Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 5, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200609
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424200609.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu v 1. rade: A. B., narodený: XX.XX.XXXX,
bytom: C.. D. E. XXXX/XX, XXX XX F. G., žalobkyne v 2. rade: G. B., narodená: XX.XX.XXXX, bytom:
C.. D. E. XXXX/XX, XXX XX F. G., obaja zastúpení: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom: M. R.
Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 369 436, proti žalovanému: H. I., narodený: XX.XX.XXXX,

bytom: J. XXX/XX, XXX XX K., zastúpenému: ProcuRecht Legal s.r.o., so sídlom: Železničiarska 22,
811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 321 137, o návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
4C/15/2024 – 136 zo dňa 26. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/15/2024 – 136 zo dňa 26. februára 2024
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 4C/15/2024 – 136 zo dňa 26. februára 2024 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“
alebo „napadnuté rozhodnutie“) Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie v I. výroku nariadil
neodkladné opatrenie; vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť, zdržať sa akéhokoľvek nakladania
s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území L. F. B., obec L. F. B., okres F. G.,
zapísanými na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX ako parcely registra „C“ číslo XXXX/XX o výmere

XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra „C“ číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh
pozemku: orná pôda, parcely registra „C“ číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda,
parcely registra „C“ číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra „C“
čísloXXXX/XXXovýmereXXXm2,druhpozemku:ostatnáplocha,atovrátaneprevoduichvlastníckeho
práva, zaťaženia nehnuteľnosti v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu alebo iného zaťaženia nehnuteľnosti, a to do právoplatného skončenia konania vo

veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4C/15/2024.
2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v podstate odôvodnil tým, že žalobcovia spolu so žalobou
podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie v znení uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Žalobcovia predmetný návrh
odôvodnili zistením, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území L. F. B., evidovaných
na LV č. XXXX, ktoré sa snaží prostredníctvom realitných kancelárii predať, respektíve sa účelovo snaží

zbaviť majetku a tým existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že sú splnené predpoklady naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia, keďže žalobcovia
osvedčili naliehavosť situácie. Poukázal na to, že žalobcovia uvádzali, že žalovaný sa snaží zmenšovať
svoj majetok predajom, čo je zrejmé z inzerátov na internetových portáloch. Záverom súd prvej inštancie
konštatoval, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená z dôvodu existencie skutočností odôvodňujúcich
nebezpečenstvo hroziacej ujmy, respektíve škody.

3. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v celom rozsahu (výrok I. a II.)
odvolanie a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenieneodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % vrátane trov odvolacieho konania. Uviedol, že predmetné uznesenie považuje za
nesprávne z nasledovných odvolacích dôvodov:

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm.
d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)];
b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§
365 ods. 1 písm. f) CSP];
c) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené [§ 365 ods. 1 písm. g) CSP];
d) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1
písm. h) CSP].
4. Žalovaný v predmetnom odvolaní argumentujúc absenciou zdôvodnenia v napadnutom uznesení
o nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením poukázal na nesprávnosť
predmetného uznesenia. Súd prvej inštancie mal podľa neho z úradnej povinnosti najprv skúmať,

či nie je možné dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením a mal sa s touto skutočnosťou
vysporiadať v odôvodnení. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalovaného stotožnil s jednostrannými
tvrdeniami žalobcov týkajúcich sa nebezpečenstva hroziacej ujmy. Žalovaný ich považoval za účelové
a neúplné. Ďalej poukázal na to, že vyvíjal snahu na odstránenie vád namietaných žalobcami,
avšak k ich odstráneniu nedošlo z dôvodu pasivity na strane žalobcov. Žalovaný mal za to, že

žalobcovia nepreukázali bezprostrednú obavu ohrozenia prípadnej exekúcie. Žalobcovia sa podaným
návrhom domáhajú určenia vlastníckeho práva v prospech žalovaného a v prípade úspechu môžu
svoje peňažné nároky uspokojiť zriadeným exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Tvrdenia
žalobcov o zbavovaní sa majetku predajom nehnuteľností označil žalovaný za nepravdivé. Poukázal
na to, že zablokované nehnuteľnosti predáva od prvej polovice roka 2022, pričom žalobcovia mali

vedomosť o tejto skutočnosti, keďže si vyberali z ponuky viacerých pozemkov, a to vrátane pozemkov zo
zablokovaných nehnuteľností. Žalovaný uviedol, že voči nemu nie je vedené žiadne exekučné konanie,
nemá žiadne podlžnosti a predajom zablokovaných nehnuteľností získa zisk, ktorý môže slúžiť na
uspokojenie pohľadávky žalobcov. Na základe týchto dôvodov mal za to, že nie je osvedčená existencia
hrozby ohrozenia prípadnej exekúcie.

5. Podľa žalovaného samotná existencia dlhov nepredstavuje skutočnosť na nariadenie neodkladného
opatrenia. Namietal, že v konaní nebolo vykonané dokazovanie a nemal možnosť vyjadriť sa k
žalobnému návrhu, predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Argumentoval tým, že napadnuté
rozhodnutie ho obmedzuje neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže nebola splnená
podmienka primeranosti, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne. Súd prvej inštancie

podľa názoru žalovaného nevzal do úvahy existenciu záložného práva zriadeného na predávaných
nehnuteľnostiach v prospech banky financujúcej úver žalobcov ako záložných veriteľov. V prípade
úspechu žalobcov sa žalovaný opätovne stane vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré ale budú
zaťažené záložným právom, ktorého výmaz budú mať v dispozícii výlučne žalobcovia, a preto žalovaný
považoval žalobný petit za nevykonateľný.

6. Podaním zo dňa 16. apríla 2024 žalobcovia reagujúc na odvolanie žalovaného konštatovali, že
v rámci procesu nariadenia neodkladného opatrenia sa neuplatňujú prostriedky procesnej obrany
a procesného útoku. Tvrdenia žalovaného nepovažujú za relevantné vo vzťahu k nariadenému
neodkladnému opatreniu a za vyvrátené predloženými dôkazmi žalobcami v samotnom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Iné relevantné skutočnosti neuviedli.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
14. Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
18. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
20. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
21. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
22. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
23. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario, prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
24. Podľa súdnou praxou rešpektovanej právnej doktríny (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 1231 - 1246), súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

(princíp opodstatnenosti);
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav;
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality);
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
25. Vyššie uvedené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne.
Pokiaľ súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospeje k záveru, že nie je
naplnený čo i len jeden z týchto predpokladov, nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť.

26. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút, ktorého aplikácia je na mieste
tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak je tu obava, že exekúcia
bude ohrozená (ani kumulácia dôvodov nie je vylúčená). Vždy je potrebné skúmať, či je samotný
nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a trvá, a či je ním navrhované neodkladné
opatrenie naliehavo potrebné. To znamená, že pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie

neodkladného opatrenia zákon vyžaduje jednak osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj naliehavosť potreby požadovanej úpravy pomerov strán sporu, respektíve osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené, pričom hrozba musí
byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené kumulatívne, inak nie je možné
návrhu vyhovieť. Dôkazné bremeno v súvislosti s osvedčením rozhodujúcich skutočností pre nariadenie

neodkladného opatrenia zaťažuje žalobcu, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je
výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť
pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov,
ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany.
27. Odvolací súd konštatuje, že prvý vyššie uvedený predpoklad je splnený, keďže žalobcovia preukázali

na základe nimi predložených zmlúv (zmluva o budúcej zmluve, kúpna zmluva), existenciu právneho
vzťahu medzi stranami sporu. Avšak, uvedené už nemožno konštatovať o ďalších predpokladoch na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal, a preto ani napadnuté
rozhodnutie náležite neodôvodnil.
28. Odvolací súd poukazuje najmä na to, že v súvislosti so skúmaním posledného predpokladu je

nutné konštatovať, že cieľ zabezpečovacieho opatrenia predstavuje posilnenie postavenia veriteľa,
zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá
by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom eliminovať alebo zredukovať možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa [uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 294/2020 zo dňa 4. augusta 2020]. Prostredníctvom nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods.
3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
29. Vzťah medzi inštitútmi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je vymedzený v ust. § 324
ods. 3 CSP. Jedná sa o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu.

Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred
reguláciou neodkladným opatrením (viď uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 13/2020 zo dňa
22. januára 2020). Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vždy a ex offo. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím
návrhom sleduje. Následne predmetný účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu

zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť odvolací súd považuje za vhodné uviesť, že zabezpečovacím
opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka,
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie.
30. Vzhľadom na subsidiaritu predmetných inštitútov, možno za fakultatívnu náležitosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia považovať opísanie skutočností osvedčujúcich nemožnosť

dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením. Žalobca by mal súčasne predložiť aj (spravidla
listinné) dôkazné prostriedky, na základe ktorých môže súd dané tvrdenie považovať za osvedčené. Pre
žalobcu to má osobitný význam vtedy, ak sú vo vzťahu k účelu navrhovaného neodkladného opatrenia
splnené všeobecné podmienky na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením. V opačnom
prípade, teda ak je samotné zabezpečovacie opatrenie ex lege vylúčené, nemôže byť žalobcovi na ujmu

opomenutie tejto fakultatívnej náležitosti návrhu. Preto je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zdôvodniť, prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd
túto skutočnosť skúma ex offo. Ak by súd mal za to, že vzťahy majú byť regulované zabezpečovacím
opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže zamietnuť aj z daného dôvodu.31. Odvolací súd vzhľadom na účel a cieľ inštitútu zabezpečovacieho opatrenia (vymedzený vyššie)
dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v prvom rade musí v ďalšom konaní zaoberať tým, či
je možné sledovaný účel dosiahnuť prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne

či predmetné nehnuteľnosti prestavujú spôsobilý predmet záložného práva, či sa žalobcovia žalobou
domáhajú vyplatenia peňažnej pohľadávky (t. j. či zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku), a pod.
32. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa nezaoberal náležite a dostatočne ani
druhým predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, a síce či žalobcami tvrdené a osvedčené

skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), keď iba
konštatoval, že žalovaný vyvíja aktivitu na to, aby predal svoj majetok, čo je zrejmé z inzerátov
na internetových portáloch. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal tým, či žalobcami predložené
inzeráty preukazujú, o aké pozemky sa jedná a ani dátum, ku ktorému boli zverejnené (právne účinky
nariadenia neodkladného opatrenia smerujú vždy ex nunc a nie ex tunc) alebo, či ich predáva žalovaný.
Súd spravidla rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia

strán, bez nariadenia pojednávania a na základe skutočností osvedčených z predložených listín.
Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva. To, prirodzene, kladie zvýšené nároky
na kvalitu a presvedčivosť návrhu s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú
aktivitu. Z uvedeného tak nie je zrejmé, ako mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalovaný sa
účelovo zbavuje svojho majetku, respektíve, že je hrozba bezprostredná a reálna a tým pádom či je

splnený princíp opodstatnenosti. Rovnako nie je zrejmé, z čoho mal súd prvej inštancie osvedčenú
insolventnosťžalovaného,prípadnečijevočinemuvedenáexekúciaalebožečibolvočinemuvyhlásený
oddlžovací konkurz. Súd prvej inštancie by sa okrem týchto skutočností mal v ďalšom konaní tiež
zaoberať skutočnosťou, či je splnená existencia vymáhateľnej pohľadávky voči žalovanému, keďže
jediný nárok, ktorý žalobcovia voči nemu majú je pohľadávka v tomto konaní, ktoré nie je právoplatne

skončené. Je teda otázne, či žalobcovia osvedčili reálnosť a bezprostrednosť hrozby zmarenia exekúcie,
ak sa domáhajú ochrany v prípadnej budúcej exekúcii. S uvedenou podmienkou súvisí aj ďalšia
náležitosť pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to vykonanie testu proporcionality nariaďovaného
neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k obmedzeniu práv povinného z neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia. Tento test súd prvej inštancie vôbec nevykonal, keď prinajmenšom

neskúmal hodnotu nehnuteľností vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcov. V rámci skúmania princípu
proporcionality nemôžu právne účinky neodkladného opatrenia žalovaného neprimeraným spôsobom
obmedziťnadnevyhnutnýrozsah,pretože,akbyžalobcoviaosvedčilibezprostrednosťareálnosťhrozby
ohrozenia exekúcie, tak by neodkladná úprava trvala do právoplatného skončenia konania, respektíve
len určitý čas a žalovaný by nemohol nakladať len s určitými nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve. Súd

prvej inštancie sa teda v ďalšom konaní bude musieť zaoberať aj touto otázkou, keďže v tejto časti je
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
33. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým
stavom pokiaľ ide o kritériá pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil
snámietkoužalovanéhotýkajúcousanesprávnostizisteniaskutkovéhostavu.Odôvodnenierozhodnutia

má obsahovať dostatok dôvodov a musí byť zachovaná zrozumiteľnosť rozhodnutia. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účel
odôvodnenia súdneho rozhodnutia spočíva predovšetkým v doložení správnosti rozhodnutia súdu,
pričom odôvodnenie predstavuje zároveň aj prostriedok kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní

rozhodnutia a je nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo
účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy,
respektíve právne normy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní v merite veci. Súd
prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všetky predpoklady nariadenia
neodkladného opatrenia (ako ich uviedol odvolací súd v ods. 24. odôvodnenia tohto rozhodnutia),

ale tieto náležite neodôvodnil a upriamil sa len na konštatovanie ich kumulatívneho splnenia. Podľa
odvolacieho súdu ide o takú vadu nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorá si
pre zachovanie dvojinštančnosti konania vyžaduje zrušenie napadnutého rozhodnutia. V ďalšom konaní
bude súd prvej inštancie viazaný závermi odvolacieho súdu a bude povinný odstrániť vyššie uvedené
nedostatky napadnutého rozhodnutia.

34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.36. Odvolací súd nerozhodoval o trovách konania, keďže sa týmto rozhodnutím konanie nekončí (§ 262
ods. 1 CSP a contrario)
37. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.