Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 3, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/112/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119205548
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4119205548.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. A. XXXX/X, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40,
949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX E., 2/ I. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. A. XXXX/X, XXX XX E., zastúpeným JUDr. Stanislavom Pavolom, PhD.,
advokátomsosídlomŠancová58,81105Bratislava,ourčenie,ženehnuteľnosťpatrídobezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
7C/39/2019-755 zo dňa 22.08.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosť „rodinný dom“ so súp. č. XXX,
postavený na pozemku parcely č. XXX/X, v okrese Nitra, obec E., katastrálne územie J. G., právny
vzťah k pozemku parcely č. XXX/X pod stavbou so súp. č. XXX, evidovaný na LV č. XXXX, na základe
rozhodnutia o povolení rozostavanej stavby, vydaného obcou G. dňa 20.06.2018, právoplatného dňa

16.07.2018, č. j. 142/2018-316-03-Vr, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov A. B. A. a I.
B. v podiele 1/1. Žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 40a, § 132 ods. 1,
§ 143, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka, § 58 ods. 2, § 88, §
88a ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
§ 137 písm. c), a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.

2. Rozsudkom č. k. 7C/39/2019-643 zo dňa 11.01.2022 súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol.
Odvolací súd uznesením č. k. 12Co/50/2022-717 zo dňa 04.04.2023 odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby sa vysporiadal
so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a opätovne
posúdil otázku vlastníctva k novostavbe rodinného domu postavenej v G. v nadväznosti na ustanovenie
§ 143 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa
23.05.2019 domáhala určenia, že nehnuteľnosť vyššie označená v bode 1. patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov B.. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným 2/ sú od 05.10.2013 manželia.
Dňa 12.02.2018 požiadal žalovaný 2/ o dodatočné povolenie (rozostavanej - dokončenej) stavby nazáklade ustanovenia § 88 a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon), ktorá bola realizovaná bez stavebného povolenia. V okamihu podania žiadosti boli na
stavbe realizované prvky hrubej stavby. Dňa 10.04.2018 obec Štitáre ako stavebný úrad rozhodol, že

žalovaný 2/ je vinný zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, ktorého
sa dopustil tým, že na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, kat. úz. J. G., začal realizovať
stavbu bez stavebného povolenia. Na základe zmluvy o prevode práv a povinností stavebníka zo dňa
09.05.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 2/ ako prevodcom a žalovanou 1/ ako nadobúdateľom, došlo k
prevodu práv a povinností z pôvodného stavebníka – žalovaného 2/, na nového stavebníka žalovanú 1/.

Dňa20.06.2018vydalaobecG.dodatočnépovoleniestavby„novostavbarodinnéhodomu“.Žalovanému
2/ ako stavebníkovi bola uložená obcou G. pokuta za to, že realizoval stavbu, ktorá bola predmetom
žiadosti bez stavebného povolenia, z čoho vyplýva, že žalovaný 2/ bol v okamihu podania žiadosti
stavebníkom, ktorý realizoval stavbu, ktorá bola predmetom žiadosti. Žalovaný 2/ začal s výstavbou
stavby špecifikovanej v žiadosti počas trvania manželstva, a to ešte predtým, ako podal žiadosť o
odstránenie pôvodných stavieb. V žiadosti špecifikoval rozostavanú stavbu spôsobom, že sú na nich

dokončené prvky hrubej stavby, ktoré objekt charakterizovali ako stavbu. K vzniku stavby teda došlo za
trvania manželstva a BSM žalobkyne a žalovaného 2/. Sporná stavba bola predmetom ich vlastníctva a
nedošlo k žiadnemu právne relevantnému dispozičnému úkonu, ktorého dôsledkom by bol prevod tejto
stavby ako predmetu ich vlastníctva. V súčasnosti sú však uvádzané nehnuteľnosti podľa evidencie v
katastri nehnuteľností evidované vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/.

4. Žalovaní namietali, že sporná nehnuteľnosť nikdy nebola vo vlastníctve žalovaného 2/. Žalovaná
1/ ako objednávateľ uzavrela dňa 21.03.2018 so zhotoviteľom ri house s.r.o., ktorej konateľom je
žalovaný 2/, zmluvu o dielo, na základe ktorej sa spoločnosť ri house s.r.o. zaviazala zabezpečiť
výstavbu drevodomu na kľúč. Výstavbu nehnuteľnosti financovala z vlastných prostriedkov spoločnosť

ri house s.r.o., a preto nemožno tvrdiť, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM. Poukázali na skutočnosť,
že zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku rozoznáva svojimi pojmami
stavebníka a vlastníka stavby, pričom nemusí ísť o ten istý subjekt, či osobu. Kolaudačné rozhodnutie
o povolení stavby zo dňa 20.06.2018 je vydané stavebníkovi - žalovanej 1/, ktorá bola objednávateľom
spornej nehnuteľnosti, pričom dodávateľom bola spoločnosť ri house s.r.o., ktorá bola zároveň aj

vlastníkom diela. Vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti neprináleží žalovanému 2/, keďže tento nebol
objednávateľom diela a zároveň stavba rodinného domu nebola realizovaná z majetku získaného za
trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 2/, ale výlučne z finančných prostriedkov spoločnosti ri
house s.r.o.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa so žalovaným 2/
uzatvorila manželstvo dňa 05.10.2013. Žalovaný 2/ podal žiadosť o dodatočné povolenie (rozostavanej
dokončenej) stavby na základe ustanovení § 88, § 88a stavebného zákona. V okamihu podania žiadosti
boli na stavbe zrealizované prvky hrubej stavby, ako je uvedené na 3. strane žiadosti. Dňa 10.04.2018
obec G. ako stavebný úrad rozhodol, že žalovaný je vinný zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3

písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že na pozemkoch parc. č. 148/1, 148/2, 148/3 a
148/4 kat. úz. J. G. začal realizovať stavbu bez stavebného povolenia. Na základe zmluvy o prevode
práv a povinností stavebníka zo dňa 09.05.2018 medzi žalovaným 2/ ako prevodcom a žalovanou
1/ ako nadobúdateľom, došlo k prevodu práv a povinností z pôvodného stavebníka - žalovaného 2/
na nového stavebníka - nadobúdateľa. Dňa 20.06.2018 obec G. vydala dodatočné povolenie stavby

„novostavba rodinného domu“ umiestnenej na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
XX kat. úz. J. G., ku ktorým má stavebník parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X vlastnícke právo na
základe LV č. XXXX. Dňa 21.03.2018 bola medzi žalovanou 1/ a spoločnosťou ri house s.r.o. uzatvorená
zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zabezpečenie výstavby drevodomu na kľúč na parc. reg. „C“
č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X K. XXX/X, kat. úz. J. G., okres E.. Začatie predmetu diela bolo

stanovené na marec 2018 a ukončenie predmetu diela na jún 2018. Z LV č. XXXX pre kat. úz. J. G.
vyplýva, že vlastníkom predmetných parciel, na ktorých sa mala realizovať výstavba drevodomu, je
žalobkyňa a žalovaný 2/ v podiele 1/1. Dňa 30.11.2017 bola medzi spoločnosťou ri house s.r.o. ako
objednávateľom a spoločnosťou LEGA, a.s. ako zhotoviteľom uzatvorená zmluva o dielo, predmetom
ktorej bolo zabezpečenie a vykonanie práce (konštrukcie obvodových stien, priečok, krovu) na stavbe

rodinného domu Laura v G.. Cena diela bola dohodnutá v sume 19.945,40 eura s tým, že predmet diela
sa mal začať stavať po zaplatení zálohy vo výške 50% ceny diela a odovzdaní a prevzatí staveniska. K
ukončeniu diela malo dôjsť do 30 dní od začatia prác.6. Súd uviedol, že z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že po dobu trvania manželstva
platí zákonná domnienka, že všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva tvoria bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej úprave zodpovedá formálny

zápis v registri nehnuteľností. Žalovaný 2/ v priebehu celého konania tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti
súvisia s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, avšak zo žiadosti o dodatočné povolenie stavby zo dňa
12.02.2018 vyplýva, že žiadateľom bol žalovaný 2/, označený ako fyzická osoba, ktorý bol v tom čase
aj vlastníkom pozemkov, na ktorých bola novostavba postavená. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona
musí stavebník preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139

ods. 1 tohto zákona. Žalovaný 2/, ktorý bol stavebníkom a zároveň aj vlastníkom pozemkov, nemusel
preukazovať iné právo, ktoré má na mysli ustanovenie § 139 ods. 1 zákona. Keďže žalovaný 2/ postavil
hrubú stavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, prebehlo na stavebnom úrade konanie o
dodatočné povolenie stavby podľa § 88a stavebného zákona. Stavebný úrad v uvedenom konaní o
dodatočné povolenie stavby koná s vlastníkom stavby, čo vyplýva z ustanovenia § 88a ods. 1, 2, 3
stavebného zákona. V danom prípade konal stavebný úrad so žalovaným 2/ ako s fyzickou osobou,

ktorý bol v zmysle zákona nielen stavebníkom, ale aj vlastníkom stavby, inak by s ním nemohol stavebný
úrad konať tak, ako to má na mysli ustanovenie § 88a citovaného zákona. Žalovaný 2/ pred stavebným
úradom neuvádzal, že vlastníkom stavby by mal byť niekto iný. Námietka žalovaných, že stavebný úrad
nezisťoval, kto je vlastníkom stavby, je nelogická, pretože aj kataster nehnuteľností zapíše ako vlastníka
rozostavanejstavbyosobuuvedenúvstavebnompovolení,aknavrhovateľnepreukáže,ževlastníkomje

niekto iný (napr. že vlastníkom je v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo zhotoviteľ stavby a nie stavebník).
Keďže žalovaný 2/ nepreukázal a v konaní ani netvrdil, že pred stavebným úradom vystupoval ako napr.
zhotoviteľ diela v mene spol. ri house, s.r.o., uvedená námietka je neopodstatnená. Nie je zrejmé, ako
by stavebný úrad informáciu o uzatvorení napr. zmluvy o dielo zisťoval. Tiež zo zápisnice o prejednaní
priestupku vyplýva, že stavebný úrad konal so žalovaným 2/ ako s fyzickou osobou. Z uvedeného

dôvodu námietka žalovaných, že stavebný úrad pri rozhodovaní o dodatočnom stavebnom povolení
konal so žalovaným 2/ nesprávne, keď si nezisťoval, kto je vlastníkom stavby, pretože stavebný zákon
rozlišuje osobu vlastníka a stavebníka, keďže nemusí ísť o totožné osoby, v danom prípade neobstojí.
Rovnako ani z predložených listín, ktoré sú súčasťou spisu nevyplýva, že by žalovaný 2/ vystupoval
pred stavebným úradom ako konateľ obchodnej spoločnosti ri house s.r.o., o ktorej tvrdil, že práve táto

mala byť vlastníkom spornej novostavby, príp. jej zhotoviteľom. Spoločnosť ri house s.r.o. vznikla v roku
2016 a konateľovi a spoločníkovi, ktorým bol žalovaný 2/ muselo byť zrejmé, že pokiaľ má v obchodných
vzťahoch vystupovať spoločnosť ri house s.r.o., je potrebné aby v nich aj figurovala riadnym označením.
V takom prípade mohol za spoločnosť konať konateľ. Ak však v podstatných dokladoch absentovalo
označenie obchodnej spoločnosti, nie je možné prijať záver, že žalovaný 2/ konal ako fyzická osoba v

jej mene.

7. Súd ďalej poukázal na to, že hrubá stavba existovala už v mesiaci február 2018 a v čase jej vzniku
bol stavebníkom a žiadateľom o dodatočné stavebné povolenie práve žalovaný 2/, ktorý vystupoval
pred stavebným úradom ako fyzická osoba. Z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darom, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia
osobnej potrebe alebo výkonu povolania. Zo samotnej žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, ktoré
podpísal žalovaný 2/, čo potvrdil aj na pojednávaní pred súdom dňa 01.04.2021, je zrejmé, že na základe
tejto žiadosti žiadal o vydanie dodatočného povolenia rozostavanej stavby, ktorá bola realizovaná bez

stavebného povolenia, a to v rozsahu objektov uvedených v žiadosti, pričom v okamihu podania žiadosti
boli na stavbe realizované prvky hrubej stavby tak, ako je uvedené na strane 3 žiadosti. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že v čase spísania žiadosti dňa 12.02.2018 už hrubá stavba existovala. V zmysle
judikatúry i zákona ide o stavbu v právnom zmysle vtedy, ak je aspoň v takom stupni rozostavanosti,
že už je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Nestačí,

že stavba má položené základy, ale musí byť vyhotovená aspoň v takom štádiu výstavby, kedy je už
zrejmé usporiadanie jej prvého podlažia. V praxi sa tým rozumie väčšinou postavenie múrov prvého
nadzemného podlažia aspoň do úrovne jedného metra nad zemou. Od tohto okamihu stavba existuje
z právneho hľadiska, a teda je zapísateľná do katastra nehnuteľností ako rozostavaná stavba. Keďže
žalovaní spochybňovali stav rozostavanosti stavby na fotografiách predložených súdu, bolo na nich,

aby preukázali, že fotografie sa neviažu k spornej nehnuteľnosti, o ktorej sa aj svedkyňa E. vyjadrila
v tom duchu, že nehnuteľnosť mala základy a vytiahnuté múry, a tiež potvrdila stav rozostavanosti
nehnuteľnosti na fotografiách nachádzajúcich sa v súdnom spise.8. Súd poukázal na neštandardný a rozporný postup žalovaných, keď dňa 21.03.2018 uzatvorila
žalovaná 1/ so spoločnosťou ri house, s.r.o. zmluvu o dielo, predmetom ktorej mala byť výstavba
drevodomu na kľúč s tým, že začatie predmetu diela bolo stanovené na marec 2018 a ukončenie na jún

2018, pričom až na základe zmluvy o prevode práv a povinností stavebníka zo dňa 09.05.2018 medzi
žalovaným 2/ ako prevodcom a žalovanou 1/ ako nadobúdateľom, došlo k prevodu práv a povinností z
pôvodného na nového stavebníka. Následne dňa 20.06.2018 vydala obec G. stavebníkovi (žalovanej 1/)
dodatočné povolenie stavby „novostavba rodinného domu. Za rozporný sa javí aj postup v tom, že dňa
30.11.2017 bola medzi spol. ri house, s.r.o. ako objednávateľom a spol. LEGA, a.s. ako zhotoviteľom

uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej malo byť zabezpečenie a vykonanie práce (konštrukcie
obvodových stien, priečok a krovu) na stavbe rodinného domu Laura v G.. Cena diela bola dohodnutá
na sumu 19.945,40 eura s tým, že predmet diela sa má začať stavať po zaplatení zálohy vo výške 50%
ceny diela a odovzdaní a prevzatí staveniska; k ukončeniu malo dôjsť do 30 dní od začatia prác. Z
predložených faktúr ako aj z pohybov na účte vyplýva, že dňa 07.12.2017 bola uhradená zálohová platba
vo výške 10.000 eur. Podľa preberacieho protokolu stavebných prác k RD LAURA G., mali byť stavebné

práce zahájené dňa 01.12.2017 a ukončené 14.12.2017, t. j. zahájené skôr, ako malo dôjsť k úhrade
zálohy. Námietka žalovaných, že žalovaného 2/ na stavebnom úrade poznali, a preto nerozlišovali, či ide
o fyzickú alebo právnickú osobu, je nelogická, pretože žalovaní opomínajú, že samotnú žiadosť podal
žalovaný 2/, ktorý ju ako fyzická osoba podpísal bez pečiatky svojej spoločnosti, resp. bez uvedenia,
že je konateľom predmetnej spoločnosti. Rovnako tento postup aj z časového hľadiska svedčí o tom,

že žalovaný 2/ od počiatku pri realizácii stavby vystupoval ako fyzická osoba a s nehnuteľnosťou, ktorej
hrubá stavba už bola v čase podania žiadosti v zmysle jeho slov postavená, nenakladal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

9. Žalovaní produkovali v priebehu sporu množstvo listinných dôkazov v podobe výpisov z účtov

spoločnosti ri house s.r.o. ako aj faktúr vystavených tejto spoločnosti, ktorými sa snažili preukázať,
že stavba bola financovaná práve z prostriedkov tejto spoločnosti a uvedená spoločnosť bola aj jej
vlastníkom. Z faktúr vystavených dodávateľmi F. L., AMEXX s.r.o., STAVIVO, s.r.o., STRECHY BRATH,
s.r.o., LEGA, a.s. (č. l. 201 spisu), F. M., ALFA-NUM B. J. N., L. L., však podľa názoru súdu vôbec
nevyplýva, že súviseli so stavbou sporného drevodomu v G.. Nedôveryhodne (pričom uvedené vôbec

nepreukazuje súvis so spornou stavbou) znie aj faktúra od dodávateľa STRECHY BRATH, s.r.o., keďže
strecha mala byť dodaná 02.11.2017, avšak podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi LEGA, a.s. a ri house
s.r.o. mali byť stavebné práce zahájené až 01.12.2017 a podľa preberacieho protokolu ukončené dňa
14.12.2017. Obdobne je to s faktúrou spoločnosti AMEXX s.r.o. (č. l. 186 spisu), ktorá okrem toho, že
nepreukazuje vôbec súvis so spornou stavbou, fakturuje dodanie 5 ks diaľkových ovládačov, v celkovej

hodnote 1.800 eur, a to v polovici novembra 2017, pričom stavebné práce sa začali až 01.12.2017. Ďalej
súd poukázal na to, že ani z účtovných závierok (č. l. 276 až 281 spisu) skutočnosti o zaúčtovaní spornej
novostavby nevyplývajú. Zo zoznamu vydaných faktúr (č. l. 417 spisu) je zrejmé, že spoločnosť LEGA,
a.s. vystavila spoločnosti ri house s.r.o. faktúry, avšak viacero z nich predchádzalo obdobiu začatia
výstavby drevodomu v G.. Išlo o faktúry z apríla, mája, júna 2017. Dobropis k faktúre zo dňa 31.12.2016

sa dokonca vzťahuje na práce vykonané koncom roka 2016 na stavbe rodinného domu a garáže v E..
Podľa svedkyne O. E. postavil žalovaný 2/ v obci minimálne 3 domy. Rovnako svedok B. C. L. uviedol, že
spolu so žalovaným realizovali asi 2 až 3 domy. Z uvedených faktúr tak nemožno nad všetky pochybnosti
ustáliť, že tie sa viazali práve k spornej nehnuteľnosti.

10. Na strane sporu, ktorá tvrdí, že určitá vec patrí do BSM, leží dôkazné bremeno, že vec bola
nadobudnutá za trvania manželstva. Ak sa uvedené preukáže a druhý manžel tvrdí skutočnosti, ktoré
vec z BSM vylučujú, bude na ňom uniesť dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach. Žalobkyňa v konaní
preukázala, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania jej manželstva so žalovaným 2/, čo
preukazuje žiadosť o dodatočné povolenie (rozostavanej - dokončenej) stavby doručená stavebnému

úradu 12.02.2018, v ktorej bol ako stavebník označený žalovaný 2/ ako fyzická osoba. Žalovaný 2/
v konaní tvrdil, že vlastníkom stavby bol od počiatku dodávateľ diela podľa zmluvy o dielo zo dňa
21.03.2018 (t. j. spoločnosť ri house, s.r.o.), a že na výstavbu neboli použité finančné prostriedky z
BSM žalobkyne a žalovaného 2/, ale zo spoločnosti ri house s.r.o. Podľa názoru súdu však žalovaný
2/ svoje tvrdenia, že na výstavbu boli použité výlučne prostriedky spol. ri house s.r.o., a nie finančné

prostriedky patriace do BSM, v konaní nepreukázal. Vychádzajúc zo zmluvy o dielo uzavretej medzi
LEGA, a.s. a ri house s.r.o. bola dohodnutá cena diela 19.945,50 eura bez DPH. Podľa zmluvy o dielo
uzavretej dňa 21.03.2018 medzi žalovanou 1/ a spol. ri house s.r.o. predstavovala cena diela sumu
80.400 eur s DPH. Žalovaní v konaní vôbec netvrdili a ani nepreukázali, z akých finančných prostriedkovbola financovaná celá suma diela. Podľa čl. IV bod 4.1 mala žalovaná 1/ ako objednávateľ uhradiť
zhotoviteľovi celkovú cenu diela 80.400 eur z predaja drevodomu na kľúč. Žalovaná 1/ na pojednávaní
dňa 25.11.2021 uviedla, že zmluvu o dielo zo dňa 21.03.2018 uzatvorila z dôvodu, že v spol. ri house

s.r.o. mala zainvestované peniaze a týmto spôsobom si ich chcela chrániť, mala byť vlastníkom, ale
dohodli sa, že vlastníkom sa pri predaji domu stane iný človek. Z uvedeného konštatovania žalovanej nie
je vôbec zrejmé, ako mali byť chránené jej investície do spoločnosti ri house s.r.o., keď kúpna cena mala
byť pri predaji tretej osobe vyplatená spoločnosti ri house s.r.o. a nie žalovanej 1/. Dom mohla priamo
predať aj spoločnosť ri house s.r.o., ktorá podľa tvrdení žalovaných bola jeho vlastníkom a nemusela sa

uzatvárať zmluva o dielo, a to navyše v čase, keď dielo bolo už vyhotovené (február 2018), pričom tak
ako bolo vyššie konštatované, v zmluve je ako začiatok diela uvedený mesiac marec 2018. Žalovaná
1/ vôbec neuviedla, v akej výške investovala finančné prostriedky do spoločnosti ri house s.r.o. a na
základe akého dôvodu, keď ako spoločník v nej začala figurovať až od 13.09.2019. V tejto súvislosti
súd poukázal aj na to, že od 01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení
platieb v hotovosti, ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15.000 eur, ak ide

o platby medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi a ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby
fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo právnická
osoba, platba v hotovosti nesmie presiahnuť sumu 5.000 eur, pričom zákon zakazuje akékoľvek platby v
hotovosti bez ohľadu na ich právny dôvod, okrem výnimiek presne definovaných v zákone. Otázne je tiež
aj to, prečo spol. ri house s.r.o. ako zhotoviteľ diela neuzatvorila zmluvu o dielo so žalovaným 2/, ktorý

bol v čase uzatvárania zmluvy o dielo dňa 21.03.2018 stavebníkom diela. K prevodu práv a povinností
stavebníkažalovaného2/nažalovanú1/malodôjsťaž09.05.2018.Vrozhodnutíododatočnompovolení
stavby zo dňa 20.06.2018 je už ako stavebník označená žalovaná 1/, a to z dôvodu zmeny vlastníka
pozemku a zmluvy o prevode práv a povinností stavebníka zo dňa 09.05.2018 z pôvodného stavebníka
žalovaného 2/ na žalovanú 1/.

11. Vo vzťahu k námietke žalovaného 2/, že sporné nehnuteľnosti slúžili len na výkon jeho podnikateľskej
činnosti (na výkon jeho povolania) súd uviedol, že pre úvahu o vylúčení veci z BSM z dôvodu, že
podľa svojej povahy slúži výkonu povolania jedného z manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka) nie je
rozhodujúce, či vec bola určená „výlučne“ pre výkon povolania len jedného z manželov, ale na aký účel

vec v súlade s vôľou oboch účastníkov skutočne (fakticky) slúžila a či neslúžila aj druhému manželovi. Z
obsahu spisu ako aj z vyjadrenia žalobkyne či z konania žalovaného 2/ pred stavebným úradom (podanie
žiadosti o dodatočné povolenie ako fyzická osoba) alebo v rámci konania o priestupku (za stavebnú
činnosť bez stavebného povolenia, kde úrad konal so žalovaným 2/ ako s fyzickou osobou) vyplýva, že
sporné nehnuteľnosti neslúžili výlučne len žalovanému 2/, ale aj žalobkyni, ktorá v priebehu celého sporu

zotrvala na svojom tvrdení, že predmetná nehnuteľnosť bola určená na ich spoločné bývanie, pričom
žalovaný 2/ tieto skutočnosti dostatočnými dôkazmi nerozporoval.

12. Zákon poskytuje manželom ochranu v prípade, ak niektorý z manželov koná nie v bežnej veci bez
súhlasu druhého manžela. Takýto úkon sa spája s následkom relatívnej neplatnosti. Manžel dotknutý

neplatnosťou sa môže domáhať svojho práva prostredníctvom dovolania sa relatívnej neplatnosti, čo
bolo uskutočnené aj v tomto prípade. Pokiaľ išlo o zmluvu o prevode práv a povinností stavebníka
uzatvorenú medzi žalovaným 2/ a žalovanou 1/ dňa 09.05.2018 ohľadom predmetných nehnuteľností,
ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa dovolala, súd ju považoval za absolútne neplatný právny
úkon, keďže predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a

žalovaného 2/, ktorý nedisponoval súhlasom žalobkyne na prevod predmetných nehnuteľností. Keďže
nešlo o bežnú vec, na realizáciu takéhoto úkonu bol potrebný súhlas oboch manželov, a teda aj
žalobkyne ako manželky žalovaného 2/. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobe žalobkyne vyhovel
a určil, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí navrhli napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietali, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP). Uviedli, že sporná nehnuteľnosť je vlastníctvom
spoločnosti ri house, s.r.o., a preto nebola splnená nielen aktívna vecná legitimácia na strane

žalobkyne, ale predovšetkým pasívna vecná legitimácia na starne žalovaných. Súd sa nijakým
spôsobom nezaoberal problematikou výkladu nimi uvádzaných zákonných ustanovení, a to § 132 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 542 až 545 Obchodného zákonníka a výkladovými pravidlami k § 88a
stavebného zákona. Pokiaľ ide o § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd sa nezaoberal originárnymspôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva napriek tomu, že z uvedeného ustanovenia v spojení
s ustanoveniami § 542 až 545 Obchodného zákonníka vyplýva, kedy vlastníctvo a zároveň akým
spôsobom vzniká, pričom je zrejmé, že práve zhotoviteľovi až do momentu riadneho prebratia diela

objednávateľom, patrí vlastnícke právo k veci, ktorú zhotovil; v tomto prípade tak vlastnícke právo patrí
spoločnosti ri house, s.r.o., ako zhotoviteľovi spornej nehnuteľnosti. V danom prípade bola predmetná
nehnuteľnosť nadobudnutá originárne a na túto nehnuteľnosť neboli použité žiadne finančné prostriedky,
ktoré by patrili do masy BSM. Zároveň nemohlo dôjsť ani k zmiešaniu finančných prostriedkov, ak všetky
náklady na výstavbu a realizáciu stavby znášala spoločnosť ri house s.r.o. V Obchodnom zákonníku sú

otázky vlastníckeho práva riešené v ustanoveniach § 542 až § 545, a okrem úpravy vlastníckeho práva
sa v týchto ustanoveniach rieši prechod nebezpečenstva škody na zhotovovanej (a opravovanej) veci.
V Obchodnom zákonníku platí základný princíp (ktorý je v zásade akceptovaný aj občianskym právom),
že vlastnícke právo k zhotovovanej veci má zhotoviteľ. Zhotoviteľ – spoločnosť ri house, s.r.o. bola
vlastníkom sporovej nehnuteľnosti rodinného domu v čase realizácie jeho výstavby a vlastnícke právo
nadobudla originárnym spôsobom, jej zhotovením. Vytkol súdu, že na danú vec aplikoval ustanovenia §

143, § 145 až § 146 Občianskeho zákonníka, a nie ustanovenia § 542 až § 545 Obchodného zákonníka.
Súdy prehliadli vecné listinné dôkazy v ich prospech, pričom ich vyhodnotenie nezodpovedá ani len
obsahu týchto vecných listinných dôkazov, týkajúcich sa stavby spornej nehnuteľnosti, jej financovania
ako aj tvrdení predovšetkým na strane žalobkyne, ktoré boli či už konajúcim súdom, ale aj odvolacím
súdom vyhodnotené v rozpore s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v tomto spise, ale

aj v spise sp. zn. 18C/50/2018 a sp. zn. 10C/50/2018, pričom ich vyhodnotil nezákonným spôsobom.
Súd sa nezaoberal rozhodnutiami R 19/1960, R 42/1972, ani nezaujal stanovisko k judikatúre Súdneho
dvora EÚ vo veci C-464/01, Johan Gruber v. Bay Wa AG, „Osoba, ktorá uzavrela zmluvu týkajúcu
sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemá právo dovolávať sa výhod vyplývajúcich z pravidiel

osobitnej právomoci platných pre spotrebiteľské záväzky, s výnimkou prípadu, že podnikateľský účel je
do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam,
pričom skutočnosť, že prevažuje nepodnikateľský aspekt nie je v tomto ohľade významná“. Všetky
nimi uvádzané ustanovenia zákonov a doktrinálne výklady k nim zo strany najvyšších súdnych autorít
tak, ako to aj predpokladá čl. 2 ods. 2 CSP, vo vzťahu k posúdeniu merita veci samej ostali bez

akéhokoľvek zdôvodnenia, čo je predovšetkým formalistický až arbitrárny prístup konajúceho súdu
prvej inštancie. Do úvahy je potrebné vziať tri zákonné kritéria, ktoré určujú rozsah BSM. Je to časové
kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá vec nadobudla. Kritérium spôsobu nadobudnutia určitej
veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec manželia nadobudli, a kritérium spôsobu užívania veci,
pri ktorom je podstatné, akým spôsobom sa určitá vec užíva. Ani jedno z vyššie uvedených kritérií

nie je splnené pri danej nehnuteľnosti, keďže manželia nehnuteľnosť nenadobudli a ani žalovaný 2/
predmetnú nehnuteľnosť riadne nenadobudol, keďže na neho neprešlo zákonným spôsobom vlastnícke
právo k nej. Spochybnil svedeckú výpoveď svedkyne O. E., ktorá pred pojednávaním komunikovala
pred pojednávacou miestnosťou so žalobkyňou. Je preto pravdepodobné, až hraničiace s istotou, že
počas tejto komunikácie bola žalobkyňou ovplyvňovaná. Fotografie predložené žalobkyňou boli získané

nezákonným spôsobom, keďže boli vyžiadané od OÚ v G. postupom podľa zák. č. 211/2000 Z. z. o
slobodnomprístupekinformáciám,pričomOÚvG.nemaloprávnenieaanizákonnúpovinnosťfotografie
žalobkyni sprístupňovať, keďže tá nebola ani len účastníkom stavebného konania. Súd nezákonným
spôsobom hodnotil tento dôkaz, pričom sa s nimi nemal ani len oboznamovať, keďže fotografie neboli
získané zákonným spôsobom. Každý takýto dôkaz má byť z hodnotenia súdu vylúčený a nemá sa

naň prihliadať, čo bolo vo vzťahu k týmto fotografiám porušené. Nie je pravdou, čo uviedol súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku, že „Z LV č. XXXX pre k. ú. J. G. vyplýva, že vlastníkom predmetnej
parcely, na ktorej sa mala realizovať výstavba drevodomu, je žalobkyňa a žalovaný v 2/ rade v podiele
1/1 (BSM).“, pretože v čase realizácie stavby bol vlastníkom predmetnej parcely len žalovaný 2/. Právny
názorkonajúcehosúdukurčovacejžalobepovažujúzanepreskúmateľný,atozdôvodu,žeobsahujelen

všeobecné formulácie a úvahy súdu, ktoré sa netýkajú merita veci. Poukázali na nesprávnosť aplikácie
§ 137 písm. c) CSP konajúcim súdom prvej inštancie bez bližších výkladových pravidiel. Poukázali
na návrh žalobkyne vedený pod sp. zn. 16C/78/2020 pred Okresným súdom Nitra o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde samostatnou žalobou žalobkyňa žiada vyporiadať aj
predmetnú sporovú nehnuteľnosť. S poukazom na túto skutočnosť majú za to, že nie je daný naliehavý

právny záujem na strane žalobkyne, keďže nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 137 písm. c)
CSP, a rozhodnutie súdu v tejto veci nezabráni ďalšiemu súdnemu konaniu, ktoré je vedené pod sp. zn.
16C/78/2020. Nesúhlasili s bodom 25. odôvodnenia rozsudku, pretože žalovaný 2/ od začatia konania
trval na tom, že po celý čas realizácie stavby vystupoval ako konateľ spoločnosti ri house s.r.o., čovyplýva aj z predložených listinných dôkazov. Jedným z nich je aj zmluva o dielo, ktorú dňa 21.03.2018
uzavrela spoločnosť ri house s.r.o. (za ktorú konal žalovaný 2/) so žalovanou 1/. Súd pri hodnotení
dôkazu - dodatočného povolenia stavby Obce G. zo dňa 20.06.2018 nesprávne vyhodnotil tento dôkaz,

akdodatočnéstavebnépovolenieneobsahujeopisrozostavanostistavby.Podľasúdumalahrubástavba
exitovať už v mesiaci február 2018, hoci nie je identifikovaný jediný dôkaz, ktorý túto tézu aj potvrdzuje,
ak fotografie predložené žalobkyňou do konania boli získané nezákonným spôsobom a tie v ďalšom
konaní nemožno použiť a ani pristúpiť k ich hodnoteniu a zároveň tak svedkyňa O. E. mala uviesť také
skutočnosti, hoci na mieste sporovej stavby nebola a nezúčastnila sa ani len miestneho zisťovania a

štátneho stavebného dohľadu k sporovej stavbe, preto nemožno prijať tvrdenie konajúceho súdu za
správne a ustálené, že hrubá stavba mala už existovať vo februári 2018. Z výpisov z účtov spoločnosti ri
house, s.r.o. ako aj faktúr vystavených tejto spoločnosti vyplýva, že zhotoviteľom spornej nehnuteľnosti
je spoločnosť ri house, s.r.o. Súd poukázal na časový nesúlad vystavených faktúr, avšak opomenul
tú skutočnosť, že počas konania doložili faktúry vzťahujúce sa k spornej nehnuteľnosti, pričom všetky
relevantné faktúry boli hradené z účtu spoločnosti ri house, s.r.o., k čomu predložili aj bankové transfery

vzťahujúce sa k úhradám týchto faktúr k danej nehnuteľnosti. Poukázal na faktúru spoločnosti LEGA,
a.s., o ktorej súdy v hodnotiacich úsudkoch uviedli, že spoločnosť LEGA, a.s. fakturovala spoločnosti
ri house, s.r.o. zálohu na materiál rodinného domu v F., čo je v príkrom rozpore s listinným dôkazom
predložený ešte pred súdom prvej inštancie v pôvodnom konaní spolu s komunikáciou účtovníčky
spoločnosti LEGA, a.s., že došlo na jej strane k pochybeniu a túto predmetnú faktúru opravila. Súd

nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď uviedol, že nehnuteľnosť mala byť určená na spoločné bývanie so
žalovaným2/,pretožežalobkyňatvrdilaoviacerýchnehnuteľnostiachsúčasne,žemalibyťpoužívanéza
účelom spoločného bývania so žalovaným 2/. Tiež z vyjadrenia žalobkyne pred OČTK dňa 16.04.2018
je zrejmé, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že nehnuteľnosti, ktoré stavala spoločnosť ri house s.r.o.,
a ktorej konateľom bol žalovaný 2/, sú určené na predaj a nikdy neboli určené na spoločné bývanie

žalobkyne a žalovaného 2/. Stavebníkom a vlastníkom stavby môžu byť dva rôzne subjekty a nemusia
byť totožné v jednej osobe. V konaní bolo preukázané, že originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva svedčí ri house, s.r.o., ktorý je iným právnym subjektom a preto nemožno ani len v tomto smere
a v súlade so zásadami podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvodzovať vlastnícke právo od
stavebného povolenia, resp. od kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa preukazuje výlučne povolenie na

užívanie stavby a nie vlastnícke právo ako vecné právo k nehnuteľnej veci. Záverom uviedli, že pre
nesplnenie procesných podmienok podľa § 137 CSP je potrebné žalobu z procesných dôvodov v celom
rozsahu zamietnuť.

14. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.
3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký

ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého,
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa obsahu spisu sa žalobkyňa domáhala určenia, že v bode 1. označená nehnuteľnosť patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 2/. Za podstatnú považovala tú
skutočnosť, že žalovaný 2/ v čase trvania ich manželstva postavil ako stavebník hrubú stavbu rodinného
domu v G., ktorú mohol previesť na žalovanú 1/ len na základe vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, a nie zmluvou o prevode práv a povinností stavebníka. Zmluvu o dielo zo dňa 21.03.2018

ako aj zmluvu o prevode práv a povinností stavebníka zo dňa 09.05.2018 považovala za neplatné.
Tvrdila, že spoločnosť ri house s.r.o. mohla byť zhotoviteľom diela, ale v žiadnom prípade nebola jeho
vlastníkom, týmto bol práve žalovaný 2/, čo vyplýva z viacerých listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v spise (žiadosť žalovaného 2/ o dodatočné stavebné povolenie, zápisnica s rukou napísaným textom
a podpisom žalovaného 2/, celkové vystupovanie žalovaného 2/ pred pracovníkmi obce).

17. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že k vzniku stavby došlo za
trvania manželstva a BSM žalobkyne a žalovaného 2/. Sporná stavba bola predmetom ich vlastníctva a
nedošlo k žiadnemu právne relevantnému dispozičnému úkonu, ktorého dôsledkom by bol prevod tejtostavby ako predmetu ich vlastníctva. Zmluvu o prevode práv a povinností stavebníka uzatvorenú medzi
žalovaným 2/ a žalovanou 1/ dňa 09.05.2018 považoval za neplatný právny úkon, keďže predmetné
nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 2/, ktorý

nedisponoval súhlasom žalobkyne na prevod predmetných nehnuteľností. Súd preto žalobe vyhovel
a určil, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

18. Keďže odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, nepovažuje
za potrebné opätovne poukazovať na rovnaké dôvody, ktoré už uviedol súd vo svojom odôvodnení,

avšak viazaný dôvodmi odvolania sa snažil zodpovedať predovšetkým námietky vznesené odvolateľmi
v odvolaní. Žalovaní v odvolaní namietali, že sporná nehnuteľnosť je vlastníctvom spoločnosti ri house,
s.r.o., a preto nebola splnená nielen aktívna vecná legitimácia na strane žalobkyne, ale predovšetkým
pasívna vecná legitimácia na strane žalovaných.

19. Vecná legitimácia či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní

rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
ktorému svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Keďže žalobkyňa v konaní tvrdí, že sporná nehnuteľnosť
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je práve ona ako bývalá manželka žalovaného

2/ oprávnená podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM. Z uvedeného dôvodu je teda
aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby. Pasívne vecne legitimovaným v spore, ktorého obsahom
bolo práve určenie, že vec patrí do BSM, nemohol byť nikto iný, ako bývalý manžel žalobkyne, keďže
práve medzi manželmi vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Z dôvodu, že rozhodnutím
Obce G. zo dňa 20.06.2018 bolo žalovanej 1/ ako stavebníkovi vydané dodatočné stavebné povolenie

stavby rodinného domu, bolo potrebné, aby v konaní vystupovala aj žalovaná 1/, a teda pasívna vecná
legitimácia sa vzťahuje aj na ňu. Aktuálne je žalovaná 1/ vedená na LV č. XXXX pre kat. úz. J. G. ako
výlučná vlastníčka rodinného domu s. č. XXX na parc. č. XXX/X (č. l. 742 spisu).

20. Žalovaní súdu ďalej vytýkali, že sa nezaoberal problematikou výkladu nimi uvádzaných zákonných

ustanovení, a to § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 542 až § 545 Obchodného zákonníka a
výkladovými pravidlami k § 88a Stavebného zákona. Z ustanovení § 542 až § 545 Obchodného
zákonníka pritom vyplýva, že vlastnícke právo k veci patrí práve zhotoviteľovi až do momentu riadneho
prebratiadielaobjednávateľom.Vlastníckeprávopretopatríspoločnostirihouse,s.r.o.,akozhotoviteľovi
spornej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa podľa názoru súdu veľmi podrobne vysporiadal so

skutkovými tvrdeniami strán sporu a s vykonanými dôkazmi, tieto posúdil jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti ako mu to ukladá ustanovenie § 191 ods. 1 CSP. Svoje právne závery dostatočne odôvodnil
citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a stavebného zákona. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku rozhodnutie súdu
prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné otázky a námietky, ktoré boli predmetom sporu,

jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, nie je arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie na daný skutkový
stav aplikoval správne ustanovenia zákona, ktorých aplikáciu tiež vysvetlil; odvolaciemu súdu preto
nebolo zrejmé, čo mali žalovaní na mysli, keď v odvolaní uviedli, že súd sa nezaoberal problematikou
výkladu nimi uvádzaných zákonných ustanovení. Súd jasne zdôvodnil, z akých vykonaných dôkazov

a ustanovení zákona vychádzal pri určení vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, pričom spoločnosť ri
house, s.r.o. za vlastníka nehnuteľnosti nepovažoval, a to napriek tomu, že žalovaní už v priebehu
konania poukazovali na ustanovenia § 542 až § 545 Obchodného zákonníka, podľa ktorých odvodzovali
vlastnícke právo spoločnosti ri house, s.r.o., ako zhotoviteľa spornej nehnuteľnosti.

21. Podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho
pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na
zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Súd prvej inštancie mal preukázané,
že stavba existovala už v mesiaci február 2018, bola postavená na pozemku objednávateľa, ktorým bol
žalovaný 2/ ako fyzická osoba, ktorý bol zároveň v zmysle citovaného ustanovenia aj jej vlastníkom. Ani

zo žalovanými uvádzaných stanovení Obchodného zákonníka nevyplýva, že by vlastníkom rodinnému
domu mala byť spoločnosť ri house, s.r.o. ako stavebník. Tá totiž mala byť stavebníkom až na základe
zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 21.03.2018 so žalovanou 1/ ako objednávateľom, pričom podľa názoru
odvolacieho súdu bola uvedená zmluva len účelovo vyhotovená, keďže rodinný dom, ako vyplýva zosamotného prehlásenia žalovaného 2/ v žiadosti o dodatočné povolenie (rozostavanej – dokončenej)
stavby podľa § 88, § 88a stavebného zákona, už v čase jej uzavretia stál. Sám žalovaný 2/, označený
v žiadosti zo dňa 12.02.2018 ako stavebník (vlastník stavby), v žiadosti uviedol, že na stavbe sú

dokončené prvky hrubej stavby. Nebol preto dôvod dňa 21.03.2018 uzatvárať zmluvu o dielo medzi
spoločnosťou ri house, s.r.o. a žalovanou 1/, keďže hrubá stavba domu bola postavená už vo februári
2018. Navyše žalovaná 1/ v tom čase nebola ani vlastníkom pozemku, na ktorom sa podľa zmluvy malo
stavať.Včaseuzatváraniazmluvyodielodňa21.03.2018bolstavebníkomprávežalovaný2/,čovyplýva
aj z už vyššie uvedenej žiadosti o dodatočné povolenie (rozostavanej – dokončenej) stavby. Účelovosť

zmluvy zo dňa 21.03.2018 je zrejmá aj z jej obsahu, kde v článku III bodu 3.1 sa strany sporu mali
dohodnúť na začatí predmetu diela v marci 2018, pričom dielo už v tom čase bolo vyhotovené. Tiež
podľa čl. IV bod 4.1 mala žalovaná 1/ ako objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi celkovú cenu diela 80.400
eur z predaja drevodomu na kľúč. Žalovaná 1/ na pojednávaní konanom dňa 25.11.2021 (č. l. 521 spisu)
uviedla, že zmluvu o dielo zo dňa uzatvorila z dôvodu, že v ri house s.r.o. mala zainvestované peniaze
a týmto spôsobom si ich chcela chrániť. Ona mala byť vlastníkom, ale dohodli sa, že vlastníkom sa pri

predaji domu stane iný človek. Z uvedeného tvrdenia žalovanej nie je vôbec zrejmé, ako boli chránené
jej investície do spoločnosti ri house s.r.o., keď kúpna cena mala byť pri predaji tretej osobe vyplatená
priamospoločnostirihouses.r.o.Domtedamohlapriamopredaťajspoločnosťrihouses.r.o.,ktorápodľa
tvrdení žalovaných bola jeho vlastníkom a nemusela sa uzatvárať zmluva o dielo, a to navyše v čase,
keď dielo bolo už vyhotovené (február 2018), pričom v zmluve je ako začiatok diela uvedený mesiac

marec 2018. Žalovaná 1/ vôbec neuviedla v akej výške investovala finančné prostriedky do spoločnosti
ri house s.r.o. a z akého dôvodu, keď ako spoločník v nej začala figurovať až od 13.09.2019. V tejto
súvislosti je dôležité poukázať aj na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb
v hotovosti, podľa ktorého je zakázaná platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5.000 eur, ak odsek
2 neustanovuje inak. Odsek 2 citovaného paragrafového znenia zákona zakazuje platbu v hotovosti,

ktorej hodnota prevyšuje 15.000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.

22. Žalovaná 1/ sa snažila vysvetliť dôvody, ktoré mali viesť k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o dielo,
avšak kroky, ktoré žalovaní podnikali po vyhotovení diela (február 2018) potom, ako si zrejme uvedomili,
že stavebníkom je žalovaný 2/ ako fyzická osoba, nedávali žiadny zmysel a logicky na seba nijako

nenadväzovali; pričom uvedené rozpory neodstránili ani v samotnom konaní, v ktorom nevysvetlili svoj
postup, ktorý viedol k uzatvoreniu zmluvy o dielo v čase, keď už bolo dielo vyhotovené.

23. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného 2/, že pred stavebným úradom vystupoval ako konateľ obchodnej
spoločnosti ri house s.r.o., o ktorej tvrdil, že práve táto mala byť vlastníkom spornej novostavby. Ako

vyplýva zo spisu, spoločnosť ri house s.r.o. vznikla v roku 2016 a konateľovi a spoločníkovi, ktorým
bol žalovaný 2/ muselo byť z dovtedajšej činnosti spoločnosti zrejmé, že pokiaľ má v obchodných
vzťahoch vystupovať spoločnosť ri house s.r.o., je potrebné aby v nich aj figurovala riadnym označením.
V takom prípade mohol za spoločnosť konať konateľ. Ak však v podstatných dokladoch absentovalo
označenie obchodnej spoločnosti, nie je možné prijať záver, že žalovaný 2/ vystupoval ako konateľ

uvedenej spoločnosti. Z dôkazov nachádzajúcich sa v spise práveže vyplýva, že žalovaný 2/ vystupoval
ako fyzická osoba sám za seba. Uvedené vyplýva zo žiadosti o dodatočné povolenie stavby zo dňa
12.02.2018, kde sám žalovaný 2/ v kolónke názov stavebníka (vlastníka stavby) uviedol svoje meno I.
B., bez označenia spoločnosti, za ktorú by vystupoval ako konateľ. Žalovaný bol v tom čase vedený
v LV aj ako vlastník pozemku, na ktorom bola novostavba postavená. Podľa § 58 ods. 2 stavebného

zákona musí stavebník preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa
§ 139 ods. 1 tohto zákona. Žalovaný 2/, ktorý bol stavebníkom a zároveň aj vlastníkom pozemku,
nemusel preukazovať iné právo, ktoré má na mysli ustanovenie § 139 ods. 1 zákona. Keďže žalovaný
2/ postavil hrubú stavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, prebehlo na stavebnom úrade
konanie o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a stavebného zákona. Stavebný úrad v uvedenom

konaní o dodatočné povolenie stavby koná s vlastníkom stavby, čo vyplýva z ustanovenia § 88a ods.
1, 2, 3 zákona. V danom prípade konal stavebný úrad so žalovaným ako s fyzickou osobou, ktorý
bol v zmysle zákona nielen stavebníkom, ale aj vlastníkom stavby, inak by s ním nemohol stavebný
úrad konať tak, ako to má na mysli ustanovenie § 88a citovaného zákona. Rovnako zo zápisnice
o prejednaní stavebného priestupku (č. l. 357 spisu) vyplýva, že stavebný úrad konal so žalovaným

ako s fyzickou osobou. Nebolo chybou stavebného úradu, ako sa to snažili žalovaní pred súdom prvej
inštancie prezentovať, že stavebný úrad nezisťoval, kto je vlastníkom stavby. Stavebný úrad konal
so stavebníkom (vlastníkom stavby) tak, ako sa sám žalovaný 2/ označil v žiadosti (č. l. 311 spisu)
a zároveň konal aj s vlastníkom pozemku, na ktorom sa stavba postavila. Nemal žiadny dôvod zisťovať,či stavebníkom nie je niekto iný, ako vlastník pozemku. Zodpovednosť predsa bola na žalovanom 2/,
a pokiaľ on neuviedol iného stavebníka, ale sám sa za neho označil, stavebný úrad nemal najmenší
dôvod spochybňovať stavebníka, ktorý bol zároveň aj vlastníkom pozemku, pretože v opačnom prípade

by bolo potrebné dokladovať vzťah stavebníka k pozemku žalovaného 2/.

24. Žalovaní v odvolaní tiež tvrdili, že na výstavbu nehnuteľnosti neboli použité žiadne finančné
prostriedky, ktoré by patrili do masy BSM. Nemohlo dôjsť ani k zmiešaniu finančných prostriedkov, keďže
všetkynákladynavýstavbuarealizáciustavbyznášalaspoločnosťrihouses.r.o.Akoužuviedolodvolací

súd vo svojom zrušujúcom uznesení a následne aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, žalovaní
produkovali množstvo listinných dôkazov v podobe výpisov z účtov spoločnosti ri house s.r.o. ako aj
faktúr vystavených tejto spoločnosti, ktorými sa snažili preukázať, že stavba bola financovaná práve
z prostriedkov tejto spoločnosti a uvedená spoločnosť bola aj jej vlastníkom. Z faktúr, ktoré mali ich
tvrdenia o financovaní stavby potvrdiť, vystavených dodávateľmi F. L., AMEXX s.r.o., STAVIVO, s.r.o.,
STRECHY BRATH, s.r.o., LEGA, a.s. (č. l. 201 spisu), F. M., ALFA-NUM B. J. N., L. L., však vôbec

nevyplýva, že súviseli so stavbou sporného drevodomu v G.. Tiež z faktúry a predfaktúry spoločnosti
LEGA, a.s. (č. l. 174, 192) najskôr vyplývalo, že spoločnosť fakturovala spoločnosti ri house s.r.o. zálohu
na materiál rodinného domu v F., hoci neskôr bola vyhotovená nová faktúra (č. l. 193 spisu) s tým,
že nešlo o dom v F., ale v G., pričom v tejto faktúre už spoločnosť LEGA, a.s. fakturovala stavebné
práce na stavbe RD Laura (nie stavebný materiál), a to s dátumom splatnosti 28.12.2017. Rovnako

nedôveryhodne (okrem toho, že vôbec nepreukazuje súvis so spornou stavbou) vyznieva aj faktúra od
dodávateľa STRECHY BRATH, s.r.o., keďže strecha mala byť dodaná 02.11.2017, avšak podľa zmluvy
o dielo uzavretej medzi LEGA, a.s. a ri house s.r.o. mali byť stavebné práce zahájené až 01.12.2017
a podľa preberacieho protokolu ukončené dňa 14.12.2017. Obdobne je to s faktúrou spoločnosti AMEXX
s.r.o. (č. l. 186 spisu), ktorá okrem toho, že vôbec nepreukazuje súvis so spornou stavbou, fakturuje

dodanie 5 ks diaľkových ovládačov v celkovej hodnote 1.800 eur, a to v polovici novembra 2017, pričom
stavebné práce sa začali až 01.12.2017. Z dôkazov nachádzajúcich sa v spise tiež nie je zrejmé, že
dielo bolo riadne zaúčtované v účtovníctve ri house s.r.o. Zo zoznamu vydaných faktúr (č. l. 417 spisu)
zase súd zistil, že spoločnosť LEGA, a.s. vystavila spoločnosti ri house s.r.o. faktúry, avšak viacero
z nich predchádzalo obdobiu začatia výstavby drevodomu v G.. Išlo o faktúry z apríla, mája, júna 2017.

Dobropis k faktúre zo dňa 31.12.2016 sa dokonca vzťahuje na práce vykonané koncom roka 2016 na
stavbe rodinného domu a garáže v E.. Podľa svedkyne O. E. postavil žalovaný 2/ v obci minimálne 3
domy. Rovnako svedok B. C. L. uviedol, že spolu so žalovaným realizovali asi 2 až 3 domy. Vychádzajúc
zo zmluvy o dielo uzavretej medzi LEGA, a.s. a ri house s.r.o. bola dohodnutá cena diela 19.945,50
eura bez DPH. Podľa zmluvy o dielo uzavretej dňa 21.03.2018 medzi žalovanou 1/ a ri house s.r.o.

predstavovala cena diela sumu 80.400 eur s DPH. Z predložených troch faktúr ako aj z pohybov na účte
spoločnosti ri house s.r.o. je zrejmé, že táto dňa 07.12.2017 uhradila zálohovú platbu vo výške 10.000
eur, dňa 31.01.2018 sumu 5.000 eur a dňa 27.02.2018 vo výške 4.945,40 eura. Podľa zmluvy o dielo zo
dňa 30.11.2017 (č. l. 400 spisu) sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ (ri house s.r.o.) poskytne
zhotoviteľovizálohuvovýške50%cenydielapredzahájenímprác.Zpreberaciehoprotokolustavebných

prác rodinného domu však vyplýva, že stavebné práce boli zahájené skôr (01.12.2017), ako došlo
k úhrade zálohy 10.000 eur (07.12.2017). Žalovaní predložili v konaní okrem týchto troch faktúr aj ďalšie
faktúry, ktorými sa snažili preukázať, že dielo financovala spoločnosť ri house s.r.o., avšak tieto faktúry
tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, nepreukazujú súvis so spornou stavbou a tiež predchádzali
zahájeniu stavebných prác drevodomu. Žalovaní teda nepreukázali, z akých finančných prostriedkov

bola financovaná celá suma diela, keďže nimi predložené vyššie uvádzané dôkazy nepreukazovali, že
by súviseli so stavbou sporného rodinného domu tak, ako to v konaní prezentovali.

25. Ak sú na výstavbu použité čo i len z časti finančné prostriedky patriace do BSM, stavba patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní nepreukázali,

že by výstavbu celej nehnuteľnosti financovali len z finančných prostriedkov spoločnosti ri house
s.r.o. Bolo na žalovanom 2/, aby preukázal, že výstavbu rodinného domu nefinancoval z prostriedkov
patriacich do BSM, resp. preukázal z akých prostriedkov financoval celú stavbu diela, keďže platí, že
ak bola stavba postavená za trvania manželstva hoci aj len z časti zo spoločných prostriedkov, patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na účasť iných osôb pri výstavbe. Ak boli na

nadobudnutie nehnuteľnosti použité z časti prostriedky z oddeleného majetku jedného z manželov a z
častiprostriedkypatriacedoichspoločnéhomajetku,dobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovpatrí
celá nehnuteľnosť, nie len jej ideálna časť zodpovedajúca hodnote použitých spoločných peňazí. Keďže
nehnuteľnosť bola žalovaným 2/ ako stavebníkom a vlastníkom pozemku vyhotovená počas trvaniamanželstva,pričomžalovaný2/vkonanínepreukázalsvojetvrdenia,ženehnuteľnosťfinancovalvýlučne
z finančných prostriedkov spoločnosti ri house s.r.o. alebo zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré
nepatrili do BSM, je potrebné prijať záver, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov žalobkyne a žalovaného 2/, a to bez ohľadu na to, či bola nehnuteľnosť postavená za účelom
spoločného bývania v nej, čo žalovaný 2/ spochybňoval. Nie je preto možné sa stotožniť s konštatovaním
žalovaných, že súd nezohľadnil zákonné kritéria, ktoré určujú rozsah BSM.

26. Súd prvej inštancie posúdil všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a preto nie je dôvodné

tvrdenie žalovaných, že boli prehliadnuté listinné dôkazy svedčiace v ich prospech, a že vyhodnotenie
listín nezodpovedá ich obsahu. Naopak, boli to práve žalovaní, ktorí na mnohé nimi predložené dôkazy,
ktoré svedčali v ich neprospech, a na ktoré poukázal aj odvolací súd vo svojom zrušujúcim uznesení,
vôbec nereflektovali a rozpory neobjasnili a neodstránili.

27. Žalovaní tiež namietali, že súd sa nezaoberal rozhodnutiami R 19/1960, R 42/1972, ani nezaujal

stanovisko k judikatúre Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01, Johan Gruber v. Bay Wa AG. Bližšie
však v odvolaní neobjasnil, a to konkrétne vo vzťahu k prejednávanej veci, či boli toho názoru, že súd
nerozhodol v súlade s uvedenými rozhodnutiami, a ak áno, tak v čom sa prípadne odklonil. Viaceré
námietky žalovaných v odvolaní boli formulované len veľmi všeobecne, bez jasnej špecifikácie, čo
konkrétne odvolatelia namietajú. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie

nevybočuje z rámca rozhodnutí, na ktoré odvolatelia poukázali. Podľa platnej judikatúry a súdnej praxe
(vrátane tej, na ktorú poukázali odvolatelia), pri nadobúdaní veci do bezpodielového spoluvlastníctva
treba vychádzať zo zásady, že pokiaľ za trvania manželstva bola vec nadobudnutá jednak z
prostriedkov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. zo spoločných prostriedkov
a jednak z prostriedkov patriacich výlučne niektorému z manželov (získaných dedením, darovaním

a podobne), stáva sa takáto vec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To isté platí aj
v prípade, ak by boli na nákup veci použité prostriedky získané z výťažku z predaja veci patriacej do
výlučného vlastníctva niektorého z manželov a čiastočne použité spoločné prostriedky bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

28.ŽalovaníspochybnilitieždôveryhodnosťsvedkyneO.E.,ktorámalapredpojednávacoumiestnosťou
komunikovať so žalobkyňou. Vyvodili, že počas tejto komunikácie bola žalobkyňou ovplyvňovaná.
Namietali, že OÚ v G. nemal oprávnenie a ani zákonnú povinnosť žalobkyni sprístupňovať fotografie.
Fotografie neboli získané zákonným spôsobom a súd nemal na ne prihliadať. K uvedeným námietkam
odvolací súd uvádza, že žalovaní v priebehu celého konania nenamietali, že by išlo o nezákonne získaný

dôkaz, tento bol preto v konaní riadne vykonaný v súlade s CSP. Odhliadnuc od fotografií a tiež výpovede
svedkyne, ktorú žalovaní spochybňujú len preto, že mala pred pojednávacou miestnosťou komunikovať
so žalobkyňou, je v danom prípade najpodstatnejšia predovšetkým tá skutočnosť, že sám žalovaný 2/
v žiadosti o dodatočné povolenie (rozostavanej – skončenej) stavby zo dňa 12.02.2018 ako stavebník
(vlastník stavby) v žiadosti uviedol, že na stavbe sú dokončené prvky hrubej stavby. Z uvedenej žiadosti

je preto zrejmé, že hrubá stavba už dňa 12.02.2018 existovala. Súd prvej inštancie pri závere o existencii
hrubej stavby vychádzal najmä zo samotného vyhlásenia žalovaného 2/ v predmetnej žiadosti, ktoré
bolo najpodstatnejším dôkazom produkovaným priamo žalovaným 2/. Sami žalovaní vo vyjadrení zo dňa
08.06.2021 (č. l. 394 spisu) uviedli, že podľa zmluvy o dielo zo dňa 30.11.2017 mala spoločnosť LEGA,
a.s. vykonať práce na stavbe „konštrukcie obvodových stien, konštrukcie priečok a konštrukcia krovu“

na rodinnom dome LAURA v G., pričom práce boli zahájené 01.12.2017 a ukončené 14.12.2017. Hrubá
stavba tak podľa vyjadrení samotných žalovaných existovala dokonca ešte pred februárom 2018.

29. Žalovaní tiež namietali, že nie je pravdou, čo uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, že
„Z LV č. XXXX pre k. ú. J. G. vyplýva, že vlastníkom predmetnej parcely, na ktorej sa mala realizovať

výstavba drevodomu, je žalobkyňa a žalovaný v 2. rade v podiele 1/1 (BSM).“, pretože v čase realizácie
stavby bol vlastníkom predmetnej parcely len žalovaný 2/. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
konštatoval len aktuálny stav, z citovaného odôvodnenia súdu však nevyplýva, že v čase výstavby
boli obaja manželia vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci, ako sa to snažia prezentovať žalovaní.
V súčasnosti však žalobkyňa a žalovaný 2/ figurujú na LV č. XXXX (č. l. 744 spisu) ako bezpodieloví

spoluvlastníci pozemku parc. č. XXX/X, na ktorom je rodinný dom postavený, a to na základe rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 7C/99/2018-165 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
6Co/77/2019-234.30. Poukázali aj na konanie vedené pod sp. zn. 16C/78/2020 pred Okresným súdom Nitra o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom žalobkyňa žiada vyporiadať aj spornú
nehnuteľnosť. Majú za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na strane žalobkyne, keďže nie sú

splnené podmienky pre postup podľa § 137 písm. c) CSP. Konanie o vyporiadanie BSM nebráni tomu,
aby sa viedlo konanie o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Túto otázku
je možné riešiť aj ako predbežnú v rámci samotného konania o vyporiadaní BSM. V danom prípade sa
však konanie sp. zn. 7C/39/2019 začalo skôr ako konanie o vyporiadanie BSM, bolo vykonané rozsiahle
dokazovanie, a preto nič nebráni tomu, aby sa vo veci právoplatne rozhodlo, pričom súd v konaní

o vyporiadanie BSM bude rozhodnutím, či vec patrí alebo nepatrí do BSM, viazaný. Uvedený postup je
v súlade aj so zásadou hospodárnosti konania. Naliehavosť na danom určení je daná, keďže žalobkyňa
tvrdí, že vec patrí do BSM, avšak z listu vlastníctva vyplýva niečo iné.

31. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov posúdil odvolanie žalovaných ako neopodstatnené,
stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o dôvodnosti podanej žaloby tak, ako to vyplýva

z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vo všeobecnosti v odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom
logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam
dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Napadnuté rozhodnutie
nevykazuje známky arbitrárnosti a spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia zakotvené v § 220 ods. 2 CSP.
Preto dovolací súd rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP patrí
v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd vzhľadom na to podľa
§ 396 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).