Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200419
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6020200419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcov: 1/ KORPOD, s. r. o., so sídlom Štúrova 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO:
36 236 888, 2/ AGROGARANT, spol. s r. o., so sídlom Štúrova 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 35
683 058, obaja právne zastúpení: JUDr. Daniel Janšo, advokát, so sídlom Horné záhrady 2, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Imre
Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B. A., bytom C. XXX, XXX XX
C., 2/ D. D., bytom E. F. X, XXX XX G. H., 3/ I. J., bytom C. XXX, XXX XX C., 4/ Poľovnícka organizácia

Hunter Lesenice, so sídlom Lesenice 184, Lesenice, ďalší účastníci všetci právne zastúpení JUDr.
Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovaného č. OU-VK-PLO2-2020/006235-002 zo dňa 20.08.2020

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ voči žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ďalší účastníci konania 1/ až 3/ ako zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného
revíru Trebušovce, uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši pod č. k.
2004/00511-005 zo dňa 28.05.2005, doručili žalovanému dňa 14.08.2020 Žiadosť o evidenciu zmluvy
zo dňa 13.08.2020 o postúpení práva užívania predmetného poľovného revíru v prospech Poľovníckej

organizácie Hunter Lesenice, so sídlom Lesenice 184, 991 08 Lesenice, IČO: 42 190 576 (ďalej aj ako
„žiadosť“).

2. K žiadosti bola pripojená Notárska zápisnica č. Nz 48667/2019 spísaná dňa 04.12.2019 na Notárskom
úrade v Lučenci, notárom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom v Lučenci, ul. Štefana Moyzesa
č. 53, ktorou bol osvedčený priebeh Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom
Poľovnom revíri Trebušovce, konaného dňa 23.11.2019 o 9.00 hod. v penzióne U Huberta na adrese

Lesenice č. 118 (ďalej aj ako „notárska zápisnica“). Prílohou notárskej zápisnice bola Listina prítomných
zo Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíre Trebušovce, konanom dňa
23.11.2019 o 9.00 hod. v Leseniciach a listina spísaná zvolávateľom K. A. o tom, že do listiny prítomných
neboli zapísaní 15 vlastníci (A. L., K. M., B. M., I. M., N. L., I. N., C. N., E. A., F. F., K. F., G. C., O. A.,K. P., A. F., N. A.), ktorí udelili plnomocenstvo v nájomných zmluvách spoločnosti AGROGARANT spol.
s r. o. z dôvodu, že pri vykonaní prezentácie boli od uvedených vlastníkov predložené odvolania plnej
moci, ktoré boli prílohou tejto listiny.

3. Ďalej bola k žiadosti pripojená Zmluva o užívaní Poľovného revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020,
Štruktúra vlastníctva – vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Trebušovce,
predložená na CD nosiči a vypracovaná spoločnosťou Mišík – Geodetická kancelária s.r.o., obsahujúca
výpisy z listov vlastníctva podľa jednotlivých katastrálnych území, zoradené podľa abecedného

poradia jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov, Plné moci predložené na Zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov dňa 23.11.2019, Potvrdenie o členstve Slovenskej poľovníckej komore poľovníckej
organizácie, s ktorou bola zmluva uzatvorená, Potvrdenie o IČO poľovníckej organizácie a verejné
vyhlášky o zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov s potvrdením jednotlivých obecných
úradov o čase vyvesenia a zvesenia na úradných tabuliach obecných úradov.

4. Žalovaný opatrením č. OU-VK-PLO2-2020/006235-002 zo dňa 20.08.2020 zaevidoval Zmluvu
o užívaní poľovného revíru uzatvorenú dňa 13.08.2020 medzi splnomocnenými zástupcami
vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Trebušovce a Poľovníckou organizáciou Hunter
Lesenice. V odôvodnení preskúmavaného opatrenia uviedol, že preskúmal doklady pripojené k
žiadosti preukazujúce vlastníctvo jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí sa zúčastnili na

Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 23.11.2019, resp. bolo za nich hlasované na základe
splnomocnení; preskúmal predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru spísanú dňa 13.08.2020,
okrem iného či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú
väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru; skonštatoval, že zmluva obsahuje náležitosti
uvedené v ustanovení § 14 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 274/2009 Z. z.“ alebo „zákon o poľovníctve“).
Pôvodné správne súdne konanie

5. Žalobcovia ako vlastníci niektorých poľovných pozemkov patriacich do Poľovného revíru Trebušovce
sa správnou žalobou včas podanou na Krajský súd v Banskej Bystrici domáhali zrušenia opatrenia

žalovaného č. OU-VK-PLO2-2020/006235-002 zo dňa 20.08.2020 (ďalej aj ako „preskúmavané
opatrenie“ alebo „napadnuté opatrenie“) a vrátenia veci žalovanému na nové konanie.

6. Žalobcovia namietali, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a hlasovanie na tomto
zhromaždení neprebehli v súlade so zákonom a správny orgán konal v rozpore so zákonom

o poľovníctve, ak napriek tomu zmluvu zaevidoval. Priebeh zhromaždenia a uznesenia z tohto
zhromaždenia boli zaznamenané notárskou zápisnicou vrátane príloh, ktorú vypracoval notár JUDr.
Marián Jurina a osvedčil jej prvopis. Na zhromaždení sa nezúčastnili zástupcovia Slovenského
pozemkového fondu a ani LESY SR, š. p., ale zúčastnil sa zástupca Slovenského hospodárskeho
podniku, š. p.

7. Žalobcovia uviedli, že z listiny prítomných, ktorej údaje nie sú zhodné so stavom katastra,
jednoznačne vyplýva, že zvolávateľ hrubo porušil nielen zákon o poľovníctve, ale aj Občiansky
zákonník. Práva niektorých zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov boli popreté a niektorým bolo
priznaných niekoľkonásobne viac práv než im patrí. Zvolávateľ teda zámerne a vedome vytvoril fiktívnu

nadpolovičnú väčšinu hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorú využil v prospech Poľovníckej
organizácie Hunter Lesenice, ktorá sa stala zaevidovaním zmluvy užívateľom Poľovného revíru
Trebušovce. Zvolávatelia si boli vedomí skutočnosti, že nemôže byť dosiahnuté zákonom predpísané
kvórum 50% výmery všetkých poľovných pozemkov zahrnutých do Poľovného revíru Trebušovce, preto
odmietali zapísanie vlastníkov do listiny prítomných, ktorých zastupoval AGROGARANT, spol. s r.o.

Lesenice, ktorý bol zastúpený advokátom Mgr. Ľudovítom Pavlovičom a rovnako zapisovali duplicity,
aby znížili hlasovacie práva žalobcov.

8. Žalobcovia ďalej namietali, že zvolávatelia si prisvojili hlasovacie práva niektorých vlastníkov
poľovných pozemkov tak, že do predtlačených plných mocí rukou dopísali ďalšie katastrálne územia (v

jednom prípade zjavne dotlačili k existujúcemu textu, o čom svedčí vyosené umiestnenie textu). Jedná
sa minimálne o plné moci nasledovných vlastníkov: P. P., F. P., G. Q., C. Q., K. D., R. D., A. A., N. A., R.
A., A. A., K. A., C. C., E. S., C. G., K. P., P. P., I. P., I. N., I. H., O. H., A. H., A. H., G. C., A. C., I. J., L.
J., O. J., A. B., L. T. a A. J.. Zvolávatelia si započítali do svojich hlasovacích práv výmeru vlastníkov C.N., O. U. a C. H., ktorí zomreli pred konaním zhromaždenia, a teda nimi podpísané plné moci nemohli
mať nijakú platnosť, nakoľko zanikli ku dňu ich smrti.

9. Žalobcovia tiež namietali, že na zhromaždení sa zúčastnili zástupcovia viacerých obcí, pričom
ani v jednom prípade nebolo uznesením obecného zastupiteľstva týchto obcí schválené takéto
splnomocnenie, a teda porušili zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nakoľko bolo konané
v majetkovoprávnom vzťahu bez vedomia a rozhodnutia obecných zastupiteľstiev a v rozpore s ich
záujmami za nevýhodných podmienok.

10. Podľa žalobcov boli hlasovacie práva všetkých prítomných okrem zvolávateľov a ich spriaznených
osôb popreté a došlo aj k popretiu hlasovacích práv viac ako 50% vlastníkov poľovných pozemkov.
Poľovnícka organizácia Hunter Lesenice sa stala užívateľom Poľovného revíru Trebušovce za najnižšiu
navrhovanú cenu, ktorá je zjavne neprimeraná, nakoľko suma 0,10 Eur za jeden hektár ročne je
cenou hlboko podpriemer, za ktorý sa podobné revíry prenajímajú. Zvolávatelia tak poškodili práva

vlastníkov poľovných pozemkov a ešte im spôsobili aj finančnú ujmu. Žalobcovia zdôraznili, že došlo aj
k poškodeniu práv Slovenskej republiky.

11. Žalobcovia namietali, že zvolávatelia neuznali hlasovacie práva na základe plných mocí
predložených JUDr. Danielom Janšom za klienta F. A., ako je to zaznamenané v notárskej zápisnici

a neučinili tak v súlade so zákonom, nakoľko tohto konania sa dopustil len jeden z nich, a to K. A., pričom
ostatní zvolávatelia k tomuto nezaujali žiadne stanovisko, o čom svedčí aj listina a plné moci pripojené
k notárskej zápisnici.

12. K. A., ako jeden zo zvolávateľov, predložil zástupcovi žalobcu 2/ imperfektné odvolania plných

mocí, pričom ostatní traja zvolávatelia k tomu nezaujali žiadne stanovisko, o čom svedčí listina
a odvolania plných mocí pripojené k notárskej zápisnici. Žalobcovia sú presvedčení, že nakoľko
splnomocnenia žalobcu 2/ sú obsiahnuté v nájomných zmluvách, ktoré podľa ich znenia je možné meniť
len formou písomných dodatkov predpísaných oboma zmluvnými stranami, a preto sú tieto vypovedania
neplatné. Vypovedania majú aj formálne chyby a to hmotnoprávne (neuvedenie čísla, prípadne dátumu

uzatvorenej nájomnej zmluvy a neoznačenie poľovných pozemkov, ktorých sa odvolanie týka), a teda
ich možno považovať za nulitné.

13. Žalobcovia namietali, že žalovaný zmluvu zaevidoval napriek tomu, že mal vedomosť
o nezákonnostiach, ktorými bola dosiahnutá väčšina hlasov na zhromaždení, a preto konal v zjavnom

úmysle poskytnúť zákonné krytie nezákonnému postupu, hoci protizákonný právny úkon v žiadnom
prípade nemôže požívať právnu ochranu.

14. Žalobcovia namietali, že aj priebeh zhromaždenia bol nezákonný, pretože zvolávatelia konštatovali
väčšinu na základe fiktívnych údajov. Toto vyplývalo zo svojvoľného uznania, alebo neuznania

splnomocnení a eliminácie duplicitného započítania výmer tých istých pozemkov (vďaka duplicitným
splnomocneniam vlastníkov pozemkov). Počas priebehu zhromaždenia boli na toto upozornení, ako je
to zaznamenané v zápisnici, avšak toto odignorovali s vedomím, že žalovaný nevykoná kontrolu obsahu
listiny prítomných a ani dodržania formálnej stránky zákonnosti zhromaždenia.

15. Žalobcovia v časti II. správnej žaloby uviedli, že žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti
týkajúce sa uzatvorenia zmluvy. Žalovaný sa zjavne nezaoberal zisťovaním reálneho a aktuálneho stavu
vlastníkov poľovných pozemkov a z toho vyplývajúceho podielu podstatného pre hlasovanie a následne
nezistil dostatočne skutkový stav vo vzťahu k celému priebehu zhromaždenia a k prijatým uzneseniam,
teda či tieto boli prijaté potrebným hlasov oprávnených subjektov. Žalobcovia poznamenali, že žiadosť

o evidenciu zmluvy bola správnemu orgánu predložená 14.8.2020 v piatok a tento ju už zaevidoval dňa
20.8.2020 vo štvrtok, pričom už z objemu vlastníkov zapísaných do listiny prítomných je zjavné, že počas
tak krátkej doby nemohol ani len náhodne preveriť, či bola pri hlasovaní dosiahnutá skutočná polovičná
väčšina hlasov vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobcovia k svojmu tvrdeniu o povinnosti žalovaného
preskúmať v rámci konania predchádzajúceho evidencii zmluvy vlastnícku štruktúru k pozemkom

v poľovnom revíri, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12S/26/2013 a rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/67/2015 a sp. zn. 23S/84/2018.16. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s naplnením podmienky podľa § 14 ods. 3, písm. a)
zákona o poľovníctve, keďže nebolo spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov
určili užívateľa revíru, ba práve naopak, žalovaný mal všetky informácie a bol vyslovene upozornený

na nezákonnosť priebehu zhromaždenia a aj napriek tomu zmluvu zaevidoval. Žalovaný je držiteľom
katastrálneho operátu, a teda mohol a mal porovnať údaje o vlastníctve poľovných pozemkov uvedené
v listine prítomných so skutočným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a bol by jednoznačne
prišiel k záveru, že priebeh a výsledky zhromaždenia boli zmanipulované.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
a uviedol, že preskúmal predložené doklady k žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného
revíru Trebušovce, preukazujúce vlastníctvo jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom
revíri Trebušovce, ktorí sa zúčastnili zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, resp. bolo za

nich hlasované 23.11.2019 na základe splnomocnení. Preskúmal aj predloženú Zmluvu o užívaní
poľovného revíru zo dňa 13.08.2020, okrem iného či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného
revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmeru Poľovného revíru
Trebušovce. Uviedol, že zaevidovaná zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 14 zákona o poľovníctve.
Vlastníci spoločného Poľovného revíru Trebušovce postúpili jeho užívanie písomnou zmluvou o užívaní

Poľovného revíru Trebušovce podľa § 13 ods. 1, písm. b) zákona o poľovníctve. Priebeh, uznesenia,
hlasovania a rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov boli zaznamenané notárskou
zápisnicou, ktorá sa ako dôkazný prostriedok v zmysle § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ktorý sa podľa § 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom
podľa § 493e SSP do 30.06.2023 (ďalej aj ako „SSP“) použije primerane, je verejnou listinou, a preto

skutočnosti v nej uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. Poukázal pritom
na stanovisko Generálnej prokuratúry VI/3Gd/103/16/1000-4 z 31. mája 2016, z ktorého vyplýva, že
evidenčná povaha zmluvy je daná tým, že správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného
revíru skúma len zákonom vymedzené formálne náležitosti. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že
zákonodarca stanovil podmienky, za ktorých sa zvoláva zhromaždenie ako aj jeho samotný priebeh.

Za účelom správnosti a vierohodnosti priebehu zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby jeho
priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou. Táto tvorí neoddeliteľnú časť súčasti žiadosti o evidenciu
zmluvy. Platnosť aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmavaná výlučne súdom a nie správnym
orgánom. Predmetná notárska zápisnica nebola právoplatným zrušujúcim rozsudkom v civilnom konaní
určená za neplatnú, nemôže správny orgán spochybňovať závery v nej uvedené a túto verejnú listinu

nerešpektovať a podmienky účasti vlastníkov poľovných pozemkov skúmať vlastným dokazovaním.
Charakter otázky zápisnice ako verejnej listiny, zakladá vyvrátiteľnú domnienku o existencii skutočnosti
v nej uvedených, v tomto prípade o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom
revíri Trebušovce a spôsobuje, že dôkazné bremeno o tvrdeniach opačných, zaťažuje toho, kto
v rámci súdneho, resp. iného administratívneho konania tieto skutočnosti rozporuje. Pokiaľ teda existuje

tvrdenie, že notárska zápisnica neosvedčuje skutočný priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov v Poľovnom revíri Trebušovce, je povinnosťou toho, kto tieto skutočnosti tvrdí, označiť
a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tej skutočnosti, pričom až do preukázania opaku
platí prezumpcia správnosti obsahu verejnej listiny. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžk/27/2017,
kde kasačný súd zdôraznil, že vzhľadom na súkromný charakter zmluvy o užívaní poľovného revíru,

správny orgán nie je oprávnený túto zmluvu hmotnoprávne preskúmavať mimo stanovený rámec.
Správny orgán je teda oprávnený preskúmať, či zmluva obsahuje náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona
o poľovníctve a či ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú
väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve). Správny
orgán nezaeviduje zmluvu len, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva

nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, alebo ak zmluva nie je uzatvorená so
subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska
zápisnica, osvedčujúca priebeh zhromaždenia, ktorá okrem iného osvedčuje aj účasť vlastníkov a im
prislúchajúce vlastnícke právo a od toho odvodené hlasovacie právo. Notárska zápisnica teda priamo
osvedčuje, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru

vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Žalovaný
postupoval v súlade so zákonom, keď preskúmal náležitosti predloženej zmluvy v zmysle § 14 ods. 3
zákona o poľovníctve a podmienky pre jej zaevidovanie upravené v § 16 ods.1, 2 zákona o poľovníctve.18. Žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že žalobcovia sú presvedčení o tom, že zhromaždenie
a hlasovanie na ňom neprebehli v súlade so zákonom, avšak dôvody ani dôkazy žiadne neuvádzajú.
Žalobcovia tvrdia, že z listiny prítomných, ktorej údaje nie sú zhodné so stavom katastra, jednoznačne

vyplýva, že zvolávateľ hrubo porušil nielen ustanovenia zákona o poľovníctve, ale aj Občianskeho
zákonníka, pričom práva niektorých zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov boli popreté a niektorým
bolo priznané niekoľko viac práv než im patrí. Žalovaný preskúmal preukazujúce vlastníctvo jednotlivých
vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Trebušovce, ktorí sa zúčastnili Zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Trebušovce, resp. bolo za nich hlasované na

zhromaždení dňa 23.11.2019 na základe splnomocnení, na základe súboru geodetických a popisných
informácií katastrálneho operátu platného ku dňu 04.11.2019, ktorý vypracovala Mišík – Geodetická
kancelária s.r.o., ktorý bol úradu predložený na CD nosiči, ako príloha č. 3 k žiadosti o evidencii zmluvy
o postúpení užívania Poľovného revíru Trebušovce zo dňa 14.08.2020.

Vyjadrenia ďalších účastníkov konania

19. Ďalší účastníci vo svojom vyjadrení k žalobe navrhli, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Poukázali na znenie zákona č. 323/1992 Zb. o notárskej činnosti s tým, že charakter
notárskej zápisnice ako verejnej listiny zakladá vyvrátiteľnú domnienku o existencii skutočností v nej
uvedených v tom prípade o priebehu Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom

revíri spôsobuje, že dôkazné bremeno o tvrdenia opačných, zaťažuje toho, kto v rámci súdneho
resp. iného administratívneho konania tieto skutočnosti rozporuje. Pokiaľ teda existuje tvrdenie,
že spísaná notárska zápisnica neosvedčuje skutočný priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov v poľovnom revíri, bolo povinnosťou toho, kto tieto skutočnosti tvrdí, označiť a predložiť
súdu relevantné dôkazy na preukázanie opaku, platí prezumpcia správnosti obsahu verejnej listiny.

Notárska zápisnica obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti. Správny orgán v rámci
postupu pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru nevykonáva dokazovanie, ale skúma len
formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.. Preveruje notársku zápisnicu
o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií,
na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 zákona

č. 274/2009 Z. z.. Zodpovednosť za priebeh, vrátane hlasovania zhromaždenia, nesú výlučne účastníci
tohto zasadnutia. V prípade, že dôjde k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom
rozhodlo, bude o ňom rozhodovať súd a nie správny orgán.

20. Ďalší účastníci ďalej namietali aktívnu legitimáciu žalobcu 1/, ktorý nebol účastníkom zhromaždenia

vlastníkov poľovných pozemkov. Ďalší účastníci ďalej uviedli, že pre nich nie je zrejmé, prečo ako ďalších
účastníkov žalobcovia uviedli D. D., ktorý nebol zvolávateľom zhromaždenia, a pritom neuviedli K. A.
ani F. F., ktorí boli zvolávateľmi zhromaždenia. Ďalej, že v označení Poľovníckej organizácie Hunter
Lesenice absentuje IČO. Ďalej namietali nesprávny petit, keď podľa ďalších účastníkov mal petit znieť,
aby bolo vyhlásené uznesenie, pričom pochybenie v petite je aj v tom, že v prípade úspechu žalobcov

sa nemôže na Okresnom úrade Veľký Krtíš jednať o nové konanie, ale o ďalšie konanie. Ďalší účastníci
ďalej vo vyjadrení uviedli, že správna žaloba nemá náležitosti podľa § 182 ods. 1 SSP, pretože tam nie sú
správne označení ďalší účastníci konania, a preto že nemá uvedené dôvody žaloby, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobcovia považujú napadnuté opatrenie
za nezákonné a takisto absentuje označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, a tiež absentuje

správny návrh výroku rozhodnutia. Žalobné body sú len konštatovaním tam uvedených skutočností.
Bod e) v žalobe by mohol byť akýmsi tvrdením, kde žalobcovia tvrdia, že z listiny prítomných, ktoré
údaje nie sú zhodné so stavom katastra, jednoznačne vyplýva, že zvolávateľ hrubo porušil nielen
ustanovenie zákona o poľovníctve ale aj Občianskeho zákonníka, pričom práva niektorých zástupcov
vlastníkov poľovných pozemkov boli popreté a niektorým bolo priznané niekoľko viac práv, než im patrí.

Tvrdenie o nesúlade v listine prítomných so stavom katastra a uznaním viacnásobných práv sú len
tvrdením žalobcov bez akýchkoľvek dôkazov, čiže sú vo fiktívnej podobe. Tvrdenia žalobcov o prisvojení
hlasovacích práv zvolávateľmi a započítaní do hlasovacích práv výmery za vlastníkov aj takých, čo
zomreli, avšak zvolávatelia nemali v čase zvolávania predložené úmrtné listy a nemali vedomosť o tom.
Ani prípadné úmrtia niektorých vlastníkov by nemali vplyv na výsledok hlasovania. Žalobcovia nenapadli

ani notársku zápisnicu a ani priebeh takéhoto zhromaždenia žiadnym spôsobom a podali nekompletnú
žalobu v posledný deň lehoty. Okresný úrad Veľký Krtíš pred rozhodnutím neupozornili na to, že majú
námietky voči takémuto priebehu zhromaždenia a nepodali ani podnet na podanie protestu prokurátora.Tvrdenia o pochybeniach neboli ničím preukázané, a preto žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno,
a preto žiadajú súd, aby na takéto tvrdenia neprihliadal.

Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu ďalších účastníkov konania

21. Podľa žalobcov z vyjadrenia ďalších účastníkov konania je evidentné, že sa snažia zakryť
pochybenia, ktoré boli v žalobe označené, pretože majú z napadnutého rozhodnutia prospech.
Žalobcovia považujú žalobu za úplnú a odmietajú sa vyjadrovať k iným konaniam konajúceho súdu.

Žalobcovia nedisponujú zákonným oprávnením, aby mohli predložiť úmrtné listy vlastníkov uvedených
v žalobe a je vylúčené, aby boli nútení takýto dôkaz predkladať. Argumentácia o nespochybniteľnosti
notárskej zápisnice je neprijateľná a scestná, pretože notár len zaznamenáva dej alebo priebeh úkonu,
pričom ex lege nesmie a ani nemôže overovať žiadne listiny či tvrdenia zúčastnených osôb. Pre úplnosť
uviedli, že cena za postúpenie výkonu práva poľovníctva v sume 0,10 Eur za jeden hektár ročne, je
evidentne zjavne neprimeraná. Zdôraznili, že došlo k poškodeniu práv vlastníkov poľovných pozemkov

a aj Slovenskej republiky.

Predchádzajúce rozhodnutie vo veci

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby

a predloženého administratívneho spisu, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a
rozsudkom č. k. 74S/21/2020-70 zo dňa 10.11.2021 (ďalej aj ako „pôvodný rozsudok“) správnu žalobu
zamietol. Zároveň žalobcovi a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.12.2021. V odôvodnení uviedol, že zmluva o užívaní
poľovného revíru ani notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných

pozemkov nedávajú dostatočnú odpoveď na to, či zákonom o poľovníctve stanovené podmienky
pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru boli alebo neboli splnené. Je úlohou žalovaného
zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie či tieto podmienky boli splnené. Skúmanie splnenia všetkých
zákonom požadovaných podmienok je úlohou žalovaného. Následne sa správny súd zameral na
preskúmanie obsahu administratívneho spisu žalovaného, z ktorého správnemu súdu vyplynulo, že

žiadateľmi o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru boli predložené dostatočné podklady na vecné
preskúmanie všetkých podmienok pre vykonanie evidencie zmluvy. K žalobným námietkam správny
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že mali len všeobecný charakter. Predstavujú ničím
nepreukázané tvrdenia žalobcov, sú vyjadrením nesúhlasu s napadnutým opatrením, resp. s priebehom
hlasovania na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Bez konkretizácie námietok na skutkové

okolnosti nie je možné posúdiť zákonnosť preskúmavaného opatrenia, resp. vysloviť jeho nezákonnosť.
Žalobcovia neuviedli, čo konkrétne mal žalovaný zanedbať pri posudzovaní predložených listín. K
námietke o prisvojení si hlasovacích práv zvolávateľmi dopisovaním ďalších pozemkov do plných mocí
v správnej žalobe vymenovaných vlastníkov Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že je nekonkrétna a
ide o ničím nepodložené tvrdenie žalobcov. Táto námietka je len tvrdením žalobcov, ktoré je založené na

domnienkach bez vecného prepojenia k preskúmavanému opatreniu a k výsledkom hlasovania. Krajský
súd v Banskej Bystrici námietku o započítaní výmery poľovných pozemkov troch zomretých vlastníkov
do hlasovacích práv na základe splnomocnení, ktoré smrťou týchto osôb zanikli, vyhodnotil tak, že táto
nebola v správnej žalobe vecne prepojená k zákonnosti napadnutého opatrenia. Žalobcovia neuviedli,
akými hlasmi tieto osoby mali disponovať a aký vplyv započítanie týchto hlasov malo mať na výsledky

hlasovanianazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovanáslednenauzatvoreniezmluvyoužívaní
poľovnéhorevíruaanito,včomžalovanýpochybil,keďtútoskutočnosťnezisťoval.Vovzťahuknámietke
účasti zástupcov obcí na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bez existencie uznesenia
príslušného obecného zastupiteľstva (resp. bez dispozície uznesením) schvaľujúceho splnomocnenie
na takúto účasť a na hlasovanie, čím malo dôjsť k porušeniu zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí

v znení neskorších predpisov, uviedol, že táto námietka nebola nijakým spôsobom upresnená a vecne
prepojená s napadnutým opatrením. Žalobcovia okrem toho neuviedli, aký to malo mať vplyv na výsledky
hlasovania a uzavretú zmluvu.

Kasačné konanie

23. Žalobcovia podali proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/21/2020-70 zo dňa
10.11.2021 z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) SSP kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnili
tým, že argumentácia správneho súdu, ktorý námietky sťažovateľov paušálne vyhodnotil v podstate ibaako prejavenie nesúhlasu s opatrením žalovaného bez preukázania nezákonnosti konania žalovaného,
je podľa sťažovateľov prejavom denegatio iustitiae, nakoľko jej akceptáciou by bola vylúčená možnosť
súdnej ochrany vlastníkov poľovných pozemkov pred nezákonným konaním zvolávateľov zhromaždení

vlastníkov poľovných pozemkov. Poľovný revír je spoločnou vecou a porušenie práv niektorých
vlastníkov poľovných pozemkov má zásadný vplyv na rozhodovanie o celom poľovnom revíri, t. j.
aj pozemkov tých vlastníkov, ktorí sa zhromaždenia vlastníkov buď nezúčastnili, ktorým účasť na
zhromaždení bola odopretá alebo ktorí síce boli prítomní, ale sa vo vzťahu k výsledku hlasovania dostali
do pozície minoritných (prehlasovaných) vlastníkov. Žalobcovia zotrvali na názore, že hoci priebeh

zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bol osvedčený notárskou zápisnicou, notár môže overiť
len takú skutočnosť, ktorú je schopný vnímať svojimi zmyslami. Do zápisnice zaznamenáva opis deja,
ktorého bol svedkom, avšak neposudzuje a nehodnotí z právneho hľadiska jeho obsah, či tento je v
súlade so zákonom. Notárska zápisnica preto nemôže nahrádzať prieskumnú činnosť správneho orgánu
v smere, či boli splnené podmienky na platné uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Napadnutý
rozsudok sa podľa sťažovateľov snaží konvalidovať a opraviť medzery preskúmavaného opatrenia.

Žalobcovia uviedli,žehocinámietkunepreskúmateľnostibližšievsprávnejžalobenezdôvodnili,jepodľa
nich zjavná absencia odôvodnenia preskúmavaného opatrenia, čo je logicky základnou prekážkou, aby
sa mohlo skonštatovať, že takéto opatrenie je preskúmateľné. S uvedenou skutočnosťou sa správny
súd nevysporiadal. Žalobcovia tiež preskúmavanému rozsudku a postupu správneho súdu vytkli odklon
od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn.
3Svk/29/2022 zo dňa 27.10.2023 (ďalej aj ako „zrušujúci rozsudok“) zrušil rozsudok Krajského súdu
vBanskejBystricič.k.74S/21/2020-70zodňa10.11.2021avecvrátilSprávnemusúduvBanskejBystrici
na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok kasačného súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

06.12.2023.

25. Kasačný súd k námietke odklonu správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu uviedol, že ju „považuje za nedôvodnú, pretože správny súd deklaroval, že je to správny orgán,
ktorý nezávisle na obsahu notárskej zápisnice sám zisťuje, či podmienky pre evidenciu zmluvy o

užívaní povoľného revíru boli alebo neboli splnené a za týmto účelom si zhromažďuje podklady, z
ktorých uvedené skutočnosti vyplynú“. K námietke nepreskúmateľnosti preskúmavaného opatrenia,
ktorú správny súd podľa názoru kasačného súdu dôvodne vyhodnotil ako bližšie nešpecifikovanú,
kasačný súd poukázal aj na svoj skorší rozsudok vo veci sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19.12.2022
a uviedol, že „ak žalovaný vypravil preskúmavané opatrenie s takým odôvodnením, aké obsahuje,

neporušil tým žiadnu právnu normu a nie je možné takéto opatrenie sankcionovať jeho zrušením z
dôvodu nepreskúmateľnosti“.

26. Dôvodom zrušenia pôvodného rozsudku kasačným súdom bolo nesprávne právne posúdenie
veci správnym súdom. Citujúc rozhodnutie kasačného súdu „vada spočívala v prístupe správneho

súdu k žalobným námietkam žalobcov, ktoré boli označené za všeobecné nepreukázané tvrdenia,
prameniace z nespokojnosti sťažovateľov s výsledkom hlasovania na Zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov zo dňa 23.11.2019 a následne so zaevidovaním Zmluvy o užívaní poľovného
revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020. Námietky sťažovateľov správny súd vyhodnotil ako nekonkrétne,
neumožňujúce posúdiť zákonnosť preskúmavaného opatrenia, resp. vysloviť jeho nezákonnosť“. S

uvedenou argumentáciou správneho súdu sa kasačný súd nestotožnil a zdôraznil, že „poľovný
revír je tvorený poľnohospodárskymi alebo lesnými pozemkami do neho začlenenými, ktoré sú vo
vlastníctve konkrétnych fyzických alebo právnických osôb, pričom váha hlasov jednotlivých vlastníkov
sa pri hlasovaní o postúpení práva užívania poľovného revíru odvodzuje od konkrétnej výmery ich
pozemkov. Preto ak sa namieta, že sú dané pochybnosti o prejavenej vôli konkrétnych (menom a

priezviskom určených) vlastníkov, o plnomocenstvách udelených konkrétnymi vlastníkmi ich zástupcom,
o zániku plnomocenstiev udelených konkrétnymi vlastníkmi z dôvodu ich úmrtia ešte pred konaním
zhromaždenia vlastníkov, o narýchlo učinenom odvolaní niektorých plnomocenstiev jednému zo
sťažovateľov, o spôsobilosti zástupcov obcí identifikovateľných z Listiny prítomných hlasovať za obce
ako vlastníkov poľovných pozemkov, nie je možné tieto námietky argumentačne odbiť ako všeobecné a

nekonkrétne, pretože sú konkretizované osobami vlastníkov poľovných pozemkov určiteľnými menom
a priezviskom, disponujúcimi konkrétnymi výmerami pozemkov spoločne tvoriacich poľovný revír. Ak
správny orgán disponoval informáciami o všetkých vlastníkoch poľovných pozemkov tvoriacich Poľovný
revír Trebušovce, ak mal z verejných zdrojov aj informácie o výmerách nimi vlastnených pozemkov,ak disponoval príslušnými plnomocenstvami vlastníkov, ktorí sa na Zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov nechali zastúpiť a ak s tým súvisiaca dokumentácia bola (je) súčasťou administratívneho
spisupredloženéhosprávnemusúdualebonavyžiadaniesprávnehosúdumôžebyťpripojená,nemožno

priznať relevanciu konštatácii správneho súdu o nemožnosti vecného posúdenia žalobných námietok“.

27. Kasačný súd dospel k záveru, že správny súd svojím rozsudkom zaťažil správne súdne konanie
vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a preto pôvodný rozsudok podľa § 462 ods. 1 v spojení
s § 440 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici,

postupujúc v súlade s čl. I § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., podľa ktorého výkon súdnictva
vo veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu
v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici. Po vrátení veci bola vec pôvodne vedená na
Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 74S/21/2020 zapísaná na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod novú spisovú značku 3S/37/2023.

28. Kasačný súd zároveň uložil správnemu súdu v ďalšom konaní „v prípade potreby zabezpečiť
ďalšie s vecou súvisiace dôkazy v kontexte so žalobnými námietkami, vyjadrením žalovaného a
vyjadrením ďalších účastníkov a preskúmať splnenie podmienok na evidenciu Zmluvy o užívaní
Poľovného revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020, t. j. najmä či túto zmluvu podpísali vlastníci vlastniaci

najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Taktiež bude potrebné
preskúmať, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11
ods. 1 zákona o poľovníctve), t. j. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru
(§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o
poľovníctve), či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o

poľovníctve)ačibolazmluvapodpísanásplnomocnencamivlastníkov,ktoríbolizvolenínazhromaždení,
v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).“

29. Právny zástupca ďalších účastníkov konania dňa 22.04.2024 doručil správnemu súdu podanie,
v ktorom zhrnul priebeh administratívneho konania, pôvodného konania pred Krajským súdom v Banskej

Bystrici a kasačného konania, pričom zopakoval žalobné námietky uvedené žalobcami v správnej
žalobe. Zároveň zhrnul dôvody, pre ktoré kasačný súd zrušil pôvodný rozsudok.

30. K námietkam, ktoré neboli podľa názoru kasačného súdu preskúmané zo strany Krajského súdu
v Banskej Bystrici uviedol, že z notárskej zápisnice (na strane č. 2) vyplýva, že zhromaždenie vlastníkov

poľovného revíru bolo náležite zvolané v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, zhromaždenie
rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou vlastníkov a zmluva bola podpísaná splnomocnencami vlastníkov,
ktorí boli zvolení na zhromaždení v určenom rozsahu zastupovania. Ďalej uviedol, že v notárskej
zápisnici (na strane 3) sa uvádza, že zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov osobne
alebo boli zastúpení na základe platných plných mocí, resp. substitučných plných mocí s výmerou 1695

ha 7442 m2, t.j. 66,46 % z celkovej výmery poľovných pozemkov 2551,34 ha a analýza vlastníckych
vzťahov bola vypracovaná spoločnosťou Mišík geodetická kancelária s.r.o. Túto skutočnosť žalobcovia
nenamietali a dokonca ani zástupcovia žalobcov nehlasovali proti, len sa zdržali hlasovania, ako je to
uvedenévnotárskejzápisnici(nastrane7)abolokonštatované,žezhromaždenieneprihliadlona4,89%
hlasov, keďže nie je možné jednoznačne určiť prejav vôle vlastníkov zastúpených na základe viacerých

splnomocnení a teda pokiaľ došlo k tomu, že jednotlivé splnomocnenia vlastníkov boli predložené
viacerými osobami, tak na takéto splnomocnenia sa neprihliadalo.

31. K námietke žalobcov, podľa ktorej zvolávatelia odmietli do listiny prítomných zapísať vlastníkov,
ktorých zastupovala spoločnosť AGROGARANT, právny zástupca ďalších účastníkov konania uviedol,

že štatutárny zástupca spoločnosti AGROGARANT spol. s r.o., ktorý bol splnomocnený na zastupovanie
jednotlivých vlastníkov sa nezúčastnil zhromaždenia a zúčastnil sa len zástupca spoločnosti
AGROGARANT spol. s.r.o., JUDr. Daniel Janšo, ktorý predložil na základe osobitného predpisu podľa
zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, nájomné zmluvy, v ktorých je udelená
plná moc na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Všetky uvedené nájomné

zmluvy sú neplatné, nakoľko nie sú podpísané označenými nájomcami, t. j. konateľmi spoločnosti
AGROGARANT s,r.o. na týchto zmluvách, ale niekým iným, kto nebol uvedený v týchto zmluvách. Táto
skutočnosť je uvedená v notárskej zápisnici (na strane 7). Napriek tejto závažnej námietke zo strany
zvolávateľov boli tieto nájomné zmluvy akceptované a zarátané pre hlasujúceho JUDr. Daniel Janšo.Doručené písomné Odvolania plných mocí zo strany vlastníkov poľovných pozemkov sú platné a boli
akceptované zvolávateľmi ako aj skrutátorom zhromaždenia.

32. K žalobnej námietke žalobcov o tom, že zvolávatelia zapisovali duplicity, aby znížili hlasovacie práva
žalobcov, uviedol, že ide len o všeobecné tvrdenie bez akýchkoľvek argumentov, pričom nie je uvedená
žiadna konkrétna duplicita. Takéto skutočnosti z hľadiska duplicít neboli preukázané.

33. Vo vzťahu k námietke, podľa ktorej malo dôjsť k započítaniu hlasovací práv a výmery vlastníkov (C.

N., O. U. a C. H.), ktorí zomreli pred konaním zhromaždenia, uviedol, že táto skutočnosť je pravdou,
ale v čase konania zhromaždenia nikto nebol informovaný a žalobcovia tieto argumenty začali používať
až po konaní zhromaždenia, pričom na zhromaždení takéto námietky neboli prezentované a aj keby sa
odpočítali predmetné hlasy a ich výmera, tak sa jedná o malé percentá, ktoré by neovplyvnili celkový
výsledok hlasovania.

34. Tvrdenie žalobcov, že zvolávatelia (nie je uvedené kto) mali dopísať rukou do predtlačených plných
mocí ďalšie katastrálne územia, sa podľa právneho zástupcu ďalších účastníkov konania nezakladá na
pravde, pretože žiadny z vlastníkov nenapadol takúto plnú moc z hľadiska obsahu, pričom pri spisovaní
plných mocí došlo k spresňovaniu rozsahu vlastníckych práv a dialo sa tak so súhlasom jednotlivých
dotknutých splnomocniteľov, pričom žalobcovia ani v jednom prípade nepreukázali, že by jednotliví

vlastnícisaktomutoohradili,resp.bytonamietaliajednásalenoúčelovétvrdeniasosnahouspochybniť
rozsah a obsah splnomocnenia.

35. K neuznaniu hlasovacích práv na základe plných mocí, ktoré predložil JUDr. Janšo za svojho klienta
F. A., uviedol, že išlo o správny postup, pretože plné moci boli vystavené od vlastníkov len na F. A.

bez možnosti, aby tento ďalej splnomocnil ďalšiu osobu a poznamenal, že všetky plné moci od F. A. sú
súčasťou notárskej zápisnice.

36. Napokon k námietke žalobcov, že starostovia obcí, ktorí sa zúčastnili na zhromaždení konali
bez uznesenia obecného zastupiteľstva, uviedol, že nebolo povinnosťou skúmať na zhromaždení,

či starosta má mandát, ktorý mu udelilo aj obecné zastupiteľstvo, ale jednoznačne bolo zistené, že
starostovia obcí sú štatutárnymi zástupcami obcí, za ktoré mohli a môžu konať a pokiaľ je namietaný
postup jednotlivých starostov, jedná sa o vnútornú záležitosť obce, ktorú nemohli zvolávatelia ovplyvniť,
avšak rešpektovali prítomnosti štatutárnych zástupcov obcí, pričom ani túto skutočnosť žalobcovia na
zhromaždení nenamietali.

37. Vyjadrenie právneho zástupcu ďalších účastníkov konania bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu a žalovanému na vedomie.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

38. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa 24.04.2024, ktoré nariadil podľa § 107 ods. 1
písm. a) SSP na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu ďalších účastníkov
konania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba nebola dôvodná.

39. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalovaný sa nezaoberal náležite zisťovaním
skutočností rozhodujúcich pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktoré vyplývajú zo zákona
o poľovníctve, konkrétne či bol daný súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov.
Zároveň poukázal na to, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu a Najvyššieho

správneho súdu SR správny súd nemá dopĺňať činnosť orgánov verejnej správy. Všetky podklady pre
evidenciu zmluvy a skúmanie podmienok mal ustáliť žalovaný. Zvolávatelia môžu dospieť k nejakému
záveru a niečo uznať, ale žalovaný toto musí preveriť, najmä ak má prístup ku katastrálnemu operátu.
Pokiaľ ide o hlasovanie starostov, poukázal na to, že vôľu netvorí a neprejavuje starosta a keďže ide
o nakladanie s majetkom obce, je daná právomoc obecného zastupiteľstva v jednotlivých obciach, aby

formovalo vôľu pri nakladaní s majetkom obcí a starosta len vykonáva vôľu obecného zastupiteľstva.
Opatrenie vychádzalo z nesprávne a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.40. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že Okresný úrad Veľký Krtíš konal v súlade
so zákonom a že z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR nevyplýva konkrétne, čo mal žalovaný
v procese evidencie zmluvy porušiť. Zároveň doplnil, že okresný úrad v procese evidencie zmluvy

preveroval, či sú splnené tzv. negatívne podmienky evidencie zmluvy, konkrétne preveroval, či sú
splnené podmienky podľa § 14 Zákona o poľovníctve a či zmluva bola uzatvorená s poľovníckou
organizáciou podľa § 32 Zákona o poľovníctve. Aj v zmysle zákona o správnom konaní sa snažil
žalovaný spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, preveril vlastníkov a hlasovanie, preveril, či zmluvu
podpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu pozemkov v poľovnom revíri a zistil, že

podmienky boli splnené a že bolo postúpené právo užívať poľovný revír zmluvou podľa § 13 ods. 1
Zákona o poľovníctve. Pokiaľ ide o poukazovanie na zákon o obecnom zriadení, tak poukázal na to, že
starosta je výkonným a štatutárnym orgánom obce a že určovanie kompetencií pre starostu zo strany
obecného zastupiteľstva je výsledkom interných procesov a žalovaný nemal za to, že by starostovia
neboli oprávnení hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, respektíve nebol mu známy
dôvod, pre ktorý by prekročili rozsah svojich kompetencií. Na záver uviedol, že v procese evidencie

zmluvy nie je daná okresnému úradu povinnosť, aby skúmal, či od podpisu splnomocnení do konania
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov napríklad nedošlo k úmrtiu niektorého z vlastníkov.

41. Právny zástupca ďalších účastníkov konania uviedol, že NSS SR nekonkretizoval, v čom by mala
byť zmluva aj opatrenie v rozpore so zákonom, ale len uviedol, že súd sa má zaoberať dôvodmi

námietok prednesenými v správnej žalobe. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa konalo
transparentne, bol na ňom prítomný notár aj skrutátor, ktorý mal programové vybavenie slúžiace na
zabezpečenie počítania hlasov. Poukázal aj na to, že na zhromaždení vlastníkov bol prítomný aj
zástupca žalobcov, ktorý nevzniesol námietky voči priebehu zhromaždenia, ale zdržal sa len hlasovania.
Niektoré dôvody uvedené v správnej žalobe a kasačnej sťažnosti vyšli najavo až po zaevidovaní zmluvy

a nemožno žiadať od zvolávateľov zhromaždenia aby preverovali, či splnomocnenec nezomrel. Ďalší
účastníci konania uznávajú, že traja vlastníci poľovných pozemkov, ktorí udelili plnomocenstvo na
zastupovanienazhromaždenívlastníkovpozemkovzomreli,aleotomtosanevedeloavyšlotonajavoaž
po evidencii zmluvy. Pokiaľ ide o námietku súvisiacu s hlasovaním starostov obcí, starosta je štatutárnym
orgánom a ak sa preukáže na zhromaždení, tak je oprávnený hlasovať a nemuselo sa skúmať, či

mal udelený súhlas zo strany obecného zastupiteľstva, nakoľko to je interná záležitosť obce. Ak by
aj došlo k tomu, že by námietky boli uznané ako dôvodné, neovplyvnilo by to výsledok hlasovania na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a vady, ktoré sú vytýkané, by nemali spôsobilosť ovplyvniť
výsledok hlasovania. Právny zástupca ďalších účastníkov konania v reakcii na prednes právneho
zástupcu žalobcov ešte uviedol, že účastníci konania sa stotožnili s prvým rozhodnutím krajského súdu

v tejto veci a poukázal na to, že v správnej žalobe sú tvrdené určité skutočnosti, ale nie sú preukázané
dôkazmi. Poukázal aj na to, že od doby, kedy bolo prvýkrát rozhodnuté o správnej žalobe, sa určitým
spôsobom vyvinula právna prax a špecifikovalo sa aj ako má okresný úrad v procese evidencie zmluvy
postupovať. Pripravuje sa aj nová právna úprava. Žalobcovia mali svoje tvrdenia uvedené v správnej
žalobe aj preukázať a žalovaný postupoval zákonným spôsobom.

42. Právny zástupca žalobcov na otázku zo strany súdu, či vie uviesť akého percenta hlasov vlastníkov
poľovných pozemkov sa má týkať prisvojenie zo strany zvolávateľa tým, že mali byť pozmenené
plné moci dopísaním katastrálnych území, uviedol, že bol prítomný na zhromaždení a z predložených
splnomocnení jednoznačne vyplývalo, že do nich boli dopísané katastrálne územia, aby bolo ovplyvnené

kvórum. Nevedel presne koľkých vlastníkov sa to týkalo, ale toto bola práve tá skutočnosť, ktorú mal
overiť žalovaný a bola to jeho úloha. Poukázal ďalej na to, že od roku 2019 uplynulo dosť času a aj
v dôsledku súdnej mapy sa predĺžilo toto súdne konanie, pričom ale dnes sú údaje v katastrálnom
operáte už iné a nezodpovedajú stavu, ktorý bol v čase konania zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov.

43. V reakcii na odpoveď právneho zástupcu žalobcov na otázku súdu právny zástupca ďalších
účastníkov konania uviedol, že žalobca nepreukázal, že by katastrálne územia boli dopísané. Podľa
neho mohlo byť predložené aspoň jedno čestné vyhlásenie od jedného z vlastníkov, že podpísal inú
plnú moc, ako bola predložená na zhromaždení. Stav bol taký, že keď sa zistilo, že určitá fyzická osoba

vlastní aj niečo iné, tak sa to dopísalo do plnomocenstva, ale toto nejaví známky podvodného konania.

44. Právny zástupca žalobcov na otázku zo strany súdu, či vie uviesť aké bolo percento hlasov
troch vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí zomreli pred konaním zhromaždenia vlastníkov poľovnýchpozemkov, uviedol, že toto uviesť nevie, ale stotožňuje sa so záverom prezentovaným právnym
zástupcom ďalších účastníkov konania o tom, že nedisponovali takou výmerou, ktorá by ovplyvnila
výsledok hlasovania. Zároveň však podotkol, že toto mal zisťovať správny orgán. Zdôraznil, že len

zrušením správnou žalobou napadnutého opatrenia môže dôjsť k náprave a podstatou kasačného
princípu nie je dopĺňať a opravovať činnosť správneho orgánu, ale výsledkom v prípade zistenia
nezákonnosti môže byť len zrušenie napadnutého opatrenia.

45. Správny súd ďalej na pojednávaní oboznámil s tým, že lustráciou v Registri obyvateľov SR a bolo

zistené, že C. N., narodený XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, ďalej O. U., narodený XX.XX.XXXX,
zomrel XX.XX.XXXX a C. H., narodený XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Uvedení traja vlastníci
poľovnýchpozemkovzomrelipredkonanímzhromaždeniavlastníkovpoľovnýchpozemkov(23.11.2019)
a táto skutočnosť nie je sporná medzi žalobcom, žalovaným a ďalšími účastníkmi konania.

46.Vrámcizáverečnéhoslovaprávnyzástupcažalobcovuviedol,žejedinésprávnerozhodnutiejezrušiť

napadané opatrenie žalovaného, aby žalovaný preskúmal dôsledne stav, a to či boli splnené podmienky
pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Navrhol, aby správny súd správnej žalobe vyhovel
auplatnilsináhradutrovkonania.Poukázalnaviazanosťsprávnehosúduprávnymnázoromvysloveným
v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR.

47. Poverený zástupca žalovaného v rámci záverečného slova navrhol, aby správna žaloba bola
zamietnutá.

48. Právny zástupca ďalších účastníkov konania v rámci záverečného slova uviedol, že podstatou je
preskúmanieevidencieokresnýmúradomvovzťahukobsahusprávnejžaloby.Nevzťahujesatusprávny

poriadok a opatrenie, ktoré je výsledkom evidenčného procesu, nemusí obsahovať odôvodnenie.
V procese evidencie zmluvy môže okresný úrad preskúmavať len splnenie formálnych náležitostí
a všetky námietky, ktoré uvádzajú žalobcovia v správnej žalobe, sú dôvody, ktoré spochybňujú vecnú
stránkuaniesúvrozsahuformálnychnáležitostí.Ďalejpoukázalnato,žeprípravatakéhozhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov je náročná, lebo na juhu Slovenska sú rozdrobené pozemky, a teda

sa mohlo stať, že traja vlastníci poľovných pozemkov boli v čase zhromaždenia mŕtvi. Právny zástupca
(žalobcov, pozn. správneho súdu) bol prítomný na zhromaždení vlastníkov a mohol taktiež namietať,
že tri osoby sú mŕtve. Podľa ďalších účastníkov konania opatrenie bolo zákonné, správne a okresný
úrad postupoval zákonne, vychádzal z predložených podkladov a nebolo preukázané, že by tu bol
taký podklad pre opatrenie, ktorého dôsledkom by bola nezákonnosť opatrenia. Ďalší účastníci konania

navrhli, aby žalobné námietky boli vyhodnotené ako nezákonné a účelové.

49. Podľa § 5 zákona o poľovníctve (1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o
uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie").
(2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.

(3) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len
"zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou
pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach
obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. (4) Zhromaždenie je
uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov

počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie
rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných
na začlenenie do poľovného revíru. (5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny
prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej
osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým

osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje
notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných. (6) Na zhromaždení má hlas vlastníka
poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere
poľovného revíru. (7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah

zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.50. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

51. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou
a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru,

b) poľovníckej organizácii podľa § 32,
c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50%
výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú
činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

52. Podľa § 14 ods. 1, 3 zákona o poľovníctve (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s
vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (3) Zmluva musí obsahovať
najmä:
a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods.

7 poverených podpisom zmluvy,
b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,
c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý
hektár poľovného pozemku,
d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,

e) podmienky zmien a doplnkov,
f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

53. Podľa § 16 ods.1, 2 zákona o poľovníctve (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad.

Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju
podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica
osvedčujúca priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného
revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva

nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

54. Podľa § 469 SSP Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

55. Podľa § 33a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka (1) Splnomocnenec je oprávnený udeliť
plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa, ak je výslovne oprávnený
podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe.

56. Podľa § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka (1) Plnomocenstvo zanikne, ak ho

splnomocniteľ odvolal.

57. Podľa § 33b ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka (2) Plnomocenstvo zaniká smrťou
splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.

58. Podľa § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka (6) Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec
vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby
splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené
majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil
splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

59. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom
chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto
tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamodotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje
právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny
súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,

z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za
nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred
správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia

z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje
znenie § 134 ods. 2 SSP. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušný

na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav
veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané
v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

60. Správny súd uvádza, že rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa ustálila na právnych záveroch,
podľaktorých„procespostúpeniaužívaniaspoločnéhopoľovnéhorevírujehovlastníkmi,resp.vlastníkmi
pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu, má svoj súkromnoprávny ako
aj verejnoprávny prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov,
v rámci ktorého dochádza k rozhodnutiu o postúpení užívania (§ 5 a § 13 zákona o poľovníctve)

a verejnoprávny prvok predstavuje evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 16 zákona o
poľovníctve). Tieto prvky sa však vzájomne prelínajú (nemožno ich v dôsledku právnej úpravy
jednoznačne oddeliť). Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona
o poľovníctve pritom predstavuje individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, ktorý je na
účely súdneho prieskumu potrebné považovať za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Hoci

zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu (predmetná zmluva
teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho orgánu podmieňuje
splnením viacerých podmienok. Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v § 16 ods. 1 zákona o
poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 a nasl. zákona o
poľovníctve podpísali subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na jednej strane a na druhej strane

vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon musí teda spoľahlivo zistiť
splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, a súčasne absenciu skutočností podľa § 16
ods. 2 zákona o poľovníctve. Pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu
o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z

výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve
(§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto
zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov
rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná

splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5
ods. 7 zákona o poľovníctve).“ (Rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31.05.2023).

61. Správny súd pre úplnosť poukazuje aj na judikatórne východiská kasačného súdu uvedené v bode
17. a 18. odôvodnenia zrušujúceho rozsudku, z ktorých vyplýva, že „proces evidencie zmluvy o užívaní

poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym
procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel
zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách

uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve
na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o
správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme
zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017). V nadväznosti
na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť
správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy

o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny
orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj
procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky
podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať,

či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona
o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru
resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/
zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju
podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov

z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov,
splnomocnenýchnauzavretiezmluvynazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovpodľa§5zákona
o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za
konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu

priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto
notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v §
5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z
ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené
(pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn.

3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018). K rovnakým záverom možno poukázať
aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/15/2020 zo dňa 14.
septembra2022,sp.zn.7Svk/6/2021zodňa19.decembra2022,sp.zn.6Sžk/34/2020zodňa30.marca
2022, sp. zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29. septembra 2021 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28. marca 2019, sp. zn. 2Sžk/12/2019 zo dňa 30. júna 2021 a iné.“

62. Podmienky, ktoré musia byť splnené pri postúpení užívania poľovného revíru stanovuje zákon
o poľovníctve. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného
poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného
revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1, a

to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného
revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzatvorenie
zmluvy podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z
výmery poľovného revíru. Splnenie tejto podmienky musí byť preukázané jednak v čase uzatvárania
zmluvy, ale aj v rámci kontraktačného mechanizmu uzatvárania tejto zmluvy, t. j. v čase hlasovania

vlastníkov, resp. splnomocnených zástupcov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z. z.
Splnenie tejto podmienky musí byť následne preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o
zaevidovanie zmluvy. Pokiaľ jednotliví vlastníci nepodpíšu túto zmluvu osobne, je potrebné písomným
splnomocneným vlastníka preukázať, kto za neho a v akom rozsahu koná a kedy bola plná moc
udelená. Správny orgán samozrejme musí poznať presnú výmeru poľovného revíru, musí vychádzať z

príslušného rozhodnutia o uznaní poľovného revíru.

63. Správny súd sa zároveň stotožnil s konštatáciou uvedenou v bode 27. odôvodnenia pôvodného
rozsudku, podľa ktorého „samotná zmluva a notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov
spoločného poľovného revíru, nedávajú vyčerpávajúcu odpoveď na to, či boli vyššie uvedené zákonom

stanovené podmienky pre evidenciu zmluvy splnené. Správny orgán sa pri zisťovaní, či boli splnené
všetky podmienky, za ktorých je povinný zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru, neriadi
správnym poriadkom. Skutočnosť, že sa pritom neriadi správnym poriadkom neznamená, že by mohol
rozhodnúť bez toho, aby si zadovážil podklady, z ktorých zistí splnenie zákonných podmienok pre
evidenciuzmluvy.Jepretoúlohoužalovanéhozhromaždiťpodklady,zktorýchvyplynie,čibolipodmienky

evidencie splnené. To znamená, či prebehlo zhromaždenie vlastníkov podľa citovaného § 5 zákona o
poľovníctve. Notár v notárskej zápisnici osvedčuje priebeh zhromaždenia. Zostáva teda v kompetencii
žalovaného zisťovať, či bolo zvolané oprávnenou osobou a či boli splnené podmienky zvolania ako aj
to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili, sú alebo nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revírua tiež to, akou váhou hlasov disponujú. Žalovaný je povinný v prvom rade posúdiť, či mu boli predložené
listiny podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. To znamená, či mu bola predložená zmluva medzi
vlastníkmi spoločného poľovného revíru na jednej strane a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom

poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 na druhej strane. Ďalej, či mu bola predložená notárska zápisnica
osvedčujúca priebeh zhromaždenia – celý priebeh zhromaždenia a či má táto notárska zápisnica
ako prílohu listinu prítomných s náležitosťami podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. V prípade,
že mu boli predložené k evidencii takéto listiny, musí ďalej skúmať, či notárska zápisnica osvedčila
priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, t. j. či boli splnené podmienky zvolania. Ďalej

musí skúmať, či vlastníci spoločného poľovného revíru na zhromaždení rozhodli o postúpení užívania
poľovného revíru nadpolovičnou väčšinou hlasov zodpovedajúcej nadpolovičnej väčšine z výmery
poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíri. Takéto zisťovanie si vyžaduje zabezpečenie
podkladov, z ktorých je možných zistiť výmeru poľovných pozemkov v poľovnom revíri vo vlastníctve
osôb hlasujúcich za využitie, ktoré je predmetom zmluvy a hlasujúcich za zvolenie osôb na jej
uzatvorenie, a teda splnomocňujúce tieto osoby na uzatvorenie zmluvy. Vychádzajúc z toho, že výmera

poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri je určená v rozhodnutí o uznaní revíra, stačí vykonať
zisťovanie ohľadom vyššie uvedeného.“

64. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že kasačný súd v zrušujúcom rozsudku (v bode
21. odôvodnenia) uviedol, že námietka odklonu správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe

nebola dôvodná, pretože Krajský súd v Banskej Bystrici jasne deklaroval, že je to správny orgán,
ktorý nezávisle na obsahu notárskej zápisnice sám zisťuje, či podmienky pre evidenciu zmluvy o
užívaní povoľného revíru boli alebo neboli splnené a za týmto účelom si zhromažďuje podklady, z
ktorých uvedené skutočnosti vyplynú. Súčasne námietka nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia
ako bližšie nešpecifikovaná bola podľa kasačného súdu v pôvodnom rozsudku taktiež vyhodnotená

správne. Správny súd opätovne prejednávajúci predmetnú vec v súlade so zásadou viazanosti právnym
názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP vyhodnotil predmetné námietky rovnako za nedôvodné.
Správny súd sa preto v posudzovanej veci zaoberal najmä tými žalobnými námietkami žalobcov, ktoré
boli nesprávne vyhodnotené ako nekonkrétne a neumožňujúce posúdiť zákonnosť preskúmavaného
opatrenia.

65. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov
Poľovného revíru Trebušovce (ďalší účastníci konania 1/ až 3/) uznaného rozhodnutím Obvodného
lesného úradu vo Veľkom Krtíši zo dňa 28.05.2005, doručili žalovanému dňa 14.08.2020 Žiadosť
o evidenciu zmluvy o postúpení užívania Poľovného revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020 v prospech

Poľovníckej organizácie Hunter Lesenice, so sídlom Lesenice 184, 991 08 Lesenice, IČO: 42 190
576. K svojej žiadosti zástupcovia vlastníkov pripojili Notársku zápisnicu N 485/2019, Nz 48667/2019,
NCRls 49553/2019 spísanú dňa 04.12.2019 na Notárskom úrade v Lučenci, vyhotovená notárom
JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom v Lučenci, Ul. Št. Moyzesa č. 53, ktorou bol osvedčený priebeh
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom Poľovnom revíri Trebušovce konaného

dňa 23.11.2019 o 9.00 hod. v Penzióne U Huberta na adrese 991 08 Lesenice 118, z obsahu ktorej
vyplýva, že zápis do listiny prítomných overoval zvolávateľ zhromaždenia, ktorý súčasne overil totožnosť
vlastníkov a splnomocnencov vlastníkov pri zápise listiny prítomných, ktorých vlastnícke právo bolo
preukázané výpismi z listov vlastníctva. Prítomní vlastníci poľovných pozemkov, resp. ich splnomocnení
zástupcovia boli oboznámení s výmerami, ktoré zastupujú. V zápisnici sú tiež uvedené prítomné osoby

a ich podiel ako vlastníkov poľovných pozemkov alebo zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na
celkovej výmere poľovných pozemkov v percentuálnom vyjadrení zodpovedajúcom váhe ich hlasov.
Z obsahu notárskej zápisnice tiež vyplýva, že zvolávateľ overil zápis do listiny prítomných, do ktorej sa
zapísali ako vlastníci a zástupcovia vlastníkov nasledovné osoby, ktoré predstavil menom a priezviskom,
uviedol číslo hlasovacieho lístka a výmeru, ktorú zastupujú vyjadrenú v percentách k celkovej výmere

poľovných pozemkov v spoločnom Poľovnom revíri Trebušovce: 1. K. A., zastupuje vlastníka poľovných
pozemkov v rozsahu 0,27 % k celkovej výmere poľovných pozemkov, 2. O. I. J., zastupuje vlastníka
poľovných pozemkov v rozsahu 5,49 % k celkovej výmere poľovných pozemkov, 3. O. I. V. ako zástupca
Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. zastupuje vlastníka poľovných pozemkov v rozsahu
0,90 % k celkovej výmere poľovných pozemkov, 4. O. F. A., zastupuje vlastníka poľovných pozemkov

v rozsahu 0,03 % k celkovej výmere poľovných pozemkov, 5. E. F., zastupuje vlastníka poľovných
pozemkov v rozsahu 1,43 % k celkovej výmere poľovných pozemkov, 6. I. I. G., zastupuje vlastníka
poľovných pozemkov v rozsahu 0,09 % k celkovej výmere poľovných pozemkov,7. A. A., zastupuje
vlastníka poľovných pozemkov v rozsahu 0,11 % k celkovej výmere poľovných pozemkov, 8. A. F.,zastupuje vlastníka poľovných pozemkov v rozsahu 0,10 % k celkovej výmere poľovných pozemkov,
9. A. B. A., zastupuje vlastníka poľovných pozemkov v rozsahu 47,78 % k celkovej výmere poľovných
pozemkov, 10. F. F., zastupuje vlastníka poľovných pozemkov v rozsahu 0,40 % k celkovej výmere

poľovných pozemkov, 11. O. J. H. ako starosta Obce Opatovská Nová Ves, zastupuje vlastníka
poľovných pozemkov v rozsahu 0,03 % k celkovej výmere poľovných pozemkov, 12. O. I. G. ako
starosta Obce Chrastince, zastupuje vlastníka poľovných pozemkov v rozsahu 0,10 % k celkovej
výmere poľovných pozemkov, 13. O. C. F. ako starosta Obce Kamenné Kosihy, zastupuje vlastníka
poľovných pozemkov v rozsahu 0,86 % k celkovej výmere poľovných pozemkov, 14. A. H. ako starosta

Obce Trebušovce, zastupuje vlastníka poľovných pozemkov v rozsahu 1,01 % k celkovej výmere
poľovných pozemkov, 15. A. B. A. a A. W. F., advokát, ktorí zastupuje AGROGARANT, spol. s r.o.,
a ktorí spoločne zastupujú vlastníkov poľovných pozemkov v rozsahu 4,89 % k celkovej výmere
poľovných pozemkov, 16. Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát, zastupuje vlastníka poľovných pozemkov
v rozsahu 2,02 % k celkovej výmere poľovných pozemkov, 17. JUDr. Daniel Janšo, zastupuje vlastníka
poľovných pozemkov v rozsahu 0,10 % k celkovej výmere poľovných pozemkov, 18. JUDr. Daniel

Janšo, zastupuje vlastníka poľovných pozemkov v rozsahu 0,04 % k celkovej výmere poľovných
pozemkov, 19. Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát, zastupuje AGROGARANT, spol. s r.o. a zastupuje
vlastníkov poľovných pozemkov v rozsahu 0,81 % k celkovej výmere poľovných pozemkov. K zápisnici
bola ako príloha pripojená listina prítomných (v rozsahu 26 strán), ktorá obsahovala identifikačné
údaje o 609 vlastníkoch poľovných pozemkov (v rozsahu mena, priezviska, rodného priezviska,

dátumu narodenia a bydliska), osobu, ktorá na zhromaždení zastupovala vlastníka, jej podpis, resp.
podpis samotného vlastníka, jednotlivé katastrálne územia, v ktorých vlastní poľovné pozemky, celkovú
výmeru poľovných pozemkov pripadajúcu na vlastníka, celkovú výmeru poľovného revíru a celkovú
výmeru pripadajúcu na vlastníka v percentách. Prílohou notárskej zápisnice je aj záznam zvolávateľa
o dôvode nezapísania do listiny prítomných vlastníkov uvedených v priložených plnomocenstvách

z dôvodu, že sa na zhromaždení zúčastnila tretia osoba, teda nie splnomocnenec a splnomocnenia
neobsahovali splnomocnenie splnomocniteľa na to, aby splnomocnenec udelil plnomocenstvo inej
osobe podľa § 33a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka spolu s priloženými plnomocenstvami
udelenými splnomocnencovi F. A. (13 vlastníkov: F. X., F. A., I. X., Y. X., I. M., K. N., I. P., F. F., I.
L., H. M., P. X., I. H., A. G.). Ďalej bol súčasťou notárskej zápisnice záznam o tom, že do listiny

prítomných neboli zapísaní 15 vlastníci (A. L., K. M., B. M., I. M., N. L., I. N., C. N., E. A., F. F.,
K. F., G. C., O. A., K. P., A. F., N. A.), ktorí udelili plnomocenstvá v nájomných zmluvách žalobcovi
2/, pretože boli predložené odvolania týchto plných mocí. Žiadatelia tiež k žiadosti pripojili Zmluvu
o užívaní Poľovného revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020, Štruktúru vlastníctva – vlastníkov poľovných
pozemkovzačlenenýchdoPoľovnéhorevíruTrebušovcevypracovanúspoločnosťouMišík–Geodetická

kancelária s.r.o. podľa stavu k 4. novembru 2019, predloženú na CD, Plné moci predložené na
zhromaždení vlastníkov, Potvrdenie o členstve Poľovníckej organizácie Hunter Lesenice v Slovenskej
poľovníckej komore a Verejné vyhlášky o zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
Z obsahu verejných vyhlášok správny súd zistil, že tieto boli zverejnené v nasledovných 11 obciach:
Obec Slovenské Ďarmoty (vyvesené dňa 15.11.2019, zvesené dňa 26.11.2019), Obec Opatovská Nová

Ves (vyvesené dňa 15.11.2019, zvesené dňa 26.11.2019), Obec Lesenice (vyvesené dňa 15.11.2019,
zvesené dňa 26.11.2019), Obec Chrastince (vyvesené dňa 14.11.2019, zvesené dňa 26.11.2019), Obec
Malá Čalomija (vyvesené dňa 14.11.2019, zvesené dňa 26.11.2019), Obec Trebušovce (vyvesené dňa
15.11.2019, zvesené dňa 26.11.2019), Obec Kamenné Kosihy (vyvesené dňa 15.11.2019, zvesené
dňa 26.11.2019),, Obec Seľany (vyvesené dňa 15.11.2019, zvesené dňa 25.11.2019), Obec Koláre

(vyvesené dňa 15.11.2019, zvesené dňa 26.11.2019), Obec Nenince (vyvesené dňa 15.11.2019,
zvesené dňa 02.12.2019) a Obec Kosihovce (vyvesené dňa 15.11.2019, zvesené dňa 26.11.2019).
Vzhľadom na zistené skutočnosti správny súd vyhodnotil námietku nedostatočne zisteného skutkového
stavu za nedôvodnú a z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný disponoval
dostatočným množstvom podkladov, aby vedel a mohol objektívne posúdiť, či údaje uvedené v listine

prítomných zodpovedajú stavu katastra nehnuteľností v čase rozhodovania na zhromaždení vlastníkov,
ako aj to či predložená zmluva bola uzatvorená vlastníkmi vlastniacimi nadpolovičnú väčšinu pozemkov
v dotknutom poľovnom revíri.

66. Pokiaľ ide o námietku hlasovania zástupcov obcí na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov

spočívajúcu v tom, že títo mali hlasovať napriek tomu, že ani v jednom prípade nebolo uznesením
obecného zastupiteľstva schválené splnomocnenie na takéto zastupovanie a došlo tak k porušeniu
ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nakoľko bolo konané v majetkovoprávnom vzťahu
bez vedomia a rozhodnutia obecného zastupiteľstva a v rozpore s ich záujmami za nevýhodnýchpodmienok, túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že jeho súčasťou sú aj Osvedčenia starostov obcí (Obec Opatovská Nová Ves, Obec
Chrastince, Obec Kamenné Kosihy a Obec Trebušovce), ktorí sa zúčastnili predmetného zhromaždenia

vlastníkov poľovných pozemkov, pričom táto námietka by mohla predstavovať prekážku pre evidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru len v tom prípade, že by žalobca uviedol konkrétne skutočnosti,
z ktorých by vyplývalo, že starostovia jednotlivých obcí (O. J. H., O. I. G., O. C. F., A. H.) prekročili svoje
kompetencie pri zastupovaní obce na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a s tým spojeným
výkonom hlasovacích práv. Takéto skutočnosti žalobca v správnej žalobe neuviedol, ani nevyplývali

z obsahu samotnej notárskej zápisnice. Zo Zákona o obecnom zriadení nepochybne vyplýva, že starosta
je výkonným orgánom obce a štatutárnym orgánom obce (§ 13 ods. 1 a 5 Zákona o obecnom zriadení),
pričom určovanie kompetencií starostu obce, resp. limitovanie jeho kompetencie je výsledkom interného
vzťahu obecného zastupiteľstva a starostu. Nie je možné poprieť, že v konkrétnych prípadoch obecné
zastupiteľstvá v zásadách nakladania a hospodárenia s majetkom obce mohli konkretizovať kritériá
konania starostu obce. Preto bolo na mieste, aby žalobca v konkrétnostiach uviedol, prečo má za to, že

uvedení starostovia obcí prekročili svoje kompetencie.

67. Pokiaľ ide o námietku neuznania substitučnej plnej moci pre JUDr. Daniela Janša udelenej F.
A., ktorého splnomocnili 13 vlastníci poľovných pozemkov (F. X., F. A., I. X., Y. X., I. M., K. N.,
I. P., F. F., I. L., H. M., P. X., I. H., A. G.) k právnemu zastupovaniu na Zhromaždení vlastníkov

poľovných pozemkov Poľovného revíru Trebušovce podľa ustanovení zákona o poľovníctve, túto
správny súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z obsahu plnomocenstiev nevyplýva vôľa
splnomocniteľov (nie je v nich výslovne uvedené oprávnenie splnomocnenca) na udelenie ďalšieho
(substitučného) plnomocenstva inej (tretej) osobe. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa
jedná o hmotnoprávne plnomocenstvo v zmysle § 33a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, nebol

splnomocniteľ oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, teda JUDr. Danielovi Janšovi. Vzhľadom na
uvedené bol postup zvolávateľa, ktorým neuznal substitučnú plnú moc udelenú JUDr. Danielovi Janšovi,
ktorá ho mala podľa žalobcov oprávňovať na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov, v súlade
so zákonom, preto táto námietka nie je dôvodná.

68. Námietka žalobcov týkajúca sa neúčinného odvolania plných mocí 15 vlastníkmi poľovných
pozemkov (Odvolanie plnej moci A. L. zo dňa 22.11.2019, Odvolanie plnej moci K. M. zo dňa 19.11.2019,
Odvolanie plnej moci B. M. zo dňa 20.11.2019, Odvolanie plnej moci I. M. zo dňa 20.11.2019, Odvolanie
plnej moci N. L. zo dňa 21.11.2019, Odvolanie plnej moci I. N. zo dňa 20.11.2019, Odvolanie plnej
moci C. N. zo dňa 21.11.2019, Odvolanie plnej moci E. A. zo dňa 21.11.2019, Odvolanie plnej moci

F. F. zo dňa 23.11.2019, Odvolanie plnej moci K. F. zo dňa 21.11.2019, Odvolanie plnej moci G.
C. zo dňa 20.11.2019, Odvolanie plnej moci O. A. zo dňa 23.11.2019, Odvolanie plnej moci K. P.
zo dňa 11.11.2019, Odvolanie plnej moci A. F. zo dňa 09.11.2019, Odvolanie plnej moci N. A. zo
dňa 22.11.2019) udelených spoločnosti AGROGARANT (žalobca 2/), ktoré boli inkorporované do
zmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy, nakoľko k ich odvolaniu môže dôjsť len písomným dodatkom

podpísaným oboma zmluvnými stranami, podľa správneho súdu taktiež neobstojí. Plnomocenstvo
zanikne aj tým, že splnomocniteľ odvolá plnomocenstvo (§ 33b ods. 1 psím. b) Občianskeho zákonníka).
Splnomocniteľmôžeplnomocenstvoodvolaťkedykoľvek.Odvolanieplnomocenstvamáokamžitýprávny
účinok, len čo bolo doručené splnomocnencovi. Odvolanie plnomocenstva je však prípustné iba do
doby, pokiaľ splnomocnenec urobil na základe plnomocenstva právny úkon. Odvolanie plnomocenstva

je rovnako ako je udelenie jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa a právne účinky nadobúda
doručením splnomocnencovi. Odvolanie plnomocenstva by mal splnomocniteľ súčasne doručiť aj tretej
osobe, s ktorou má konať splnomocnenec. Toto oznámenie môže mať potom právny význam z hľadiska
dobromyseľnosti tretej osoby, pokiaľ by napriek odvolaniu plnomocenstva uzavrela právny úkon so
splnomocnencom. Osobou oprávnenou na odvolanie plnomocenstva je iba ten, kto ho udelil. Odvolanie

plnomocenstva nevyžaduje osobitnú (písomnú) formu ani vtedy, ak je pre plnomocenstvo predpísaná
písomná forma. Pre tretie osoby je však zánik plnomocenstva účinný až vtedy, keď sa o ňom dozvedia.
Vzhľadom na uvedené vlastníci poľovných pozemkov boli oprávnení jednostrannými právnymi úkonmi
odvolať plné moci, ktoré boli inkorporované do zmlúv o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Na
tomto ich oprávnení majúcom oporu v ustanoveniach Občianskeho zákonníka podľa názoru správneho

súdu nič nemení ani znenie predmetných nájomných zmlúv. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že uvedení vlastníci učinili odvolanie plných mocí najneskôr v deň konania zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov (23.11.2019), preto zvolávatelia vzhľadom na to, že mali o zániku oprávnenia
spoločnosti AGROGARANT spol. s r.o. na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovnýchpozemkov vedomosť, museli na túto skutočnosť prihliadať. Preto postup zvolávateľov spočívajúci v
nezapísaní vlastníkov, ktorých mal zastupovať žalobca 2/, do listiny prítomných v dôsledku zániku
udelených plných mocí, správny súd vyhodnotil ako zákonný.

69. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, podľa ktorej si zvolávatelia započítali do svojich hlasovacích
práv výmeru troch vlastníkov poľovných pozemkov (C. N., O. U., C. H.), ktorí zomreli pred konaním
zhromaždenia, správny súd ju na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil ako dôvodnú. Správny
súd v intenciách rozhodnutia kasačného súdu vykonal dokazovanie a preverením v Registri obyvateľov

SR zistil, že vlastník poľovných pozemkov C. N., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX,
vlastník poľovných pozemkov O. U., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a vlastník
poľovných pozemkov C. H., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z vyjadrení účastníkov
konania na pojednávaní tiež vyplynulo, že táto skutočnosť nebola medzi žalobcom, žalovaným a ďalšími
účastníkmi konania sporná. Na základe uvedeného bolo jednoznačne preukázané, že uvedení vlastníci
zomreli pred konaním zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (23.11.2019) a v dôsledku ich

smrti ako splnomocniteľov zanikli právne účinky plných mocí udelených splnomocnencovi O. I. J. (Plná
moc C. N. zo dňa 05.10.2017, Plná moc O. U. zo dňa 03.03.2017, Plná moc C. H. zo dňa 14.05.2014)
na zastupovanie na predmetnom zhromaždení, nakoľko z obsahu plných mocí nie je zrejmé, že trvajú
aj po smrti splnomocniteľov (§ 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade smrti splnomocniteľa
zákon (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka) ukladá splnomocnencovi povinnosť urobiť ešte všetko, čo

neznesie odklad, aby splnomocniteľ ani jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach (napr.
podať žalobu, aby sa právo nepremlčalo, podať odvolanie, aby neprešla márne odvolacia lehota, podať
návrh na vklad do katastra nehnuteľností). V danom prípade však účasť na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov a výkon hlasovacích práv nemá povahu takéhoto úkonu. Nakoľko právny zástupca
žalobcov na pojednávaní nespresnil svoju žalobnú námietku a neuviedol, aké bolo percento hlasov

vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí zomreli pred konaním zhromaždenia, správny súd nahliadnutím
do listiny prítomných pripojenej k notárskej zápisnice zistil, že dotknutí vlastníci vlastnili v súhrne
0,13% hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov (C. N. 11 603m2, t.j. 0,05%, O. U. 7299 m2, t.j.
0,03% a C. H. 11 512 m2, t.j. 0,05%). Preto vzhľadom na veľkosť podielu hlasov zomrelých vlastníkov
poľovných pozemkov nie je táto námietka žalobcov schopná privodiť zrušenie opatrenia žalovaného.

Žalovaný pochybil, ak túto skutočnosť nezistil a neprihliadal na ňu, ale neprihliadnutie na nedostatok
kontraktačného procesu, ktorý sa týkal 0,13 % hlasov by sám o sebe nemal za následok vznik takej
prekážky, ktorá by bránila zaevidovaniu zmluvy, resp. by mala za následok, že zákonom stanovené
podmienky pre evidenciu zmluvy neboli splnené.

70. Správny súd posudzoval aj dôvodnosť námietky žalobcov, podľa ktorej si podľa žalobcov zvolávatelia
prisvojili hlasovacie práva minimálne 30 vlastníkov poľovných pozemkov (P. P., F. P., G. Q., C. Q., K. D.,
R. D., A. A., N. A., R. A., A. A., K. A., C. C., E. S., C. G., K. P., P. P., I. P., I. N., I. H., O. H., A. H., A. H.,
G. C., A. C., I. J., L. J., O. J., A. B., L. T. a A. J.) tým, že do predtlačených plných mocí rukou dopísali
ďalšie katastrálne územia. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že v prípade

plnej moci udelenej C. C. zo dňa 02.03.2018 ide o fotokópiu, ktorá bola upravená o originálny podpis
splnomocnenca O. I. J. a doplnenie katastrálneho územia Z.. K predmetnej plnej moci je pripojená listina
– emailová komunikácia C. C. a O. I. J., z ktorej vyplýva, že C. C. zaslala podpísanú a naskenovanú
plnú moc dňa 02.03.2018 Ing. Jánovi Cellengovi. Nakoľko z predloženej plnej moci vyplýva doplnenie
katastrálneho územia Z. vykonané do fotokópie pôvodného dokumentu, javí sa, že predmetná plná moc

bola dodatočne upravená (doplnená o katastrálne územie) až po doručení zo strany vlastníčky C. C..
Žalobná námietka by preto vo vzťahu k tejto plnej moci mohla byť dôvodná. K rovnakému záveru správny
súd dospel aj v prípade plnej moci udelenej L. T. zo dňa 10.04.2017, ktorá bola predložená v osvedčenej
fotokópii, do ktorej je perom dopísané katastrálne územie H., teda sa javí, že došlo k úprave plnej
moci, ale skutkové okolnosti nie sú správnemu súdu známe. Plné moci od ostatných vyššie uvedených

vlastníkov boli predložené v neosvedčenej fotokópii (s výnimkou plnej moci C. G. (nar. XX.XX.XXXX)
zo dňa 08.02.2018 a plnej moci A. J. zo dňa 15.05.2017, ktoré boli predložené v osvedčenej fotokópii,
a z obsahu ktorých ani nevyplýva dodatočná úprava, či doplnenie vyhotovenej fotokópie), z ktorých
vyplýva doplnenie katastrálnych území, nie je však možné dospieť bez ďalšieho k záveru, či došlo
k ich úprave v čase podpisu splnomocniteľom, alebo až následne udelení plnej moci. Nakoľko právny

zástupca žalobcov na pojednávaní nespresnil svoju žalobnú námietku v tom smere, že by uviedol akého
percenta hlasov vlastníkov poľovných pozemkov sa malo týkať prisvojenie zo strany zvolávateľa tým, že
mali byť pozmenené plné moci dopísaním katastrálnych území, správny súd pre existujúce pochybnosti
o rozsahu oprávnení vyplývajúcich z uvedených plných mocí preskúmal, aké percento hlasov pripadalovlastníkom predmetných poľovných pozemkov a či váha týchto hlasov by mala eventuálny dopad na
uznášaniaschopnosť zhromaždenia a prípadné zákonom požadované kvórum na prijatie uznesení.
Správny súd nahliadnutím do listiny prítomných pripojenej k notárskej zápisnici zistil, že P. P. bol

vlastníkom 2374m2, t.j. 0,01% z celkovej výmery poľovných pozemkov, F. P. bol vlastníkom 1471m2, t.j.
0,01% z celkovej výmery poľovných pozemkov, G. Q. bol vlastníkom 542m2, t.j. 0,00% z celkovej výmery
poľovných pozemkov, C. Q. bol vlastníkom 2500m2, t.j. 0,01% z celkovej výmery poľovných pozemkov,
K. D. bol vlastníkom 17345m2, t.j. 0,07% z celkovej výmery poľovných pozemkov, R. D. bola vlastníčkou
22490m2, t.j. 0,09% z celkovej výmery poľovných pozemkov, A. A. bola vlastníčkou 33662m2, t.j. 0,13%

z celkovej výmery poľovných pozemkov, N. A. bola vlastníčkou 70503m2, t.j. 0,28% z celkovej výmery
poľovných pozemkov, R. A. bola vlastníčkou 2803m2, t.j. 0,01% z celkovej výmery poľovných pozemkov,
A.A.bolavlastníčkou26043m2,t.j.0,10%zcelkovejvýmerypoľovnýchpozemkov,K.A.bolavlastníčkou
12011m2, t.j. 0,05% z celkovej výmery poľovných pozemkov, C. C. bola vlastníčkou 29323m2, t.j. 0,11%
z celkovej výmery poľovných pozemkov, E. S. bola vlastníčkou 132169m2, t.j. 0,52% z celkovej výmery
poľovných pozemkov, C. G. (nar. XX.XX.XXXX) bol vlastníkom 8344m2, t.j. 0,03% z celkovej výmery

poľovných pozemkov, K. P. bola vlastníčkou 7570m2, t.j. 0,03% z celkovej výmery poľovných pozemkov,
P. P. bol vlastníkom 25448m2, t.j. 0,10% z celkovej výmery poľovných pozemkov, I. P. bol vlastníkom
48181m2, t.j. 0,19% z celkovej výmery poľovných pozemkov, I. N. bol vlastníkom 8386m2, t.j. 0,03%
z celkovej výmery poľovných pozemkov, I. H. bol vlastníkom 14027m2, t.j. 0,05% z celkovej výmery
poľovných pozemkov, O. H. bola vlastníčkou 640m2 (k.ú. A. U.), t.j. 0,00% z celkovej výmery poľovných

pozemkov a 3515m2 (k.ú. J.), t.j. 0,01% z celkovej výmery poľovných pozemkov, A. H. bol vlastníkom
4375m2, t.j. 0,02% z celkovej výmery poľovných pozemkov, G. C. bol vlastníkom 24011m2, t.j. 0,09%
z celkovej výmery poľovných pozemkov, A. H. bol vlastníkom 269m2 (k.ú. Q.), t.j. 0,00% z celkovej
výmery poľovných pozemkov a 12136m2 (k.ú. Z.), t.j. 0,05% z celkovej výmery poľovných pozemkov, A.
C. bola vlastníčkou 60759m2 (k.ú. H. H.), t.j. 0,24% z celkovej výmery poľovných pozemkov, I. J. bola

vlastníčkou 18841m2 (k.ú. X. T. G., C., Z.), t.j. 0,07% z celkovej výmery poľovných pozemkov a 5583m2
(k.ú. C.), t.j. 0,02% z celkovej výmery poľovných pozemkov, L. J. bol vlastníkom 226 472m2, t.j. 0,89%
z celkovej výmery poľovných pozemkov, O. J. bola vlastníčkou 14503m2, t.j. 0,06% z celkovej výmery
poľovných pozemkov, A. B. bola vlastníčkou 2288m2, t.j. 0,01% z celkovej výmery poľovných pozemkov,
L. T. bol vlastníkom 79 909m2, t.j. 0,31% z celkovej výmery poľovných pozemkov a A. J. bola vlastníčkou

232 513m2, t.j. 0,91% z celkovej výmery poľovných pozemkov. V celkovom vyjadrení menovaní vlastníci
vlastnili 1 151 006 m2 z celkovej výmery poľovných pozemkov, čo predstavovalo 4,50 % hlasov. Keďže
prípadné pochybnosti o rozsahu oprávnení vyplývajúcich z plných mocí by sa týkali 4,50 % hlasov, samo
o sebe by neprihliadnutie na takúto vadu kontraktačného procesu nemalo za následok nezákonnosť
opatrenia, pretože podmienky pre evidenciu zmluvy by boli aj tak splnené.

71. Správny súd však napriek tomu, že žalobné námietky uvedené v bode 69. a v bode 70., boli
vyhodnotené ako dôvodné, dospel na základe skutočností zistených z obsahu administratívneho spisu
k záveru, že aj v prípade ak by zvolávatelia neprihliadali na plné moci udelené vlastníkmi, ktorí
zomreli pred konaním zhromaždenia, ani na plné moci udelené vlastníkmi, ktorých plné moci žalobcovia

spochybnili a nezohľadnili by tak hlasy týchto vlastníkov zodpovedajúce ich výmere, išlo by z hľadiska
celkovej výmery poľovných pozemkov o takú váhu hlasov, v percentuálnom vyjadrení 4,63 % (0,13
% + 4,50 %), ktorej nezohľadnenie by nemalo podstatný vplyv na uznášaniaschopnosť zhromaždenia
(66,46%), ani na platnosť prijatých uznesení, keďže za prijatie jednotlivých uznesení hlasovalo 58,60%
(s výnimkou uznesenia č. 3, za prijatie ktorého hlasovalo 57,70%) prítomných vlastníkov poľovných

pozemkov, resp. ich zástupcov. Inými slovami hoci námietky žalobcov možno pre preukázané úmrtie
troch vlastníkov poľovných pozemkov pred konaním zhromaždenia a pre pochybnosti o vierohodnosti
niektorých plných mocí vyhodnotiť ako dôvodné, nemá to bez ďalšieho za následok nezákonnosť
preskúmavaného opatrenia, nakoľko kvórum nadpolovičnej väčšiny prítomných vlastníkov poľovných
pozemkov, resp. ich zástupcov potrebné na uznášaniaschopnosť zhromaždenia aj na prijatie uznesení

by bolo splnené aj po odpočítaní týchto hlasov (uznášaniaschopnosť zhromaždenia by predstavovala
61,83 % a za prijatie uznesení by hlasovalo 53,97 %, resp. 53,07 % v prípade prijatia uznesenia č. 3).
Správny súd nezisťoval a nepreveroval skutočnosti týkajúce sa žalobcami tvrdenej úpravy plných mocí.
Pri prieskume zákonnosti opatrenia žalovaného ale preveril, či v prípade, že žalovaný nevyhodnocoval
tútoúpravuplnomocenstiev,pochybilvtakejmiere,žebyjehopostupboltakouzávažnouvadou,ktoráby

mala za následok nezákonnosť opatrenia žalovaného. Správny súd dospel k záveru, že nevyhodnotenie
plných mocí sa týka takej časti hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorá by nebola spôsobilá zvrátiť
výsledok hlasovania, preto má správny súd za to, že nejde o takú vadu, ktorá by mohla mať za následok
nezákonnosť opatrenia žalovaného.72. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe,
či boli namietané prekážky pre zaevidovanie zmluvy skutočne dané a teda či opatrenie žalovaného

o zaevidované zmluvy nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Obsah administratívneho
spisu podľa názoru správneho súdu umožňoval identifikovať dôvody, pre ktoré sú podľa názoru
žalovaného argumenty žalobcov nedôvodné. V časti, v ktorej boli žalobné námietky vyhodnotené ako
dôvodné, správny súd mal za to, že tieto nemali žiadny dopad na zákonnosť preskúmavaného opatrenia.
Správny súd pre úplnosť uvádza, že v prípade absencie listín identifikujúcich úkony žalovaného

(napríklad v prípade úmrtia troch vlastníkov pred konaním zhromaždenia) vychádzal z predpokladu, že
žalovaný považoval podmienky zaevidovania zmluvy podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve za
splnené, čo sa prejavilo vydaním opatrenia o zaevidovaní zmluvy (Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31.05.2023, bod 35.).

73. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia z dôvodov nezákonnosti

uplatnených v správnej žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

74. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP a contrario, nakoľko podľa tohto
ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

čiastočné úspešný. Žalobcovia 1/ a 2/ v konaní úspešní neboli, preto im správny súd náhradu trov
konania nepriznal.

75. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ voči žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu
trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie § 169 SSP, podľa ktorého má ďalší účastník konania voči

účastníkovi, ktorý nebol v konaní úspešný právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s plnením povinnosti, mu uložil správny súd. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/
žiadnu povinnosť neuložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže správny súd na návrh priznať
ďalším účastníkom náhradu ďalších trov konania. Správny súd v tejto veci žiadne dôvody osobitného
zreteľa nezistil, preto správny súd ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov konania proti

neúspešným žalobcom 1/ a 2/ nepriznal.

76. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.