Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122356862
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122356862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: S.W.A.T.Security s.r.o.,
so sídlom Cabanova 2195/14, 841 02 Bratislava - Dúbravka, IČO: 36 793 990, právne zastúpenom:
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281,
proti žalovanému: Strojspiš, spol. s r.o., so sídlom Sobotské námestie 1748/46, 058 01 Poprad, IČO: 31
717 080, v konaní o zaplatenie 28.710,-- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves č. k. 14Cb/79/2022 – 300 zo dňa 27. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 27. apríla 2023, č. k. 14Cb/79/2022 - 300.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Žalovaný je p o v i n n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 27.667,80 EUR spolu s

- úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.981,60 Eur od 03.03.2022 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.767,40 Eur od 03.03.2022 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.398,40 Eur od 31.03.2022 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.159,00 Eur od 31.03.2022 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.715,20 Eur od 01.05.2022 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.502,20 Eur od 01.05.2022 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 3.679,20 Eur od 31.05.2022 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 2.464,80 Eur od 31.05.2022 do zaplatenia

a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 320,-- Eur, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba v prevyšujúcej časti sa z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 92,82 %, pričom o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,

po právoplatnosti tohto rozsudku.IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť svedkovi A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XXXXX/
XX náhradu svedočného v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným
súdom Spišská Nová Ves, samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou dňa 22.06.2022
pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu
28.710,-- EUR s príslušenstvom. Prípisom sp. zn. 15Up/960/2022 zo dňa 08.09.2022 postúpil uvedený
súd predmetnú vec na Okresný súd Spišská Nová Ves.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným bol uzavretý zmluvný vzťah, na základe ktorého
mal žalobca poskytovať pre žalovaného strážnu službu na objekte „Apartmány Patrónka“ a na objekte
„Tomášikova.“ Z dôvodu poskytnutia dohodnutých služieb žalobca vystavil žalovanému faktúry bližšie
špecifikované v uvedenej žalobe, z ktorých ich jednotlivé sumy predstavovali spolu celkovú sumu istiny
28.710,- EUR. Žalobca spolu s jednotlivými faktúrami posielal aj súpisy odpracovaných hodín, ktoré

boli potvrdené zodpovedným zamestnancom žalovaného. Uvedené faktúry zo strany žalovaného neboli
uhradené a preto sa právny zástupca žalobcu obrátil na žalovaného s predžalobnou výzvou, avšak
žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil dlžnú čiastku.

4.Žalovanýsavprvoinštančnomkonaníbrániltvrdením,žežalobcasiuplatnilnárokvyúčtovanýfaktúrou

č. 220054 zo dňa 30.04.2022, splatnosť 30.05.2022 na sumu 3.510,- EUR, avšak práve pre zmenu v
celkových vyúčtovaných hodinách bola táto faktúra opravená na sumu 2.464,80 EUR. Rovnako tak v
tejto súvislosti uvádzal, že porušovaním povinností žalobcu, žalovanému vznikla škoda na strážených
objektoch, a to stratou alebo odcudzením materiálu a náradia, ktoré zakúpil v spoločnosti PERI spol. s
r.o. a ktoré bolo v objektoch uskladnené, a to vo výške 22.356,91 EUR, ktorú zistil na konci roka 2021

vykonanou inventúrou všetkého vybavenia a materiálu. Zároveň mu v tejto súvislosti vznikla tiež škoda
vovýške962,67EURbezDPH,atotitulomnaviacvynaloženýchfinančnýchprostriedkov,keďsistratený
alebo odcudzený materiál a náradie musel na dokončenie zákazky zapožičať. Poukázal na to, že potom
čo od právneho zástupcu žalobcu obdŕžal výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, reagoval odpoveďou, v
ktorej uviedol všetky tu uvádzané skutočnosti a doručil žalobcovi (opravenú) faktúru č. 202229056 zo

dňa 03.06.2022 splatnú 17.06.2022 na sumu 23.319,58 EUR, ktorou si vyúčtoval voči žalobcovi vyššie
uvedenýnároknanáhradu.Následnepodanímzodňa07.07.2022zaslalžalobcovijednostrannýzápočet
vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20.07.2022. Momentom podania
jednostranného zápočtu zo strany žalovaného došlo okamihom vzájomného stretu pohľadávok k ich
zániku, a to minimálne vo výške 23.319,58 EUR. Zároveň však z opatrnosti vzniesol podaným odporom

aj kompenzačnú námietku vo výške 23.319,58 EUR voči nároku uplatnenému žalobcom s odkazom na
vyššie uvedené ním prezentované odôvodnenie jeho nároku.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie preukázal, že medzi stranami sporu bol založený
obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého žalobca poskytoval žalovanému strážnu službu na

uvedených stavbách, a to na objektoch „Apartmány Patrónka“ a „Tomášikova“ (ďalej aj ako „Objekt
Patrónka“, resp. „Objekt Tomášikova“). Za poskytovanie uvedenej služby zo strany žalobcu pre
žalovaného bola medzi stranami sporu dojednaná jednotková cena na „Objekte Patrónka“ 6,-- EUR bez
DPH za hodinu a na „Objekte Tomášiková“ 6,50 EUR bez DPH na hodinu, keďže strany sporu uvedené
skutočnosti v tomto sporovom konaní nerozporovali a súd ich považoval za nesporné.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 149, § 153, § 269 ods. 2, § 373 Obchodného zákonníka
a uviedol, že pokiaľ ide o nárok žalobcu na ním uplatnené sumy vyplývajúce z faktúr za poskytovanie
strážnej služby na Objekte Patrónka, síce faktúry č. 220011 zo dňa 31.01.2022, znejúcej na sumu
3.981,60 EUR, faktúry č. 220024 zo dňa 28.02.2022 znejúcej na sumu 3.398,40 EUR, faktúry č. 220040

zo dňa 31.03.2022 znejúcej na sumu 3.715,20 EUR a faktúry č. 220053 zo dňa 30.04.2022 znejúcej na
sumu 3.679,20 EUR, kedy u každej z uvedených faktúr bola žalobcom uplatňovaná príslušná jednotková
cena a príslušný počet odpracovaných hodín odsúhlasený stavbyvedúcim žalovaného na uvedenom
objekte, je daný.

7. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené nároky za poskytovanie strážnej služby na Objekte Tomášikova v
období január, február, marec a apríl roku 2022, s výnimkou mesiaca apríl 2022 platí to isté, čo súd
prvej inštancie vyššie uviedol v prípade nárokov žalobcu uplatňovaných pre Objekt Patrónka. V prípade
poskytnutia strážnej služby na uvedenom objekte za mesiac apríl 2022 bola v Súpise odpracovanýchhodín vykonaná oprava počtu odpracovaných hodín z pôvodných 450 hodín na upravených 316 hodín,
a táto úprava bola podpísaná zodpovednou osobou za žalovaného. Samotný žalobca na uvedenú
skutočnosť reagoval prepracovaním predmetnej faktúry č. 220054 zo dňa 30.04.2022 zo sumy 3.510,00

EUR na sumu 2.464,80 EUR, ktorá odzrkadľovala žalovaným uznaných 316 hodín výkonu predmetnej
činnosti, a ktorú žalovanému zasielal mailom dňa 11.05.2022, teda až po tom, čo ešte predtým prípisom
zo dňa 09.05.2022 označeným ako „Žiadosť o zaplatenie dlžnej sumy“ cestou svojho právneho zástupcu
vyzýval žalovaného na úhradu predmetnej faktúry v pôvodnej sume.

8. Žalovaný sa v súdnom konaní na prvom stupni bránil ďalej tým, že vo vzťahu k uplatneným nárokom
žalobcu vykonal jednostranný zápočet s jemu prináležiacou pohľadávkou voči žalobcovi v celkovej
výške 23.319,58 EUR, ktorá mu voči žalobcovi vznikla titulom náhrady škody v dôsledku odcudzenia
debnenia, ktoré mal v prenájme od obchodnej spoločnosti PERI spol. s r.o., ktoré musel uhradiť uvedenej
spoločnosti vo výške 22.356,91 EUR bez DPH vo forme jeho odkúpenia, a tiež v dôsledku úhrady
titulomnaviacvynaloženýchfinančnýchprostriedkov,keďsistratenýaleboodcudzenýmateriálanáradie

musel na dokončenie zákazky zapožičať, a na ktorý uhrádzal sumu vo výške 962,67 EUR bez DPH.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním však dospel k záveru, že takáto pohľadávka v uvedenej
výške spôsobilá na započítanie na strane žalovaného neexistovala, a preto na kompenzačnú námietku
žalovaného v tomto spore neprihliadal, resp. považoval žalovaným vykonaný jednostranný zápočet
za neplatný. Vychádzal pritom z vykonaného dokazovania, že k prípadnej manipulácii s debnením

od spoločnosti PERI spol. s r.o., ktorá prípadne mohla vyústiť do jeho zmiznutia (straty, odcudzenia,
prípadne presunu na iné miesto) a tým vyvolať škodu na strane žalovaného, mohlo dôjsť v období
len od 21.07.2021, kedy podľa zápisu v Stavebnom denníku list č. 0159365, malo dôjsť na Objekte
Patrónka k „oddebneniu stropov 1.PP,“ ku ktorým stropom podľa výpovede svedkov E. D., ako aj A.
F. G. sa uvedené špecifické - stropné debnenie od uvedenej spoločnosti použilo, až do 31.12.2021,

kedy prípisom z uvedeného dňa obchodná spoločnosť PERI spol. s r.o. označeným ako „Odsúhlasenie
zostatku prenajatého materiálu“ podľa zaslaného zoznamu k tomuto prípisu oznámila žalovanému
nevrátenie komponentov uvedeného prenajatého debnenia (ďalej aj ako „relevantné obdobie“).

9. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napádaného rozsudku uviedol, že žalovaný nepreukázal ani

vznik škody na jeho strane a ktorá by bola súvisela so zmiznutím stropného debnenia, ktoré mal v
prenájme od spoločnosti PERI spol. s r.o. Podľa vyjadrenia obchodnej spoločnosti PERI spol. s r.o.
zo dňa 23.02.2023, táto nemá vedomosť o vzniku žalobcom uplatňovanej škody vo výške 23.319,58
EUR, ktorá uvedenej spoločnosti mala byť spôsobená žalovaným v roku 2021 v dôsledku odcudzenia
vecí, ktoré sa mali nachádzať na stavenisku v Bratislave, ulica Tomášikova a/alebo Patrónka a ktoré

tvorili vlastnícke právo spoločnosti PERI spol. s r.o. Uvedená spoločnosť síce potvrdila, že súčasťou
dojednania so žalovaným bola aj podmienka, v zmysle ktorej, ak žalovaný nesplní povinnosť vrátiť
predmet nájmu uvedenej spoločnosti v dojednanom čase platí, že žalovaný má záujem a žiada o
odkúpenie predmetu nájmu od spoločnosti PERI spol. s r.o., ale zároveň tiež uviedla, že k odkúpeniu
predmetu nájmu žalovaným podľa článku IV, písmeno E. Všeobecných obchodných podmienok nedošlo,

pričom či k prevodu vlastníctva medzi spoločnosťou PERI spol. s r.o. a žalovaným k tomuto predmetu
nájmu (teda fakticky stropnému debneniu) došlo z iných dôvodov, v akej výške bola kúpna cena za
uvedený predmet nájmu, prípadne akým spôsobom bola kúpna cena za prevod vlastníckeho práva
vyúčtovaná, a napokon ani, či bol záväzok žalovaného voči spoločnosti PERI spol. s r.o. z prevodu
vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam vysporiadaný, alebo nie, sa už vôbec nevyjadrila.

10. Pokiaľ ide o sumu 962,67 EUR bez DPH, ktorá je obsiahnutá v rámci sumy 984,84 EUR bez
DPH (resp. v rámci sumy 1.181,81 EUR s DPH), ktorú spoločnosť PERI spol. s r.o. žalovanému
vyfakturovala faktúrou č. 391004445 zo dňa 31.12.2021 za nájom materiálu podľa priloženého súpisu
k tejto faktúre pre projekt Apartmány Patrónka, teda pre Objekt Patrónka, a úhradu ktorej žalovaný aj

vykonal dňa 05.10.2022 pod Variabilným symbolom: 39104445 a Špecifickým symbolom: 202161082,
čo vyplynulo z ním predloženého potvrdenia o transakcii na jeho bankovom účte v H. D., v prípade
tejto sumy, síce preukázateľne táto predstavuje zmenšenie majetku na strane žalovaného, avšak chýba
príčinná súvislosť medzi prípadným protiprávnym konaním žalobcu (ktoré ako bolo vyššie uvedené ani
preukázané nebolo) a jej úhradou spoločnosti PERI spol. s r.o. (teda vznikom samotnej škody).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie pokiaľ ide o istinu, zaviazal žalovaného v
prospech žalobcu na úhradu sumy 27.667,80 EUR, ako súčtu súm vyplývajúcich z faktúr č. 220011, č.220024, č. 220040, č. 220053, č. 220012, č. 220025, č. 220041, a č. 220054, tejto poslednej faktúry len
vo výške 2.464,80 EUR, a v prevyšujúcej časti žalobu čo do istiny zamietol.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti prvému
výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel a tretiemu výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách
konania. Navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu
trovy konania. Podané odvolanie žalovaný odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., a teda
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nárok žalobcu v časti sumy 23.319,58 € je nedôvodný pre jeho zánik
uplatnením kompenzačnej námietky voči nároku žalovaného vzniknutého titulom náhrady škody, kedy
došlo na objekte Patrónka ku krádeži stavebného materiálu – debniacej veže vo vlastníctve žalovaného,
kedy toto nadobudol od spoločnosti PERI, spol. s r.o. v celkovej hodnote 22.356,91 € a nákladu, ktorý
musel vynaložiť za prenájom chýbajúceho debnenia za mesiac december 2021 vo výške 962,67 €.

Žalovaný na konci roka 2021 vykonal súpis všetkého vybavenia a materiálu a zistil, že celková hodnota
strateného, resp. odcudzeného materiálu a náradia je vo výške 22.356,91 €.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenia má žalovaný za to, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že služby poskytované žalobcom neboli poskytované riadne a v dohodnutom rozsahu, a

že ku krádeži predmetného materiálu došlo počas noci, teda v čase, kedy mal objekt na starosti práve
žalobca, nakoľko odcudzený materiál zodpovedá jednej veži debnenia (teda lešenie, ktoré sa využíva
pri betonáži poschodia) a odniesť takúto konštrukciu je časovo aj fyzicky náročné, pričom svedkovia s
odbornou znalosťou odhadli čas potrebný na odvezenie na cca 2 hodiny, a to za využitia väčšieho auta
pravdepodobne s hydraulickou rukou alebo za účasti niekoľkých fyzicky zdatných osôb súčasne. Je teda

vylúčené, aby takéto odcudzenie nastalo počas dňa a bežnej prevádzky na stavbe I. E., a to aj z dôvodu,
že v čase využívania predmetného debnenia bola stavba v začiatkoch a využívalo sa na podopretie
na 1. poschodí, keďže jedine tam boli také vysoké stropy, ktoré si vyžadovali použitie predmetného
debnenia. Skutočnosť uvádzaná súdom prvej inštancie, o ktorú oprel svoje rozhodnutie o neprihliadaní
na námietku započítania, o tom, že medzi predmetnými stavbami dochádzalo k prenosu stavebného

materiálu v tomto prípade neobstojí práve pre ten fakt, že takáto veža debnenia bola určená na použitie
len na vysoké stropy, keď takéto v objekte Tomášikova neboli. Len za týmto účelom bolo takéto debnenie
na stavbu Patrónka od spoločnosti PERI prenajaté a preto jeho prenos z objektu Patrónka na objekt
Tomášikova nemá žiadnu logiku.

15. V závere odvolania žalovaný uvádza, že prvoinštančný súd odmietol vykonať ďalšie dokazovanie
– výsluch zamestnancov žalobcu z dôvodu neúčelnosti, avšak žalovaný je toho názoru, že práve
ich výsluch by mohol prispieť k jednoznačnému preukázaniu spôsobu poskytovania služby zo strany
žalobcu a v neposlednom rade, k jasnému objasneniu spôsobu, akým došlo ku vzniku škody na majetku
žalovaného.

16. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 26.5.2023 vyjadril žalobca, ktorý okrem iného tvrdí, že
žalovanému nevznikla žiadna deklarovaná škoda a už vôbec nie z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu,
ktorej započítanie si uplatnil. Uvedené skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov a z informácií, ktoré
odzneli na pojednávaniach, ako aj z odpovedí, ktoré poskytla spoločnosť PERI spol. s r.o., so sídlom

Šamorínska 18/4227, 903 01 Senec, IČO: 35 696 541, na základe položených otázok. Z doterajšieho
konania vyplýva, že nárok žalobcu je preukázaný a nesporný, pričom naopak žalovaným započítaná
pohľadávka neexistuje, čo je preukázané medzi iným aj dôkazom predloženým spoločnosťou PERI spol.
s r.o.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd /funkčne príslušný na základe § 34 ods. 2 písm. c)
C.s.p. v spojení s § 22 písm. e) C.s.p./ prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385

C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.19. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.

20. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky
sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý
rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy

hodnotil, prečo nevykonal navrhované ďalšie dôkazy, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké
úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd prvej inštancie sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu.

21. Pokiaľ teda žalovaný v podanom odvolaní vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia
súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, spojené s

právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje
nesúhlas s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľa sa
tak týkajú skutkového a právneho posúdenia veci súdom.

22. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený. Súd prvej

inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p., na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom
znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva.

23. Odvolací súd preto odkazuje na vecne správne a zákonné dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa stotožňuje, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, keďže žalovaný v

odvolaní uvádza tvrdenia, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie
správne vysporiadal.

24.Ajkeďzákladomrozhodnutiaodvolaciehosúdujeaplikáciaustanovenia§387ods.2C.s.p.,keďžesa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,

považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalovaného uviesť nasledovné:

25.Podstataodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.f)C.s.p.spočívapredovšetkýmvnesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

26. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že nárok žalobcu v časti sumy 23.319,58 € je nedôvodný pre jeho
zánik uplatnením kompenzačnej námietky voči nároku žalovaného. Tento nárok mal byť založený titulom
náhrady škody, kedy došlo na objekte Patrónka ku krádeži stavebného materiálu – debniacej veže
vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný mal tento stavebný materiál (debniacu vežu) nadobudnúť od
spoločnostiPERI,spol.sr.o.vcelkovejhodnote22.356,91€anáklad,ktorýmuselvynaložiťzaprenájom

chýbajúceho debnenia za mesiac december 2021 vo výške 962,67 €, tvorí zvyšnú časť nároku.

27. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa týmto zodpovednostným vzťahom
zaoberal podrobne a to jednotlivým posúdením predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle
§ 373 Obchodného zákonníka (protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym

úkonom a vznikom škody) a takto si na základe vykonaného dokazovania vytvoril právny názor a na
kompenzačnú námietku žalovaného v tomto spore neprihliadal, resp. považoval žalovaným vykonaný
jednostranný zápočet za neplatný. Súd prvej inštancie nesporne v konaní preukázal, že k prípadnej
manipulácii s debnením od spoločnosti PERI, spol. s r.o. na Objekte Patrónka, ktorá prípadne mohlavyústiť do jeho zmiznutia (straty, odcudzenia, prípadne presunu na iné miesto), mohlo dôjsť od
21.07.2021, až do 31.12.2021. V danom prípade zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že
zo strany žalobcu došlo v tomto vyššie vymedzenom relevantnom období k porušeniu povinností pri

ním poskytovaných službách spočívajúcich v strážení objektu Patrónka pre žalovaného, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako protiprávne konanie, ktoré predstavuje prvý z predpokladov vzniku škody na
strane žalovaného. Inými slovami povedané, súd prvej inštancie v tejto úvahe nepoprel, že mohlo dôjsť
k odcudzeniu debnenia, avšak odcudzenie nebolo spôsobené zavinením žalobcu.

28.Vtýchtookolnostiachžalovanývodvolanítvrdí,žeslužbyposkytovanéžalobcomneboliposkytované
riadne a v dohodnutom rozsahu, čo potvrdzuje vykonané dokazovanie, pričom v dôsledku týchto
pochybení malo (mohlo) dôjsť k odcudzeniu sporného debnenia. S týmto tvrdením sa však odvolací
súd nestotožňuje a dáva za pravdu súdu prvej inštancie, nakoľko v tomto období nebolo v konaní
preukázané žiadne pochybenie žalobcu. Tento záver jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, na ktorý v podrobnostiach odvolací súd poukazuje.

29. Ďalšia časť argumentácie žalovaného v odvolaní nadväzuje na tú predchádzajúcu a to v tom smere,
že je vylúčené, aby odcudzenie debnenia nastalo počas dňa a za bežnej prevádzky na stavbe I. E. a
to aj z dôvodu, že v čase využívania predmetného debnenia bola stavba v začiatkoch a využívalo sa
na podopretie na 1. poschodí, keďže jedine tam boli také vysoké stropy a odniesť takúto konštrukciu je

časovo aj fyzicky náročné, pričom svedkovia s odbornou znalosťou odhadli čas potrebný na odvezenie
na cca 2 hodiny, a to za využitia väčšieho auta pravdepodobne s hydraulickou rukou alebo za účasti
niekoľkých fyzicky zdatných osôb súčasne. Z toho žalovaný vyvodzuje, že ku krádeži predmetného
materiálu došlo počas noci, teda v čase, kedy mal objekt na starosti práve žalobca.

30. K tomuto odvolací súd upriamuje pozornosť na vykonané dokazovanie súdu prvej inštancie, ktoré
je zachytené v bodoch 101.- 104. napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že tvrdenie žalovaného
o odcudzení debnenia počas noci, za ktoré nesie zodpovednosť žalobca, nebolo v konaní preukázané.
Naopak, žalovaný mohol navrhnúť relevantný dôkaz, avšak v konaní nenavrhol vykonať žiaden dôkaz
vtomtosmere(napr.fotografickýzáznamspoločnostiGlobaltech).Vtejtosúvislostiodvolacísúddodáva,

že vykonané dokazovanie súdu prvej inštancie v bodoch 96. - 100. napadnutého rozsudku potvrdzuje
zistený skutkový stav, nakoľko ani z deklarovaných platieb žalovaným nevyplývajú tie skutočnosti, ktoré
tvrdí. Nakoniec ani samotná spoločnosť PERI spol. s r.o. nepotvrdila skutočnosti tvrdené žalovaným.
Z takto zisteného skutkového stavu veci a právneho hodnotenia súdu prvej inštancie odvolací súd
konštatuje, že nemožno vyriecť naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.

31. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie navrhnutých dôkazov. K tejto námietke
odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz
navrhnutý stranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Právo
strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s

rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov
alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom,
lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z
uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, nebol
týmto postupom žalovaný vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí.

32. Súd prvej inštancie nevykonanie navrhovaného dokazovania riadne a logicky odôvodnil tým, že
výsledky dokazovania postačujú na konečné rozhodnutie vo veci samej. S týmito závermi sa odvolací
súd plne stotožňuje a zároveň zvýrazňuje, že súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie
veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej

normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Dokazovanie zároveň nemá slúžiť strane sporu na to, aby
prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech.

33. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
prvom výroku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené ako vecne správny, keďže dôvodnosť priznaného

nároku nebola žalovaným relevantne spochybnená a zároveň žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
o dôvodnosti jednotlivých vzájomných pohľadávok voči žalovanému, ktoré boli predmetom jeho
kompenzačných námietok v spore. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvejinštancie o trovách konania (tretí výrok), ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 92,82 % a to pomerne podľa čiastočného úspechu žalobcu (§ 255 ods. 1 C.s.p.).

34. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný.Ovýšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2C.s.p.rozhodnesúdprvejinštancie,
samostatným uznesením.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).