Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122376962
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6122376962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SUPRASTAV SK s.r.o., Lackovce
158, 066 01 Lackovce, IČO : 46 083 197, práv. zast. advokátom JUDr. Petrom Gdovinom, Kalininova
675, 066 01 Humenné proti žalovanému I.M.D. GROUP II, s. r. o., Holubyho 71, 902 01 Pezinok, IČO:
36 859 648, práv. zast.: Advokátska kancelária CURAE, s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
51 144 450 o zaplatenie 3.308,70 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok, č.k. 36Cb/27/2022-145 zo dňa 14.12.2022, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/27/2022 - 145 zo dňa

14.12.2022 v napadnutom výroku II. potvrdzuje a v napadnutom výroku III. zrušuje a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi peňažnú sumu 314,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 6,01
EUR od 22.8.2018 do zaplatenia a vo výške 8 % p.a. zo sumy 308,70 EUR od 1.1.2020 do zaplatenia a
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd žalobu o zvyšku zamietol a výrokom

III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému vo výške určenej v
uzneseníourčenívýškynáhradytrovsúdnehokonaniadotrochdníodprávoplatnostiuzneseniaourčení
výšky náhrady trov súdneho konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.7.2022
žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 3.308,70

EUR s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
žalobca na základe zmluvy o dielo vykonával pre žalovaného rôzne stavebné práce na stavbe Rodinný
dom Pezinok II vrátane dodávok materiálu a služieb. Na základe riadne a včas vykonaných dodávok
tovaru a vykonaných stavebných prác v mesiaci jún 2018 vystavil žalobca žalovanému dňa 20.7.2018
faktúru č. 20/07/2018 na sumu 5.379,10 EUR, ktorá sa stala splatnou dňa 30.07.2018. Na túto faktúru
uhradil žalovaný dňa 9.8.2018 sumu 2.379,10 EUR. Zvyšok predmetnej faktúry vo výške 3.000,- EUR
aj napriek viacerým výzva do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil. Na základe riadne a včas vykonaných

dodávok tovaru a vykonaných stavebných prác v mesiaci júl 2018 vystavil žalobca žalovanému dňa
30.7.2018 faktúru č. 24/07/2018 na sumu 5.671,83 EUR, ktorá sa stala splatnou dňa 15.08.2018. Na túto
faktúru uhradil žalovaný postupne dňa 2.8.2018 sumu 3.000,- EUR, dňa 14.9.2018 sumu 1.000,- EUR,
dňa 27.10.2018 sumu 1.000,- EUR a dňa 31.12.2019 sumu 363,13 EUR. Zvyšok predmetnej faktúryvo výške 308,70 EUR aj napriek viacerým výzva do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil. Písomným
podaním zo dňa 29.8.2022 PZ žalobcu uviedol, že neuznáva čo do výšky ani dôvodu jeho vzniku
nárok žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.200,- EUR z dôvodu, že na príjmovom pokladničnom

doklade je ako platiteľ zálohy uvedený pán Q. B. so svojím rodným číslom a nie spoločnosť Rozálka
Park. Tento príjmový pokladničný doklad neeviduje žalobca a nemá súvislosť so stavebnými prácami
pre firmu Rozálka Park, s.r.o. a preto spoločnosť Rozálka Park nemohla poskytnúť žalobcovi zálohu
vo výške 3.200,- EUR a následne zaúčtovať s faktúrou číslo 22/12/2016. Podľa žalobcu preto nemohlo
dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky (zálohy) zo spoločnosti Rozálka Park na žalovaného. Žalobca

zároveň rozporuje nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany žalovaného ako zo strany
spoločnosti Rozálka Park. Súčasne namieta premlčanie sumy 3.200,- EUR. Písomným podaním zo dňa
17.10.2022 PZ žalobcu uviedol, že z výpisu z účtu nie je zrejmé, k akej faktúre sa suma zaplatená dňa
2.8.2018 vo výške 3.000,- EUR viazala a to ani z variabilného symbolu, faktúra č. 20/07/2018 teda ostala
v časti 3.000,- EUR neuhradená. Faktúra č. 24/07/2018 sa stala splatnou dňa 15.8.2018 a k postúpeniu
došlo až dňa 31.12.2019, teda bol úmysel žalovaného nezaplatiť. Pokladničný doklad na zálohu 3.200,-

EUR nemá súvis so stavebnými prácami pre Rozálka Park, s.r.o., tejto žiadna pohľadávka nevznikla z
dôvodu duplicitnej úhrady časti faktúry č. 20/12/2016. Q.X. B. poskytol zálohu vo výške 3.200,- EUR na
práce nesúvisiace s prácami pre spoločnosť Rozálka Park, s.r.o.. Na pojednávaní dňa 16.11.2022 PZ
žalobcu uviedol, že čiastočné nezaplatenie faktúr nie je sporné, sporný je zánik pohľadávky započítaním.
K údajnému započítaniu a k jeho oznámeniu malo dôjsť až po 3 rokoch, pričom zákon hovorí, že sa

má postúpenie oznámiť bezodkladne. Z knihy pohľadávok po partneroch ku 14.11.2022 vyplýva, že BP
BAU zostali dlžní žalobcovi sumu vyše 14.000,- EUR.

3. Podaním zo dňa 25.7.2022 žalovaný namietol, že spoločnosť Rozálka Park, s. r. o.,
IČO: 47240725 evidovala v účtovníctve pohľadávku voči spoločnosti žalobcovi vo výške 3.200,-EUR

vzniknutá uhradením zálohy dňa 20.12.2016 podľa výdavkového pokladničného dokladu č.16HV00084.
Táto záloha bola zaúčtovaná ako čiastočná úhrada fa č. 22/12/2016 zo dňa 30.12.2016, ktorá však bola
aj uhradená v celej výške 7.500,- EUR bankovým prevodom dňa 20.1.2017. Spoločnosť Rozálka Park
postúpila pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2019 na žalovaného,
ktorý túto pohľadávku započítal dňa so záväzkom vo výške 3.309,20 EUR voči spoločnosti SUPRASTAV

z neuhradenej faktúry č. 24/07/2018 vystavená na celkom čiastku 5.671,83 EUR. Čiastočné úhrady boli
zrealizované nasledovne : 14.9.2018 bankový prevod 1.000,- EUR, 27.10.2018 bankovým prevodom
1.000,- EUR, zápočet naviac uhradenej fa č. 41/12/2017 zo dňa 22.12.2017 vo výške 48,13 EUR,
duplicitnej úhrady fa č. 04/03/2018 zo dňa 3.4.2019 aj 8.4.2019 vo výške 314,50 EUR, zápočet
nadobudnutej pohľadávky zo spoločnosti Rozálka Park vo výške 3.200,- EUR dňa 31.12.2019.

Na základe toho zostatok záväzku spoločnosti I.M.D.GROUP II. voči spoločnosti SUPRASTAV z
neuhradenej faktúry č. 24/07/2018 predstavuje sumu 109,20EUR, ktorú uznáva a obratom uhradí po
zrušení odporovaného platobného rozkazu. V písomnom podaní zo dňa 12.10.2022 PZ žalovaného
uviedol, že faktúra číslo 20/07/2018 bola zo strany žalovaného v celom rozsahu uhradená, a to časť
sumy vo výške 3.000,00 EUR dňa 2.8.2018 a časť sumy vo výške 2.379,10 EUR dňa 9.8.2018. Vo

vzťahu k faktúre číslo 24/07/2018 časť vo výške 1.000,00 EUR uhradil dňa 14.9.2018 a ďalšiu časť
vo výške 1.000,00 EUR uhradil dňa 27.10.2018. Zároveň žalovaný vo vzťahu k neuhradenej časti
faktúry číslo 24/07/2018 započítal (i) postúpenú pohľadávku vo výške 3.200,- EUR, (ii) pohľadávku vo
výške 48,13 EUR, ktorá vznikla v dôsledku naviac uhradenej faktúry číslo 41/12/2017 dňa 22.12.2017
a (iii) duplicitnej úhrady faktúry číslo 04/03/2018 vo výške 314,50 EUR (uhradená dňa 3.4.2019 a

ako aj dňa 8.4.2019). Dňa 12.10.2022 bola dlžná čiastka vo výške 109,20 EUR uhradená na účet
žalobcu. Sumu vo výške 3.200,- EUR ako zálohu poskytol pán Q. B. ako konateľ spoločnosti Rozálka
Park bez ohľadu na to, že tam uviedol svoje meno a rodné číslo. Suma vo výške 3.200,- EUR
bola uhradená ako záloha žalobcovi na stavebné práce za mesiac december 2016 v rámci projektu
spoločnosti Rozálka Park „Obytná zóna ROZÁLKA SEVER-PANSKÁ ALEJ“ (Rodinný dvojdom I. II.

Pezinok) výberom z pokladne spoločnosti Rozálka Park, čo preukazuje aj výdavkový pokladničný doklad
číslo 16HV00084 vystavený v rovnaký deň, ako deň vystavenia príjmového pokladničného dokladu
žalovaným, t.j. dňa 20.12.2016. Skutočnosť, že žalobca neeviduje vo svojom účtovníctve príjmový
pokladničný doklad nijakým spôsobom nepreukazuje, že záloha vo výške 3.200,-EUR bola poskytnutá
spoločnosťou Rozálka Park konajúcou pánom Q. B.. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa

31.12.2019boložalobcovizasielanédoporučenenaadresusídlauvedenúvobchodnomregistri,poštový
doručovateľ však dňa 14.8.2022 žalobcu nezastihol v mieste jeho sídla, a preto bola zásielka uložená
na pošte Humenné 1. Zásielka sa vrátila žalovanému ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 8.9.2020.
Na pojednávaní dňa 16.11.2022 PZ žalovaného uviedol, že nie je sporné zaplatenie prvej faktúry v plnejvýške, pričom súčasne druhá faktúra bola na sumu, ktorej časť bola zaplatená a časť vo výške 3.200,-
EUR zanikla započítaním. Postúpenie pohľadávky bolo riadne vykonané, oznámené, vykonaný bol aj
zápočet. Oznámenie o postúpení pohľadávky ako aj samotné započítanie boli riadne doručované na

adresu z pečiatky žalobcu.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že z faktúry č. 22/12/2016 má
súd preukázané, že žalobca žiadal listinou vyhotovenou dňa 30.12.2016 od spoločnosti Rozálka Park,
s.r.o. zaplatenie peňažnej sumy 7.500,-EUR za stavebné práce za december 2016 na stavbe obytná

zóna Rozálka Sever - Pezinok so splatnosťou 21.1.2017. Z Výdavkového pokladničného dokladu číslo
16HV00084 zo dňa 20.12.2016 mal súd preukázané, že spoločnosť Rozálka Park, s.r.o. vystavila dňa
20.12.2016 listinu, podľa ktorej dňa 20.12.2016 odovzdala žalobcovi sumu 3.200,- EUR ako zálohu na
stavebné práce za december 2016. Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.12.2016 má súd
preukázané, že žalobca dňa 20.12.2016 prevzal od Q. B. sumu 3.200,- EUR ako zálohu 12/2016. Z
Výpisu z bankového účtu žalovaného zo dní 31.1.2017 v spojení s výdavkovým bankovým dokladom

č. TB0020017 a Zaúčtovaním výpisov má súd preukázané uhradenie sumy 7.500,- EUR dňa 20.1.2017
žalobcovi na faktúru č. 22/12/2016 za stavebné práce na SO60 - komunikácie za december 2016 v OZ
Rozálka Park. Z faktúry č. 20/07/2018 v spojení s faktúrou č. 20/07/2018 opis má súd preukázané, že
žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie peňažnej sumy 5.379,10 EUR za stavebné práce na stavbe
Rodinný dom II Pezinok za mesiac jún 2018 so splatnosťou 30.7.2018. Z faktúry č. 24/07/2018 v spojení

s faktúrou č. 24/07/2018 opis mal súd za preukázané, že žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie
peňažnej sumy 5.671,83 EUR za stavebné práce na stavbe Rodinný dom II Pezinok za mesiac júl
2018 so splatnosťou 15.8.2018. Z knihy pohľadávok k 18.7.2022 mal súd za preukázané, že žalobca
viedol v účtovníctve pohľadávky voči žalovanému podľa faktúry č. 20/07/2018 vo výške 3.000,- EUR
a podľa faktúry č. 24/07/2018 vo výške 308,70 EUR. Z listiny Interný doklad číslo 19IN00139 zo dňa

31.7.2019 mal súd za preukázané, že žalovaný účtoval o sume 48,13 EUR ako úhrady naviac z
22.12.2017 na faktúru č. 41122017. Z listiny Oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok má súd
preukázané, že žalovaný účtoval o započítaní sumy 48,13 EUR svojej pohľadávky voči žalobcovi podľa
faktúry č. 41122017 ako dokladu BV-TB012/0137 oproti pohľadávke žalobcu voči žalovanému podľa
faktúru č. 24072018 ako dokladu č. 181100428. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky v spojení s listinami

Pohľadávka č. 190900055 a Saldo ku dňu 30.12.2019 a Interným dokladom č. 19IN00038 mal súd za
preukázané postúpenie pohľadávky spoločnosti Rozálka Park, s.r.o., Holubyho 71, 902 01 Pezinok,
IČO: 47240725 vo výške 3.200,- EUR vzniknutej ako duplicitná úhrada časti faktúry č. 20/07/2018 po
uplatnení zálohy 3.200,- EUR uhradenej dlžníkovi 20.12.2016. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky
zo dňa 31.12.2019 v spojení s obálkou má súd preukázané, že spoločnosť Rozálka Park, s.r.o.

oznamovala žalobcovi postúpenie pohľadávky vo výške 3.200,- EUR ako duplicitnej platby vykonanej
dňa 20.12.2016. Z Interného dokladu č. 19IN00253 v spojení s Oznámením o jednostrannom zápočte
pohľadávok a Dokladom pre vzájomné zápočty a Saldo ku dňu 31.12.2019 mal súd za preukázané, že
žalovaný účtoval o započítaní sumy 3.200,- EUR zo svojej pohľadávky voči žalobcovi podľa dokladu
č. 190900030 oproti pohľadávke žalobcu voči žalovanému podľa dokladu č. 181100428. Z Výpisu z

bankového účtu žalovaného zo dňa 31.7.2018 mal súd za preukázané uhradenie sumy 2.102,72 EUR
dňa 31.07.2018 žalobcovi na faktúru č. 16/02/2018, sumy 2.845,47 EUR dňa 23.7.2018 žalobcovi
na faktúru č. 17/02/2018 a uhradenie sumy 2.000,- EUR dňa 23.7.2018 bez identifikácie, keď ani
zo žiadneho ďalšieho dôkazu nevyplýva zaplatenie tejto sumy na faktúru č. 16/06/2018. Z Výpisu z
bankového účtu žalovaného zo dňa 31.8.2018 v spojení so Zaúčtovaním výpisov mal súd za preukázané

uhradenie sumy 3.000,-EUR dňa 2.8.2018 žalobcovi na faktúru č. 16/06/2018 a sumy 2.379,10 EUR
dňa 9.8.2018 žalobcovi na faktúru č. 20/07/2018. Z Výpisu z bankového účtu žalovaného zo dňa
30.09.2018 v spojení so Zaúčtovaním výpisov mal súd za preukázané uhradenie sumy 1.000,- EUR dňa
14.9.2018žalobcovinafaktúruč.24/07/2018.ZVýpisuzbankovéhoúčtužalovanéhozodňa31.10.2018
v spojení so Zaúčtovaním výpisov mal súd za preukázané uhradenie sumy 1.000,- EUR dňa 27.10.2018

žalobcovi na faktúru č. 24/07/2018. Z Výpisu z bankového účtu žalovaného zo dní 30.4.2019 v spojení
so Zaúčtovaním výpisov mal súd za preukázané uhradenie sumy 314,60 EUR dňa 3.4.2019 žalobcovi
na faktúru č. 04/03/2018 a sumy 314,60 EUR dňa 8.4.2019 žalobcovi na faktúru č. 04/03/2018. Súd
mal za nesporné zaplatenie sumy dňa 12.10.2022 sumu 109,20 EUR na faktúru č. 24/07/2018. Zo
Zaúčtovania výpisov má súd preukázané, že žalovaný účtoval o zaplatení súm 2.000,- EUR zo dňa

23.7.2018 a 2.102,72 EUR zo dňa 31.7.2018 na faktúru č. 16/06/2018. Z Faktúry č. 16/06/2018 mal
súd za preukázané, že žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 4.102,72 EUR so splatnosťou
3.7.2018 za práce podľa Súpisu vykonaných prác. Z Detailu pohybu zo dňa 12.10.2022 mal súd za
preukázané zaplatenie sumy 109,20 EUR žalovaným žalobcovi na faktúru č. 24072018. Z Výdavkovéhopokladničného dokladu č. 20HV00051 s podacím lístkom č. Počítačový výstup Slovenská pošta z
11.10.2022malsúdzapreukázanévyplateniesumy1,55EURžalovanýmM.P.dňa12.8.2020azaslanie
zásielky žalovaným žalobcovi. Z Počítačového výstupu Slovenská pošta z 11.10.2022 s obálkou mal súd

za preukázané, že poštová zásielka č. U. bola dňa 12.8.2020 daná na poštovú prepravu, dňa 14.8.2020
uložená na pošte na prevzatie a dňa 8.9.2020 vrátená ako adresát nezastihnutý. Na pojednávaní dňa
16.11.2022 B. M. pri výsluchu ako strana sporu uviedol, že staval v Pezinku rodinné domy pre BP BAU,
ktorá mala za zmluvného partnera IMD GROUP II, s.r.o.. Žalobca staval dom pre B., pred Vianocami
2016 sa stretol s B. a povedal mu, že nemá zaplatené peniaze od BP BAU, tento na druhý deň vytiahol

peniaze a proti podpisu na VPD mu vyplatil 3.200,- EUR. Potom začali fakturovať priamo IMD GROUP
II po Novom roku, pričom IMD GROUP II riadne platila. Nepamätá si presne či to bola IMD GROUP I
alebo IMD GROUP II. Až následne došlo v r. 2018 k problémom s platbami. Prebiehalo to tak, že zhotovil
nejakú časť z diela, tú vyfakturoval a po odsúhlasení, mu to zaplatili. Na túto sumu od p. B. zabudol,
avšak všetko čo mu zaplatili riadne odrobil. BP BAU mu ostala dlžná 14.000,- EUR. S B. mal aj ďalšie
veci a všetko s ním bolo vysporiadané s tým, že v r. 2019 nemal vysporiadanú sumu 17.000,- EUR za

tri faktúry. Pokiaľ ide o započítanie, o ničom takomto nevedel a pritom s B. bol viackrát, nebola to len
otázka jednorazová, robil pre neho asi štyri roky. Suma 3.200,- EUR je za práce na stavbe B. rodinného
domu, bolo to preto lebo BP BAU mu neplatilo. S B. si povedali, že to potom dohodnú. Za B. išiel ako za
konateľom IMD GROUP I alebo IMD GROUP II, t.j za konateľom firmy, ktorá mala rovnakého zmluvného
partnera ako žalobca - BP BAU, toto bolo na Vianoce v r. 2016. Rodinný dom B. bol jeden z tých 24.

rodinných domov, v auguste urobili výkop a základovú dosku, následne sa pokračovalo v pivnici a ďalej.
Na začiatku r. 2017 sa s p. B. ako konateľom IMD GROUP dohodol, že bude fakturovať priamo na IMD
GROUP a že BP BAU už nebude figurovať v ich vzťahoch. S B. pred Vianocami 2016, keď dostal 3.200,-
EUR si nepovedali za čo to je, bolo povedané, že to je za rodinný dom a že potom to všetko vyriešia.
Bola zmluva na 24 RD a v auguste mu stavbyvedúci Povýšil od BP BAU povedal, aby začal stavať hore

na kopci a to bol dom p. B.. Nemali vyslovene dohodnuté, kam sa budú zásielky doručovať, žalobca
nosil svoje listiny na N. XX a to po odsúhlasení súpisov prác, žalobcovi by boli zásielky doručované na
adresu na pečiatke t. j. T. XXX, čo je adresa, kde býval s bývalou manželkou a kde zostala bývať bývalá
manželka. Zásielky si preberal od manželky, aktuálne komunikujú normálne, avšak dávnejšie to bolo tak,
že nie všetky zásielky sa mu dostali. Oznámenie o postúpení pohľadávky prvýkrát videl až od svojho PZ

zo súdneho spisu. Súd teda zistil, že Q. B. dňa 20.12.2016 poskytol žalobcovi zálohu vo výške 3.200,-
EUR na práce nesúvisiace s prácami pre spoločnosť Rozálka Park, s.r.o., keďže nevykonal úkon ako
konateľ spoločnosti, ale ako fyzická osoba, čo vyplýva zo samotného písomného úkonu keď neuviedol
obchodné meno Rozálka Park, s.r.o. a svoj podpis ale len svoje meno a priezvisko a podpis, pričom
ako osoba vykonávajúca funkciu konateľa musel vedieť, že z písomného úkonu musí byť zrejmé kto

koná. Spoločnosť Rozálka Park, s.r.o. postupovala žalovanému pohľadávku spočívajúcu v platbe zálohy
na dlh vo výške 3.200,- EUR dňa 20.12.2016 spolu s príslušenstvom. Spoločnosť Rozálka Park s.r.o.
zaplatila žalobcovi na faktúru č. 22/12/2016 vystavenú dňa 30.12.2016 na sumu 7.500,- EUR a splatnú
dňa 21.01.2017 za stavebné práce na SO60 - komunikácie za december 2016 a to prevodom na účet
dňa20.1.2017sumu7.500,-EUR.Žalovanýžalobcovinafaktúruč.16/02/2018vystavenúdňa20.6.2018

splatnú dňa 3.7.2018 zaplatil dňa 23.7.2018 sumu 2.000,- EUR a dňa 31.7.2018 sumu 2.102,72 EUR.
Žalovaný žalobcovi na faktúru č. 20/07/2018 vystavenú dňa 20.7.2018 splatnú dňa 30.7.2018 zaplatil
dňa 2.8.2018 sumu 3.000,- EUR a dňa 9.8.2018 sumu 2.379,10 EUR. Žalovaný žalobcovi na faktúru č.
24/07/2018 vystavenú dňa 30.7.2018 splatnú dňa 15.8.2018 zaplatil dňa 14.9.2018 sumu 1.000,- EUR,
dňa 27.10.2018 sumu 1.000,- EUR, dňa 31.12.2018 sumu 363,13 EUR a dňa 12.10.2022 sumu 109,20

EUR.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že obrana žalovaného spočívala v inom
priraďovaní platieb a v započítavaní svojich pohľadávok na pohľadávky žalobcu. Priraďovanie platieb v
obchodnom styku je všeobecne zaužívané identifikáciou platby prostredníctvom variabilného symbolu

alebo popisu platby. Uvedené má za následok, že prijatím plnenia konkrétny, žalovaným ako dlžníkom
zvolený záväzok, zaniká a to buď v časti alebo úplne. Žalovaný tak nemôže dodatočne priraďovať
svoju platbu vo výške 3.000,-EUR zaplatenú na faktúru č. 16/06/2018 na iný záväzok, obdobne žalobca
nemôže túto platbu priradiť na iný záväzok žalovaného, keďže žalovaný ako dlžník môže určiť na
ktorý záväzok plní. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.000,- EUR na faktúru č. 20/07/2018. Suma

3.000,- EUR bola zaplatená na faktúru č. 16/06/2018 znejúcu na výšku 4.102,72 EUR, avšak tento
záväzok bol už zaniknutý zaplatením (§ 324 ods. 1 Obchodného zákonníka) platbou 2.000,- EUR zo dňa
23.7.2018 bez identifikácie, teda v súlade s § 330 ods. 1, Obchodného zákonníka priradenom na faktúru
č. 16/06/2018 a platbou 2.102,72 EUR zo dňa 31.7.2018, teda záväzok žalovaného bol zaniknutý. Suma3.000,- EUR teda bola určená na už neexistujúci záväzok, teda v súlade s § 330 ods. 1, Obchodného
zákonníka sa platba priradila na najstarší splatný záväzok a to záväzok z faktúry č. 20/07/2018 splatný
dňa 30.7.2018 a nie na záväzok z faktúry č. 24/07/2018 splatný dňa 15.8.2018 teda splatný neskôr.

Žalovaný plnil na faktúru č. 20/07/2018 oneskorene a to dňa 2.8.2018 sumu 3000,-EUR a dňa 9.8.2018
sumu 2379,10 EUR. Žalovaný pri plnení neurčil, že ním vykonané úhrady sa majú priradiť najprv ma
istinu potom na úroky z omeškania, teda nastáva zákonná domnienka, že plnenia „sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu“ (§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka). Záväzok uvedený vo faktúre
bol splatný dňa 30.7.2018, žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku

odo dňa nasledujúceho po dňoch splatnosti uvedených na faktúre č. 20/07/2018 (§ 365 Obchodného
zákonníka). Žalobcom nebola tvrdená dohoda o výške úroku z omeškania, súd tak priznal žalobcovi
úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1, Obchodného zákonníka, účinného ku dňu
vzniku omeškania žalovaného so zaplatením peňažného plnenia, podľa ktorého ak výška úrokov z
omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením. Súd prvej inštancie tak ustálil, že úrok z omeškania bol za obdobie

od 1.8.2018 do 2.8.2018 zo sumy 5379,10 EUR vo výške 2,36 EUR, úrok z omeškania za obdobie
3.8.2018 do 9.8.2018 zo sumy 2379,10 EUR vo výške 3,65 EUR, všetko spolu vo výške 6,01 EUR,
táto suma sa potom priradila na úrok z omeškania. Záväzok z faktúry č. 20/07/2018 bol teda v rozsahu
zaniknutý splnením v rozsahu 5373,09 EUR, súd potom žalobu v časti zaplatenia sumy 5373,09 EUR
zamietol a v časti zaplatenia sumy 6,01 EUR priznal ako dôvodnú. Pokiaľ ide o záväzok z faktúry č.

24/07/2018 vo výške 5671,83 EUR, z tohto si žalobca uplatnil sumu 308,70 EUR. Žalovaný na túto
faktúru zaplatil postupne dňa sumu 14.9.2018 sumu 1.000,- EUR, dňa 27.10.2018 sumu 1.000,- EUR,
dňa 31.12.2018 sumu 363,13 EUR a dňa 12.10.2022 sumu 109,20 EUR, teda celkom spolu sumu vo
výške 2.472,33 EUR, súčasne žalovaný preukázal zápočet sumy 48,13 EUR a zápočet sumy 314,50
EUR nie je sporný, zostatok sumy vo výške 2.836,87 EUR nie je zaplatený. Podľa § 325 Obchodného

zákonníkaaksistranymajúplniťvzájomnézáväzky,môžesasplneniazáväzkudruhoustranoudomáhať
len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila. Žalobca si svoj zmluvný záväzok riadne plnil a preto sa
oprávnene domáhal plnenia záväzku žalovaného, súd preto priznal žalobcovi peňažnú sumu 308,70
EUR. Žalovaný tvrdí duplicitnú úhradu sumy 3.200,- EUR spoločnosťou Rozálka Park, s.r.o. žalobcovi
na faktúru č. 22/12/2016 a následné postúpenie práva na vrátenie takto bezdôvodne vyplatenej sumy

na žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal poskytnutie sumy 3.200,- EUR spoločnosťou
Rozálka Park, s.r.o. má súd postúpenie pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú súd posúdil
ako zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú podľa § 524 Občianskeho zákonníka, za neplatnú, keď
spoločnosť Rozálka Park, s.r.o. postupovala právo ktoré nemala, teda zmluva svojím obsahom odporuje
zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalovaný tak nemal voči žalobcovi pohľadávku vo výške 3.200,-

EUR z titulu plnenia bez právneho dôvodu vzniknutého plnením spoločnosťou Rozálka Park, s.r.o..

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 2, C.s.p. tak,
že v prevažnej miere úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore
proti žalobcovi úspešnejší a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.) určujúce

výnimky zo zásady úspechu uvedenej v § 255 C.s.p.. Podľa názoru súdu prvej inštancie C.s.p.
neupravuje možnosť a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania
percentom (alebo zlomkom) ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení C.s.p.
nie je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Ak teda
zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť. Pokiaľ ide o § 255

ods. 2 C.s.p., ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom
(ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov
konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť.

7. Proti výroku II. a III. rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že rozsudok

považuje za nesprávny, nedostatočne odôvodnený a preto nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,súdtaktiežnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Na základe riadne a včas vykonaných dodávok tovaru a vykonaných stavebných prác v mesiaci

jún 2018 vystavil žalobca žalovanému dňa 20.7.2018 faktúru č.20/07/2018 na sumu 5.379,10 EUR, ktorá
sa stala splatnou dňa 30.7.2018. Na túto uhradil žalovaný dňa 9.8.2018 sumu 2.379,10 EUR. Zvyšok
predmetnej faktúry vo výške 3.000,- EUR aj napriek viacerým výzvam do dnešného dňa žalobcovi
nezaplatil. Na základe riadne a včas vykonaných dodávok tovaru a vykonaných stavebných prác vmesiaci júl 2018 vystavil žalobca žalovanému dňa 30.7.2018 faktúru č.24/07/2018 na sumu 5.671,83
EUR, ktorá sa stala splatnou 15.8.2018. Na túto faktúru uhradil žalovaný postupne dňa 2.8.2018 sumu
3.000,- EUR, dňa 14.9.2018 sumu 1.000,- EUR, dňa 27.10.2018 sumu 1.000,- EUR a dňa 31.12.2019

sumu 363,13 EUR. Zvyšok predmetnej faktúry vo výške 308,70 EUR aj napriek viacerým výzvam
žalovaný žalobcovi neuhradil. Faktúra č.24/07/2018 sa stala splatnou dňa 15.8.2018 a k postúpeniu
pohľadávky medzi spoločnosťou Rozálka Park, s.r.o. a žalovaným malo dôjsť až dňa 31.12.2019. Z
príjmového pokladničného dokladu, ktorý je bez evidenčného čísla je zrejmé, že platcom uvedenej
sumy je pán Q. B. ako fyzická osoba. Nemohlo teda dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky zo

strany spoločnosti Rozálka Park, s.r.o. na žalovaného a k následnému započítaniu tejto čiastky na
pohľadávku žalobcu voči žalovanému, a to z toho dôvodu, že spoločnosti Rozálka Park, s.r.o. voči
žalobcovi nevznikla pohľadávka, ktorú by mohla z dôvodu duplicitnej úhrady časti faktúry 20/12/2016 po
uplatnení zálohy 3.200,-EUR postúpiť žalovanému s prihliadnutím na to, že príjmového pokladničného
dokladu vystaveného pánom Q. B. jednoznačne vyplýva, že tento poskytol zálohu 3.200,-EUR žalobcovi
avšak na práce, ktoré nijako nesúviseli s prácami pre spoločnosť Rozálka Park, s.r.o. Z uvedeného

preto jednoznačne vyplývalo, že postúpenie pohľadávky zo dňa 31.12.2019 je absolútne neplatný
úkon nakoľko pohľadávka spoločnosti Rozálka Park, s.r.o. voči žalobcovi ktorá mala byť postúpená
žalovanému v čase postúpenia pohľadávky a ani v čase pred postúpením pohľadávky neexistovala.
Nie je preto možné postúpiť pohľadávku, ktorá nikdy nevznikla. Z predložených dôkazov bolo taktiež
nespochybniteľné preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi na základe predložených faktúr za

vykonané práce a dodaný tovar sumu v celkovej výške 3.308,70 EUR čo súd vo svojom závere nijako
nespochybnil. Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.000,- EUR len z toho
dôvodu, že táto suma bola súdom priradená k faktúre č.20/07/2018 a nie k faktúre č.24/07/2018 ako
ju priradil žalobca. Uvedené faktúry sú však len dôkazom preukazujúcim skutočnosť, že si žalovaný
nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o dielo a nezaplatil žalobcovi cenu za dodaný tovar

a služby a platba 3.000,- EUR ktorá bola súdom priradená k odlišnej faktúre ako faktúre, ku ktorej
priradil platbu žalobca (ktorá bola súčasťou dôkazového materiálu, na ktorý poukazoval a z ktorého
uplatňoval svoj nárok na zaplatenie) nemôže mať za následok zánik nároku žalobcu na zaplatenie
riadne preukázaného a odôvodneného nároku, ktorý nebol počas celého konania nijakým spôsobom
spochybnený a žalovaný ho rozporoval len z dôvodu, že voči záväzku žalobcu vo výške 3.309,20 EUR

započítal pohľadávku voči žalobcovi, ktorá na neho bola postúpená vo výške 3.200,- EUR, pričom
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd mal za to, že postúpenie pohľadávky bolo
neplatné a žalovaný si tak jednoznačne nesplnil svoje povinnosti nie len vo výške priznanej súdom, ale
v celej výške neuhradených faktúr vystavených žalobcom za riadne a včas vykonané práce a dodaný
tovar. Žalovaný žalobcovi aj napriek Zmluve o dielo a riadne a včas vykonaným stavebným prácam a

dodávkam tovaru neuhradil cenu za dielo v zostávajúcej výške 3.308,70 EUR, čo vyplýva z dôkazných
prostriedkov a čo nijakým spôsobom nevyvrátil ani samotný žalovaný. Nie je preto správne posudzovať
nárok žalobcu za zaplatenie ceny za dielo v časti 3.000,- EUR, ktorý bol podľa názoru súdu uhradený na
faktúru č.20/07/2018 za zaniknutý a nepriznať ho žalobcovi napriek tomu, že súd v bode 10. konštatoval,
že zostatok sumy z F A č.24/ 07/2018 vo výške 2.836,87 EUR nie je zaplatený a žalovaný nikdy netvrdil,

že došlo k celkovej úhrade ceny za dielo vykonané žalobcom. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva
to, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a z predmetného rozhodnutia
nie je zrejmé, z akého dôvodu súd priznal žalobcovi sumu len vo výške 314,71 EUR. V napadnutom
rozhodnutí sa súd prvej inštancie žiadnym alebo len minimálnym spôsobom vysporiadal so skutkovými
okolnosťami, ktoré v našom konkrétnom prípade vnímame ako zásadné a svoje rozhodnutie oprel

výlučne len o to, že bola suma vo výške 3.000,- EUR priradená k faktúre č.20/07/2018 a z toho dôvodu
aj napriek tomu, že FA č.24/07/2018 uhradená v časti 3.308,70 EUR nebola a žalobca svoj nárok opieral
o nezaplatenie ceny za dielo na základe zmluvy o dielo, žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie sumy
314,71 EUR. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie
na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

3.308,70 EUR spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.000,-EUR od 22.8.2018 do zaplatenia
a zo sumy 308,70EUR od 1.1.2020 do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100% vrátane trov odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 14.2.2023 vyjadril žalovaný s tým, že považuje

rozsudok za vecne správny. Súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav, keď v
potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie. Súd prvej inštancie v danom prípade v odôvodnení Rozsudku
(i) uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, výsledky dokazovania, vysvetlil, čoho sa
žalobca domáhal, čo uvádzal žalovaný na svoju obranu a (ii) citoval právne predpisy, ktoré aplikoval naprejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, pričom právne závery náležite vysvetlil
spôsobom,zktoréhojezrejmé,akýmiúvahamisariadil.Skutočnosť,žežalobcasasnázoromsúduprvej
inštancie nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o vecnej nesprávnosti a nezákonnosti rozsudku.

Žalovanýnavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdila žalobcuzaviazalnanáhradu
trov odvolacieho konania.

9. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 9.3.2023 vyjadril žalobca a uviedol, že naďalej trvá
na tom, že to, či bola suma vo výške 3.000,-EUR uhradená na faktúru č.20/07/2018 alebo na faktúru

č. 24/07/2018 nemá vplyv na výšku pohľadávky ako aj nárok žalobcu, nakoľko z predložených dôkazov
jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobcovi za riadne a včas vykonané stavebné práce a dodaný tovar
neuhradil sumu v celkovej výške 3.308,70EUR, čo žalovaný vlastne nijako nerozporoval s poukazom na
jeho vyjadrenia v konaní, v ktorých odôvodnil neuhradenie faktúr započítaním postúpenej pohľadávky,
ktorá však spoločnosti Rozálka Park, s.r.o. nikdy nevznikla a teda nemohlo ani dôjsť k jej postúpeniu na
žalovaného. Žalobca predsa svoj nárok odôvodňoval z nezaplatenia faktúr č.20/07/2018 a č.24/07/2018

a nie je preto dôležité ako súd priradil jednotlivé platby žalovaného (ktorý tieto platby nijakým spôsobom
neoznačil) a nepovažuje preto záver súdu, ktorým žalobcovi priznal len 314,71 EUR za vecne správny.
V ostatnom sa žalobca pridržiaval tvrdení uvedených v podanom odvolaní.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku
nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v súlade s § 380 ods. 1, C.s.p.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a

odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav
nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
Odvolacísúdzobsahuspisuzistil,žesúdprvejinštanciesprávneustálilktoréskutkovétvrdeniasúmedzi

stranami nesporné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie (podrobne uvedené v
bode 4. tohto rozsudku). Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie v tom, že priraďovanie
platieb v obchodnom styku je všeobecne zaužívané identifikáciou platby prostredníctvom variabilného
symbolu alebo popisu platby. Uvedené má za následok, že prijatím plnenia konkrétny, žalovaným ako
dlžníkom zvolený záväzok, zaniká a to buď v časti alebo úplne. V prípade ak dlžník plní svoj záväzok

zaplatením dohodnutej odplaty bez konkrétneho uvedenia ktorú časť záväzku plní (neuvedie ktorú
faktúru) tak na strane veriteľa v súlade s § 330 ods. 1, Obchodného zákonníka sa platba priradila na
najstarší splatný záväzok. Sporné medzi stranami bolo vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný pri
plnení neurčil, že ním vykonané úhrady sa majú priradiť najprv ma istinu potom na úroky z omeškania,
teda nastáva zákonná domnienka, že plnenia „sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu“ (§

330 ods. 2, Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil akým
spôsobom zanikli záväzky z jednotlivých vystavených faktúr v súlade s § 330 ods. 1,2, Obch. zák.
(bod 5. až 12. napadnutého rozsudku). Vzhľadom na spornosť spôsobu priraďovania platieb žalobcu k
jednotlivým vystaveným faktúram žalovaného sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku v ktorom súd prvej inštancie v súlade s citovanými ust. zákona vecne správne a zákonne určil

ako a v akom rozsahu jednotlivé záväzky žalobcu zanikli.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že z príjmového pokladničného
dokladu, ktorý je bez evidenčného čísla je zrejmé, že platcom uvedenej sumy je pán Q. B. ako fyzickáosoba. Nemohlo teda dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany spoločnosti Rozálka Park,
s.r.o. na žalovaného a k následnému započítaniu tejto čiastky na pohľadávku žalobcu voči žalovanému,
a to z toho dôvodu, že spoločnosti Rozálka Park, s.r.o. voči žalobcovi nevznikla pohľadávka, ktorú by

mohla z dôvodu duplicitnej úhrady časti faktúry 20/12/2016 po uplatnení zálohy 3.200,-EUR postúpiť
žalovanému s prihliadnutím na to, že príjmového pokladničného dokladu vystaveného pánom Q. B.
jednoznačne vyplýva, že tento poskytol zálohu 3.200,-EUR žalobcovi avšak na práce, ktoré nijako
nesúviseli s prácami pre spoločnosť Rozálka Park, s.r.o. Z uvedeného preto jednoznačne vyplývalo, že
postúpenie pohľadávky zo dňa 31.12.2019 je absolútne neplatný úkon nakoľko pohľadávka spoločnosti

Rozálka Park, s.r.o. voči žalobcovi ktorá mala byť postúpená žalovanému v čase postúpenia pohľadávky
a ani v čase pred postúpením pohľadávky neexistovala. Vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal
poskytnutie sumy 3.200,-EUR spoločnosťou Rozálka Park, s.r.o. a preto postúpenie pohľadávky
Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú súd posúdil ako zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú podľa
§524Občianskehozákonníka,zaneplatnú,keďspoločnosťRozálkaPark,s.r.o.postupovalaprávoktoré
nemala, teda zmluva svojím obsahom odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalovaný tak

nemalvočižalobcovipohľadávkuvovýške3.200,-EURztituluplneniabezprávnehodôvoduvzniknutého
plnením spoločnosťou Rozálka Park, s.r.o.

15. Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnyvnapadnutom
výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

16. Podľa§255ods.1,C.s.p.súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

Podľa§255ods.2,C.s.p.kmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Z cit. ust. zákona je zrejmé, že o trovách konania sa v súlade s C.s.p. rozhoduje v „dvoch kolách“.
Súd prvej inštancie ako aj odvolací súdu rozhoduje o nároku na náhradu trov konania a to v rozhodnutí

ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, C.s.p.) a následne o výške - vyčíslenie hodnoty trov konania v
EUR rozhoduje v druhom kole VSÚ (§ 262 ods. 2, C.s.p.). Súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom
rozsudku o trovách konania tak, že: „Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný
zaplatiť žalovanému vo výške určenej v uznesení o určení výšky náhrady trov súdneho konania do

troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.“ Podľa názoru
odvolacieho súdu takéto rozhodnutie o trovách konania nie je v súlade s C.s.p.

18. Z výroku III. napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne interpretuje zámer
cit. zákonných ustanovení, nesprávne vysvetľuje legislatívne pohnútky zákonodarcu z dôvodovej správy

k zákonu a spája dvojstupňové rozhodovanie o trovách konania a rozhodovanie prenáša na VSÚ.

19. Z ust. § 262 ods. 1, C.s.p. jednoznačne vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nároku na náhradu
trov konania v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Súd teda musí rozhodnúť či prizná niektorej zo strán
nárok na náhradu trov konania alebo žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania neprizná.

20. Z ust. § 262 ods. 2, C.s.p. jednoznačne vyplýva, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Konanie sa končí vo veci rozsudkom alebo z procesných dôvodov
uznesením ale v každom prípade sa konanie musí najprv skončiť (spolu s rozhodnutím o nároku na

náhradu trov konania) a až následne rozhodne VSÚ o výške priznaného nároku a to vzhľadom na
dôvodnosť vyčíslenia jednotlivých účelne vynaložených nákladov (peňazí) v konaní.21. V prípade pomerného úspechu strany v konaní tak v súlade s § 255 ods. 1, C.s.p. súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu pomer úspechu
v konaní nie je možné (a zákonodarca asi nemohol mať iný úmysel) vyjadriť iným vhodnejším spôsobom

ako pomerom k celku a teda zlomkom alebo percentom. Ak teda súd rozhoduje o nároku na náhradu trov
konania podľa pomerného úspechu v konaní (teda bez číselného vyčíslenia jednotlivých trov) tak nie je
možné iným jasným a zrozumiteľným spôsobom rozhodnúť ako práve zlomkom alebo percentom. Aj v
ust. § 255 ods. 2, C.s.p. zákon hovorí o pomernom (čiastočnom) úspechu v konaní, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov prvej inštancie ako aj odvolacieho

súdu je zrejmé, že rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je dlhodobo ustálené v súlade
s vyššie cit. výkladom. Názor prezentovaný súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku je podľa
názoru odvolacieho súdu zjavne výnimočný a podľa názoru odvolacieho súdu výkladovo neobhájiteľný.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III., v súlade s § 389 ods.
1, písm. d) C.s.p a podľa § 391 ods. 1, C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie je uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení
s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom
na ust. § 262 ods. 2, C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).