Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 20, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010329
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2121010329.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaných: R. E., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom K. ulica XXX/X, A., a Z. N., nar. XX.XX.XXXX v
H., trvale bytom H. XXX/X, H., pre pokračovací prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1. R. K u r a ň, nar. XX.XX.XXXX v H.,
trvale bytom K. ulica XXX/X, A.,

2. Z. V a n k o, nar. XX.XX.XXXX v H.,
trvale bytom H. XXX/X, H.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

I.

obžalovaný R. E. v presne nezistenej dobe približne v období od dňa 01.10.2017 do dňa XX.XX.XXXX
v obci Z. na ulici E. č. XXX/XX, v logistickom sklade spoločnosti M. R. a.s., v ktorom v uvedenom čase
pracoval ako zamestnanec na pozícií skladník, si bližšie nezisteným spôsobom prisvojil uskladnený 1
ks kuchynského robota zn. C. Z v hodnote XXX,XX Eur, čím uvedeným konaním spôsobil spoločnosti
M. R. a.s., S., ul. C. č. XX/a, P.: XX XXX XXX, škodu vo výške 168,21 Eur,

II.
obžalovaný R. E. dňa XX.XX.XXXX v čase od 13:30 hod. do 15:34 hod. v obci Z. na ulici E. č. XXX/

XX, v logistickom sklade spoločnosti M. R. a.s., v ktorom v uvedenom čase pracoval ako zamestnanec
na pozícií skladník, si prisvojil uskladnený X ks televízora F.-F. značky LG XXUJXXXV v hodnote 459,-
Eur, tým spôsobom, že sa vopred dohodol s obžalovaným Z. N., ktorý ako vodič vykonával nákladným
vozidlom s evidenčným číslom H externú prepravu tovaru pre spoločnosť M. R. a.s., na tom, že X ks
televízora F.-F. značky LG XXUJXXXV s jeho pomocou vyvezie z areálu spoločnosti M. R. a.s., načo
obžalovaný R. E. uvedený televízor bez zaevidovania neoprávnene vyskladnil a spolu s ďalším riadne
zaevidovaným tovarom určeným na expedíciu zo skladu naložil na ložnú plochu uvedeného nákladného

vozidla, následne obžalovaný Z. N. počas prepravy z Z. do H. do depa spoločnosti O. SK s.r.o., na
presne nezistenom mieste tento tovar vyložil, čím uvedeným konaním bola spôsobená spoločnosti M.
R. a.s., S., ul. C. č. XX/a, P.: XX XXX XXX, škoda vo výške 459,-Eur,

t e d a

1. obžalovaný R. E.

v bode I. a II.prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú,

2. obžalovaný Z. N.

v bode II.

úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, zadovážením prostriedkov, aby iný si

prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, pričom tak na cudzom majetku spôsobil malú škodu,

č í m s p á c h a l i

1. obžalovaný R. E.

v bode I. a II.

pokračovací prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona,

2. obžalovaný Z. N.

v bode II.

prečin sprenevera formou účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k §
213 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú :

1/ X. R. E.

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 56 ods. 1 Trestného
zákona súd ukladá obžalovanému peňažný trest vo výške 600,00 € (šesťsto eur).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

2/ Obžalovaný Z. N.

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 56 ods. 1 Trestného
zákona súd ukladá obžalovanému peňažný trest vo výške 250,00 € (dvestopäťdesiat eur).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaným ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému: obchodnej spoločnosti M. Technika a.s., so sídlom Bratislavská č. 11/a,
Piešťany, IČO: 36 228 389, škodu vo výške 459,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :S. X. prokuratúry R. podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu na obvinených: R. E., nar. XX.XX.XXXX v
H., trvale bytom K. ulica XXX/X, A., a Z. N., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H. XXX/X, H., pre
pokračovací prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, a prečin sprenevera formou

účastníctvaakopomocníkpodľa§21ods.1písm.d)Trestnéhozákonak§213ods.1Trestnéhozákona,
ktorý mal byť obvinenými spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Počas konania došlo k zmene samosudcu, s ktorou
vyjadril súhlas obžalovaný TX. Pretože súd nedisponoval súhlasom obžalovaného Z. N. so zmenou

samosudcu, súd hlavné pojednávanie vykonal znova s poukazom na § 277a ods. 1 Trestného poriadku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: prečítaná výpoveď obžalovaného R. E. (č. l. 312-315),
prečítaná výpoveď obžalovaného Z. N. (č. l. 57-61), výsluch svedkov Q. Z., A. O., P.. Z. C., P.. H. D.,
prečítaná výpoveď svedka Q. Z. (č. l. XXX-XXX), prečítaná výpoveď svedka A.. P. D. (č. l. 270-273),
prehratý kamerový záznam (č. l. 134), listinné dôkazy: zápisnice o vydaní veci (č. l. 131, 134), zápisnica

o vrátení veci (č. l. 133), výpis GPS (č. l. 135-136), naskladňovacie listy (č. l. 144-152), skladové karty (č.
l. 188-189), pracovná zmluva (č. l. 234), okamžité skončenie pracovného pomeru (č. l. 235-236), faktúra
č. XXXXXXXXXX (č. l. 275), trestné oznámenie z 12.03.2018 a príloha (č. l. 1,9), faktúra na TV S. (č.
l. 449), faktúry od M. (č. l. 305-310), zoznam tovaru z 23.04.2018 (č. l. 321), faktúry na spotrebiče (č. l.
322-354), faktúry (č. l. 386-397), lustrácie obžalovaných v T., lustrácie obžalovaných v registri obyvateľov

(RO), lustrácie obžalovaných v centrálnej databáze súdov (CDB), lustrácie obžalovaných v centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov (L.), lustrácie obžalovaných v agende dopravno-správnych
činnosti (DSC), a odpis obžalovaných z registra trestov (RT).

Súd odmietol vykonať dôkaz a to návrh prokuratúry na výsluch svedka Suminu v zmysle hlavného

pojednávania zo dňa 09.03.2023. K. K. nebol priamym svedkom skutku, a relevantné informácie, ktoré
zistil, poskytol svedkovi C., pričom išlo o technické informácie (výpisy GPS, fotografie), teda nešlo
o informácie alebo skutočnosti, ktoré by svedok vnímal vlastnými zmyslami. Z týchto dôvodov súd
nevzhliadol potrebu výsluchu svedka K..

K výroku o vine.

Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel
k záveru, že sú preukázané všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu sprenevera podľa
§ 213 ods. 1 Trestného zákona v bode I. a II. u obžalovaného R. E., a prečinu sprenevera formou

účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k § 213 ods. 1 Trestného zákona
v bode II. u obžalovaného Z. N., a to z nasledovných dôvodov.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 23.05.2016 (č. l. 234), uzatvorenej medzi M. R. a.s. ako zamestnávateľom
a R. E. ako zamestnancom, mal súd za preukázané, že medzi obžalovaným R. E. a poškodenou

obchodnou spoločnosťou M. R. a.s. vznikol pracovnoprávny vzťah. Na základe uvedenej zmluvy vznikol
obžalovanému pracovný pomer dňa 24.05.2016, bol pracovne zaradený ako skladník s miestom výkonu
práce M. R. a.s., E. 3, Z.. N. práce pre poškodeného potvrdil aj obžalovaný vo svojej výpovedi, v ktorej
uviedol, že v M. R. a.s. pracoval X roky a 2 mesiace, zhruba od roku 2016 do roku 2018. Obžalovaný mal
z titulu pracovného zaradenia spolu s ostatnými zamestnancami hmotnú spoluzodpovednosť za tovar

v sklade a hmotnú zodpovednosť za tovar, s ktorým pracuje, čo vyplýva z bodu 9 pracovnej zmluvy.
Pracovný pomer obžalovaného bol skončený na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa 19.06.2018 (č. l. 235-236), ktoré urobil poškodený.

Na základe uvedených dôkazov mal súd za preukázané, že v rozhodujúcom období od 01.10.2017 do

12.03.2018 bol obžalovaný v pracovnoprávnom vzťahu s poškodeným, z titulu ktorého bol zodpovedný
za zverené veci, a to za tovar, s ktorým prichádzal do kontaktu pri výkone práce.

Z faktúr na spotrebiče (č. l. 275, 322-354) v spojení so skladovými kartami (č. l. 188-189) mal súd za
preukázané, že poškodený vlastnil v rozhodnom čase tovar, a to kuchynský robot zn. C. Z (č. l. 188 a

327), a televízor F.-F. zn. LG XXUJXXXV (č. l. 189 a 275).

Z výpovede poškodeného A.. P. D., svedka P.. Z. C., zo zápisnice o trestnom oznámení spolu s prílohou
(č. l. 9), a zo zoznamu tovaru (č. l. 321), mal súd za preukázané, že u poškodeného chýba tovar, a toX ks kuchynský robot zn. C. Z a 1 ks televízor F.-F. zn. LG XXUJXXXV. V. skutočnosť potvrdili vo svojej
výpovedi uvedení svedkovia, pričom svedok C. tiež uviedol, že uvedenú skutočnosť zistili na základe
porovnania informácií v systéme a fyzického stavu v sklade, a táto skutočnosť vyplýva aj z uvedených

listín. Napokon táto skutočnosť v zásade zo strany obhajoby namietaná ani nebola, namietaná bola
úmyselná účasť obžalovaného E. na tom, že predmetné veci poškodeného chýbali.

Ku skutku I. súd ďalej uvádza nasledovné.

Vinu obžalovaného E. mal súd za preukázanú najmä tým, že sám obžalovaný kuchynský robot zn.
C. Z vydal, a to v zmysle zápisnice o vydaní veci zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 131), a táto vec bola
následne vrátená poškodenému v zmysle zápisnice o vrátení veci zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 133). Zo
zoznamu vecí od poškodeného vyplýva, že predmetný kuchynský robot chýbal v majetku poškodeného
od presne nezisteného dňa v období od 01.10.2017 do 12.03.2018. Obžalovaný kuchynský robot vydal
dňa 12.06.2018, teda po uvedenom období, a zároveň potom, ako bolo vo veci začaté trestné stíhanie.

Tieto časové súvislosti svedčia o tom, že vydaný kuchynský robot je ten, ktorý chýbal u poškodeného,
a zároveň, že k vydaniu veci došlo u obžalovaného v reakcii na prebiehajúce trestné konanie. Napokon
tieto listiny preukazujú aj to, že obžalovaný disponoval, teda mal v držbe predmetný kuchynský robot,
ktorý na druhej strane chýbal poškodenému. Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že si kuchynský robot od
poškodeného riadne zakúpil ako zamestnanec poškodeného, súd týmto tvrdeniam neuveril, v konaní

preukázané neboli, a súd ich považoval za účelové, urobené ako obranu v trestnom konaní. Je
pravdou, že obžalovaný nie je povinný ponechať si doklad preukazujúci kúpu uvedeného tovaru, a
zároveň nie je povinný ani preukazovať, že si tovar kúpil, pretože dôkazné bremeno nesú orgány
činné v trestnom konaní, a v konaní pred súdom prokurátor, ktorý musí preukázať, že obžalovaný
tovar odcudzil. Súd mal túto skutočnosť za preukázanú tým, že v konaní boli vykonané faktúry (č. l.

305-310, 386-397, 449), v zmysle ktorých obžalovaný naozaj od poškodeného určitý tovar zakúpil, avšak
predmetný kuchynský robot zn. C., a ani televízor zn. LG, sa v týchto listinách nenachádzajú. Faktúry
predložil aj sám poškodený, a súd v konaní nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by poškodený mal nejakým
spôsobom účelovo zamlčať predaj predmetného tovaru obžalovanému E., alebo účelovo selektovať,
ktoré faktúry súdu predloží a ktoré nie. K. C. vo svojej výpovedi potvrdil, že nenašli faktúru, na základe

ktorej by obžalovaný odkúpil kuchynský robot. Ak by aj poškodený mal takýto úmysel, nie je možné
rozumne vysvetliť, prečo by potom súdu predkladal akékoľvek faktúry, a namiesto toho by nežiadal
od obžalovaného väčšiu náhradu škody. Na druhej strane ak obžalovaný kuchynský robot skutočne
vlastnil, nie je možné rozumne vysvetliť, prečo následne nežiadal orgány činné v trestnom konaní o jeho
vrátenie, alebo prečo nepodal sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bol predmetný kuchynský robot vrátený

poškodenému, hoci k vydaniu uznesenia došlo o niekoľko dní po jeho vydaní. Pokiaľ obžalovaný E.
poukazoval na nátlak, ktorý mal byť na neho vyvíjaný, súd tieto tvrdenia posúdil ako účelové, nakoľko
tieto tvrdenia boli všeobecné, žiadnym spôsobom neboli preukázané, a obhajoba ani nevyvinula žiadnu
procesnú aktivitu smerom k preukázaniu týchto tvrdení, a v konaní neboli predložené žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali, že by obžalovaný ním opísanú situáciu nejakým spôsobom riešil; a zároveň

k uvádzanému nátlaku malo dôjsť predtým, ako bolo vydané uznesenie o vrátení veci, proti ktorému
obžalovaný E. sťažnosť nepodal.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôkazov, ktoré súd posúdil aj vo vzájomných súvislostiach, a na
základe prezentovaných úvah súdu, súd dospel k záveru, že nemá pochybnosti o tom, že predmetný

kuchynský robot odcudzil od poškodeného práve obžalovaný E..

Súd v bode I. upravil skutkovú vetu, kedy časť „tým spôsobom, že uvedeného robota zn. C. bez
zaevidovania neoprávnene zámerne vyskladnil a spolu s ďalším riadne zaevidovaným tovarom určeným
na expedíciu zo skladu naložil na ložnú plochu nákladného vozidla a za pomoci doposiaľ nezisteného

vodiča,ktorývykonávalexternúprepravu,vyviezolzareáluspoločnostiM.R.a.s.,anáslednesiobvinený
1 ks kuchynského robota zn. C. Z ponechal pre seba“ nahradil slovným spojením „si bližšie nezisteným
spôsobom prisvojil uskladnený 1 ks kuchynského robota zn. C. Z pretože spôsob, akým si obžalovaný
kuchynský robot prisvojil, v konaní preukázaný nebol, čím (ad maiori ad minus) nemohol byť preukázaný
ani spôsob, ktorý bol uvedený v obžalobe. Od skutočnosti, že obdobný spôsob bol preukázaný v bode II.,

nemožno bez ďalšieho odvodzovať, že rovnaký spôsob bol použitý aj v bode I. Pre vznik trestnoprávnej
zodpovednosti je však rozhodujúce to, že k odcudzeniu zverenej veci došlo, a nie spôsob, akým k tomu
došlo.Ku skutku II. súd ďalej uvádza nasledovné.

Z kamerových záznamov (č. l. 134) mal súd za preukázané, že dňa 01.02.2018 obžalovaný E. zložil

krabicu s televízorom zn. LG a umiestnil ju k ostatnému tovaru, ktorý následne svedkovia Z. a O.
odniesli spolu s ním k návesu kamiónu spoločnosti O., v ktorom bol obžalovaný N., a spoločne ho
tam naložili. Osoby, ktoré niesli tovar, ako aj osobu obžalovaného E., identifikoval sám obžalovaný E..
Totožnosť uvedených osôb bola potvrdená aj svedkami O. a C., ktorí obaja spoznali obžalovaného E.
na kamerových záznamoch ako osobu v reflexnej veste. Z týchto dôkazov má súd za preukázané, že

televízor zn. LG bol dňa 01.02.2018 naložený do návesu kamiónu, t. j. opustil priestory spoločnosti
poškodeného. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že účasť ďalších svedkov pri manipulácii s
televízorom zn. LG prišla až potom, ako bol televízor umiestnený k ostatnému tovaru na naloženie,
pričom na toto miesto ho priniesol sám obžalovaný. Preto ak obhajoba poukazovala na viacero osôb na
kamerovom zázname, podstatné je to, že televízor na naloženie pripravil sám obžalovaný E., a ďalšie
osoby s ním manipulovali až následne a len z toho dôvodu, že pomáhali obžalovanému E. naložiť všetok

tovar (aj iný ako televízor) na náves.

Súd ďalej poukazuje na výpoveď svedka C., z ktorej vyplýva, že obžalovaný E. vyskladnil televízor,
na ktorý nemal pokyn v systéme, ani v jeho čítačke čiarových kódov, zobral ho iniciatívne sám, a sám
ho aj naložil do návesu kamiónu. Z výpovede svedka C. tiež vyplýva, že svedok C. sa pozrel aj do

zoznamu vyskladneného tovaru obžalovaným E. za daný deň a nenašiel ani jeden televízor, a v daný
deň si ani jeden zákazník taký televízor neobjednal. Z naskladňovacích listov zo dňa 01.02.2018 (č.
l. 144-152), rovnako vyplýva, že sa v nich televízor zn. LG nenachádza. K., ktoré uvádza svedok C.,
vyplývajú aj z vykonaných kamerových záznamov, na ktorých je zaznamenaná činnosť obžalovaného
E. spočívajúca v manipulácii s televízorom zn. LG v predmetný deň. Táto skutočnosť napokon vyplýva

aj z výpovede obžalovaného E., ktorý uviedol „čo sa týka televízora, tu som normálne vyskladňoval čo
som mal, skenerom“ a „pípol som televízor, potvrdil som a dal som ho na plochu kde boli kusy a označil
som ho papierom.“

Je pravdou, že obžalovaný E., svedok Z. a svedok O. zhodne uviedli, že v systéme vyskladňovania

bol chaos a dochádzalo k omylom pri vyskladňovaní tovaru, avšak súd je toho názoru, že v prípade
obžalovaného E. a televízora zn. LG o omyl nešlo. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedka
C. a najmä na výpoveď samotného obžalovaného E.. K. C. vylúčil, že by mohlo ísť o omyl, pretože
skladník má vyskladňovať len to, čo mu ukazuje čítačka čiarových kódov. To má vyskladniť, ak urobil
niečo iné, nemohol sa pomýliť, pretože by to išiel potvrdiť v čítačke a čítačka by ho upozornila, že má

nesprávny tovar. H. ale súd poukazuje na výpoveď obžalovaného E., ktorý na otázku, či sa mu stalo,
že vyskladnil niečo naviac, odpovedal, že stalo sa mu to, vyskladnil manžety do strojčekov, jednalo sa o
menší predmet, to bol jediný prípad - teda televízor naviac nevyskladnil. A na otázku, či sa dalo rozlíšiť,
či vyskladňuje viac alebo jeden kus televízora, odpovedal, že pri televízoroch sa to dalo, niekomu sa
stalo, že mal vyskladniť dva televízory, ale vyskladnil tri, ale jemu osobne sa to nestalo.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že dňa 01.02.2018 televízor zn. LG vyskladnený byť
nemal, napriek tomu ho obžalovaný E. sám iniciatívne a bez pokynu vyskladnil, t. j. úmyselne, a nešlo
o omyl na strane obžalovaného E., pretože sám obžalovaný E. uviedol, že jemu sa takýto omyl nestal
a vedel rozlíšiť správny počet televízorov.

K účasti obžalovaného N. súd uvádza nasledovné.

Z vykonaných kamerových záznamov v spojení s výpoveďou obžalovaného E. mal súd za preukázané,
že osoba, ktorá sa nachádzala v úložnom priestore návesu dňa 01.02.2018, bol obžalovaný Z. N..

Skutočnosť, že obžalovaný N. vykonával nákladnú prepravu dňa 01.02.2018 zo skladu M. R. a.s. do
skladu O. SK, s.r.o., napokon potvrdil aj sám obžalovaný N. vo svojej výpovedi z prípravného konania.
Výpoveď svedka Z. ďalej potvrdzuje, že obžalovaný N. dňa 01.02.2018 používal ťahač s návesom s ev.
č. NR XXX YO, a to aj v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod., kedy sa podľa výpisu O. mal nachádzať
na parkovisku v H. - F.; zo skladu DOMOSS R. a.s. odchádzal po 15:38 hod., pretože v tomto čase sa

v sklade ešte nachádzal podľa času na kamerovom zázname.

K trase zo skladu M. R. a.s. do skladu O. SK, s.r.o. sa vyjadril svedok C., a z jeho výpovede vyplýva, že
kamióny nešli najkratšou trasou, pred H. zabočili k železničnej stanici, na O. zistil, že je tam parkoviskokryté dvojmetrovým plotom, a po prestávke náves v ceste pokračoval. Ďalej súd poukazuje na fotografiu,
ktorú predložil svedok C., a z ktorej vyplýva, že v návese ev. č. NR XXX YO po príchode do skladu v
O. SK, s.r.o. sa televízor zn. LG už nenachádza. Z výpovede svedka C. k uvedenému tiež vyplýva, že

svedokohľadomtelevízorazn.LGkomunikovalsosoboupánK.zO.SK,s.r.o.,tentomuposlalfotografie
návesu ako aj výpisy z O., v ktorých sú poznačené nenariadené zastávky (v prípade obžalovaného N.
parkovisko H. - F.), a tiež mu uviedol, že z kamióna v H. nebol vyložený televízor zn. LG, ani nenašli
žiadny televízor, ktorý by nemal komu patriť.

Z uvedeného skutkového stavu nie je možné urobiť iný záver ako ten, že televízor zn. LG obžalovaný E.
iniciatívne vyskladnil v sklade M. R. a.s., tento televízor bol naložený do návesu kamióna, ktorý viedol
obžalovaný N., pričom keď obžalovaný N. prišiel do skladu O. SK, s.r.o. v H., a televízor zn. LG sa
už v tom čase v návese nenachádzal. Je zrejmé, že televízor zn. LG musel byť z návesu vyložený
na trase medzi skladmi M. R. a.s. a O. SK, s.r.o.. E. televízor zn. LG obžalovaný E. úmyselne bez
pokynu vyskladnil, a v čase, keď sa náves následne nachádzal v sklade O. SK, s.r.o., sa televízor v

návese už nenachádzal, a obžalovaný E. a obžalovaný N. sa navzájom poznajú, súd dospel k záveru, že
obžalovaný N. úmysle poskytol obžalovanému E. pomoc pri páchaní trestnej činnosti, ktorá spočívala vo
vývoze televízora zn. LG zo skladu M. R. a.s., akoby pod legendou, že predmetný televízor je súčasťou
tovaru, ktorý obžalovaný N. v predmetný deň prevážal. V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný E.
síce uviedol, že obžalovaného N. osobne nepozná, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd

výpoveď obžalovaného E. považoval za účelovú, pričom súd poukazuje aj na výpoveď obžalovaného
N., ktorý potvrdil, že si z obžalovaným E. volávali a poznali sa.

Pokiaľ obhajoba poukazovala na záujem svedka C. na konaní a jeho možnú zaujatosť, súd sa s touto
argumentáciou nestotožnil. Vyššie súd uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré dospel k záveru o vine oboch

obžalovaných. Súd výpoveď svedka C. a jeho postup v konaní hodnotí tak, že svedok vypovedal tie
skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho pracovného zaradenia, vrátane odpovedí na otázky týkajúce
sa osoby obžalovaného E., ako jeho kolegu v práci, a je očakávané, že pokiaľ svedok C. pracuje
v poškodenej obchodnej spoločnosti, a má na starosti, resp. na zodpovednosti aj tovar, je v jeho
záujme zistiť, čo sa s tovarom v poškodenej spoločnosti deje. Z týchto dôvodov sa súd nestotožnil so

spochybnením svedka C. obhajobou.

Na základe týchto všetkých skutočností súd dospel k záveru, že tieto jednoznačne preukazujú úmyselné
konanie oboch obžalovaných. Úmysel obžalovaného E. prisvojiť si cudziu vec (kuchynský robot a
televízorzn.LG),ktorémubolizverené(akozamestnancovinapozíciiskladníkvM.R.a.s.),čímspôsobil

na majetku M. R. a.s. malú škodu, nakoľko suma 627,21 Eur zodpovedá aspoň malej škode v zmysle
§ 125 ods. 1 Trestného zákona (viac ako 266 Eur). Úmysel obžalovaného N. poskytnúť obžalovanému
E. pomoc na spáchanie trestného činu, zadovážením prostriedkov (vozidla za účelom vývozu tovaru zo
skladu poškodeného), aby si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, pričom tak na cudzom majetku
spôsobil malú škodu (459,- Eur). Vzhľadom na vecnú a časovú súvislosť medzi skutkami I. a II. ide v

prípade obžalovaného E. o pokračovací trestný čin, a u obžalovaného N. bolo preukázané účastníctvo
ako pomocníka vo vzťahu ku skutku II.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru o preukázaní všetkých znakov skutkovej
podstaty pokračovacieho prečinu sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona v bode I. a II. u

obžalovaného R. E., a prečinu sprenevera formou účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona k § 213 ods. 1 Trestného zákona v bode II. u obžalovaného Z. N.. Znak prečinu podľa
§ 10 ods. 2 Trestného zákona je naplnený s poukazom na skutočnosť, že obaja obžalovaný v podstate
využili svoje pracovné zaradenie na to, aby im to pomohlo pri páchaní trestnej činnosti, a tiež skutočnosť,
že obžalovaní mali byť osobami, ktoré sú zodpovedné za zverené veci, a napriek tomu si ich prisvojili.

K výroku o treste.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osoby
obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy.

U obžalovaného Z. N. ako pomocníka prihliadol aj na význam a povahu jeho účasti na spáchanom
trestnom čine.

X. R. E. má 1 záznam v registri trestov z roku 2014 za prečin krádež, a má 5 záznamov v Centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov na úseku dopravy.

Obžalovaný Z. N. nemá záznam v registri trestov a má 11 záznamov v Centrálnej evidencii správnych
deliktov a priestupkov na úseku dopravy.

Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť a to ani u jedného z obžalovaných.

Súd uložil obžalovanému TX.i E. peňažný trest vo výške XXX,XX € (šesťsto eur), a obžalovanému Z. N.
peňažný trest vo výške 250,00 € (dvestopäťdesiat eur). Tresty takéhoto druhu a výmery súd považuje
vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primerané.

Súd v neprospech oboch obžalovaných zohľadnil ich nekritický postoj k trestnej činnosti.

Súd v prospech oboch obžalovaných zohľadnil časový odstup od skutku, nakoľko skutok sa stal v období
od konca roka 2017 do začiatku roka 2018, a súd vyhlásil prvé meritórne rozhodnutie až v septembri
2023, teda po viac ako 5 rokoch. Podľa názoru súdu nejde o skutkovo a právne takú komplikovanú vec,
ktorej prejednanie by odôvodňovalo takú dĺžku konania, a preto túto skutočnosť bolo potrebné zohľadniť

v prospech obžalovaných. Účel trestu je zabezpečený najmä vtedy, keď bude trest spravodlivý a uložený
v primeranej dobe po skutku. V prospech obžalovaných súd zároveň zohľadnil aj hodnotu televízora
459,- Eur; kuchynský robot bol poškodenému vrátený.

V situácii, kedy súd rozhoduje o skutku, ktorým bola spôsobená reálna škoda 459,- Eur, po 5 rokoch od

skutku, je súd toho názoru, že uložené tresty majú byť výrazne miernejšie oproti trestom, ktoré by boli
obžalovaným ukladané v čase bezprostredne po skutku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti pri zohľadnení lustrácií obžalovaných súd považoval
alternatívny trest - peňažný trest, za spravodlivý a naplňujúci účel trestu u oboch obžalovaných. Súd

ukladal peňažné tresty pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona
od 160 eur do 331 930 eur.

Vzhľadom na zistené pomery obžalovaných, kedy obžalovaný Kuraň má príjem XXX,- až XXX,- Eur,
a obžalovaný N. 700,- Eur, súd je toho názoru, že je v schopnostiach obžalovaných uložené peňažné

tresty zaplatiť, a zároveň sa tým nezmarí možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.

Súd u obžalovaného N. v jeho prospech zohľadnil jeho mieru účasti na trestnom čine, kedy
obžalovanému E. poskytol pomoc tým, že tovar „len“ vyviezol z areálu spoločnosti poškodeného, a preto
obžalovanému N. ukladal miernejší peňažný trest a miernejší náhradný trest odňatia slobody oproti

obžalovanému E..

K výroku o náhrade škody.

Poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, a pretože súd uznal oboch obžalovaných

za vinných pre trestný čin, ktorým v spolupáchateľstve spôsobili poškodenej spoločnosti M. R. a.s., S.,
ul. C. č. XX/a, P.: XX XXX XXX, škodu vo výške 459,- Eur (výška určená podľa faktúry č. XXXXXXXXXX
na č. l. 275), a v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaní predmetnú škodu, hoci aj čiastočne,
uhradili, súd priznal poškodenému nárok na náhradu škody a uložil obžalovaným povinnosť spoločne a
nerozdielne (z dôvodu spolupáchateľstva a tým spoločnej zodpovednosti) škodu nahradiť v súlade s §

287 ods. 1 Trestného poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.