Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200327
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200327.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci
žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ Regionálny
úrad verejného zdravotníctva Trenčín, so sídlom Nemocničná 4, 911 01 Trenčín, 2/ Okresný úrad Nové
Mesto nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom, 3/ Okresný úrad

Myjava, so sídlom Moravská 1, 907 01 Myjava, 4/ Obec Krajné, so sídlom Krajné 52, 916 16 Krajné, 5/
Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 01 Nové Mesto nad
Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaných v rade 1/ až 5/, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajskému súdu v Trenčíne žalobca dňa 14.10.2022 osobne podal podanie označené ako
„Neprimerané zaťažovanie a nemajetková ujma“. Dňa 10.01.2023 žalobca osobne podal Krajskému
súduvTrenčínepodanieoznačenéako„Rozširujemnávrh13S/97/22z14.10.2022oodporcu3/Okresný
úrad Myjavy a 4/ Obec Krajné“ a dňa 16.01.2023 žalobca osobne podal Krajskému súdu v Trenčíne
podanie označené ako „Rozširujem návrh 13S/97/22 z 14.10.2022 o odporcu 5/ Okresná prokuratúra

NM“.

2. Podľa obsahu a povahy podania žalobcu zo dňa 14.10.2022, ktoré žalobca postupne rozšíril podaním
zo dňa 10.01.2023, podaním zo dňa 16.01.2023 a podaním zo dňa 19.09.2023, v ktorom žalobca označil
podanie ako „Vec - Neprimerané zaťažovanie a nemajetková ujma“ správny súd posúdil podanie žalobcu
ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm a), § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

3. Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
4. Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,

správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

5. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesení odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

6. Správny súd pri posudzovaní všeobecnej správnej žaloby dospel k záveru, že jednotlivé podania

žalobcu neobsahovali všeobecné povinné náležitosti všeobecnej správnej žaloby v zmysle § 57 SSP
a osobitné náležitosti podľa § 182 ods. 1 a § 182 ods. 2 SSP, a preto žalobcu uznesením č. k.TN-13S/97/2022-26 zo dňa 20.12.2023 vydaným vyšším súdnym úradníkom vyzval žalobcu podľa §
59 ods. 1 SSP, aby v lehote 15 dní doplnil svoje podanie označené ako: „Neprimerané zaťažovanie a
nemajetková ujma“, osobne podané Krajskému súdu v Trenčíne dňa 14.10.2022; ktoré postupne rozšíril

podaním zo dňa 10.01.2023; podaním zo dňa 16.01.2023 a podaním zo dňa 14.09.2023 o: 1) označenie
každého napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia voči ktorému podáva žalobu a deň jeho vydania,
2) uvedenie dňa, kedy mu bolo rozhodnutie alebo opatrenie oznámené (doručené), 3) uvedenie, či
podal proti rozhodnutiu alebo opatreniu odvolanie, 4) predloženie (doručenie) tunajšiemu súdu fotokópie
každého rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu, 5) označenie

dôvodov žaloby, teda z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky
rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné, 6) uvedenie návrhu výroku rozhodnutia (žalobného návrhu),
ako má súd rozhodnúť, 7) označenie a doručenie správnemu súdu aj iných listinných dôkazy, v prípade
ich existencie, 8) doloženie dokladu (diplomu) preukazujúceho, že žalobca dosiahol vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa. Vyšší súdny úradník žalobcu poučil o náležitostiach správnej
žaloby v zmysle § 182 ods. 1 a 2 SSP a o následkoch neodstránenia vytýkaných nedostatkov podania,

a to o odmietnutí správnej žaloby; žalobcu poučil aj o povinnom právnom zastúpení v správnom
súdnictve.

7. Uznesenie č. k. TN-13S/97/2022-26 zo dňa 20.12.2023 bolo žalobcovi doručené dňa 12.01.2024.

8. Žalobca proti vyššie uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, o ktorej rozhodla predsedníčka senátu
uznesením č. k. TN-13S/97/2022-36 zo dňa 7. marca 2024 tak, že sťažnosť zamietla podľa § 161 ods. 1
SSP. Dospela k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď posúdil podania žalobcu podľa
obsahu ako podania vo veci samej, ktoré by mohli byť všeobecnou správnou žalobou, keď vymenovával
viacero rozhodnutí jednotlivých žalovaných. Z podaní žalobcu vyplýva nespokojnosť žalobcu s konaním

jednotlivých žalovaných, ktoré síce žalobca označuje ako za nečinné správne orgány v niektorých
prípadoch, ale pre určenie procesného postupu bolo podľa predsedníčky senátu správne posúdenie
veci ako všeobecnej správnej žaloby, od ktorého posúdenia sa ďalej odvíja ďalší procesný postup ako
aj obsah výzvy na odstránenie vád žaloby. Predsedníčka senátu dospela k záveru, že žalobcovi bolo
uvedené, v čom sú jeho podania nejasné a nezrozumiteľné - keď vyšší súdny úradník správne uviedol,

že z podaní žalobcu nie je zrejmé, čoho sa týkajú a čo sa nimi sleduje a bol inštruovaný ako má podania
doplniť vo výroku uznesenia.

9. Na záver o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, musia
byť súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie ustanovenej

lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver
o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Pokračovanie v konaní treba chápať ako
možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.04.2013, sp. zn. 2 Cdo 279/2012).

10. Správny súd uvádza, že pri posudzovaní podania žalobcu zo dňa 12.10.2022 (doručené súdu dňa
14.10.2022), zo dňa 04.01.2023 (doručené súdu dňa 10.01.2023), zo dňa 14.01.2023 (doručené súdu
dňa 16.01.2023) a podaním zo dňa 08.09.2023 (doručené súdu dňa 19.09.2023), dospel k záveru, že
neodstránením vád tohto podania malo podanie vady, ktoré bránili jeho vecnému vybaveniu.

11. Ani po výzve správneho súdu realizovanej uznesením č. k. TN-13S/97/2022-26 zo dňa 20.12.2023
podania žalobcu vo veci samej neobsahovali náležitosti žiadnej zo žalôb predpokladaných v zákone
č. 162/2015 Z. z. (SSP). To napriek tomu, že správny súd podrobne poučil žalobcu, ako má doplniť
svoje podanie, aby v ňom boli uvedené všeobecné (§ 57 ods. 1 SSP) a
osobitné (§ 182 ods. 1 SSP) náležitosti podania. Žalobca bol v uznesení vyzvaný na označenie každého

napadnutéhorozhodnutiaaleboopatreniaorgánuverejnejsprávy,naoznačeniedňaichvydania,pretože
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie musí byť dostatočne identifikované, t.j. označí sa spisovou
značkouaorgánomverejnejsprávy,ktorýhovydal. Zároveňmusíbyťvzmysle§182ods.2písm.a)SSP
k žalobe aj pripojené. Pre úplnú identifikáciu napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia zákon vyžaduje,
aby žalobca v správnej žalobe uviedol aj dátum jeho vydania. Označenie dátumu vydania je dôležité

preto, aby napadnuté rozhodnutie či opatrenie nemohlo byť zamenené s iným rozhodnutím či opatrením
vydanom v jednom konaní. Žalobca bol vyzvaný aby uviedol deň, kedy mu bolo každé rozhodnutie alebo
opatrenie oznámené (doručené), pretože táto skutočnosť má význam z hľadiska posúdenia včasnosti
podania správnej žaloby. Okrem toho, ak žalobca uvedie priamo v správnej žalobe údaj o doručenínapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, správny súd si môže hneď urobiť predbežný úsudok o tom,
aký časový priestor v lehote na podanie žaloby zostáva žalobcovi na odstraňovanie vád žaloby či
doplnenie žalobných bodov. Žalobca bol súdom vyzvaný aby označil dôvody žaloby, teda z akých

konkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodovpovažujenapadnutévýrokyrozhodnutiaaleboopatreniaza
nezákonné. Vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam z hľadiska, čo konkrétne bude správny
súd na základe jeho žaloby preskúmavať, čím sa zaoberať nemôže a nebude, keďže podľa ustanovenia
§ 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Zmyslom a účelom toho, aby bol v správnej žalobe uvedený aspoň jeden žalobný bod, je predovšetkým

vymedziť obsah súdneho prieskumu. Správny súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť
žalobné body ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia, iba ak by šlo o vady,
ktoré musí posúdiť ex offo (§ 191 ods. 1 písm. a), b) a g) SSP). Žalobca bol vyzvaný, aby uviedol,
či podal proti rozhodnutiu alebo opatreniu odvolanie. Povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok
(odvolanie) je prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia
nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom, pretože správne súdy

nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy,
ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky (§7 písm.
a) SSP). Žalobca bol vyzvaný, aby uviedol návrh výroku rozhodnutia (žalobného návrhu), ako má súd
rozhodnúť, t.j. jednoznačné vyjadrenie, čoho sa žalobca v správnom súdnom konaní domáha, napr.
zrušiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a vrátiť vec žalovanému orgánu

verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca bol vyzvaný na označenie dôkazov, v prípade ich existencie,
pretože žalobca má povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a súvisí povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení. Okrem toho bol žalobca správnym súdom vyzvaný na doloženie dokladu
(diplomu) preukazujúceho, že dosiahol vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Bolo to
odôvodnenétým,žezpodanížalobcunebolocelkomzrejmé,čisavniektoromznapadnutýchrozhodnutí

(ktoré neboli predložené) nejedná o právnu vec, kde je nevyhnutné, aby žalobca, pokiaľ nie je zastúpený
advokátom, mal sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

12. Vymedzenie predmetu prieskumu, t.j. ktoré rozhodnutia žalobca žiada, aby boli preskúmavané
súdom, je nevyhnutné k tomu, aby mohol správny súd ďalej pokračovať v konaní s poukazom aj na ust.

§ 6 ods. 1 SSP.

13. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť žalobcu v súvislosti s jeho podaním, t.j. v danej
veci namiesto žalobcu označiť každé rozhodnutie ako aj vyjadriť žalobný návrh. Takýmto postupom
správneho súdu by došlo k prevzatiu „sporu“ do rúk správneho súdu, ktorý postup by bol v rozpore

so základným princípom konania podľa § 5 ods. 9 SSP, v zmysle ktorého v konaní pred správnym
súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia
a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom. Pokiaľ by správny súd namiesto žalobcu prevzal
iniciatívu a sám by vyjadroval predmet prieskumu, označenie žalobného návrhu, čo by bolo výsledkom
usudzovania správneho súdu, boli by porušené práva druhého účastníka konania, keď by sa takýmto

prístupom správneho súdu porušil princíp rovného postavenia účastníkov konania. Ak by správny súd
preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu dopytom na pravdepodobného
žalovaného, aké rozhodnutie by pripadalo do úvahy na prieskum, tak by sa dostal do situácie, kedy
by neplatil dispozičný princíp zakotvený v § 5 ods. 5 SSP. Žalobcovi bolo poskytnuté poučenie o
náležitostiach správnej žaloby v zrozumiteľnej forme prispôsobenej na chýbajúce náležitosti v konkrétnej

veci a bolo dané poučenie o tých procesných právach, ktoré v danom štádiu konania mali význam.

14. Podanie žalobcu neobsahovalo náležitosti žiadnej správnej žaloby, nebolo z neho možné bez
pochybností zistiť, čoho sa žalobca skutočne domáha. Nevyplynuli z neho ani základné skutkové
tvrdenia, a to, či sa vo veci jeho podania vedie u žalovaného nejaké administratívne konanie, prípadne,

aký je jeho výsledok.

15. V danom prípade nedostatky a neúplnosti v náležitostiach správnej žaloby v zmysle §
182 ods. 1 a 2 SSP boli tak zásadného charakteru, že viedli k nemožnosti súdu efektívne konať a
rozhodovať o veci samej a k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. h) v spojení s § 59 ods. 3 SSP.

16. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v prípade žalobcu nepristúpil k informatívnemu výsluchu v
zmysle § 60 SSP. Žalobca vyslovene v podaní zo dňa 01.10.2023 požiadal súd o rozhodnutie vo
veci v jeho neprítomnosti. Z dôvodu viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby (§134ods. 1 SSP) a obmedzením možnosti jej rozšírenia a zmeny (§ 183 SSP), čo zodpovedá zásade
procesnej koncentrácie správneho súdneho konania, by aj prípadné doplnenie zo strany žalobcu vo
vzťahukpredmetukonanianeumožnilosúdumeritórnyprieskum,pretožežalobnébodyžalobcomneboli

uvedené, na ich prípadné doplnenie by súd nemohol prihliadnuť. Vzhľadom na to nepovažoval správny
súd vykonanie informatívneho výsluchu potrebné ani vhodné riešenie prihliadnuc na vôľu žalobcu nebyť
účastný osobne v konaní pred súdom, jeho vek a prípadné ďalšie smerovanie konania.

17.Súdrozhodolotrováchkonaniapodľa§170písm.a)SSP,podľaktoréhožiadenzúčastníkovkonania

nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti
rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo
konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným

Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.