Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/214/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201273
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201273.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci
žalobcu: FRONTINUS s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 30 227 194, právne
zastúpeného: Mgr. Radovanom Hrádkom, advokátom, so sídlom Drieňová 3, 821 01 Bratislava, IČO:
31 311 946, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby (do 31.07.2022 Rada pre vysielanie a
retransmisiu), so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. RP/10/2022 zo dňa 06.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalovaný (do 31.07.2022 to bola Rada pre vysielanie a retransmisiu, a v zmysle § 236, § 227
ods. 5 zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení účinnom od 01.08.2022, ktorý zrušil zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, sa stala
regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie Rada pre mediálne služby ako právny nástupca Rady

pre vysielanie a retransmisiu) doručil žalobcovi v dňoch 30.03.2022 až 16.06.2022 osem oznámení
o začatí správnych konaní č. 498/SKO/2022, 499/SKO/2022, 550/SKO/2022, 607/SKO/2022, 610/
SKO/2022, 611/SKO/2022, 641/SKO/2022 a 53/SKO/2022-MS, vo veci možných porušení § 16 ods.
3 písm. b) alebo § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o
zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení účinnom od 28.01.2022 do 31.07.2022
(ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“). Uvedené porušenia zákonných ustanovení sa mali týkať
v oznámeniach uvedených odvysielaných programov na programovej službe Rádio Frontinus, v ktorých

mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti spravodajského programu, neoddeleniu
názorov, hodnotiacich komentárov od informácií spravodajského charakteru, alebo k porušeniu zákazu
otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe politického
či iného zmýšľania. Žalobca bol súčasne v oznámeniach vyzvaný na zaslanie svojho stanoviska,
návrhu dôkazov, vyjadrenia k podkladom pre rozhodnutie v predmetných správnych konaniach (pričom
súčasťou bol prepis skutkového stavu a videozáznam živého vysielania/ kópia záznamov vysielania)
v súlade s § 33 ods. 1, § 34 ods. 3 a 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“).

2. Žalobca doručil k predmetným správnym konaniam samostatné vyjadrenia spolu so žiadosťou
o nariadenie ústneho pojednávania s uvedením, že na osobnom vypočutí argumenty rozšíri o legitímnerozhodnutia súdov Slovenskej republiky, Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, a s
návrhom na spojenie týchto správnych konaní začatých v roku 2022.

3. Žalovaný listom č. 550/SKL/2022-4 zo dňa 28.06.2022, odoslaným žalobcovi do elektronickej
schránky dňa 29.06.2022, ako aj prostredníctvom emailu, pozval žalobcu na ústne pojednávanie,
nariadené podľa § 21 správneho poriadku na deň 06.07.2022 formou konferenčného hovoru
prostredníctvom aplikácie Zoom, s uvedením bližších inštrukcií a prihlasovacích údajov.

4. Žalobca zaslal žalovanému stanovisko k pozvánke na ústne pojednávanie formou konferenčného
hovoru z 03.07.2022, v ktorom uviedol, že signál v Gabčíkove je značne obmedzený a neposkytuje
spoľahlivé spojenie na to, aby sa pojednávanie mohlo konať formou konferenčného hovoru, tiež že
nedisponuje komerčnou aplikáciou Zoom a má za to, že prejednanie veci takouto formou by bolo
v rozpore so zásadami správneho konania, a pre takúto neštandardnú formu ústneho pojednávania
neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ako napríklad zákaz vychádzania osôb a pod.

Okrem toho žalobca uviedol, že mal v úmysle na pojednávanie predvolať svedkov (bez bližšej
konkretizácie), čo nie je možné uskutočniť formou konferenčného hovoru. Preto žiadal žalovaného, aby
v predmetných veciach nariadil riadne ústne pojednávanie v jeho sídle a dostatočne vopred - 15 dní -
mu to oznámil.

5. Žalovaný zaslal žalobcovi e-mail dňa 04.07.2022 s ozrejmením, že na pripojení sa ku konferenčnému
hovoru prostredníctvom aplikácie Zoom nie je potrebné disponovať akoukoľvek komerčnou aplikáciou,
stačí otvoriť priložený link s webovou adresou a zadať heslo. Priebeh konferenčného hovoru nie je nijako
technicky náročný a nekladie špeciálne požiadavky na kvalitu pripojenia, v nevyhnutnom prípade je
tiež možné použiť technické kapacity v sídle žalovaného. Ubezpečil žalobcu, že mu bude zabezpečený

rovnaký priestor vyjadriť sa, aký by bol v prípade fyzického vypočutia. Žalovaný dodal, že ak sa žalobca
rozhodne pojednávania nezúčastniť, môže rozhodnúť aj bez jeho uskutočnenia.

6. Žalobca sa ústneho pojednávania dňa 06.07.2022 nezúčastnil.

7. Žalovaný vydal dňa 06.07.2022 rozhodnutie č. RP/10/2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2022, ktorým podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o vysielaní a
retransmisii a postupom podľa § 71 zákona o vysielaní a retransmisii rozhodol, že žalobca v správnych
konaniach č. 498/SKO/2022, 499/SKO/2022, 550/SKO/2022, 607/SKO/2022, 610/SKO/2022, 611/
SKO/2022, 641/SKO/2022 a 53/SKO/2022-MS:

I. opakovane porušoval povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii
tým, že konaním popísaným v písm. a) až g) v napadnutom rozhodnutí - vysielaním programov Global
Rádia Frontinus, Na pravé poludnie a Debata na telefón v dňoch 10.02.2022 až 25.03.2022, ktorých
obsahom boli neobjektívne a tendenčné informácie najmä o rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte, o

pandémii covid-19, o fungovaní Európskej únie, o aktivitách vlády Slovenskej republiky a o blokovaní
konšpiračných médií, pričom dané spravodajské programy, politicko-publicistické programy obsahovali
tiež hodnotiace úsudky a komentáre, ktoré neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru, a
ktoré skresľovali význam podávaných informácií; boli vysielané bez uvedenia zdroja týchto informácií,
bez náležitej názorovej oponentúry, čím došlo k nezabezpečeniu ich objektívnosti a nestrannosti, za čo

mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii sankciu - odvysielanie oznamu o
porušení zákona, v znení a v časoch, ktoré žalovaný podrobne špecifikoval.

II. porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona o vysielaní a retransmisii tým, že nedodal
žalovanému na jeho vyžiadanie súvislý záznam vysielania programovej služby Rádio Frontinus zo dňa

12.12.2021včaseod09:00hod.do12:00hod.do15dníoddoručeniažiadostižalovanéhooposkytnutie
tohto záznamu vysielania, za čo mu žalovaný uložil podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní
a retransmisii sankciu - upozornenie na porušenie zákona.

III. porušil povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii tým, že na

programovej službe Rádio Frontinus odvysielal dňa 10.02.2022 o cca 16:00 hod. program Global Rádia
Frontinus a dňa 10.02.2022 o cca 12:00 hod. program Na pravé poludnie, v ktorých došlo v dôsledku
explicitného menovania poslancov Národnej rady Slovenskej republiky hlasujúcich za uzatvorenie
Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátovamerických, uvedením ich mena, priezviska a politickej príslušnosti, v kontexte vyjadrení moderátora
označujúcich predmetnú dohodu ako „potupnú", „vlastizradnú", totožnú s „okupačným dokumentom
v zmysle pozývacieho listu Alojza Jindru, Drahomíra Koldera, Olřicha Švestku, Antonína Kapka a

Vasila Biľaka z roku 1968" k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe iného
zmýšľania, za čo mu žalovaný uložil podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii sankciu
- pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii vo výške XX XXX,- Eur.

8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ozrejmil, že pri posudzovaní naplnenia povinností ustanovených

zákonom vychádzal vždy len z toho, čo bolo odvysielané, a že len odvysielaný obsah je rozhodujúci
pre posúdenie prípadného rozporu so zákonom. Žalovaný mal v predmetnej veci presne a úplne
zistený skutkový stav, obstaraný dostatok podkladov pre rozhodnutie, ktoré vo svojom rozhodnutí
popísal, a nepovažoval za potrebné nič dopĺňať. Žalovaný v súlade so zásadou hospodárnosti
a s návrhom žalobcu rozhodol vo všetkých 8 správnych konaniach jedným napadnutým rozhodnutím.
S odvolacími námietkami žalobcu sa vysporiadal tak, že požiadavka legality a legitimity obmedzenia

slobody v posudzovaných prípadoch nepochybne naplnená bola, pretože samotná požiadavka zaviesť
a uplatňovať ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) a § 19 ods. 1 písm. b) je zakotvená v zákone o vysielaní
a retransmisii a vychádza z potreby ochrany záujmov chránených Ústavou SR – ochrany verejného
poriadku a práv, slobôd iných, ktoré môžu byť ohrozené obsahom vysielaného programu. Právo na
slobodu je možné a v niektorých prípadoch aj nutné obmedziť, a to osobitnou ochranou verejného

záujmu a na základe zákona, čo ustanovuje Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) ako
aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Žalovanému preto
prináležaloskúmaťzachovanieproporcionalitylenvrovine,ktoroujerovinaobmedzeniaslobodyprejavu
uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade, t. j. či existujúci skutkový stav
možno pod toto zákonné ustanovenie subsumovať.

9. K odvysielaniu programu „Včera, krátko pred poludním bola schválená potupná, pre Slovensko
nebezpečná a nevýhodná vlastizradná dohoda USA - Slovensko, perfídna, nazývaná aj zmluva o
obrane. Za okupačný dokument v zmysle pozývacieho listu Alojza Jindru, Drahomíra Koldera, Oldřicha
Švestku, Antonína Kapka a Vasila Biľaka z roku 1968 hlasovalo sedemdesiatdeväť poslancov. Za klub

OĽaNO to boli ... Za klub Sme rodina to boli ... Poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov ...“
žalovaný uviedol, že medzi kritériá zachovania objektívneho informovania je možné, okrem iného,
zaradiť aj vyváženosť sprostredkovaných informácií. V rámci predmetného programu bolo kritizované
schválenie dohody v Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej aj len „NR SR“), no v čase odvysielania
predmetných programov boli verejne známe a dostupné informácie objasňujúce výhody plynúce pre

Slovensko z prijatia takejto dohody - vytvorenie právneho rámca na posilnenie obrannej spolupráce,
čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru, či uľahčenie koordinácie spoločného obranného úsilia,
predovšetkým vykonávania spoločných vojenských cvičení. Predmetné informácie neboli v rámci
odvysielaných programov sprostredkované, vzhľadom na čo, mohli odvysielané programy pôsobiť
jednostranne a nevyvážene. Okrem týchto kritických vyjadrení odzneli v programoch ohľadom dohody

medzi Slovenskom a USA vyjadrenia, ktoré mohli vyznievať komentatívne. Účelom ustanovenia § 16
ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii je zabezpečiť reálnu možnosť pre recipientov informácií
vytvoriť si na predmetnú tému ucelený názor, čomu korešponduje povinnosť vysielateľa poskytnúť
divákom čo najširšie a najobjektívnejšie informácie, čo nebolo v rámci programov zabezpečené.

10. Z ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii vyplýva, že sloboda
prejavu vysielateľa je pri spravodajských programoch limitovanejšia ako pri iných typoch programov,
keďže citovaným ustanovením sú kladené nároky na kvalitatívnu stránku spravodajského programu
(objektívnosť a nestrannosť) a stanovené obmedzenia spôsobu spracovania spravodajských programov
(povinnosť oddeliť názory a hodnotiace komentáre od informácií spravodajského charakteru).

11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že Dohovor v čl. 10 ako aj Ústava SR zakotvuje pre
každého právo na slobodu prejavu. Rovnako však ustanovujú možnosť obmedzenia slobody prejavu
a práva na vyhľadávanie a šírenie informácií. Sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ
nezasahuje do práv a slobôd a právom chránených záujmov iných. V takých prípadoch je už nutné

hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy vzhľadom na okolnosti môže byť potrebné zasiahnuť
do slobody prejavu. Sloboda prejavu teda nemá absolútny charakter. Slobodu prejavu je možné
obmedziť na základe kumulatívneho splnenia troch podmienok; obmedzenie musí vyplývať zo zákona,
byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, sledovať legitímny cieľ. Zákonodarca využil ústavnésplnomocnenie (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) na zakotvenie obmedzenia slobody prejavu formou zákona, v
tomto prípade zakotvením ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní s retransmisii, v kontexte
čoho je potrebné považovať princíp proporcionality obmedzenia slobody za zachovaný. Požiadavka,

aby názory odvysielané v spravodajských programoch boli objektívne a nestranné, vyplýva konkrétne
aj z článku 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, cit.: „Prevádzkovateľ vysielania
je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali
slobodné utváranie názorov.“ Žalovaný dal do pozornosti, že na jednej strane teda figuruje právo na
slobodu prejavu vysielateľa a na druhej - právo verejnosti na informácie. Zároveň žalobca prijatím

licencie na vysielanie programovej služby Rádio Frontinus, prijal zodpovednosť za odvysielaný obsah a
plnenie povinností vyplývajúcich mu z ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii.

12. Za problematické z hľadiska posudzovania súladu predmetných programov s § 16 ods. 3 písm.
b) zákona o vysielaní a retransmisii v danom prípade žalovaný považoval dve skutočnosti. Na jednej
strane ňou bolo označenie dotknutej dohody medzi Slovenskou republikou a USA zo strany moderátora

spravodajských programov výrazmi „potupná“, ,,nebezpečná“, ,,nevýhodná“, „vlastizradná“, „perfídna“,
„okupačný dokument v zmysle pozývacieho listu Alojza Jindru, Drahomíra Koldera, Oldřicha Švestku,
Antonína Kapka a Vasila Biľaka z roku 1968“, ako aj skutočnosť, že v rámci programov odznelo viacero
kritických hodnotení tejto dohody, jej samotného schválenia v NR SR, a to predovšetkým takých, ktoré
túto dohodu označujú ako pre Slovensko nevýhodnú a nebezpečnú z hľadiska rizika možnej okupácie

krajiny vojskom cudzieho štátu, pričom v daných posudzovaných programoch protiargumenty vo vzťahu
ku tejto kritike neodzneli. Žalovaný dospel k názoru, že predmetné programy bez sprostredkovania
postoja druhého názorového spektra vyzneli v neprospech predmetnej dohody, resp. jej schválenia
v NR SR, zároveň žalovaný považoval označenia dotknutej dohody za nenáležité a zavádzajúce,
ktoré možno označiť za subjektívne hodnotiace komentáre, a nie len za objektívny popis situácie. V

posudzovaných programoch nielenže absentovali vyvažujúce informácie k prezentovanej téme, ale
moderátor navyše uviedol aj vlastné úsudky, ktoré podané informácie takýmto spôsobom znehodnotili.
V prípade informovania prostredníctvom spravodajských a politicko-publicistických programov je právo
verejnosti na informácie napĺňané aj poskytovaním informácií určitej kvality. Žalovaný dospel k záveru,
že v prípade tak závažných skutočností, akými sú bezpochyby informácie o prijatí medzinárodnej zmluvy

o spolupráci v oblasti obrany, prístup žalobcu k informovaniu verejnosti viedol v danom prípade k
protiprávnemu stavu, ktorý je dôsledkom porušenia povinnosti stanovenej v § 16 ods. 3 písm. b) zákona
o vysielaní a retransmisii.

13. K rovnakým záverom o porušení uvedeného zákonného ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b)

zákona o vysielaní a retransmisii dospel žalovaný v prípade ďalších odvysielaných informácií v rámci
spravodajských programov Rádia Frontinus ohľadom diania na Ukrajine, rusko-ukrajinského konfliktu,
o pandémii Covid-19, o fungovaní Európskej únie, o aktivitách vlády Slovenskej republiky a o
blokovaní konšpiračných médií, ktoré v každom jednotlivom prípade konkrétne zdôvodnil. Išlo príkladmo
o vyjadrenia: „Ľvov je domovom ukrajinskej vojenskej základne, ktorá slúžila ako hlavné centrum pre

výcvikovú misiu Kanady s jej dvesto vojakmi. Na pozadí hysterických krokov Kanady, USA a ich vazalov
v Európe z Moskvy stále zaznievajú vyjadrenia o nezmyselnosti vpádu na Ukrajinu./ Už v sobotnú noc
sa v ukrajinskej metropole prejavil prvý neblahý dôsledok. ... Pokiaľ vypadnutý zásobník ukrajinského
vojaka tvoriaceho štafáž exprezidentovi Petrovi Porošenkovi pri jeho sobotňajšom hovore v priamom
prenose pre Sky news bol len trápny a smiešny, zbraň v rukách bežných ľudí bez akejkoľvek kontroly

môže skončiť tragicky./ Po kanadskom konvoji slobody, ktorý už viac ako týždeň blokuje Ottavu s cieľom
zrušenia fašistických sanitárnych opatrení, sa rovnakou cestou vydali aj Novozélanďania. Práve Nový
Zéland aj s Austráliou sú najvypuklejšími prípadmi nastupujúcej novej globálnej tyranie maskovanej
za boj proti takzvanej pandémii.“. Ako problematickú však žalovaný hodnotil skutočnosť, že k tomuto
informovaniu dochádzalo spôsobom, ktorý vážne deformoval obraz verejnosti o spoločenskom dianí v

súvislosti s danými témami a ovplyvňoval spôsob spracovávania takto podaných informácií recipientmi,
pričom práve objektívne a nestranné informácie s rozdielnymi názormi a myšlienkami sú kľúčovým
aspektom demokratickej spoločnosti.

14. Podobne v politicko-publicistických programoch „Debata na telefón“ s hosťom p. A. a p. B., v ktorých

moderátor nezabezpečil svojím aktívnym moderovaním názorovú oponentúru a kriticky nevyvážil
subjektívne vyjadrenia hosťa, neodzneli ani informácie o zdroji a pod., žalobca neposkytoval objektívne
a nestranné informácie. Recipient si tak v konečnom dôsledku nemohol na tieto vytvoriť vlastný názor.
Išlo napr. o vyjadrenia: „Opatrenia, to, čo sa dnes nazýva opatrenia, to je šikana a buzerácia ľudí aodoberanie základných ľudských a občianskych práv a k tomuto by sme sa nikdy neznížili, pretože
chorobu treba liečiť a nie likvidovať štát kvôli tomu./ Dobre, ale viete, keď niekto ide do médií a povie
dopredu naučenú frázu s tým, že za to dostane obrovské prachy a využíva, zneužíva to, že vyštudoval

možno lekársky odbor nejaký, tak mi to nedá inak nazvať ako prostitútka./ Očkovanie politikov, viete
čo, ja musím povedať, že ja mám ten istý názor čo vy, že tá takzvaná elita, tí, čo si myslia, že sú
viac ako my ostatní, tak tí dostávajú buď placebo alebo dostávajú vopred vybraté nejaké prípravky,
ktoré sa na tú vakcínu podobajú./ ... pričom Američania sú tí, ktorí vo filmoch a v počítačových hrách
ešte možno spred dvadsiatich rokov hovorili o tom, ako budú vírusy vychádzať z Číny a ako Čína

bude ohrozovať svet vírusmi. Čiže oni nám už trošku tak naznačili, že čo chystajú a čo sa plánuje. A
takisto je to aj teraz ohľadom toho divadla nazývaného omikron, že vlastne už bolo všetko ohľadom
toho zistené, alebo ja neviem, či aj vyvinuté v nejakom americkom labáku v Austrálii. Takže podľa
mňa ten rukopis svetového policajta Spojených štátov amerických za celou touto hystériou, pandémiou,
propagandou je úplne jasný./ Tá armáda bude financovaná, lebo Slovensko zostáva ďalej členom
Severoatlantickej aliancie. Bude to financované, takisto, ako to je doteraz. Všetko zostáva po starom.

Iba navyše časť slovenských našich letísk, dvoch vojenských, najdôležitejších letísk, obsadia proste
vojensky Američania. Pozor! Nie NATO!“. Žalovaný nevidel v danom prípade záujem verejnosti na
odvysielaní takto spracovaných spravodajských a politicko-publicistických informácií. V danej situácii
podstatný zásah do práva verejnosti na informácie prevažuje nad zásahom do slobody prejavu žalobcu
prostredníctvom udelenia príslušnej sankcie, ktorý je vzhľadom na spravodajský charakter daných

programov vyššej intenzity. Tento zásah je opodstatnený a s ohľadom na okolnosti aj primeraný
zásadnémuaopakovanémudezinformovaniuverejnostiomimoriadnedôležitýchspoločenskýchtémach
v spravodajských a politicko-publicistických programoch zo strany žalobcu.

15. Obdobne žalovaný rozobral interpretáciu a aplikáciu § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní

a retransmisii. Uviedol, že na výklad pojmu znevažovanie alebo hanobenie je tak subsidiárne dôvodné
a možné použiť definíciu v trestnoprávnom význame, podľa ktorej sa hanobením rozumejú subjektívne,
hrubé, difamujúce a urážlivé verbálne a neverbálne prejavy (tlačové, zvukové, obrazové, elektronické
atď.), ktoré samostatne alebo dohromady môžu u príslušníka takejto skupiny, ktorému sú určené, vyvolať
poníženie, urážku a pod. Skutočnosť, či v programe príde k otvorenej alebo skrytej forme podnecovania

nenávisti, je nutné vždy posudzovať na jednej strane s ohľadom na jednoznačnosť identifikácie subjektu,
voči ktorému je nenávisť podnecovaná, a na strane druhej s ohľadom na spôsob a formu spracovania
programu obsahujúceho sporné výroky s prihliadnutím na jednoznačnosť a priamočiarosť podnecovania
nenávisti. Za otvorenú formu podnecovania určitého správania vo vysielaní je možné považovať
odvysielanietakýchinformácií,ktorépriamoajednoznačnevyzývajúnaurčitýspôsobkonania.Recipient

je tak priamo a otvorene konfrontovaný s nabádaním na určité správanie. Pod podnecovanie skrytou
formou možno subsumovať také konanie, kedy je vo vysielaní apel na určité správanie prezentovaný
nepriamo. Špeciálne vyjadrenia o vlastizrade a prirovnanie tejto dohody k dokumentu, ktorým boli do
Československa pozvané okupačné vojská Varšavskej zmluvy, tzv. pozývací list, mali silný negatívny
charakter. Žalovaný dospel k názoru, že uvedené vyjadrenia tak v danom kontexte spôsobili, že na

menovaných poslancov recipient mohol nahliadať ako na zradcov vlasti, ktorí zahlasovaním za jej prijatie
opäť pozvali vojská cudzieho štátu na územie Slovenskej republiky. Teda prezentácia takýchto výrokov
v spravodajských programoch, zdôrazňujúca negatíva skupiny hlasujúcich poslancov NR SR o široko
verejnosťou diskutovanom medzinárodnom dokumente, mala potenciál v danom kontexte vzbudiť u
poslucháčov negatívne postoje voči týmto explicitne identifikovaným poslancom a podnecovať nenávisť

na základe ich zmýšľania. Predmetné zákonné ustanovenie postihuje aj také konanie, kedy odvysielaná
informácia podnecuje nenávisť nepriamo. Poslucháči tak boli predmetnými tvrdeniami, ich spracovaním
a upriamovaním negatívnej pozornosti na skupinu volených zástupcov občanov v zákonodarnom orgáne
štátu v súvislosti s ich rozhodnutím schváliť medzinárodný dokument, schopní prijať informáciu k
nabádaniu k nenávisti voči týmto poslancom. Takýmto konaním vysielateľa prišlo k porušeniu zákazu

skrytou formou podnecovať nenávisť voči skupine definovanej na základe jej zmýšľania. S ohľadom na
znenie predmetného zákonného ustanovenia a vyššie uvedené argumenty žalovaný konštatoval, že v
posudzovanom programe došlo k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť voči skupine
poslancov na základe ich iného zmýšľania, v dôsledku ich explicitného menovania, v kontexte vyjadrení
moderátora označujúcich predmetnú dohodu ako ,,potupnú“, „vlastizradnú“, totožnú s „okupačným

dokumentom v zmysle pozývacieho listu Alojza Jindru, Drahomíra Koldera, Oldřicha Švestku, Antonína
Kapka a Vasila Biľaka z roku 1968“, na základe čoho mal žalovaný za to, že konaním účastníka
konania došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a
retransmisii. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný skonštatoval, že žalobca ako vysielateľ obsahoma spôsobom spracovania posudzovaných programov zasiahol do základných práv a slobôd skupiny
poslancov, a preto je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné vyvodiť voči nemu administratívnoprávnu
zodpovednosť.

16. K neposkytnutiu žalovanému na jeho vyžiadanie súvislý záznam vysielania programovej služby dal
žalovaný do pozornosti, že táto povinnosť vyplýva vysielateľovi priamo zo zákona a je upravená v § 16
ods.3písm.1)zákonaovysielaníaretransmisii.TátopovinnosťzabezpečujeRademožnosťzistiťobsah
toho, čo bolo odvysielané. Keďže účastník konania požadovaný záznam vysielania v stanovenej lehote

nedoručil, porušil tým povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. 1) zákona o vysielaní a retransmisii,
následkom čoho je povinnosť žalovaného sankcionovať žalobcu v zmysle § 67 ods. 2 písm. a) zákona
o vysielaní a retransmisii, čo potvrdil aj NS SR, napr. vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. 5SŽ37/2011.

17. Čo sa týka ukladania sankcie žalovaný dospel k záveru, že žalobca podstatným spôsobom
porušil svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť pri spravodajských a politicko-publicistických programoch

objektívne a nestranné informovanie. Vzhľadom na to, že predmetné programy odvysielané v období
od 12.12.2021 do 25.03.2022 predstavovali zásah do práv verejnosti byť objektívne a nestranne
informovaný v značnej miere, žalovaný považoval sankciu v bode I. výroku napadnutého rozhodnutia,
t. j. uloženie povinnosti odvysielať text uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, za plne dôvodnú
a primeranú. Ďalej uviedol, že z § 64 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii vyplýva, že žalovaný

pri opakovanom porušení povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. 1), aj za porušenie povinnosti
ustanovenej v § 19 daného zákona uloží pokutu, a to aj bez predchádzajúceho upozornenia. Ide o
kogentné ustanovenia zákona, ktoré nepripúšťajú voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za
porušenie tejto povinnosti.

18. Pri určovaní výšky pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. b) zákona
o vysielaní a retransmisii vzal žalovaný do úvahy: mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania (žalobca
je regionálnym vysielateľom, ktorého dosah pokrýva územie väčšie, ako je katastrálne územie obce,
a ktoré môže prijímať menej ako 30 % obyvateľov), trvanie a následky porušenia povinnosti (trvajúci
správny delikt), spôsob porušenia povinnosti účastníkom konania, závažnosť správneho deliktu (ktorá

je zvýraznená charakterom a silou médií). Žalovaný zhodnotil, že skutočný význam protizákonného
postupu žalobcu ako vysielateľa a reálny dopad na spoločenské dianie je možné považovať za
dostatočne závažný; avšak závažnosť predmetného správneho deliktu, pokiaľ ide o konkrétne určenie
výšky pokuty, nie je tak vysoká, aby musela pristúpiť k uloženiu pokuty v strednej hranici zákonom
stanoveného rozsahu určeného pre porušenie predmetnej povinnosti. Vzhľadom na všetky vyššie

uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého žalovaný vychádzal
(od 497 Eur do 49 790 Eur) bola podľa neho sankcia vo výške XX XXX,- Eur plne odôvodnená a
zodpovedajúca závažnosti prejednávanej veci.

II. Správna žaloba

19. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.09.2022,
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c),
d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“).
Teda žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia

pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne
posúdenieveci,akoajrozporskutkovéhostavu,ktorývzalžalovanýzazákladnapadnutéhorozhodnutia,
s administratívnymi spismi, a v neposlednom rade, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej.

20. Žalobca ako prvé namietal procesné pochybenie žalovaného, porušenie základných zásad
správneho konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku - povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, § 3 ods. 4 správneho poriadku), a to v nadväznosti na to, že žalovaný neumožnil
žalobcovi vec riadne ústne prejednať na pojednávaní a predvolať svedkov, ktorých sa jednotlivé konania

týkajú, na čo má plné právo, ale umožnil vec prejednať len formou konferenčného hovoru, s čím žalobca
nesúhlasil. Žalobca dal v tejto súvislosti do pozornosti aj § 22 ods. 1 a 3 správneho poriadku, a špeciálne
aj zásadu ústnosti a verejnosti konania. Navyše, žalobca uvádzal, že nemá ani dostatočné technické
podmienky na vykonanie ústneho pojednávania takouto formou, nemá spoľahlivé spojenie v Gabčíkove,nedisponuje komerčnou aplikáciou „ZOOM“. Žalobca vyslovil presvedčenie, že takúto neštandardnú
formu ústneho pojednávania zákon nepredpokladá a neexistujú pre ňu žiadne dôvody hodné osobitého
zreteľa, resp. také objektívne dané príčiny, ako napr. zákaz vychádzania osôb, prípadne iné, obdobné,

obmedzenia. Žalobca namietal, že nebol prizvaný k ústnemu pojednávaniu a nebola mu daná možnosť,
aby svoje konanie obhájil; bola mu daná možnosť písomného vyjadrenia, čo je však podľa názoru
žalobcu nedostatočná obrana, a v tejto súvislosti poukázal na § 3 ods. 4 správneho poriadku.

21. Žalobca ďalej v žalobe argumentoval všeobecne slobodou prejavu, ktorá sa zaručuje každému

jednotlivcovi ako jeho základné právo a je základom demokratickej spoločnosti, a to s poukazom
na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS SR“). Napríklad v zmysle nálezu ÚS
SR sp. zn. II. ÚS 152/2008 z 15.12.2009 poukázal na to, že o kritike činnosti a konania orgánov verejnej
moci,vrátanerozhodovacejčinnostisúdovataktiežosôbpôsobiacichvoverejnomživote,platízprincípu
demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú, a orgány verejnej moci nie sú
ani oprávnené posudzovať správnosť a prípustnosť prejavených názorov, inak by došlo k zavedeniu

cenzúry, ktorá je v zmysle článku 26 ods. 3 Ústavy SR vylúčená. Na podporu svojich tvrdení poukázal
aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) podporujúce slobodu tlače,
slobodu politickej diskusie, novinársku slobodu.

22. Uviedol, že postupoval v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky, moderátor žalobcu v

reláciách nie je a ani nemôže byť oponentom hosťa, jeho úlohou je sprostredkovať názor hosťa v relácii.
Žalobca je nositeľom práva na slobodu prejavu ako každý v zmysle čl. 26 ods. 2, 3 Ústavy SR a čl. 17
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, a nesmie byť vystavený cenzúre. Okrem toho výroky hostí v
reláciách boli správnym orgánom vytrhnuté z kontextu celej diskusie a boli nesprávne interpretované,
izolovane od ďalších výrokov. Správny orgán tieto neprimerane zovšeobecňoval, nehľadiac na to,

že hostia sa ako politici vyjadrovali k veciam verejného záujmu, keďže sa jednalo o politickú diskusiu.

23. Podľa žalobcu žalovaný porušil základné princípy správneho konania v zmysle správneho poriadku,
a to zásadu materiálnej pravdy, tým, že žalovaný bol povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam
prerozhodnutieaobsahrozhodnutiamusíbyťvsúladesoskutočnýmstavomveci.Ďalejzásaduvoľného

hodnotenia dôkazov, keďže žalovaný mal podľa svojej úvahy hodnotiť a posudzovať jednotlivé dôkazy,
a pritom prihliadať na všetky okolnosti prípadu. Rovnako aj zásadu ústnosti konania, keďže žalovaný mal
vec prerokovať za osobnej prítomnosti účastníkov konania, ústne pojednávanie prichádzalo do úvahy
tam, kde bolo nutné vypočuť ďalšie osoby - p. A. a p. B..

24. Žalobca sa ďalej vyjadroval k jednotlivým správnym konaniam, respektíve uviedol výťah tých
najpodstatnejších argumentov zo stanovísk, ktoré podal v jednotlivých správnych konaniach. K
správnemu konaniu č. 498/SKO/2022-1 uviedol, že žalovaný vytýkal žalobcovi, že v príspevku:
„Včera, krátko pred poludním...“, bolo odvysielané, že bola schválená potupná, pre Slovensko
nebezpečná a nevýhodná, vlastizradná dohoda medzi USA a Slovenskom, perfídna, nazývaná aj

zmluva o obrane, prirovnaná k okupačnému dokumentu v zmysle pozývacieho listu Alojza Jindru,
Drahomíra Koldera, Oldřicha Švestku, Antonína Kapka a Vasila Biľaka z roku 1968, s uvedením mien
79 poslancov, ktorí za ňu hlasovali, pričom neboli spomenuté výhody „obrannej dohody“, čím mohlo
dôjsťkjednostrannostianevyváženostisprávy.Podľažalobcupracovníkžalovanéhoneboloboznámený
s obsahom zmluvy ani s pripomienkami vzneseným viacerými štátmi orgánmi, inak by nemohol

použiť formuláciu, že v čase odvysielania predmetných programov boli verejne známe a dostupné
informácie objasňujúce výhody plynúce pre Slovensko z prijatia takejto dohody - vytvorenie právneho
rámca na posilnenie obrannej spolupráce a čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru, uľahčenie
koordinácie spoločného obranného úsilia, predovšetkým vykonávania spoločných vojenských cvičení,
ktoré neboli sprostredkované, vzhľadom na čo, mohol odvysielaný program pôsobiť jednostranne

a nevyvážene. Žalovaný vytýkal žalobcovi, že posudzovaný príspevok sa mohol dostať do kolízie s §
16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, a teda, že citované vyjadrenia neboli oddelené
od informácií spravodajského charakteru. Žalobca toto považoval za nezmyselné presadzovanie tzv.
politickej korektnosti, boja proti tzv. hoaxom. Zakazovanie čísiel či písmen nie je cesta k lepšej
spoločnosti,jetocenzúra-prvýkroknacestedopekla.Správnekonaniepovažovalžalobcazaabsurdné

chytanie za slovíčka, za vykonštruované a bezpredmetné.

25. K správnemu konaniu č. 53/SKO/2022-MS uviedol, že ide o bloky žalobcu odvysielané v dňoch
17.03., 22.03., 23.03. a 25.03.2022, v ktorých podľa žalovaného odzneli vyjadrenia vo vzťahu khodnoteniu vojenskej invázie Ruska na Ukrajine a udalostiam v susedných krajinách vojnovej zóny,
pričom tieto mohli vyznieť komentatívne, boli v nich uvedené informácie ohľadom konfliktu na Ukrajine
z pohľadu Ruska, bez uvedenia zdroja, čo mohlo spôsobiť jednostranne a nevyvážene. Podľa žalobcu

z kompletných prepisov nič také nevyplýva, ide o nadpriemerne kvalitnú publicistiku, poctivo sa snažiacu
informovať poslucháča o všetkých aspektoch prebiehajúcich dejov, a nie o povrchné, amatérske
a šovinisticky ladené propagandistické príspevky, aké odznievajú v iných médiách. Uvádzanie zdrojov
je nezmyselné, z hľadiska ich ochrany by to mohlo byť dokonca sporné, ide však o verejne dostupné
informácie z ukrajinského a ruského priestoru.

26. V správnom konaní č. 499/SKO/2022-1 bolo žalobcovi vytýkané, že v príspevku „Včera, krátko
predpoludním...“, bolo odvysielané, že bola schválená pre Slovensko nebezpečná a nevýhodná,
vlastizradná dohoda medzi USA a Slovenskom, perfídna, nazývaná aj zmluva o obrane, a bola
prezentovaná ako potupná, vlastizradná dohoda, totožná s okupačným dokumentom v zmysle
pozývacieho listu z 1968, pričom tieto výroky mohli byť namierené voči menovaným poslancom,

prevažnečlenompolitickýchstránOĽANOaSAS,ktoríhlasovalivprospechschváleniaobrannejdohody
s USA, a ktorí sympatizujú s myšlienkami liberalizmu, a teda podľa žalovaného program obsahoval
výroky, ktoré mohli otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevážiť alebo hanobiť na
základe politického či iného zmýšľania, čím vzniklo dôvodné podozrenie z možného porušenia § 19 ods.
l písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii. Žalobca uviedol, že menné zoznamy hlasujúcich sú verejne

prístupné, adjektíva potupná alebo vlastizradná sú určite adekvátnejšie ako adjektívum obranná, pričom
znenie dohody odmietli nielen „top právnici“, ale aj široká verejnosť. Žalobca dodal, že za prijatie dohody
nehlasovali len členovia strany OĽANO a SaS, ale i poslanci z klubu Sme rodina či nezaradení, preto je
absurdné tvrdiť, že ide o poslancov hlásiacich sa k myšlienkam liberalizmu. Žalobca odmietal spájanie
tohto spravodajstva s vyvolávaním nenávisti či hanobenia.

27. K správnemu konaniu č. 550/SKO/2022 ohľadom príspevku so začiatkom, že „Ľvov je domovom
ukrajinskej vojenskej základne, ktorá slúžila ako hlavné centrum pre výcvikovú misiu Kanady s jej dvesto
vojakmi. Na pozadí hysterických krokov Kanady, USA a ich vazalov v Európe z Moskvy stále zaznievajú
vyjadrenia o nezmyselnosti vpádu na Ukrajinu.“, žalobca odmietol tvrdenie o komentatívnej povahe

časti príspevku, práveže išlo o veľmi presné popísanie situácie a faktov, nie názoru ani komentára.
Žalobca nesúhlasil s tým, že chýba uvedenie zdrojov. Pri zostavovaní správ postupuje veľmi dôsledne,
používa množstvo zdrojov a trvá na tom, že ním odvysielané správy sú jedny z najobjektívnejších. Nie
je si vedomý povinnosti uvádzať zdroje príspevkov, ale v prípade pokračovania správneho konania ich
uvedie. Podľa žalobcu sa spravodajstvo, napríklad verejnoprávnych médií, vyváženosti tohto príspevku

ani zďaleka nepribližuje. Prinášanie lajdácky spracovaných správ či otvorenej propagandy jednej strany
doplnené na záver krátkou alibistickou vetičkou, že druhá správa to vidí inak, sa za „vyváženosť“
považovať nedá.

28. K správnemu konaniu č. 607/SKO/2022 ohľadom odvysielaného programu „Debata na telefón“

z 12.02.2021 (hosť p. A.), ktorým malo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť
a nestrannosť politicko-publicistického programu, žalobca dodal, že odmieta, že by táto relácia nespĺňala
znakyobjektívnostianestrannosti.Reláciajevysielanátakmer29rokovajeunikátnavtom,žeumožňuje
poslucháčompriamykontaktstoppolitikmiSlovenskejrepubliky,vktorýchmôžuhostiaslobodnevyjadriť
svojnázor,poslucháčisamajúmožnosťslobodnepýtať,prípadneichnázoromoponovať,pričomvrelácii

býva zloženie hostí z rôznych politických strán. Moderátor má za úlohu udržať rozhovor na slušnej
úrovni, bez invektív a nemá vnucovať svoj názor alebo polemizovať s názorom hosťa alebo poslucháčov.
Obdobné argumenty uviedol žalobca k správnemu konaniu č. 610/SKO/2022 týkajúce sa rovnakého
programu „Debata na telefón“ z 20.02.2021.

29. Ďalej žalobca k správnemu konaniu č. 611/SKO/2022 ohľadom odvysielania niektorých vyjadrení
o informáciách na Ukrajine v blokoch „Globál rádia Frontinus“ a „Na pravé poludnie“, ktorým
bolo vyčítané, že mohli vyznieť komentatívne a nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť
spravodajských programov, uviedol, že správy sú nekriticky preberané výhradne zo západných agentúr,
presadzujú jednostranné videnie problému len zo strany členských krajín NATO a Ukrajiny, obsahujú

podprahové manipulatívne techniky, sú povrchné, s početnými faktickými chybami a prezrádzajú
neznalosť reálií. Žalobca zhodnotil informovanie o rusko-ukrajinskom konflikte ako nadpriemerné, čerpal
predovšetkým z ukrajinských, ruských zdrojov, a prihliadal aj na zdroje z Európy, USA a Ázie. Uviedol, žesi stojí za kvalitou týchto príspevkov, ktorým sa dá vytknúť asi len to, že nepodnecujú eskaláciu konfliktu,
vojnové štvanie a vyvolávanie protiruského šovinizmu.

30. Ohľadom správneho konania č. 641/SKO/2022, v ktorom bolo žalobcovi vyčítané, že príspevky
mohli vyznieť komunikatívne/ komentatívne, a že sa dňa 03.02.2022 neodvysielaním spravodajských
príspevkov v relevantnom čase porušila licenčná podmienka o 3,2 % podiele spravodajských programov
vo vysielaní, žalobca odmietol podozrenia ako neopodstatnené. Správne konanie považoval za účelové,
s cieľom poškodiť nezávislé médium.

31. Žalobca vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, ako aj postupu žalovaného v administratívnom
konaní, namietal porušenie predovšetkým práva na právnu ochranu žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR v spojení s ďalšími článkami Ústavy SR a ustanoveniami správneho poriadku, práva žalobcu
nasloboduprejavuupravenéhovčl.26ods.1ÚstavySRaprávažalobcunaochranuvlastníckehopráva
upraveného v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Podľa žalobcu boli všetky správne konania účelové, s cieľom

umlčať nezávislé médium. Žalovanému vytkol zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
ktoré je plné vnútorných protirečení a zjavnej snahy zdôvodniť nezdôvodniteľné. Žalovaný zavádzajúco
uvádzal napríklad, že príspevok netlmočil (opačné) „informácie ohľadom páchania údajnej genocídy
na obyvateľstve, či o ambíciách Ukrajiny vlastniť jadrový arzenál“. 14 000 obetí civilnej vojny z radov
obyvateľstva na Donbase je pritom známou skutočnosťou, rovnako ako vyjadrenia Zelenského (pred

vypuknutím konfliktu), že Ukrajina sa nemusí cítiť viazaná Budapeštianskym memorandom z roku 1994.
Takýto tendenčný, propagandistický pro-ukrajinský prístup zvolil žalovaný pri všetkých napadnutých
príspevkoch, pričom zjavne ignoroval realitu. Práve realitu má pritom kvalitná publicistika reflektovať.
Účelovosť správnych konaní a zaujatosť žalovaného je zrejmá napríklad i z toho, že správnemu
sankčnému konania vystavuje, v programe Debata na telefón, spravidla len vystúpenia opozičných

politikov-vposlednompolrokup.A.,p.B.,p.C.,pritomreláciajerovnakýmspôsobomsrôznymihosťami
uvádzaná každú nedeľu. Žalovaný nezmyselne a neodôvodnene vytýkal údajnú absenciu názorovej
oponentúry zo strany moderátora. Žalovaný účelovo úplne ignoroval názorovú oponentúru poslucháčov
i korigovanie relácie moderátorom. Čo môže byť pritom demokratickejšie, ako priamy kontakt politika
s občanmi? – čo predstavuje 4/5 času relácie. Žalovaný sa snažil účelovo a kŕčovito napasovať § 16

ods. 3, písm. b) zákona vysielaní a retransmisii na jednotlivé správy a dokázať tak ich neobjektivitu,
k čomu žalobca uviedol niekoľko príkladov.

32. Žalobca dal napokon do pozornosti diskusiu členov žalovaného, dostupnú na webovej stránke
www.youtube.com, z ktorej malo vyplývať, že žalovaný hrozbami a sankciami umlčal média s licenciou,

ktoré sú od neho existenčne závislé, a tie teraz opakujú správy zo západných agentúr či už o Covide
alebo o spore na Ukrajine. Poukázal aj na rozpravu o finančných sankciách voči žalobcovi, že pokuta
XX XXX Eur bola schválená v pomere 5:4, z čoho bola zrejmá nejednotnosť členov žalovaného,
čo potvrdzuje arbitrárnosť uloženia sankcií. Dodal, že uložená pokuta je pre žalobcu likvidačná a bola
pretlačená po politickej línii za účelom zničenia podnikania žalobcu.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

33. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny

súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).

34. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.09.2023 uviedol, že trvá na svojom
napadnutom rozhodnutí, považuje ho za vyčerpávajúco odôvodnené a žalobu navrhol zamietnuť.
K procesnej námietke - nevypočutiu žalobcu na ústnom pojednávaní - dal do pozornosti, že podľa § 21
správneho poriadku (v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie len, ak to vyžaduje

povaha veci alebo ak sa tým prispeje k jej objasneniu) sa správne konanie riadi spravidla zásadou
písomnosti. Ústne pojednávanie sa vo väčšine prípadov nevyžaduje, preto ani neexistuje k tomu
zodpovedajúce právo žalobcu byť na takomto ústnom pojednávaní vypočutý. Z rozhodovacej praxe
žalovaného potvrdenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sžo/33/2012, 6Sžo/23/2013)žalovaný pri posudzovaní splnenia povinností ustanovených v zákone o vysielaní a retransmisii
vychádza vždy len z toho, čo bolo odvysielané, a len odvysielaný obsah bral ako rozhodujúci
pre posúdenie prípadného rozporu so zákonom. Žalovaný dal žalobcovi príležitosť účinne obhajovať

svoje záujmy, žalobca sa ku všetkým správnym konaniam písomne vyjadril, a žalovaný zistil skutočný
stav veci presne i úplne. V prípade preukazovania skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných
bolžalovanýoprávnenýrozhodnúť,žetakétonavrhovanédôkazyniejepotrebnévykonať.Napriektomu,
však žalovaný vyhovel žiadosti žalobcu a nariadil vo veci ústne pojednávanie, ktoré sa malo
z organizačno-technických dôvodov uskutočniť dištančnou formou, no žalobca sa ho takouto formou

odmietol zúčastniť. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje tento žalobný bod ohľadom údajného
procesného pochybenia za účelový a neopodstatnený. K žalobcom uvádzaným rozhodnutiam
Ústavného súdu Slovenskej republiky či Európskeho súdu pre ľudské práva žalovaný dodal, že tieto sú
buď pre danú vec irelevantné alebo sú prekonané, pričom ESĽP opakovane potvrdil právo verejnosti
na vyvážené a nezaujaté informovanie o veciach verejného záujmu v spravodajských programoch,
pričom štát má povinnosť zabezpečiť, aby verejnosť mala prostredníctvom televízie a rozhlasu prístup k

nestranným a presným informáciám (s odkazom na čl. 10 ods. 2 Dohovoru, rozsudok vo veciach Manole
a iní v. Moldavsko z 17.09.2009, atď.). Dodal, že Dohovor aj Ústava SR zakotvujú právo na slobodu
prejavu a právo na vyhľadávanie, šírenie informácií, ale len do tej miery, pokiaľ nezasahujú do práv,
slobôd a právom chránených záujmov iných, ako uvádzal aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný vyčítal
žalobcovi, že v žalobe konkrétne a jasne neuvádzal, v čom mali spočívať pochybenia žalovaného,

pričom svoje tvrdenia opieral o subjektívne dojmy a neopodstatnené domnienky. Žalobca sa obmedzil
na nesúhlas a systematické odmietanie záverov žalovaného, pričom žaloba je prevažne kompilátom
námietok zo správneho konania, s ktorými sa žalovaný náležite vyrovnal v napadnutom rozhodnutí,
a niektoré z nich zopakoval aj v tomto vyjadrení. K úlohe moderátora usmerňovať priebeh diskusie
a kriticky konfrontovať tvrdenia hosťa s názormi druhej strany, žalovaný uviedol na podporu svojich

tvrdení rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/13/2012 z 29.05.2002. Citácie
žalobcu z nahrávky zasadnutia žalovaného z 06.07.2022 sú štandardnou a slobodnou výmenou názorov
a z hľadiska tohto súdneho prieskumu sú podľa žalovaného irelevantné.

35. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/214/2022-256 zo dňa 04.10.2023,

právoplatným dňa 21.10.2023, bol správnej žalobe žalobcu priznaný odkladný účinok s odôvodnením,
že žalobcovi by inak hrozila závažná ujma i vážny nenapraviteľný následok súvisiaci s odvysielaním
oznamu o porušení zákona, ktorým by sa uloženie tejto sankcie mohlo považovať za skonzumované,
a prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na túto sankciu by stratilo význam.

36. V replike zo dňa 06.02.2024 žalobca k nevykonaniu ústneho pojednávania uviedol, že pojednávanie
sa týkalo 8 správnych konaní, bola tam uložená žalobcovi vysoká pokuta. Žalovaný opomenul
uviesť dátum a spôsob zasielania pozvánky žalobcovi, čo považoval žalobca za dôležitú skutočnosť.
Pripomenul, že predvolanie mu bolo doručené na e-mail dňa 29.06.2022, t. j. do pojednávania ostávali
len 3 pracovné dni, a tento čas považoval za nedostatočný na technickú a materiálnu prípravu. Za ešte

väčšie pochybenie žalobca považoval doručovanie predvolania prostredníctvom portálu slovensko.sk,
kde plynula úložná lehota na prevzatie zásielky až do 14.07.2022, pričom pojednávanie bolo vytýčené
na deň 06.07.2022. Týmto konaním bolo žalobcovi znemožnené objasniť veci na ústnom konaní a nebol
zistený skutočný stav veci, keďže to je cieľom ústneho pojednávania. Žalobca uviedol argumentáciu
aj k ostatným vytýkaným porušeniam žalovaného, ktorá sa prakticky zhodovala s jeho doterajšou

argumentáciou. Pripojil podnety právneho zástupcu žalobcu adresované žalovanému na prešetrenie
odvysielaného obsahu Rádia Slovensko, v ktorých žalovaný konštatoval súlad so zákonom o vysielaní
a retransmisii. Žalobca ďalej argumentoval ohľadom správnosti a pravdivosti ním uvádzaných informácií.
Naďalej trval na tom, že pokuta je pre neho likvidačná, pričom ide zrejme o najvyššiu finančnú sankciu
udelenú rádiu, v iných prípadoch sa pokuta pri porušení § 19 zákona o vysielaní a retransmisii

pohybovala väčšinou na úrovni 3 319 Eur.

37. Žalovaný v duplike zo dňa 04.03.2024 zotrval na svojom predošlom vyjadrení a k replike
dodal, že zákon presne nestanovuje, koľko dní vopred je správny orgán povinný pozvať účastníka
konania na ústne pojednávanie. Doba 6 kalendárnych dní od zaslania pozvánky po konanie ústneho

pojednávania (zahŕňajúca 3 pracovné dni) je podľa názoru žalovaného dostatočným časovým
priestorom, ktorý umožňuje účastníkovi konania dozvedieť sa o ústnom pojednávaní a zabezpečiť svoju
účasť na ústnom pojednávaní, a poskytuje mu aj dostatočný čas na nevyhnutnú prípravu. Toto nemožno
považovať za nedostatočné ani v porovnaní s lehotami stanovenými v iných procesných poriadkoch,napríklad v zmysle § 178 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku možno zaslať
predvolanie na pojednávanie 5 dní pred dňom pojednávania, a tento čas považovať za dostatočný
čas na prípravu na pojednávanie. Navyše, žalobca sa k správnym konaniam písomne vyjadril, takže

na ústnom pojednávaní sa nemali prejednávať záležitostí, ktoré by boli pre žalobcu nové. O pozvaní
na ústne pojednávanie sa žalobca včas dozvedel a sám so žalovaným komunikoval o spôsobe jeho
uskutočnenia. Žalobca nebol postupom žalovaného ukrátený na jeho právach, okrem toho žalovaný
zdôraznil, že zo zákona nevyplýva povinnosť nariaďovať v predmetných správnych konaniach ústne
pojednávanie. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že by používal tzv. dvojaký meter, práveže žalovaný

konal vždy, keď existovalo dôvodné podozrenie na porušenie zákona, a to bez ohľadu na to, kto bol
účastníkom konania.

IV. Relevantná právna úprava

38. Podľa § 6 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30.06.2023, v nadväznosti na § 493e SSP

v aktuálnom znení), „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom“.

39. Podľa § 194 SSP:
„(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o
priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“

40. Podľa § 197 SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.“

41. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

42. Podľa § 190 SSP „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

43. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

44. Podľa § 16 ods. 3 písm. b) a l) zákona o vysielaní a retransmisii (v znení účinnom od 28.01.2022

do 31.07.2022): „Vysielateľ je povinný
b) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických
programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského
charakteru,
l) uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej

kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o
poskytnutie tohto záznamu vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii
po dohode s vysielateľom.“

45. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, „Audiovizuálna mediálna služba

na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou
formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka,
viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti
k národnosti alebo k etnickej skupine.“

46. Podľa § 64 ods. 1, ods. 2, prvé dve vety, ods. 3 a ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii,
„(1) Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto
sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
(2) Sankciu podľa odseku 1 písm. d) [pokutu] rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie,
poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba
podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží
pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19.

(3) Pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery
zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych
služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne
uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného
systému.“
(6) Proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) až e) možno podať správnu žalobu do

15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady.“

47. Podľa § 67 ods. 5 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii, „Rada uloží pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur
a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak vysiela programy a iné

zložky programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.“

48. Podľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o
hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.“

49. Podľa čl. 26 ods. Ústavy Slovenskej republiky,
„(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže
viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
(3) Cenzúra sa zakazuje.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného

poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti
v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.“

50. Podľa čl. 10 Dohovoru,

„1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a
rozširovaťinformáciealebomyšlienkybezzasahovaniaštátnychorgánovabezohľadunahranice.Tento
článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým
spoločnostiam.
2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým

formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej
bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky,
ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority
a nestrannosti súdnej moci.“

51. Podľa § 3 ods. 2 a 4 správneho poriadku
„(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s občanmi a organizáciami a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Občanom a organizáciám musia správne orgány poskytovať pomoc

a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
(4) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Konanie treba
viesť tak, aby posilňovalo dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia boli
presvedčivé a viedli občanov a organizácie k dobrovoľnému plneniu ich povinností.“52. Podľa § 21 ods. 1, prvá veta správneho poriadku, „Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak
to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný

právny predpis.“

53. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku,
„(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.“

54. Podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku,
„(1) Účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky

pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli
vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“

55. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, „Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich

tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.“

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom

56. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola

podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP v spojení s § 64 ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii), oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti
(§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov napadnuté rozhodnutie, ako
aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho

v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa
28.03.2024 na pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

57.Napojednávanídňa28.03.2024sakvecivyjadrilkonateľžalobcu,ktorýuviedol,ževžalobeajreplike

jasne poukázal na pochybenia žalovaného, týkajúce sa selektívneho zneužívania a nadužívania § 16
ods. 3 písm. b) a § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, ako aj jeho procesného postupu.
Namietal spôsob doručenia pozvánky na pojednávanie, ktorú bolo možné vyzdvihnúť z elektronickej
schránky až 8 dní po termíne konania pojednávania. Vzhľadom na rozsah administratívnych konaní
nepovažoval lehotu troch pracovných dní za dostatočnú na prípravu. Práve neskoré zaslanie pozvánky

a konanie vedené prostredníctvom aplikácie ZOOM mu znemožnilo účasť na pojednávaní, ako aj ďalším
osobám, ktorých sa konanie týkalo, a ktorých žalobca mienil na konanie pozvať; boli to hostia relácií
Debata na telefón, ktoré sa tiež týkali predmetného správneho konania. Nikdy s týmto nebol problém
a v iných konaniach bolo možné prísť osobne na pojednávanie žalovaného, prezentovať tam svoje
stanovisko a doniesť tam dotknuté osoby. Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a

retransmisii považoval žalobca za sporné a pri jeho nesprávnom výklade za slobodu prejavu ohrozujúce.
Jeho spornosť naznačuje aj nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 zmieňovaný paradoxne žalovaným
na podporu vnímania jeho reality, ktorého zmysel žalovaný hrubo prekrútil. Išlo v ňom o rozšírenie
slobody slova, a nie jej potlačovanie, žalovaný však tento paragraf uplatňoval selektívne s cieľom
potierať určité informácie. Žalobca zdôrazňoval, že žalovaný potieral výlučne tie programy/ správy

nekonvenujúce s naratívmi hlavného prúdu, a teda poukazoval v tomto kontexte na jeho nerovnaké
zaobchádzanie. Zmienil, že rozhodnutie ESĽP vo veciach Manole a iní vs. Moldavsko č. 13936/02
je v podstate tiež v prospech žalobcu, keď si to prečítame viackrát, prípadne v právnickej angličtine.
Problémom § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii je, že je v ňom uvedená aj skrytá forma
(podnecovania nenávisti, znevažovania, atď.), pod čo možno podradiť v podstate hocičo. Podotkol, že

žalovaný nesprávne uvádzal, že to bolo mierené proti poslancom s liberálnym zmýšľaním, čo potom
ako nesprávnosť aj upravil. Nehovorenie o údajných výhodách, či reči o finančnej výhodnosti prijatého
dokumentu - dohody medzi USA a Slovenskom - sú zavádzaním.58. Právny zástupca žalobcu dal v konečnom návrhu do pozornosti zásadu bezprostrednosti správneho
konania, ktorá bola úplne porušená - neuskutočnením pojednávania, na ktoré si žalobca chcel doniesť
svedkov. Žalovaný rozhodol bez účasti žalobcu a odoprel mu právo brániť sa. Vyzdvihol, že išlo o 8

správnych konaní, na ktoré by sa nestíhal v ponúknutej lehote pripraviť. Okrem uvedeného zotrval na
dôvodoch a petite žaloby.

59. Žalovaný v konečnom návrhu na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach z tohto
súdneho konania, a teda na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bol poskytnutý

dostatočný časový priestor na prípravu na pojednávanie a odhliadnuc od toho dodal, že skutkový
stav bol zistený riadne a žalovaný mal dostatok dôkazov. Podľa žalovaného je napadnuté rozhodnutie
zrozumiteľné, logicky odôvodnené, poukazujúce aj na rozhodnutia ESĽP, ÚS SR, a je tiež edukatívne.

60. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov a v prípadoch podľa § 195

SSP aj nad ich rámec, a teda preskúmať zákonnosť výrokov i odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
o konštatovanom správnom delikte žalobcu, ktorého sa mal dopustiť nezabezpečením objektívnosti
a nestrannosti spravodajských programov a politicko-publicistických programov, neoddelením informácií
spravodajského charakteru od názorov a hodnotiacich komentárov, ako aj propagovaním násilia a
skrytou formou podnecovaním nenávisti, znevažovania alebo hanobenia na základe politického či iného

zmýšľania. Zároveň kľúčovou otázkou bolo posúdenie zákonnosti procesného postupu žalovaného
v súvislosti s uskutočnením pojednávania, jeho formou a spôsobom oznámenia žalobcovi. Žalobca
navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie, a to z dôvodu, že k žiadnym porušeniam zákona (a teda ani
správnym deliktom) z jeho strany nedošlo; nenavrhoval súdu zmeniť alebo upustiť od sankcie, preto mal
správny súd za to, že nie sú dané predpoklady na postup podľa § 198 SSP o sankčnej moderácii.

61. Správny súd ako prvú posudzoval otázku procesného postupu žalovaného ohľadom uskutočnenia
pojednávania v predmetných správnych konaniach. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
žalobcovi bolo na začiatku každého jedného administratívneho konania doručené oznámenie o začatí
správneho konania, v ktorom bol vyzvaný na zaslanie stanoviska k správnemu konaniu, vyjadrenie

sa k podkladom rozhodnutia (súčasťou bol prepis skutkového stavu a videozáznam živého vysielania/
kópia záznamov vysielania), na zaslanie návrhov na vykonanie dôkazov na podporu svojich tvrdení,
čo je podľa súdu postup v súlade s § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku. Uvedené
zároveň korešponduje s povinnosťou účastníka konania podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Na túto výzvu žalobca uviedol vo vyjadrení ku každému správnemu

konaniu svoje stanovisko s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky, aj ESĽP,
pričom v závere požiadal o účasť na ústnom pojednávaní s uvedením, že by tam osobne rozšíril
argumenty o legitímne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, Českej republiky a ESĽP. V uvedení
avizovaných rozhodnutí už v zasielaných vyjadreniach žalobcovi nič nebránilo, resp. žalobca neuviedol,
čo by mu v tom malo brániť, pričom na výzvu správneho orgánu bolo jeho povinnosťou uviesť svoju

obranu, podporiť ju akýmikoľvek rozhodnutiami súdov a zároveň navrhnúť dôkazy. Žalobca neuvádzal
v týchto vyjadreniach žiadne návrhy na vypočutie svedkov ani iné návrhy na vykonanie dôkazov, žiadal
len účasť na ústnom pojednávaní, pričom ani neuviedol kvalifikovaný dôvod pre jeho uskutočnenie
a tiež ani, čím by jeho osobné vyjadrenie malo prispieť k objasneniu veci. Žalobca prvýkrát spomenul,
že má v úmysle predvolať svedkov, aj to len takto všeobecne - bez ich konkretizácie, v stanovisku

k pozvánke na ústne pojednávanie, ktoré zaslal žalovanému dňa 03.07.2002, t. j. 4 dni pred dňom
uskutočnenia ústneho pojednávania. Navyše, žalobca vôbec neuviedol, v čom by mal spočívať prínos
akéhokoľvek výsluchu svedka, ani jeho vyjadrenia na pojednávaní, a ani aké skutočnosti by to malo
bližšie objasniť. Nemožno pričítať na vrub žalovanému, že neboli vypočutí svedkovia, ktorých označenie
(ako hostia relácií Debát na telefón, ktoré sa týkali daných správnych konaní) príkladmo zaznelo

až v žalobe a na súdnom pojednávaní pred súdom, pričom neboli uvádzaní v rámci procesných
návrhov na vykonanie dokazovania žalobcom v administratívnom konaní. Návrhy na vypočutie svedkov
je potrebné v administratívnom konaní riadne a včas učiniť, a to podľa § 34 ods. 3 správneho
poriadku, k čomu nedošlo, a nie si to plánovať ako „prekvapenie“ na ústne pojednávanie. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný z tohto hľadiska nemal dôvod (žiadne návrhy dôkazov), kvôli ktorým by bolo

potrebné uskutočniť pojednávanie. Pre úplnosť súd uvádza, že argumentovanie súdnymi rozhodnutiami
nepredstavuje vykonanie dôkazu, ale vyjadrenie žalobcu, ktoré v danej veci bolo uskutočnené písomnou
formou, ktorá obsahovala poukazy aj výklady právnych záverov judikatúry súdnych autorít. Z tohtodôvodu sa preto uskutočnenie pojednávania mohlo pre žalovaného javiť ako nadbytočné, ktoré by
neprinieslo žiadne nové skutočnosti.

62. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že uskutočnenie pojednávania nie je povinnosťou
správneho orgánu. Správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne
konanie sa preto vo všeobecnosti, na rozdiel od civilného či trestného súdneho konania, nevyžaduje.
V zmysle § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

V danom prípade práve povaha veci – skúmanie ex post odvysielaného obsahu relácií – si nevyžadovala
uskutočnenie ústneho pojednávania, ako viackrát uvádzal žalovaný. Rovnako z vyššie uvedených
vyjadrení žalovaného a ich formulácie nevyplývalo, že by sa na ústnom pojednávaní mohlo dospieť
k objasneniu ďalších skutočností. Napriek uvedenému, žalovaný žiadosti žalobcu o uskutočnenie
ústneho pojednávania vyhovel a hodlal ho uskutočniť.

63. Súd uznáva, že forma konferenčného hovoru, akou sa žalovaný rozhodol uskutočniť ústne
pojednávanie, je neštandardná. Túto správny poriadok neupravuje, zároveň ju nevylučuje. V súdnych
konaniach je možné uskutočniť pojednávanie aj takouto formou. Samotná zvolená forma uskutočnenia
ústneho pojednávania podľa súdu nepredstavuje porušenie práv žalobcu.

64. Žalobca v tejto súvislosti namietal aj neskoré zaslanie a doručenie pozvania na ústne pojednávanie
a nedostatočný čas na prípravu. Vzhľadom na kontext podaní a korešpondencie, ktorá medzi žalobcom
a žalovaným prebehla v súvislosti s prípravou tohto ústneho pojednávania, možno konštatovať, že aj keď
elektronicky doručované pozvanie žalobca prevzal 07.07.2022, čo je po dátume pojednávania, a úložná
lehota na prevzatie plynula až do 14.07.2022, tak e-mailom zaslaná pozvánka sa k žalobcovi fakticky

dostala pred pojednávaním, čo potvrdil aj žalobca, pričom uvádzal, že do dňa konania pojednávania
mu ostávalo 6 dní, z toho iba 3 pracovné dni, čo mu na prípravu nepostačovalo, ani na zabezpečenie
účasti svedkov. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval, že v civilnom súdnom konaní postačuje doručiť
predvolanie 5 dní pred pojednávaním (§ 178 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.), a že pre správne
konanie nie je stanovená lehota na prípravu pred pojednávaním. Správny súd súhlasí s tým, že pre

správne konanie nie je zákonom stanovená lehota na prípravu pred pojednávaním, ktorú je potrebné
dodržať. Pre zaujímavosť, v civilnom súdnom konaní je to spravidla 5 dní, v správnom súdnom konaní
je to spravidla 10 dní (§ 108 SSP ods. 2), v trestnom konaní je to aspoň 5 pracovných dní (§ 247
ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.). V správnom konaní, v ktorom vykonanie pojednávania ani nie je
obligatórne, sa súdu nejaví ako neprimeraná lehota 6 dní na prípravu pred pojednávaním. A to ani

v kontexte toho, že išlo o 8 spojených správnych konaní, pretože tomu predchádzalo v každom jednom
konaní písomné vyjadrenie s uvedením všetkých skutočností a argumentácie žalobcu, pričom na ústnom
pojednávaní žalobca mienil podľa jeho slov len rozšíriť svoju argumentáciu čo do súdnych rozhodnutí,
čo mu, mimochodom, nič nebránilo urobiť už v písomných vyjadreniach. Osobitne pri pojednávaní
formou konferenčného hovoru nie je potrebné ani cestovať a dá sa v podstate pripojiť odkiaľkoľvek.

Žalovaný vysvetlil žalobcovi, že k tomu nie je potrebná žiadna špeciálna kvalita pripojenia, ani to nie je
technicky náročné, dokonca žalobcovi poskytol v nevyhnutnom prípade použiť technické kapacity v sídle
žalovaného, pričom žalobcu poučil, že v prípade jeho neúčasti, môže rozhodnúť aj bez uskutočnenia
pojednávania. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil a nevyužil ani poskytnuté technické kapacity v sídle
žalovaného. V nadväznosti na to, žalobca argumentoval aj nemožnosťou v tak krátkom čase priviesť

svedkov, ktorých však žalobca vopred nenavrhol, preto s tým žalovaný nemal prečo vopred počítať,
a preto túto námietku v kontexte nedostatočného času na prípravu nepovažuje súd za podstatnú. Súd
zastáva názor, že žalovaný nepostupoval v uvedenom prípade v rozpore so správnym poriadkom ani
iným zákonom, a nedošlo k porušeniu základných zásad správneho konania. Žalobcovi bola poskytnutá
možnosť vyjadriť sa v konaní písomne ku všetkým skutočnostiam a podkladom rozhodnutia, a následne

aj možnosť pojednávania formou konferenčného hovoru, ktorú sa žalobca rozhodol nevyužiť. Keďže
žalobca nepodal kvalifikovaný návrh na výsluch svedkov v správnom konaní, žalovaný sa nemal
s nevykonaním akých dôkazov ani v napadnutom rozhodnutí vysporiadať. Rovnako takýto návrh nebol
predložený ani v súdnom konaní, žalobca len argumentoval tým, že v správnom konaní plánoval vykonať
výsluch svedkov.

65. Ďalej žalobca namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z § 16 ods.
3 písm. b) a § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, a teda ani k naplneniu skutkových
podstát iných správnych deliktov, ale že práve naopak, subsumovaním vyjadrení z odvysielanýchprogramov žalobcu pod tieto zákonné ustanovenia a ich aplikáciou v nadväznosti na § 64 tohto zákona
žalovaný potláča slobodu prejavu žalobcu a zavádza cenzúru, ktorá je zakázaná. Súd v tejto súvislosti
dodáva, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti zistil, že v inom obdobnom konaní, týkajúcom sa

rovnakých účastníkov konania a obdobnej spornej otázky (porušenia § 16 ods. 3 písm. b/ a § 19 ods. 1
písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii v súvislosti s odvysielanými rovnakými programami žalobcom,
avšak s iným obsahom obdobného charakteru) vedenej na tunajšom súde bolo rozsudkom sp. zn.
BA-5S/118/2017 zo dňa 14.09.2023 vo veci rozhodnuté o zamietnutí žaloby. Správny súd sa stotožňuje
so závermi v uvedenom rozsudku a nižšie aj niektoré z jeho záverov uvedie/ zopakuje, pričom správny

súd nenašiel v predmetnej veci relevantný dôvod na odklonenie sa od týchto skorších záverov tunajšieho
súdu.

66. Čo sa týka slobody prejavu, ako politického práva garantovaného Ústavou SR, ktoré je potrebné
považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti, treba povedať, že táto zahŕňa
atribúty ľudskej slobody, ku ktorým patrí sloboda svedomia, sloboda myslenia a sloboda zastávať, šíriť a

prijímať názory na všetky otázky spojené so životom spoločnosti. Slobodu prejavu však možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných
alebo na ochranu určitého kvalifikovaného verejného záujmu. Limitačná klauzula inkorporovaná v čl. 26
ods. 4 Ústavy SR explicitne uvádza dôvody takéhoto obmedzenia, pričom takéto obmedzenie musí byť
stále v súlade s demokratickým charakterom spoločnosti ("nevyhnutné v demokratickej spoločnosti").

V tejto súvislosti je potrebné odkázať aj na čl. 31 Ústavy SR (o umožňovaní a ochraňovaní slobodnej
súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti). Tak ako sa vyjadril Ústavný súd SR v náleze sp.
zn. II. ÚS 307/2014 aj médiám prináleží sloboda prejavu. Zákonné obmedzenie slobody prejavu médií
požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-
publicistických programov, a s tým spojenou právomocou žalovaného ukladať sankcie za porušenie

tohto ustanovenia, je potrebné v pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať rigorózne v súvislosti s
ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a
mravnosti v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru.

67. Otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej zákonom o vysielaní a retransmisii zo strany vysielateľa

sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru,
je potrebné skúmať vždy jednotlivo vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania
požiadavky na objektívne a nestranné informovanie. Žalovanému neprináležalo skúmať zachovanie
proporcionality obmedzenia slobody prejavu vysielateľa (v kontexte kolízie tohto základného práva
s právom verejnosti na informácie), keďže toto má svoje ústavnoprávne splnomocnenie už v čl. 26

ods. 4 Ústavy SR. Preto sa žalovaný správne zaoberal tzv. druhou rovinou proporcionality, ktorou
je obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení, v danom prípade
aplikáciou ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii. Z uvedeného vyplýva, že sloboda prejavu nie
je bezhraničná a za zákonom stavených podmienok môže byť obmedzená, čo je tento prípad, pričom
súd bude ďalej skúmať tieto konkrétnosti daného prípadu.

68. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu, že by sa žalovaný svojím konaním dopustil cenzúry,
postup žalovaného aj napadnuté rozhodnutie má ústavnoprávny základ v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR,
ako aj čl. 10 ods. 2 Dohovoru. Rovnako súd námietku žalobcu, že žalovaný potieral výlučne tie
programy/ správy nekonvenujúce s naratívmi hlavného prúdu, a teda že nerovnako zaobchádzal,

vyhodnotilakonedôvodnú;pretožesúdprioritnepreskúmavalposúdenieporušeniapovinnostížalobcom
v konkrétnostiach tohto prípadu, a teda ani nemal možnosť a dôvod preskúmavať, ako žalovaný
postupuje v iných prípadoch.

69. Jednou z hlavných otázok medzi účastníkmi konania je, či bola v dostatočnej miere zachovaná

objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu a či boli oddelené hodnotiace úsudky
a komentáre od informácií spravodajského charakteru v odvysielaných programoch žalobcu Global
Rádia Frontinus, Na pravé poludnie a Debata na telefón v dňoch 10.02.2022 až 25.03.2022 v zmysle
§ 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, ktorých obsahom boli informácie najmä o rusko-
ukrajinskom vojnovom konflikte, o pandémii covid-19, o fungovaní Európskej únie, o aktivitách vlády

Slovenskej republiky či o blokovaní konšpiračných médií.

70. Pojmy „objektívnosť“ a „nestrannosť“ v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii sú
vzájomnepodmienené,t.j.čímviacrôznorodýchnázorov(kladných,záporných,opozičných,súhlasnýcha pod.) na danú tému médium odprezentuje, tým objektívnejší obraz o téme médium recipientom
poskytne, a zároveň nebude preferovaný niektorý názor na danú tému na úkor iných názorov.
Jednostranné názory alebo informácie môžu znamenať ohrozenie práv a slobôd iných, bezpečnosti

štátu, verejného poriadku, ohrozenie verejného zdravia a mravnosti. In concreto môže ísť napríklad
o šírenie a uvádzanie jednostranných názorov, myšlienok alebo ideí úmyselne popierajúcich ľudské
práva a slobody, popierajúce alebo schvaľujúce holokaust, zločiny politických režimov, podporujúcich
náboženský extrémizmus a terorizmus, podporujúcich výlučne jednu politickú stranu, hnutie či skupinu
s cieľom poškodiť na právach názorových a politických oponentov v rámci demokratického politického

súboja v podmienkach reprezentatívnej demokracie, podporujúcich totalitné štátne zriadenie alebo
propagandu politických režimov založených na fašistickej, komunistickej alebo obdobnej ideológii,
podporujúcich národnú, rasovú alebo etnickú nenávisť a pod. V uvedených intenciách sú povinné orgány
verejnej moci interpretovať a aplikovať obmedzenie slobody prejavu vyplývajúce z § 16 ods. 3 písm. b)
zákona o vysielaní a retransmisii.

71. Účelom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii je vytvorenie
priestoru pre diskusiu o otázkach, ktoré sú predmetom verejného záujmu, pri súčasnom zamedzení
zneužitia vysielacieho času v spravodajských a politicko-publicistických programoch na prezentovanie
jednostranne zameraných informácií. Je zrejmé, že mediálna prezentácia názorov len jednej názorovej
skupiny je v demokratickej spoločnosti nežiaducim javom, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti

Európskehosúdupreľudsképráva.Tenvosvojejjudikatúrevyslovilnázor,žemédiázohrávajúpodstatnú
úlohu v demokratickej spoločnosti. Ako pasívnym recipientom informácií, občanom, musí byť umožnené
prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný
názor, pričom práve pluralita myšlienok a informácií je to, čo robí spoločnosť demokratickou (Çetin and
others v. Turecko, sťažnosti č. 40153/98 a 40160/98, rozsudok ESĽP zo dňa 13. februára 2003).

72. Na zdôraznenie správnosti uvedeného právneho záveru správny súd poukazuje na rozhodnutie
ESĽP NIT S.R.L. v. Moldavsko, sťažnosť č. 28470/12, rozsudok zo dňa 5. apríla 2022, v ktorom
prípade sťažovateľovi bola uložená sankcia odobratia vysielacej licencie za opakované odvysielanie
spravodajského programu obsahujúceho vyslovenú kritiku vlády nespĺňajúcu zákonnú požiadavku

na zabezpečenie vyváženosti a plurality v spravodajských reláciách. ESĽP dospel k záveru, že
nedošlo k obmedzeniu slobody prejavu sťažovateľa a zdôraznil, že „odvysielaný program musí
poskytovať záruku rôznorodosti celého obsahu programu a v čo najvyššej možnej miere sprostredkovať
rozmanité názory, rezonujúce v spoločnosti, v ktorej je program vysielaný. Záruku uvedeného totiž
automaticky nepredstavuje pluralita informácií a rôznorodosť mediálneho obsahu ponúkaná recipientovi

prostredníctvom početných komunikačných prostriedkov“.

73. Žalobca v súvislosti s konkrétnymi odvysielanými informáciami (o potupnej, nebezpečnej,
nevýhodnej dohode medzi USA a Slovenskom, o konflikte na Ukrajine z pohľadu Ruska, o tyranii
maskovanej za boj proti pandémii Covid-19, atď.) v žalobe namietal, že pracovník žalovaného zrejme

nebol oboznámený s obsahom predmetnej zmluvy ani s pripomienkami vznesenými viacerými štátnymi
orgánmi či odborníkmi. Svoju argumentáciu zakladal na tom, že išlo o veľmi presné popísanie
situácie a faktov, nie o subjektívny názor ani komentár. K chýbajúcemu uvedeniu zdrojov uviedol, že
pri zostavovaní správ postupuje veľmi dôsledne, používa množstvo zdrojov a trvá na tom, že ním
odvysielané správy sú jedny z najobjektívnejších. Vytýkal žalovanému nezmyselné presadzovanie tzv.

politickej korektnosti, boja proti tzv. hoaxom, zavádzanie cenzúry či absurdné chytanie za slovíčka.
Podľa žalobcu ide o nadpriemerne kvalitnú publicistiku, poctivo sa snažiacu informovať poslucháča
o všetkých aspektoch prebiehajúcich dejov, a nie o povrchné, amatérske a šovinisticky ladené
propagandistické príspevky, aké odznievajú v iných médiách. Spravodajstvo, napríklad verejnoprávnych
médií, sa vyváženosti žalobcových príspevkov ani zďaleka nepribližuje. Moderátor má v programe

„Debata na telefón“ za úlohu udržať rozhovor na slušnej úrovni, bez invektív a nemá vnucovať svoj
názor alebo polemizovať s názorom hosťa alebo poslucháčov. Súd k uvedeným námietkam žalobcu
musí poznamenať, že tieto predstavujú skôr presviedčanie o pravde žalobcom odvysielaných informácií,
namiesto zamerania sa na podstatu veci - súlad alebo nesúlad odvysielaných informácií so zákonom.
Predmetom správneho súdneho prieskumu nie je posudzovanie správnosti názorov žalobcu, ale

preskúmanie súladu odvysielaných informácií so zákonom o vysielaní a retransmisii, v nadväznosti aj
na Ústavu SR.74. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj s ohľadom na obsah pojmov objektívnosť a nestrannosť
uvedených v § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii, správny súd konštatuje, že
žalobca neuviedol také argumenty, ktoré by vyhodnotenie žalovaného, že posudzované príspevky

sú nespĺňajúce požadované atribúty objektívnosti a nestrannosti, vyvrátili. Žalovaný sa zároveň
dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s odôvodnením, že odvysielané príspevky
neboli objektívne a nestranné, ako aj s tým, že neboli oddelené názory a komentáre od informácií
spravodajského charakteru, preto bolo namieste využiť zákonné obmedzenie slobody prejavu v zmysle
§ 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.

75. Na spravodajské programy a politicko-publicistické programy sa kladú vyššie kvalitatívne nároky,
ktoré spočívajú najmä v objektívnosti a nestrannosti odvysielaných informácií, a taktiež v povinnosti
oddeľovať názory a hodnotiace komentáre od informácií spravodajského charakteru. Správny súd
zdôrazňuje, že na to, aby sa recipient mohol slobodne rozhodnúť a utvoriť si názor potrebuje mať prístup
k viacerým názorom, a nie len k jednostranne poňatým príspevkom, v ktorých by boli, resp. neboli

zverejnené všetky dostupné objektívne informácie k danej téme. Požiadavky, aby názory odvysielané v
spravodajských programoch boli objektívne a nestranné vyplývajú aj z čl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru
o cezhraničnej televízii, ako aj z Rezolúcie 428 (1970) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezasahoval do techniky ani formy spracovania
príspevkov, ale len poukazoval na návod, ako mohol žalobca dodržiavať povinnosti stanovené § 16

ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii. Konečné rozhodnutie, ako zabezpečiť objektívnosť a
nestrannosť vysielaných programov a oddelenosť spravodajských informácií od subjektívnych názorov a
komentárov preto aj v danom prípade spočinulo na vysielateľovi. Zároveň súd dáva do pozornosti, že
charakter programov, teda že ide o spravodajské programy a politicko-publicistické programy, nebol
medzi účastníkmi konania sporný.

76. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že moderátor v reláciách nemôže byť oponentom
hosťa a jeho úlohou má byť len sprostredkovať názor hosťa. Hoci na zabezpečenie povinností
vyplývajúcich z § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii môžu slúžiť viaceré možnosti
postupu, bolo v prvom rade potrebné prostredníctvom moderátora relácie divákom priblížiť aj ďalšie

postoje tvoriace súčasť názorového spektra. Súd zdôrazňuje, že úloha moderátora je v predmetnom
programe kľúčová pri usmerňovaní samotného priebehu diskusie, pričom v prípade potreby je jeho
úlohou upozorniť diskutujúcich na neprítomnosť diskusiou dotknutej osoby a jej nemožnosť brániť sa.
Rovnako by mal konfrontovať jednotlivé tvrdenia hosťa vyznievajúce kriticky s názormi a argumentmi
strany druhej. Z obsahu danej veci tak, ako vyplýva z administratívneho spisu a zo záverov žalovaného,

je podľa názoru správneho súdu evidentné, že moderátor v posudzovanom programe uvedené pravidlá
nerešpektoval, a teda zvoleným spôsobom pochybil pri usmerňovaní relácie. Taktiež je zrejmé, že
vyslovená kritika pozvaných hostí relácie nebola konštruktívna a objektívna.

77. Správny súd si je tiež vedomý, že samotný moderátor politicko-publicistického programu nevie

predvídať, akým spôsobom bude pozvaný hosť reagovať na diskutované témy. Tomu ako sa s touto
okolnosťoumoderátorvysporiada,korešpondujepovinnosťžalovanéhoakosprávnehoorgánuvovýroku
rozhodnutia presne opísať skutok, ktorým vysielateľ porušil zákonom ustanovenú povinnosť, ako aj v
rozhodnutí náležite odôvodniť, či prišlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektivitu alebo nestrannosť,
resp. aj objektivitu aj nestrannosť politicko-publicistického programu. Ohľadom uvedeného má správny

súd za to, že táto povinnosť žalovaného bola v prejednávanej veci naplnená, keď výrok napadnutého
rozhodnutia zodpovedá stanoveným kritériám jeho určitosti, zrozumiteľnosti a predovšetkým materiálnej
vykonateľnosti. K uvedenému zároveň dopĺňa, nakoľko v odvysielanom programe bola vyslovená aj
kritikakonkrétnychosôb,žežalobcatiežopomenulsplniťsipovinnosťzvoliťvhodnúformou,akoubybolo
zabezpečené vyjadrenie takýchto osôb. V praxi je potrebné rátať aj so situáciou, že vysielateľ nebude

mať možnosť takéto vyjadrenie dotknutej osoby zabezpečiť, v takom prípade je úlohou vysielateľa zvoliť
iný adekvátny spôsob, ktorým zabezpečí súlad vysielania s právnymi predpismi.

78. Vo vzťahu k uloženej sankcii - odvysielanie programu o porušení zákona - správny súd považuje
za potrebné prisvedčiť postupu žalovaného, ako aj vysloviť, že uložená sankcia zodpovedá zákonným

kritériám, ako aj že obsahuje dostatočnú identifikáciu konania, ktorým došlo k porušeniu povinností,
ako aj dostatočnú identifikáciu samotného oznamu a spôsobu jeho odvysielania. Preto správny súd
považoval uloženú sankciu za primeranú správnemu deliktu, zabezpečujúcu preventívnu, výchovnú aj
represívnu funkciu s tým, že vysielateľ sa bude snažiť v budúcnosti podobného konania vyvarovať.79. Ďalšou hlavnou otázkou medzi účastníkmi konania je, či odvysielaním na programovej službe Rádio
Frontinus dňa 10.02.2022 o cca 16:00 hod. program Global Rádia Frontinus a dňa 10.02.2022 o cca

12:00 hod. program Na pravé poludnie, v ktorých došlo k odvysielaniu informácií o uzatvorenej dohode
o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskom a USA, došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v §
19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.

80. Zo zistení správneho súdu zdokumentovaných v administratívnom spise vyplynulo, že žalobca dňa

10.02.2022 vo vyššie uvedených časoch a vo vyššie uvedených programoch odvysielal vyjadrenia
ohľadom dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi USA a Slovenskom, v dôsledku ktorých v spojení s
explicitným menovaním poslancov NR SR hlasujúcich za uzatvorenie tejto dohody, uvedením ich mena,
priezviska a politickej príslušnosti, v kontexte vyjadrení moderátora označujúcich predmetnú dohodu
ako „potupnú", „vlastizradnú", totožnú s „okupačným dokumentom v zmysle pozývacieho listu Alojza
Jindru, Drahomíra Koldera, Olřicha Švestku, Antonína Kapka a Vasila Biľaka z roku 1968", došlo k

porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe iného zmýšľania. Preto vyvodenie
administratívnej zodpovednosti za porušenie § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii bolo
podľa názoru súdu dôvodné.

81. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozoberal, že skutočnosť, či v programe príde k otvorenej

alebo skrytej forme podnecovania nenávisti, je nutné vždy posudzovať na jednej strane s ohľadom
na jednoznačnosť identifikácie subjektu, voči ktorému je nenávisť podnecovaná, a na strane druhej
s ohľadom na spôsob a formu spracovania programu obsahujúceho sporné výroky s prihliadnutím
na jednoznačnosť a priamočiarosť podnecovania nenávisti. Uviedol, že pod podnecovanie skrytou
formou možno subsumovať také konanie, kedy je vo vysielaní apel na určité správanie prezentovaný

nepriamo. Špeciálne vyjadrenia o vlastizrade a prirovnanie tejto dohody k dokumentu, ktorým boli do
Československa pozvané okupačné vojská Varšavskej zmluvy, tzv. pozývací list, mali silný negatívny
charakter. Žalovaný dospel k názoru, že uvedené vyjadrenia tak v danom kontexte spôsobili, že na
menovaných poslancov recipient mohol nahliadať ako na zradcov vlasti, ktorí zahlasovaním za jej
prijatie, opäť pozvali vojská cudzieho štátu na územie Slovenskej republiky. Teda prezentácia takýchto

výrokov v spravodajských programoch, zdôrazňujúca negatíva skupiny hlasujúcich poslancov NR SR
o široko verejnosťou diskutovanom medzinárodnom dokumente, mala potenciál v danom kontexte
vzbudiť u poslucháčov negatívne postoje voči týmto explicitne identifikovaným poslancom a podnecovať
nenávisť na základe ich zmýšľania. Poslucháči tak boli predmetnými tvrdeniami, ich spracovaním a
upriamovaním negatívnej pozornosti na skupinu volených zástupcov občanov v zákonodarnom orgáne

štátu v súvislosti s ich rozhodnutím schváliť medzinárodný dokument, schopní prijať informáciu k
nabádaniu na nenávisť voči týmto poslancom. Takýmto konaním vysielateľa prišlo k porušeniu zákazu
skrytou formou podnecovať nenávisť voči skupine definovanej na základe jej zmýšľania, teda došlo k
porušeniu povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.

82. Žalobca v tejto súvislosti na svoju obranu uviedol, že menné zoznamy hlasujúcich sú verejne
prístupné, adjektíva potupná alebo vlastizradná sú určite adekvátnejšie ako adjektívum obranná, pričom
znenie dohody odmietli nielen „top právnici“, ale aj široká verejnosť. Žalobca dodal, že za prijatie
dohody nehlasovali len členovia strany OĽANO a SaS, ale i poslanci z klubu Sme rodina či nezaradení,
preto je absurdné tvrdiť, že ide o poslancov hlásiacich sa k myšlienkam liberalizmu. Žalobca odmietal

spájanie tohto spravodajstva s vyvolávaním nenávisti či hanobenia. Súd dodáva, že žalobca opäť
staval svoju argumentáciu v prvom rade na správnosti ním odvysielaných informácií bez toho, že by
reflektoval, čo odvysielaním takýchto informácií vo verejnosti podnecuje. Podľa názoru správneho súdu,
žalovaný pri vyhodnotení úrovne a spôsobu podaných informácií v kontexte ich možného spôsobu
prijatia recipientami postupoval v súlade so zákonom a svoje rozhodnutia o porušení predmetného

ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii dostatočne a presvedčivo zdôvodnil.

83. Súd dáva do pozornosti, že na základe ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) zákona o vysielaní
a retransmisii je žalovaný povinný v zákonných medziach správnej úvahy posúdiť obsah vysielania, ktorý
môže byť neúctivý, urážlivý, nenávistný, znevažujúci. Ak v rámci správneho konania dospeje k záveru,

že istá zložka programovej služby obsahovala také vyjadrenia, ktoré v celkovom kontexte programu
dosiahli intenzitu podnecovania k nenávisti či znevažovania otvorenou alebo skrytou formou, nemožno
takúto skutočnosť považovať za svojvoľné konanie správneho orgánu, a žalovaný takýmto postupom
neprekročil zákonom stanovené medze správneho uváženia.84. Správny súd tiež pripomína, že porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 19 ods. 1 písm.
b) zákona o vysielaní a retransmisii sa neviaže na vysielanie špecifického programového typu a k

porušeniu predmetného ustanovenia tak môže dôjsť k odvysielaniu informácií v rámci akéhokoľvek
programu, avšak opätovne zdôrazňuje, že je potrebné na uvedené zvlášť starostlivo dbať v rámci
politicko-publicistického programu.

85. Správny súd nevzhliadol pochybenie ani vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorú žalovaný v

napadnutom rozhodnutí formuloval presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje
zameniteľnosť skutku s iným skutkom a je z neho dostatočne zrejmé, za aké konanie bol žalobca
sankcionovaný. Dôvody uloženia sankcie žalovaný následne podrobne rozviedol v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného aj v časti o vyvodení administratívnej zodpovednosti za porušenie § 19 ods. 1 písm.
b) zákona o vysielaní a retransmisii má podklad vo vykonanom dokazovaní a zodpovedá zásadám

správneho uváženia. Tým bol naplnený právny dôvod pre uloženie pokuty podľa § 64 ods. 1 písm. d)
zákona, ktorá bola uložená vo výške XX.XXX,- Eur, čo je výška pokuty uložená v dolnej časti zákonného
rozpätia prípustnej sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej § 19 ods. 1 písm. b) predmetného
zákona. Správna žaloba podľa názoru súdu neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli
spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí.

86. Ohľadom žalobcom zmieňovaných rozhodnutí (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 307/2014, rozhodnutie
ESĽP vo veciach Manole a iní vs. Moldavsko č. 13936/02) a prezentovanie ich opačného výkladu,
ako učinil žalovaný, súd dodáva, že väčšinou každá strana sa snaží vykladať rozhodnutia čo možno
vo svoj prospech. V danom prípade tieto podľa žalobcu žalobca vykladal ako rozširujúce slobodu

slova a žalovaný údajne ako potláčajúce slobodu slova. Súd dáva v tejto súvislosti opätovne do
pozornosti čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v ktorom sú zakotvené ústavné výnimky možnosti obmedziť
slobodu prejavu zákonom, ktoré ako keby žalobca odmietal prijať, respektíve tento článok prehliadal
a vo svojej argumentácii sa s jeho existenciou nijako nevysporiadal. A preto ako súd na viacerých
miestach v tomto rozsudku konštatuje, ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) a § 19 ods. 1 písm. b)

zákona o vysielaní a retransmisii majú svoj ústavný základ, nie sú a priori v rozpore so základnými
práva garantovanými Ústavou SR. Z nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 okrem iného vyplynulo, že
„Otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a
retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov zo
strany vysielateľa sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej

republiky a čl. 10 ods. 2 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, je potrebné skúmať vždy
jednotlivo vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne
a nestranné informovanie.“, čo v konkrétnostiach daného prípadu žalovaný aj posudzoval. Obdobne
čo sa týka rozhodnutia ESĽP vo veciach Manole a iní vs. Moldavsko č. 13936/02, ohľadom ktorého
v podstate žalobca detaily neuvádzal, ako mal byť nesprávne vykladaný. Vo výkladoch uvedených

rozhodnutí žalovaným súd nevzhliadol pochybenia ani dezinterpretácie.

87. Čo sa týka výroku o porušení povinností a o potrestaní správny súd z obsahu administratívneho
spisu, z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že skutkový stav bol zistený riadne, ktorý
vzhľadom na charakter tohto konania vyplýva z ex post odvysielaných informácií, ktoré sú zaznamenané

na nahrávkach a prepisoch odvysielaných programov. Toto v kontexte právnych povinností žalobcu
a ústavného práva na slobodu prejavu a práva na informácie v nadväznosti na výnimky, ktoré ustanovuje
čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a na to nadväzujúce príslušné aplikované ustanovenia zákona o vysielaní
o retransmisii, aplikoval a vyložil žalovaný na zistený skutkový stav, ktorý bol nesporný, správne.
Žalobné body súd vyhodnocoval v kontexte celého konania, napadnutého rozhodnutia a úkonov, ktoré

v administratívnom konaní prebiehali, a nedospel k takému záveru, že by boli práva žalobcu vážnym
spôsobom porušené alebo že by bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do jeho právom chráneným
záujmov.

88. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti

napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
po vyhodnotení námietok žalobcu ako nedôvodných, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností
a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.89. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči
žalobcoviprávonanáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonaniaiba,aktomožnospravodlivopožadovať

a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol.

90. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na

Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku má odkladný účinok
(§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)

označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.