Uznesenie – Neodkladné opatrenia – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 6, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1523201701
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1523201701.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v právnej veci žalobcov: 1/ I.. T. R., nar.
XX.X.XXXX, trvalo bytom D. 1, Q. a 2/ V. R., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom D. 1, Q., žalobcovia 1/ a 2/
právne zastúpení: LEGAL CARTEL s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Na Hrebienku 40, Bratislava,
proti žalovanému: U. C., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom D. 1, Q., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA

KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Koceľova 25, Bratislava, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
V, č.k. 70C/36/2023-50, zo dňa 12. mája 2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod
sp.zn. B5-70C/36/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 70C/36/2023-50, zo dňa 12.
mája 2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B5-70C/36/2023,

p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 70C/36/2023-50 zo dňa 12. mája 2023 nariadil na návrh

žalobcov neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území U., obec Q., mestská časť U., okres Q. V, evidovanými na liste
vlastníctva č. XXXX ako 3-izbový byt č. XXX na 11. poschodí vo vchode 1, na ulici D., nachádzajúcim sa
v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, druh stavby: bytový dom, postavený na pozemku parcely
registra „C“ s par. č. XXXX o výmere 615 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely
registra „C“ s par. č. XXXX o výmere 615 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, popis

stavby D. 1, 3, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 6858/808254.“ (výrok I). Súd
prvej inštancie žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
podať proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v
I. výroku uznesenia alebo žalobu na ochranu obydlia žalobcov 1/ a 2/ (výrok II). Žalobcom 1/ a 2/ priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Podaným návrhom sa žalobcovia (navrhovatelia neodkladného opatrenia) domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému (odporcovi, proti ktorému smeruje návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia) nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom
území U., obec Q., mestská časť U., okres Q. V evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX ako 3-izbvý byt
č. XXX na XX. poschodí vo vchode 1, na ulici D., nachádzajúcim sa v bytovom dome so súpisným číslom

XXXX, druh stavby bytový dom, postavený na pozemku parcely registra „C“ s par. č. XXXX o výmere
615 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely registra „C“ s par. č. XXXX o výmere615 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, popis stavby: D. 1, 3, vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastníckeho
podielu na pozemku vo veľkosti 6858/808254 (ďalej len ako „byt“). Žalobcovia svoj návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný je ich vnukom. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu
zo dňa 27.8.2002 nadobudli žalobcovia vlastnícke právo k bytu. V roku 2002 sa na základe výslovnej
žiadosti dcéry žalobcov, L. B.ć, s dcérou dohodli, že žalobcovia prevedú byt na L. B.ć za účelom splnenia
podmienok na schválenie hypotekárneho úveru, o ktorý požiadala a zároveň, že L. B.ć po vyplatení
hypotekárneho úveru prevedie byt späť na žalobcov. Žalobcovia tak v dobrej viere za účelom pomoci

dcére, dňa 28.8.2002 previedli zmluvou o prevode vlastníctva bytu byt na L. B.ć. Hypotekárny úver
bol poskytnutý (na základe zmlúv o hypotekárnych úveroch č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX a č. XXXXX-
XXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.8.2003) zo strany ISTROBANKA, akciová spoločnosť, ktorej právnym
nástupcom je Československá obchodná banka, a.s., a bol zabezpečený záložným právom k bytu v
prospech ČSOB, a.s. L. B.ć sa v deň podpisu zmluvy o prevode zaviazala, že žalobcovia majú doživotný
nárok užívania bytu, čo potvrdzuje aj vyhlásenie L. B.ć zo dňa 28.8.2002. Napriek tomu vecné bremeno

spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu v prospech žalobcov nikdy zriadené nebolo.
L. B.ć sa písomnosťou zo dňa 12.8.2003 označenou ako „Čestné prehlásenie k vlastníctvu bytu mojich
rodičov“ zaviazala, že po vyplatení Hypotekárneho úveru vykoná prevod vlastníckeho práva k bytu späť
na žalobcov tak, ako to bolo dojednané pred uzatvorením zmluvy o prevode. L. B.ć sa cca v roku 2011
prestala trvalo zdržiavať na území Slovenskej republiky a prenechala obstarávanie všetkých záležitostí

žalobcom, a to v jej mene, o čom svedčia aj jednotlivé plnomocenstvá na zastupovanie, a to konkrétne
plnámoczodňa25.2.2011,generálnaplnámoczodňa10.9.2013,generálnaplnámoczodňa10.9.2013
a plnomocenstvo zo dňa 14.10.2014. V byte momentálne bývajú žalobcovia, a to spoločne so žalovaným
a jeho priateľkou. L. B.ć sa dlhodobo zdržuje v zahraničí a byt žiadnym spôsobom neužíva, ani oň
nejaví záujem. L. B.ć aj napriek vyplateniu hypotekárneho úveru nepreviedla byt späť na žalobcov,

ako to bolo vopred dohodnuté ešte pred uzatvorením zmluvy o prevode. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobcovia nemajú k nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno, a teda na byte neviaznu žiadne ťarchy, L.
B.ć nič nebránilo ďalej scudzovať byt. L. B.ć darovacou zmluvou zo dňa 2.2.2023 bez vedomia žalobcov
previedla byt na svojho syna (žalovaného), čím konala v rozpore so všetkými dohodami so žalobcami a
svojim vyhláseniami a prehláseniami. Žalobcovia sa ako navrhovatelia proti L. B. v právnej veci vedenej

naOkresnomsúdeBratislavaVpodsp.zn.72C/33/2023návrhomzodňa28.4.2023domáhalinariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť L. B.ć zdržať sa akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva k bytu. Uznesením č.k. 72C/33/2023-35 zo dňa 5.5.2023 súd
návrhu vyhovel. Dôvodné obavy žalobcov sa potvrdili a aj napriek tomu, že súd nariadil neodkladné
opatrenie, Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech

žalovaného na základe darovacej zmluvy pod č. V-2109/2023 povolil a ku dňu 10.5.2023 vlastnícke
právo v prospech žalovaného zapísal do katastra nehnuteľností. Žalobcovia sa tak konaním L. B.ć a
žalovaného ocitli v stave, kedy sa ich dôvodná obava, že sa stanú bezdomovcami v de facto ich vlastnom
byte, stala realitou, nakoľko zo správania L. B.ć vyplýva, že nemala v záujme splniť si svoj záväzok voči
žalobcom a previesť byt späť na žalobcov, ba naviac byt evidentne scudzila v prospech žalovaného.

Žalovaný je tak vlastníkom bytu a rovnako ako jeho právna predchodkyňa, nie je pri nakladaní s bytom
žiadnym spôsobom obmedzovaný, netají sa tým, že byt chce predať, aby mal finančné prostriedky
na kúpu inej nehnuteľnosti, čím je nepochybné, že obava žalobcov aj s ohľadom na správanie matky
žalovaného je viac ako dôvodná a postup žalovaného a jeho matky vykazuje všetky znaky koordinácie
s cieľom pripraviť žalobcov o strechu nad hlavou. B. L. B.ć považujú žalobcovia vo vzťahu k ním ako

rodičom za neúctivé a hrubé porušenie dobrých mravov, keď sa ako rodičia, ktorí v dobrej vôli chceli
pomôcť svojej dcére, dostali do situácie, keď z nich L. B.ć spoločne so žalovaným vedome urobila
bezdomovcov v ich vlastnom byte. Naviac žalobcovia žijú v spoločnej domácnosti so žalovaným, ktorý
sa správa spôsobom, že sa netají tým, že má v úmysle byt ďalej scudzovať. Uvedené ešte viac umocňuje
dôvodnú obavu žalobcov, že prídu o strechu nad hlavou úplne. Zmluva o prevode na základe výslovnej

žiadosti L. B.ć bola koncipovaná ako odplatná a bola v nej uvedená kúpna cena vo výške 180.000,-
Sk. Žalobcovia mali za preukázané, že zmluva o prevode bola simulovaným právnym úkonom, ktorým
mal byť zastretý iný právny úkon, a to darovacia zmluva, čo je zrejmé nielen zo skutočnosti, že kúpna
cena nebola zo strany L. B.ć nikdy zaplatená, ale najmä z vôle žalobcov a výslovnej požiadavky L.
B.ć vyjadrovanej opakovane pri uzatváraní zmluvy o prevode. Zmluva o prevode je neplatný právny

úkon, pričom platným právnym úkonom bolo darovanie medzi žalobcami ako darcami a L. B.ć ako
obdarovanou. Nakoľko sa L. B.ć správa spôsobom, ktorým hrubo porušuje dobré mravy voči žalobcom
ako svojim rodičom, žalobcovia písomnosťou zo dňa 20.4.2023 označenou ako „Výzva na vrátenie daru”
vyzvali L. B. na vrátenie daru (bytu), späť do vlastníctva žalobcov prepisom na katastrálnom odboreOkresného úradu Bratislava. Na výzvu nereagovala a byt medzičasom scudzila na žalovaného, ktorý
sa ani netají tým, že byt chce čo najrýchlejšie scudziť, nakoľko potrebuje peňažné prostriedky na kúpu
pozemku. Žalobcom hrozí ujma na majetku, nakoľko žalovaný nie je doposiaľ čo sa týka disponovaním s

bytomobmedzenýanemajúinúmožnosť,akonavrhnúťsúdu,abyimbolaposkytnutáochrana.Existujúci
skutkový stav bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne osvedčuje, že subjektívne (vlastnícke) právo
žalobcov je porušené a ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia je jedinou možnosťou, ako
do času rozhodnutia vo veci samej ochrániť vlastnícke právo žalobcov.

3. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalobcov po právnej stránke posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 336
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

4. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkazmi,
ktoré boli k nemu pripojené, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v konaní boli splnené podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal z pripojených
listinných dôkazov za osvedčené, že medzi žalobcami, ktorí boli predchádzajúcimi vlastníkmi bytu, a
ich dcérou L. B.ć bola uzavretá určitá dohoda, ktorá mala umožniť menovanej získať hypotekárny úver,
ktorý bolo potrebné zabezpečiť záložným právom k nehnuteľnosti, pričom za účelom zabezpečenia
bytových potrieb žalobcov malo byť v ich prospech zriadené vecné bremeno doživotného bezplatného

užívanie bytu a po naplnení účelu prevodu bytu na L. B.ć (splatení hypotekárneho úveru) malo byť
vlastnícke právo k bytu prevedené späť na žalobcov. K naplneniu tejto dohody došlo iba sčasti, keď
žalobcovia zmluvou zo dňa 28.8.2002 previedli vlastnícke právo k bytu na L. B.ć. Právo zodpovedajúce
vecnému bremenu zriadené nebolo, ani k spätnému prevodu bytu z L. B.ć na žalobcov
nedošlo. Naopak byt bol L. B.ć prevedený na žalovaného, ktorý je jej synom. Žalobcovia v zásade

nespochybnili platnosť prevodu vlastníckeho práva zmluvou zo dňa 28.8.2002 na L. B.ć, iba tvrdili, že
predmetná kúpna zmluva bola simulovaným (teda neplatným) právnym úkonom, ktorým sa mala zakryť
darovacia zmluva (ako platný právny úkon). Práve na základe skutočnosti, že malo ísť o darovaciu
zmluvu, vyzvali žalobcovia L. B.ć na vrátenie daru, a to s poukazom na jej vyššie uvedené správanie,
ktorépovažovalizarozpornésdobrýmimravmi.L.B.ćnavýzvunavráteniedarunereagovalaapreviedla

vlastnícke právo na žalovaného. Z toho je možné mať za osvedčené to, že vlastnícke právo L. B.ć bolo
prinajmenšom sporné a rovnako je potom nevyhnutne sporná aj platnosť prevodu vlastníckeho práva
z L. B.ć na žalovaného. Podrobne sa prirodzene bude nutné danými otázkami zaoberať v konaní vo
veci samej. Žalobcovia osvedčili aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V čase rozhodovania súdu
prvej inštancie je na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U., vyznačená pri predmetnom byte

plomba na základe V-XXXX/XXXX (Darovacia zmluva), z čoho možno vyvodzovať, že žalovaný mieni
previesť vlastnícke právo k bytu na inú osobu. Išlo by tak o ďalší prevod vlastníckeho práva, ktorého
platnosťbybolasporná.MožnémuúčelovémukonaniuL.B.ćažalovanéhonasvedčujeajto,žežalovaný
byt prevádza, hoci vlastnícke právo k nemu nadobudol iba dňa 4.5.2023. Je preto nevyhnutné upraviť
pomery strán sporu a zamedziť prípadným ďalším prevodom bytu až dovtedy, kým bude odstránená

spornosť vzájomných vzťahov medzi žalobcom, L. B.ć a žalovaným. Súd prvej inštancie prihliadal aj
na skutočnosť, že žalobcovia majú v predmetnom byte bydlisko, čo možno mať za osvedčené ich
tvrdeniami spolu so skutočnosťou, že v byte majú evidovaný trvalý pobyt, ako aj na ich vyšší vek. Súd
prvej inštancie považoval za potrebné neodkladne upraviť pomery strán aj napriek možnosti zápisu
informatívnej poznámky o prebiehajúcom konaní v katastri nehnuteľností v zmysle § 38 a § 39 ods.

1 Katastrálneho zákona s poukazom na rozšírenú subjektívnu záväznosť rozsudku v tomto prípade v
zmysle § 228 ods. 2 C.s.p.. Hoci výrok prípadného právoplatného rozsudku vo veci určenia vlastníckeho
práva k bytu by bol záväzný aj pre právnych nástupcov terajšieho evidovaného vlastníka, prípadný
prevod nehnuteľností na tretie osoby by zväčšil hmotnoprávne dôsledky prípadného rozsudku v tom,
že rozsudok by ovplyvnil právnu istotu väčšieho počtu osôb. Navyše, ako už bolo uvedené, žalobcovia

majú v predmetnom byte svoje bydlisko, teda ďalšími prevodmi vlastníckeho práva nie je ohrozené len
ich právo vlastniť majetok, ale aj právo na ochranu ich obydlia. Nariadením neodkladného opatrenia
nedôjde k neprimeranému zásahu do právneho postavenia žalovaného, nakoľko jeho (i keď sporné)
vlastnícke právo je týmto rozhodnutím dotknuté iba v najmenšej možnej miere (žalovaný nebude môcť
vec scudziť) potrebnej na dosiahnutie dočasnej úpravy pomerov strán. Z vyššie uvedených dôvodov,

nakoľko boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrhu
žalobcov vyhovel a rozhodol podľa § 328 ods. 1 C.s.p. tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
nakladaniaspredmetnýmbytom.Vsúlade s§336C.s.p.súdprvejinštanciepovažovalzapotrebné
uložiť žalobcom povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko týmto neodkladnýmopatrením nepochybne nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Voľbu konkrétnej
žaloby súd prvej inštancie ponechal na žalobcov, teda je na nich, či sa budú domáhať ochrany svojho
(tvrdeného) vlastníckeho práva alebo ochrany svojho obydlia. Súd prvej inštancie žalobcom poskytol

podľa jeho názoru primeranú lehotu 60 dní na podanie žaloby, pričom súd aj bez návrhu uznesenie
o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. O náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovia v konaní dosiahli plný
úspech, nakoľko súd prvej inštancie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel,
preto im vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho
zmeny tým, že ho odvolací súd zamietne, prípadne, aby bolo uznesenie odvolacím súdom zrušené a
vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní namietal,

že žalobcovia podali proti žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vo veľkej
miere v ňom argumentujú vzťahmi s treťou osobou, t.j. medzi nimi a ich dcérou L. B.ć (matkou
žalovaného). Žalovaný sa k týmto argumentom nevie ohľadom niektorých skutočností vyjadriť, nebol ich
svedkom, nepozná dôvody, prečo došlo k prevodu bytu v čase, keď mal 8 rokov, a preto navrhuje, aby
bola v konaní vypočutá priamo L. B.ć. Žalovaný však podaným odvolaním bude reagovať a vyjadrovať

sa k tvrdeniam, ktoré sa týkajú jeho osoby a konštatuje, že sa nezakladajú na pravde a žalobcovia si
niektoré tvrdenia výslovne vymysleli, nijako ich nekonkretizovali a už vôbec nijako ich existenciu ani
nepreukázali. V bode 4. návrhu uvádzajú žalobcovia, že byt nadobudli v roku 2002 na základe zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, podpísanej 27.8.2002, a následne ho hneď v nasledujúci deň 28.8.2002
predali svojej dcére. Žalovaný dáva iba do pozornosti, že k podpisu týchto dvoch zmlúv malo dôjsť

v dva pracovné dni idúce po sebe, a teda obe zmluvné strany v tom čase zrejme dobre vedeli, čo
chcú svojimi úkonmi docieliť. Ak dcéra žalobcov potrebovala byt ako záloh kvôli svojmu hypotekárnemu
úveru, nebolo vôbec nevyhnutné, aby došlo k prevodu bytu do vlastníctva dcéry žalobcov, nakoľko
záloh môže byť vo vlastníctve akejkoľvek osoby, ktorá je ochotná ho ako záloh poskytnúť a podpísať
s bankou príslušnú záložnú zmluvu. Tento argument žalobcov pre nariadenie neodkladného oparenia

preto neobstojí. Ak dcéra žalobcov potrebovala byt ako záloh kvôli svojmu hypotekárnemu úveru, nijako
žalobcovia nevysvetlili, prečo potom dcéra žalobcov uzavrela úverovú zmluvu s bankou a byt
použila ako záloh až 20.8.2003, t.j. de facto po jednom roku. Tento argument žalobcov pre nariadenie
neodkladného oparenia preto neobstojí. Žalobcovia ďalej v bodoch 5. až 8. návrhu vysvetľujú, že ich
dcéra mala v roku 2002 záujem o kúpu garsónky na Y. ulici v Q., z tohto dôvodu požiadala o hypotekárny

úver, a preto došlo k prevodu bytu v prospech dcéry žalobcov. Zároveň ako prílohu návrhu pripojili
fotografiu údajného čestného prehlásenia dcéry žalobcov zo dňa 12.8.2003, že im byt po splatení
hypotekárneho úveru prevedie naspäť. Ak mala dcéra žalobcov záujem o kúpu garsónky v roku 2002,
nevie si žalovaný dosť dobre predstaviť, že by vlastník garsónky na Y. ulici čakal na kúpu až do augusta
2003, kedy dcéra žalobcov podpísala hypotekárnu zmluvu. Tento argument žalobcov je preto ťažko

uveriteľným. Vo vyhlásení zo dňa 12.8.2003 je uvedené, že hypotekárny úver je poskytnutý na kúpu
garsónky na Y. ulici, ale nie pre dcéru žalobcov, ale práveže syna žalobcov, T. R., nar. XX.XX.XXXX, t.j.
brata L. B.ć (vtedy C.), ktorý vyhlásenie mal ako svedok tiež podpísať. Žalobcovia tvrdia v ich návrhu
niečo iné, ako preukazujú nimi predloženým dôkazom. Za takýchto okolností potom tento argument
žalobcov bez náležitého preskúmania pre nariadenie neodkladného oparenia nie je možné aplikovať.

Ak dcéra žalobcov podpísala dňa 28.8.2002 záväzok, že po prevode vlastníckych práv k bytu majú
žalobcovia v byte doživotný nárok užívania, tak je potrebné konštatovať, že tento záväzok bol v rozsahu
100 % dodržaný a dcéra žalobcov ho nijako neporušila. Žalovaný si počas celého svojho života na nič
také nepamätá. Tento argument žalobcov pre nariadenie neodkladného oparenia preto taktiež neobstojí.
Žalovaný upriamuje pozornosť na zjavné zavádzanie súdu žalobcami v bode 12. návrhu. Žalobcovia

tvrdia, že sa im ich dcéra vyhlásením zo dňa 28.8.2002 zaviazala doživotným nárokom užívania bytu
a obviňujú ju z toho, že im nikdy zodpovedajúce vecné bremeno zriadené nebolo. Podľa tvrdenia
žalovaného, táto listina bez akýchkoľvek pochybností žiadnu dohodu o zriadení vecného bremena
neobsahuje (ani do budúcnosti). Okrem toho, dcéra žalobcov nikdy nezamedzovala realizácii nároku
žalobcov na užívanie bytu, nespochybňovala nikdy toto ich právo a žalovaný z vlastného počutia vie, že

imtoboloajpotvrdzované.Rovnakosažalovanýnikdyvočižalobcom,svojimstarýmrodičom,nevyjadril,
že by čo i len pomýšľal nad tým, aby žalobcovia nebývali v byte. Tak, ako to žalobcom záväzne sľúbila
ich dcéra, tak aj žalovaný sa k tomu jej záväzku pridáva a je pripravený ho kedykoľvek potvrdiť. Ďalej sa
žalovaný vyjadril k tvrdeniu žalobcov v bode 19. návrhu, ktorým podľa neho celkom zrejme zavádzajúokresný súd. Uvádzajú, že práve vďaka skutočnosti, že k bytu nemajú zriadené vecné bremeno, a teda,
že je byt bez tiarch, nič potom nebránilo ich dcére byt ďalej scudzovať. Je evidentné, že žalobcovia
sa snažia túto skutočnosť prekrútiť a navodiť dojem, že keby mali zriadené vecné bremeno, to by asi

bránilo ich dcére v scudzovaní bytu. Samozrejme opak je pravdou. Byt je možné scudziť bez ohľadu na
to, či na ňom viazne vecné bremeno alebo nie. A to aj vrátane vecného bremena vo forme doživotného
užívania bytu. Veľmi pozoruhodné je aj tvrdenie žalobcov v bode 20. návrhu, že k uzavretiu darovacej
zmluvy došlo bez vedomia žalobcov. Žalovaný si vôbec nie je vedomý toho, že by táto zmluva bola
uzavretá v tajnosti alebo pred žalobcami zatajovaná. Napriek tomu, že uzavretie darovacej zmluvy

považujú žalobcovia za úkon porušujúci ich dohody s dcérou (ktoré ale žalobcovia nijako hodnoverne
nepreukázali), nikdy žalobcovia nespomenuli žalovanému, že by darovacia zmluva mala byť problém,
nikdy ho neoslovili, aby bola darovacia zmluva zrušená a nikdy sa s ním ani o tom žiadnym negatívnym
spôsobom nerozprávali. Ďalej sa žalovaný vyjadril k tvrdeniu žalobcov v bode 23. návrhu, kde uvádzajú,
že okresný úrad povolil vklad vlastníckeho práva žalovaného k bytu na základe darovacej zmluvy (že
okresnýúradmalzato,žejeprevodvporiadkuaspĺňalvšetkyvyžadovanénáležitosti)atýmtoprevodom

sa podľa žalobcov potvrdili dôvodné obavy žalobcov. V celom návrhu však nie je možné sa dočítať,
o aké dôvodné obavy ide. Ak sa aj žalobcovia obávajú, že z daného bytu budú vyhodení alebo ich
užívanie bude sťažené, tak tieto tvrdenia sa taktiež podľa žalovaného nezakladajú na pravde. Taktiež
tvrdenia v bode 25. návrhu nie sú pravdivé. Žalovaný nikdy nikomu netvrdil, že chce byt predať, že
chce kúpiť inú nehnuteľnosť. Žalovaný to nemá ani v pláne, ani nerobí žiadne kroky k tomu, aby sa

tak stalo. Ak zaslali žalobcovia dcére nejakú výzvu na vrátenie daru, je to ich vzťah a ich záležitosti.
Ale žalovaný iba objektívne konštatuje, že ak je výzva datovaná dňom 20.4.2023, tak nie je možné,
aby žalobcovia tvrdili v bode 35. návrhu, že im dcéra na výzvu nereagovala a „medzičasom“ darovala
byt žalovanému - veď sami žalobcovia v bode 20. návrhu píšu, že darovacia zmluva bola uzavretá
2.2.2023, čiže viac ako 2,5 mesiaca predtým ich výzvou, kedy nič nenasvedčovalo tomu, že s prevodom

bytu na žalovaného majú nejaký problém. Je zrejmé, že najprv bola darovacia zmluva a až po vyše
2 mesiacoch napísali žalobcovia výzvu, preto aj v tomto smere argumentácia žalobcov je nelogická a
nepravdivá. Ďalej v podanom odvolaní žalovaný uvádza, že nastal omyl okresného súdu o existencii
ďalšej plomby na liste vlastníctve, na ktorý okresný súd naviedli sčasti žalobcovia v bode 45. návrhu,
keď tvrdili, že existuje hrozba ďalšieho scudzovania bytu žalovaným a zatajili súdu, že dcéra žalobcov

ani žalovaný nemajú nič spoločné s konaním V-8426/2023, táto plomba na liste vlastníctve č. XXXX
pochádza z právnych úkonov žalobcov a nie od dcéry žalobcov ani od žalovaného. Okresný súd mal
podľa žalovaného zistiť skutočný stav plomby na liste vlastníctva č. XXXX (V-XXXX/XXXX). Potvrdenie
z Okresného úradu Bratislava si žalovaný vyžiada, aby sa preukázalo, na základe ďalších prostriedkov
procesnej obrany, že okresným súdom zistený skutkový stav neobstojí. Toto si mohol koniec koncov

preveriť aj sám okresný súd pred vydaním neodkladného opatrenia. Žalovaný je ďalej presvedčený,
že okresný súd potom rozhodol podľa nesprávneho právneho posúdenia veci, keď bol presvedčený,
že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a pritom podľa žalovaného splnené
nie sú - najmä žalobcovia nijako neosvedčili záujem a ani len akúkoľvek snahu žalovaného previesť /
predať byt. V bode 14. uznesenia okresný súd konštatuje, že vlastníctvo bytu pani L. B.ć bolo minimálne

sporné, pretože nereagovala na výzvu žalobcov na vrátenie bytu a previedla vlastníctvo na žalovaného.
Ak teda je sporné jej vlastníctvo bytu po doručení výzvy žalobcov, rovnako je podľa okresného súdu
potom nevyhnutne sporná aj platnosť prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Okresný súd pritom
dal do nesprávnej časovej línie jednotlivé úkony. Ak by sa aj pripustilo, že výzva na vrátenie by mohla
byť opodstatnená, tak jednoznačne k jej vypracovaniu (a odoslaniu dcére žalobcov) došlo po vyše dvoch

mesiacoch po podpise darovacej zmluvy medzi dcérou žalobcov a žalovaným. To vyplýva priamo z
návrhu, ale súd túto objektívnu skutočnosť celkom prehliadol a nesprávne vyložil a posúdil. V čase
podpisu darovacej zmluvy nebola žiadna pochybnosť o vlastníctve bytu a dcéra žalobcov nemala ani
tušenia, že žalobcovia sa budú chcieť domáhať vrátenia bytu. Striktne vzaté potom nemôže byť ani
pochybnosť o platnosti darovacej zmluvy.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhujú napadnuté uznesenie ako správne
potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V podanom vyjadrení uviedli,
že žalovaný v úvode odvolania prezentuje, že celá prejednávaná vec sa ho netýka a nič o nej vlastne
nevie. S týmto žalobcovia nesúhlasia a majú za to, že žalovaný si bol vedomý pomerov, za akých

nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti, a z toho dôvodu sa ho prejednávaná právna vec týka v celom
rozsahu. Tvrdenia žalovaného ohľadom prevodu nehnuteľností v roku 2002 sú nedôvodné. Skutočnosť,
že žalovaný odvodzuje svoje tvrdenie, že zmluvné strany dobre vedeli, čo chcú svojimi úkonmi docieliť,
od skutočnosti, že právne úkony boli uzatvorené dva po sebe nasledujúce dni je absolútne nesúvisiace.Je potrebné opätovne pripomenúť, že prevod nehnuteľností dňa 28.8.2022 na dcéru žalobcov bol
vykonaný na základe výslovnej žiadosti dcéry. Práve dcéra žalobcov bola v uvedených rokoch zjavne
v ťažkej životnej situácii. Argument žalovaného, že uvedený prevod nebol nevyhnutný a nehnuteľnosti

mohliposkytnúťdozálohuajžalobcoviajetaktiežirelevantný.Žalobcoviaakolaiciouvedenejmožnostiv
danomčasenemalivedomosť.Vgarsónkenáslednepojejkúpebývalaprávedcéražalobcovažalovaný,
nie syn žalobcov, T. R.. Zároveň z čestného prehlásenia L. C. zo dňa 12.8.2003 vyplýva, okrem iného
aj skutočnosť, že po vyplatení hypotekárneho úveru vykoná prevod vlastníckych práv k bytu späť na
svojich rodičov. V prípade predčasného splatenia hypotekárneho úveru a kúpy novej nehnuteľnosti,

táto bude vlastníctvom jej rodičov a jej syna. Po smrti jej rodičov bude ich vlastnícky podiel k bytu
prevedený na jej syna. Uvedené potvrdzuje tvrdenia žalobcov, že na základe výslovnej žiadosti L. B.ć sa
žalobcovia s ňou dohodli, že prevedú byt na svoju dcéru, za účelom splnenia podmienok na schválenie
hypotekárneho úveru, o ktorý požiadala a zároveň, že dcéra žalobcov po vyplatení hypotekárneho
úveru prevedie nehnuteľnosti späť na žalobcov. Zároveň sú v danom čestnom prehlásení obsiahnuté
aj iné záväzky dcéry žalobcov. Ďalej v podanom vyjadrení žalobcovia uvádzajú, že v určitom časovom

období (od roku 2013 do roku 2023) poukazovali pravidelne každý mesiac sumu prislúchajúcu splátke
hypotekárneho úveru ich dcéry na jej bankový účet z obavy o výkon záložného práva hypotekárnou
bankou, v prípade nesplácania poskytnutého úveru ich dcérou. Vzhľadom na ďalšiu argumentáciu
žalovaného v podanom odvolaní, že aj tento súhlasí s tým, aby žalobcovia mohli doživotne byt užívať a
zaväzujesatorešpektovať,žalobcoviauvádzajú,žežalovanémutedaničnebránizriadiťvecnébremeno

v prospech žalobcov, nakoľko žalovaný je momentálne výlučným vlastníkom bytu a nakoľko mu je dobre
známa skutočnosť z návrhu, že žalobcovia sú už starší ľudia a majú dôvodnú obavu o strechu nad
hlavou. Zároveň poukazujú na to, že takúto obavu nemali až do momentu, keď sa dozvedeli, že ich
dcéra previedla bez ich vedomia byt, ktorý dlhodobo užívajú, na žalovaného, napriek tomu, že dohoda
medzi nimi znela úplne inak. Žalobcom doteraz nie je známy dôvod prevodu bytu z dcéry žalobcov na

žalovaného. Ďalej uvádzajú, že fakt, že vecné bremeno na nehnuteľnosti v prospech žalobcov zriadené
nie je, však žiadnym spôsobom neobmedzuje, prípadne neznevýhodňuje postavenie žalovaného pri
potencionálnom prevode bytu. Ak by žalobcovia zriadené vecné bremeno mali, obmedzilo by to zároveň
aj každého ďalšieho potencionálneho záujemcu o kúpu bytu. Žalovaný však aj v tomto prípade berie
uvedené na ľahkú váhu a má za to, že vyhlásenia o doživotnom práve užívania bytu žalobcami budú

v danom prípade podľa jeho názoru postačovať. Zároveň považovali za potrebné dať opätovne do
pozornosti, že zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 28.8.2002 uzatvorená medzi žalobcami a ich
dcéroubolanazákladevýslovnejžiadostidcéryžalobcovkoncipovanáakoodplatnáabolavnejuvedená
kúpna cena vo výške 180.000,- Sk. Považujú za preukázané, že zmluva o prevode bola simulovaným
právnym úkonom, ktorým mal byť zastretý iný právny úkon, a to darovacia zmluva, čo je zrejmé nie

len zo skutočnosti, že kúpna cena nebola zo strany dcéry žalobcov nikdy zaplatená, ale najmä z vôle
žalobcov a výslovnej požiadavky dcéry žalobcov vyjadrenej opakovane pri uzatváraní zmluvy o prevode.
Ouvedenomsažalovanývodvolanínezmieňujeaanikuvedenémunezaujímažiadnyargument.Pričom
nakoľko sa dcéra žalobcov správa spôsobom, ktorým hrubo porušuje dobré mravy voči žalobcom, ako
svojím rodičom, žalobcovia písomnosťou zo dňa 20.4.2023 označenou ako „Výzva na vrátenie daru“

vyzvali L. B.ć na vrátenie daru späť do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia majú za to, že dostatočne
preukázali nevyhnutnosť úpravy pomerov neodkladným opatrením.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §

378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnostíhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude

ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i
dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. V danom prípade je potrebné

vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak
sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no

je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

10. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie

o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť
upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.j.

z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať
opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo
neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že
z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia

má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich
navrhované neodkladné opatrenie.

11. Neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a

pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné
situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť
okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu
zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má
svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho

navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný
právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné
opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy,
prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať okonečnúsúdnuochranu.Pojem„potrebabezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“jepotrebné
interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len
ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej

strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený skutkový stav,
pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného
opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila
nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje
všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd
sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť)
bezodkladnejúpravypomerov,pričomtietomusiabyťtakéhocharakteru,žeakbykbezodkladnejúprave
pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný

len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. V prípade nárokov týkajúcich sa
plnenia (spravidla peňažného) je relevantným dôvodom i dôvodná obava (t.j. obava, ktorá vyplýva
z objektívne existujúcich okolností a ktorá je objektívne preukázateľná), že by eventuálna exekúcia
bola ohrozená. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného v rámci sporového
konania je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných

obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom,
aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje.
Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom
podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v
nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva na ochranu

rodinného a súkromného života (článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je
vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených
základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

13. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ osvedčili

predpoklady naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami tým, že nielen tvrdili, ale aj osvedčili
dôkaznými prostriedkami pripojenými k návrhu podstatné skutkové okolnosti nevyhnutné na jeho
nariadenie. Z pripojených listinných dôkazov považuje odvolací súd za osvedčené, že medzi žalobcami,
ktorí boli prechádzajúcimi vlastníkmi bytu, a ich dcérou L. B.ć bola uzavretá určitá dohoda, ktorá
mala umožniť menovanej získať hypotekárny úver, ktorý bolo potrebné zabezpečiť záložným právom

k nehnuteľnosti, pričom za účelom zabezpečenia bytových potrieb žalobcov malo byť v ich prospech
zriadené vecné bremeno doživotného bezplatného užívania bytu a po naplnení účelu prevodu bytu na
L. B.ć (splatení hypotekárneho úveru), malo byť vlastnícke právo k bytu prevedené späť na žalobcov. K
naplneniu tejto dohody došlo iba sčasti, keď žalobcovia zmluvou zo dňa 28.8.2002 previedli vlastnícke
právo k bytu na L. B.ć. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadené nebolo, ani k spätnému

prevodu bytu z L. B.ć na žalobcov nedošlo. Naopak byt bol L. B.ć prevedený na žalovaného, ktorý
je jej synom. Žalobcovia v zásade nespochybnili platnosť prevodu vlastníckeho práva zmluvou zo
dňa 28.8.2002 na L. B.ć, iba tvrdili, že predmetná kúpna zmluva bola simulovaným (teda neplatným)
právnym úkonom, ktorým sa mala zakryť darovacia zmluva (ako platný právny úkon). Práve na základe
skutočnosti, že malo ísť o darovaciu zmluvu, vyzvali žalobcovia L. B.ć na vrátenie daru, a to s poukazom

na jej vyššie uvedené správanie, ktoré považovali za rozporné s dobrými mravmi. L. B.ć na výzvu na
vrátenie daru nereagovala a previedla vlastnícke právo na žalovaného. Z daných tvrdení je možné podľa
odvolacieho súdu mať za osvedčené to, že vlastnícke právo L. B.ć bolo prinajmenšom sporné a rovnako
je potom nevyhnutne sporná aj platnosť prevodu vlastníckeho práva z L. B.ć na žalovaného. Podrobne
sa potom bude nutné danými otázkami zaoberať v konaní vo veci samej.

14. Taktiež zhodne so záverom súdu prvej inštancie má odvolací súd za preukázané, že žalobcovia
osvedčili aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola na
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U., vyznačená pri predmetnom byte plomba na základe
V-XXXX/XXXX (Darovacia zmluva), z čoho možno vyvodzovať, že žalovaný mienil previesť vlastnícke

právo k bytu na inú osobu, resp. ďalej s bytom nakladať. I. by tak o ďalší prevod vlastníckeho
práva, ktorého platnosť by bola sporná. Je preto nevyhnutné upraviť pomery strán sporu a zamedziť
prípadným ďalším prevodom bytu až dovtedy, kým bude odstránená spornosť vzájomných vzťahov
medzi žalobcami, L. B.ć a žalovaným. V čase rozhodovania odvolacieho súdu, už uvedená plombana liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U., vyznačená nie je. Na danom liste vlastníctva je
vyznačený titul nadobudnutia: Darovacia zmluva V - XXXX/XXXX zo dňa 4.5.2023 a v časti poznámky sú
uvedené skutočnosti, že na Okresnom súde Bratislava V je podaný návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia sp.zn. 70C/36/2023 na byt č. XXX, XX.p., D. 1, P-XXX/XXXX; uznesenie okresného súdu
Bratislava V, sp.zn. 70C/36/2023-50 zo dňa 12.5.2023, neodkladné opatrenie, povinnosť zdržať sa
nakladania s nehnuteľnosťou byt č. XXX, XX.p., D. 1, P-XXX/XXXX; na Okresnej prokuratúre
Bratislava V je pod sp.zn. Pd 66/23/1105 vedené konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu
OkresnéhoúraduBratislavaopovolenívlastníckehoprávaV-XXXX/XXzodňa4.5.2023,P-XXXX/XXXX.

Aj na základe uvedeného je možné skonštatovať preukázanie naliehavosti nariadenia neodkladného
opatrenia žalobcami. Spornosť prevodu vlastníckeho práva vyplýva jednak z predchádzajúceho
vyznačenia plomby na základe V-XXXX/XXXX (Darovacia zmluva), o ktorej žalovaný v podanom
odvolaní tvrdí, že táto plomba pochádza z právnych úkonov žalobcov a nie od dcéry žalobcov ani od
žalovaného. V danom prípade nie je potom jasné, prečo ak existovala plomba, t.j. daná nehnuteľnosť
bola zaťažená právnou skutočnosťou, došlo aj napriek k uvedenému k prevodu vlastníckeho práva

k predmetnému bytu z L. B.ć na žalovaného. Taktiež spornosť prevodu vlastníckeho práva možno
vyvodiť aj z poznámky na liste vlastníctva, že na Okresnej prokuratúre Bratislava V je pod sp.zn. Pd
66/23/1105 vedené konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava o
povolení vlastníckeho práva V-XXXX/XX zo dňa 4.5.2023, P-XXXX/XXXX. Avšak skúmanie daných
skutočností už prislúcha konajúcemu súdu vo veci samej.

15. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môžu byť žalobcovia
v konaní vo veci samej úspešní, no i napriek tomu dospel k záveru, že predmetný návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia je skutkovo dôvodný a právne opodstatnený, a to z dôvodu, že
navrhované neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobcovia môžu, ale i

nemusia byť úspešní), vyriešil medzi pôvodnými účastníkmi konania, a aby nebol realizovaný eventuálny
prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby, alebo
aby nedošlo k inému faktickému alebo právnemu zaťaženiu predmetných nehnuteľností. Ak by takáto
okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcov
v konaní vo veci samej. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny

dôvod na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.

16. Odvolací súd taktiež prihliadal aj na skutočnosť, že žalobcovia majú v predmetnom byte bydlisko, čo
možno mať za osvedčené ich tvrdeniami spolu so skutočnosťou, že v byte majú evidovaný trvalý pobyt,
ako aj na ich vyšší vek.

17. Na druhej strane nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikla žalovanému žiadna zásadná
ujma, pretože jeho súčasný právny i faktický vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nariadeným
neodkladným opatrením nezmenil. Nariadené neodkladné opatrenie v danej veci dáva žalobcom
garanciu, že v priebehu konania vo veci samej nedôjde k scudzeniu predmetných nehnuteľností,
prípadne k ich faktickému alebo právnemu zaťaženiu.

18. Odvolací súd považuje za neopodstatnené a účelové námietky žalovaného v odvolaní, podľa
ktorých žalobcovia v návrhu neuvádzajú podstatné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a
nepreukázali tak ich dôvodnú obavu. Odvolací súd poukazuje na to, že na nariadenie neodkladného
opatrenia v danom prípade boli na základe vyššie uvedeného v dostatočnom rozsahu preukázané

skutočnosti, ktoré v tomto prípade vyplývajú z listín, ktoré sú obsahom spisu, ktorých neosvedčenie
napokon ani žalovaný v podanom odvolaní riadne nepoprel. Najmä však žalovaný nepredložil v tomto
smere žiadne dôkazy, ktoré by mohli spochybniť pravdivosť tvrdení žalobcov, prípadne preukázať iné
skutočnosti,ktorébymohlimaťvýznamprerozhodnutieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci boli splnené všetky zákonom
stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p.,
a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

20. Neodkladné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených, či porušených

práv strán sporu, ktorý má dočasný charakter a je možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania
vo veci samej, ako i pre dobu od podania žaloby vo veci samej až do právoplatného skončenia veci
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. novembra 2005, sp.zn. 2 M Cdo 5/2005). Konanieo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je samostatným konaním, ktoré je upravené v Civilnom
sporovom poriadku (§ 324 a nasl. C.s.p.).

21. Vzhľadom na uvedené, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalobcom
priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).