Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216058
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7716216058.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany

Dudíkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu INPREGA a.s., so sídlom v Košiciach, Mlynská
č. 28, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Cyrila a Metoda
č. 3 proti žalovanému Mestu Michalovce, so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov č. 30,
o zaplatenie 25.105,29 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 10.6.2020 č.k. 19C/247/2016-289 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu z a m i e t a.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 25.105,29
eura s 5% úrokom od 17.2.2017 do zaplatenia, zamietol žalobu v časti požadovaného úroku
presahujúcich 5% za obdobie od 15.2.2017 do 16.2.2017 a žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného
obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX a A. B. je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX,
kat. úz. B. v celkovej výmere 842,625 m2. Ďalej vychádzal zo zistenia, že C. D. E. je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. B. a LV č. XXXX, kat. úz. B.. A. B. postúpil svoj nárok
voči žalovanému zmluvou zo dňa 26.6.2016 za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX za
obdobie od 26.6.2013 do 26.6.2016 a v ten istý deň uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky

voči žalovanému aj ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a rovnako dňa 26.6.2016 C. D.
E. uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému z toho istého titulu a to za
užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX F. XXXX, kat. úz. B.. Taktiež súd vychádzal
zo znaleckého posudku znalca C. G. H., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností a z ktorého je
zrejmé, že cena nájmu sporných nehnuteľností v roku 2013 predstavovala sumu 7,113 eur za m2, za
rok 2014 7,003 eura za m2, v roku 2015 v sume 7,009 eur za m2 a v roku 2016 bola cena nájmu 6,9
eura za m2. Zo znaleckého posudku bolo zrejmé, že na dotknutých parcelách sa nachádzajú miestne

komunikácie a zatrávnené plochy, ktoré sa nachádzajú medzi jednotlivými miestnymi komunikáciami
a to v širších aj užších pásoch. V konaní ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 12/2018
vypracovaného znaleckým ústavom a to I. J. H. K. G. E., ktorá stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov
a nájmu za prenájom sporných parciel.4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný. Považoval za nesporné, že zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva

žalobcu formou realizácie vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. a táto skutočnosť
zakladá zásadnú povinnosť žalovaného poskytnúť vlastníkovi pozemku primeranú finančnú náhradu za
takéto obmedzenie do času, kým nedôjde k usporiadaniu vlastníckych vzťahov.

5. Pri náhrade za vecné bremeno podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné analogicky vychádzať z

ust. § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastnícke právo možno obmedziť, ak účel nemožno
dosiahnuť inak, a to len na základe zákona a na tento účel a za náhradu. Žalobca uplatnil v konaní
náhradu za vecné bremeno za obdobie od 2.11.2013 do 25.6.2016 v sume 25.105,29 eura. Podľa
geodetickej dokumentácie predloženej žalobcom miestnu komunikáciu z parcely ref. E č. 2691 tvorí 29
m2, z parcely č. 2691 vo výmere 6 m2, z parcely 2706 o výmere 117 m2, z parcely č. 2709 o výmere 99
m2. Miestna komunikácia z parcely č. 3005 tvorí časť 479,95 m2 na podiel žalobcu, miestna komunikácia

z parcely č. 2625 tvorí 61 m2, z parcely 2626 tvorí 522 m2, miestna komunikácia z parcely č. 2695
tvorí časť 89 m2. U parciel č. 2692, 2695, 2706 a 2708 požaduje náhradu za obdobie od 2.11.2013 do
25.6.2016 za výmeru 340 m2, u parcely 3005 za podiel 479,95 m2, náhradu za obdobie od 2.11.2013
do 25.6.2014 a u parcely č. 2625 a 2626 požaduje náhradu od 2.11.2013 do 25.6.2016 za výmeru 583
m2 a za parcelu 2747/4 za výmeru 101 m2 za obdobie od 12.12.2014 do 25.6.2016.

6. Pri určení výšky náhrady súd vychádza z hodnoty požadovanej žalobcom a to vo výške 6,50 eura za
m2/rokstým,žeporovnalcenynájmuurčenéznalcomH.aznaleckýmústavom.Zaprimeranúpovažoval
žalobcom žiadanú náhradu vo výške 6,50 eura za m2/rok pri určení výšky bezdôvodného obohatenia.
Podľa názoru súdu vzhľadom na to, že ide o opakovanú náhradu za vecné bremeno nie je možné

pri výške náhrady vychádzať z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Znalecké dokazovanie zamerané priamo na
náhradu za vecné bremeno preto považoval za nadbytočné. Bez významu je podľa názoru súdu pri
určení výšky bezdôvodného obohatenia spôsob užívania verejných priestranstiev, pretože pre dotknuté
komunikácie, ktoré využívajú nie je reálne možné vymedziť, v akom rozsahu využíva komunikácia sám
žalovaný. Mal teda za to, že zodpovednosť žalovaného vychádza z ust. § 4 ods. 3 písm. e/, f/ a g/

zákona č. 369/1999 Z.z. Súd preto pri náhrade vychádzal zo sumy 6,50 eura za m2/rok, čo za jednotlivé
parcely predstavuje sumu 25.105,24 eura, preto súd priznal žalobcovi náhradu 25.105,29 eura ako
rozdielmedzipožadovanýmnárokom(36.032,23eura)aužpriznanýmnárokom(10.926,94eura),keďže
základ nároku žalobcu je daný v oboch uplatnených nárokoch.

7. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením peňažnej náhrady priznal súd žalobcovi aj
príslušný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od doručenia žaloby. Keďže výška úroku požadovaná
žalobcom presahujúca sumu 5,05% nie je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v prevyšujúcej
časti súd žalobu ohľadom úroku z omeškania zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že odplata za zriadenie vecného

bremena pozostáva z jednorazového plnenia, keďže žalobca, ktorý si uplatňuje náhradu nevie
predpokladať (jednoznačne určiť) dĺžku obmedzenia a teda v zmysle vyhlášky mu patrí jednorazová
náhrada pozostávajúca z 21 ročných plnení. V tejto súvislosti poukazuje na prílohu č. 1 v časti F.2,
ktorý určuje výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena. Ďalej v odvolaní namietal, že zákon
explicitne neupravuje opakujúce sa plnenia z práva na primeranú náhradu z takéhoto zákona o

vecnom bremene. Účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. došlo k vzniku vecného bremena na predmetnej
nehnuteľnosti. Primeraná náhrada by bola titulom vzniku vecného bremena, čo vylučuje možnosť
domáhať sa bezdôvodného obohatenia za užívanie takéhoto pozemku. Vyslovil tiež názor, že priznaním
náhrady za zriadenie vecného bremena vo forme jednorazovej náhrady nedochádza k obmedzeniu
práva žalobcu v zmysle ochrany základných práv a slobôd vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj z Listiny

základných práv a slobôd a protokolu k Dohovoru, keďže túto náhradu môže požadovať a byť priznaná
v rámci zákona nevylučujúc aplikácie inštitútu premlčania. Na podporu svojich tvrdení poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 1/2020. Ďalej uviedol, že vlastník nadobudol vlastnícke právo už
obmedzené zákonným vecným bremenom, keďže uvedené vecné bremeno vzniká „in rem“ a vzťahujesa na každého vlastníka vecným bremenom zaťaženého pozemku. V tejto súvislosti tvrdí, že už Najvyšší
súd SR v rozsudku 3Cdo/39/2014 konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena
je majetkovým právom, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena a vzťahuje sa na každého

vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. V danom prípade sa teda
nejedná o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, keďže žalobca do tohto právneho stavu na základe
uzatvorených kúpnych zmlúv dobrovoľne vstúpil. Má teda za to, že žalobcovi vlastnícke právo nebolo
zákonným vecným bremenom obmedzené, pretože ten v súlade so zásadou nemo plus iuris nadobudol
vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka v rozsahu obmedzenom zákonným vecným bremenom.

Ďalej poukázal na to, že žalobca na stanovenie odplaty za vecné bremeno vo forme opakovaného
plnenia nepredložil znalcom pri vypracovaní znaleckých posudkov na určenie odplaty kúpne zmluvy, na
základe ktorých sa stal vlastníkom pozemkov zaťažených vecným bremenom. Uvedená skutočnosť by
v podstatnej miere ovplyvnila výšku náhrady. V závere uviedol, že žalobcovi patrí náhrada za zriadenie
vecného bremena vo forme jednorazového plnenia, ktoré sa premlčovalo vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

13. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca sa v konaní domáha náhrady za zákonné vecné
bremeno vzniknuté podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. za užívanie jeho hore uvedených pozemkov
žalovaným.

14.Keďževkonanížalovanývzniesolnámietkupremlčaniažalobcomuplatnenéhonárokubolopotrebné
sa zaoberať uvedenou námietkou.

15. Ako vyplýva z rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/194/2018 a 8Cdo/17/2019 finančná

náhrada za vecné bremená je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej dobe.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúcevecnémubremenu,ktoréobsahujedržbaaužívaniepozemkupodstavbouvrátanepráva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla od vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo malo vykonať po prvý raz.

19. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil právo na náhradu za zákonné vecné bremeno v zmysle §
4 zákona č. 66/2009 Z.z. za pozemky, na ktorých sú vybudované pozemné komunikácie vo vlastníctve
žalovaného. Finančná náhrada za vecné bremená je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v 3 ročnej
premlčacej dobe ako to vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu v obnovených veciach vedených pod

sp. zn. 2Cdo/194/2018 a 8Cdo/17/2019.

20. Zákon č. 66/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1.7.2009 teda účinnosťou tohto zákona mohol žalobca
právovykonaťpoprvýraz(§101Občianskehozákonníka).Žalobcamoholnároknanáhraduzazákonnévecné bremeno uplatniť najneskôr do 1.7.2012, avšak žaloba na súde bola podaná až dňa 31.10.2014
teda zrejme po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní vzniesol
námietku premlčania nebolo možné žalobcovi uplatnený nárok priznať.

21. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že náhrada za
vecné bremeno nie je jednorazová. Je tomu tak preto, že uvedený názor žalobcu je v rozpore
s doterajšou súdnou praxou prezentovanou rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/194/2018
a 8Cdo/17/2019, z ktorých vyplynul právny názor, že náhrada za vecné bremeno je jednorazová.

22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu
k právnemu posúdeniu veci ohľadom premlčania nároku nemožno považovať za správne, preto odvolací
súd postupom podľa § 388 zmenil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách
konania a žalobu zamietol.

23. Výrok o trovách prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1
v spojení s § 396 a 461 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov má úspešná strana sporu, v danom
prípade každá zo strán sporu mala úspech len čiastočný, preto súd vyslovil, že náhradu trov konania
stranám sporu nepriznáva.

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).