Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 20Csp/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623216510
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623216510.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, so sídlom
Štefánikova 718/44, 905 01 Senica, zast.: JUDr. Miroslav Mečíř, advokát, AK so sídlom J. Mudrocha
1356/27, 905 01 Senica, proti žalovanej: K. J., R.. XX.XX.XXXX, Š. V.X. I., I.. S. XXXX/XX, XXX XX I.,
o zaplatenie 249,63 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby doručenej súdu dňa 19.03.2024 a z r u š u j e platobný rozkaz

Okresného súdu Senica zo dňa 07.12.2023 č.k. 20Csp/55/2023 - 33.

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Senica dňa
27.10.2023 domáhal vydania platobného rozkazu voči žalovanej, ktorým by bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 249,63 eur s príslušenstvom.

2. Dňa 07.12.2023 bol Okresným súdom Senica vydaný platobný rozkaz č. k. 20Csp/55/2023 - 33,
ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 249,63 eur s príslušenstvom, spolu

náhradou trov právneho zastúpenia vo výške 68,20 eur a náhradou iných trov konania vo výške 16,50
eur.

3. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.03.2024, pred nadobudnutím právoplatnosti
platobného rozkazu, zobral žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko zo strany žalovanej eviduje dňa
12.02.2024 celkovú úhradu istiny s príslušenstvom, vrátane úhrady trov právneho zastúpenia a trov

konania.

4. Podľa § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), ak je možné vo veci samej
aleboojejčastirozhodnúťnazákladeskutočnostítvrdenýchžalobcom,oktorýchsúdnemápochybnosti,
najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia

žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby
do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania
alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom
rozkaze považuje za uznesenie.

5. Podľa § 268 CSP, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a) márnym uplynutím lehoty na podanie

odporu, b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm.
c).6. Podľa čl. 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak sa právna
vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi

podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

7. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, v danom prípade po
vydaní platobného rozkazu, avšak skôr, než platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, sudca súdu

prvej inštancie musel o tomto späťvzatí žaloby rozhodnúť. Keďže zákon výslovne neupravuje, ako
rozhoduje súd prvej inštancie v prípadoch, kedy žaloba bola vzatá späť žalobcom skôr, ako platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť, zákonnému sudcovi neostávalo nič iné, iba v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP
vzniknutúsituáciuprimeraneposúdiťpodľazákonnéhoustanovenia,ktoréječoobsahuaúčelunajbližšie
posudzovanej veci, a to ust. § 370 ods. 1, 2 CSP, ktoré upravuje postup odvolacieho súdu v prípade,

keď je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, než nadobudlo právoplatnosť.

13. Keďže o späťvzatí žaloby v tomto prípade rozhodol súd prvého stupňa, musel o ňom rozhodnúť
prednostne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku vzťahujúcich sa na konanie v prvej inštancii,
kedy na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr,

než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 CSP). Nakoľko žalobca
zobral žalobu späť síce až po vydaní konečného rozhodnutia, avšak skôr, než nadobudlo právoplatnosť,
ktorému navyše neprechádzalo žiadne pojednávanie ani predbežné prejednanie sporu, a nejde o prípad
podľa § 146 ods. 2 CSP, súd nezasielal späťvzatie žaloby žalovanému na vyjadrenie, pretože ani jeho
prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov by v danom prípade nemal za následok

nezastavenie konania.

14. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť po vydaní
platobného rozkazu, avšak skôr, než platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, sudcovi súdu prvej
inštancieneostávaloničiné,ibaotomtospäťvzatírozhodnúť,apretopripustilspäťvzatiežaloby,platobný

rozkaz zrušil, a zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP za primeraného použitia ust. § 370 CSP.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako
procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného
úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby.O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku,
pričom zodpovednosť súd skúma na oboch procesných stranách. Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá
späť len pre správanie žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby v plnom rozsahu zachoval v intenciách

žalobného nároku, vtedy nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný. Ak vezme žalobca v
priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide na strane žalobcu o
procesné zavinenie. V danom prípade k späťvzatiu žaloby prišlo pre správanie sa žalovanej. Vzhľadom
k tomu, že žalovaná žalovanú pohľadávku uhradila po podaní žaloby, súd dospel k záveru, že zastavenie
konania procesne zavinila žalovaná. Nakoľko však žalobca v podaní zo dňa 19.03.2024 uviedol, že

žalovaná zaplatila celú žalovanú sumu, vrátane trov právneho zastúpenia a trov konania, súd žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.