Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/230/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121210390
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7121210390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v C.,
D. XXX/XX, o vypratanie nebytových priestorov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 23. júna 2022 č.k. 36C/28/2021 -70 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi voči žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (teraz Mestský súd Košice, ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom

zo dňa 23. júna 2022 č.k. 36C/28/2021 -70 uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku vypratať nebytové priestory NP2 a NP3 nachádzajúce sa na prízemí meštianskeho domu so
súpisným číslom XXX E. F. D. XX G. C., nehnuteľnosť zapísaná v LV číslo XXXXX pre katastrálne
územie H. A. (výrok I.), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
100 % (výrok II.).

2. Súd tak vyhovel v celom rozsahu žalobe žalobcu, založenej na tvrdení, že: (a) žalovaný užíval od

16.8.2019 ako nájomca v žalobe označené nebytové priestory vo vlastníctve Mesta Košice na základe
zmluvy o nájme nebytových priestorov číslo 26/NZ/NP/2019 a zmluvy o nájme nebytových priestorov
číslo 27/NZ/NP/2019, uzatvorených na dobu neurčitú, (b) žalovaný predmetné nebytové priestory od
1.8.2021 užíva bez právneho dôvodu, nakoľko z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou odplaty za
ich užívanie (mesačných predpisov) za viac ako jeden mesiac bola žalovanému zaslaná výpoveď v
zmysle čl. 5.2 písm. d) dňa 19.5.2021 s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť od
1.7.2021 do 31.7.2021, (c) žalovaný na výzvu zo dňa 4. 10. 2021 na odovzdanie nebytových priestorov

nereagoval, (d) žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný na základe zmluvy medzi Mestom Košice
a žalobcom o výkone správy č. 1336/2008 v znení dodatku zo dňa 1.12. 2008.

3. V odôvodnení súd konštatoval, že žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa
27.12.2021spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach a zároveň mu bolo doručené aj
uznesenie podľa § 167 ods. 2 CSP, ktorým ho súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
písomne vyjadril k žalobe a k listinným dôkazom, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom
žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a žiadne prostriedky procesnej obrany nepoužil.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že:4.1. dňa 5.8.2019 medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená na dobu neurčitú: (a) zmluva o nájme
nebytových priestorov č. 26/NZ/NP/2019, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru č. 12/

NP2 o výmere 71,25 m2, vedeného na LV č. XXXXX, kat. úz. H. A., nachádzajúceho sa na prízemí
meštianskeho domu súp. I. XXX E. F. D. XX, C., vo vlastníctve Mesta Košice, (b) zmluva o nájme
nebytových priestorov č. 27/NZ/NP/2019, predmetnom ktorej bol prenájom nebytového priestoru č. 12/
NP3, nachádzajúceho sa na prízemí meštianskeho domu súp. č. XXX E. F. D. XX, C., na LV č. XXXXX,
kat. úz. H. A., vo vlastníctve Mesta Košice,

4.2. nebytové priestory boli žalobcom žalovanému odovzdané dňa 15.8.2019,

4.3. prenajímateľ vypovedal obidve zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu omeškania
žalovaného s platením nájomného za mesiace apríl - december 2020, január - máj 2021 s poukazom
na čl. 5, ods. 5, 2 písm. d) zmlúv,

4.4. výpoveď bola žalovanému doručovaná zásielkou, ktorá sa vrátila žalobcovi z dôvodu jej neprevzatia
v odbernej lehote dňa 10.6.2021,

4.5. výpovedná lehota začala plynúť v súlade so zmluvnými dojednaniami od 1.7.2021a uplynula dňa

31.7.2021,

4.6. účinky výpovede z nájmu nebytových priestorov nastali uplynutím jednomesačnej výpovednej
lehoty,

4.7. žalovaný užíva nebytové priestory bez právneho dôvodu od 1.8.2021.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 663, § 664, § 671 ods. 1, § 677 ods. 1, § 720 Občianskeho
zákonníka, § 1 písm. a), § 3 ods. 1 a 2, § 3 ods. 3 veta prvá, § 3 ods. 4, § 5 ods. 1 až 3, § 7, § 10, §
12, § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov súd dospel k záveru, že

žalovaný užíva nebytové priestory aj po platnom vypovedaní zmlúv, teda ukončení nájomného vzťahu.
Keďže tieto užíva bez právneho dôvodu, uvedené má za následok povinnosť ich vypratania žalovaným
a ich odovzdanie žalobcovi.

6. Výrok o trovách konania súd odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému

žalobcovi priznal nárok na náhradu preukázaných odôvodnených a účelne vynaložených trov konania
proti v spore neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o ich výške
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že došlo k porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý proces a že sú tu nové skutočnosti a dôkazy, ktoré „spôsobili zánik súdneho
pojednávania“. Súdu prvej inštancie žalovaný v tejto súvislosti v odvolaní vytkol, že nevzal do úvahy
jeho podanie doručené súdu dňa 17.6.2022. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené. Rozsudku súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl.
CSP. Neboli zistené žalovaným namietané vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie v spore.10. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie o nároku žalobcu, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý tak žalobcovi ako aj
žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali všetky svoje

procesné práva.

11. Správne, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a preto len na doplnenie
správnosti napadnutých výrokov rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza

nasledovné:

12. Žalovaný vo svojom odvolaní v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP neopodstatnene namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces
tým, že súd prvej inštancie nevzal náležite na zreteľ jeho podanie doručené súdu dňa 17.6.2022,
označené ako „Sťažnosť proti upovedomeniu a návrh na zrušenie súdneho pojednávania spisová

značka 36C/28/2021.“, ktorým žalovaný v podstate nesúhlasil s upovedomením súdu prvej inštancie
zo dňa 2.6.2022 č.k. 36C/28/2021-51, v ktorom súd žalovaného upovedomil, že dôvod, ktorý uviedol
žalovaný súd nepovažuje za dôležitý a z tohto dôvodu žalovaný je povinný dostaviť sa v určený deň a
čas – 23.6.2022 o 10.00 hod. na pojednávanie do pojednávacej miestnosti Okresného súdu Košice I č.
113/1.poschodie. V odôvodnení upovedomenia pre žalovaného súd prvej inštancie uviedol: „Súd Vás

predvolal na pojednávanie vytýčené na deň 23.6.2022. Podaním došlým súdu dňa 1.6.2022 (podanej
osobne) navrhol žalovaný pojednávanie odročiť z dôvodu neodstrániteľnej prekážky na jeho strane,
ktorou je jeho nemožnosť čerpať dovolenku u zamestnávateľa v zahraničí – BYK JOBS GmbH Hamburg,
Nemecko z dôvodu, že nemá na ňu právny nárok. Žalovaný k žiadosti o odročenie pripojil prvú a
poslednú stranu kópie pracovnej zmluvy zo dňa 21.7.2021 v nemeckom jazyku. Pojednávanie môže

byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou
osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá
navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela

alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí,
že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí
stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť
telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej
návrhu na odročenie pojednávania (§ 183 CSP). Z obsahu spisu (čl. 45) vyplýva, že v spore bolo

nariadené pojednávanie na deň 23.6.2020 – predvolanie zo dňa 21.4.2022, ktoré bolo žalovanému
doručené dňa 13.5.2022 ( čl. 47). Podľa ust. § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa
mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu
konania. Preto aj všetky úkony, ktoré realizuje súd v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť
tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Súd môže odročiť pojednávanie aj na návrh

strany sporu alebo jej zástupcu, ak ho strana sporu má, avšak len z dôležitého dôvodu a ak od
nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Dôležitým dôvodom pre
odročenie pojednávania môže byť aj náhla choroba, neodkladná pracovná cesta alebo aj nepriaznivý
zdravotný stav strany sporu, ktorá pojednávanie navrhuje odročiť. ... Platné procesné právo vyžaduje
pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné) splnenie dvoch podmienok, z

ktorých prvou je existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej zástupcovi v dostavení sa na
pojednávanie a druhou nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka účasti na pojednávaní nastala,
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. ... Možnosť súdu odročiť pojednávanie je
potrebné vnímať ako niečo výnimočné. Právna úprava odročenia pojednávania si kladie za cieľ zabrániť
obštrukciám, ktoré strany využívajú na opakované odročovanie pojednávaní, ktoré sa v mnohých

prípadoch ukázalo ako nedôvodné. Právo byť prítomný na verejnom pojednávaní v civilných veciach
nie je absolútne, osobná účasť strany sporu sa môže považovať za nevyhnutnú v prípadoch, kde
charakter veci a životný štýl dotknutej osoby môže byť priamo relevantný k predmetu konania, alebo
v prípadoch, keď rozhodnutie sa priamo týka osobného správania sa strany sporu (pozri Karpenko v.
Ruská federácia, no. 5605/04 , § 90, 13. marec 2012, Buterlevičiute, v. Lotyšsko, no. 42139/08 , § 64,

12. januára 2016). ... Je povinnosťou súdu overiť, či mal účastník konania, resp. strana civilného sporu,
rozumnú možnosť vedomosti a možnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci a argumentom druhej strany
sporu, ako aj či mal možnosť prezentovať svoj názor za podmienok, ktoré túto stranu neopodstatnene
a zásadne neznevýhodňujú oproti druhej strane. ... Súd je toho názoru, že žalovaný hodnovernýmspôsobom nepreukázal dôvod, pre ktorý žiada odročiť pojednávanie. ... Dôvody, ktoré uvádza žalovaný
naodročeniepojednávania,niesúprávnevýznamnépreto,abybolispôsobiléprivodiťvyhovenienávrhu
žalovaného. Žalovaný existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania nepreukázal, pričom

posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností
prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania predmetnej
žiadosti o odročenie termínu pojednávania (pozri aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Obdo/19/2014)
a preto súd nevyhovel žiadosti žalovaného na odročenie pojednávania.“ Z obsahu súdneho spisu totiž
plynie, že súd prvej inštancie aj na toto podanie žalovaného odpovedal upovedomením žalovaného

zo dňa 20.6.2022 č.k. 36C/28/2021-62, v ktorom súd žalovanému oznámil, že žalovaný je povinný
dostaviť sa v určený deň a čas – 23.6.2022 o 10.00 hod. na pojednávanie do pojednávacej miestnosti
Okresného súdu Košice I č. 113/1.poschodie, lebo súd nepovažuje za dôležitý ani žalovaným uvedený
dôvod v podaní došlom súdu dňa 17.6.2022 (podané na súd osobne), a to pokiaľ žalovaný navrhol
pojednávanie odročiť z dôvodu, že bol prehlásený za živého človeka – suverénnu ľudskú bytosť, a
akú takú ho nemôže Okresný súd Košice I ako korporácia súdiť, a ak žalovaný k žiadosti o odročenie

pripojil „oficiálny certifikát potvrdzujúci substanciáciu dôvery zo dňa 4.1.2022, čestné prehlásenie živého
človeka, zdvorilé upozornenie, zmluvné podmienky.“, pričom súd zdôraznil, že v spore bolo nariadené
pojednávanie na deň 23.6.2020 – predvolanie zo dňa 21.4.2022, bolo žalovanému doručené dňa
13.5.2022 ( čl. 47 súdneho spisu), ako i že súd „už upovedomením zo dňa 2.6.2022 nevyhovel žiadosti
žalovaného odročiť pojednávanie, a rovnako tak dospel aj pri vyhodnotení jeho ďalšej žiadosti zo

dňa 16.6.2022. Žalovaným uvádzané dôvody sú absolútne právne irelevantné, postrádajú akúkoľvek
súvislosť so súdnym sporom. Dôvody, ktoré uvádza žalovaný na odročenie pojednávania, nie sú
právne významné pre to, aby boli spôsobilé privodiť vyhovenie návrhu žalovaného. Žalovaný existenciu
dôležitéhodôvodunaodročeniepojednávanianepreukázal...,apretosúdnevyhovelžiadostižalovaného
na odročenie pojednávania.“ S ohľadom na uvedené súdu prvej inštancie nemožno vytknúť vadu

postupu, ak súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného na pojednávaní dňa 23.6.2022, na ktoré
bol žalovaný riadne predvolaný. Žalovaný sa k žalobe (doposiaľ) nevyjadril, hoci mu nič nebránilo
vyjadriť sa k veci samej tak, ako to náležite konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku,
ktorého vecnú správnosť nie je spôsobilá spochybniť ani odvolacia argumentácia žalovaného v odvolaní
založená bez ďalšieho na tvrdení, že je živým človekom, spôsobilým na právne úkony a súd je povinný

rešpektovať a chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa zákonmi, ústavou, ústavnými zákonmi
a medzinárodnými zmluvami, ktoré ratifikovala Slovenská republika.

13. V súvislosti so žalovaným namietanými vadami v procesnom postupe súdu prvej inštancie odvolací
súd pre úplnosť poukazuje na stabilizovanú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej sa posudzuje

spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), a preto k záveru o opodstatnenosti námietky
porušenia práva na spravodlivý súdny proces s následkom zrušenia rozhodnutia z tohto dôvodu, môže
dôjsť zásadne iba v prípadoch, ak odvolací súd dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné
pochybenia zo strany súdu umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý (m. m. IV. ÚS
320/2011, IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012), nakoľko

na základné právo na súdnu ochranu sa zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“, to znamená, že
sa posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného práva zodpovedá súdny proces
ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok je spravodlivé (por. m. m. III. ÚS 33/04, IV.
ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08), čo možno jednoznačne konštatovať v posudzovanom prípade,
naviac za stavu, ak žalovaný sám nevyužil svoje procesné práva, o ktorých súd žalovaného poučil

a umožnil žalovanému ich uplatnenie.

14. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku nie je spôsobilá spochybniť ani bližšie nekonkretizovaná
odvolacia námietka žalovaného, že „sú tu nové skutočnosti a dôkazy, ktoré „spôsobili zánik súdneho
pojednávania“, v rámci ktorej žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, podľa

ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené,atopreto,lebopodľa§366CSPprostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (a) sa týkajú procesných podmienok, (b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, (c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo (d) ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.15. So zreteľom na uvedené je nutné učiniť záver, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú
dané, preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne
správneho výroku o trovách konania (v odvolaní žalovaným nespochybňovaného).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnémužalobcovinepriznalprotižalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania preto nemá.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).