Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202822
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124202822.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobkyne: T. T.,

narodená XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXA, G., proti žalovanému: R.. V. T., narodený X.X.XXXX, trvale
bytom N. XXA, G., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného, ktoré vzniklo uzavretím
manželstva dňa XX.X.XXXX, sa za trvania manželstva z r u š u j e .

II. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.4.2024 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán za trvania ich manželstva.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že s manželom (žalovaným) uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX
v N. nad N.. Počas manželstva im nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené, ani iným
spôsobom modifikované. Žalovaný je podnikateľom - živnostníkom. V súčasnosti aktívne podniká na
základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom R.. V. T., s miestom podnikania N. ulica
XXX/XXA, G., IČO: XXXXXXXX. Z uvedeného dôvodu má za to, že sú v zmysle § 148 ods. 2
Občianskeho zákonníka splnené podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žalobkyňa doplnila, že si je vedomá následkov, ktoré budú vyplývať z rozhodnutia súdu, ktorým bude
bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené. Súčasne žalobkyňa uviedla, že v záujme hospodárnosti konania
súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

3. Súčasťou žaloby bolo vyjadrenie manžela k žalobe s jeho osvedčeným podpisom, v ktorom uviedol,
že súhlasí so zrušením bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je oboznámený so žalobou ako
aj so všetkými dôkazmi, potvrdzuje, že je živnostníkom, pričom podnikateľskú činnosť aj reálne a

aktívne vykonáva. Rovnako ako žalobkyňa doplnil, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania. Súčasne uviedol, že keďže je oboznámený so žalobou, s ktorou sa plne stotožňuje,
žiada, aby mu súd nedoručoval písomnosti zo spisu na vyjadrenie, čo by bolo nehospodárne a zbytočne
predlžujúce konanie.

4. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia.

5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránkepríslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobkyňou, pričom vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) CSP, keďže obe strany s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania výslovne súhlasili. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení

rozsudku neboli prítomné.

7. Zo sobášneho listu vyplýva, že strany sporu uzavreli manželstvo v N. nad N. dňa XX.XX.XXXX a je
zapísané v knihe manželstiev N. nad N., zväzok 6, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, pričom
z výsledkov elektronickej lustrácie strán sporu v Registri obyvateľov SR vyplýva, že ich manželstvo trvá.

8. Z Osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 16.11.2023, vyplýva, že Okresný úrad Trnava vydal
žalovanému živnostenské oprávnenie v predmete podnikania sprostredkovateľská činnosť v oblasti
obchodu, služieb a výroby, pričom živnostenské oprávnenie je aktívne.

9. Podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), súd na návrh

zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú
činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

10. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „ŽZ“),

živnosťoujesústavnáčinnosťprevádzkovanásamostatne,vovlastnommene,navlastnúzodpovednosť,
za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo strán sporu, ktoré uzavreli dňa
XX.X.XXXX, stále trvá. Súčasne mal preukázané, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť v zmysle

ustanovenia § 2 ŽZ. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia
na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, pričom sa jedná o špeciálnu úpravu v
ustanovení § 148a ods. 2 OZ. Keďže žalobu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
podala v zmysle zákona aktívne legitimovaná strana a zároveň sú splnené všetky zákonné podmienky
na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd žalobe vyhovel a vo výroku I. rozsudku

zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu, vzniknuté uzavretím manželstva, za trvania
ich manželstva.

12. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré sa uplatňuje výnimočne, pričom

výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Úspešnou
stranou sporu v konaní bola žalobkyňa, ktorá by tak mala nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému. Súd však aplikoval ustanovenie § 257 CSP, a úspešnej žalobkyni nárok
na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, a to z toho dôvodu, že žalovaný nezavinil podanie
žaloby, a teda nie je možné mu pričítať zavinenie za iniciovanie súdneho konania a vznik trov konania,

s rozhodnutím súhlasil, rozhodnutie vo veci bolo vydané v záujme oboch strán sporu, keď zároveň si
žalobkyňa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania ani neuplatňovala.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.