Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-16Csp/121/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122312174
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:6122312174.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného:
KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 648 892 proti žalovanej: T. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. V. XX, XXX XX X., o zaplatenie 632,86 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 331,91 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 47,99 EUR od 21.01.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 47,99 EUR od 19.02.2020
do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 47,99 EUR od 19.03.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 47,99

EUR od 21.04.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 47,98 EUR od 19.05.2020 do zaplatenia, 5%
ročne zo sumy 47,98 EUR od 19.06.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 43,99 EUR od 21.07.2020
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 632,86 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.11.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 na
žalobcu. Postupca uzavrel so žalovanou zmluvu, na základe ktorej žalovanej aktivoval program služieb.
Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu služieb a dodržiavať zmluvné podmienky.
Žalovanej boli vystavené faktúry na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v celkovej výške 379,65 EUR

a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 253,21 EUR. Žalovaná fakturované sumy neuhradila. Zmluvná
pokuta bola vypočítaná na základe nasledovného vzorca: Zmluvná pokuta = základ ZP - (počet dní
uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP).

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd prejednal spor v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju

neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní, pričom súhlasil s tým, aby súd rozhodol o žalobe
v ich neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila ani z dôležitých dôvodov nepožiadala o
odročenie pojednávania.5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: faktúry za služby a zmluvnú pokutu vystavené
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., odstúpenie od zmluvy zo dňa 19.02.2021, oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.01.2022, súhlas so zaradením elektronického zariadenia do poistenia zo

dňa 22.07.2019, 3x upomienky, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.07.2019 a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaná a spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavreli
dňa 22.07.2019 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Dodávateľ sa zaviazal poskytnúť žalovanej

elektronické komunikačné služby vo forme programu ÁNO XL a žalovaná sa zaviazala za poskytnuté
služby s dobou viazanosti 24 mesiacov (tabuľka č. 1 dodatku) platiť riadne a včas cenu služieb
špecifikovaných v zmluve o poskytovaní verejných služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade
so zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických služieb a platným
cenníkom služieb.

7. Žalovaná vyjadrila súhlas, aby ju spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zaradila medzi poistené osoby
s poistením elektronických zariadení zakúpených od Slovak Telekom, a.s. podľa poistnej zmluvy
skupinového poistenia elektronických zariadení uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. a Generali
Poisťovňa, a.s. Predmetom poistenia bolo zariadenie Samsung Galaxy A50 s mesačnou splátkou
poplatku za zaradenie do poistenia vo výške 3,99 EUR.

8. Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) vystavil žalovanej faktúry za poskytnuté služby, z
ktorých si uplatňoval zaplatenie ceny služieb vo výške 379,65 EUR a zmluvnú pokutu vo výške 253,21
EUR.

9. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca listom zo dňa 12.01.2022 oznámila žalovanej, že
pohľadávku vo výške 632,86 EUR postúpila žalobcovi.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť

potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,

ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 44 ods. 15 zákona č. 351/2011 Z.z., odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb
zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je
doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky

odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.15. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

16. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa § 794 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej

osoby. Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve
v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení
práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.

19. Podľa § 50 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej

osoby. Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy
oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s
kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto
prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

20. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd má za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol právny vzťah
na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú
v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná nesplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas,
dostala sa do omeškania v deň nasledujúci po dni splatnosti vystavených faktúr za poskytnuté služby.
Pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená žalobcovi na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok. Žalobca sa domáhal zaplatenia ceny poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr
v celkovej výške 379,65 EUR. Z takto vymedzeného nároku súd považoval za nedôvodné čiastkové

nároky na zaplatenie sumy 18,90 EUR (faktúra č. 8252337088), 4,99 EUR (faktúra č. 8254590094),
18,90 EUR (faktúra č. 8256856890) a 4,99 EUR (faktúra č. 8250544830), ktoré mali predstavovať
náklady vymáhania. Uplatňovaná náhrada za náklady vymáhania je nepreukázaná, nie je zrejmé, z čoho
jednotlivé sumy pozostávajú. Ide o paušálne poplatky nevyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní verejných
služieb. Nebolo preukázané, že by išlo o skutočné náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Súd je

názoru, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to najmä v spotrebiteľskej zmluve, nemôžu byť
paušalizované takým spôsobom, aby v neprimeranej miere zvyšovali príjem dodávateľa. Z uvedeného
dôvodu súd vyhodnotil nárok na náhradu nákladov vymáhania ako nedôvodný, a preto v tejto časti
žalobu zamietol.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný v
časti 331,91 EUR, ktorá predstavuje cenu poskytnutých služieb a ceny poistného. Táto suma pozostáva
z čiastkových nárokov - 47,99 EUR (faktúra č. 8252337088), 47,99 EUR (faktúra č. 8254590094), 43,99
EUR (faktúra č. 8263441352), 47,98 EUR (faktúra č. 8259136396), 47,99 EUR (8256856890), 47,98EUR (8261544530) a 47,99 EUR (faktúra č. 8250544830). Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok
v časti 331,91 EUR, ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť žalovanej zaplatiť cenu
služieb vyplýva priamo z § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona. Súčasťou priznanej sumy bolo aj

poistné za poistenie elektronického zariadenia. Poistná zmluva skupinového poistenia elektronických
zariadení bola uzavretá medzi Slovak Telekom, a.s. a Generali Poisťovňa, a.s. Osoba, v prospech
ktorej je zmluva uzavretá, sa stáva subjektom tejto zmluvy okamihom, kedy so zmluvou prejaví súhlas.
Žalovaná prejavila súhlas s poistnou zmluvou prostredníctvom súhlasu so zaradením elektronického
zariadenia do poistenia zo dňa 22.07.2019, t.j. od tohto dňa sa žalovaná stala oprávnenou osobou z

poistnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené bol dôvodný aj nárok na mesačné splátky poistného.

24. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2
OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V čase vzniku omeškania so zaplatením ceny poskytnutých
služieb predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,00%. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých

faktúr. V časti uplatnených úrokov z omeškania vzťahujúcich sa k nepriznaným nákladom vymáhania
súd žalobu zamietol.

25. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v sume 253,21 EUR. V žalobe uviedol vzorec,
podľa ktorého dospel ku konečnej výške zmluvnej pokuty (Zmluvná pokuta = základ ZP - (počet dní

uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP)). Žalobca však v rámci opisu
rozhodujúcich skutočností neuviedol, aký bol základ zmluvnej pokuty, počet dní uplynutých z doby
viazanosti ani ďalšie relevantné údaje potrebné pre určenie konečnej výšky zmluvnej pokuty. Opis
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na priložené dôkazy. Jednou zo zásad, na ktorej
je budovaný civilný spor, je zásada kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových

strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na
preukázanie svojich tvrdení. V zmysle bodu 6 zmluvy o poskytovaní verejných služieb mal podniku
vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia záväzku viazanosti účastníkom.
Podľa bodu 5 zmluvy bolo porušením záväzku viazanosti: a) ukončenie využívania služieb podniku pred
uplynutím doby viazanosti v dôsledku ukončenia zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, b) ukončenie

využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku prenosu telefónneho čísla k
inému podniku, c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom počas doby viazanosti do 45
dní po splatnosti, v dôsledku ktorého dôjde k prerušeniu poskytovania služieb podľa všeobecných
podmienok. Žalobca v žalobe neuviedol, akým konaním sa mala žalovaná dopustiť porušenia záväzku
viazanosti. Odhliadnuc od toho, že opis rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

priložené dôkazy, samotný údaj o počte dní uplynutých z doby viazanosti nebolo možné zistiť ani z
predložených listinných dôkazov. V spise sa nachádza odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 19.02.2021, podľa ktorého spoločnosť Slovak Telekom, a.s. odstúpila od zmluvy ku
dňu 01.03.2019. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený

neskorší deň. Žalobca neuviedol ani nepreukázal, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanej,
a teda kedy odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinky. Nie je tak možné určiť, ako dlho skutočne trval
zmluvný vzťah medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovanou. Hoci v spotrebiteľských sporoch platí, že súd
môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a
takýto dôkaz obstará alebo zabezpečí aj bez návrhu, toto ustanovenie je potrebné vykladať v prospech

spotrebiteľa ako slabšej strany. Pokiaľ súd v časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobe nevyhovel, toto
rozhodnutie bolo v prospech žalovanej, a preto nebol daný zákonný dôvod pre postup súdu, kedy by
vyzvalžalobcu,ktorýjeobchodnouspoločnosťouzaoberajúcousavymáhanímpohľadávokpostúpených
od dodávateľov služieb, a teda sa naňho v oblasti jeho činnosti kladú zvýšené nároky aj na znalosť
právnej úpravy, na predloženie ďalších dôkazov, ktorými by mohol preukázať dôvodnosť uplatneného

nároku. Vzhľadom na to, že žalobca vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty neuniesol
bremeno tvrdenia, súd v tejto časti vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú.

26. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, zmluvná pokuta nebola medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou individuálne dojednaná. Ustanovenie o zmluvnej pokute bolo súčasťou formulárovej zmluvy,

ktorú právny predchodca žalobcu paušálne využíval pre vopred neurčený počet spotrebiteľov. Žalovaná
mala možnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako celok bez individuálneho vyjednania
zmluvných podmienok. Pre prípad porušenia záväzku viazanosti tým, že spotrebiteľ nezaplatí cenu
za poskytnuté služby počas doby viazanosti do 45 dní po splatnosti, ustanovenie o zmluvnej pokutenezohľadňuje výšku dlhu spotrebiteľa, s ktorým je v omeškaní. Zmluvnú pokutu v rovnakej výške by
spotrebiteľ musel zaplatiť bez ohľadu na výšku dlžnej sumy, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania,
keďže vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty zohľadňuje len počet dní viazanosti a počet dní zostávajúcich

do konca viazanosti. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody. V takom prípade je
nevyhnutné zohľadniť výšku sumy, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní. Pokiaľ je spotrebiteľ v omeškaní
so zaplatením zanedbateľnej sumy, nemôže to mať pre dodávateľa služby taký nepriaznivý následok ako
omeškanie v oveľa vyššom rozsahu. Uvedené skutočnosti dojednanie o zmluvnej pokute nezohľadňuje.
Na neprimeranosť sankcie tak nemá vplyv ani skutočnosť, že výška pokuty klesá v závislosti od počtu

dní uplynutých z doby viazanosti. Omeškaním s platením peňažných záväzkov totiž nedochádza k
automatickému zániku zmluvy a veriteľ je aj naďalej oprávnený požadovať od dlžníka splnenie jeho
záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti,
prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným spôsobom. Charakter porušenia povinnosti
a závažnosť porušenej povinnosti v tomto prípade odôvodňuje prijatie záveru, že dohodnutá sankcia je
zjavneneprimeranáauvedenázmluvnápodmienkajepotomobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľa.

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie 331,91 EUR s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania,
a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti (náklady za vymáhanie a zmluvná pokuta) súd
vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto vo zvyšku žalobu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie
331,91 EUR (52%) a neúspešný bol v časti o zaplatenie 300,95 EUR (48%). Keďže úspech strán sporu
bol približne rovnaký, súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.