Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119217599
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1119217599.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Poistná udalosť s.r.o., so sídlom
Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, práv. zast. Advokátska kancelária MHS Legal,
s.r.o., so sídlom Plynárenská 4659/1, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 866 687,
proti žalovanému Česká podnikatelská pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group, Pobřežní 665/23, 18
600 Praha 8, Česká republika, IČO: 639 98 530, konajúcemu prostredníctvom likvidačného zástupcu
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, práv. zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M.

Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie 603,09 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/163/2019-187 zo dňa 13.4.2023 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/163/2019-187 zo dňa
13.4.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.9.2019 domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 603,09 EUR s príslušenstvom, ktorý odvodzuje od
nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, EČV: XBPXXXX,
ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, a teda žalovaný je povinný za škodcu nahradiť
poškodenému (resp. žalobcovi ako jeho právnemu nástupcovi) vzniknutú škodu. Rozsudkom zo dňa
14.7.2022 (v poradí prvým) súd žalobu žalobcu zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v

Bratislave uznesením zo dňa 5.12.2022, č.k. 3Cob/199/2022-173 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že dňa 15.3.2019 došlo v
Trnave na Š. W. k dopravnej nehode, pri ktorej vodič motorového vozidla Škoda Fabia, EČV: XBPXXXX
G. Š. narazil do stojaceho motorového vozidla FORD C-MAX, EČV: C.-XXXFE patriaceho Z. O.. Pri
nehode došlo k poškodeniu zadného nárazníka motorového vozidla FORD C-MAX, EČV: C.-XXXFE.

Poškodený uzatvoril dňa 2.4.2019 so žalobcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom
motorového vozidla NISSAN QASHQAI, EČV: Y.-XXXSO na 4 dni s dohodnutou výškou nájmu 115,-
EUR. Poškodený vrátil prenajaté motorové vozidlo žalobcovi dňa 10.4.2009. Dňa 10.4.2019 vystavil
žalobca poškodenému faktúru č. 190401 na sumu 1.035,- EUR, ktorá pozostávala z dennej sumynájomného 69,- EUR a prirážky 46,- EUR. V zmysle čestného prehlásenia mal poškodený žalobcovi
uhradiť fakturovanú sumu 1.035,- EUR dňa 10.4.2019. Dňa 10.4.2019 bola uzatvorená medzi Z. O. a
žalobcom zmluva o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej malo byť postúpenie pohľadávky v sume

1.035,- EUR vzniknutej zo škodovej udalosti na motorovom vozidle FORD C-MAX, EČV: C.-XXXFE.
Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.5.2019 oznámil poškodenému výšku poistného
plnenia v sume 431,91 EUR s tým, že z uplatnenej sumy nepriznal sumu 603,09 EUR, keď priznanú
sadzbu za prenájom náhradného vozidla určil žalovaný v sume 47,99 EUR s DPH za deň.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za celkom
9 dní prenájmu náhradného motorového vozidla sumu 1.035,- EUR (115,- EUR za deň). Žalovaný za
9 dní prenájmu náhradného motorového vozidla uhradil sumu 431,91 EUR, t.j. 47,99 EUR za deň.
Doba nájmu 9 dní nebola žalovaným rozporovaná, hoci nájomná zmluva bola uzatvorená len na 4 dni.
Predmetom konania bol rozdiel medzi žalobcom fakturovanou a žalovaným uhradenou sumou, t.j. suma
603,09 EUR (67,01 EUR x 9 dní). Pre vyhovenie žalobe by bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal,

že denná cena nájmu vo výške 115,- EUR za prenájom motorového vozidla obdobného poškodenému
motorového vozidlu FORD C-MAX je obvyklá a primeraná v čase vzniku škody v mieste vzniku škody.
Tieto podmienky žalobca pre preukázanie svojho nároku v konaní nepreukázal. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že poškodeným motorovým vozidlom je vozidlo strednej triedy (FORD C-MAX), pričom
poškodený si od žalobcu prenajal vozidlo inej - vyššej - triedy, a to motorové vozidlo NISSAN QASHQAI

spadajúce do kategórie SUV. V rámci nárokov na náhradu škody nie je možné spravodlivo požadovať
od škodcu (a ani od jeho poisťovateľa), aby poškodenému preplácal nadštandard, ktorým je dočasné
užívanie motorového vozidla patriaceho do kategórie SUV, hoci jeho vlastné motorové vozidlo spadá
do nižšej kategórie (do kategórie vozidiel strednej triedy). Zároveň poukázal na to, že k vzniku škody
došlo v Trnave, kde mal poškodený v čase vzniku škody bydlisko (na adrese Š. W. XX, X.). Evidencia

trvalého pobytu poškodeného na Obecnom úrade vo Veľkých Úľanoch (ako „bezdomovca“) v registri
obyvateľov na tom nič nemení, lebo adresa uvedená v registri obyvateľov má len evidenčný charakter,
pričom samotný poškodený v správe o nehode a aj v oznámení o postúpení pohľadávky jednoznačne
uviedol, že v rozhodnom čase býval v Trnave. V takomto prípade je pre posúdenie výšky skutočnej škody
relevantná obvyklá cena prenájmu náhradného motorového vozidla strednej triedy v regióne Trnavy.

Výška prenájmu náhradného motorového vozidla v Bratislave je v tomto smere právne irelevantná,
keďže Bratislavu nie je možné považovať za určujúce miesto pre posúdenie výšky skutočnej škody.
Rovnako tak je právne irelevantné vyhlásenie poškodeného v oznámení o postúpení pohľadávky z
10.4.2019, že pre evidovaný trvalý pobyt na Obecnom úrade vo Veľkých Úľanoch mu nemali žiadne
iné oslovené autopožičovne záujem požičať náhradné motorové vozidlo. Aj keď by bol žalobca jediným

subjektom, ktorý bol pre evidovaný pobyt poškodeného na Obecnom úrade vo Veľkých Úľanoch ochotný
požičať poškodenému náhradné motorové vozidlo, nie je možné „ohýbať“ judikatórne východiská tak,
že za obvyklú cenu nájmu je možné považovať práve a výlučne výšku nájmu fakturovanú poškodenému
žalobcom.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že denná sadzba nájmu za prenájom motorového vozidla NISSAN
QASHQAI (t.j. motorového vozidla spadajúceho do kategórie SUV) vo výške 115,- EUR podľa
predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 2.4.2019 nepredstavuje obvyklú cenu nájmu motorového vozidla
za prenájom motorového vozidla strednej triedy v regióne Trnavy, ktorú by bolo možné považovať za
skutočnú škodu spôsobenú škodcom (G. Š.), ktorú by bol žalovaný povinný nahradiť poškodenému v

rámci povinného zmluvného poistenia. Za skutočnú škodu pritom nie je možné považovať ani dennú
sadzbu nájmu vo výške 69,- EUR, ktorá v zmysle žalobcom vystavenej faktúry č. 190401 predstavuje
skutočnú výšku dennej sadzby nájmu, ktorú žalobca len účelovým spôsobom navyšuje fakturovaním
tzv. „prirážky“ (v rozhodovanom spore vo výške 46,- EUR za deň) s cieľom navýšiť sumu následne
požadovanú od poisťovní v rámci povinného zmluvného poistenia. Záverom k nepoužiteľnosti čestných

vyhlásení vystavených žalobcovi obchodnou spoločnosťou Eranov s.r.o. a Martin Mrúzek M technix
týkajúcich sa regiónu Bratislavy, súd konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorým by
preukazoval, že obvyklá denná sadzba nájmu za prenájom motorového vozidla strednej triedy v regióne
Trnavy by v danom čase prevyšovala sumu poskytnutú žalovaným (t. j. sumu 47,99 EUR). Naopak súd
poukázal na to, že žalovaný predložil cenníky obchodných subjektov AUTODRIFT, TANEX, auto-rental a

MKCar poskytujúce prenájom náhradných motorových vozidiel v regióne Trnavy s tým, že denná sadzba
za prenájom náhradného motorového vozidla strednej triedy v trvaní 9 dní (t.j. v rozsahu, v akom mal
poškodený požičané motorové vozidlo od žalobcu) sa pohybovala v rozmedzí od 30,- EUR s DPH do
47,99 EUR s DPH. Žalovaný v rámci poskytnutia náhrady škody poškodenému poskytol plnenie v hornejhranici tohto rozmedzia, t.j. v sume 47,99 EUR za deň. Akékoľvek ďalšie nároky súvisiace s prenájmom
náhradného motorového vozidla prevyšujúce už poskytnutú sumu 431,91 EUR požadované žalobcom
nepredstavujú skutočnú škodu, za ktorú by zodpovedal G. Š. ako škodca, a ktorú by bol žalovaný ako

poisťovateľ škodcu povinný nahradiť v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z. z.
Tieto nároky (vrátane nároku na zaplatenie sumy 603,09 EUR uplatneného žalobcom v rozhodovanom
spore) sú podľa názoru súdu nedôvodné a neoprávnené a na ich zaplatenie nemá žalobca voči
žalovanému žiadny právny nárok. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

vo výške 100%.

6. Proti výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého záver súdu o
neprimeranosti typu náhradného vozidla je nesprávny, v rozpore s dôkazmi. Záver súdu je taktiež
podľa žalobcu arbitrárny, pretože podľa § 797, ods. 4 OZ je poisťovňa viazaná dôvodmi odmietnutia
časti plnenia uvedenými v Oznámení o ukončení šetrenia a výške poistného plnenia, pričom dané

dôvody nespočívali v neprimeranosti požičaného auta, ale iba v údajnej neprimeranosti ceny nájmu,
a teda súdu neprináležalo sa touto otázkou vôbec zaoberať. Poisťovňa neuviedla neprimeranosť typu
náhradného vozidla v Oznámení o ukončení šetrenia a výške poistného plnenia ako dôvod zníženia
plnenia, a preto akékoľvek odôvodnenie týmto smerom je bez právneho významu a súd sa s tým preto
ani nemal zaoberať. Poisťovňa okrem ceny nájmu nespochybňovala nič iné, a preto je presvedčený,

že úlohou všeobecného súdu nie je „vyhľadávať“ dôvody pre zamietnutie žaloby spočívajúce v
údajnej neprimeranosti-neporovnateľnosti typu požičaného náhradného vozidla, pretože nejde o dôvod
zníženia požadovaného poistného plnenia, a teda ex lege nejde o otázku súvisiacu s predmetom
žaloby. Poškodený si nepožičal neúmerné luxusnejšie, či parametrovo evidentne kvalitatívnejšie vozidlo,
ktoré bolo významne disproporčne vzdialené jeho poškodenému vozidlu, a preto nemožno hovoriť

o neprimeranom, či neúčelnom spôsobe realizácie legitímnej potreby vzniknutej v priamej príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou. Žalobca uvádza, že súdom použitá kategorizácia vozidiel nie je
zákonom vôbec upravená, a teda nemôže byť v tomto smere ani záväzná, čoho dôkazom je aj
to, že jednotlivé subjekty si vytvárajú vlastné, subjektívne stanovené kategórie (triedy) vozidiel. V
odvolaní ďalej uviedol, že rovnako tak otázka údajnej neprípustnosti miesta nájmu nebola oficiálnym

dôvodom odmietnutia časti poistného plnenia. Čo sa týka záveru súdu, že pre určenie obvyklosti
ceny nájmu je rozhodujúce výlučne miesto vzniku škody, resp. miesto pobytu poškodeného, pričom
vôbec nie podstatné miesto výkonu pracovnej činnosti poškodeného, tak žalobca uvádza, že takýto
záver nevyplýva zo žiadneho zákona, či žiadnej judikatúry, navyše je ešte aj nelogický a v rozpore s
racionálnym myšlienkovým pochodom. Relevantným je miesto a čas nájmu náhradného vozidla a nie

miesto vzniku škody, resp. miesto pobytu poškodeného. V takomto duchu je nielen judikatúra, ale aj
ustálená súdna prax. K obvyklosti ceny nájmu v danom mieste a čase uviedol, že preukázal dôkazmi
obvyklosť fakturovanej ceny nájmu v mieste nájmu. Žalobca ako dôkaz obvyklosti fakturovanej ceny
nájmu v rámci žaloby predložil dve potvrdenia o tom, že aj iné autopožičovne prenajímajú motorové
vozidlá za obdobné ceny ako sa uplatňovali u žalovaného. Tieto dôkazy však súd nepovažoval za

relevantné, keď dôvodil tým, že dané dôkazy nie sú použiteľné pre oblasť Trnavy. Nahradiť cenu obvyklú
neznamená úhradu najnižšej ceny, o dosiahnutie ktorej sa snaží žalovaná poisťovňa. Skutočnosť, že
žalobca má opticky vyššie ceny v porovnaní s tým, s čím argumentuje žalovaný nevylučuje to, aby
sa cena žalobcu nemohla považovať za cenu obvyklú v danom mieste a čase, obzvlášť v kontexte
významne priaznivejších podmienok nájmu. K údajnej prirážke žalobca uviedol, že na pojednávaní

dňa 13.4.2023 súdu predložil ako dôkaz jednak podmienky nájmu (podpísané nájomcom), ktoré sa
vzťahujú k nájomnej zmluve v posudzovanom prípade a z ktorých vyplýva, že ide o zmluvu na dobu
neurčitú. Rovnako tak ako dôkaz predložil súdu aj svoj cenník, z ktorého okrem rozdielnej ceny nájmu
vyplývajú aj diametrálne odlišné podmienky nájmu pre Ponuku č. 1 a Ponuku č. 2. Z predložených
dôkazov, teda podmienok nájmu, cenníka prenajímateľa, ako aj z nájomnej zmluvy uzavretej na dobu

neurčitú vyplýva, že žalobca pri Ponuke č. 2 ponúka významným spôsobom výhodnejšie podmienky
nájmu, čo je však hlavné neúčtuje žiadne prirážky, pretože všade sa vyskytuje iba jedna jediná cena,
a to 115,- EUR. To že v informatívnej marketingovej tabuľke vo faktúre za nájom sa prenajímateľ snaží
čo najjednoduchším spôsobom zvýrazniť rozdiel medzi Ponukou č. 1 a Ponukou č. 2, nie je predsa
možné po predložení týchto dôkazov doslova zneužiť na nedôvodné závery o tom, že k cene nájmu

je fakturovaná nejaká prirážka, navyše úplne nedôvodná. Súd dôkazy predložené na pojednávaní dňa
13.4.2023 svojvoľne a nedôvodne nevykonal, a rovnako tak sa s nimi v odôvodnení rozsudku nijako
nevyporiadal. Žalobca trvá na tom, že dôkazmi na súde preukázal, že žiadna prirážka k cene nájmu
nebola v zmluve dohodnutá a ani následne vo faktúre, účtovaná/fakturovaná, ale v zmysle cenníkaprenajímateľa išlo o štandardnú základnú cenu nájmu vzťahujúcu sa k nájmu vozidla v režime doby
neurčitej, pri ktorej nie je potrebné platiť nájom vopred ani skladať žiadny depozit za vozidlo, vozidlo
môže bez finančných prekážok kedykoľvek vrátiť, na platbu za nájom má dvojmesačnú splatnosť atď.,

skrátka pri ktorej má nájomca diametrálne odlišné a výrazne výhodnejšie podmienky nájmu, ako keď si
požičia vozidlo v režime doby určitej. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak,
že súd žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu stotožňuje s predmetným

rozsudkom. Uviedol, že to bol práve žalobca, kto porušil povinnosť tvrdiť a aj preukázať, t.j. to bola
jeho procesná pasivita, ktorá by podľa žalovaného mala byť sankcionovaná, a to jednak v podobe
nesporných (z dôvodu nepopretia zo strany žalobcu) skutkových tvrdení uvedených likv. zástupcom
žalovaného, a jednak v podobe neúčinnosti nekvalifikovaného popretia (za predpokladu, že k nejakému
vôbec došlo) skutkových tvrdení žalobcom. Uvedené tvrdenie preukazuje (aj) fakt vyplývajúci okrem
iného z odôvodnenia (i zo súdneho spisu), a to že žalobca o.i. nepreukázal ani pre vec samu podstatnú

skutočnosť, a to či ním požadovanú sumu za prenájom náhradného MV možno vôbec považovať
za nutne a účelne vynaložené náklady. Nakoľko v predmetnom spore ide v súvislosti s nákladmi na
prenájom MV (iba) o skutočnú škodu, tak likv. zástupca žalovaného podotýka, že ako poisťovateľ nie je
povinný uhradiť akúkoľvek žalobcom žiadanú/vyplatenú (v predmetnom prípade akúkoľvek dohodnutú)
sumu náhrady za prenájom MV, a teda (ako aj vo svojich ostatných vyjadreniach) poukazuje aj na

judikatúrou ustálený záver. Uviedol, že údajné ponuky č. 1 a č. 2 ako služby ponúkané žalobcom neboli
vôbec uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 10.4.2019, a dokonca takéto tvrdenia ohľadom „ponuky č.
1 a ponuky č. 2“ neuviedol žalobca ani v ním podanej žalobe. A teda zásadnou nezrovnalosťou pri
argumentácii žalobcu ohľadom údajných rozdielov medzi ponukami č. 1 a č. 2 v súvislosti s fakturovanou
prirážkou je práve tá skutočnosť, že v žiadnom inom dokumente predkladanom žalobcom (okrem faktúry

č. 190401) sa takéto rozlišovanie ponúk/služieb v spojitosti so spomínanou fakturovanou prirážkou,
neuvádza. A teda sa domnieva, že nájomca (poškodený) náhradného MV o takejto špecifikácii ponúk/
služieb nebol žalobcom pred podpisom nájomnej zmluvy upovedomený a (zrejme) ani oboznámený o. i.
s cenami (vrátane dennej prirážky k základnej cene prenájmu MV) súvisiacimi s tou-ktorou ponúkanou
službou/ponukou, o čom svedčí aj fakt, že v predmetnej nájomnej zmluve akákoľvek špecifikácia údajnej

ponuky č. 1 a ponuky č. 2/služby a o. i. predmetnej dennej prirážky k základnej cene za prenájom
náhradného MV, čo i len náznakom absentuje. Faktom teda aj naďalej zostáva, že denná prirážka k
základnej cene za prenájom MV bola uvedená žalobcom iba vo faktúre č. 190401. V sporných listinách
s názvom „Potvrdenie k cene nájmu motorového vozidla“ (subjekt Martin Mrúzek M technix) a (ERANOV
s.r.o.), súčasťou ktorých je „potvrdenie autopožičovní“, ide o podnikateľské subjekty z regiónu Bratislava

(anieTrnava),načoodpočiatkužalovanýupozorňujeakotiežrozhodujúcepriposudzovaníprimeranosti
a účelnosti nákladov vynaložených na náhradné MV. Pri uvedenom sa prikláňa k názoru súdu prvej
inštancie, a to že tieto (sporné) listiny sú o. i. z vyššie uvedených dôvodov ako „dôkazy“ na preukázanie
tvrdení žalobcu úplne nepoužiteľné vo veci samej.

8.Kvyjadreniužalovanéhožalobcauviedol,ženesprávneprávneposúdenievecižalobcavidívovýklade
skutočnej škody, a to konkrétne vo výklade slovného spojenia „cena nájmu v danom mieste“. Podľa súdu
prvého stupňa sa cenou nájmu v danom mieste rozumie cena v mieste vzniku škody alebo cena v mieste
pobytu poškodeného. Súd uviedol, že daný výklad vychádza z judikatúry najvyšších súdnych autorít, a
to predovšetkým z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2016 vydaného v konaní vedenom pod

spisovou značkou 3MCdo/3/2015. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom uznesení nikde neuviedol, že
by cenou nájmu v danom mieste mala byť cena nájmu v mieste vzniku škody alebo v mieste pobytu
poškodeného. Podľa názoru žalobcu sa cenou nájmu v danom mieste má rozumieť cena nájmu v mieste
zapožičania vozidla. Nahradiť cenu obvyklú neznamená úhradu najnižšej ceny, o dosiahnutie ktorej sa
snaží žalovaná poisťovňa. Skutočnosť, že žalobca má opticky o čosi vyššie ceny v porovnaní s tým,

čím argumentuje žalovaný nevylučuje to, aby sa cena žalobcu nemohla považovať za cenu obvyklú
v danom mieste a čase, obzvlášť v kontexte významne priaznivejších podmienok nájmu pre nájomcu
ako aj toho, že poškodený nie je v zmysle zákona povinný vyhľadávať najnižšie cenové relácie na trhu,
či nájmy za takých podmienok nájmu ktoré mu vôbec nevyhovujú, ak na trhu existujú aj iné možnosti,
a to všetko v súvislosti s odstraňovaním škody, riešenie ktorej mu proti jeho vôli vnútil škodca svojim

protiprávnymkonaním,vdôsledkuktoréhonastalaškoda.Údajná„neprípustnosť“miestanájmuaúdajná
„neadekvátnosť“ typu požičaného náhradného vozidla preto, podľa mienky žalobcu, nemali vôbec byť
relevantné dôvody, ktorými sa prvostupňový súd mal pri prejednávaní žaloby zaoberať.9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.4.2024.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením
žalovaného, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol a uvádza, že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to,
že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a
preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými
dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalobcu

uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou nároku
žalobcu na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla.
Sporným zostal neuhradený zostatok v sume 603,09 EUR, ktorý zodpovedá rozdielu medzi žalobcom
fakturovanou a žalovaným uhradenou sumou. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody z PZP poistenia vinníka za 9 dní prenájmu
náhradného motorového vozidla sumu 1.035,- EUR (115,- EUR za deň), pričom žalovaný uhradil sumu
431,91 EUR, t.j. 47,99 EUR za deň (47,99 EUR x 9 dní =431,91 EUR).

14. Nájomná zmluva (č. l. 26) bola uzatvorená s predpokladanou dobou nájmu 4 dni, vozidlo bolo vrátené

prenajímateľovi dňa 10.4.2019 a nájomné bolo uvedené vo výške 115,- EUR/deň.

15. Faktúra č. 190401 za užívanie náhradného vozidla bola následne vystavená za 9 dní vo výške 115,-
EUR/deň tak, základná cena za jeden deň je 69,- EUR a prirážka 46,- EUR/deň. Celková fakturovaná
sumajevovýške1.035,-EUR(1.035EUR-431,91EUR=603,09EUR).Predmetomsporujepretosuma

603,09 EUR s úrokom z omeškania, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
a trovami konania.

16. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016 sp. zn. 3MCdo 3/2015,
ktorý konštatoval, že „skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je

zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne
na nájom náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej vec, z užívania ktorej bol žalobca po
určitúdobuvylúčený.Rozsahnáhrady,kuktorejjezodpovednáosobapovinná,jeobmedzenýhľadiskom
účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu
obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne

vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo
výške čiastky účelne vynaloženej.“

17. Poškodený nemá právnu povinnosť hľadať najlacnejšiu autopožičovňu alebo podrobne skúmať
a porovnávať podmienky iných požičovní automobilov, podmienka nutnosti, účelnosti, primeranosti,

obvyklosti nájmu však musí byť naplnená.

18. Pokiaľ ide o primeranosti typu náhradného vozidla, teda že náhradné vozidlo Nissan Qashqai nie
je alebo je vozidlom vyššej triedy, podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná o zjavnú neprimeranosť,neporovnateľnosť typu náhradného vozidla, ktorá by bola spoľahlivo preukázaná a mohla ovplyvniť
meritórne rozhodnutie súdu. Na posúdenie dôvodnosti žaloby je potrebné posúdiť obvyklú cenu nájmu
v danom mieste a čase (za 9 dní).

19. Na základe faktúry odvolací súd, teda v súlade s názorom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že
fakturované nájomné bolo vo výške 69,- EUR/deň a prirážka vo výške 46,- EUR/deň, nakoľko to vyplýva
z faktúry č. 190401. Žalovaný akceptoval nájomné vo výške 47,99 EUR/deň a teda úlohou súdu prvej
inštancie bolo posúdiť obvyklosť nájomného v danom mieste a čase a vysporiadať sa s dôvodnosťou

prirážky.

20. K samotnej výške nájomného vo výške 47,99 EUR za jeden deň odvolací súd uvádza, že žalovaný
predložil v konaní cenníky autopožičovní, ktoré preukazujú, že táto cena bola primeraná a účelne
vynaložená v regióne Trnavy (č. l. 79-85), t. j. v mieste vzniku škody a bydliska poškodeného. Uvedenú
výšku nájomného je teda potrebné na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť ako obvyklú a

primeranú, nakoľko žalobca v spore nepredložil dôkazy o inej výške obvyklého nájomné v regióne
Trnavy, ale svoj procesný útok založil na preukazovaní obvyklého nájomného v regióne Bratislavy (ods.
15.2., 15.3. napadnutého rozsudku).

21. K námietke žalobcu, že pre určenie obvyklosti ceny nájmu nie je rozhodujúce miesto vzniku škody,

resp. miesto pobytu poškodeného, odvolací súd poukazuje na ods. 14.1 odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2016 sp.zn. 3MCdo/3/2015, kedy pre
posúdenie výšky skutočnej škody je relevantná obvyklá cena nájmu v danom čase a mieste. Nie je podľa
názoru odvolacieho súdu dôvodné vychádzať z obvyklej výšky nájomného v inom regióne, ak škoda
vznikla v Trnave, poškodený býva v Trnave a teda požičanie náhradného vozidla v inom regióne za

vyššiu cenu nemožno vyhodnotiť ako nutné a účelné vo vyššej sume nájomného.

22. Fakturovaná suma 46,- EUR predstavuje prirážku (faktúra č.l. 27), ktorú nemožno stotožniť
so škodou. Jedná sa o službu navyše, nadštandard, ktorý nespĺňa požiadavku nutnosti a účelnosti,
nedôvodne navyšuje náklady poškodeného v súvislosti s užívaním náhradného vozidla a preto nemožno

tento nárok uplatniť ako nárok na náhradu škody z PZP poistenia (§ 4 zákona o PZP).

23. Rozhodnutie sudu, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je teda arbitrárne a v rozpore s predloženými
dôkazmi, nakoľko je náležite odôvodnené, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu i
vykonaného dokazovania.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolacie dôvody neboli naplnené, odvolací súd s poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z
toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne
správny potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
podľa zásady úspechu v konaní a teda podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol neúspešný pokiaľ
ide o istinu, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol aj v príslušenstve a teda v úroku z omeškania
a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).