Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611206915
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8611206915.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. X. S., bytom Q. XX, 2. H.. P. S.,
bytom V. XX, obaja zastúpení: JUDr. Jozef Tarabčák, advokát, so sídlom Hlavná 13, Prešov, IČO: 35
514 477, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., Radničné námestie
8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov (do 31.05.2023 OS Svidník) zo dňa 24.11.2017, č. k. SK-5C/113/2011-170,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok a žalobu zamieta.

Nepriznáva stranám náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nárok žalobcov na náhradu škody
je dôvodný.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že zo strany žalobcov bola podaná žaloba na tom
skutkovom základe, že pri povodniach v roku 2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze a zaplaveniu
obchodných priestorov žalobcov, pričom žalovaný si bol vedomý toho, že existujúca hrádza je

nedostatočná a nevydrží nápor väčšieho prívalu vody. Už v marci 2009 bola pripravená projektová
dokumentácia na úpravu ľavobrežnej hrádze, pretože eróznou činnosťou bude voda spôsobovať ďalšie
šírenie erózie a naviac v tomto priestore sú v koryte spadnuté dva topole. Uviedli, že v roku 2009
bolo uznesením vlády z 26.8.2009 uložené ministrovi životného prostredia zabezpečiť protipovodňovú
ochranu a vláda na to vyčlenila aj prostriedky, z čoho vyplývalo, že žalovaný si podľa § 48 ods. 3 zákona
č. 364/2004 Z.z. o vodách, uložené povinnosti neplnil. V dôsledku toho vznikla žalobcom škoda, pretože
došlo k pretrhnutiu hrádze a zaplaveniu obchodného areálu žalobcov. Žalobcovia predložili technické

správy k projektovej dokumentácii, ako aj uznesenie vlády potvrdzujúce potrebu vykonania opravy
hrádze. Tvrdený skutkový stav bol potvrdený výpoveďami žalobcov a svedka Ing. U. S. na pojednávaní
v septembri 2017. Z dokladov predložených k žalobe je teda nesporné, že žalovaný mal vedomosť o
tom, že existujúca hrádza je nedostatočná, pretože podľa sprievodnej správy hlavným cieľom a účelom
stavby je riešiť protipovodňovú ochranu územia. Projektová dokumentácia bola spracovaná už v marci
2009. Žalovaný nevenoval pozornosť údržbe toku a samotných brehov a hrádze, pretože podľa súhrnnej
technickej správy B.1 je konštatované, že v určenom kilometri je konkávny ľavý svah toku Tople silne

erózne vymytý a sú predpoklady, že eróznou činnosťou vody bude spôsobovať ďalšie šírenie. Napriek
tomu žalovaný, aj keď vedel o týchto problémoch, neurobil opatrenia spočívajúce v realizácii stavby ešte
v roku 2009, resp. 2010 do týchto povodní, ale stavbu realizoval až v roku 2011, pričom podľa uznesenia
vlády SR mal na to vyčlenené prostriedky už v roku 2009.3. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že 3.6.2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze a zaplaveniu areálu
bývalých Kožiarskych závodov vo vlastníctve žalobcov v F.. Došlo k podmočeniu hrádze, jej následnému

preliatiu a pretrhnutiu v mieste za futbalovým ihriskom, došlo teda k vzniku škodovej udalosti v dôsledku
zaplavenia obchodného areálu bývalých Kožiarskych závodov vo vlastníctve žalobcov. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že v predchádzajúcom štádiu konania odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol,
ženebolovykonanédokazovanienaexistenciumimoriadnychudalostí,nebolidoloženéžiadnezáznamy
o hydrologickej situácii a nebolo vykonané dokazovanie, či došlo k pretrhnutiu pôvodnej ochrannej

hrádze alebo k pretrhnutiu navýšenej hrádze. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nemá vyhľadávaciu
povinnosť, ale je oprávnený vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu podľa § 150 a § 153 CSP.
Zdôraznil, že podľa dovolacieho súdu je kľúčovou odpoveď na otázku, čo je skutočná príčina vzniku
škody.Čiišlovtejtosúvislostioporušeniečiužprevenčnejpovinnostipodľa§415OZaleboinejzákonnej
povinnosti, vyplývajúcej zodpovednostnému subjektu z právneho predpisu, keď vtedy bude potrebné
posudzovať zodpovednosť podľa § 420 OZ. Uviedol, že objektívna zodpovednosť podľa § 420a ods. 1

OZ je daná prevádzkovou činnosťou a správa toku nie je takouto činnosťou. Uviedol, že škoda môže
vzniknúť ako dôsledok „vis maior“, ktorá vylučuje zodpovednosť podľa § 420 a ak táto udalosť nemala
pôvod v prevádzkovej činnosti, je liberačným dôvodom. Ďalším ustanovením vylučujúcim zodpovednosť
je aj § 49 ods. 5 Zákona o vodách ako lex specialis. Podľa dovolacieho súdu bol § 49 ods. 5 ako liberačný
dôvod v predchádzajúcom štádiu konania nesprávne aplikovaný a môže prichádzať do úvahy len vtedy,

ak súd dospeje k záveru, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou. Podľa dovolacieho súdu,
ak chce súd založiť svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom základe, že došlo k mimoriadnej
udalosti, musí takýto záver vyplývať zo skutkových zistení a korešpondovať s právnym vymedzením
pojmu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z.. Povinnosť preukázať vznik mimoriadnej udalosti však
má povinná strana v konaní a nie súd. Podľa dovolacieho súdu je žalovaný nositeľom povinností podľa

§ 48 ods. 3 Zákona o vodách a má zabezpečovať existujúcu protipovodňovú ochranu v takom režime,
aby bola funkčná a spôsobilá zabrániť vzniku povodní, avšak nie akýchkoľvek, ale len takých, na ktorých
rozsah bola projektovaná.

4. Kľúčovou podľa súdu prvej inštancie bola odpoveď na otázku, či žalovaný porušil svoje povinnosti,

ktoré mu vyplývajú z § 48 ods. 3 Zákona o vodách, či existujú liberačné dôvody, ktoré by znamenali, že
zodpovednosť žalovaného nie je daná, ktorá strana má dôkaznú povinnosť na preukázanie porušenia
povinnosti,resp.ichnesplnenieaktorástranamádôkaznúpovinnosťnaexistenciuliberačnýchdôvodov.
V predmetnej veci také dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie mohol aj sám vykonať neexistujú. To
znamená, že dôkazy preukazujúce liberáciu žalovaného alebo ktoré by vylučovali jeho zodpovednosť,

mal žalovaný sám navrhnúť a preukázať ich. Žalovaný neoznámil žiadne dôkazy, ani nepreukazoval
existenciu liberačných dôvodov. Tvrdil, že medzi stranami neexistuje žiaden právny vzťah, že nie je
vlastníkomhrádzeasprávavodnýchtokovakoverejnoprospešnáčinnosťniejepovinnosťoužalovaného
a že hrádza bola dimenzovaná na povodňové prietoky v čase výstavby a vzhľadom na zmenu
hydrologických pomerov vyplynula potreba realizácie protipovodňových opatrení. Na tieto tvrdenia však

neuviedol žiadne dôkazy. Zdôrazňoval len to, že dva topole nemohli zapríčiniť žiadne pretrhnutie hrádze.
V podstate tým uznal, že topole boli v koryte rieky. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie nepredložil
dôkazy vylučujúce jeho zodpovednosť a ktoré by zároveň preukazovali, že plnil svoje povinnosti tak,
ako mu vyplývali z § 48 ods. 3 Zákona o vodách, že v koryte rieky neboli napadané stromy, že existujú
liberačné dôvody, pre ktoré by nemal niesť zodpovednosť za škodu. Naopak v konaní pred súdom

prvej inštancie žalobca a svedok Ing. U. S. potvrdili svoje vyjadrenia o príčine pretrhnutia hrádze a
vzniku škody, ktorými bolo, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti, koryto toku neudržiaval, v koryte boli
dlhodobo stromy, a že bol upozorňovaný na túto situáciu, napriek tomu však nápravu neurobil.

5.Súdprvejinštancietedaustálil,žežalovanýakosprávcavodnéhotokusineplnilsvojepovinnostipodľa

§ 48 ods. 3, 4 Zákona o vodách udržiavať koryto v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú a projektovú
prietočnosť a hĺbku, udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty tak, aby sa nestali prekážkou odtoku,
udržiavať a čistiť koryto, čo je nevyhnutné na zabezpečenie plynulého odtoku, zabezpečovať potrebnú
úpravu vodných tokov, pretože stav aký bol v roku 2009 a zrejme aj pred spracovaním projektovej
dokumentácie pretrval aj v roku 2010, keďže v koryte boli stále stromy a svah hrádze bol erodovaný.

Žalovaný ani netvrdil, že urobil nejaké opatrenia od roku 2009 na jeho nápravu. Práve tento stav bol
podľa súdu prvej inštancie hlavnou príčinou toho, že došlo k vybreženiu vody z dôvodu pretrhnutia
hrádze. Príčinou pretrhnutia boli stromy v toku rieky, ktoré bránili plynulému prietoku a usmernením
prietoku na hrádzu, došlo k jej pretrhnutiu. Ak by stromy neboli v koryte, prietok a odtok by bol plynulýa nedošlo by k pretrhnutiu hrádze. To, či príčinou pretrhnutia boli iné okolnosti, resp. či by k pretrhnutiu
hrádze došlo aj v prípade, ak by si žalovaný plnil svoje povinnosti, mal preukázať žalovaný. Žalovaný
voči príčinám, ktoré spôsobili vznik škody v podstate ani nenamietal, preto je potrebné toto v zmysle §

151 CSP považovať za nesporné. Žalovaný nepreukazoval ani liberačné dôvody, ktoré by mohli spôsobiť
zánik jeho zodpovednosti. Zodpovednosť žalovaného je teda daná podľa § 420 OZ za nesplnenie
povinností podľa § 48 ods. 3, 4 Zákona o vodách, ale aj za nesplnenie prevenčnej povinnosti podľa § 415
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto rozhodol o základe nároku žalobcov medzitýmnym
rozsudkom podľa § 212 ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady škody rozhodne po právoplatnosti tohto

rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba
bola zamietnutá, uplatnil si náhradu trov konania, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok pokladá žalovaný v celom rozsahu za nesprávny
a nespravodlivý, a to nielen vzhľadom na to, že tento súd až extrémne nedostatočne zisťoval a zistil

skutkový stav a ešte nesprávnejšie používal ustanovenia právnych predpisov, ale aj vzhľadom na to,
že došlo k vadám podľa § 365 ods. 1 písm. b), c) CSP. Vytýkal nedôsledný procesný postup súdu
prvej inštancie, keďže z rozhodnutia nie je zrejmé, či jeho výrok sa vzťahuje aj k nároku žalobcov,
ktorý bol uplatnený žalobou zo 14.6.2012 na Okresnom súde Svidník, ktorou sa začalo súdne konanie
vo veci 7C/153/2012, najmä ak uznesením v spomínanom konaní bolo rozhodnuté, že konania vo

veci 7C/153/2012 a 5C/113/2011 sa spájajú na spoločné konanie. Zo spisu ani nevyplýva, že by za
podanie tejto žaloby boli žalobcovia vyzývaní na zaplatenie súdneho poplatku, čo svojim spôsobom s
prihliadnutím na ďalšie zjavné pochybenia súdu v neprospech žalovaného sa môže javiť ako zjavne
nerovnaké zaobchádzanie s účastníkmi konania. Má za to, že samotný priebeh pojednávania je
nesprávny aj z dôvodu jeho rozporu s § 182 CSP. Zmätočnosť v priebehu pojednávania a dokazovania

samotného je zrejmá aj z odôvodnenia rozsudku ods. 4, v ktorom aj keď sa konštatuje vykonanie
dokazovania listinami, takéto dokazovanie pred súdom prvej inštancie v prítomnosti strán neprebehlo.
K údajnému nepopretiu skutkových tvrdení žalobcov žalovaný uvádza, že tieto ako protistrana výslovne
popreli pri každom podaní i prednese, poukazovali na fakt, že údajná škoda nebola a nemohla byť
spôsobená údajnou činnosťou žalovaného, či dvoma stromami, ale skutočnosťou všeobecne známou,

ktorou bola mimoriadna udalosť, ktorú netreba osobitne dokazovať. Pochybením súdu pri vedení
pojednávania bolo okrem iného nevykonanie takých úkonov, z ktorých by bolo zrejmé čo je sporné a
čo medzi stranami sporné nie je tak, ako to určuje § 181 ods. 2 CSP. Okrem toho, ak súd vychádzal
z dokladov k žalobe, resp. vykonal dokazovanie listinami o priebehu povodní, tak musel dospieť k
zisteniam, že tak podľa správy Mesta F., ako aj Obvodného úradu životného prostredia v W., stále

pracovisko W., bola pred vznikom údajnej škody žalobcov vyhlásená na danom území mimoriadna
situácia, ktorú zapríčinila žalovaným tvrdená mimoriadna udalosť a evakuácia obyvateľov. Zo správy
obvodného úradu tiež vyplynulo, že došlo k preliatiu predmetnej hrádze a pretrhnutiu navýšenia hrádze
z 1.600 vriec, pričom pri tejto mimoriadnej udalosti mal byť zaliaty aj majetok žalobcov. Krajský úrad
životného prostredia v V. vyhlásil pritom mimoriadnu situáciu počas povodňovej aktivity v územnom

obvode Prešovského kraja od 11:00 hod. dňa 4.6.2010, čo nemožno nepovažovať za skutočnosť
všeobecne známu. Žalovaný zdôraznil, že popieral skutkové tvrdenia žalobcov a žalobcovia nenavrhli
žiadne ďalšie dokazovanie formou odborného znaleckého posudku k údajne iným príčinám zaliatia
ich majetku, nemožno teda skonštatovať unesenie procesných bremien žalobcami tak, ako sa to javí
súdu prvej inštancie, zvlášť nie jednoduchými, neodbornými a nedôveryhodnými výpoveďami jedného

svedka(brataamanželažalobcovzároveň),čisamotnýchžalobcov.Žalovanývytkolsúduprvejinštancie
nesprávne použitie § 48 ods. 3 Zákona o vodách, pretože podľa jeho názoru s prejednávanou vecou
nemá žiaden súvis. Zo strany súdu tiež dochádza k nesprávnemu stotožňovaniu, či zamieňaniu si
jednotlivých čiastkových činností správy vodného toku s povinnosťami uloženými zákonmi, a to aj
napriek tomu, že toto stotožňovanie bolo zo strany žalovaného aj v súdnom konaní viackrát vytknuté

žalobcom ako účelové a svojvoľné s prihliadnutím na článok 13 Ústavy SR. Súd prvej inštancie ani
neuvádza, o ktorú z konkrétnych činností z § 48 ods. 4 Zákona o vodách by sa malo jednať pri
údajnej zodpovednosti žalovaného. Medzitýmny rozsudok tak žalovaný považuje za nesprávny, súd sa
nevysporiadal so žiadnym argumentom žalovaného, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Na základe týchto

dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

7. Žalobcovia navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnili si náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedli, že z odvolania žalovaného nie je zrejmé, akým nesprávnym procesnýmpostupom bolo žalovanému znemožnené uskutočňovať jeho procesné práva, ani to, o aké jeho práva
by malo ísť. Ak odvolateľ konštatuje, že konania sp.zn. 5C/113/2011 a 7C/153/2012 boli spojené na
spoločné konanie, vedené pod sp.zn. 5C/153/2011, keď v tomto konaní po spojení veci bol vydaný

medzitýmny rozsudok o základe nároku, jeho výrok sa nesporne vzťahuje na celé spojené konanie. To,
či žalobcovia boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku, nemá podľa ich názoru vplyv na správnosť
rozhodnutia vo veci. Podľa žalobcov súd prvej inštancie postupoval na pojednávaní 27.9.2017 v súlade
s § 182 CSP. Uvádzajú, že vznik mimoriadnej udalosti nie je všeobecne známou skutočnosťou, ale
túto musí preukázať žalovaný, pretože je liberačným dôvodom, ktorý vylučuje jeho zodpovednosť.

Súd nemôže nahrádzať svojou aktivitou nečinnosť strán a môže vykonať iba také dôkazy, ktoré
strany nenavrhnú. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie vzniku mimoriadnej udalosti. Mal
povinnosť dokazovať, že k vyhláseniu došlo zákonným spôsobom v súlade s príslušnými zákonnými
predpismi, ktoré vyhlásenie mimoriadnej udalosti upravujú. Žalovaný však ani netvrdil, kedy a ktorý
orgán akým rozhodnutím ho vyhlásil, ani nepredložil rozhodnutia či nenavrhol dôkazy, ktorými by toto
preukázal. Konštatovanie v správe nie je podľa žalobcov dôkazom o takomto rozhodnutí.

8. Žalobcovia ďalej akcentovali ust. § 48 ods. 3 Zákona o vodách v tom čase v platnom znení, ktorý
ukladal žalovanému konkrétne povinnosti pri údržbe vodného toku a jeho úprave, ktoré žalovaný neplnil
a ktoré boli príčinou vzniku škody. Plnenie týchto povinností žalovaný v priebehu konania ani netvrdil
a žiaden dôkaz nepredložil. Netvrdí to ani v odvolaní, iba namieta, že škoda nemohla byť spôsobená

dvoma stromami. Nie je tiež pravdou, že súd prvej inštancie neuvádza, o ktoré konkrétne činnosti či
povinnosti žalovaného sa v tomto prípade malo jednať.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spolu s konaním, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a po zopakovaní
dokazovania podľa § 384 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

10. V danom prípade si žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňujú vo vzťahu k žalovanému nárok na
náhradu škody, a to v celkovej výške 1.769.479,20 eur s prísl. a zároveň je zrejmé, že tieto nároky

uplatnené v dvoch konaniach vedených na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 5C/113/2011 a sp.zn.
7C/153/2012boliuznesenímOkresnéhosúduSvidníkzodňa23.7.2012č.k.7C/153/2012-29spojenéna
spoločné konanie a ďalej prejednávané v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/113/2011, v priebehu ktorého
prvoinštančný súd vydal preskúmavané rozhodnutie.

11. Toto uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2012.

12. O odvolaní žalovaného proti napadnutému rozsudku rozhodol odvolací súd rozsudkom zo
17.07.2019č.k.2Co36/2018-197,ktorýmzmenilrozsudoksúdu1.inštancieažalobuzamietolanáhradu
trov konania stranám nepriznal.

13. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v 1. a 2. rade dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
SR uznesením z 29.06.2022 č.k. 3Cdo 250/2019-222, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu Prešov
zo dňa 17.07.2019 sp. zn. 2Co 36/2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Žaloba žalobcov je uplatnená na tom skutkovom základe, že pri povodniach v mesiaci jún 2010
došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze toku rieky Topľa a k zaplaveniu ich obchodných priestorov s tým,
že žalovaný si bol vedomý, že existujúca hrádza nie je dostatočná a nevydrží nápor väčšieho prívalu
vody. Podľa žalobcov tým žalovaný nesplnil svoje povinnosti, ktoré preňho plynuli z ust. § 48 ods. 3
zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách.

15. Nebolo sporné, že v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov a
budov, ktoré tvorili areál bývalých Kožiarskych závodov v F., každý z nich v podiele 1 s tým, že ide o
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. F..

16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

19. Podľa § 48 ods. 3 písm. b), c), d), e), f), n) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení platnom k
4.6.2010, správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:

-udržiavaťkorytávstave,ktorýzabezpečujeichprirodzenúaleboprojektovanúprietočnosťahĺbkuvody,
- udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby
sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,
- spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi,
- udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného
toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,

- zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,
- zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu a odvádzanie alebo prečerpávanie
vnútorných vôd.

20. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcov, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého

rozsudku, súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z predložených listinných dôkazov, ktorými sú
výpis z obchodného registra žalovaného (č.l. 5), uznesenie Vlády SR č. 580 z 26.8.2009 (č.l. 8-10),
správa Mesta F. (č.l. 11), projektová dokumentácia pre stavebné povolenie F. - úprava ľavobrežnej
hrádze E.1, technická správa z marca 2009 (č.l. 12-13), sprievodná správa k tejto projektovej
dokumentácii (č.l. 14-15), B-1 súhrnná technická správa k projektovej dokumentácii (č.l. 16-17), správa

Mesta F. z 29.2.2012 (č.l. 50), správa Obvodného úradu životné prostredie W., pracovisko W. (č.l. 51),
správa Q. F. o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach (č.l. 52), správa Obvodného
úradu životného prostredia v W., pracovisko W. (č.l. 54-56). Dokazovanie týmito listinnými dôkazmi
zopakoval aj odvolací súd na pojednávaní dňa 16.4.2024 postupom podľa § 384 ods. 1 CSP. Odvolací
súd zároveň zopakoval dokazovanie oboznámením obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.2.2012,

v rámci ktorého boli vyjadrené stanoviská žalobcov, ako aj strany žalovanej, oboznámená bola zápisnica
o pojednávaní zo dňa 4.4.2012 (č.l. 57), zápisnica o pojednávaní z 29.3.2017 (č.l. 141-143) a napokon
zápisnica o pojednávaní pred súdom prvej inštancie z 27.9.2017 (č.l. 158-160) s tým, že k spôsobu
zopakovaniavykonanéhodokazovaniavštádiuodvolaciehokonaniastranysporu,resp.ichzástupcovia,
nemali žiadne námietky.

21. Obsah už uvádzanej projektovej dokumentácie z marca 2009 potvrdzuje, že úsek toku rieky Topľa
v rkm 60 až rkm 61 doposiaľ nebol upravovaný, v minulom storočí bola pre ochranu intravilánu
vybudovaná ľavobrežná zemná hrádza, vplyvom klimatických zmien, zmien v nedostatočnej akumulácii
nad intravilánom, taktiež antropologickým pričinením sa počas prívalových dažďov v súčasnosti

prejavujú časté povodne, zvýšené prietoky počas prívalových dažďov majú za následok vybrežovanie
vôd z koryta Tople a v danom území tok ohrozuje pri povodňových prietokoch existujúcu zástavbu a
technickú infraštruktúru s priľahlými pozemkami.

22. Hlavným cieľom a účelom stavby tak bolo riešiť protipovodňovú ochranu zastavaného územia

intravilánu mesta a tým zabezpečiť ochranu a zamedziť škody na štátnom ako aj súkromnom majetku
občanov Mesta F.. V projektovej dokumentácii určenej pre stavebné povolenie sa ďalej konštatovalo,
že ochrana bude realizovaná pobrežným betónovým múrikom, ktorý sa vybuduje na návodnom svahu
existujúcej hrádze a jeho konštrukčné rozmery sú minimalizované a podložené statickým výpočtom.
Bolo zdôraznené, že efekt úpravy pred povodňami nespočíva v okamžitom a nepretržitom získavaní

nových hodnôt, ale v zabranení škodám, ktorých príčinou bývajú nepriaznivé hydrologické situácie,
ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie, pričom trvajú veľmi krátko. Stavba svojim charakterom tak bude
zlepšovať životné prostredie predovšetkým z titulu ochrany intravilánu mesta pred veľkými vodami, je
nevýrobného charakteru, a teda nebude produkovať žiaden odpad ani exhaláty. Z hľadiska stavebno-
technického boli navrhnuté bežné stavebné materiály a výrobky - lomový kameň a betónové konštrukcie

z vodostavebného betónu. Začiatok prác sa predpokladal v septembri 2009 s dobou výstavby 12
mesiacov.23. Vláda SR uznesením č. 580 z 26.8.2009 v tejto súvislosti uložila ministrovi životného prostredia
zabezpečiťvybudovanieprotipovodňovejochranyMestaF.nariekeTopľavcelkovejsume280.000,-eur,
atovtermínedo31.12.2013azároveňzabezpečiťkoordináciuprípravynavybudovanieprotipovodňovej

ochrany v okresoch O., W. a W. v celkovej sume 500.000,- eur do 31.12.2010.

24. Tieto listinné dôkazy nepotvrdzujú záver, že žalovaný pri správe vodného toku rieky Topľa porušil
povinnosti plynúce z ust. § 48 ods. 3 v tom čase platného zákona o vodách a že by z tohto dôvodu
mal zodpovedať za vzniknutú škodu v dôsledku zaplavenia areálu bývalých Kožiarskych závodov v F.,

aktuálne v spoluvlastníctve žalobcov pri povodniach, ktoré sa vyskytli začiatkom mesiaca jún 2010, kedy
došlo k podmočeniu navýšenej hrádze, jej preliatiu a pretrhnutiu.

25. Právna náuka a prax pri určovaní povinnosti hradiť škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka
uvádzajú predpoklady vzniku tejto povinnosti (zodpovednosti). Tradične sa vyžaduje, aby boli naplnené
nasledovné predpoklady, ktorými sú protiprávny úkon (právny delikt), škoda, príčinná súvislosť medzi

právnym deliktom a škodou a zavinenie iné než nedbanlivosť. Ak ide o prípad osobitnej zodpovednosti
(§ 420a Občianskeho zákonníka) poškodený preukazuje namiesto právneho deliktu škodnú udalosť. Na
podklade koncepcie tzv. jednotného ponímania občianskoprávnej zodpovednosti sa nerozlišuje, či išlo
o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti v oboch prípadoch je postavené na rovnakú

úroveň. Jediným rozdielom je, že porušenie právnej povinnosti plynúcej z právneho predpisu môže
založiť zodpovednosť škodcu voči komukoľvek, zatiaľ čo pri porušení právnej povinnosti zo zmluvy
oprávneným môže byť len spolukontrahent.

26. Právna povinnosť môže byť tak stanovená

a) priamo zákonom alebo iným predpisom objektívneho práva alebo
b) vyplýva zo zmluvného vzťahu alebo
c) spočíva v nezachovaní určitého všeobecného štandardu správania (porušenie generálnej prevenčnej
povinnosti podľa § 415 OZ).

27. Rozpor s objektívnym právom nastane, ak sa poruší akákoľvek právna norma a nerozhoduje, či bola
porušená norma občianskeho, trestného, správneho alebo iného práva. Pri skúmaní protiprávnosti sa
prihliada na účel, ktorý sa právnou normou sleduje.

28. Ustanovenie § 415 OZ sa vykladá tak, že protiprávnosť podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy

len tam, kde výslovne neexistuje právna norma dopadajúca na správanie, ktorého protiprávnosť sa
posudzuje. Treba dodať, že porušenie preventívnej povinnosti má za následok vznik zodpovednosti
za škodu podľa § 420 OZ len vtedy, ak sú súčasne splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky,
teda existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a porušením preventívnej povinnosti a zavinenie
škodcu (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo/127/2007). Aj porušenie právnej povinnosti si tak vyžaduje

dôkaz o konaní, ktorým bolo porušené právo. Pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa
žalovaný dopustil, nie je nárok na náhradu škody daný (rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/3234/2006).

29. Ďalším z predpokladov vzniku povinnosti na náhradu škody je výskyt škody. Dôkazné bremeno

ohľadom vzniku škody a jej rozsahu znáša poškodený.

30. Ako už bolo spomínané podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, škodca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Z tejto vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku
škody preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Podľa právnej náuky určitá udalosť je

adekvátnou príčinou len vtedy, ak kumulatívne napĺňa dva predpoklady - (1) musí ísť o nutnú podmienku
daného následku a zároveň (2) musí zvyšovať objektívnu pravdepodobnosť výskytu následku. Pre
adekvátnosť príčiny je tak dôležitá pravdepodobnosť následku. Spravidla sa na vzniku škody podieľa
viacero príčin. Pre tieto prípady súdna prax stanovila, že príčinnú súvislosť, ako vzťah príčiny a následku,
je potrebné v prípade pôsobenia viacerých príčin a z nich vyplývajúcich následkov chápať ako reťazenie

príčin a následkov nielen v postupnosti vecnej, ale i v postupnosti časovej (Najvyšší súd ČR sp.zn.
32Cdo/192/2007). Ak viac skutočností spolu pôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná
skutočnosťjetouskutočnosťou,bezktorejbynedošlokuškodlivémunásledkualebočiktejtoskutočnostipristúpila nová skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodné skutočnosti samostatne pôsobila ako príčina
škody.

31. Ďalším predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby
prezumuje, táto prezumpcia zavinenia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbanlivostné; stačí ak sú dané
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ide o nedbanlivosť nevedomú.

32. V predchádzajúcom štádiu konania konštatoval dovolací súd (uznesenie NS SR zo dňa 24.2.2016

č.k. 5Cdo/32/2014-111), že ochranná hrádza je umelo vytvorená stena, násyp alebo val, zvyčajne
vyplnený zeminou alebo kameňmi, vybudovaná okolo relatívne rovného, nízko ležiaceho územia a slúži
na ochranu pred povodňami. Účelom ochrannej hrádze je zabezpečiť ochranu pred vyliatím vody na
priľahléúzemia,pričomnaplnenietohtoúčeluniejepotrebnépôsobeniežiadnychinýchtechnologických
postupov, prírodných síl, či fyzikálnych vplyvov. Sama o sebe ochranná hrádza nenesie v sebe riziko
vzniku škôd, nie je nebezpečná, ale práve naopak, jej podstata spočíva v ochrannej funkcii. Ochranná

hrádza nemá povahu a charakter prevádzky. Údržba a starostlivosť správcu vodného toku o ochrannú
hrádzu je súčasťou zákonných povinností správcu vodného toku, ktoré vykonáva vo verejnom záujme
a za účelom ochrany osôb a majetku pre prípad nepriaznivého vývoja na vodnom toku. Táto činnosť
správcu vodného toku nemá povahu ani vlastnosti prevádzkovej činnosti.

33. Povinnosťou žalovaného bolo zabezpečovať existujúcu protipovodňovú ochranu v takom režime,
aby bola funkčná a spôsobilá zabrániť vzniku povodní, avšak nie akýchkoľvek, ale len takých, na
ktorých rozsah bola projektovaná. Správca vodného toku teda zodpovedá len za existujúci „status quo“,
je ale jeho povinnosťou pravidelné vyhodnocovanie stavu vodných korýt a oznamovanie závažných
nedostatkov, ktoré zistí.

34. Hlavným cieľom vodnej stavby - úpravy ľavobrežnej hrádze podľa predloženej projektovej
dokumentácie, bolo riešiť protipovodňovú ochranu zastavaného územia intravilánu mesta a tým
zabezpečiť ochranu a zamedzenie škôd na štátnom aj súkromnom majetku občanov Mesta F. (č.l. 14).
Vláda SR preto uložila ministrovi životného prostredia (nie žalovanému) zabezpečiť najprv koordináciu

prípravy na vybudovanie protipovodňovej ochrany v danej lokalite a následne vybudovať protipovodňovú
ochranu Mesta F., to všetko v iných časových termínoch, než sú tie, kedy došlo k vzniku škody.

35. Je zrejmé, že žalovaný v priebehu celého konania popieral skutkové tvrdenia žalobcov a už vôbec
nebolo možné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie v zmysle tom, že z výpovedí žalobcov a svedka

S. bolo zistené, že príčinou pretrhnutia hrádze sa stali neodstránené stromy (dva kusy topoľov) v
koryte rieky, ktoré bránili plynulému prietoku vody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi
preukázaným protiprávnym konaním a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Táto otázka je riešená vždy v konkrétnych
súvislostiach, pričom rozhodujúca je iba vecná súvislosť príčiny a následku (do pozornosti rozsudku NS

SR sp.zn. 3Cdo/130/2010).

36. Tento názor žalobcov prezentovaný v konaní nebol z ich strany podporený žiadnym odborným
vyjadrením, či odborným posudkom potvrdzujúcim práve túto príčinu pretrhnutia hrádze (bez
zohľadnenia napr. vtedajších hydrologických pomerov) a súd prvej inštancie si ho bez ďalšieho

nesprávne osvojil.

37. Z uvedeného je potrebné potom vyvodiť, že v konaní nebolo preukázané konkrétne protiprávne
konanie zo strany žalovaného, v príčinnej súvislosti ktorého malo dôjsť k spôsobeniu tvrdenej škody na
nehnuteľnom majetku, ktorého spoluvlastníkmi sú žalobcovia v 1. a 2. rade.

38. Podľa pokynov dovolacieho súdu vyjadrených v uznesení z 29.6.2022 č.k. 3Cdo/250/2019-222
odvolací súd na pojednávaní konanom dňa 16.4.2024 postupom podľa § 382 CSP umožnil zástupcom
strán vyjadriť sa k možnému použitiu § 49 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení platnom k
4.6.2010 v spojení s § 3 ods. 1, 2 zákona č. 42/1994 Z.z. v znení platnom k 4.6.2010 a § 11 ods. 1 a 6

zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami opäť v znení platnom k 4.6.2010.39. Podľa § 49 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení platnom k 4.6.2010 správca vodného
toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou a škody vzniknuté užívaním vodných
tokov.

40. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení platnom k
4.6.2010, na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie
pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa
tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na

znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov
mimoriadnej udalosti.

41. Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa
alebo teroristický útok, pričom
a) živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiadúcemu uvoľneniu kumulovaných

energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť
nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na
majetok
b) havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v
dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú

vplyv na život, zdravie alebo na majetok
c) katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej
kumulácií v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

42. Podľa § 11 ods. 1, 6 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami v znení platnom k 4.6.2010,

stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená určitými
vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách. V povodňových plánoch sú
stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie
ohrozenie povodňou.

43. Ak v dôsledku vzniku povodne hrozí nebezpečenstvo ohrozenia ľudského zdravia, zaplavenia
územia a vzniku povodňových škôd, obec alebo orgán ochrany pred povodňami môže vyhlásiť ihneď
III. stupeň povodňovej aktivity.

44. Najvyšší súd SR v už spomínanom uznesení z 24.02.2016 č.k. 5Cdo/32/2014-111 poukázal aj na

to, že škoda napokon môže nastať aj ako dôsledok neodvrátiteľnej udalosti, kvalifikovanej náhody „vis
maior“, ktorá vylučuje všeobecnú zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a v
prípade, že táto udalosť nemala pôvod v prevádzkovej činnosti, je liberačným dôvodom aj pokiaľ ide o
zodpovednosť osobitnú. Ustanovenie § 49 ods. 2 Zákona o vodách ako lex specialis navyše zbavuje
správcu vodného toku zodpovednosti za škodu, ktorá nastala ako dôsledok mimoriadnej udalosti alebo

užívania vodného toku. Je tomu tak najmä preto, že vodné toky sú prírodné živly, ktoré nikdy nebudú
podliehať absolútnej ľudskej kontrole, nie je vždy v ľudských silách ich pôsobenie predvídať a zabrániť
pôsobeniu ničivej sily prírody. Z tohto dôvodu nemožno ani založiť absolútnu zodpovednosť či už štátu
alebo správcu vodného toku za škody vymykajúce sa rámcu ich objektívnych, faktických možností.

45. Zdôraznil, že rozhodnutie na tom skutkovom a právnom základe, že došlo k mimoriadnej udalosti,
musí vyplývať zo skutkových zistení a korešpondovať s právnym vymedzením tohto pojmu podľa § 3
ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

46. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný od začiatku tohto konania popieral porušenie

jemu určených povinností v súvislosti so správou vodného toku rieky Topľa a navyše v tejto súvislosti
poukazoval aj na to, že jeho zodpovednosť nemôže byť aj s odkazom na spomínané ustanovenie § 49
ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. (č.l. 30).

47. Vo vzťahu k tejto námietke odvolací súd zdôrazňuje, že kompetencia vo vzťahu k vyhláseniu a

odvolaniu mimoriadnej situácie ako následku pôsobeniu mimoriadnej udalosti bola zákonom č. 42/1994
Z.z. v znení platnom k 4.6.2010 zverená obvodnému úradu v sídle kraja (§ 13 ods. 2 citovaného zákona),
obvodnému úradu v jeho územnom obvode (§ 14 ods. 5 citovaného zákona) ako aj príslušnej obci (§15 ods. 1 písm. j) citovaného zákona), ktorej štatutárnym orgánom je starosta (§ 13 zákona č. 369/1990
Z.z.), resp. primátor (§ 24 zákona č. 369/1990 Z.z.).

48. Obsah správy Mesta F. o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach za obdobie
od 17.5.2010 do 23.8.2010 (č.l. 52) potvrdzuje, že dňa 17.5.2010 bol primátorom mesta vyhlásený III.
stupeň povodňovej aktivity v Meste F. z dôvodu stúpania rieky Topľa a Radomka a k jeho odvolaniu
došlo 18.5.2010 o 18:00 hod.

49. K ďalšej povodni došlo dňa 2.6.2010, kedy bol primátorom mesta F. o 05:00 hod. vyhlásený III.
stupeň povodňovej aktivity - najväčšie ohrozenie povodňou (§ 11 a nasledujúce zákona č. 7/2010 Z.z.
o ochrane pred povodňami). Dôvodom podľa správy bolo opätovné stúpanie vody na rieke Topľa a
Radomka. Keďže zrážky neustávali, čo viedlo k ďalšiemu zosuvu svahu v areáli základnej školy, ktorý
začal ohrozovať aj rodinné domy na ulici S. K. v F., primátorom mesta bol vydaný príkaz na vyhlásenie
mimoriadnej situácie dňa 3.6.2010 o 22:00 hod. Dňa 4.6.2010 bol primátorom Mesta F. vydaný príkaz

č. 2 - vyhlásenie mimoriadnej situácie a evakuácia občanov ako aj pracovníkov vo firmách okolo rieky
Topľa a evakuovaní boli aj obyvatelia domov z ulice Prešovskej. Okolo 18:00 hod. došlo k preliatiu a
pretrhnutiu navýšenej hrádze na rieke Topľa, v dôsledku čoho došlo k záplave aj bývalých priestorov
Kožiarskych závodov v F. (nehnuteľný majetok v spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade). Tieto závery
korešpondujú aj s obsahom správy Obvodného úradu životného prostredia W., pracovisko W. (č.l. 54).

50. Odvolací súd na základe takto predložených listinných dôkazov nemal žiadne pochybnosti o tom,
že v Meste F. v spomínanom období v súvislosti s povodňovou aktivitou rieky Topľa skutočne došlo k
vyhláseniu mimoriadnej situácie tak, ako to predpokladá § 3 a nasledujúce zákona č. 42/1994 Z.z. v
znení platnom k 4.6.2010.

51. Ako už odvolací súd vyššie uvádzal, žalovaný môže zodpovedať za stav ochrannej hrádze v
dimenziách jej pôvodného projektu, úprava ktorej predovšetkým vplyvom klimatických zmien bola
plánovaná a následne aj zrealizovaná v zmysle úloh uložených vtedajšiemu ministrovi životného
prostredia v časovom úseku po júni 2010. Preto ako ďalší dôvod pre neopodstatnenosť žiadaných

nárokovzostranyžalobcovodvolacísúdpoukazujenato,žepreukázanéokolnostimimoriadnejudalosti,
ktorá nastala v dňoch 2.-4.6.2010 a mala za následok vyhlásenie mimoriadnej situácie v dôsledku III.
stupňa povodňovej aktivity na rieke Topľa, vylučujú zodpovednosť žalovaného podľa § 49 ods. 5 Zákona
o vodách.

52. Za tejto situácie potom, čo odvolací súd zopakoval vykonané dokazovanie podľa § 384 ods. 1 CSP
a následnom postupe podľa § 382 CSP, poukazujúc na vyššie uvádzané dôvody rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

53. O trovách celého konania strán sporu vrátane trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §

396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 a nasledujúce CSP. Žalobcovia v 1. a 2. rade vzhľadom na celkový
výsledok konania o veci samej nemajú právo na náhradu trov a žalovaný ako úspešná strana sporu
náhradu trov konania nežiadal priznať.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).