Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120234684
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6120234684.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina 010 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX B. D., o zaplatenie 6 687,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12Csp/24/2020-546 zo dňa 14. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že

žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania
v rozsahu 100 %. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na § 2 písm. g), § 7 ods. 1, 2, §
11 ods. 2, § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V dôvodoch rozhodnutia uviedol,
že žalobca žalobou zo dňa 10.02.2020 podanou na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho

konania žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú žalobcovi zaplatiť sumu 6 687,26 eura,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 509,59 eur od 24.01.2020 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.11.2015 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu
č. 0000000000263154 (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 9 600 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných
anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná žalovaná splatiť do 20.11.2024.
Žalobca, ďalej uviedol, že banka si s odbornou starostlivosťou preverila žalovanú ako žiadateľku o

úver pred jeho poskytnutím, s ohľadom na jej schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona
spotrebiteľskýchúveroch.Povyčerpaníposkytnutéhoúveružalovanáporušilasvojezmluvnépovinnosti,
t. j. prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca na základe výzvy na predčasné
splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 23.01.2020 v zmysle § 565 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

2. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania a preskúmanie úveru ohľadne jeho možnej bezúročnosti

a bezpoplatkovosti mal s poukazom na stanovisko NBS preukázané, že údaj RPMN v uvedenej úverovej
zmluve i v prípade, že by bol vyhodnotený ako nesprávny, nebol uvedený v neprospech spotrebiteľa,
a tak s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy súd nemohol konštatovať, že predmetný poskytnutý úver sa považuje za bezúročnýa bez poplatkov. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal v zmysle pokynov odvolacieho súdu (bod 22
uznesenia Krajského súdu) tým, či žalobca ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a posúdil, či porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona

o spotrebiteľských úveroch. je nutné hodnotiť ako hrubé porušenie s následkom, že poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Doplnením dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že
veriteľ si jednoznačne pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesplnil svoju povinnosť posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1, 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských

úveroch., a preto podľa § 11 ods. 2 druhá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 11 ods. 2 veta tretia Zákona o spotrebiteľských úveroch, za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia
do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácať úver. Z
dokladov,ktorépredložilžalobcasúdvyhodnotil,žežalobcanekonalsodbornoustarostlivosťou,nakoľko

podľa názoru súdu doklady, ktoré predložil žalobca a z ktorých vychádzal, že overil bonitu žalovanej,
t. j. jej schopnosť splácať úver považuje súd za nedostatočné, nakoľko z uvedeného vôbec nevyplýva,
ako boli overené príjmy žalovanej, nakoľko výpis z jej účtu považuje súd za nedostatočný, ďalej výdavky
žalovanej, berúc do úvahy aj skutočnosť, že žalovaná mala vyživovaciu povinnosť a splácala ďalšie
úvery, pričom vôbec bonita žalovanej vyhodnotená nebola. Splnenie povinnosti veriteľa (banky) posúdiť

s odbornou starostlivosťou spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je imanentnou súčasťou požiadavky
obozretného poskytovania v spotrebiteľských úveroch. Právny rámec v tejto oblasti predstavuje okrem
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov opatrenie NBS č. 10/2017 zo dňa
14.11.2017 v znení opatrenia NBS č. 6/2018 z 29.05.2018, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Je zrejmé, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
uvedené normy neboli účinné, avšak súd poukázal na to, že už v čase uzatvorenia zmluvy tieto opatrenia
vo veľkej miere vychádzajú z odporúčaní, ktoré NBS vydala už v roku 2014, t. j. pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. S poukazom na vykonané
a doplnené dokazovanie, keďže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je

oprávnený v zmysle § 11 ods. 2 vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru
a z tohto dôvodu súd vyhodnotil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru za neplatné v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom toho, že nedošlo k zosplatneniu pohľadávky, či už z
vôle veriteľa alebo ako dôsledok nesplnenia zákonných/zmluvných náležitostí zosplatnenia pohľadávky,
žalobca (veriteľ) bol oprávnený od dlžníka požadovať iba sumu jednotlivých splátok, ktoré sa stávajú

splatnými podľa zmluvy. Ak však veriteľ uplatňuje na súde v spotrebiteľskom spore dlžnú sumu titulom
zosplatnenia (ktorá je aj tak vyčíslená) a následne by (v dôsledku zistenia, že na zosplatnenie nebol
splnený zákonný predpoklad), uplatňoval túto sumu (alebo jej časť) titulom jednotlivých splátok, išlo by
podľa názoru súdu o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré možno považovať v zmysle §
140 ods. 2 CSP za zmenu žaloby a podľa § 294 CSP sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch,

v ktorých je žalovaná spotrebiteľom, nepripúšťa. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že nedošlo k
platnému zosplatneniu úveru a úver je bezúročný a bez poplatkov a žaloba tak bola podaná predčasne,
nakoľko nedošlo, ako už bolo uvedené, k platnému zosplatneniu. S poukazom na doplnené dokazovanie
prvoinštančný súd žalobu zamietol ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd prvej inštancie v

zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, o ktorej
výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal, aby

odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a
vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania a aj náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. Odvolanie podal, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Podľa názoru súdu žalobca nekonal
s odbornou starostlivosťou, nakoľko podľa názoru súdu doklady, ktoré predložil žalobca a z ktorých
vychádzal, že overil bonitu žalovanej, t. j. jej schopnosť splácať úver považuje súd za nedostatočné,
nakoľko z uvedeného vôbec nevyplýva, ako boli overené príjmy žalovanej, nakoľko výpis z jej účtupovažuje súd za nedostatočný, ďalej výdavky žalovanej, berúc do úvahy aj skutočnosť, že žalovaná
mala vyživovaciu povinnosť a splácala ďalšie úvery, pričom vôbec bonita žalovanej vyhodnotená nebola.
Žalobca uviedol, že zo samotného ustanovenia § 7 je zrejmé, že posudzovanie schopnosti dlžníka

splácať úver nie je exaktne určené, neexistuje všeobecný vzorec, podľa ktorého sa dá vypočítať.
Samotné ustanovenie bližšie špecifikuje len hrubé porušenie povinnosti skúmať schopnosť splácať
úver. Je potrebné skúmať, či veriteľ porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 zákona, pričom v
danom prípade nemusí ísť o hrubé porušenie. V odseku 9. odôvodnenia súd vyhlásil poskytnutý úver za
bezúročný a bezpoplatkový a vyslovil názor, že žalobca nemá právo požadovať jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru, nakoľko žalobca nedostatočne posúdil schopnosť žalovaného splácať úver.
Žalobca má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, pretože zákon o spotrebiteľských úveroch v
ust. § 11 ods. 2 v znení stanovuje, že: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. V
zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského

úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Banka má za to, že povinnosti v
zmysle § 7 ods. 1 splnila. Žalobca posúdil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver dopytom
do SRBI (report zo Spoločného registra bankových informácií - Výsledkom tohto dopytu je výstup z
úverového registra vo forme listiny označenej ako CREDIT REPORT – ANALYTIC) - z reportu vyplýva,
že k dátumu podania žiadosti o úver nebola žalovaná v omeškaní so splácaním žiadneho záväzku

evidovaného v SRBI, nemala teda žiadnu omeškanú splátku, dodržiavala platobnú disciplínu a všetky
svoje záväzky plnila riadne a včas. Z predmetnej listiny zároveň vyplýva, že žalobca riadne vykonal
dopyt do úverového registra, čím si splnil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 11 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Schopnosť žalovanej splácať
spotrebiteľskýúvertiežposudzovalnazákladeprehľadukreditnýchadebetnýchobratovnabežnomúčte

žalovanej, nakoľko pre ňu banka dlhodobo viedla bežný účet, na základe čoho bola schopná s odbornou
starostlivosťou posúdiť jej bonitu, na základe čoho bol žalovanej predschválený limit na poskytnutie
spotrebného úveru. Žalobca predložil v konaní výpisy z osobného účtu žalovanej za posledný rok
pred uzavretím zmluvy, na ktorých je vidieť jednotlivé platobné operácie žalovanej a teda pravidelné
mesačné kreditné operácie vykonávané v prospech účtu žalovanej - príjmy a platby prichádzajúce

na účet žalovanej. Ako už žalobca uviedol vyššie, na základe posúdenia kreditných obratov na účte,
ktoré predstavovali reálne platby v prospech účtu žalovanej, bol žalovanej predschválený limit úveru.
V záverečnej časti odvolania poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. 11Co/7/2018 – 99
zo dňa 22.03.2018, uznesenie Krajského súdu Trenčín č. 5Co/3/2019 zo dňa 26.06.2019, uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/391/2019 zo dňa 16.11.2020, rozhodnutie Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/35/2020 zo dňa 28.4.2021, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
17CoCsp/9/2021 zo dňa 13.05.2021, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 9CoCsp/49/2021
zo dňa 28.10.2021, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 7CoCsp/36/2020 zo dňa 27.1.2022,
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp/21/2022 zo dňa 10.5.2022, rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3CoCsp/74/2021 zo dňa 31.05.2022, rozhodnutie Krajského súdu

v Košiciach sp.zn. 9CoCsp/53/2021 zo dňa 15.06.2022, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
11CoCsp/38/2021 zo dňa 31.5.2022, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11CoCsp/2/2022
zo dňa 26.7.2022, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoCsp/36/2021 zo dňa 15.11.2022,
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/35/2023 zo dňa 23.3.2023, uznesenie Krajského
súduvPrešovesp.zn.9CoCsp/3/2023zodňa13.4.2023,rozhodnutieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.

11CoCsp/29/2022 zo dňa 10.5.2023, rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp.zn. 7Csp/46/2020 zo dňa
20.8.2021, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15CoCsp/14/2022 zo dňa 25.05.2022.

4. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6 687,26
eura spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 18.11.2015 uzatvoril so žalovanou
úverovú zmluvu č. 0000000000263154 na základe, ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 9 600 eur s dohodnutou splatnosťou dňa 20.11.2024. Žalovaná prestala uhrádzať
jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol

o predčasnej splatnosti úveru dňa 23.01.2020. Žalovaná pohľadávka vo výške 6 687,26 eura zahŕňa
istinu vo výške 6 509,59 eura, zmluvný úrok z nezaplatenej istiny vyčíslený ku dňu predčasného
zosplatnenia úveru vo výške 170,59 eura a úrokov z omeškania z neuhradených splátok do dňa
zosplatnenia vo výške 7,08 eura. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z istiny, t. j. zo sumy
6 509,59 eura vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení (24.01.2020 až do zaplatenia).

7. Súd prvej inštancie vo veci samej prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 12Csp/24/2020-178 zo dňa
17. septembra 2020 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Nitre predmetný rozsudok
uznesením č. k. 7CoCsp/1/2021-223 zo dňa 16. júna 2022 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a vo veci samej súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom.

8.Dôvodomzamietnutiažalobysúdomprvejinštanciebolonesplneniepovinnostiveriteľapreduzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom hrubo porušil
povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto podľa § 11 ods. 2 druhá veta

Zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže veriteľ
nekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,niejeoprávnený
v zmysle § 11 ods. 2 vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a z toho
dôvodusúdprvejinštancievyhodnotilvyhláseniemimoriadnejsplatnostipredmetnéhoúveruzaneplatné
v zmysle § 39 OZ. Nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru podľa názoru súdu prvej inštancie

bola žaloba podaná predčasne.

9. Žalobca od žalovanej požadoval zaplatenie nesplatenej istiny úveru, zmluvný úrok z nezaplatenej
istiny úveru, úroky z omeškania z neuhradených splátok a zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania
z nesplatenej istiny. Súd prvej inštancie zamietol príslušenstvo (zmluvný úrok, úroky z omeškania),

pretože určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože žalobca hrubo porušil povinnosť
podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.11.2024, teda pokiaľ
súd prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru, pretože žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 Zákona

o spotrebiteľských úveroch, nedošlo platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru, a preto podanou
žalobou nemohol žiadať ešte splátky, ktoré nie sú splatné, a preto súd zamietol žalobu v časti ešte
nesplatných splátok. Čo sa týka splátok, ktoré v čase podania žaloby splatné boli, ale neboli uhradené,
tak tie súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že pokiaľ žalobca uplatňuje žalovanú sumu titulom
zosplatnenia a následne by si uplatňoval túto sumu (alebo jej časť) titulom jednotlivých splátok, išlo

by o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré možno považovať v zmysle § 140 ods. 2 CSP
za zmenu žaloby, ktorá sa podľa § 294 CSP v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, a teda súd prvej
inštancie nemohol vyhovieť žalobe ani v časti nezaplatenej splatnej istiny v čase podania žaloby.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je predmetom odvolacieho konania zodpovedanie otázky, či

žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej splácať spotrebiteľský úver vyplývajúcu z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, resp.
či došlo k hrubému porušeniu tejto povinnosti..

11. Hoci Zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza zákonnú definíciu pojmu odborná starostlivosť,

možno vychádzať z toho, že tento pojem predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol,
resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovou je aj pri
skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr. štátom zverejňované údaje
o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľazistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

12. Výsledkom zistení banky poskytujúcej spotrebiteľský úver po preskúmaní všetkých relevantných
podkladov poskytnutých jednak žiadateľom spotrebiteľského úveru a jednak zistených vlastnou
činnosťou banky je zistenie, či v závislosti od frekvencie a výšky určených splátok zostane spotrebiteľovi
v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške a na základe takéhoto zistenia potom

rozhodnúť o poskytnutí resp. neposkytnutí požadovaného úveru.

13. Žalobca v odvolaní tvrdil, že povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 splnil a posúdil schopnosť žalovanej
splácať spotrebiteľský úver dopytom do SRBI, z ktoré vyplýva, že k dátumu podania žiadosti o úver
nebola žalovaná v omeškaní so splácaním žiadneho záväzku evidovaného v SRBI. Z predmetnej listiny
vyplýva, že žalobca riadne vykonal dopyt do úverového registra, čím si splnil povinnosť podľa § 11

ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pretože pre žalovanú banka dlhodobo viedla bežný účet,
bola schopná posúdiť aj jej bonitu, na základe čoho bol žalovanej predschválený limit na poskytnutie
spotrebného úveru.

14. Krajský súd už skôr vo svojom predchádzajúcom uznesení uviedol, že súdy sú povinné ex offo

skúmať splnenie povinnosti na strane dodávateľa podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia tejto povinnosti zaťažuje práve dodávateľa. Súd
prvej inštancie na základe dokladov, ktoré predložil žalobca dospel k záveru, že tento hrubo porušil
povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a nekonal s odbornou starostlivosťou,
pretože doklady z ktorých dodávateľ posudzoval bonitu žalovanej, nepovažoval za dostatočné, pretože

z uvedeného vôbec nevyplýva, ako boli overené príjmy žalovanej, nakoľko výpis z jej účtu považuje súd
za nedostatočný, ďalej výdavky žalovanej, berúc so úvahy aj skutočnosť, že žalovaná mala vyživovaciu
povinnosť a splácala ďalšie úvery, pričom vôbec bonita žalovanej vyhodnotená nebola.

15. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje, pretože údaje z ktorých

žalobca údajne vychádzal nemožno považovať za úplné. Žiadosť o poskytnutie úveru na č. l. 19,
neposkytuje dostatočný základ pre skúmanie bonity žalovanej, pretože žalovaná v žiadosti neuviedla
typ príjmu, priemerný čistý mesačný príjem, taktiež adresu a názov zamestnávateľa. Žalovaná v čase
podania žiadosti o úver uvádzala, že je slobodná a má jednu vyživovaciu povinnosť a z vyjadrení žalobcu
nie je zrejmé, ako sa s týmito vstupmi od žalovanej vysporiadal. Pokiaľ žalobca poukazuje na bežný účet

žalovanej z ktorého čerpal informácie o bonite žalovanej a na základe čoho jej bol aj predschválený limit
úveru, odvolací súd z výpisov z účtu žalovanej zistil, že v období 31.10.2015-30.11.2015 bol zostatok
na účte – 380,35 eura, v období od 01.10.2015 do 30.10.2015 bol zostatok na účte 4,87 eura, v období
od 01.09.2015 – 30.09.2015 bol zostatok na účte 1 368,97 eura, v období 01.08.2015 – 31.08.2015
bol zostatok na účte 7,48 eura, v období 01.07.2015 – 31.07.2015 bol zostatok na účte 73,84 eura,

vobdobí30.05.2015–30.06.2015bolzostatoknaúčte51,81eura,vobdobíod01.05.2015–29.05.2015
bol zostatok na účte 2,52 eura, v období 01.04.2015 – 30.04.2015 bol zostatok na účte 8,87 eura,
v období od 28.02.2015 do 31.03.2015 bol zostatok na účte 4,69 eura, v období od 31.01.2015 –
27.02.2015 bol zostatok na účte 9,89 eura, v období od 01.01.2015 do 30.01.2015 bol zostatok na
účte 4,78 eura, v období od 29.11.2014 – 31.12.2014 bol zostatok na účte 3,49 eura. Žalobca doposiaľ

nevysvetlil, ako mohol z týchto dostupných informácii dospieť k záveru, že žalovaná bude mať každý
mesiac dostatok finančných prostriedkov na uhradenie mesačnej splátky úveru vo výške 135,47 eura,
teda že žalovaná je platobne schopná. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd rovnako ako
súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatočnom zisťovaní platobnej schopnosti žalovanej a o
hrubom porušení povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Len formálny dopyt žalobcu do SRBI nemožno hodnotiť ako splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úverov, keď z ďalších podkladov (žiadosť o úver, výpisy z bankového
účtu žalovanej) nemožno dospieť k záveru o schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver. Z obsahu
spisu je zrejmé, že žalobca príjmy žalovanej nezisťoval, rozsah vyživovacej povinnosti žalovanej

neskúmal a rovnako žalobca neskúmal ani výdavky žalovanej, hoci z výstupu z SRBI musel mať žalobca
vedomosť, že žalovaná mesačne vynakladá časť svojich príjmov na splácanie už poskytnutých úverov.
Bez toho, aby mal žalobca vyčíslené aspoň približne na jednej strane príjmy žalovanej a na strane druhej
jej výdavky, na základe ktorých by bol schopný s odbornou starostlivosťou posúdiť platobnú schopnosťžalovanej, možno v tomto prípade považovať hodnotenie platobnej schopnosti žalovanej ako predčasné
resp. nedostatočné. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať správny záver súdu prvej
inštancie o hrubom porušení povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže

žalobca ako veriteľ posudzoval schopnosti žalobcu splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
jeho príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, pričom informácie o príjmoch a výdavkoch žalovanej na
základe informácií banky o jej kreditných a debetných operáciách nemožno považovať za dostatočné,
pretože tieto informácie môžu poskytovať len čiastočný obraz o príjmoch a výdavkoch žalovanej.

17. Na záver odvolací súd uvádza, že rozhodnutia okresných a krajských súdov na ktoré žalobca vo
svojom odvolaní poukazuje, nie sú pre odvolací súd rozhodujúci prejednávanú vec záväzné, nakoľko
ich nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2
CSP, pričom odvolací súd rozhodoval prejednávanú vec po dôkladnom posúdení skutkových a právnych
osobitostí tejto konkrétnej veci.

18. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSPaúspešnejžalovanejnároknanáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretožejejvodvolacom

konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).