Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/93/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119203910
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1119203910.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu
JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, proti
žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811

05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.262,63 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/37/2019-165 zo dňa 29.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/37/2019-165 zo dňa
29.04.2022 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBratislavaIakosúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomvýrokomI.uložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 613,32 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom
II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 431 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj
„OZ“), § 1 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 9 ods. 1, § 10 ods. 6, § 30 ods. 5, 66 ods. 6 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke
alebo ZoCP“), § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 zákona č. 165/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie
platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.03.2019 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.262,63 eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým,
že 25.03.2017 došlo v Nitre na kruhovom objazde ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu
motorového vozidla EČV: A.. Spomenuté motorové vozidlo bolo poškodené tak, že pri vychádzaní z
kruhového objazdu mu do jazdnej dráhy vbehlo motorové vozidlo EČV: B.. V čase škodovej udalosti bolo

motorovévozidloEČV:A.havarijnepoistenéužalobcuamotorovévozidloEČV:B.bolopovinnezmluvne
poistené u žalovaného. Vodiči poškodených motorových vozidiel spísali správu o nehode, v ktorej ako
vinník je označený vodič motorového vozidla EČV: B. XXXXX. Žalobca vzniknutú škodu na motorovom
vozidle EČV: A. likvidoval z havarijného poistenia rozpočtom a poškodenému vyplatil poistné plnenie
v sume 1.262,63 eur. Následne žalobca listom zo dňa 14.06.2017 vyzval žalovaného na úhradu sumy
1.262,63 eur. Žalovaný na žiadosť žalobcu reagoval tak, že z popisovaného priebehu škodovej udalosti

nie je možné určiť zodpovednosť za zavinenie nehody jeho poistenému, a preto nárok žalobcu považuje
za neoprávnený. Keďže žalovaný žalobcovi neposkytol žiadne plnenie, obrátil sa žalobca na súd.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poprel skutkové tvrdenia žalobcu o zodpovednosti za
vzniknutú škodu a rozsahu poškodení motorového vozidla. Z predloženej fotodokumentácie, listinných

dôkazov a opisu škodovej udalosti vyplýva, že za vznik škodovej udalosti nezodpovedá poistený u
žalovaného. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného
u žalovaného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle Škoda Superb (motorové vozidlo havarijne
poistené u žalobcu). Z opisu priebehu škodovej udalosti vyplýva, že k stretu motorových vozidiel
došlo tak, že do poisteného motorového vozidla u žalovaného, ktoré jazdilo v pravom jazdnom

pruhu kruhového objazdu vrazilo motorové vozidlo havarijne poistené u žalobcu jazdiace v ľavom
jazdnom pruhu kruhového objazdu, pretože chcelo náhle opustiť kruhový objazd. Záver uvedený v
správe o nehode je výsledkom subjektívneho vnímania účastníkov škodovej udalosti, pričom takáto
dohoda nemôže meniť priebeh škodovej udalosti, alebo ustáliť skutočného vinníka. Navyše poistený u
žalovaného v e-maile z 12.04.2017 odmietol zavinenie na strane svojho vodiča, a preto sú okolnosti
spísania správy o nehode pochybné. Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany

poisteného u žalovaného. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

4. Na pojednávaní konanom dňa13.08.2021 súd prvej inštancie vypočul svedka C. D. – vodiča
motorového vozidla havarijne poisteného u žalobcu. Svedok opísal priebeh škodovej udalosti tak, že
vošiel do vnútorného kruhu kruhového objazdu, pričom po jeho pravej strane mal vozidlo, ktoré odbáčalo

doľava, t.j. pokračovalo v jazde kruhovým objazdom. Vozidlo podľa výpovede svedka bolo hneď vedľa
neho. Svedok chcel z kruhového objazdu vyjsť, a preto dal prednosť tomuto motorovému vozidlu a za
tým účelom zastavil (svedok opakovane uviedol, že v kruhovom objazde zastavil). Motorové vozidlo,
ktorému dal prednosť, ho ale zachytilo ľavou zadnou stranou. Vodič druhého motorového vozidla si
svoju chybu uznal, spísali záznam o nehode. Na ďalšom pojednávaní konanom 13.10.2021 súd prvej

inštancie vypočul svedka C. E. – vodiča motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného.
Svedok uviedol, že ku škodovej udalosti došlo na kruhovom objazde v Nitre. Jazdil vo vonkajšom pruhu
kruhovéhoobjazduachcelznehovyjsťnatreťomvýjazde,zatiaľčovodičD.chcelkruhovýobjazdopustiť
na druhom výjazde. Vodič D. mu vbehol do pruhu a svedok ho zachytil zadnou časťou motorového
vozidla. Svedok doplnil, že jeho motorové vozidlo bolo trochu popredu. Podľa svedka vodič D. nestál,

ale bol v pohybe a vbehol mu do jazdného pruhu. Spísali správu o nehode, v ktorej bol svedok označený
za vinníka, avšak s odstupom času si nie je vedomý, že chyba bola na jeho strane. Poprel, že vyšiel
zo svojho jazdného pruhu.

5. Z dôvodu rozporov medzi výpoveďami svedkov súd prvej inštancie vykonal konfrontáciu svedkov,

ktorá ale spornosť nedokázala úplne vyriešiť, pretože svedkovia zotrvali na skorších výpovediach.
Svedok D. uviedol, že ak by nedal vodičovi E. prednosť tak ho trafí do prednej časti alebo do boku.
Z jazdného pruhu nevytŕčal. Poškodenia korešpondujú s takým priebehom škodovej udalosti, že bol
zachytený vozidlom vedeným vodičom E.. Svedok E. uviedol, že vodič D. musel vojsť do jeho jazdného
pruhu, pretože ho zachytil zadnou časťou motorového vozidla. Uviedol, že vodič D. do neho nenabúral,

ale on ho zachytil, pretože musel byť v jeho jazdnom pruhu. V spätnom zrkadle motorové vozidlo
vedené vodičom D. nevidel. Obaja svedkovia sa zhodli na tom, že vodič E. bol pred motorovým
vozidlom vedeným vodičom D., ako aj na tom, že prednosť mal vodič E.. Ku konfrontácii svedkov
sa vyjadril žalovaný podaním z 19.04.2022, ku ktorému priložil fotografie poškodených motorových
vozidiel. Opätovne uviedol, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového

vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle havarijne
poistenom u žalobcu.

6. Na základe skutkových tvrdení považoval súd prvej inštancie za sporný priebeh škodovej udalosti a
v nadväznosti na to oprávnenosť neposkytnutia plnenia zo strany žalovaného. Strany sporu neurobili

sporným to, že 25.03.2017 v Nitre na kruhovom objazde došlo ku škodovej udalosti medzi motorovým
vozidlom EČV: A. (havarijne poisteným u žalobcu) vedeným C. D. a motorovým vozidlom EČV: B.
(povinne zmluvne poisteným u žalovaného) vedeným C. E.. Súd prvej inštancie sa osobitne nezaoberal
tvrdením svedka E. o tom, že vodič D. nešoféroval, ale bol len spolujazdcom a motorové vozidlo viedla
neznáma žena, keďže toto tvrdenie svedok E. uviedol prvýkrát až v rámci konfrontácie svedkov, pričom

svedok D. toto odmietal. Pre vyvodenie akéhokoľvek záveru v tejto otázke, (t.j. že vozidlo poistené
u žalobcu viedla žena) chýba v spise podklad a svedok E. nevedel uviesť ani meno tejto osoby. V
zázname o nehode nie je uvedený žiadny svedok a ako vodič je uvedený C. D. a C. E., čo svedok E.
akceptoval a záznam o nehode podpísal. V rámci výsluchu hovoril o svedkovi D. ako o vodičovi (inénetvrdil ani v iných listinách) a až následne začal tvrdiť, že svedok D. nešoféroval. Kto viedol motorové
vozidlo je otázkou, ktorú mal svedok E. namietať ihneď a nepodpísať správu o nehode osobe, ktorá ani
nebola vodičom. Súd preto toto jeho tvrdenie vyhodnotil ako nedôveryhodné, ktoré navyše nemá oporu

ani v spise založených dôkazoch.

7. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že právna úprava ukladá účastníkom škodovej udalosti
povinnosť vyplniť a podpísať tlačivo zavedené pre účely náhrady škody. Cieľom právnej úpravy je
zabezpečiť jednoduchší prístup osôb poškodených pri škodových udalostiach k náhrade škody. Ak

účastníci škodovej udalosti dané tlačivo nevyplnia a nepodpíšu, škodová udalosť sa bude podľa § 64
ods. 2 písm. a) ZoCP považovať za dopravnú nehodu, pričom jej účastníci budú musieť dodržiavať
všetky povinnosti s tým súvisiace (§ 66 ods. 2 ZoCP). V danom spore účastníci škodovej udalosti vypísali
a podpísali správu o nehode. Podľa správy o nehode došlo 25.03.2017 na kruhovom objazde v Nitre o
17:30 ku škodovej udalosti, pri ktorej motorové vozidlo EČV: B. idúce po kruhovom objazde zachytilo
motorové vozidlo EČV: A. idúce po kruhovom objazde a poškodilo mu predný nárazník, predný pravý

svetlomet, predný pravý blatník a kapotu. Zo správy o nehode ďalej súdu prvej inštancie vyplynulo, že
ako vinník škodovej udalosti bol označený C. E.. Účastníci škodovej udalosti na znak súhlasu správu
o nehode podpísali, čím potvrdili správnosť údajov tam uvedených a splnili si svoju zákonnú povinnosť
podľa § 66 ods. 6 ZoCP. Okolnosti uvádzané v správe o nehode sú rovnaké ako hlásil vodič D. žalobcovi
a ako uvádzal aj na súdnom pojednávaní v rámci výsluchu. Tlačivo vodiči nepodpísali pod nátlakom

(svedok E. hovoril o tom, že bol v strese a mrzelo ho, že na motorovom vozidle EČV: A. bola väčšia
škoda), a preto je nepochopiteľné, prečo vodič E. trvajúci na tom, že do jazdného pruhu vodiča D.
nezasiahol aj napriek tomu podpísal správu o nehode a až následne odmietol svoju zodpovednosť za
vznik škodovej udalosti. Z predloženej fotodokumentácie vyplynulo, že motorové vozidlo EČV: A. malo v
súladesozáznamomonehodepoškodenýpravýprednýsvetlomet,pravýprednýnárazník,pravýpredný

blatník a kapotu. Motorové vozidlo EČV: B. malo poškodenú zadnú ľavú časť – zadný ľavý nárazník a
zadný ľavý blatník (rovnako je to uvedené aj zázname o nehode). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že
iné časti vozidiel do kontaktu neprišli (t.j. nedošlo k poškodeniu strednej a ani prednej časti vozidla EČV:
B.), čo je dôležité pre posúdenie stretu motorových vozidiel a určenie vinníka škodovej. Svedkovia sa
zhodlinatom,žemotorovévozidloEČV:B.vedenéC.E.bolovpredu,pričomsvedokE.motorovévozidlo

EČV: A. vedené C. D. v spätnom zrkadle nevidel. Naproti tomu vodič D. uviedol, že motorové vozidlo
EČV: B. mal hneď vedľa seba. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplýva, že vodič D. išiel
približne na úrovni motorového vozidla EČV: B. v tzv. mŕtvom uhle tohto motorového vozidla, čo možno
vyvodiť z toho, že vodič E. F. D. v spätnom zrkadle nevidel, avšak vodič D. mal motorové vozidlo vedené
vodičom E. hneď vedľa seba. Je preto nelogický záver, že vodič D. vbehol do jazdného pruhu vodičovi E.,

pretože by narazil do jeho strednej časti motorového vozidla a nie do zadnej časti motorového vozidla a
naviac by to znamenalo, že vodič D. by do motorového vozidla vedeného vodičom E. vedome nabúral. Aj
sámvodičE.uviedol,ževodičD.donehonenabúral,aleprávenaopakvodičE.zachytilmotorovévozidlo
vodiča D.. Z uvedeného potom možno vyvodiť ďalší záver, že vodič D. musel zákonite spomaliť, aby
pustil motorové vozidlo EČV: B., pretože toto mu bránilo opustiť kruhový objazd. Následne sa tvrdenia

svedkov (vodičov motorových vozidiel) rozchádzajú, keď vodič D. tvrdil, že úplne zastavil a ostal vo
svojom pruhu a vodič E. argumentoval tým, že nemal dôvod prechádzať do pruhu vodiča D. a zo svojho
pruhu nevybočil. Obaja vodiči sa pritom zhodli na tom, že prednosť v jazde mal vodič E.. Svedok D.
uvedené nenamietal a od prvého výsluchu uvádzal, že prednosť vodičovi E. dal a za tým účelom až
zastavil. Ako už súd uviedol tento rozpor sa konfrontáciou svedkov vyriešiť nepodarilo, a preto je podľa

súdu prvej inštancie potrebné vychádzať zo spísanej správy o nehode, fotodokumentácie a výpovedí
svedkov. V spore je podľa súdu prvej inštancie logickým záverom tohto posúdenia, že vodič E. porušil
§ 9 ods. 1 ZoCP, nejazdil na pravej strane svojho jazdného pruhu, ale na jeho ľavej strane, čím zachytil
motorové vozidlo vodiča D.. Z fotografie vyhotovenej vodičom D. vyhotovenej po škodovej udalosti, súd
prvej inštancie odvodil, že poškodené motorové vozidlo bolo zachytené na úrovni čiary jazdného pruhu.

Okrem toho vodič D. jazdil v súlade s § 9 ods. 1 ZoCP práve pri pravom okraji svojho jazdného pruhu.
Preto (a vodiči to zhodne potvrdili) vodič D. nenabúral do motorového vozidla vedeného vodičom E.,
pretože rozsah poškodení by bol tým pádom iný – väčší. Zároveň východisková poloha vozidiel, t.j.
takmer súbežná jazda tento záver podporuje, pretože ako už bolo uvedené, v takom prípade by nebola
poškodená zadná časť vozidla EČV: B., ale jeho stredná časť. Je podľa názoru súdu prvej inštancie

nelogické, aby vodič D., ktorý eviduje po svojom boku motorové vozidlo, na čo reaguje spomaľovaním
a zastavením sa vtláčal do tohto jazdného pruhu. Súd prvej inštancie bol presvedčený o jednoznačnom
závere, že vodič D. majúci po svojej pravici auto a zamýšľajúci opustiť kruhový objazd motorové vozidlo
spomaľuje a zastavuje, pričom motorové vozidlo vodiča E. jazdiace v rozpore s § 9 ods. 1 ZoCP hona ľavej strane jazdného pruhu a zamýšľajúce sa na kruhovom objazde točiť doľava, zachytáva. Súd
prvej inštancii sa preto priklonil k svedeckej výpovedi svedka D., ktorá je v tomto smere logickejšia
a dôveryhodnejšia. Rekapitulujúc uvedené, súd prvej inštancie právne posúdil, že vozidlo svedka D.

nemohloísťvpredu,pretožeprivbehnutídojazdnéhopruhuvodičaE.bybolozachytenéprednoučasťou
tohto motorového vozidla. Súd prvej inštancie nepripustil ani záver o nabúraní do motorového vozidla
EČV: B., pretože v takom prípade by bola poškodená stredná časť tohto motorového vozidla. Do úvahy
prichádza len možnosť takmer súbežnej jazdy so spomaľovaním až zastavením motorového vozidla
EČV: A.. Je pritom nelogické, aby vozidlo, ktoré spomaľuje až do zastavenia vedome vbehlo do jazdného

pruhu motorového vozidla, ktorému dáva prednosť. Škodovú udalosť preto zavinil vodič E., ktorý jazdiac
v rozpore so ZoCP pri ľavom okraji svojho pruhu a pokračujúc v kruhovom objazde doľava zachytil
stojace motorové vozidlo svedka D. v tom čase stojace na hranici svojho jazdného pruhu. Za škodovú
udalosť tak zodpovedá v prvom rade vodič C. E.. V spore bola dostatočne zistená príčinná súvislosť
medzi vzniknutou škodou na motorovom vozidle EČV: A. a prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovaného.

8. Súd prvej inštancie aplikoval § 431 Občianskeho zákonníka, pretože svedok D. opakovane hovoril
o tom, že v kruhovom objazde zastal. Tým, že svedok D. zastal v kruhovom objazde porušil § 25
ods. 1 písm. r) ZoCP, ktorý zakazuje zastaviť a stáť v kruhovom objazde, prispel k vzniku škody. Za
rozhodujúcu považoval súd prvej inštancie účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej

škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností
konkrétneho stretnutia prevádzok, najmä však tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej
škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje i prípadné zavinené konanie alebo
opomenutie niektorého prevádzateľa (niektorých prevádzateľov), pokiaľ ním bola založená príčinná
súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody. Je pritom nepochybné, že zastavenie v kruhovom objazde je

konaním v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože ak by vodič D. v kruhovom objazde
nezastal, ku škode by vôbec nebolo došlo. Zároveň aj konanie vodiča E. je v príčinnej súvislosti so
vzniknutouškodou,pretožetennesprávnoujazdouvjazdnompruhunajehoľavomokrajizachytilstojace
vozidlo vodiča D., pričom pri správnej technike jazdy podľa ZoCP na pravom okraji jazdného pruhu,
by motorové vozidlo EČV: A. nezachytil. Podľa názoru súdu, preto obaja vodiči majú rovnaký podiel

na vzniknutej škode, t.j. 50% : 50%. Z kalkulácie č. 1741023425 považoval súd prvej inštancie za
preukázané, že poškodené motorové vozidlo EČV: A. bolo opravené rozpočtom za sumu 1.329,08 eur.
Po odpočítaní spoluúčasti bola poškodenému z havarijného poistenia vyplatená suma 1.262,63 eur, čo
žalobca preukázal výpisom z účtu v banke. Bola tak spoľahlivo zistená aj výška škody. V nadväznosti
na uvedené konštatoval súd prvej inštancie splnenie všetkých podmienok. Právo na náhradu škody

prechádza výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu. Poistiteľovi teda nevznikajú nové
práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako
oprávneného zo zodpovedného vzťahu voči tretej osobe. Tieto práva si poisťovňa môže uplatniť za
rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Musí preto preukázať svoj nárok, t.j.
všetko, čo by inak bolo povinnosťou poisteného, a to škodu, vznik poistnej udalosti, príčinnú súvislosť

medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia.
Žalobca plnenie v sume 1.262,63 eur poškodenému za žalovaného uhradil, čím prešlo na nebo právo
poškodeného. Keďže boli splnené všetky podmienky potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody
voči žalovanému v rozsahu 50%, zaviazal žalovaného iba k danej časti plnenia, t.j. na zaplatenie 631,32
euravozvyškužalobuzamietol.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysle

§ 262 ods. 1 CSP v spojení 255 ods. 2 CSP s tým, že žalobca aj žalovaný boli úspešný v rovnakom
rozsahu, preto čistý úspech žalobcu je 0%.

9. Proti tomuto rozsudku podal v časti výroku I. a III. v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta. Poukázal na odvolacie dôvody

uvádzané v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, žalovaný uviedol, že už pri prešetrovaní poistnej udalosti informoval poškodeného, že s
poukazom na § 10 ods. 6 ZoCP nemožno jeho nárok vysporiadať z dôvodu, že nie je možné pričítať
zodpovednosť za zavinenie škodovej udalosti poistenému u žalovaného. Vychádzal z nákresu dopravnej

situácie, ktorá je obsiahnutá aj v správe o nehode, z ktorého je zrejmé, že motorové vozidlo zn.
FIAT DUCATO, EČV: B. (vozidlo „B“) sa pohybovalo po vonkajšom jazdnom pruhu kruhového objazdu
a nemenilo svoj smer. Naopak, motorové vozidlo zn. ŠKODA SUPERB, EČV: A. sa pohybovalo po
vnútornom jazdnom pruhu kruhového objazdu a menilo smer jazdy z dôvodu, že jeho vodič mal vúmysle použiť naznačený výjazd z kruhového objazdu. K vzniku škodovej udalosti preto došlo konaním
poisteného u žalobcu, ktorý porušil zákonnú povinnosť ustanovenú v § 10 ods. 6 ZoCP a vošiel do
dráhy poisteného u žalovaného. Ako vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 16.03.2022,

aj svedkovia C. E. a C. D. sa zhodli na tom, že prednosť v jazde mal vodič E., ktorý jazdil v pravom
(vonkajšom) jazdnom pruhu kruhového objazdu (1:08:10 záznamu). Ďalej podľa vyjadrenia C. E.,
zachyteného na zvukovom zázname z pojednávania zo dňa 16.03.2022 (čas 1:08:19 a nasl.): „Kto mal
záujem prejsť do druhého pruhu? No pán D., lebo chcel prejsť na druhú stranu. Čiže on smeroval tým
smerom von. Teraz on bol vo svojom pruhu. Oneskoril sa v brzdení o sekundu, o dve, trošku mi vošiel

do môjho pruhu a zobral som ho. Ja som nemal v pláne ísť do druhého pruhu v tej zákrute (pozn.
nezrozumiteľná časť), určite nie. Ja som chcel tým istým pruhom prejsť na ďalší výjazd preč. On chcel
prejsť v tom, presne v tom bode nehody, chcel prejsť cez môj pruh von z kruhového objazdu. O trošku
neskoršiezareagovaniestačíajenatotošuchnutie,čosastalo.Malonmňapustiť,lebosomišielzpravej
strany a chcel som pokračovať vo svojom jazdnom pruhu.“. Citovaný opis priebehu poistnej udalosti
plne korešponduje s údajmi nahlásenými už v rámci šetrenia poistnej udalosti a s nákresom pohybu

zúčastnenýchmotorovýchvozidiel,ktorýbolpriloženýkodporuprotiplatobnémurozkazu.Akpretodošlo
ku kolízii motorových vozidiel, pričom p. D. sa pôvodne pohyboval v ľavom (vnútornom) jazdnom pruhu
kruhového objazdu, nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, že p. D. porušil zákonnú povinnosť
ustanovenú v § 10 ods. 6 ZoCP. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na to, že v rámci likvidácie škodovej
udalosti požiadal o súčinnosť svojho poisteného, ktorý v e-mailovej správe zo dňa 12.04.2017 odmietol

zavinenienastranesvojhovodiča(C.E.).AjsamotnývodičC.E.vpriebehusúdnehokonaniaopakovane
odmietal svoje zavinenie za spôsobenú škodu. Závery v správe o nehode preto nemožno považovať
za smerodajné. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávnych skutkových
zistení súdu prvej inštancie, žalovaný uviedol, že zo správy o nehode vôbec nevyplýva, že by motorové
vozidlo EČV: B. idúce p kruhovom objazde zachytilo motorové vozidlo EČV: A. a poškodilo mu predný

nárazník, predný pravý svetlomet, predný pravý blatník a kapotu. V správe o nehode je len naznačené
miesto zrážky motorových vozidiel. Naopak z nákresu vyplýva, že motorové vozidlo EČV: A. vošlo do
jazdnej dráhy motorového vozidla EČV: B.. Závery vyslovené v ods. 26 rozsudku považoval žalovaný
za samovoľné, pretože v konaní nebolo sporné, ktorý z vodičov sa pohyboval v ktorom jazdnom pruhu
kruhového objazdu a kam mal v úmysle ďalej pokračovať v jazde. Vodič E. sa pohyboval po vonkajšej

(pravej strane) kruhového objazdu, mal prednosť v jazde a mal v úmysle v tomto jazdnom pruhu zotrvať
až do nasledujúceho výjazdu. Je preto odôvodnený záver, že do jeho dráhy vošiel vodič D., ktorý sa
pohyboval po vnútornom jazdnom pruhu kruhového objazdu a mal v úmysle zvoliť skorší výjazd z
kruhového objazdu než vodič E.. Pri zvolení skoršieho výjazdu totiž zákonite musel prejsť cez jazdný
pruh vodiča E.. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie podľa žalovaného neobstoja ani s poukazom

na fotografiu predloženú svedkom D., keďže nepreukazuje, že vodič D. pri nehodovom deji „nevybočil
zo svojho jazdného pruhu“. Z predloženej fotografie navyše vôbec nemožno abstrahovať miesto jej
zachytenia, ani miesto škodovej udalosti. Žalovaný taktiež nesúhlasil s konštatovaním súdu, že by
svedkovia zhodne potvrdili, že „vodič D. nenabúral do motorového vozidla vedeného vodičom E.“. Vodič
E. v konaní opakovanie výslovne popieral svoje zavinenie za vznik škodovej udalosti a tvrdil presný

opak toho, čo konštatoval súd prvej inštancie (a teda, že vodič D. svojím vozidlom zachytil vozidlo
vedené vodičom E.). Rovnako záver súdu prvej inštancie vyslovený v ods. 27 nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a to, že by vodič E. v rozpore so ZoCP jazdil pri ľavom okraji svojho pruhu, v dôsledku čoho
zachytil iné motorové vozidlo.

10. Žalovaný vytýkal v odvolaní súdu prvej inštancie aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,kedynesprávneskutkovézáverysúduprvejinštanciemalizanásledokprekvapivosť
rozhodnutia, kedy sa rozsudok javí byť výsledkom domnienok súdu prvej inštancie, čo potvrdzujú
opakovane použité slovné vyjadrenia, že určité závery sú logické alebo nelogické. Logickosť alebo
nelogickosť určitého skutkového zistenia je iba abstraktným a nepodloženým tvrdením súdu prvej

inštancie. Takéto odôvodnenie (čiastočne) vyhovujúceho rozsudku preto nespĺňa atribúty presvedčivosti
odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Dostatočnosť a relevantnosť odôvodnenia rozhodnutia
sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie
na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú žiadnu relevanciu. Absencia riadneho a
presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých súvislostiach má za následok jeho

nepreskúmateľnosť. Poukazujúc na ustanovenia § 420 ods. 1 OZ a § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP žalovaný
namietal nesprávne právne posúdenie príčinnej súvislosti nevyhnutnej pre vznik zodpovednosti za
škodu. V rámci dôkazného bremena bol poškodený tým, kto znáša v tomto smere dôkazné bremeno.
V konaní nebol predložený žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval elementárny predpokladvzniku zodpovednostného vzťahu, a to porušenie právnej povinnosti zo strany poisteného u žalovaného.
V prejednávanej veci nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovaného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle havarijne

poistenom u žalobcu. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru o dôvodnosti
uplatneného nároku. Navyše, napriek tomu, že v ods. 19 odôvodnenia citoval ustanovenie § 10 ods. 6
ZoCP, vo veci ho vôbec neaplikoval. Záverom žalovaný namietal aj nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie, ktorým bolo žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V zmysle § 4 ods. 1 ZoPZP sa poistenie

zodpovednosti vzťahuje iba na toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Avšak v rámci šetrenia poistnej udalosti, ani z dokazovania
nevyplynulo, že by za škodovú udalosť zodpovedal vodič E.. Žalobca bol povinný náležite preukázať
dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému, ako poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Neunesenie dôkazného bremena
nemôže suplovať súd prvej inštancie tým, že bude „dotvárať“ skutkový stav ním vyvodenými logickými

závermi. Nedostatočne zistený skutkový stav možno pričítať jedine na ťarchu žalobcu. Súd prvej
inštancie taktiež celkom zjavne suploval aj absenciu odborného vyjadrenia, keď v ods. 26 svojvoľne
konštatoval, že „Ako už bolo uvedené (a vodiči to zhodne potvrdili) vodič D. nenabúral do motorového
vozidla vedeného vodičom E., pretože rozsah poškodení by bol tým pádom iný – väčší. Zároveň
východisková poloha vozidiel, t.j. takmer súbežná jazda tento záver podporuje, pretože ako už bolo

uvedené v takom prípade by nebola poškodená zadná časť vozidla EČV: B., ale jeho stredná časť.“.
Nie je vôbec zrejmé, na základe čoho dospel súd k prezentovaným záverom, keďže žiadna odborne
spôsobilá osoba sa v konaní nevyjadrila k otázke porovnania rozsahu poškodení za situácie, že a) vodič
D. vošiel do jazdnej dráhy vodičovi E. a b) vodič E. vošiel do jazdnej dráhy vodičovi D., ani domnelého
hypotetického rozsahu poškodení v strednej časti vozidla zn. FIAT DUCATO, EČV: B.. V nadväznosti na

uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 20.06.2022 s tým, že
nesúhlasil s názormi žalovaného. Žalobca bol názoru, že v konaní dostatočne preukázal dôvodnosť

svojhonárokujednakriadnevyplnenouapodpísanousprávouonehode,kdebolzavinníkajednoznačne
označený poistený u žalovaného, následne Hlásením škodovej udalosti svojim poisteným a napokon
výpoveďami svojho poisteného pri výsluchu a následne konfrontáciou na pojednávaniach, kde boli
poisteným žalobcu stále popisované a tvrdené tie isté skutočnosti. F. D. bol po celý čas vo svojich
výpovediach konzistentný, opakoval tie isté skutočnosti Bol si vedomý, že mal dať prednosť vodičovi

E. a túto povinnosť si aj splnil, keď za týmto účelom zastavil. Na rozdiel od vodiča D., vodič E. si
najprv priznal svoje zavinenie a až následne svoje zavinenie popieral. Meniaca sa výpoveď pôsobila
nedôveryhodne. Na konci konfrontácie dokonca uviedol, že vodič D. ani nešoféroval predmetné vozidlo,
ale ho šoférovala neznáma žena. Preto je nepochopiteľné, prečo za takej situácie by podpisoval správu
o nehode, kde bol ako vodič uvedený pán D. a žiadny svedkovia nehody neboli uvedení. Keďže žalobca

je síce pánom sporu, ale dôkazná situácia bola v jeho prospech, nebol dôvod, aby produkoval ďalšie
dôkazy. Názory žalobcu už boli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi podrobne
vysporiadal. Súd prvej inštancie správne po vykonanom dokazovaní ustálil, že vodič D. porušil povinnosť
stanovenú v § 25 ods. 1 CSP písm. r) ZoCP, ktorý zakazuje zastaviť a stáť v kruhovom objazde,
v dôsledku čoho sa podieľal na vzniku škodovej udalosti, pretože keby nezastavil a pokračoval ďalej, ku

škodovej udalosti by nebolo došlo. Zároveň však, keby vodič E. neporušil povinnosť stanovenú v § 9 ods.
1 ZoCP a teda jazdil na pravej strane svojho jazdného pruhu, ku škodovej udalosti by taktiež nedošlo.
Na základe uvedeného bol správne ustálená spoluvina v rozsahu 50%. Žalobca navrhoval napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 11.07.2022 v zásade zopakoval nosnú argumentáciu a doplnil,
ženiejezrejmé,nazákladeakéhodôkaznéhoprostriedkusúdprvejinštancieustálilporušeniepovinnosti
v zmysle § 9 ods. 1 ZoCP vodičom C. E.. Vodiči zhodne vypovedali, že prednosť v jazde mal pán E..
Ak došlo ku kolízii vozidiel, nemožno dospieť k inému záveru, než tomu, že pán D. porušil zákonnú
povinnosť ustanovenú v § 10 ods. 6 ZoCP. C. E. žiadnu povinnosť neporušil, keďže jazdil vo svojom

jazdnom pruhu a nemenil smer jazdy. Pán D. pri zvolení skoršieho výjazdu musel zákonite prejsť do
jazdného pruhu vodiča E.. Z fotografie rovnako nie je možné vyvodiť záver o tom, že vodič D. nevybočil
zo svojho jazdného pruhu. Nie je pravdou, že by vodiči zhodne potvrdili, že vodič D. nenabúral do
motorového vozidla vedeného vodičom E.. V ďalšom žalovaný opätovne poukázal na absenciu riadnehoa presvedčivého odôvodnenia rozsudku a nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie - § 4 ods.
2 písm. b) ZoPZP (porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť), ako i § 4 ods. 1 písm. b) CSP (kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), resp. porušenie práva na spravodlivý

proces.

13. Žalobca sa k replike žalovaného nevyjadril.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu

a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v napadnutej časti výroku I. a III. zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného

Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.03.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
1.262,63 eur a náhrady trov konania titulom nároku na náhradu škody, kedy okamihom vyplatenia
poisteného plnenia z havarijného poistenia motorového vozidla zn. Škoda Superb, EČV: A., prešlo na
žalobcu právo na náhradu škody voči zodpovednému subjektu. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi
uplatnený nárok v rozsahu 50% s odôvodnením, že je logickým záverom, že vodič E. porušil § 9 ods. 1

ZoCP, nejazdil na pravej strane svojho jazdného pruhu, ale na jeho ľavej, čím zachytil motorové vozidlo
vodiča D., pričom vychádzal z fotografie predloženej vodičom D.. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo
správy o nehode, ako i z logiky veci uzavrel, že vodič D. nenabúral do motorového vozidla vedeného
vodičom E., nakoľko rozsah poškodení by bol iný, bola by poškodená stredná časť motorového vozidla
EČV: B.. Rovnaký záver vyvodil z východiskovej polohy vozidiel – takmer súbežnej jazdy oboch vozidiel,

kedy nemohla byť poškodená zadná časť vozidla EČV: B., ale jeho stredná časť. Za nelogické považoval
súd prvej inštancie, že by sa vodič evidujúci po svojom boku vozidlo, vtláčal do jeho pruhu, keď reagoval
spomalením a zastavením. Logickejší sa mu videl záver, že vozidlo, zamýšľajúce sa na kruhovom
objazde otáčať doľava, zachytáva vozidlo, ktoré spomaľuje a zastavuje. Konanie vodiča D., ktorý zastal
v kruhovom objazde, vyhodnotil súd prvej inštancie za v rozpore s § 25 ods. 1 písm. r) ZoCP a ako

konanie, ktoré prispelo k vzniku škody. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že keby vodič D. nezastavil
v kruhovom objazde, ku škode by vôbec nebolo došlo. S poukazom na uvedené zhodnotil súd prvej
inštancie mieru zodpovednosti na vzniknutej škode v rovnakom rozsahu zo strany oboch vodičov. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že či už žalobca, alebo súd prvej inštancie nie sú osobami odborne
spôsobilýminaposudzovanieotázokspadajúcichdoznaleckejčinnostivodbore„Cestnádoprava“,preto

nie je možné, aby iba logickými závermi, dedukciami, resp. domnienkami ohľadom nehodového deja bol
dotváraný skutkový priebeh škodovej udalosti, jej vznik a príčina. Odvolací súd sa rovnako oboznámil
s obsahom správy o nehode, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, resp. svedeckými výpoveďami, pričom
mal za to, že nie je zrejmé, z ktorého dôkazného prostriedku súd prvej inštancie ustálil, že vozidlo vedené
vodičom pánom E. išlo po ľavej strane svojho jazdného pruhu tak, že zapríčinilo vznik škodovej udalosti,

keď z fotografie samotného vozidla zn. Škoda Superb nie je zrejmé, že by k stretu vozidiel došlo práve
na danom mieste a že by poloha vozidla na fotografii bola konečná, resp. bezprostredná po strete oboch
motorových vozidiel, bez následného pohybu vozidiel, práve za situácie, keď druhé motorové vozidlo na
fotografii chýba a nie je ani zrejmé, či je fotografia vôbec z miesta nehody. Jazdu vozidla zn. Fiat Ducato
po ľavej strane vozovky nepotvrdil ani jeden zo svedkov, preto záver súdu prvej inštancie o porušení

povinnosti normovanej v § 9 ods. 1 ZoCP vodičom poisteného u žalovaného, ktorý mal za následok
vznik škodovej udalosti, je doposiaľ ničím nepodložený. Uvedené nie je možné vzhľadom na špecifickosť
posudzovanej odbornej otázky vyvodiť ani z miery a rozsahu poškodení oboch motorových vozidiel,
pretože i napriek skutočnosti, že by sa odvolaciemu súdu videl, naproti názoru súdu prvej inštancie,
logický práve záver o neubrzdení motorového vozidla zn. Škoda Superb, ktoré išlo popri motorovom

vozidle zn. Fiat Ducato a ktoré nemohlo ihneď v takej krátkej vzdialenosti úplne zastaviť, kedy príde
odvolaciemu súdu nelogické aj, že by sa vozidlo zn. Fiat Ducato „obtáčalo“ okolo vozidla zn. Škoda
Superb (keď z fotodokumentácie je zrejmé, že poškodená bola aj jeho prednú časť), resp. vchádzalo do
jazdného pruhu vodiča D., keď nemalo v úmysle meniť smer jazdy a ani jazdný pruh a tým ho poškodilo,
bol by tento záver odvolacieho súdu rovnako iba obyčajnou, nepodloženou domnienkou bez právnej

relevancie. V konaní nebolo sporné, ktorý z vodičov sa pohyboval v ktorom jazdnom pruhu kruhového
objazdu a kam mal v úmysle pokračovať v jazde. Nebolo sporné, že vodič E. sa pohyboval po pravej
strane kruhového objazdu, mienil zotrvať v jazde vo svojom jazdnom pruhu, preto mal v zmysle § 10 ods.
6 ZoCP prednosť pred vozidlom, ktoré mienilo prechádzať z jedného jazdného pruhu do druhého. Súdprvej inštancie však žiadnym spôsobom nevyhodnotil pri zohľadňovaní miery prípadnej zodpovednosti
vodiča D. porušenie danej povinnosti a to vo vzťahu k porušeniu i druhej zákonnej povinnosti zakotvenej
v § 25 ods. 1 písm. r) ZoCP, v zmysle ktorej vodič D. nesmel zastaviť a stáť na kruhovom objazde. Závery

súdu prvej inštancie je zároveň možno vyhodnotiť ako protirečivé, kedy súd prvej inštancie na jednej
strane uvádzal, že vodič E. zapríčinil dopravnú nehodu, t.j. vznik škody, avšak na druhej strane uvádzal,
že keby vodič D. na kruhovom objazde nezastavil, k dopravnej nehode by vôbec nedošlo. V prípade,
ak by teda nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 10 ods. 6 v spojení s § 25 ods. 1 písm. r) ZoCP,
k nehode by vôbec nebolo došlo. Nie je preto dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnený záver

súdu prvej inštancie o rovnakej miere zodpovednosti oboch vodičov na vzniknutej škode.

16. Ako dôvodnú je možné považovať i námietku žalovaného, že zo Záznamu o dopravnej nehode
spísanej oboma účastníkmi dopravnej nehody nevyplýva skutkový záver, že by motorové vozidlo EČV:
B. zachytilo motorové vozidlo EČV: A., keď v Zázname o dopravnej nehode je zaznačené iba miesto
zrážky motorových vozidiel a naznačený smer jazdy oboch vozidiel. Napriek skutočnosti, že z daného

Záznamu o nehode vyplýva zavinenie vodiča C. E., nemožno bez ďalšieho iba z daného záznamu
vyvodiť jeho zavinenie, t.j. porušenie zákonných povinností a v dôsledku toho vznik škody, za ktorý
by zodpovedal výlučne vodič E., keď žalovaný, ako i vodič poistený u žalovaného v priebehu konania
po celý čas svoju zodpovednosť namietali. Nakoľko v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s §
15 ods. 1 ZoPZP je poisťovateľ (žalovaný) povinný z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla nahradiť poškodenému iba preukázané nároky na náhradu škody,
bolo nepochybne úlohou žalobcu, aby v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania
porušenia právnej povinnosti poisteného u žalovaného a že práve následkom porušenia takejto
povinnosti bol vznik škody na motorovom vozidle havarijne poistenom u žalobcu. V prípade akýchkoľvek
pochybností, nejednoznačnosti a vzájomne si odporujúcich tvrdení ohľadom priebehu škodovej udalosti,

t.j. pochybností o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody, je dôvodné prijať záver
o neunesení dôkazného bremena žalobcu. Súd prvej inštancie nie je oprávnený bez podkladu vo
vykonanom dokazovaní prijať záver o priebehu dopravnej nehody a tým aj zodpovednosti za spôsobenú
škodu za situácie, keď tvrdenia svedkov – účastníkov dopravnej nehody boli vyslovene protichodné,
ďalej absentovali akékoľvek odborné vyjadrenia (posúdenia) vo vzťahu k otázke, kto spôsobil vznik

škody na motorovom vozidle zn. Škoda Superb s ohľadom na rozsah poškodení motorových vozidiel
a to za prípadného porovnania poškodení v situácii, kedy by do jazdnej dráhy vodiča E. vošiel vodič D.,
resp. by do jazdnej dráhy vodiča D. vošiel vodič E.. S poukazom na uvedené, je možné postup súdu
prvej inštancie hodnotiť ako v rozporný s § 191 CSP, kedy súd prvej inštancie je povinný vyhodnotiť
skutkový stav len na základe predložených dôkazov. Zároveň postupom súdu prvej inštancie, ktorý za

absencie riadneho odborného posúdenia zo strany odborne spôsobilej osoby, suploval odborné závery
na základe vlastných uvážení a nedostatočne sa vysporiadal s aplikáciou ustanovení § 10 ods. 6, § 25
ods. 1 písm. r) ZoCP, v dôsledku čoho vyvodil predčasný právny záver o miere/podiele účasti vodičov
na spôsobení vzniknutej škody (§ 431 OZ), došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 28.05.2003 sp.zn. 25Cdo 974/2002 aplikovateľné na tento prípad, v zmysle ktorých pri hodnotení
miery účasti oboch prevádzateľov na spôsobení celkovej škody vzniknutej zo stretu ich vozidiel podľa §
431 OZ je treba skúmať jednotlivé skutkové okolnosti konkrétneho stretu, ktoré boli hlavnými príčinami,
a to nielen izolovane, ale všetky vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre vznik škody. Okrem

fyzickej účasti vozidiel na strete sa tak posudzuje aj druh porušeného pravidla cestnej premávky, pričom
otázka, ktorý účastník cestnej premávky dopravnú nehodu zavinil, resp. v akom rozsahu sa na nej
podieľal, je otázkou právnou, ktorú možno zodpovedať po riadne zistenom skutkovom priebehu nehody.
Z uvedeného vyplýva, že až po riadne zistenom skutkovom priebehu nehody/škodovej udalosti, kedy
súd nebude mať žiadne pochybnosti o príčine vzniku škody, možno hodnotiť mieru zodpovednosti toho

ktorého účastníka cestnej premávky.

18. Vyššie uvádzané skutočnosti vo svojom súhrne tak zakladajú opodstatnenosť záveru odvolacieho
súdu o nedodržaní zákonom upravených procesných postupov, ako aj o nepreskúmateľnosti a
nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, čo malo za následok odňatie práva na spravodlivý

proces tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.

19. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu alenevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

20. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

21. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.

22. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2,
3 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,

nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci.
Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí,
t.j. musí byť preskúmateľné. Rovnaké požiadavky boli na odôvodnenie rozhodnutia kladené aj v zmysle

§ 157 ods. 2 OSP, t.j. procesného predpisu účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, avšak
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie uvedené požiadavky nespĺňa.

23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku
I. v spojení so súvisiacim výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zmysle

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s
príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový
a právny stav s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude vychádzať iba z riadne vykonaného

dokazovania navrhnutého stranami sporu s tým, že sa riadne vysporiada s argumentáciou oboch strán
sporu týkajúcou sa podstatných otázok súvisiacich s predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody
a mierou účasti oboch vodičov motorových vozidiel na spôsobení celkovej škody vzniknutej zo stretu ich
vozidiel z pohľadu platnej a účinnej hmotnoprávnej úpravy, a to komplexne tak, aby nové rozhodnutie
vo veci poskytlo stranám sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace

s meritom veci, ktoré tvoria zásadnú časť ich argumentácie. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd
prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v
odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s
rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi
podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť

zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a
aké z nich vyvodil právne závery.

24. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).