Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 11, 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010116
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7819010116.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného A. A., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 11. októbra 2023 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom
C., D. E. D. XX, t.č. bez prihlásenia bytom F., G. B. H. XX, bez pracovného pomeru, spod obžaloby
pre prečin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 Trestného zákona
a prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona, ktoré sa mal dopustiť tak, že

1) v presne nezistenom čase v období od 26.06.2013 do 15.07.2013 nesplnil povinnosť riadne spravovať
majetok obce, a sám vykonal verejné obstarávanie na zníženie energetickej náročnosti Turistickej
ubytovnevC.,napriektomu,žejehovykonanímpoverilPríspevkovúorganizáciuobceC.,keďpredstieral
vykonanie prieskumu trhu tak, že si presne nezisteným spôsobom zadovážil fiktívne ponuky spoločností
E. I., I., E. J., I., pri ktorých sa ponuka spoločnosti G.- B., I., ktorú predložila konateľka G. I., javila ako
najvýhodnejšia, sám vyhodnotil ponuky a víťazom určil spoločnosť G., I., napriek tomu, že jej ponuka

bola predražená a nespĺňala podmienky verejného obstarávania z dôvodu absencie dodávky a montáže
žalúzií, čím porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zák. SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších
predpisov, a následne uviedol do omylu štatutára Príspevkovej organizácie obce C. J. G., že verejné
obstarávanie riadne prebehlo súťažou troch návrhov, na základe čoho táto uzavrela so spoločnosťou
G., I., Zmluvu o dielo č. 12/2013, na zníženie energetickej náročnosti budovy turistickej ubytovne v sume
16 500 eur, čím bola uvedená spoločnosť zvýhodnená nepripustením iných účastníkov do verejného
obstarávania, pričom uvedeným konaním spôsobil Obci C. škodu vo výške 8.000,23 eur;

2) v presne nezistenom čase v období od 01.12.2012 do 15.07.2013 sám vykonal verejné obstarávanie
na zníženie energetickej náročnosti Domu služieb v C., napriek tomu, že jeho vykonaním poveril
Príspevkovú organizáciu obce C., keď predstieral vykonanie prieskumu trhu tak, že si presne nezisteným
spôsobom zadovážil fiktívne ponuky spoločností E. I., I., E. J., I., pri ktorých sa ponuka spoločnosti G.,
I., ktorú mu predložila konateľka G. I., javila ako najvýhodnejšia, následne sám vyhodnotil ponuky a
víťazom určil spoločnosť G., I., a uviedol do omylu štatutára Príspevkovej organizácie C. J. G., že verejné
obstarávanie riadne prebehlo súťažou troch návrhov, na základe čoho táto uzavrela so spoločnosťou

G., I., Zmluvu o dielo č. 11/2013, na zníženie energetickej náročnosti budovy Domu služieb v sume
17 712 eur, čím bola uvedená spoločnosť zvýhodnená nepripustením iných účastníkov do verejného
obstarávania

o s l o b o d z u j e ,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k nasledovným záverom:

Dňa 04.04.2022 došlo k zmene zákonného sudcu, ktorému bola trestná vec obžalovaného A. A.
pridelená. V súlade s ustanovením § 277a ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný vyzvaný, aby sa
vyjadrilktomu,čižiadaopakovaťvykonaniedôkazov,ktoréboliuskutočnenédo04.04.2022.Obžalovaný
cestou svojho obhajcu dňa 21.07.2022 oznámil, že netrvá na opakovaní už vykonaných dôkazov. Z tohto
dôvodu súd odkazuje na obsah dôkazov, ktoré boli do citovaného dňa vykonané a to nasledovne:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri verejných obstarávaniach sa riadil zákonom
č. 25/2006, keďže išlo o zákazku s nižšou hodnotou. Na základe uznesenia čl. 27 z roku 2012
realizovala obec verejné obstarávania kvôli investíciám týkajúcich sa obce. Obec mohla vykonať verejné
obstarávanieslimitom20.000eurnakaždúakciuzvlášťstým,žeobecposkytovalafinančnékrytie.Išloo
investícietýkajúcesadomuslužiebaturistickejubytovne.Budovybolivsprávepríspevkovejorganizácie,

ktorá mala všetky príspevky z obce, aj verejné obstarávania sa robili z obecných peňazí. Obžalovaný
urobil verejné obstarávanie z dôvodu, že sa držal vyššie spomínaného uznesenia kolektívneho orgánu
a to aj s ohľadom na to, že šéfka príspevkovej organizácie s verejným obstarávaním nemala skúsenosti
a on sám sa pri realizácii verejného obstarávania radil s p. I., odborne spôsobilou osobou. Verejné
obstarávanie ohľadom domu služieb bolo robené pod hlavičkou príspevkovej organizácie s tým, že

pôvodný zámer bol, aby bola budova vyňatá, čo by bolo zdĺhavé, na čo ekonómka uviedla, že
príspevková organizácia je platcom DPH, čím by bolo možné uplatniť si vratku DPH. Obžalovaný mal
za to, že splnil všetkých 5 v zákone určených podmienok. Odmietal, aby bol s niekým dohodnutý.
Mesiac pred verejným obstarávaním si prostredníctvom prehliadača Google vyhľadal firmy, ktoré by
mohli uvedené vykonať. Týmto oznámil prostredníctvom internetovej komunikácie, kedy by mala byť

realizovaná rekonštrukcia. V uvedený deň, keď sa mali prevziať výzvy, sa k nemu dostavili zástupcovia
troch firiem, ktorí sa predstavili, mali pečiatky a zároveň sa podpísali. Podľa obžalovaného nebol
povinný skúmať, kto firmu zastupuje. Svoje ponuky firmy poslali mailom, kde tieto obžalovaný nahodil
do systému Word. Ide o tradičný spôsob pri zákazkách s nízkou hodnotou. Uvedený postup mu
musel niekto odobriť, preto zriadil komisiu a najtransparentnejším podľa názoru obžalovaného bolo

menovanie celého obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo verejné obstarávanie bralo na
vedomie a vyjadrilo pochvalu, keďže limit bol 20.000 eur a vysúťažilo sa za 17 000 eur, usporili sa
finančné prostriedky. Zmluva bola podpísaná 15.7.2013. Pri predložení výzvy bolo vo výzve uvedené
telefónne číslo na kontaktnú osobu. Na toto telefónne číslo zavolal, či sa firma fakt zaoberá výrobou a
distribúciu okien. Odpoveď bola áno. Obžalovaný poprel, aby sebe alebo druhému zadovážil prospech,

nikoho nezvýhodnil, nikomu nedal prednosť. Neuviedol do omylu šéfku príspevkovej organizácie. Celý
spis osobne odovzdal šéfke príspevkovej organizácie a povedal jej, že kľudne môže podpísať zmluvu
s výhercom, táto zmluvu podpísala. V prípade turistickej ubytovne bol limit na túto zákazku taktiež
stanovený na 20.000 eur. Pred verejným obstarávaním komunikoval formou internetu s viacerými
subjektmi, ktorým preposlal technické dáta ohľadne uvedenej budovy. Budova pozostáva z dvoch častí,

uvedené technické dáta okien spojil v jeden celok a so 40.000 eur vysúťažil t.č. 16.000 eur, čím došlo
k značnej úspore. Na prebratie výzvy sa dostavili 3 osoby, z troch firiem s pečiatkami, prebrali si výzvy
oproti podpisu. Svoje ponuky mu poslali cez internet formou mailu. Ponuky nezaevidoval, pretože na
obci neevidujú došlú poštu v príspevkovej organizácii. Celý proces verejného obstarávania bol robený
cez formuláre príspevkovej organizácie, celé verejné obstarávanie robila obec podľa uznesenia č. 27

z roku 2012. Vyhodnotenie sa realizovalo takým spôsobom, že nahodil uvedené dáta do zápisnice o
verejnom obstarávaní a stanovil komisiu na vyhodnotenie týchto ponúk. Komisia pozostávala z celého
zastupiteľstva,kritériombolanajnižšiacena,čomalavyhodnotiťkomisia.Obecnézastupiteľstvovpolohe
komisie bralo na vedomie toto verejné obstarávanie, bol pochválený, že došlo k finančným úsporám
na obci. Nemal vedomie, kto predkladá ponuky a kto preberá výzvy. Po vyhodnotení tohto verejného

obstarávania sa podpisovala zmluva, ktorú podpisovala vedúca príspevkovej organizácie po obdržaní
kompletného spisu z tohto verejného obstarávania. Na obecnom zastupiteľstve kontrolór spochybnil
proces verejného obstarávania a dal celú vec prešetriť prokuratúrou. Na znak vzdoru odchodu p. I.
neschválili poslanci preplatenie poslednej časti faktúry v zmluve s turistickou ubytovňou. Firma G. I.
odvolala kvôli tejto záležitosti. V spise bolo spomenuté, že zvýhodnil firmu G. I.. Pri preberaní ponuky

uvedenej firmy sa slovne spytoval p. I., či príslušenstvo k daným oknám je zahrnuté v ponuke. Onapovedala, že to je v cene. Dôkazom tejto dobrej vôle je to, že v danej zmluve so spoločnosťou G. s.r.o.
toto príslušenstvo je obsiahnuté v tejto zmluve. Obžalovaný doplnil, že v prípade takýchto verejných
obstarávaní nebolo povinnosťou zverejňovanie výziev. S firmami komunikoval prostredníctvom mailu.

Obžalovaný si bol vedomý, že v týchto vzťahoch nefigurovala obec vo forme starostu, ale príspevková
organizácia.Predverejnýmobstarávanímoslovilvobochprípadoch10-15firiemzvlášť.Technickédáta,
ktoré zasielal firmám získal vlastným meraním a potom požiadal odbornú osobu, nakoľko je potrebný
program, aby mu to táto spracovala. Obžalovaný vedel, že konateľka výhernej spoločnosti je manželkou
zástupcu starostu.

Svedkyňa G. I. uviedla, že nikdy nebola konateľkou firmy, ale spolumajiteľkou, konateľom je jej brat.
Na základe zverejnenej výzvy urobila cenovú ponuku a osobne ju odniesla na obecný úrad s tým, že
túto prevzal sám starosta, obžalovaný A.. Po istom čase boli upovedomení o tom, že boli úspešnými pri
tejto výzve. Následne sa viackrát dostavila na obecný úrad za účelom dohodnutia podmienok zmluvy.
Nepamätala si akým spôsobom bola zverejnená výzva, či to bolo na internete alebo úradnej tabuli.

Cenovú ponuku na oba objekty vyhotovovala spolu s bratom, pričom na to použili špeciálny program.
Okná zamerala svedkyňa. Po výmene okien v dome služieb telefonicky oznamovala starostovi A., že
z ich strany je urobená výmena v jednej budove, premiestňujú sa do druhej, na čo im bolo oznámené,
že sa nič robiť nebude, že si má okná zobrať späť a vrátiť peniaze dve tretiny, ktoré im boli uhradené.
J. G. v pozícii svedka vypovedala, že bola v tom čase vedúcou príspevkovej organizácie, bola tam ako

zamestnankyňa obecného úradu veľmi krátko a ešte kratšie ako vedúca. Vedela o tom, že sa majú
meniť okná, rozprávalo sa o tom. Na obecné zastupiteľstvo ju nevolali. Koncom júna išla na dovolenku
a po príchode z dovolenky našla mail od obžalovaného, súčasťou ktorého boli aj dve zmluvy, ktoré mala
podpísať. Obžalovaný jej vysvetlil, že verejné obstarávanie prebehlo v poriadku, že ona ako zástupkyňa
príspevkovej organizácie musí zmluvu podpísať, čo aj urobila. Ako prebiehalo verejné obstarávanie

nevedela uviesť. Doplnila, že na príspevkovej organizácii sa pošta žiadnym spôsobom neevidovala. Na
obecnom úrade pracovala do roku 2014.

Znalkyňa J. K. I. z odboru stavebníctvo na hlavnom pojednávaní predniesla znalecké posudky č. 6/2018
a 7/2018, poukázala predovšetkým na závery posudkov. V záveroch posudku č. 6/2018 týkajúceho sa

turistickej ubytovne uviedla, že obstarávacia cena služieb a tovaru v zmysle výzvy predstavovala sumu
8.499,77 eur. Cenové ponuky dodávateľov A. G. I., E. I., E., J., I.. I., L. I., G., I. boli od vypočítanej
obstarávacej ceny s prihliadnutím na dané obdobie vyššie o 48 % a viac. Znalkyňa uviedla, že v pri
dokazovanízistila,žecenováponukaG.mádátumvypracovania23.06.2013,čojeskôrakodátumvýzvy
a dátum prevzatia má dňa 28.06.2013. Ponuky E. I. E. J. sú bez dátumu, obsahujú len dátum prevzatia

a ponuky A. G. a L. majú dátum vypracovania pred dátumom výzvy a to L. dňa 25.04.2013 a A. G. dňa
26.04.2013. Zároveň štyri z piatich ponúk majú obdobnú vizuálnu stránku v nákresovej časti a ponuka
L. obsahuje len textovú časť. Znaleckým posudkom č. 7/2018 týkajúcim sa domu služieb obstarávaciu
cenu určila na sumu 19.005,478 eur. Cenové ponuky E. I. E. J. boli od vypočítanej obstarávacej
ceny vyššie o 21 %. Ponuka G. bola nižšia o 6,8 % hoci ako jediná uvažovala aj o spojovacích profiloch,

ale neobsahovala zapracovanie v stene z oboch strán. Cenová ponuka G. má dátum vypracovania
25.07.2013, čo je neskôr ako dátum výzvy 28.12.2012 a dátum prevzatia 28.06.2013. Ponuky E. I. E. J.
sú bez dátumu, obsahujú len dátum prevzatia 28.06.2013. Rovnako aj v pri vypracovaní tohto posudku
znalkyňa zistila, že všetky ponuky majú obdobnú vizuálnu stránku v nákresovej časti, pričom spojovacie
profily sú uvažované len v ponuke G., hoci je najlacnejšia zo všetkých. K vzniku škody znalkyňa na

hlavnompojednávaníuviedla,žepoužilacenyspoločnostiCenekon,ktorápravidelneaktualizujecenníky
a taktiež požiadala o zaslanie cenových ponúk niektorých spoločností, avšak bola jej zaslaná len cenová
ponuka zo spoločnosti Incon. Znalkyňa poprela, aby bola s pani G., vedúcou príspevkovej organizácie
v kontakte.

Svedkyňa J. H., starostka obce C. od roku 2014, pracujúca v obci do roku 2012 v príspevkovej
organizácii, k veci uviedla, že na predchádzajúcom civilnom pojednávaní sa dozvedela od dodávateľov,
že títo neboli účastníkmi verejného obstarávania. Žiadne výzvy im doručené neboli, žiadne ponuky
nepredkladali. Na základe uvedeného vybrali spis nachádzajúci sa v obci, ktorý sa mal týchto verejných
obstarávanítýkať.Povybratíspisuzistili,ževerejnéobstarávanienebolovykonanévsúladespredpismi.

Výzva sa nenachádzala v registratúrnom denníku, nebola evidovaná. Rovnako bolo zistené, že došlo
k vypracovaniu ponuky skôr ako bola vypracovaná výzva. Po tomto zistení celý spis predložili na
prokuratúru, aby sa to prešetrilo. Výzva v prípade oboch budov bola vypracovaná v júni 2012. O tom,
že neboli zabezpečené ponuky sa dozvedela od konateľov jednotlivých firiem na civilnom pojednávaní.Svedkyňa si taktiež nevšimla, či podklady týkajúce sa verejného obstarávania boli zverejnené na úradnej
tabuli, alebo na stránke obce.

Svedok M. I. vypovedal, že bol poslancom obecného zastupiteľstva v období od 2011 až 2013, kedy
ukončil mandát vzdaním sa. Potvrdil, že obžalovaný sa na neho dotazoval ohľadom investícii. O
verejnom obstarávaní mal len informácie, ktoré boli prejednávané na zastupiteľstve. Vedelo sa, že
starosta dal výzvu, firmy sa prihlásili. Poslanci mali možnosť nahliadnuť do tejto dokumentácie, vyjadriť
sa, čo aj urobili a celý postup odsúhlasili. Mandátu poslanca sa vzdal s ďalšími dvoma z dôvodu, že so

starostom sa nedalo spolupracovať, čo navrhli, bolo zamietnuté.

Svedok G. N. uviedol, že bol poslancom 4 volebné obdobia a bol poslancom aj v rokoch 2010-2014. Od
01.05.2012 do 30.11.2014 vykonával pozíciu zástupcu starostu a to na základe poverenia starostu. V
druhej časti funkčného obdobia chceli realizovať investičné akcie, ktoré sa mali uskutočniť pred voľbami.
Prijali plán investičných akcií, okrem iného aj zníženie energetickej náročnosti budovy domova služieb

a turistickej ubytovne. Akcia turistickej ubytovne bola rozdelená do dvoch položiek a to prvý trakt 20-
tis. eur a druhý trakt 20-tis. eur, rozpočet bol 40-tis. eur. Sumy komunikovali s pánom I., ktorý mal určitý
prehľad. Čo sa týka domova služieb tam bola trakcia na 20-tis. eur. V uznesení okrem
iného bolo, že peniaze sa dávajú starostovi obce a taktiež na základe podnetu starostu tam bolo, že
by sa vykonávalo verejné obstarávanie. Aj keď s tým nesúhlasil hlasoval za toto uznesenie. Starosta

robil verejné obstarávanie, vyhrala firma G.. O verejnom obstarávaní starosta priebežne informoval. Boli
spokojní. V záujme úspory verejných prostriedkov rozmýšľali, aby verejné obstarávanie bolo urobené
cezpríspevkovúorganizáciu,ktorájeplatcomDPH,kdebyprípadnouvratkouDPHdošlokďalšejúspore
finančných prostriedkov. Dodal, že bola zriadená komisia, ktorú tvorilo celé zastupiteľstvo, kde toto bolo
aj radou a pred každým zastupiteľstvom verejné obstarávania prejedávali a zároveň schválili proces

verejného obstarávania. Bol osobne prítomný pri predkladaní ponuky zo strany I.. V prípravnom konaní
vypovedal, že mu volali dievčatá z podateľne, že je tam nejaký pán, že prišiel pre výzvu na podanie
ponúk na tie okná, on im povedal, aby ho poslali za starostom.

Svedkovia O. L. a P. Q. zhodne vypovedali, že v rokoch 2010 až 2014 boli členmi obecného

zastupiteľstva. K verejnému obstarávaniu uviedol, že sa schvaľovali rôzne akcie a čo sa týka investícií
na turistickú ubytovňu a dom služieb o týchto starosta pravidelne informoval. Výsledky verejného
obstarávania zobralo obecné zastupiteľstvo na vedomie. Verejné obstarávanie mal na starosti starosta,
kde do obstarávania sa prihlásila firma pána I. - G., skôr jeho manželka mala tú firmu a ešte nejaké dve
firmy. Starosta vysúťažil o tri - štyri tisíc menej. Členom komisie boli všetci poslanci, stalo sa, že niekto

chýbal. Limity na uvedené akcie boli stanovené na sumu 20.000 eur.

SvedokJ.M.L.nahlavnompojednávanívypovedal,ževinkriminovanomčaserobilkontrolóranaobciC.,
pričom na základe uznesenia obecného zastupiteľstva mu bolo uložené, aby vykonal kontrolu verejného
obstarávania týkajúcu sa turistickej ubytovni. Kontrolu týkajúcu sa domu služieb mu uznesením zrušilo

obecné zastupiteľstvo. Pri kontrole verejného obstarávania turistickej ubytovne videl pochybenia v
tom, že nebola odôvodnená pri verejnom obstarávaní predpokladaná hodnota zákazky. Následne
obstarávateľdoručilvýzvyosobnetrompotencionálnymuchádzačom.Príjemspolubolpotompodpísaný
starostom od uchádzačov. Starosta ponuky dôsledne nepreveril, či tieto boli aktuálne. Pri pohľade
na tieto ponuky kontrolór ihneď zistil, že tieto boli urobené rovnakým počítačovým programom. Je

nepochopiteľné, aby firmy používali rovnaký program. Z uvedeného dôvodu volal firmám do Košíc a
Zlatých Moraviec, kde tieto uviedli, že žiadne takéto ponuky nevypracovávali. V Zlatých Moravciach
uviedli, že u nich ani nejaký zamestnanec G. nepracuje, pričom tento mal výzvu prevziať a vyhotoviť aj
ponuku. Obdobne reagovali aj v Košiciach, títo uviedli, že žiadnu takúto ponuku z obce C. neevidujú.
Následne firmy v Košiciach a Zlatých Moravciach požiadal, aby tieto vypracovali cenovú ponuku, na

základe výzvy, ktorá im mala byť v minulosti predkladaná s tým, že neuviedol orientačnú cenu zákazky.
Firmy reagovali zaslaním ponúk, v ktorých uviedli hodnotu zákazky výrazne vyššiu ako bola v ponukách
predloženýchstarostom.Uvedenéúdajenáslednespracovalapredložildokontrolnejsprávy.Aniponuka
G. nebola perfektná a obsahovala vady, nesedela podľa výzvy, mala platiť podľa G. 14 dní, avšak
absentoval v ponuke dátum vystavenia, rovnako vo výzve bolo určené, že súčasťou mali byť aj sieťky a

žalúzie, avšak ponuka uvedené neobsahovala. Tieto pochybenia mohli byť dôvodom na nerealizovanie
dohody s uvedenou spoločnosťou. Zároveň zo strany svedka nedošlo k preverovaniu zmluvy o dielo so
spoločnosťou G. B., či táto obsahovala aj sieťky na hmyz a žalúzie, nakoľko zmluva s požadovanými
dokumentmi nebola ani na vyžiadanie predložená.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý v pozícii svedka J. G. G., ktorý uviedol, že konateľom spoločnosti
G. B. s.r.o. je od roku 2009. O verejných obstarávaniach sa dozvedel od sestry. Sestra mu poslala

podklady, on poslal ponuku, následne sa dozvedel, že ich vybrali. Jedinou podmienkou bolo, že sa
to bude platiť na tretinky. Oni mali už okná zložené v požiarnej zbrojnici, boli tam aj robotníci, načo
mu robotníci zavolali, že dnes sa robiť nebude, že si má zobrať veci a vrátiť peniaze. K verejným
obstarávaniamuviedollento,ževýzvabolanaobidvebudovyanaobidvebudovybolúspešný.Podklady
vypracovávala sestra s jej manželom. Podľa svedka je možné, že firmy pri vypracovaní ponúk používajú

rovnaký program, ale skôr každá firma má svoj program. Cenovú ponuku vyhotovil na základe podkladov
od sestry, ktoré obsahovali maximálnu cenu, počet okien. Pri vypracovaní ponuky idú podľa výzvy.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal zápisnice
o výpovedi svedkov G. R., B. S., T. K. a O. I.. Svedkyňa G. R. bola od februára 2012 do januára
2015 zamestnaná ako účtovníčka na obecnom úrade v C.. K veci bližšie nevedela nič uviesť. Bolo jej

známe len, že pani I. bola v čase, keď sa riešilo verejné obstarávanie 3 alebo 4 razy za starostom.
B. S. bol v rokoch 2008 až 2015 konateľ spoločnosti A. G.. Potvrdil, že vypracovával cenovú ponuku,
ktorá nebola predmetom súťaže, jednalo sa len o predbežné cenové vyčíslenie, pričom vychádzal z
podkladovzaslanýchzostranyobžalovaného.Obžalovanýsazanímzatýmtoúčelomajosobnezastavil.
S odstupom času sa bližšie k veci vyjadriť nevedel. Svedok T. K., konateľ spoločnosti L. uviedol, že

jeho firma sa zaoberá stavebnou prácou, avšak nie výrobou okien. Nepamätá si, aby boli oslovení
obžalovaným. Uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou podpis na pečiatke nie je jeho a taktiež
vzhľadovo pečiatka je síce podobná, ale ich má hrubšie písmo v porovnaní s tou nachádzajúcou sa na
ponuke. Svedok si nespomínal na meno obžalovaného, ani na žiadne verejné obstarávanie realizované
obcou C.. Štandardne vypracovávajú ponuky prostredníctvom rozpočtového programu ODIS, ktorého

grafický vzhľad je iný ako to, čo mu bolo predložené. Ani zástupca spoločnosti E. SK, a.s. O. I. neevidoval
žiadnu výzvu od obce C.. Na predloženej prílohe bola pečiatka, ktorú ich spoločnosť nepoužíva, ani
nikdy nepoužívala, nepatrí ich firme. Rovnako ani podpis na pečiatke nesúhlasí so žiadnym podpisom
našich zamestnancov. Osobu C. G. nepozná, tento nikdy nepracoval pre ich firmu. Rovnako ich firma
nikdy nemala, ani nemá pobočku v Lučenci, vždy mali pobočku v Zlatých Moravciach na L. XX. Taktiež

ponuka, ktorá bola súčasťou žiadosti nebola vyhotovená ich spoločnosťou, túto ponuku zrejme niekto
vyrobil vo worde, kde oni používajú špeciálny program. Zrejme ani osoba, ktorá ponuku vypracovala
si nevšimla, že najskôr ponúka profil GELAN a neskôr uvádza v označení okien VEKA, čo sú rozdielni
dodávatelia materiálov. Nimi sú vypracované ponuky v programe Klaes.

Podľa § 269 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy. Súd prečítal
správu hlavného kontrolóra obce o výsledku finančnej kontroly č. 1/2014 týkajúcej sa postupu
zadávania zákazky s nízkou hodnotou Zníženia energetickej náročnosti budovy turistickej ubytovne.
Zo správy vyplýva, že výkresová časť cenových ponúk bola úplne rovnaká u každého uchádzača.
Detailná, položkovitá cenová kalkulácia jednotlivých okien nie je obsahom doručených cenových ponúk.

Hlavný kontrolór zaujal v správe stanovisko k vyhodnoteniu cenových ponúk s tým, že obstarávateľ
nepreveroval platnosť a reálnosť došlých cenových ponúk ani aktuálnu cenovú reláciu na výrobu a
montáž plastových okien a zároveň pri vyhodnotení cenových ponúk nepostupoval v súlade výzvy, keď
prijal ponuku bez dodania a montáže príslušenstva okien. Kontrolór konštatoval porušenie pravidiel
výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky, konkrétne § 5 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom

obstarávaní, porušenie princípu transparentnosti a princípu hospodárnosti a efektívnosti § 9 ods. zákona
č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Taktiež kontrolór zistil, že starosta obce transparentne určil ako
komisiu na vyhodnotenie ponúk celé obecné zastupiteľstvo, ktorému dňa 04.07.2013 ústne predniesol
výsledky verejného obstarávania, pričom poslanci, komisia brali výsledky obstarávania na vedomie, lebo
oznámenie o výsledku prieskumu trhu už bolo obstarávateľom spracované dňa 28.06.2013, v ktorom

už bol identifikovaný úspešný uchádzač a spôsob vzniku záväzku. Kontrolór za účelom porovnania
aktuálnych, reálnych tržných cien písomne požiadal určitých dodávateľov, aby vypracovali cenovú
kalkuláciu na uvedený predmet zákazky s tým, že cenová ponuka od firmy J. bola na sumu 7.003,49
eur, I. na sumu 7.308,36 eur, J. U. - interiérové štúdio na sumu 6.474 eur a E. I. I. na sumu 6.588,62 eur.
Z uvedeného mal kontrolór za to, že cenová ponuka G., I. na sumu 16.500 eur nezodpovedala reálnym

tržným cenám bežne používaných pri výrobe plastových okien v danom období. Obdobne aj ďalšie
cenové ponuky, ktoré prevzal obžalovaný a zapracoval do verejného obstarávania obsahujú nereálnu
cenu na realizáciu zákazky. Zo zadania zo dňa 01.12.2012 resp. 01.06.2013 vyplýva, že obžalovaný
v zmysle investičných akcií odsúhlasených obecným zastupiteľstvom zadal Príspevkovej organizáciiobce C. vykonať verejné obstarávanie na budovu Domu služieb, resp. ubytovne s cieľom zníženia
energetickej náročnosti budov. Dňa 17.10.2013 starosta zrušil zadanie a nariadil zrušenie verejného
obstarávanianabudovuubytovnezdôvodu,ževerejnéobstarávanienazníženieenergetickejnáročnosti

budovy turistickej ubytovne zo dňa 26.06.2013 uskutočnila Príspevková organizácie obce C., ktorá toho
času nemala oprávnenie a kompetenciu nakladať s majetkom obce a preto verejné obstarávanie je v
plnom rozsahu neplatné. Výzva na predloženie cenovej ponuky týkajúcej sa turistickej ubytovne zo dňa
26.06.2013 mala byť toho istého dňa doručená spoločnostiam J., E. I. a aj spoločnosti G..

Súd oboznámil aj dokumentáciu týkajúcu sa verejného obstarávania ohľadom turistickej ubytovne a
to ponuky spoločnosti Plastové okná J., E. I. (obe bez dátumu) a G.- B. zo dňa 23.06.2013. Taktiež
boli prečítané aj stanovenia predpokladanej zákazky od spoločností A. G. I. E. L. I.. Zmluva o dielo zo
dňa 15.07.2013 bola uzavretá medzi zhotoviteľom G.- B. a objednávateľom Príspevková organizácia
obce C., kde predmetom zmluvy bolo zníženie energetickej náročnosti budovy turistickej ubytovne.
Rovnako súd oboznámil aj smernicu obce C. č. 1/2013, či mail obžalovaného pre vedúcu príspevkovej

organizácie, podľa ktorého on všetko vybavil, aj keď nešlo o najoptimálnejšiu variantu, ale je to potrebné
podpísať čím skôr, lebo beží lehota na realizáciu diela. Prečítané boli aj vyjadrenia obžalovaného ku
kontrolným zisteniam (obžalovaný vo vyjadrení ku kontrole verejného obstarávania na budovu turistickej
ubytovne popísal priebeh verejného obstarávania tak, že prieskum trhu vykonal v úzkej súčinnosti s
p. I., ktorý sa na ňom bezprostredne podieľal a všetky ponuky v ňom mu obstarali manželia I..), či

dokumentácia k verejnému obstarávaniu týkajúceho sa domu služieb, súčasťou ktorej bola výzva na
predloženie cenovej ponuky zo dňa 28.12.2012 a mala byť toho istého dňa prevzatá osobne zástupcami
spoločností Plastové okná J., G. E. E. I. Zároveň zo strany uvedených spoločností mali byť následne
dňa 28.06.2013 predložené aj cenové ponuky (v prípade Plastové okná J. E. E. bez dátumu), avšak len
ponuka G. bola datovaná dňom 25.07.2013. Dňa 15.07.2013 došlo k podpisu zmluvy o dielo rovnako

ako v prípade turistickej ubytovne medzi objednávateľom Príspevková organizácia C. a zhotoviteľom G..
PodľasprávyE.I.tátonikdynevypracovalacenovúponuku,aninikdynespolupracovala,anivsúčasnosti
nespolupracuje s Príspevkovou organizáciou C.. Zároveň spoločnosť E. I. nemala nikdy v pracovnom ani
obdobnom pracovnom pomere osobu C. G.. V mene spoločnosti koná O. I., predseda predstavenstva a
O. V., podpredseda predstavenstva. Rovnako J. I. neeviduje žiadnu ponuku pre Príspevkovú organizáciu

C.. Zároveň uviedli, že pečiatku Plastové okná J. na výzve na predloženie ponuky spoločnosť nikdy
nepoužívala. Taktiež spoločnosť uviedla, že nevypracovala predložené ponuky s tým, že ide o falzifikát
s ich menom a logom. Tvorbu ponuky vylúčili aj z dôvodu, že v období medzi Vianocami a Novým
rokom majú vždy celofiremnú dovolenku. Ako prílohu správy pripojili aj nimi vypracované ponuky pre
iných záujemcov. Zo zápisnice z obecného zastupiteľstva obce C. zo dňa 04.07.2013 vyplýva, že po

informovanístarostuoakciách,ktorébudúzabezpečenévrámciverejnéhoobstarávaniazobraloobecné
zastupiteľstvo výsledok verejného obstarávania na vedomie.

Súčasťou spisového materiálu je aj fotokópia vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-294/2- VYS-RV-2014, v
ktorom vec týkajúca sa podozrenia zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe

podľa § 266 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona bola odmietnutá, nakoľko podľa vyšetrovateľa nebol
dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Súd oboznámil aj spis tunajšieho súdu sp. zn. 1T/69/2015, v ktorom bol obžalovaný rozsudkom zo
dňa 15.06.2015 uznaný vinným zo spáchania prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa §

326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 rokov. Uvedené rozhodnutie je zahladené s
tým, že na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Prokurátor ani obžalovaný netrvali na vykonaní ďalších dôkazov, predovšetkým obžalovaný na ním
navrhovaných dôkazoch, preto súd v súlade zo zásadami kontradiktórneho procesu tieto dôkazy
nevykonal. Na tomto mieste na doplnenie súd uvádza, že súd už nemá žiadnu povinnosť vykonávať
dôkazy, dokazovanie je teda doménou strán. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil
produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.Na základe vykonaného dokazovania bol dňa 11.9.2019 vyhlásený rozsudok, ktorým bol obžalovaný A.
A. uznaný vinným podľa obžaloby a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
spodmienečnýmodkladomvýkonunaskúšobnúdobuvtrvaní12mesiacov,trestzákazučinnostivýkonu

verejnej funkcie na dobu 12 mesiacov a bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na náhradu škody.

KrajskýsúdvKošiciachvrámciodvolaciehokonaniananeverejnomzasadnutíkonanomdňa01.06.2021
uznesením zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vo svojom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že okresný súd

sa náležite nevysporiadal s významnými okolnosťami prípadu a preto bude v novom konaní po zrušení
veci povinný objasniť a presne špecifikovať kompetencie starostu v spornom období, odôvodniť, prečo
sa malo postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, ako konkrétne sa malo postupovať, aké
funkcie malo v tomto smere obecné zastupiteľstvo, porovnať tieto zistenia s tým, ako v skutočnosti
postupoval obžalovaný ako starosta , vysporiadať sa s odvolacími námietkami obžalovaného voči
znaleckým posudkom a za tým účelom eventuálne doplniť dokazovanie a v konečnom dôsledku ujasniť,

akému právnemu subjektu bola spôsobená škoda s tým, že po doplnení dokazovania bude potrebné
znova rozhodnúť zohľadňujúc aj tie dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaného.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je

povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Po vrátení veci na doplnenie dokazovania pôvodný zákonný sudca zadovážil do spisového materiálu
ďalšie listinné dôkazy – originály podkladov o verejných obstarávaniach, smernice č. 1/2011 a 1/2013,
ako aj notebook Lenovo G770. Následne boli dopočutí ďalší svedkovia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.09.2021 bola vypočutá svedkyňa G. R., ktorá v kritickom
čase pracovala na obecnom úrade ako ekonómka, ktorej pracovnou náplňou bolo vedenie účtovníctva.
V jej pracovnej náplni nebolo uskutočňovanie verejných obstarávaní. Keďže kancelária starostu sa
nachádzala tesne vedľa jej kancelárie, všetky návštevy prechádzali cez jej kanceláriu. Návštevy prv

oslovili pani E. N., ktorá ich rozdeľovala kam majú ísť. Pokiaľ ide o predmetné verejné obstarávanie,
svedkyňa potvrdila, že v jeho priebehu prišli dvaja páni, ktorých nepozná, ako aj pani I., ktorí dávali svoje
ponuky. Všetci menovaní prišli osobitne. Pokiaľ ide o ďalšie verejné obstarávanie z júna 2013, tak isto
sa dostavila pani I. a ďalší záujemcovia v počte dvoch alebo troch. Konkrétnu ponuku osobne doniesla
len pani I.. Počas jej pôsobenia v úrade sa vykonalo viacero verejných obstarávaní. Evidencia návštev

sa na úrade nerobila.

Svedkyňa E. N. uviedla, že v rozhodnom období pracovala na obecnom úrade v kancelárii prvého
kontaktu. K verejným obstarávaniam sa bližšie vyjadriť nevedela. Potvrdila, že ohľadne verejného
obstarávania na dom služieb odviedla jedného pána k pani R. a behom krátkej doby prišiel ďalší pán,

ktorého tak isto odprevadila k menovanej svedkyni. Uvedené osoby nepoznala. Rovnako to bolo aj
v prípade ďalšieho verejného obstarávania, kedy opäť prišli ďalší páni, ktorých posunula pani R.. Prišli
v rozdielne dni. Ku kompetenciám starostu pri verejnom obstarávaní sa vyjadriť nevedela.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2021 súd oboznámil predložené listinné dôkazy, ktoré

tvorili základ vykonaného verejného obstarávania, ako aj obsah citovaných smerníc.

Dňa 24.02.2022 bol súdu doručený písomný znalecký posudok č. 10/2022 podaný znalcom Ing.
Stanislavom Štefaniskom z odboru elektrotechnika, ktorý preskúmal notebook Lenovo G770. Znalec
zistil, že uvedený prístroj je funkčný, avšak na pevnom disku notebooku neboli zistené súbory súvisiace

s verejným obstarávaním na dom služieb a turistickú ubytovňu. Rovnako neboli zistené súbory, ktoré by
sa týkali prejednávaného prípadu vrátane označení a dotknutých mien.

Po zmene zákonného sudcu súd pokračoval v doplnení dokazovania v intenciách obsahu zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu.

V doplňujúcej výpovedi obžalovaný A. A. poukázal na to, že skutočnosť, že bude verejné zastupiteľstvo
ním menovaná komisia na vyhodnotenie ponúk na obe verejné obstarávania boli vopred odsúhlasené
radou, ktorú tvorili piati ľudia a následne samotným zastupiteľstvom. Obžalovaný postupoval v rámcistanovených limitov, ktoré určilo zastupiteľstvo a opieral sa o metodické pokyny vydané J. R..
Konal tak z toho titulu, že bol štatutárnym orgánom obce, čo si overoval aj u J. I.. Pokiaľ ide
o podmienky verejných obstarávaní v čase oboch skutkov, tak to bola transparentnosť, nediskriminácia

arovnakézaobchádzanie,súťaživosť,efektívnosť,hospodárnosťprivynakladaníverejnýchprostriedkov
a zodpovednosť. Na základe pokynov J. R. mal vykonávať prieskum trhu u 2-3 fyzických osôb alebo
právnických osôb a to buď telefonicky, faxom, e-mailom, osobne, alebo na základe inak získaných
informácii. Potvrdil, že sa k nemu dostavili vrátane pani I. tri osoby, ktorých k nemu odprevadila
referentka a ktorí si prevzali výzvy na ktoré dali pečiatku, podpis a týmto skončilo. Z ponúk osobne

priniesla ponuku len pani I. a ostatné dve firmy ju zaslali e-mailom. Nevie vysvetliť skutočnosť, prečo
sa v počítači nezachovali príslušné údaje. Pokiaľ ide o spôsobenú škodu, poukázal na to, že obec bola
finančne prepojená s príspevkovou organizáciou a škoda v podstate žiadna nie je, pretože peniaze boli
spoločnosťou G. I. vrátené. Formy vykonaného prieskumu trhu zvolil na základe metodického pokynu,
pretože v tom čase nemusel vykonať verejné obstarávanie, ale z dôvodu transparentnosti sa sám
rozhodol, že to vykoná takouto formou.

Na hlavnom pojednávaní bola dopočutá aj svedkyňa G. I., ktorá v kritickom čase pôsobila pri spoločnosti
G., ktorej majiteľom bol jej brat. Keď bola vydaná výzva, oni sa do nej zapojili. Následne osobne zaniesla
na obecný úrad cenovú ponuku. Cenovú ponuku zaniesla len za spoločnosť G.. Nemala poznatky o tom,
kto ďalší prevzal výzvy a doručil ponuky, ona nikoho iného nestretla. Svedkyňa poprela, že by bola

požiadaná obžalovaným alebo kýmkoľvek iným, aby zabezpečila nejaké iné ponuky. Ďalšie deve firmy,
ktoré sú spomenuté v tomto prípade pozná ako konkurenčné firmy. Cenová ponuka spoločnosti G. I.
spĺňala všetky stanovené podmienky, keďže vyhrali.

Svedkyňa W. I. pozná obžalovaného ako bývalého starostu. V rokoch 2012-2013 sa zaoberala

stavebným dozorom, verejným obstarávaním a inžinierskou činnosťou v stavebníctve. Aj pre obec C.
vykonávala verejné obstarávanie pre školské zariadenia a na výstavu bytových domov. I keď nebola
požiadaná o vydanie metodických pokynov k iným verejným obstarávaniam v obci, komunikovali
telefonicky, napr. ohľadne finančných limitov v kritickom období a pod. Ohľadne konkrétnych verejných
obstarávaní z tohto prípadu si nespomína. Ak komunikovali, tak len vo všeobecnej rovine. Poukázala

na to, že aj starosta obce mohol sám vykonávať verejné obstarávania alebo prieskum trhu, ak sa na
to vedomostne cítil, čo tiež závisí od finančných limitov. Najnižší stupeň verejného obstarávania môže
vyhodnotiť aj jedna osoba. V iných prípadoch, ak je menovaná komisia, jej členovia musia mať také
vzdelanie, aký je charakter zákazky.

Svedkyňa J. Q. R. využila na hlavnom pojednávaní svoje právo odmietnuť vypovedať, pričom poukázala
nato, že v súčasnej dobe jej stále plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia.

Vzhľadom na námietky voči obsahu znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Ing. Vladimírou
Smižanskou a návrhy obhajoby súdu zistil, že v príslušnom registri znalcov nie je evidovaný znalec, ktorý

by svojou činnosťou bol konkrétne zameraný na verejné obstarávania a posudzovanie tohto procesu.
Z týchto dôvodov súd pribral do konania opatrením zo dňa 24.01.2023 JUDr. Martu Budišovú, ktorej
odbornáčinnosťjezameranáprevažnenaverejnéobstarávania,vykonávaniemimoškolskejvzdelávacej
činnosti, školenia, prednáškové činnosti a konferencie v oblasti verejného obstarávania, ako aj príslušná
vydavateľská činnosť. JUDr. Marta Budišová doručila súdu dňa 09.06.2023 odborné vyjadrenie

mimo znaleckú činnosť, v ktorom zodpovedala na položené otázky. Možno konštatovať, že z obsahu
odborného vyjadrenia vyplýva, že z obsahového a procesného hľadiska konaním obžalovaného nedošlo
k pochybeniam a porušeniu v tom čase platného zákona. V odbornom vyjadrení sa okrem iného uvádza,
že obec ako verejný obstarávateľ bola oprávnená pre zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou vyhotoviť
interný predpis napr. smernicu, ktorá by upravovala postup a proces zadávania zákazky s nízkou

hodnotou, ktorý zákon o verejnom obstarávaní neupravuje. Žiadne ustanovenie zákona o verejnom
obstarávaní neukladá povinnosť pre verejného obstarávateľa – obec, mať vyhotovený a schválený
zastupiteľstvom interný predpis upravujúci postup zadávania zákazky s nízkou hodnotou. Podľa zákona
o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ, ktorým je obec postupuje pri zadávaní zákazky s nízkou
hodnotou postupom podľa § 102 zákona o verejnom obstarávaní tak, aby vynaložené náklady na

obstaranie predmetu zákazky boli primerané kvalite a cene. Tento zákon neustanovuje pre zadávanie
zákazky s nízkou hodnotou postup a proces zadávania zákazky s nízkou hodnotou a ani konkrétne
procesné úkony, ktoré má verejný obstarávateľ uplatniť pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou. Obec
nebola povinná zadávanie zákazky s nízkou hodnotou uskutočniť prostredníctvom odborne spôsobilejosoby a nebola povinná použiť elektronickú aukciu. Ak verejný obstarávateľ – obec akoukoľvek
formou zverejnila zadávanie zákazky – výzvu na predkladanie ponúk, nedošlo tým k porušeniu zákona
o verejnom obstarávaní. Starosta ako štatutárny zástupca z pohľadu ustanovení zákona o verejnom

obstarávaní mohol v posudzovanom období uskutočniť proces zadávania zákazky s nízkou hodnotou,
a to ako osoba zastupujúca verejného obstarávateľa – obec, aj ako osoba ktorú poverilo zastupiteľstvo
obce na zabezpečenie procesu zadávania zákazky s nízkou hodnotou. Podľa smernice k zadávaniu
zákaziek s nízkou hodnotou prijatou v obci ako interný predpis, proces verejného obstarávania mala
zabezpečiť poverená osoba – zamestnanec obce. Ak starosta obce získal aj poverenie zastupiteľstva,

tak mal postavenie takejto osoby v zmysle smernice obce.

JUDr. Marta Budišová odpovedala v odbornou vyjadrení aj na ďalšie odborné otázky týkajúce sa procesu
verejného obstarávania s nízkou hodnotou.

Súd na hlavnom pojednávaní dopočul aj obžalovaného, ktorý zotrval na tom, že bol poverený obecným

zastupiteľstvom na vykonanie verejných obstarávaní v predmetnej veci. Z jeho vyjadrení vyplýva, že
pokiaľvosvojichvýpovediachhovorilozriadeníkomisieakoajopovereniachzastupiteľstvom,takzrejme
v skutočnosti mal na mysli to, že priebeh obstarávaní bol prerokovaný na rade obce a preukázateľné
informovanie o stave obstarávaní a jeho výsledkoch pred zastupiteľstvom považoval v skutočnosti
za komisionálne odsúhlasenie výsledkov obstarávania. Obžalovaný trval na tom, že vymenovanie

komisiesauskutočniloosobitnoulistinou,avšaknevedelvysvetliťskutočnosť,prečozápisnicezrokovaní
zastupiteľstva, ktoré si súd zadovážil a oboznámil sa s nimi, tieto listiny neobsahujú. Zotrval na tom, že
osobne sa kontaktoval s dvoma neznámymi pánmi, ktorí vystupovali v mene vyššie uvedených firiem,
a ktorí si osobne prišli pre výzvy. Osobne zisťoval telefonicky pri týchto dvoch firmách, či sa zaoberajú
výmenou okien, čo mu bolo aj potvrdené.

Svedok G. O. G. N., v doplňujúcej výpovedi uviedol, že ako zástupca starostu sa v rozhodnom
období zúčastňoval zasadnutia rady obecného zastupiteľstva ako aj zasadnutí samotného obecného
zastupiteľstva. Potvrdil, že obidvoma akciami bol poverený starosta obce. I keď to bolo nad rámec
zákona, obžalovaný vymenoval aj pod tlakom hlavného kontrolóra obce komisiu a to celé obecné

zastupiteľstvo, avšak svedok si nespomenul akým spôsobom sa tak uskutočnilo. Potvrdil aj skutočnosť,
že pracovníčkou kancelárie prvého kontaktu bol informovaný o tom, že sú tam nejaké osoby, ktoré prišli
pre ponuky. Bližšie sa však o veci nezaujímal.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom, ako aj listinnými

dôkazmi, ktoré v pôvodnom konaní oboznamované neboli. Po takto vykonanom dokazovaní dospel
k nasledovným záverom:

Obžaloba kládla obžalovanému v prvom rade za vinu, že nespravoval riadne majetok obce, pretože
sám vykonal verejné obstarávanie a presne nezisteným spôsobom zadovážil fiktívne ponuky dvoch

spoločností, pričom predstieral vykonanie prieskumu trhu a takto zvýhodnil spoločnosť G. I..

Prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,2 písm. a) Trestného
zákona sa dopustí ten, kto inému spôsobí väčšiu škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym
predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo

vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Základným znakom objektívnej stránky tohto trestného činu je porušenie právnej povinnosti. Povinnosť
môže byť vymedzená všeobecne, alebo úplne konkrétne vo vzťahu k určitému správaniu alebo k určitej
veci. Porušenie povinnosti je v tomto prípade postup v rozpore s právnou povinnosťou, ktorá má za

následok vznik právnej zodpovednosti. Skutková podstata tohto trestného činu vyžaduje úmyselné
zavinenie, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu. Úmysel musí zahŕňať aj spôsobenie škody.

K časti obžaloby, ktorá kladie obžalovanému za vinu, že nespravoval riadne majetok obce, pretože
sám vykonal verejné obstarávanie, je potrebné uviesť, že obžaloba v priebehu trestného konania

nevyprodukovala žiaden taký objektívny dôkaz, ktorý by tieto znaky skutkovej podstaty preukazoval
a potvrdzoval. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva skutočnosť, že obžalovaný konal vo
verejnom záujme, pretože obe investičné akcie boli odsúhlasené radou obce a obecným zastupiteľstvom
v investičnom pláne obce a obžalovaný konal v súlade s ním. Nekonal teda svojvoľne a už vôbec niev úmysle týmto spôsobom obci spôsobiť akúkoľvek škodu. Spôsob akým vykonal „verejné obstarávanie“
zodpovedal obsahu platných právnych predpisov. Konal ako oprávnená osoba, pretože ako starosta –
štatutárny zástupca obce z pohľadu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní mohol v posudzovanom

období uskutočniť proces zadávania zákazky s nízkou hodnotou, a to aj formou akou tento proces
v skutočnosti aj vykonal. Zo zápisníc z rokovania obecného zastupiteľstva vyplýva určitá súčinnosť
zastupiteľstva a jeho informovanosť o oboch zákazkách. Keďže obžalovaný svojim konaním neporušil
žiadny všeobecne záväzný právny predpis, nebolo možné ho v konečnom dôsledku uznať ani vinným
z prečinu podľa § 2374 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Obžaloba v rámci kontradiktórneho konania

nepredložila súdu a nevykonala žiaden presvedčivý dôkaz, ktorý by svedčil o zavinení obžalovaného
v akejkoľvek forme.

Prečinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 Trestného zákona sa
dopustí ten, kto v súvislosti s verejným obstarávaním alebo verejnou dražbou v úmysle spôsobiť inému
škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech koná v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o verejnom obstarávaní alebo verejnej dražbe alebo dojedná niektorému súťažiteľovi alebo
účastníkovi verejnej dražby prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov alebo
účastníkov verejnej dražby.

Aj v prípade tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje úmyselné konanie. Obžaloba v tomto prípade kládla

obžalovanému za vinu, že „presne nezisteným spôsobom zadovážil fiktívne ponuky dvoch spoločností,
pričom predstieral vykonanie prieskumu trhu a takto zvýhodnil spoločnosť G. I..

V priebehu rozsiahleho dokazovanie ničím nebolo preukázané, že by obžalovaný sám zadovážil fiktívne
ponuky dvoch spoločností, resp. že by tým poveril niekoho iného, alebo že by konal s vedomím, že

mu boli predložené fiktívne ponuky týchto spoločností. Obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že
sa na obecný úrad dostavili dve jemu neznáme osoby vystupujúce v mene uvedených spoločností,
tieto si prevzali výzvy a následne mu elektronickou poštou boli doručené aj konkrétne ponuky. Po
prvej návšteve si osobne overil telefonicky pri oboch spoločnostiach, či sa zaoberajú činnosťou, ktorá
je predmetom investičnej akcie. Vzhľadom na to, že mu to bolo potvrdené, ich ponuky akceptoval.

Svedkovia – pracovníci obecného úradu a to tak zástupca starostu, ako aj pracovníci kancelárie prvého
kontaktu opakovane a jasne potvrdili, že pre výzvy sa osobitne dostavili ďalšie dve osoby, odlišné
od zástupkyne víťaznej spoločnosti G. I.. Za takéhoto stavu ničím nie je preukázané a nemožno
konštatovať, že by si bol obžalovaný zadovážil fiktívne ponuky. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že
zástupcovia spomenutých dvoch spoločností popreli akúkoľvek účasť na tomto verejnom obstarávaní.

Možnosť, že fiktívne ponuky zadovážila iná osoba, buď na základe vlastného rozhodnutia, alebo z iných
dôvodov, nemožno na základe takéhoto dôkazného stavu dať za vinu obžalovanému bez toho, aby bola
jednoznačnepreukázanájehoúčasťvtomtoprocese.Pretomásúdzato,žeaniobvinenieztohtoprečinu
nemá v tomto prípade opodstatnenia. Všetky pochybnosti, ako aj obvinenia vyplývajúce viac-menej len
zdomnienokvsúladesozákonnýmpravidlom „indubioproreo“ (vpochybnostiachobvineného)svedčia

v prospech obžalovaného A. A. a nemôžu slúžiť pre uznanie viny zo žalovaných trestných činov.

Na základe uvedených dôkazov v rozsahu ako je to vyššie podrobne popísané súd obžalovaného
v súlade s ustanovením § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil,
pretože nebolo dokázané, že došlo ku skutku, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Nakoľko z vyjadrenia zástupcov obce Plešivec v podstate vyplýva, že nedošlo k spôsobeniu škody,
súd o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu nerozhodoval a ani tak nemohol urobiť, vzhľadom na
ustanovenie § 288 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého ak súd spod obžaloby obžalovaného
oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na

konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní
od oznámenia rozsudku, a to v 4 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je

až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.