Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 10, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Cpr/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124202127
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:3124202127.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: D. J., Q..:

XX.XX.XXXX, U. F. XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: KEED, s.r.o., IČO: 36 777 650, so sídlom
Seredská 4012/247, 917 01 Trnava, o zaplatenie mzdy vo výške 1.952,99 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.952,99 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00
% ročne zo sumy 1.417,65 EUR od 01.07.2023 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,00 %
ročne z sumy 535,34 EUR od 01.08.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 12.02.2024 domáhal zaplatenia

sumy 1.952,99 EUR spolu s úrokom z omeškania ako aj náhradou trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 08.05.2023 pracovný
pomer na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola podpísaná dňa 04.05.2023. Žalobca pracoval u
žalovaného na pracovnej pozícii montážnika normovaných a predzhotovených nábytkových dielcov s
dohodnutou mzdou 10,25 EUR /brutto na hodinu za výkon práce v Rakúsku. Žalobca u žalovaného
pracoval v období od 08.05.2023 do 26.06.2023. Počas tohto obdobia mu vznikol nárok na mzdu vo

výške 1.617,65 EUR za mesiac máj a za mesiac jún mu vznikol nárok na mzdu vo výške 535,34 EUR,
čo spolu predstavuje 2.152,99 EUR. Z dôvodu nedostatku práce sa žalobca so žalovaným dohodli na
výpovedi v skúšobnej dobe. Oznámenie o skončení pracovného pomeru dohodou v skúšobnej dobe
ku dňu 26.06.2023 žalobca po dohode poslal žalovanému ako zamestnávateľovi elektronickou poštou.
Žalovaný k dátumu podania tejto žaloby na súd zaplatil navrhovateľovi iba časť mzdy vo výške 200,00
EUR. Celkové mzdové nároky na žalobcu voči žalovanému preto predstavujú 1.952,99 EUR. Žalobca
opakovane žiadal vyplatenie tejto zvyšnej mzdy najprv osobnou komunikáciou, pričom zdôrazňoval,

že nie je povinný znášať zlú finančnú situáciu firmy. Žalobca si nielenže riadne plnil svoje pracovné
povinnosti a pracoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, ale bol ochotný zájsť aj nad rámec
požadovaných povinností. Pracoval aj v zhoršenom zdravotnom stave, neštandardne dlhé nadčasové
hodiny a investoval vlastné finančné prostriedky do vlastného náradia pre zefektívnenie jeho práce, bez
akéhokoľvek nároku na preplatenie. Žalobca preto vyzval žalovaného na riadne plnenie si platobných
povinností písomne oficiálnou výzvou na zaplatenie dlžnej mzdy dňa 23.08.2023. Následne žalobca
vyzval žalovaného na plnenie predžalobnou výzvou dňa 05.09.2023. Nakoľko žalovaný nereagoval a

neboli dodržané stanovené lehoty v písomnej výzve ani v predžalobnej výzve, žalobca podal trestné
oznámenie na obvodné oddelenie PZ v Bánovciach na Bebravou. Následne bola vec odstúpená na
obvodné oddelenie PZ Trnava, ktoré vydalo uznesenie. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby súd
jeho žalobnému návrhu vyhovel.3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v žalobe priložil ako listinné dôkazy nasledovné listiny, a
to pracovnú zmluvu zo dňa 04.05.2023, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 04.05.2023, Dohodu o

nadčasovej práci zo dňa 04.05.2023, Dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 04.05.2023, Výpoveď
zamestnanca z pracovného pomeru zo dňa 26.06.2023, výplatnú pásku za obdobie výkonu závislej
práce za mesiac máj 2023 a jún 2023, Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.08.2023 spolu
s predžalobnou výzvou zo dňa 05.09.2023, podacie lístky o podaní uvedených výziev, potvrdenie o
doručení zásielky žalovanému, uznesenie obvodného oddelenia PZ SR v Trnave zo dňa 20.12.2023 o

odmietnutí podania.

4. Následne Okresný súd Trnava prostredníctvom uznesenia sp. zn.: 22Cpr/1/2024-25 zo dňa 12. marca
2024 vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu písomne vyjadril. Žalovaný sa v
stanovenej lehote k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel a nenavrhol žiadne dôkazy
vylučujúce žalobcov uplatnený nárok v jeho žalobe.

5. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

6. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

7. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej

časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v zmysle § 204 Civilného sporového
poriadku a ich podstatným obsahom, ktoré boli v konaní predložené žalobcom. Z vykonaného

dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa
08.05.2023 pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola podpísaná dňa 04.05.2023.
Žalobca pracoval u žalovaného na pracovnej pozícii montážnika normovaných a predzhotovených
nábytkových dielcov s dohodnutou mzdou 10,25 EUR /brutto na hodinu za výkon práce v Rakúsku.
Žalobca u žalovaného pracoval v období od 08.05.2023 do 26.06.2023. Uvedené mal súd preukázané

prostredníctvom pracovnej zmluvy a príslušného dodatku k pracovnej zmluve. Počas tohto obdobia
žalobcovi vznikol nárok na mzdu vo výške 1.617,65 EUR za mesiac máj a za mesiac jún mu vznikol
nárok na mzdu vo výške 535,34 EUR, čo spolu predstavuje 2.152,99 EUR. Uvedené skutočnosti
mal súd za preukázané predložením výplatných pások za mesiac máj a jún 2023, kde sú tieto sumy
uvedené zo strany žalovaného. Z dôvodu nedostatku práce sa žalobca so žalovaným dohodli na

výpovedi v skúšobnej dobe. Oznámenie o skončení pracovného pomeru dohodou v skúšobnej dobe
ku dňu 26.06.2023 žalobca po dohode poslal žalovanému ako zamestnávateľovi elektronickou poštou.
Žalovaný k dátumu podania tejto žaloby na súd zaplatil navrhovateľovi iba časť mzdy vo výške
200,00 EUR. Zaplatenie sumy 200,00 EUR zo strany žalovaného mal súd za preukázané doložením
výpisu z účtu žalobcu, kde v jeho prospech bola pripísaná suma 200,00 EUR z osobného účtu

konateľa žalovaného. Celkové mzdové nároky na žalobcu voči žalovanému preto predstavujú 1.952,99
EUR. Žalobca preto vyzval žalovaného na riadne plnenie si platobných povinností písomne oficiálnou
výzvou na zaplatenie dlžnej mzdy dňa 23.08.2023. Následne žalobca vyzval žalovaného na plnenie
predžalobnou výzvou dňa 05.09.2023. Z predložených podacích lístkov mal súd za preukázané, že
žalovanému boli zaslané uvedené výzvy, boli mu riadne doručené, čím mal vedomosť o tom, že žalobca

si môže svoj zákonný a zmluvný nárok na vyplatenie mzdy uplatňovať súdnou cestou. Nakoľko žalovaný
nereagoval a neboli dodržané stanovené lehoty v písomnej výzve ani v predžalobnej výzve, Žalobca
podal trestné oznámenie na obvodné oddelenie PZ v Bánovciach na Bebravou. Následne bola vec
odstúpená na obvodné oddelenie PZ Trnava, ktoré vydalo uznesenie o odmietnutí trestného stíhania. Zpredmetného uznesenia o odmietnutí trestného stíhania však jednoznačne vyplýva, že žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie uvedených súm, žalovaný svoj záväzok nepopiera voči žalobcovi a celá situácia ho
úprimne mrzí (strana 3 zápisnice).

9. Na pojednávaní konanom dňa 10.06.2024 žalobca v rámci svojich vyjadrení zotrval na svojom
písomnom vyhotovení žaloby a vo svojej podstate len zopakoval skutočnosti odôvodňujúce jeho právny
nárok na vyplatenie mzdy, ktorá mu zo strany žalovaného nebola vyplatená. Žalovaný v rámci svojich
vyjadrení uviedol, že za máj 2023 bol žalobca 1 týždeň chorý a tri týždne pracoval. Za mesiac jún

2023 nepracoval, pretože bol na práceneschopný. Naposledy pracoval dňa 02.06.2023. Dostal som ako
konateľ firmy informáciu, že máme veľa reklamácií v dôsledku vadných prác a nedokončených prác.
Zadržali nám vyplatenie dvoch faktúr, čo robí 7.000,00 EUR až 8.000,00 EUR. To som hneď žalobcu
aj informoval. Poslal som mu z môjho súkromného účtu 200,00 EUR, aby sme sa dohodli a riešili vec
v čo najkratšom čase. On ostal práceneschopný. Náš dodávateľ nereaguje na naše maily, na otvorené
dve nevyplatené faktúry nereagoval, skontaktoval som môjho advokáta v rakúsku, ktorý odpovedal, že

sa riešia reklamácie a vady na zákazkách. Vec s nezaplatenými faktúrami by musela skončiť na súde.
Boli sme v kontakte so žalobcom 10.08.2023, písal som mu, že mu dám koncom augusta vedieť. Dňa
13.08.2023 odpovedal, že mu to je jedno, ide súdnou cestou. Uvedený nárok žalobcu som nekontroloval,
sumu neviem potvrdiť ani vyvrátiť. Následne som sa dostal do nemocnice so zlým zdravotným stavom,
operovaný som bol 04/2024. Čakám, aby som mohol pracovať vzhľadom na môj zdravotný stav. Sú to

jeho peniaze, to potvrdím všetko, ale tie okolnosti, že nemá troška pochopenia ma mrzí.

10. Podľa 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto
zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných
obdobných pracovných vzťahov.“

11. Podľa článku 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Zákonník práce“) platí, že: „zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní
poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú

čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie
kvalifikácie.“

12. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce platí, že.: „zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi
za vykonanú prácu mzdu.“

13. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce platí, že „mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej
hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.“

14. Podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce platí, že „mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa

osobitného predpisu.“

15. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce platí, že: „mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak.“

16. Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce platí, že: „mzda sa vypláca vo výplatných termínoch
dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve....(pozn. súdu: skrátená citácia)“

17. Z bodu 5 vyššie uvedenej pracovnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že „výplatný

termín na výplatu mzdy bol dohodnutý v súlade s § 129 Zákonník práce.“

18. Právo na mzdu zamestnanca patrí k základným sociálnym právam zamestnanca, prostredníctvom
ktorej zamestnanec dokáže realizovať základné zdroje svojej obživy nie len pre seba, ale aj pre členov
svojej rodiny. Mzda tvorí základnú obsahovú súčasť pracovného pomeru. Medzi základné funkcie mzdy

patrí sociálna (alimentačná) funkcia, regulačná funkcia, kompenzačná funkcia a stimulačná (motivačná)
funkcia. Povinnosť poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu predstavuje zákonnú a zmluvnú
povinnosťzamestnávateľa,ktorávyplývazamestnávateľovizpracovnoprávnehovzťahu(BARANCOVÁ,H., SCHRONK, R.: Pracovné právo. Druhé prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: Sprint 2, 2013,
str. 361 a nasl., ISBN: 978-80-89393-97-8.)

19. Podľa článku 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej len: „Ústava SR“) platí, že: „zamestnanci majú právo na spravodlivé a
uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu,
dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.“

20. Podľa článku 4 bodu 1 Európskej sociálnej charty (revidovaná) platí, že: „na zabezpečenie účinného
výkonuprávanaprimeranúodmenusazmluvnéstranyzaväzujúpriznaťpracovníkomprávonaodmenu,
ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň.“

21. Právo na mzdu zamestnanca predstavuje veľmi dôležité sociálne a ústavné právo, ktoré je okrem
článku3Zákonníkapráceupravenéajvčlánku36ods.1písm.a)ÚstavySR,podľaktoréhozamestnanci

majú právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na
právo na odmenu za vykonanú prácu.

22. Vo svojom článku 3 Zákonník práce priznáva zamestnancovi právo na mzdu za vykonanú prácu
ako základný prvok synalagmatického záväzkového odplatného právneho vzťahu. V článku 3 Zákonníka
práce sa prejavuje aj zobrazenie ochrannej funkcie pracovného práva v inštitúte spravodlivého
a uspokojujúceho odmeňovania zamestnanca za vykonanú prácu. Článok 3 Zákonníka práce
jednoznačne a nespochybniteľne stanovuje povinnosť zamestnávateľovi poskytovať zamestnancovi

mzduzavykonanúprácu.Ovýznamekvalityposkytovaniamzdyzamestnancovisvedčíajskutočnosť,že
právo zamestnanca na spravodlivú mzdu za vykonanú prácu je zakotvené v celom rade medzinárodných
dohovorov, ako napríklad v článku 23 ods. 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v článku 7 písm.
a) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v článku 4 Európskej
sociálnej charty, v článku 28 Listiny základných práv a slobôd ako aj v článku 36 Ústavy SR (ŠVEC,

M., TOMAN, J. a kolektív: Zákonník práce, Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Komentár: Zväzok II., 2.
doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR, str. 9, ISBN: 978-80-571-0584-8.).

23. Súd posúdil spor vo veci samej medzi žalobcom a žalovaným po právnej stránke tak, že medzi
žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na základe

uzatvorenej pracovnej zmluvy. Zamestnanec riadne vykonával svoju prácu v súlade s pracovnou
zmluvou, pričom základnou povinnosťou zamestnávateľa bolo v zmysle vyššie citovaného článku 3
Zákonníka práce v spojení s § 118 ods. 1 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu. Nakoľko
žalovaný ako zamestnávateľ porušil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť poskytovať žalobcovi ako
zamestnancovi mzdu a žalobca ako zamestnanec mal právo na vyplatenie mzdy za vykonanú právu

v súlade s článkom 3 Zákonníka práce ako aj celým radom medzinárodných a európskych prameňov
práva upravujúcich právo zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu, obrátil sa so svojím peňažným
nárokom na súd.

24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011

platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia

sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

25. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

26. Žalovaný počas pojednávania v zásade nerozporoval uplatnený nárok žalobcu. Žalovaný len
poukázal na skutočnosti a okolnosti, prečo sa dostal do omeškania so zaplatením mzdy žalobcovi. Súd
k argumentom žalovaného súhrnne uvádza, že ani jeden z týchto argumentov nepredstavuje právnu
skutočnosť, pre ktorú by nebol povinný zaplatiť žalobcovi mzdu za vykonanú prácu. Žalovaný vykonávalpodnikateľskú činnosť na vlastné podnikateľské riziko. Skutočnosť, že žalovanému neboli uhradené
dve faktúry alebo že žalovaný bol určitý čas práceneschopný, nepredstavujú argumenty, ktorý by mali
za právny následok vylúčenie existencie uplatňovaného práva žalobcu v tomto konaní. Z uvedeného

dôvodu súd nemohol argumenty žalovaného zobrať v úvahu.

27. Z ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 18. apríla 1995, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“) vyplýva, že:
„výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

28. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 9,00 % ročne bola súdom určená v súlade
s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením svojho

peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 4,00 %, ktorá
sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (4,00 % + 5,00% = 9,00
% úrok z omeškania).

29. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom

do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

30. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k
právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

31. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

32. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

35.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.

V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z
čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To
v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.