Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204556
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1418204556.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: Univerzita Komenského v Bratislave,
so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 6, IČO: 00 397 865, zastúpeného SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 8, proti žalovanému: VI GROUP, spol. s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Roľnícka č. 157, IČO: 35 972 131, zastúpenému Mgr. Ivicou Šišolákovou,
advokátkou so sídlom v Brezovej pod Bradlom, Minárčiných č. 30, o odstránenie stavby, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. januára 2022 č. k. 23C/56/2018-104,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e ;

vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal podľa §
135c ods. 1 OZ odstránenia stavby chodníka s vodiacim pásom pre nevidiacich (11m2), zhotovenom
žalovaným na pozemku žalobcu (parc. č. 2940/19, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere

1101 m2, LV č. 727 v kat. úz. Karlova Ves) bez jeho súhlasu. Žalovanému priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2.V odôvodnení uviedol, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, keď darovacou zmluvou
zo dňa 10.02.2017 previedol vlastníctvo k chodníku na obchodnú spoločnosť NESTOR TRADE, s.r.o.
Nestotožnil sa s námietkou žalobcu o neplatnosti uvedenej scudzovacej zmluvy z dôvodu neurčitosti
jej predmetu. Odkaz v zmluve na stavebné povolenie súd považoval za dostačujúci, keď súčasťou

stavebného povolenia je aj overená projektová dokumentácia, v ktorej je zaznamenané umiestnenie
stavby chodníka. Neprihliadol ani na tvrdenie žalobcu o neplatnosti zmluvy s ohľadom na účtovnú
závierku obdarovaného k 31.12.2018. Dospel k záveru, že ak v účtovnej závierke nie je účtované o
hmotnom majetku, táto skutočnosť nepreukazuje, že darovacia zmluva nebola uzavretá a nezakladá
ani jej neplatnosť.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na súdom prvej inštancie aplikované

ustanovenie § 135c ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa žalobca musí domáhať odstránenia stavby od toho,
kto ju zriadil a touto osobou je žalovaný. Súd dospel teda k nesprávnemu právnemu záveru o nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného a zostal nečinný pri ďalších alternatívach v uvedenom ustanovení,
ktorých voľba je na uvážení súdu. Súdu vytkol, že vychádzal z darovacej zmluvy ako z platnej, hocipredmet scudzenia nie je vymedzený určito, pretože zmluva odkazuje na stavebné povolenie, ktoré však
nebolo priložené k darovacej zmluve a ani do konania. Podpis na zmluve nebol osvedčený, zmluva sa
preto javí ako účelovo uzavretá až po podaní žaloby a zániku obdarovaného.

4. K výzve odvolacieho súdu podľa § 382 CSP na možnú aplikáciu § 3 OZ, resp. k otázke rozporu
žaloby s verejným záujmom žalobca tvrdil, že je povinný svoj majetok užívať, udržiavať, chrániť pred
poškodením, stratou, zničeniu alebo zneužitím podľa § 3 zák. č. 176/04 Z.z. Považoval za neprípustné,
aby súkromnoprávne subjekty v rozpore s verejnoprávnymi predpismi umiestňovali na pozemkoch

verejnej vysokej školy stavby za účelom realizovania svojich súkromných záujmov. Žalovaný bez
akéhokoľvek oprávnenia zneužil majetok žalobcu tým, že na ňom postavil chodník, ktorý bol potrebný
na kolaudáciu jeho súkromnoprávnej stavby. Podľa fotodokumentácie sa javí, že sporný chodník by mal
nadväzovať na chodník na pozemku žalobcu, na pozemku žalobcu sú však umiestnené iba betónové
panely, ktoré na ňom inštaloval bez súhlasu žalobcu neznámy subjekt a nespĺňajú technické normy
chodníka. Preto nemožno dospieť k záveru, že stavba chodníka bola postavená v súlade s dobrými

mravmi a verejným záujmom. Výkon práv by nemal zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných,
nesmie byť tiež v rozpore s dobrými mravmi, preto je potrebné žalobe vyhovieť.

5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že chodník zhotovil na základe požiadavky príslušného orgánu v
stavebnom konaní. Chodník by nezrealizoval, ak by si takúto stavebnú úpravu nevyžadoval verejný

záujem, ktorý v danom prípade bola bezpečnosť chodcov, a to najmä nevidomých. Žalovaný tak zasiahol
do vlastníckych práv žalobcu nie vo svojom súkromnom, ale vo verejnom záujme. Realizácia chodníka
predstavovala pre žalovaného investíciu, z ktorej nemal a nemá žiaden prospech. Chodník slúži širokej
verejnosti, nielen obyvateľom bytového domu, ktorý žalovaný zrealizoval, je teda verejnoprospešnou
stavbou. Stavba v aktuálnej situácii neslúži žalovanému, ale verejnosti, preto podanú žalobu považoval

za rozpornú s dobrými mravmi.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380
ods.1CSP),posplnenísimanudukčnejpovinnostiodvolaciehosúdupodľa§382CSPadospelkzáveru,
že napadnutý rozsudok je vo svojom výroku vecne správne, i keď z iných dôvodov, než ustálených

súdom prvej inštancie.

7. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že v súvislosti s výstavbou bytového domu
žalovaným a organizáciou miestnej dopravy vystala v rámci stavebného konania požiadavka na
zhotovenie chodníka s vodiacim pásom pre nevidiacich v celkovej výmere 11 m2 na pozemku žalobcu.

Podľa v spise doloženej fotodokumentácie, ktorú odvolací súd považuje za celkom dostačujúcu na
preukázanie skutkového stavu, inak verifikovateľného i cez prehliadač Google Earth, žalovaným
zhotovený chodník predstavuje spojnicu medzi priechodom pre chodcov a chodníkom v neoplotenom
areáli žalobcu. Medzi miestnou komunikáciou a s ňou súbežným chodníkom na pozemku žalobcu práve
v šírke žalovaným zhotoveného chodníku prebieha trávnatý porast. Po kolaudácii stavby bytový dom

užívajú osoby od žalovaného rozdielne.

8. Aplikácia ustanovenia § 135c ods. 1 OZ umožňuje vlastníkovi pozemku, zaťaženého cudzou stavbou,
požadovať odstránenie tejto inžinierskej stavby (§ 43a ods. 3 písm. a) stavebného zákona). Na
uvedenom ustanovení žalobca, verejná vysoká škola, založil i žalobu, ktorú však ani podľa odvolacieho

súdu nemožno považovať za vecne opodstatnenú.

9. Neoplotený areál žalobcu, vrátane chodníka, spojeného s priechodom pre chodcov cez miestnu
komunikáciu práve namietaným chodníkom (na LV žalobcu nezapísanom), nepochybne slúži verejnosti.

10. Za tohto stavu odvolací súd považuje žalobu za rozpornú s verejným záujmom na ochrane života
a zdravia chodcov v danej lokalite (predovšetkým nevidiacich), nesporne predstavujúci záujem, ktorý je
adresovaný ako dobro neurčitému a veľkému počtu adresátov (spoločné dobro, dobré mravy).

11. Žalobcu nezaťažuje, že starší chodník (bez významu, či spĺňa technické parametre chodníka podľa

aktuálnych predpisov) v neoplotenom areáli, vedený súbežne s miestnou komunikáciou, je využívaný
verejnosťou, avšak zaťažuje ho zhotovenie chodníka s vodiacim pásom pre nevidiacich len o výmere 11
m2 na pozemku väčšom než 1.100 m2, a to napriek tomu, že žalobca ako účastník stavebného konania
má vedomosť o tom, že požiadavka na jeho zhotovenie žalovaným vyplynula zo stanoviska dopravnéhoúradu v rámci stavebného konania. Bolo by celkom neefektívne a celkom v rozpore s úradne určenou
organizáciou dopravy v danej lokalite, aby žalovaný chodník odstránil, hoci ho neužíva, v dôsledku
čoho by museli chodci po prejdení priechodu pre chodcov (podľa fotodokumentácie novoznačeného od

budovy bytového domu) ku chodníku na pozemku žalobcu prechádzať po trávnatom poraste, príp. by z
dôvodu jeho odstránenia prestali prechádzať cez miestnu komunikáciu v mieste priechodu pre chodcov.

12. Strpením chodníka žalobca v nijakom prípade neporušuje svoje zákonné povinnosti riadneho
vlastníka, pretože chodník bol zhotovený a je využívaný vo verejnom záujme, bez ohľadu na to, že

požiadavka na jeho zhotovenie vyplynula z investičnej činnosti žalovaného. Obmedzenie žalobcu
obstojí i v teste proporcionality, keď pozemok, na ktorom sa chodník v neoplotenom areáli nachádza,
je len v zanedbateľnej výmere 11m2. Výkon práva žalobcu ako vlastníka pozemku zaťaženého stavbou
chodníka v takejto výmere predstavuje potom výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ), ktorému
nemožno priznať súdnu ochranu (čl. 5 CSP).

13. Inak sa odvolací súd stotožnil s odvolateľom, že súdom prvej inštancie ustálené dôvody pre
zamietnutie žaloby neobstoja. Súd prvej inštancie však nepochybil, keď neskúmal možnosti riešenia
stavby na cudzom pozemku v alternatívach vyplývajúcich z ustanovenia § 135c ods. 2) a 3), keď žalobca
nemal záujem nadobudnúť chodník do svojho vlastníctva a žalovaný stavbu nezhotovoval pre seba a
ani je nepoužíva.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

15. Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zmenil a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal podľa § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešnej
strany odvolací súd považoval okolnosti prípadu. Je nesporné, že žalovaný zhotovil stavbu chodníka
na pozemku žalobcu napriek tomu, že na usporiadaní vzťahov k pozemku sa strany nevedeli dohodnúť
(§ 388 CSP).

16. Z rovnakých dôvodov odvolací súd žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 1 v spojení s § 257 ods. 1 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).