieta, že z predmetného
rozhodnutia nie je zrejmá ani skutočnosť, či správca dane vyvodzuje v neprospech kontrolovaného
daňového subjektu porušenie zákonných ustanovení, pretože z tohto odôvodnenia nie je zrejmé,
na základe ktorých konkrétnych skutočností by takéto porušenie zákona malo vyplývať. Ďalej
daňový subjekt v odvolaní tvrdí, že vyjadrenie splnomocneného zástupcu daňového subjektu je

zjavným omylom. Splnomocnený zástupca daňového subjektu správne uviedol, že vozidlá, ktoré boli
dopravované na súťaže rally, boli fakturované od dodávateľa BRASTRECH s.r.o., ale pravdepodobne
nemal správne informácie o subdodávateľovi spoločnosti BRASTRECH s.r.o., čo však z pohľadu nároku
naodpočítanieDPHjeirelevantné,pretoženiejedôležité,ktojesubdodávateľom,alektojedodávateľom
daňového subjektu.

4. V časti IV. odvolania daňový subjekt uviedol, že správca dane reálne dodanie služieb preveroval
nedostatočne, čo v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu ustanovenia §24 ods. 2 Daňového poriadku
a na základe toho vydal rozhodnutie bez náležitého zistenia skutkového stavu v rozpore s § 3 Daňového
poriadku.

Podľadaňovéhosubjektujeočividné,žeprihodnotenídôkazovsprávcadaneúčelovonavyššieuvedené
výsledky dokazovania neprihliadal a dôkazy nevyhodnotil v súlade so zákonom. Podľa odvolávajúceho
sa, ak došlo k porušeniu zásady neutrality DPH, je potrebné, aby správca dane toto porušenie
konkretizoval a taktiež, aby sa vysporiadal s otázkou príčinnej súvislosti medzi konaním daňového
subjektu a porušením príslušných ustanovení zákona.

Ďalej daňový subjekt tvrdí, že správca dane v odôvodnení napadnutého predmetného rozhodnutia
neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali reálnosť predmetných obchodov a svoje závery postavil
len na domnienke a nemožnosti predloženia časti účtovných dokladov zo strany obchodných partnerov
daňového subjektu, ako aj neplnení si povinností vyplývajúcich pre iné daňové subjekty, na ktoré
nemohol daňový subjekt mať dosah. Ďalej poukázal daňový subjekt na rozsudky Najvyššieho súdu

SR, ako aj na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 2/2009 a ďalej konštatoval, že nemôže súhlasiť so
závermi správcu dane, že nedošlo k dodaniu služieb deklarovanými dodávateľmi. Je toho názoru, že
pristupoval k obchodnej spolupráci s náležitou obozretnosťou, obchodných partnerov preveril a títo v
čase uskutočnenia obchodov figurovali v zozname platiteľov DPH.
Podľa odvolávajúceho sa správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore s príslušnými ustanoveniami

Daňového poriadku, pričom ďalej uviedol, že povinnosťou správcu dane je okrem iného eurokomfortným
spôsobom vychádzať z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Podľa odvolávajúceho sa postup
správcu dane pri zhodnotení týchto dôkazov nebol objektívny, pričom prijaté závery a skutkové závery
správcu dane ozrejmil tendenčne v snahe obhájiť správnosť svojich záverov uvedených v predmetnomrozhodnutí. Následne v závere odvolania daňový subjekt poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veciach C-439/04 a C-440/04, ako aj na článok 17 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977.
Argumentoval v závere odvolania tým, že vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy predložené v predmetnej

veci tiež s poukazom na judikatúru tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Súdneho dvora EÚ je podľa
daňového subjektu zjavné, že v danom prípade správca dane nepostupoval v súlade s citovanými
ustanoveniami zákona, platnou judikatúrou NS SR, ako aj Súdneho dvora EÚ a ustanoveniami
Daňového poriadku.

5. V bode V. odvolania vyslovil názor, že zamestnanci správcu dane pri výkone daňovej kontroly
nepostupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Daňovým poriadkom.

6. V bode VI. odvolania navrhol odvolaciemu orgánu predmetné rozhodnutie zrušiť, alebo zmeniť tak,
že rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 je 0 eur

7. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie v rozsahu skutočností uvádzaných
v odvolaní a zistil tento skutkový stav.
Daňový subjekt podal dňa 20.12.2016 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november
2016, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 873,87 eura. U daňového subjektu DROTÁR
Autošport, s.r.o. Prešov vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl

až december 2016, ktorá začala 18.11.2020 na základe oznámenia z 21.10.2020. Ďalej žalovaný
poukazuje na priebeh daňovej kontroly s tým, že dňa 18.11.2020 sa dostavil JUDr. Vladimír Bánoci a
predložil správcovi dane splnomocnenie, ako aj doklady k výkonu daňovej kontroly. Ďalej správca dane
zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období november 2016 si uplatnil odpočítanie dane z faktúr
za zdaňovacie obdobie november 2016 od dodávateľa BRASTRECH s.r.o., Volgogradská, Prešov a u

dodávateľa MASSELER TRADE s.r.o. Košice - Šaca.
Následne správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dôkazov z 01.12.2020 v zmysle
§45ods.2písm.e)Daňovéhoporiadkuaprijalodsplnomocnenéhozástupcudňa29.12.2020vyjadrenie
k výzve na predloženie dôkazov, v ktorom splnomocnený zástupca všeobecne popísal, v čom spočívalo
dodanie jednotlivých služieb, ktoré daňový subjekt prijal od dodávateľov uvedených vo výzve.

Následne správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu BRASTRECH s.r.o.
výzvu z 02.12.2020, ako aj daňovému subjektu MASSELER TRADE s.r.o. tiež z 02.12.2020, v ktorej
vyzval na poskytnutie dokladov pre účely predmetnej daňovej kontroly. Ďalej predvolal správca dane
ako svedka G. C., konateľku daňového subjektu MASSELER TRADE s.r.o., ako aj na ústne prejednanie
predvolal svedka C. D., konateľa daňového subjektu BRASTRECH s.r.o., pričom poukázal žalovaný na

obsah výpovedí uvedených svedkov v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Rovnako správca dane predvolal konateľa daňového subjektu A. B., z ktorého ústneho pojednávania
vyhotovil Zápisnicu z 29.04.2021. Poukázal pritom na obsah výpovede konateľa daňového subjektu.

8. Na základe uvedených zistení správca dane nadobudol pochybnosť o správnosti a pravdivosti

faktúr od dodávateľov BRASTRECH s.r.o. a MASSELER TRADE s.r.o. a vyzval daňový subjekt v
zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril, nejasnosti vysvetlil a
správnosť a pravdivosť údajov uvedených v predmetných faktúrach riadne preukázal. Zároveň správca
dane nahliadol do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.12.2017, z ktorého urobil Záznam dňa
18.05.2021. Ide o zdaňovacie obdobia u daňového subjektu za júl až december 2016. Ďalej správca

dane disponoval informáciou o tom, že u dodávateľa BRASTRECH s.r.o. bola za zdaňovacie obdobie
júl 2016 až december 2016 vykonaná kontrola na DPH, ku výsledku ktorej nahliadol dňa 17.05.2021
do Protokolu zo dňa 28.09.2018 a urobil úradný záznam. Správca dane z predmetného protokolu zistil
informácie, ktoré mali podstatný vplyv na odpočítanie dane daňovým subjektom DROTÁR Autošport,
s.r.o. dodávateľa BRASTRECH s.r.o. za zdaňovacie obdobia júl až december 2016.

Zároveň správca dane zistil, že v období od 05.05.2016 do 13.07.2016 bol konateľom spoločnosti
Warrior Company, s.r.o. H. H. z I. spoločnosti, ktorá bola zapojená do reťazca subdodávateľov a umelo
vytvoreného reťazca s cieľom získavania neoprávnených daňových výhod pre konečného príjemcu
DROTÁR Autošport, s.r.o. Ďalej správca dane zistil, že konateľom daňového subjektu KOLORTEX s.r.o.
v období od 26.08.2016 do 07.03.2017 bol I. J., vystupoval ako tzv. biely kôň, čo potvrdil aj svojimi

výpoveďami.
Spoločnosť K & M Company s.r.o. Prešov bol platiteľ dane do 30.06.2016, z čoho podľa správcu dane
vyplýva, že v čase deklarovaných obchodných vzťahov v II. polroku 2016 už platiteľom DPH nebol. Preto
jeho odberateľ KOLORTEX s.r.o. konal v rozpore so zákonom o DPH, keď si uplatnil odpočítanie danena základe faktúr od neplatiteľa. Rovnako v tom čase bol konateľom spoločnosti K & M Company s.r.o.
E. F., ktorý poprel akékoľvek obchody v mene tejto spoločnosti v čase, keď bol jej konateľom.

9. Podľa zistení správcu dane bol daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach
júl až december 2016 jediným odberateľom spoločnosti BRASTRECH s.r.o., ktorá v plnej výške
prefakturovala svoje deklarované zdaniteľné obchody v uvedenom umelo vytvorenom obchodnom
reťazci, ktorý bol vytvorený s cieľom získavania neoprávnených daňových výhod pre konečného
príjemcu. Tento fiktívny obchodný reťazec neodráža reálne zdaniteľné plnenia. Daňovým subjektom

BRASTRECH s.r.o. a DROTÁR Autošport, s r.o. nevznikol zákonný nárok na odpočítanie dane
na vstupe, pretože na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nevznikla dodávateľským
spoločnostiam daňová povinnosť. Podľa správcu dane spoločným znakom daňových subjektov K &
M Company s.r.o., KOLORTEX s.r.o. a Warrior Company s.r.o. je to, že mali vysoké obraty, žiadnych
zamestnancov, boli cielené prepísané na tzv. bielych koňov. Bez zamestnancov je aj v obchodnom
reťazci zúčastnený BRASTRECH s.r.o. Prešov, ktorý ako sám uvádza bol iba refakturantom a fakturoval

len prevedené práce ako medzičlánok.

10. Správca dane dňa 17.05.2021 nahliadol do Zápisnice o ústnom pojednávaní z 23.05.2017,
kde konateľka spoločnosti MASSELER TRADE s.r.o. G. C. uviedla, že vystupovala ako dodávateľ
spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o. a zároveň potvrdila, že žiaden obchod so spoločnosťou DROTÁR

Autošport, s.r.o. sa nekonal, nikoho zo spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o. nepozná a ani s nikým zo
spoločnosti DROTÁR Autošport sa nikdy nestretla. Faktúry predložené daňovým subjektom DROTÁR
Autošport, s.r.o. k výkonu daňovej kontroly od dodávateľa MASSELER TRADE s.r.o. nikdy nevyhotovila
a ani spoločnosť nemá ich zaevidované v účtovníctve.
Správca dane dňa 27.11.2020 požiadal súhrnnou žiadosťou o údaje z analytického systému kontrolných

údajov, kde pre účely výkonu daňovej kontroly dane z DPH za zdaňovacie obdobia júl 2016 až
december 2016 požiadal o sprístupnenie informácií z kontrolných výkazov, či dodávatelia uvádzaný
daňovým subjektom DROTÁR Autošport, s.r.o., konkrétne BRASTRECH s.r.o., MASSELER s.r.o.
priznali deklarované dodania pre daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o. Dňa 04.12.2020 bola
doručená odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že daňový subjekt MASSELER TRADE s.r.o. neuviedol

kontrolný výkaz o predaji pre daňový subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o. a spoločnosť BRASTRECH s.r.o.
svoje predaje, ktoré korešpondujú s prijatými dodaniami pre spoločnosť DROTÁR Autošport, s.r.o. v
kontrolných výkazoch uviedla.
Ďalej vyplýva z rozhodnutia žalovaného, že správca dane listom z 26.05.2021 oboznámil daňový subjekt
so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, vyjadrenie správcovi dane doručené bolo 27.05.2021

a o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia júl až december 2016 vyhotovil správca dane
Protokol z 23.06.2021, ktorý bol spolu s výzvou doručený daňovému subjektu 25.06.2021. Daňový
subjekt podal 30.07.2021 vyjadrenie zo dňa 23.06.2021. Správca dane napokon 24.08.2021 vykonal
ústne pojednávanie, z ktorého vyhotovil zápisnicu, ktorého sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca
daňového subjektu. Následne správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 11.10.2021 pod č. 101910860,

ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 63 800 eur na DPH za
zdaňovacie obdobie november 2017 (správne má byť 2016) z dôvodu porušenia ustanovenia §49 ods.
1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH.
Žalovaný ďalej citoval príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku.

11. Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z vyššie citovaných ustanovení
zákonov a dospel k záverom, na základe ktorých neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie
dane z dôvodu porušenia hore uvedených ustanovení Zákona o DPH, pretože neboli dodané služby
súvisiace so zabezpečením, prípravou, testovaním, logistikou a reklamou daňovému subjektu DROTÁR
Autošport, s.r.o. spoločnosťami uvedenými v predmetných faktúrach, t. j. spoločnosťou BRASTRECH

s.r.o. a MASSELER TRADE s.r.o. a daňový subjekt nepreukázal opak. Ďalej sa žalovaný ako odvolací
orgán vyporiadal so všetkými odvolacími námietkami, ktoré uvádzal daňový subjekt v odvolaní, pričom
vychádzal z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a zistil, že hodnotenia správcu dane
vychádzajú z dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania
a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Neakceptoval vyjadrenie daňového subjektu,

že dokazovanie vo veci samej nebolo správne a zistenie skutkového stavu bolo v rozpore so zákonom.
Zo zistení správcu dane vyplynulo, že deklarovaní dodávatelia spoločnosť BRASTRECH s.r.o., ako
aj MASSELER TRADE s.r.o. nedodali služby v takom rozsahu, ako to deklaroval daňový subjekt
predložením faktúr a iných dôkazov na preukázanie uplatneného DPH za zdaňovacie obdobie november2016. Podľa žalovaného v danom prípade nebolo jednoznačne preukázané, kto dodal služby platiteľovi,
keďženeexistuježiadnaosoba,ktorábydodanietovarunastranedodávateľapotvrdilaabližšieozrejmila
okolnosti zdaniteľného obchodu.

Odvolací orgán k námietkam daňového subjektu o prenose dôkazného bremena na daňový subjekt
uviedol, že bolo povinnosťou daňového subjektu predložiť správcovi dane také dôkazy, ktoré by
preukazovali jeho tvrdenia. Ak takéto dôkazy predložiť, alebo označiť nevie, alebo neexistujú, dostáva
sa daňový subjekt do dôkaznej núdze. Dôkazné bremeno daňového subjektu je možné vnímať aj ako
jeho zodpovednosť a výsledok daňového konania s tým, že môžu obstáť len tie daňové doklady, ktoré

odrážajú skutočný stav veci. Zároveň žalovaný poukázal na to, že zásada objektívnej pravdy ovládajúce
daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým
sa bez pochýb nepreukáže a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne jeho tvrdení v daňovom
konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, pretože daňové konanie nie je
konaním vyhľadávacím.
Žalovaný reagoval v súvislosti s poukázaním daňového subjektu na rozsudku Najvyššieho súdu SR,

ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, pričom argumentoval tým, že právo na odpočítanie
DPH vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné obchody boli uskutočnené osobou uvedenou vo
faktúrach.ČosatýkarozhodovacejpraxeEurópskehosúdnehodvora,resp.rozhodnutia,ktorýmidaňový
subjekt argumentoval v odvolaní, žalovaný uviedol, že správca dane neposudzoval daňový podvod, ale
konštatoval, že deklarované obchody sa neuskutočnili tak, ako je uvedené na predmetných faktúrach,

z ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie DPH.
Pokiaľ daňový subjekt uvádzal judikatúru vnútroštátnych súdov, Ústavného súdu SR a ČR, ktorou v
podstate argumentuje, že dôkazné bremeno nemôže byť poňaté extenzívne. Na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že zdaniteľné obchody sa nemohli uskutočniť tak,
ako boli deklarované a argumenty daňového subjektu, ktoré mali preukazovať reálnosť uskutočnenia

predmetných zdaniteľných obchodov, boli správcom dane dostatočne vyvrátené. Zároveň žalovaný
v závere svojho rozhodnutia poukázal na to, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého
spisového materiálu v rozsahu námietok uvedených v odvolaní konštatoval, že sú neopodstatnené.
Správca dane svojim konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a vychádzal z nich
pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov. Na základe týchto zistení žalovaný

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. Zároveň v žalobe žiadal a podal návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov

z 11.10.2021.

13. V žalobe žalobca argumentuje tým, že rozhodnutie žalovaného, ktoré žiada preskúmať, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V jednotlivých bodoch
žaloby pod I. až VIII. argumentuje žalobca jednotlivými žalobnými námietkami, pričom v bode II.
dôvodí tým, že žalovaný a správca dane nedostatočne zistili skutkový stav v rozpore s § 3 ods. 3
Daňového poriadku, nehodnotili dôkazy vo vzájomnej súvislosti a neprihliadal žalovaný na ustanovenie

§ 24 ods. 2 Daňového poriadku. Ako tomu bolo v dôvodoch odvolania, aj v žalobe argumentuje
tým, že správca dane neprihliadol na dôkazy a na skutočnosti známe správcovi dane z podaných
daňových priznaní za zdaňovacie obdobie september až december 2016. Služby a tovary boli žalobcovi
dodané. Za tieto riadne zaplatil a zaúčtoval ich vo svojom účtovníctve, pričom obchodného partnera v
rámci dostupných informácií preveril a o tomto nemal žiadnu pochybnosť. Všetky obchodné transakcie

boli riadne zaúčtované v podvojnom účtovníctve, takisto tieto transakcie sú riadne zaúčtované aj
v podvojnom účtovníctve dodávateľa daňového subjektu. Podľa žalobcu správca dane nevyhodnotil
všetky predložené doklady vo vzájomných súvislostiach a neprihliadal na všetko, čo pri výkone
správy daní vyšlo najavo. Poukázal pritom na ustanovenie §24 ods. 2 Daňového poriadku, podľaktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. K veciam
týkajúcich sa dodávateľov spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o. sa nebolo možné vyjadriť, nakoľko

žalobca nemôže zisťovať a predkladať dôkazy za iné daňové subjekty, pričom považuje žalobca
za nezákonný postup, pokiaľ správca dane prenáša dôkazné bremeno iných daňových subjektov
na žalobcu. Čo sa týka predvolaní na ústne pojednávanie svedkov, žalobca poukazuje na to, že z
výsledkov ústnych pojednávaní vyplýva, že spoločnosť BRASTRECH s.r.o. v obchodných vzťahoch so
spoločnosťou žalobcu v týchto obchodných vzťahoch konal pán E. F., ktorý potvrdil, že všetky služby pre

spoločnosť DROTÁR Autošport, s.r.o. boli dodané podľa špecifikácie faktúr. Skutočnosť, že spoločnosť
BRASTRECH s.r.o. iba refakturovala služby, nemá vplyv na nárok na odpočítanie dane a žalobca má
za to, že táto skutočnosť je irelevantná. Ďalej žalobca argumentuje tým, že za to, že neplnenie si
povinnosti iného daňového subjektu, na ktorých splnenie nemohol mať daňový subjekt vplyv, nemôže
kontrolovaný daňový subjekt niesť zodpovednosť a tieto skutočnosti mu nemôžu byť pripisované na
ťarchu. Taktiež skutočnosť, že spoločnosť MASSELER TRADE s.r.o. nepreberala zásielky, resp. že

má nového konateľa, ktorý je nekontaktný, nemá vplyv na kontrolné zdaňovacie obdobie november
2016. Zároveň žalobca poukázal na to, že správca dane predvolal na ústne pojednávanie ako svedka
bývalú konateľku daňového subjektu MASSELER TRADE s.r.o. a žalobcom spochybňované faktúry
boli zaradené do daňového priznania k DPH kontrolovaného daňového subjektu DROTÁR Autošport,
s.r.o. do daňového priznania k DPH dodávateľa BRASTRECH s.r.o. a MASSELER TRADE s.r.o. Podľa

žalobcu sú zaevidované v kontrolných výkazoch ako odberateľa, tak aj dodávateľa BRASTRECH
s.r.o. Daň bola vykázaná a zaplatená v správnej výške u dodávateľov, aj u odberateľa. Nepodanie
kontrolného výkazu dodávateľom MASSELER TRADE s.r.o. nemôže byť pripisované na ťarchu žalobcu
ako daňového subjektu, nakoľko nezodpovedá za konanie iných subjektov, ako tvrdí v žalobe žalobca.
Žalobca ďalej argumentuje tým, že má za to, že je nespochybniteľným faktom, že kontrolovaný daňový

subjekt DROTÁR Autošport, s.r.o. sa v predmetnom zdaňovacom období zúčastňoval jednotlivých
automobilových pretekov a to konkrétne 10.09.2016 a ďalej, pokiaľ žalovaný spochybňoval, že
dodávateľom predmetných služieb bola spoločnosť BRASTRECH s.r.o. a MASSELER TRADE s.r.o.,
avšak v predmetnom rozhodnutí neuvádza, aká iná fyzická alebo právnická osoba uvedené služby
dodala. Žalobca má za to, že dodanie služieb bolo okrem iného preukázané aj výpoveďou E. F., ktorý

potvrdil dodanie služieb, čím preukázal, že ich spoločnosť BRASTRECH s.r.o. reálne služby dodala.
Zároveň argumentuje žalobca poukazom na objektivitu dokazovania, ktorá spočíva aj v tom, že medzi
skutkovými zisteniami a ich právnym posúdením musí byť logický vzťah. Správca dane podľa žalobcu
generalizuje a prenáša svoje pochybnosti z jedného dodávateľa na druhého, čo však nie je v súlade s
ustanoveniami Daňového poriadku. Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že preukázal pri výbere dodávateľa, že

vykonal všetky opatrenia s odbornou starostlivosťou voči svojim dodávateľom. Dôkazmi vo svedeckých
výpovediach žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia tak, ako to tvrdí. Je
očividné, že pri hodnotení dôkazov správca dane účelovo na vyššie uvedené výsledky dokazovania
neprihliadal, v dôsledku čoho tvrdenia správcu dane nemožno považovať za preukázané. V zmysle
vyššie uvedeného tak závery uvedené v predmetnej zápisnici, na ktoré poukazuje správca dane v

rozhodnutí, dostatočne odôvodnené a dôvody v nej uvádzané nemožno považovať za dostatočne
preukázané, majúce oporu v zákone.

14. Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na aplikáciu zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej

kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, pričom musí
toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej
aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé,
žespochybnenýmplatiteľomjetenplatiteľ,kuktoréhoúčtovnýmdokladommásprávcadanepochybnosť
o pravdivosti údajov a nie kontrolovaný platiteľ.

Podľa týchto tvrdení prenos dôkazného bremena na žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt je v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Zároveň poukazuje žalobca na obsah
ustanovenia § 3 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný vykonať úkony
pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu
daňovej pohľadávky a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pokiaľ

žalovaný sa odvoláva na nedôveryhodnosť obchodného partnera kontrolovaného daňového subjektu
žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf/1/2011, ako aj na rozsudok
SúdnehodvoraEÚC-354/03aC-484/03,akoajnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.:6Sžf/81/2013,z ktorého vyplýva, že nebolo možné preveriť účtovnú evidenciu u dodávateľov dodávateľa žalobcu, na
ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt však nemá vplyv.

15. V bode III. žaloby poukazuje žalobca na to, že všetky obchodné transakcie má riadne zaevidované,
okrem potvrdenia predloženými dokladmi potvrdené ich štatutárnymi zástupcami spoločnosti, s ktorými
daňový subjekt obchodoval, ako aj príslušnými dokladmi. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom
rozhodnutí žiadnym spôsobom neozrejmil, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré
v konečnom dôsledku vyhodnotil ako nedôveryhodné, pričom na dôkazy svedčiace v prospech

daňového subjekt neprihliadal a mal za to, že žalobcom uskutočnené zdaniteľné obchody neboli reálne
uskutočnené tak, ako to bolo uvedené v preverovaných faktúrach. V rozhodnutí žalovaný vyhodnotil
pozitívny dôkaz o realizácii kontrolovaného zdaniteľného plnenia v neprospech žalobcu v rozpore
s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením. Žalobca opätovne poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf/3/2011, ako aj na ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa
ktorého rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, tak tento zákon neustanovuje inak. Z odôvodnenia správcu

dane podľa žalobcu musí vyplývať vyvážený vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

16. V bode IV. žaloby poukázal žalobca na to, že počas celého trvania predmetného daňového konania
žalobca so správcom dane komunikoval, poskytoval mu súčinnnosť a zúčastňoval sa úkonov, pričom

správcovi dane doložil všetky doklady preukazujúce reálnosť plnenia. Žalovaný podľa žalobcu počas
celého konania žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom by mal žalobca reálnosť uvedených
služieb preukázať. K tomuto žalobca uvádza, že žalovaný ako správny orgán môže postupovať len v
súlade s Daňovým poriadkom, ak osobitný predpis neustanovuje iné a konať len to, čo je zákonom
ustanovené.

17. V bode V. žaloby žalobca argumentuje tým, že má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom odvolací orgán sa riadnym spôsobom nevysporiadal
s námietkou odvolávajúceho sa ohľadom aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, pričom
poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.: 6Sžf/10/2012, z ktorého citoval príslušnú stať. Ďalej

poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 2/2009, ktorým ústavný súd rozhodol, že orgány
verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva
a slobody fyzických a právnických osôb, najmä ak sú nedôvodné, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú
odpoveď na podstatu veci. Poukázal zároveň na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: ÚS 314/2015, podľa
ktorého úlohou právneho štátu je pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou spravodlivého

prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn.: 5Sžf/49/2010 mal súd podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu, ako aj súdneho
spisu za preukázané, že žalovaný vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie, avšak toto dokazovanie
sa uberalo zásadne nesprávnym smerom pre zistenie podstaty tohto sporu. V závere tohto bodu
žaloby sa žalobca venuje rozboru uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR s poukazom na vyššie

citované rozhodnutia, ako aj na rozsudky 7Sž 124/01 a 7Sž 131-137/01. Opodstatnenosť podanej žaloby
odôvodňuje žalobca poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR a ESD, konkrétne rozsudok C-80/11
a C-142/11 Mahagébenkft a I. B. z 21.06.2012, podľa ktorých pre rozhodnutie odmietnuť priznanie
práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je
poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel

alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.
Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijímaním plnenia bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh
kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane,
pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových

subjektov. Podľa žalobcu je preto úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania
overil, či došlo k takémuto zneužívania konania u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt
o takomto konaní vedel, alebo musel vedieť. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR rozsudok sp. zn.: 6Sžf/81/2013 a v bode VI. žaloby argumentuje tým, že bol ukrátený na svojich
subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní bolo zistenie skutkového stavu žalovaným

ako orgánom verejnej moci nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zároveň je toto rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pričom pochybenia
a neplnenie si povinnosti na strane iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkaznéhobremena na strane žalobcu. V tomto prípade správca dane, ako aj Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací
orgán nevzali do úvahy fakt, že ide o skutočnosť, na ktorú žalobca nemá žiadny vplyv a teda nemôže
z tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu.

18. V bode VII. Žaloby poukázal žalobca na to, že rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu je
nezákonné, pretože daňový subjekt bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

19. V bode VIII. opätovne poukázal na dôvody žaloby, ktoré súd uviedol v žalobných dôvodoch na

začiatku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 26.05.2022 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval
na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Zároveň sa vyjadril aj k návrhu na odkladný účinok, ktorý navrhol súdu zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

21. K vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe sa písomným stanoviskom z 22.06.2022 vyjadril právny
zástupca žalobcu, ktorý zotrval na žalobných dôvodoch a navrhol žalobe vyhovieť a zároveň vydať
uznesenie o odkladnom účinku.
Doplnením vyjadrenia zo dňa 08.03.2023 právny zástupca argumentoval súčasne platnou judikatúrou
Európskeho súdneho dvora ohľadom priznania odpočtu DPH.

V.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov správnym súdom

22. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných
dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného.

23. Správny súd, skôr ako rozhodol o správnej žalobe na pojednávaní, uznesením pod sp. zn.:
2S/22/2022-66 dňa 16. marca 2023 rozhodol tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny

opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.27. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

28. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

29. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (o DPH) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak
tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné
veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa
predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako
je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným

Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

30. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká
dňom dodania služby.

31. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

35. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

36. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

37. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

38. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

39. V predmetnej veci správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie november
2016 rozhodnutím z 11.10.2021 č. 101910860/2021 podľa §58 ods. 5 Daňového poriadku a vyrubilžalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 vo výške 63 800
eur, pretože neuznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov BRASTRECH s.r.o., ako aj MASSELER
TRADE s.r.o. č. FV20161101 – FV20161125 na sumu 215.400 eur a faktúry č. 2016270 – 2016280,

č. 2016283, č. 2016284, č. 2016284, č. 2016295 – č. 2016307 a č. 2016322 – č. 2016335 na celkovú
sumu 167 400 eur. Dôvodom na zamietnutie nároku žalobcu a na odpočítanie dane správcom dane
bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie predmetných služieb spôsobom, ako to deklaruje
vo svojom účtovníctve a na základe faktúr vo svojom účtovníctve, konkrétne že zo strany dodávateľa
BRASTRECH s.r.o., resp. jeho subdodávateľov, ako zo strany MASSELER s.r.o. nemohlo dôjsť k

vecnému plneniu, keďže v relevantnom čase nemali tieto spoločnosti zamestnancov, nevykonávali
činnosť a ich konatelia boli nastražené „biele kone“.

40. V predmetnej veci sa správny súd odchýlil od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, vyslovenej
napr. v rozsudku sp. zn. 1 S 17/2020 zo dňa 24. marca 2022 a iných a to s poukazom na judikatúrny
obrat , ktorý nastal v aktuálnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho správneho súdu

SR , ktorý je povinný správny súd vo svojom rozhodovaní zohľadniť.

41. Správny súd v danom prípade poukazuje na aktuálnu judikatúru, najmä na závery rozhodnutí
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej ESD), konkrétne vo veci C-154/2020 z 9. decembra 2021
(Kemwater ProChemie) a veci C- 610/19 (Vikingo Fővállalkozó Kft. vs Nemzeti Adó-és Vámhivatal

Fellebbviteli Igazgatósága) zo dňa 3. septembra 2020, tiež na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu ČR sp. zn. 1 Afs 334/2017 z 23. marca 2022 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 86/2022 z 15. februára 2022, ktorých závery reflektoval aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí
sp.zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022. V zmysle uvedených rozhodnutí je finančná správa povinná
vyhodnocovať všetky zadovážené dôkazy aj spôsobom, ktorý je na prospech daňového subjektu (napr.

body 39 a 40 rozsudku Kemwater ProChemie), a teda finančná správa musí prijať záver kladný pre
daňový subjekt, ak vie taký záver získať aj z iných dôkazov než len tých, ktoré tento subjekt predložil.
Pochybnosti o identite dodávateľa, či o presnom priebehu dodávateľského reťazca však samé osebe
nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49 uznesenia
Vikingo Fővállalkozó).

42. Podľa záverov ESD v rozhodnutí Vikingo Fővállalkozó, Smernica EÚ č. 2006/112 v spojení so
zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni
vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie
DPH, zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa

týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade

niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského

reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

43. Aplikujúc závery rozhodnutia ESD Vikingo Fővállalkozó, skutočnosť, že dotknutý tovar, v danom
prípade dodanie deklarovaných služieb, nevykonala ani nedodala právnická osoba, ktorá vyhotovila
faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne

zdroje, tak nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu nedošlo, ani na to, aby mohlo
byť spoločnosti Drotár AUTOŠPORT, s.r.o. - žalobcovi odopreté právo na odpočítanie DPH, keďže táto
skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia
subdodávateľov (obdobne v rozsudku zo 6. septembra 2012, Tóth, C-324/11, EU:C:2012:549, bod 49,
a v rozsudku z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 31).

44. S poukazom na uvedenú judikatúru ESD, aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp.zn.
3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, súc si vedomý, že v tejto súvislosti dochádza k judikatúrnemu
posunu vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovanýmdodávateľom v prípadoch, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie subdodávateľmi
deklarovaného dodávateľa, konštatoval nesprávne právne posúdenie nenaplnenia hmotnoprávnych
podmienok odpočítania dane v prípade, ak záver správcu dane a žalovaného o nesplnení

hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane stojí len na spochybnení subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu - kontrolovaného daňového subjektu na základe toho,
že títo dodávatelia nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, materiálno-technické
prostriedky na realizáciu prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie
fakturovaného plnenia. Najvyšší správny súd SR v tejto súvislosti zdôraznil, že zodpovednou inštanciou,

ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je Súdny dvor EÚ, ktorý svoj
výklad uviedol v rozhodnutí C-610/19 Vikingo Fővállalkozó, podľa ktorého v prípade spochybnených
subdodávateľov v kontexte danej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola
preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu - žalobcu na podvodnom konaní
niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca, čo ak správca dane ani žalovaný
nepreukázali a týmto smerom neviedli úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane, má za následok

nezákonnosť ich rozhodnutí.

45. S ohľadom na vyššie uvedenú aktuálnu judikatúru je preto pri spochybnení dodania deklarovaného
tovaru, resp. služby dodávateľom z hľadiska posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku
nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty významnou tiež otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti

veci nie sú k dispozícii údaje potrebné na overenie skutočného dodávateľa a jeho postavenia ako
platiteľa DPH. Žalovaný sa touto otázkou nezaoberal s odôvodnením, že podľa jeho zistení fakturované
služby neboli uskutočnené spôsobom ako ich deklaroval žalobca, keďže preukázateľne neboli dodané
dodávateľom,resp.subdodávateľomžalobcu.Sohľadomnarecentnújudikatúrusavšakkľúčovýmstáva
zistenie a preukázanie toho, či žalobcovi boli plnenia dodané iným subjektom, ktorý by bol platcom

DPH, a to aj v prípade preukázania, že služby neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. V
tomto smere je nevyhnutné dať daňovému subjektu ako aj správcovi dane procesný priestor zaoberať
sa v rámci dokazovania aj touto otázkou, ktorá nebola predmetom dokazovania v intenciách prekonanej
súdnej judikatúry, preto správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vec mu vrátil
na nové konanie a rozhodnutie.

46. Po vrátení veci bude úlohou žalovaného vytvoriť priestor na prípadné doplnenie dokazovania vo
vzťahu k preukázaniu udržateľnosti záveru o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany
žalobcu a teda či služba bola dodaná právnickou osobou, ktorá je platcom DPH, príp. či možno dôjsť
k záveru o možnosti nepriznania odpočítania dane žalobcovi, ak by bolo prípadne preukázané, že

kontrolovaný daňový subjekt - žalobca sa podieľal na daňovom podvode, resp. či mohol vedieť alebo
vedieť mal, že sa zúčastňuje v obchodnom reťazci, poznačenom daňovým podvodom.

47. S ohľadom na uvedenú judikatúru ESD a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022 neostávalo správnemu súdu iné ako napadnuté rozhodnutie spolu s

rozhodnutím správcu dane zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/, ods. 4 S.s.p. a vrátiť vec žalovanému
na ďalšie konanie.

48. S ohľadom na vrátenie veci na nové konanie a potrebné doplnenie dokazovania považuje správny
súd za neúčelné ďalej sa zaoberať podrobne jednotlivými ďalšími námietkami žalobcu, týkajúcimi sa

správnosti postupu správcu dane v konaní o daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom konaní.

49. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol s prihliadnutím na § 167 ods. 1 S.s.p.
tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

50. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. c) v spojení s § 444
ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.