Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28Csp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123417338
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6123417338.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: I. B. O. I., S.. Č..:

B.-XXX.XXX.XXX, J. J. I. X, XXXX W., Š. P., v zast.: AGM partners, s.r.o., IČO: 47 258 856, so sídlom
Bazová 6A, 821 08 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: G. J., F..: XX.XX.XXXX, T. U. XXXX/XX, XXX
XX Q., o zaplatenie 314,75 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 314,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 314,75 EUR od 13.10.2021 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 15.01.2024 domáhal zaplatenia
sumy 314,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 314,75 EUR od
13.10.2021 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., IČO:
47 259 116, so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava ako právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným boli uzatvorené zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo

predaj telekomunikačného zariadenia pre žalovaného a spolu s tým súvisiacich služieb za podmienok
bližšie špecifikovaných v samotných zmluvách. Právny predchodca žalobcu na základe týchto zmlúv
poskytoval žalovanému predmetné služby, resp. zariadenia, za ktoré mu bola vystavená faktúra, ktorá
nebola zo strany žalovaného v celkovej výške 314,75 EUR ku dňu podania žaloby riadne uhradená.
Žalovaný bol v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zo
stany právneho predchodcu žalobcu vyzvaný na úhradu predmetnej faktúry výzvou na úhradu. Právny
predchodca žalobcu následne predmetnú pohľadávku vo výške 314,75 EUR postúpil na žalobcu, a to

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX zo dňa 28.09.2022. Žalobca predžalobnou výzvou
vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s
príslušenstvom. K úhrade zo strany žalovaného však do dnešného dňa neprišlo. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalobca žiadal konajúci súd, aby súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného v rozsahu uvedenom v jeho žalobnom návrhu na zaplatenie dlžnej sumy.

3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 09.08.2021, kúpnu zmluvu č.: XXXXXXXXXX, faktúru č.: XXXXXXXXXXX na sumu
324,75 EUR, splatnú dňa 12.10.2021, zmluvu o postúpení pohľadávky č.: 5544 zo dňa 28.09.2022,výzvu na úhradu zo dňa 18.08.2022, oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a výzvu na úhradu
dlhu zo dňa 21.09.2023.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, sp. zn.: 22Up/1340/2023-0 zo dňa 08. novembra 2023 (ďalej len: „platobný rozkaz“),
ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný
rozkaz doručiť do vlastných rúk a žalobca v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. zákon o
upomínacom konaní v znení neskorších predpisov navrhol pokračovanie v konaní na okresnom súde

príslušnom na prejednanie veci podľa osobitného zákona, uvedený platobný rozkaz sa ex lege zrušil.

5. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej

lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil
žiadne dôkazy.

6. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

7. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak:
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú

c) sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá Civilného sporového
poriadku, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a súčasne ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom
skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00

EUR. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote.
Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

10. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

11. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.“

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Z
vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: Medzi obchodnou spoločnosťou O2
Slovakia,s.r.o.,IČO:47259116,sosídlomEinsteinova24,85101Bratislavaakoprávnympredchodcom

žalobcu a žalovaným boli uzatvorené zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb
a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia pre žalovaného a spolu s tým súvisiacich služieb za
podmienok bližšie špecifikovaných v samotných zmluvách. Právny predchodca žalobcu na základe
týchto zmlúv poskytoval žalovanému predmetné služby, resp. zariadenia, za ktoré mu bola vystavenáfaktúra, ktorá nebola zo strany žalovaného v celkovej výške 314,75 EUR ku dňu podania žaloby riadne
uhradená. Žalovaný bol v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
zostanyprávnehopredchodcužalobcuvyzvanýnaúhradupredmetnejfaktúryvýzvounaúhradu.Právny

predchodca žalobcu následne predmetnú pohľadávku vo výške 314,75 EUR postúpila na žalobcu, a to
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 5544 zo dňa 28.09.2022. Žalobca predžalobnou výzvou
vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s
príslušenstvom. K úhrade zo strany žalovaného však do dnešného dňa neprišlo.

13. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“

14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka platí, že: „účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.“

15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. zákon o elektronických komunikáciách v znení predpisov
ku dňu platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len: „zákon o elektronických
komunikáciách“) platí, že: „zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať

všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; toneplatíprepredplatenéslužby,poskytovanieslužiebprostredníctvomverejnýchtelefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.“

16. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Obchodný zákonník“) platí, že: „kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.“

17.Podľa§290Civilnéhosporovéhoporiadkuplatí,že:„spotrebiteľskýsporje spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

20. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka platí, že: „z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.“

21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.23. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

24. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

25. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní
verejných služieb podľa § 44 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách a kúpna zmluva podľa
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným je spotrebiteľským právnym vzťahom, súd v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
prednostne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva. Žalobca
v pozícii predávajúceho si riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti v súlade s uzatvorenou

kúpnou zmluvou a zmluvou o poskytovaní verejných služieb, za čo žalovanému vystavil vyššie uvedenú
faktúru so stanovenou lehotou splatnosti. Nakoľko žalovaný túto faktúru riadne a včas nezaplatil,
žalobcovivznikolzákonnýazmluvnýnároknaichuplatnenievočižalovanému.Žalobcasiodžalovaného
uplatňuje len sumu vo výške 314,75 EUR s príslušenstvom, pretože predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu bola predmetná pohľadávka len v takejto

výške.

26. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená

v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením
svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %,
ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00%
= 5,00 % úrok z omeškania).

27. Súd v tomto prípade využil svoje zákonné oprávnenie a zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko takúto lehotu súd považoval v tomto prípade
za spravodlivú, nakoľko žalovaný nebol prítomný na verejnom vyhlásení tohto rozsudku.

28. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k
právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

29. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené

a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

30. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

32. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

33.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich

náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z
čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). Tov konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno podľa odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.