Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622202439
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1622202439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: H. D., X.. XX.X.XXXX, P. XXX/XX, R.,
zastúpeného advokátkou
JUDr. Ivanou Halahijovou, Kalinčiakova 33, Bratislava, proti žalovaným: X/ U. J., X.. XX.X.XXXX, Y.
XXXX/XX, R., X/ J. U., X.. XX.X.XXXX, Y. XXXX/XX, R., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 32C/146/2022-65, zo dňa
20.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2022 sa žalobca domáhal určenia
vlastníckeho práva k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 2. podlaží vo vchode č. XX, bytového domu
so súpisným č. XXX, postaveného na pozemku parcela M.-F. č. XXX/XX, vrátane podielu priestoru na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 3546/237796, ktoré
sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie R. (ďalej tiež ako „Byt“),
ako aj určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1773/237796 na pozemkoch
parcela M.-F. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2 a č. XXX/
XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2, zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom pre katastrálne územie R. (ďalej tiež ako „Pozemky“, Byt a Pozemky spoločne tiež ako
„Nehnuteľnosti“ alebo „Nehnuteľnosť“). Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými uzatvoril dňa 13.3.2013

darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod Nehnuteľností v jeho vlastníctve, a ktorej vklad bol do
katastra povolený Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, na základe rozhodnutia č. V-641/2013,
dňa 13.3.2013. Zo strany žalovaných bol uvedený do omylu ohľadom uzavretia darovacej zmluvy, a
preto je potrebné považovať tento právny úkon za neplatný v zmysle § 37 ods. 1, resp. § 39 Občianskeho
zákonníka. Predmetný Byt bol na žalovaných prevedený na základe podvodu, keď žalobca ani nemal
vedomosť o uzavretí darovacej zmluvy. Dozvedel sa to náhodou na mestskom úrade, keď išiel platiť daň
z nehnuteľnosti a oznámili mu, že už nie je vlastník. Nikdy nemal úmysel darovaciu zmluvu uzavrieť,

avšak zomrela jeho manželka, s ktorou strávil 34 rokov a v tom čase bol na tom psychicky veľmi zle.
Bez toho, že by sa na čomkoľvek žalobca so žalovanými dohodol, pripravili papiere, ktoré ho doslova
pod nátlakom prinútili podpísať. V záujme právnej istoty vyzval žalovaných na vrátenie daru, nakoľko
mal zato, že žalovaní 1/ a 2/ sa k nemu správajú ako k darcovi a k členom jeho rodiny (synovi, neveste,vnúčatám a k jeho priateľke) tak, že tým hrubo porušujú dobré mravy; sústavne všetkých hrubo či hanlivo
urážajú, vyvíjajú psychický nátlak, dopúšťajú sa fyzického násilia, vyhrážajú sa fyzickým napadnutím,
napádajúich.Bývačastochorý,vpredchádzajúcomobdobíprekonalochorenieCOVID-19,máproblémy

s pohybom, ktoré sa v dôsledku ochorenia výrazne zhoršili a ako osoba vyššieho veku už potrebuje
pomoc a opateru, avšak žalovaní mu potrebnú pomoc neposkytli ani jeden jediný raz. Mal zato, že boli
splnené všetky zákonné podmienky na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Žalovaní
na výzvy nereagovali a odmietajú mu vrátiť dar.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
po procesnej stránke žalobu posúdil ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je; preto primárne
posudzoval, či žalobcovi svedčí na podanej žalobe naliehavý právny záujem. Ozrejmil, že pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)

súdne konanie alebo konania. Keďže žalobca tvrdí, že je vlastníkom Nehnuteľností a súčasne sú ku
dňu rozhodnutia súdu ako vlastníci Nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností žalovaní, je nutné
konštatovať, že práve podanou žalobou o určenie je žalobca spôsobilý ním tvrdenú diskrepanciu medzi
skutočným vlastníkom a vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností odstrániť. Naliehavý právny
záujem žalobcu na podanej žalobe je teda daný, keďže v konečnom dôsledku by sa právne postavenie

žalobcu v dôsledku takejto žaloby (resp. v dôsledku vyhovenia takej žalobe súdom) zmenilo.

4. So zreteľom na skutočnosť, žalobca namietal v prvom rade absolútnu neplatnosť uzavretej darovacej
zmluvy; súd prvej inštancie uviedol, že pri riešení predbežnej otázky platnosti zmluvy súd preskúmava
zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov

(§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je ale potrebné
rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranami tvrdené (napr. nedostatok slobody,
vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom
a pod.). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní sú ako vlastníci Nehnuteľností zapísaní v

katastri nehnuteľností. Z predloženej notárskej zápisnice N 74/2013 Nz 5861/2013 vyplynula právne
formálna bezchybnosť uzavretej zmluvy, keďže zmluva bola uzavretá písomne vo forme notárskej
zápisnice, podpisy strán boli na jednej listine a ich prejavy boli dostatočne určité a zrozumiteľné. Ani
jedna zo strán netvrdila nedostatok spôsobilosti na právne úkony či konanie v duševnej poruche darcu či
obdarovaných. Žalobca namietal nedostatok svojej vôle zmluvu uzavrieť, keď na jednej strane tvrdil, že

bol uvedený žalovanými do omylu a ani nevedel, že uzatvára darovaciu zmluvu a na strane druhej tvrdil,
že ho žalovaní k podpisu zmluvy donútili. Žalobca však vôbec neopísal skutkové okolnosti uzavretia
darovacej zmluvy, teda v čom konkrétne mal byť uvedený do omylu, ako konkrétne ho mali žalovaní
podviesť, resp. ako je možné, že o uzavretí darovacej zmluvy, ktorú podpísal, nemal vedomosť, keď
súčasne tvrdil, že ho žalovaní zmluvu podpísať donútili. Darovacia zmluva bola uzavretá vo forme

notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná na notárskom úrade E.. G. H., teda žalobca sa pre účely
podpisu takej zmluvy musel dostaviť na notársky úrad, identifikovať sa dokladom totožnosti a následne
po prečítaní notárskej zápisnice túto podpísať. Žalobca neuviedol, v ktorom z uvedených krokov bol
žalovanými uvedený do omylu, napríklad či si myslel, že podpisuje inú zmluvu alebo aký iný omyl ho
primäl notársku zápisnicu podpísať. Žalobcove tvrdenia v konaní si dokonca vzájomne odporujú, keď

na jednej strane tvrdil, že ani nevedel o tom, že uzavrel darovaciu zmluvu a prišiel na to náhodou
na bytovom družstve a na druhej strane uviedol, že ho žalovaní podviedli a doslova donútili zmluvu
podpísať. Súd prvej inštancie neuveril ani jeho tvrdeniam o tom, že bol zneužitý jeho zlý psychický stav
po smrti manželky, pretože zmluva bola podpisovaná v roku 2013 a manželka žalobcovi umrela už v roku
2008. Hoci súd prvej inštancie nepopieral, že osobné prežívanie smrti manželky mohlo byť pre žalobcu aj

po piatich rokoch ťažké, k podpisu zmluvy nedošlo v takej bezprostrednej blízkosti po úmrtí manželky, že
by to mohlo ovplyvniť jeho psychickú spôsobilosť si vykonanie uvedeného právneho úkonu rozmyslieť a
následne dobrovoľne uzavrieť. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
ani dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok jeho vôle darovaciu zmluvu uzavrieť, keďže len vyslovene
všeobecne uviedol, že zmluva je neplatná pre nedostatok jeho vôle ju uzavrieť (že ju uzavrel v dôsledku

omylu, podvodu, citového rozrušenia), avšak úplne opomenul uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré by
o takom závere mohli svedčiť. Motivácia žalobcu zmluvu uzavrieť, teda okolnosť, či žalovaní sú jeho
blízkymi osobami, prípadne či mu pomáhali a pomáhajú a teda či mal dôvod pre darovanie svojej
Nehnuteľnosti, je pre záver o platnosti či neplatnosti darovacej zmluvy úplne irelevantná.5. Žalobca súdu prvej inštancie neuviedol ani, v čom konkrétne má darovacia zmluva odporovať
dobrým mravom. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosť právneho úkonu založená jeho

nedovolenosťou, ktorá môže spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom (nielen s
Občianskym zákonníkom) alebo s dobrými mravmi. O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem)
ide vo všeobecnosti vtedy, keď tento úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď právny úkon je v
rozpore so zákonným zákazom. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny
úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné

vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Na rozdiel od toho v rozpore s dobrými mravmi je
právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám,
ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je
touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi
je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania, ktoré nemajú povahu právnych
noriem (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2010, sp. zn. 4Cdo/62/2009). Súlad práva s

dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo v každom
jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo k presadzovaniu spravodlivosti (aequum et bonum).
Zároveň je ale túto zásadu potrebné v každom konkrétnom prípade používať obozretne, aby v systéme
platného písaného práva (lex scripta) nedochádzalo k oslabovaniu ochrany občianskych práv, ktorá
sú zakotvené zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu inej významnej právnej zásady ovládajúcej

oblasť súkromného práva - zásady právnej istoty (bezpečnosti). Dobré mravy ako jedny zo základných
noriem spoločnosti sú podľa súdnej praxe rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ak sa preto
prieči určitý právny úkon dobrým mravom, musí to byť súdom v danom čase a vo vzájomnom konaní
účastníkov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu, vrátane doby i postavenia účastníkov. Žalobca neuviedol, prečo

považuje darovaciu zmluvu za odporujúcu dobrým mravom, resp. tento rozpor zakladá na jeho už vyššie
uvedenom omyle, resp. údajnom podvode žalovaných. Tieto skutočnosti však nemôžu založiť rozpor
právneho úkonu s dobrými mravmi; ak by žalobca konal v omyle, mohlo by to mať vplyv len na posúdenie
otázkysplnenianáležitostíprávnehoúkonu(čiboluzavretýslobodneavážne).Rozporsdobrýmimravmi
taktiež nemôže založiť skutočnosť, že žalovaní neboli v príbuzenskom alebo, ako žalobca uvádza, v

blízkom vzťahu so žalobcom. Žalobca bol a aj je osobou s plnou spôsobilosťou na právne úkony, ktorá
je oprávnená sa slobodne rozhodnúť o nakladaní s vlastným majetkom, vrátane jeho bezodplatného
prevodu na akúkoľvek osobu si vyberie. Po uskutočnení daného prevodu však už platí základný princíp
súkromného práva Pacta sunt servanda, t. j. že zmluvy sa majú plniť. Narušenie tohto princípu zákon
pripúšťa len v odôvodnených prípadoch kedy je vôľa alebo jej prejav v rozpore so zákonom, resp. v

prípade výskytu zákonom predpokladaných okolností po uzavretí zmluvy (napr. porušenie povinností,
zmena okolností, či v prípade darovacej zmluvy správanie obdarovaných v hrubom rozpore s dobrými
mravmi). Žiadne také okolnosti však v konaní neboli zistené. Ak žalobca tvrdil, že v Byte býva a že inak
si bytovú otázku zabezpečiť nevie, ani táto okolnosť nemôže založiť záver o neplatnosti právneho úkonu
pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalobca si jednak ako plne spôsobilá osoba musel byť vedomý toho,

aké sú následky uzavretia darovacej zmluvy a jednak si zmluvou so žalovanými v Byte a na Pozemkoch
zriadil právo doživotného užívania, ktoré bolo aj riadne vložené do katastra (v rozpore s tým, čo žalobca
nepravdivo na pojednávaní uvádzal). Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené uzavrel, že žalobca
nepreukázal,žebydarovaciazmluvabolavrozporesdobrýmimravmi,anineuviedolžiadneskutočnosti,
ktoré by takému záveru nasvedčovali a už vôbec ich nepreukázal.

6. Pokiaľ ide o poslednú skupinu tvrdení žalobcu, totiž že sa žalovaní ako obdarovaní k žalobcovi
a k jeho rodine správajú spôsobom hrubo odporujúcim dobrým mravom, tu žalobca uvádzal, že
žalovaní majú jeho a jeho rodinu (syna, nevestu, vnúčatá a priateľku) sústavne hrubo či hanlivo urážať,
vyvíjať psychický nátlak, dopúšťať sa fyzického násilia, vyhrážať sa fyzickým napadnutím, napádať.

Žalobcovi taktiež neposkytujú potrebnú pomoc a opateru, napriek zhoršenému zdravotnému stavu. Na
preukázanie svojich tvrdení navrhol výsluch svedkyne pani F. (jeho priateľky) a výsluch žalobcu. Žalobca
pri výsluchu na otázku, či sa ho žalovaní snažili kontaktovať alebo mu nejako pomáhať, uviedol že nie,
že sa oňho starajú a mu pomáhajú druhí ľudia. Žalobca žalovaných ani o pomoc nežiadal. Svedkyňa
C. F. pri výsluchu k otázke, ako sa žalovaní správajú k nej a žalobcovi, uviedla, že sa so žalovanými

nestretávajú, ani nechodia po ich strane. Na otázku, či žalovaní niekedy nadávali žalobcovi, urážali ho
alebo svedkyňu, prípadne členov žalobcovej rodiny, uviedla, že nie, oni sa vôbec nebavia. Maximálne
by ich svedkyňa odzdravila, keby ju pozdravili. Na otázku, či sa žalovaní pokúšali kontaktovať žalobcu,
nakúpiť mu a podobne, uviedla svedkyňa, že vôbec, že im pomáha jej synovec. Žalovaní chodievaližalobcovi polievať kvety a popri tom snorili po pivniciach a podobne. Žiadne ďalšie dokazovanie žalobca
vykonať nenavrhol.

7. Z vykonaného dokazovania musel súd prvej inštancie vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca
nepreukázal jeho tvrdenia o tom, že by žalovaní jeho alebo jeho rodinu akokoľvek urážali, fyzicky
napádali alebo sa takým napadnutím vyhrážali. Vypočutá svedkyňa to výslovne poprela, popierali to
počas celého konania aj žalovaní. Žiadny taký záver nevyplynul ani z predložených listín. Pokiaľ ide
o neposkytovanie pomoci, sám žalobca uviedol, že žalovaných o pomoc nežiadal. Žalovaní, naopak,

konštantne počas celého konania tvrdili, že žalobcovi poskytovať pomoc a opateru majú záujem, avšak
je to práve žalobca a jeho priateľka, ktorí akúkoľvek pomoc či dokonca kontakt so žalovanými odmietajú.
Obaja žalovaní vypovedali, že im žalobca odňal kľúče od Bytu a požiadal ich, aby ho nekontaktovali.
Za týchto okolností nemožno ani neposkytovanie pomoci žalobcovi zo strany žalovaných považovať
za odporujúce dobrým mravom, a to napriek jeho veku a zdravotnému stavu. Nemožno viniť osobu z
neposkytovania pomoci, pokiaľ ten, komu sa má pomáhať, pomoc odmieta, resp. o ňu nemá záujem.

Žalobca aj svedkyňa pani F. navyše zhodne vypovedali, že pomoci sa mu dostáva od príbuzných, resp.
iných osôb, teda na pomoc žalovaných nie je žalobca odkázaný. S ohľadom na vyššie uvedené uzavrel,
že žalobca nepreukázal akékoľvek správanie žalovaných, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými
mravmi a teda že by mu vzniklo právo od žalovaných požadovať vrátenie daru. Bez relevancie je pritom
žalobcom zdôrazňované neodpovedanie žalovaných na výzvu na vrátenie daru, za situácie, kedy je

taká výzva podľa žalovaných neoprávnená a neobsahuje pravdivé skutočnosti. Z mlčania žalovaných
nemožno vyvodiť ich súhlas, ale opäť ani učiniť záver o ich správaní v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

8. Na uvedenom základe za použitia § 37, § 39, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 151n
ods. 1, ods. 3, § 151o ods. 1, § 628 ods. 1 až ods. 3, § 630 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie

žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak,
že v konaní plne procesne úspešným žalovaným priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu

vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods.
2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. V konaní si uplatňoval určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporným, že žalobca a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 13.3.2013 darovaciu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, určenia vlastníctva ktorých

sa touto žalobou domáha. V konaní tvrdil, že bol zo strany žalovaných 1/ a 2/ uvedený do omylu
ohľadom uzavretia darovacej zmluvy, a preto je potrebné považovať tento právny úkon za neplatný v
zmysle § 37 ods. 1, resp. § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetný byt bol na žalovaných prevedený
na základe podvodu, keď ani nemal vedomosť o uzavretí darovacej zmluvy. Dozvedel sa to náhodou a
to na mestskom úrade, keď išiel platiť daň z nehnuteľnosti a oznámili mu, že už nie je vlastník. Nikdy

nemal úmysel darovaciu zmluvu uzavrieť, avšak zomrela jeho manželka s ktorou strávil 34 rokov a v
tom čase bol na tom psychicky veľmi zle. Bez toho, že by sa na čomkoľvek so žalovanými dohodol,
pripravilipapiere,ktoréhodoslovapodnátlakomprinútilipodpísať,pritomaninevedel,žeideodarovaciu
zmluvu. Z pohľadu súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok jeho
vôle darovaciu zmluvu uzavrieť. Je pritom irelevantné, či sú žalovaní blízkymi osobami žalobcu, resp.

či mu pomáhajú a je daný dôvod na uzavretie zmluvy. S predmetným záverom súdu prvej inštancie
nesúhlasil. Práve motivácia, ktorá by mohla viesť žalobcu k uzavretiu darovacej zmluvy, je v tomto
prípade kľúčová. Žalobca nemal so žalovanými blízky vzťah a už vôbec nie rodinný, nie je osamelou
osobou, ktorá by nemala príbuzných, ktorým by mohol odkázať svoju nehnuteľnosť. Preto konanie
žalobcu doslova odporuje elementárnej logike, keď jedinú svoju nehnuteľnosť, v ktorej naviac býva,

daroval cudzím ľudom. Skutočnosť, že na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno v podobe jeho práva
doživotne v nehnuteľnosti bývať na tom nič nemení. Zo strany žalovaných došlo k zneužitiu staršieho
človeka. Odhliadnuc od uvedeného sa žalovaní po uzavretí darovacej zmluvy správali (a aj naďalej sa
správajú) hrubo v rozpore s dobrými mravmi k nemu a jeho najbližším rodinným príbuzným, a preto
žalovaných vyzval na vrátenie daru. Žalovaní neprejavujú o žalobcu vôbec žiaden záujem, pritom ide o

človeka vo vysokom veku, ktorý už si vyžaduje aj vzhľadom na jeho zdravotný stav určitú starostlivosť a
opateru. Žalovaní síce tvrdia, že žalobca nemá záujem o ich pomoc, avšak z vykonaného dokazovania
je preukázané, že sa mu ani pomôcť nesnažili a to ani po doručení výzvy na vrátenie daru. Žalovaní sa
ani len žiadnym spôsobom nepodieľajú na úhrade nákladov na nehnuteľnosť, ktorá je v zmysle zápisu vkatastri nehnuteľností v ich vlastníctve. S poukazom na popísané skutočnosti je zjavné, že do dnešného
dňa sa žalovaní správajú k žalobcovi ako k darcovi a k jeho blízkym tak, že tým hrubo porušujú dobré
mravy.

10. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom, a preto považovali žalobu za nedôvodnú.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario
C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho v súlade s
§ 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2024 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

12. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení
vysporiadať(§387ods.3C.s.p.)hodnopodotknúť,žeidevcelomrozsahuonedôvodnúargumentáciua
to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby
o určenie vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na
posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaných prednesených na ich
obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o
nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku proti žalovaným, ktorého sa žalobca domáhal titulom

neplatnosti darovacej zmluvy, resp. titulom vrátenia daru.

13. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na
vyčerpávajúce skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zoširoka

vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby.

14. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav,
opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky
vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z

ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil
prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie

odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva
zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/165/2011).

15. A pretože žalobca v podanom odvolaní, okrem doslovnej replikácie tvrdení uvedených v
prvoinštančnom konaní a prezentácie subjektívnych dôvodov nespokojnosti s výsledkom sporu,
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C. s. p.) ako kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalobcom

prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej
a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.

16. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých
právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na

uvedenom základe neboli z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalobcu vecne spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého žalovaným 1/ a 2/ patrí plný nárok na náhradu trov
konania, keďže to boli žalovaní 1/ a 2/, ktorí mali plný úspech v odvolacom konaní.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).