Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923010385
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7923010385.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa
12.10.2023 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B. , nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom C., D. XXXX/XX, t. č. vo väzbe
v ÚVVa ÚVTOS Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa XX.XX.XXXX v časovom rozmedzí od 04.10 do 05.00 hod. v meste C. na ulici E. pri rodinnom
dome č. XXXX/X pristúpil k poškodenej F. E., ktorá sa v uvedenom čase sama vracala domov z rodinnej
oslavy na adresu jej trvalého pobytu E. G. XXXX/XX, C., a kráčala po chodníku, a po zistení, že za
ňou ide nejaká osoba mužského pohlavia a dobieha ju, pridala do kroku, pričom obžalovaný A. B. F.

E. aj napriek tomu dobehol, táto sa k nemu otočila a on sa jej opýtal, či nemá cigaretu alebo nejaké
drobné, na čo mu F. E. odpovedala, že nemá žiadne peniaze ani nič iné, kde následne obžalovaný
chytil svojou rukou remienky jej kabelky, ktorú mala zavesenú cez plece, a v úmysle odcudziť jej kabelku
túto začal od F. E. ťahať, pričom tá mu kabelku nechcela dať, a pri tomto obojstrannom naťahovaní
obidvaja spadli na zem, následne obžalovaný A. B. F. E. postavil zo zeme a keď stála na nohách, tak
ju chytil rukami okolo pása pri sedacej časti tela, zodvihol ju, prehol cez svoje plece a odniesol ju bez

jej súhlasu na druhú stranu ulice cez cestu na voľne prístupný neoplotený pozemok, nachádzajúci sa
oproti rodinnému domu č. XXXX/X na ulici E. v meste C., kde ju zložil na zem na jej nohy, ale F. E.
ihneď spadla do trávnatého porastu, obžalovaný A. B. ju potom na zemi otočil na chrbát a ihneď si
na ňu ľahol z dôvodu, že s ňou chcel mať pohlavný styk, pričom popri tom jej držal ruky pri hlave,
začal ju obchytkávať za prsia a za sedaciu časť tela a chcel ju vyzliecť, avšak F. E. sa pri tom bránila
a hádzala so sebou a hovorila mu, že má doma dve deti a jedno je v jeho veku, čo obžalovaného A.
B. od jeho ďalšieho konania odradilo, pričom F. E. aj napriek tomu kričala, preto jej obžalovaný A. B.

rukou zakryl ústa, otočil ju na bok a sedel na nej, aby sa nemohla brániť, kde potom ako sa upokojila,
tak z nej zišiel dole, ale neustále ju jednou rukou držal a druhou rukou jej začal prehľadávať kabelku,
ktorú mala na zemi pri sebe a z tejto jej následne vzal jednu plnú krabičku cigariet značky Winston XS
pression, potom medzi oboma ešte prebehla krátka komunikácia ohľadom mobilného telefónu F. E.,
ktorý jej z kabelky vypadol a obžalovaný ho následne našiel a vrátil F. E., ktorej sa zároveň za svoje
konanie ospravedlnil a chcel ju odprevadiť domov, čo ona odmietla a on od nej následne odišiel preč,

pričom keď F. E. došla domov, tak začala pociťovať bolesti a svrbenie po tele, na stehnách, na rukách
a na krížoch, ako aj okolo vagíny a v podbrušku okolo vaječníkov a taktiež okolo análneho otvoru, pričom
jej lekárskym vyšetrením u službukonajúceho gynekológa H. I. C. v NsP Trebišov sa nezistili na jej
ohanbí a pošvovom vchode žiadne čerstvé odreniny a podliatiny a následným znaleckým dokazovaním
prostredníctvom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia a úrazová chirurgia, sa
zistilo, že F. E. utrpela ľahké zranenia, a to pomliaždenie a odreninu brady vpravo, pomliaždenie ľavého
zápästia, pomliaždenie chrbta ľavej ruky, pomliaždenie sedacej oblasti vľavo a pomliaždenie kolena

vľavo, so stanovenou dobou liečenia do 7 dní, a zároveň bola F. E. spôsobená majetková škoda vo výške4,40 €, zodpovedajúca hodnote krabičky cigariet značky Winston XSpression, ktorú jej obžalovaný A.
B. vzal,

t e d a

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil
v úmysle násilím donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona,
- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 199 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona, § 38
ods. 2 Tr. zákona (§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona) ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere
7 a pol (sedem a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného A. B. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.

zákona a zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, ktorých
sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko obžalovaný v rámci vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku pred súdom vyhlásil, že je vinný
z trestného činu lúpeže, ale cíti sa byť nevinný z trestného činu znásilnenia (obžalovaný teda urobil

vyhlásenie nie k spáchaniu skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu, ale k jeho právnej kvalifikácii),
bolo potrebné na podklade podanej obžaloby na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie, z ktorého
vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný vo svojej výpovedi pred súdom skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, opísal tak, že ráno okolo

4.10 hod. si chcel ísť domov nabiť svoj telefón. Keď prechádzal okolo starej pekárne, tak sa rozhodol,
že zabočí po ceste. Potom si všimol poškodenú, okolo ktorej najskôr rýchlym krokom prešiel, ale potom
sa k nej vrátil s tým, že sa jej opýtal, že či nemá nejaké cigarety. Poškodená mu na to povedala, že
cigarety nemá. Potom išiel ku nej a začal jej ťahať kabelku. Ona ťahala kabelku od neho a on ťahal
kabelku od nej. Poškodená nejako založila svoju nohu o jeho nohu, v dôsledku čoho obaja spadli na

zem. Obžalovaný následne poškodenú zo zeme dvihol a preniesol ju na druhú stranu cesty kvôli tomu,
aby ich nevideli autá alebo ľudia, pokiaľ by išli do práce. Tam poškodená spadla na zem. On si ku nej
kľakol a jednou rukou ju držal a druhou rukou jej prehľadával kabelku. Potom z kabelky vybral cigarety,
pričom zvyšné cigarety, čo tam mala, jej tam nechal. Poškodená následne vytiahla zo svojej kabelky
voňavku s tým, že si ju môže nechať, ale on si ju od nej nezobral, keďže to bola ženská voňavka a on

ženskú voňavku nepotreboval. Poškodená mu začala rozprávať o svojich deťoch a prosila ho, aby jej
neublížil, na čo jej povedal, že jej ubližovať nebude. Potom mu napadlo, že či má poškodená všetky veci
pri sebe, pretože si všimol, že nemala na nohe jednu topánku. Tak sa jej opýtal, že či má pri sebe všetky
veci, na čo mu poškodená povedala, že nemá telefón. Obžalovaný si zapol svoj telefón a išiel hľadať
telefón poškodenej v tráve, či ho náhodou nestratila na tom mieste, kde boli predtým. Potom išiel späť

k poškodenej a opýtal sa jej, či bude taká dobrá a dá mu svoje telefónne číslo, aby jej prezvonil na telefón
a takýmto spôsobom aby jej telefón našli. Ona mu však diktovala stále iba 0940 a nič viacej. Poškodenej
na to povedal, že jej chce pomôcť, ale tak jej pomôcť nevie, keď nevie jej celé číslo. Napadlo mu ešte,
či telefón nebude tam, kde ju predtým dvihol zo zeme alebo tam, kde spolu spadli. Ani tam však telefón
nebol, nakoniec ho našiel na tom mieste, kde ako keby poškodenú šmyklo, ako padala na zem, keďže

bola vtedy opitá, čo si všimol podľa jej chôdze a aj podľa toho, ako sa s ním rozprávala. Na tomto miestebolo okrem telefónu aj puzdro a tiež jej topánka. Poškodenej tieto veci odniesol a ona si ich od neho
zobrala a ďakovala mu hlavne za telefón s tým, že ona nič nechce, len telefón, lebo tam mala svoje veci.
Potom sa poškodenej ešte opýtal, či jej pomôže s topánkou, obuť ju, na čo mu poškodená poďakovala,

že nemusí. Tak ju zdvihol zo zeme, dal jej ruku na svoje rameno, a znova sa jej opýtal, či má pri sebe
všetky svoje veci. Poškodená si však znova myslela, že stratila telefón, keďže mu povedala, že nevie, či
má pri sebe telefón. Na to sa jej opýtal, či jej môže siahnuť do vreca a skontrolovať, či tam má telefón, čo
mu ona aj dovolila, preto jej svojou rukou siahol do pravého vrecka vetrovky, nahmatal tam telefón, ktorý
z vrecka vybral a vložil ho do kabelky poškodenej. Potom sa poškodenej ospravedlnil a povedal jej, že

mu to je veľmi ľúto. Poškodenú dal na chodník, aby nešla po ceste a opýtal sa jej, či ju nemá odprevadiť
domov, na čo mu ona odpovedala, že nemusí, že ona už pôjde sama, na čo potom obaja odišli domov.

Čo sa týka znásilnenia, tak zo znásilnenia sa necíti byť vinný, nakoľko poškodenú vôbec neobchytkával.
Lákalo ho to síce mať s ňou pohlavný styk, ale keď mu poškodená povedala, že má doma dve veľké deti,
z nich jedno v jeho veku, tak potom s ňou pohlavný styk už mať nechcel. Poškodenej sa dotkol iba vtedy,

keď sa naťahovali o kabelku, keď ju potom preniesol na druhú stranu cesty a potom ešte keď ju dvíhal zo
zeme. A ešte raz ju potom držal za pravú ruku vtedy, keď jej hľadal v kabelke cigarety, Čiže sa priznáva
len k lúpeži v plnom rozsahu, keďže je pravdou, že u poškodenej išiel po cigaretách, pričom si od nej
cigarety aj pýtal. Vtedy si od nej pýtal aj drobné, k čomu mu poškodená povedala, že ona žiadne drobné
nemá, a že má iba kartu, nakoľko zvykne platiť iba kartou. Poškodenú určite nechcel znásilniť, takže

časť skutku, ktorá sa týka znásilnenia, ktoré sa mu tiež kladie za vinu v obžalobe, pravdivá nie je. Pokiaľ
na polícii vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia vypovedal inak, tak vypovedal pod nátlakom a to, čo
vypovedal na polícii vo vzťahu k znásilneniu, nie je pravda. Pokiaľ by chcel poškodenú znásilniť, tak by
tak urobil hneď po tom, čo ju zobral na druhú stranu cesty, ale naozaj poškodenú znásilniť nechcel. K
znásilneniu sa na polícii teda priznal pod nátlakom, pričom pri výsluchu si vtedy povedal, že policajtom

povie aj to, čo nie je pravda a tak aj urobil, a to z toho dôvodu, aby sa ešte v ten deň dostal domov.
Nakoniec sa však domov nedostal, keďže bol vzatý najskôr do CPZ a potom do väzby. Trvá teda na tom,
čo vypovedal na súde, že sa žiadneho pokusu znásilnenia nedopustil, a že pravdivá je jeho výpoveď
pred súdom.

Obžalovaný opakovane pred súdom potvrdil, že ho lákalo mať s poškodenou pohlavný styk, avšak nad
tým iba rozmýšľal, ale nič pre to nespravil, nakoľko keď mu poškodená povedala, že má doma dve deti,
z nich jedno v jeho veku, tak si uvedomil, že by poškodená mohla byť jeho matkou a to ho odradilo.
Pri stretnutí s poškodenou mal na hlave kapucňu, pričom poškodená mu povedala, aby si dal kapucňu
dole a aby jej ukázal tvár. On to nespravil, na čo sa ho poškodená spýtala, že koľko má rokov. On jej

na to povedal, že má 21 rokov, na čo poškodená zareagovala tak, že mu začala hovoriť, že má doma
dve deti, z toho jedno v jeho veku. Potom jej začalo ísť do plaču a povedala mu „prosím ťa, neubližuj
mi“. Na to ho už nič nelákalo, poškodenej sa ešte opýtal, či má pri sebe všetky veci a potom jej chcel
už len pomôcť. Poškodená počas celého priebehu skutku vôbec nekričala, hovorila na neho normálnym
hlasom, a pokiaľ sa spolu nejak naťahovali, tak len vtedy, keď jej chcel zobrať kabelku, čiže naťahovali

sa spolu iba o kabelku. Poškodená sa bránila iba tak, že mu nechcela dať kabelku, iným spôsobom sa
vtedy nebránila.

Svedkyňa – poškodená F. E. na hlavnom pojednávaní priebeh skutku opísala odlišne od obžalovaného,
keď vypovedala, že dňa 2.4.2023 asi o 04.00 hod. ráno sa vracala z oslavy, kde požila aj nejaké

alkoholické nápoje, a to vodku s džúsom. Išla sama smerom z I. ulice na ulicu C. popri Špeciálnej škole
a keď prechádzala smerom na E. ulicu, kde býva, tak za sebou začula kroky. Zrýchlila, ale odrazu sa
ku nej zozadu priblížil obžalovaný. Pokiaľ si dobre pamätá, tak obžalovaný od nej najskôr pýtal cigarety,
na čo mu povedala, nakoľko sa ho veľmi zľakla, že nemá pri sebe žiadne peniaze, že má pri sebe iba
cigarety a mobil. Cez mala plece prevesenú kabelku, ktorú sa jej potom obžalovaný snažil strhnúť, čo

sa mu aj podarilo, keďže v dôsledku toho, že jej obžalovaný kabelku ťahal z ramena, sa na nej odtrhlo
putko. Potom začala kričať, aby jej obžalovaný dal pokoj, aby jej neubližoval. Následne obaja spadli na
zem, ale nevie sa vyjadriť, ako sa to stalo, či sa jeden o druhého potkli alebo niečo podobné. Ďalej si
pamätá, že obžalovaný ju zrejme v dôsledku toho, že už po ceste chodili autá, čoho sa asi obžalovaný
zľakol, preniesol cez cestu na druhú stranu, kde ju zložil na jednom opustenom pozemku. Potom zrejme

mala nejaký výpadok pamäte alebo niečo také, pretože si už pamätá len na to, že ležala na zemi na
chrbte a obžalovaný bol hore na nej, kde na nej v podstate kľačal a ona sa nachádzala ležiaca pod
ním. Vtedy ju obžalovaný chytal za prsia a snažil sa jej aj rozopnúť opasok, ktorý potom našla mimo
nohavíc pohodený na zemi. Na obžalovaného vtedy aj kričala, aby jej dal pokoj, aby ju neznásilňoval,nezabil, že má doma dvoch synov, z ktorých je jeden v jeho veku. Ďalej si pamätá, že obžalovaný jej
držal svoju ruku na ústach, keď sa snažil zabrániť tomu, aby kričala, teda aby ju nikto z ulice nepočul.
Na ústach od toho mala potom modrinu. Snažila sa aj nejakým spôsobom brániť, keď bol obžalovaný

na nej, tak kopala nohami a bránila sa aj rukami, snažila sa, aby jej obžalovaný neublížil. Potom sa
obžalovaný postavil a zapálil si cigaretu. Obžalovaný chcel ešte od nej aj mobil, ale keď ho už mal v ruke,
tak mu povedala, nech jej ho neberie, pretože mu bude zbytočný, lebo sa do neho nedostane, keďže
je chránený odtlačkom prsta a asi z toho dôvodu jej mobil obžalovaný vrátil. Potom si ešte pamätá,
že sa zo zeme postavila a obžalovaný išiel svojim smerom a ona išla opačným smerom k domu, kde

býva. Pri následnom lekárskom vyšetrení na traumatológii a gynekológii sa zistilo, že mala podliatinu
pod bradou, v ústach mala rozťaté podnebie a taktiež mala modriny na ľavej ruke v oblasti zápästia, na
pravej nohe na kolene a aj na zadku.

Z výpovede poškodenej taktiež vyplýva, že si pamätá, že ju obžalovaný určite chytal za prsia a musel
sa pokúšať ju chytať aj na iných miestach, nakoľko svoj opasok nemala na nohaviciach, ale našla ho

mimo niekde na zemi. Z toho usudzuje, že obžalovaný sa jej určite pokúšal rozopnúť opasok. Keďže
však opasok našla doma v kabelke, tak pripúšťa, že ak obžalovaný tvrdí, že opasok už mala v ruke, keď
sa stretli na ulici, tak to mohlo byť aj takto. Spomína si tiež, že obžalovaný sa pokúšal o to, aby roztiahla
nohy a hovoril jej, aby rozkročila alebo roztiahla nohy. Nevie sa však vyjadriť, či sa jej obžalovaný
pokúšal rozopnúť aj nohavice, na toto si nepamätá. Pokiaľ k niektorým detailom vypovedala vo svojich

výpovediach v prípravnom konaní odlišne, bolo to z toho dôvodu, že jej prvotná výpoveď zo dňa 2.4.2023
bola urobená krátko po tom, čo ešte v ranných hodinách bola pod vplyvom alkoholu a na viaceré detaily
si v tento deň ešte nepamätala. S odstupom času sa jej však začali niektoré detaily vybavovať a po
čase si na niektoré veci spomenula lepšie, ako krátko po predmetnom incidente. Pokiaľ pred súdom
uvádzala, že obžalovaný jej hovoril, resp. po nej kričal, aby roztiahla alebo roztvorila nohy, tak na tomto

trvá, že to skutočne tak bolo, avšak pripúšťa, že obžalovaný jej mohol hovoriť aj niečo v tom zmysle,
a vyjadriť sa aj tak, že sa má uvoľniť. Takisto trvá aj na tom, že obžalovaný ju vtedy chytal za prsia,
vetrovku mala celý čas zapnutú, takže ju chytal cez oblečenie. Taktiež trvá aj na tom, že obžalovaný sa
jej určite snažil rozopnúť aj nohavice. Dôvodom prečo tieto skutočnosti neuvádzala vo svojej výpovedi
pred vyšetrovateľom, resp. sa o niektorých týchto skutočnostiach vyjadrovala inak, je to, že sa na celú

záležitosť postupne rozpamätávala a s krátkym časovým odstupom, keď bola vypočutá najskôr 2.4.2023
a potom 4.4.2023, sa jej niektoré skutočnosti ešte nevybavili, stále v tom čase bola ako keby v šoku z
toho, čo sa stalo. Čo sa týka napríklad bolestí, ktoré uvádzala vo svojej výpovedi v prípravnom konaní,
konkrétne bolesti v pošve, tak tieto skutočne mala, ale lekárskym vyšetrením sa nepotvrdilo, že by mala
byť znásilnená. Na to, čo sa stalo, si bude určite pamätať do konca života, z toho všetkého mala niekoľko

dní aj psychickú traumu a šok, nechodila týždeň do práce a niekoľko dní vôbec nejedla. Preto dňa
2.4.2023 aj 4.4.2023 vypovedala na polícii tak, ako vypovedala. Trvá však na tom, že to, čo vypovedala
pred súdom na pojednávaní, je pravda, ako aj na tom, že obžalovaný sa ju vtedy pokúsil znásilniť.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj znalecké posudky zabezpečené v prípravnom konaní.

Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie FORENZA vyplýva, že v prípade obžalovaného sa jedná
o simplexnú osobnosť s intelektom v podpriemernom pásme, pričom vyšetrením duševného stavu
obžalovaného neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na jeho rozpoznávacie alebo
ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku. Obžalovaný v čase spáchania skutku nebol pod vplyvom

žiadnej psychotropnej látky a jeho konanie nebolo motivované duševnou chorobou ani sexuálnou
poruchou alebo úchylkou.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia je zrejmé, že poškodená F. E. je schopná
objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety. Psychologickým vyšetrením sa u nej

nemanifestovala konfabulačná tvorba ani sklony ku skresľovaniu skutočnosti. Tzv. „L-lži „ skóre je
u poškodenej taktiež v norme. Jej všeobecná vierohodnosť je v norme, intelektové aj pamäťové
schopnosti sú taktiež v norme, bez zníženia. Jej špecifická vierohodnosť sa tiež dá považovať za
primeranú, poškodená v podstatných veciach nemení svoju výpoveď a jej výpoveď v hrubých rysoch
zodpovedá výpovedi obžalovaného. Je však fakt, že na určité veci sa poškodená nepamätá, čo sa dá

podľa znalkyne odôvodniť tým, že bola na oslave až do skorého rána a mala vypité alkoholické nápoje,
čo znižuje jej pamäťový výkon. Znalkyňa taktiež konštatuje, že v dôsledku predmetného skutku nedošlo
u poškodenej k zmene v afektívnej oblasti, okrem začiatočného úľaku s následnou úzkostlivosťou, ktorá
však o niekoľko dní spontánne zanikla. Výpoveď poškodenej nie je výplodom jej fantázie, prípadne inýchvplyvov, pričom znalkyňa nezistila žiadne faktory, ktoré by mohli ovplyvniť vierohodnosť jej výpovede.
Konanie obžalovaného vyvolalo u poškodenej úľakovú reakciu s následnou úzkosťou, ktorá sa prejavila
hlavne poruchami stravovania a nechutenstvom, tieto zmeny jej psychického stavu však mali len

krátkodobé trvanie a spontánne zanikli.

Znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia
boli špecifikované zranenia poškodenej F. E. tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom v danom prípade sa podľa znalca u poškodenej jedná o úraz ľahkého stupňa.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice súd zistil, že
na jednotlivých stopách, ktoré boli predložené na znalecké skúmanie (oblečenie a jeho súčasti patriace
obžalovanému a poškodenej ako aj stery odobraté gynekologickým lekárom z tela poškodenej) nebola
zistená prítomnosť spermy. Pri jednotlivých stopách bolo s určitosťou preukázané len to, že sa na nich
nachádzal biologický materiál, ktorého pôvodcom bola iba osoba, ktorá danú vec mala na sebe.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu so
súvisiacou fotodokumentáciou, odborným vyjadrením, ktorým bola stanovená hodnota krabičky cigariet
značky Winston XSpression, lekárskymi správami poškodenej z gynekologickej a traumatologickej
ambulancie ako aj záznamami z vykonaných dychových skúšok, z ktorých je zrejmé, že u poškodenej

F. E. bola dňa 2.4.2023 o 15.42 hod. nameraná hodnota alkoholu 0,47 mg/l, teda 0,98 promile.

Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného súd zistil, že obžalovaný je slobodný, býva
v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a siedmymi súrodencami. Pred vzatím do väzby bol bez
pracovného pomeru, nebol však evidovaný v evidencii nezamestnaných a nepoberal žiadne sociálne

dávky. Doposiaľ bol 2x súdne trestaný. Trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 9.12.2020
sp.zn. 3T/147/2020 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom.
Následne bol obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 24.3.2022 sp.zn. 7T/9/2020

za prečin poškodovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 4 roky s probačným dohľadom, za súčasného zrušenia výroku o treste z jeho predchádzajúceho
odsúdenia. Stanovená skúšobná doba obžalovanému plynie do 30.12.2024. V ústrednej evidencii
priestupkov má obžalovaný celkovo 14 záznamov za spáchanie priestupkov rôznorodého charakteru,

pričom posledných troch priestupkov sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe vyššie uvedeného
podmienečného odsúdenia (naposledy bol postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1
priestupkového zákona, keď sa 21.2.2023 dopustil krádeže drevnej hmoty).

Na hlavnom pojednávaní boli prehraté aj kamerové záznamy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu,

z ktorých však nevyplynuli žiadne skutočnosti relevantné pre posúdenie viny obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Vykonanými dôkazmi bol podľa názoru súdu spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností zistený

a preukázaný skutkový stav v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. Konaním obžalovaného,
napĺňajúcim skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona sa súd nebude
podrobnejšie zaoberať, keďže spáchanie tohto trestného činu obžalovaný v celom rozsahu priznal na
hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní, pričom jeho priznanie je objektivizované výpoveďou
poškodenej F. E..

Vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, ktorým obžalovaný naplnil aj všetky pojmové znaky zločinu
znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, súd uvádza, že
záver o vine obžalovaného zo spáchania uvedeného trestného činu súd oprel predovšetkým o výpovede
obžalovaného z prípravného konania, výpoveď poškodenej F. E., ako aj o hodnotenie celkového

správania sa obžalovaného na mieste činu.

Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie zločinu znásilnenia, z jeho výpovede
z prípravného konania pred vyšetrovateľom však vyplýva, že sa k pokusu o znásilnenie poškodenejpriznal, keď vo svojej výpovedi opakovane uviedol, že poškodenú chcel aj znásilniť, resp. že s ňou chcel
mať sex, teda pohlavný styk, a že ju chcel pretiahnuť. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol aj to,
že poškodenú chcel vyzliecť, avšak poškodená sa bránila, pričom od sexu s ňou ho nakoniec odradilo

to, že mu poškodená povedala, že doma má dve deti, z toho jedno je v jeho veku (v podstate zhodne
sa v uvedenom smere obžalovaný vyjadroval aj v rámci výsluchu pred súdom pri rozhodovaní o jeho
väzbe). Vysvetlenie obžalovaného k dôvodom rozporov v jeho výpovediach súd v kontexte ostatných
vykonaných dôkazov nepovažoval za dostatočne presvedčivé, keď obžalovaný ako dôvod odlišných
výpovedí uvádzal, že sa k znásilneniu priznal pod nátlakom ako aj z toho dôvodu, aby sa nedostal do

väzby.

Obžalovaného z pokusu o znásilnenie poškodenej usvedčuje aj výpoveď samotnej poškodenej F. E.,
ktorá sa síce na priebeh skutkového deja nepamätala úplne detailne a v jej výpovediach pred súdom
a v prípravnom konaní sa vyskytli viaceré rozpory, dôvod týchto rozporov však poškodená podľa názoru
súdu dostatočne hodnoverne vysvetlila, pričom použiteľnosť a hodnovernosť jej výpovedí je podporená

aj znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológia.

Zároveň je zrejmé, že voči konaniu obžalovaného sa poškodená aktívne bránila, čo je preukázané
nielen skutočnosťami vyplývajúcimi z jej výpovede, ale aj závermi znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia.

Súd považuje za potrebné poukázať aj na celkové správanie sa obžalovaného na mieste činu, ktoré
vylučuje jeho verziu prezentovanú pred súdom, že nemal v úmysle pokúsiť sa znásilniť poškodenú,
ktorú po tom, čo sa s ňou naťahoval o kabelku na ulici, preniesol na druhú stranu cesty na opustený
pozemok, a to kvôli tomu, aby ich nevideli autá alebo ľudia, pokiaľ by išli do práce, čo obžalovaný

uviedol aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Práve tento okamih v konaní obžalovaného
jednoznačne nasvedčuje jeho úmyslu nie len násilím sa zmocniť obsahu kabelky poškodenej, k čomu
logicky obžalovaný nepotreboval poškodenú prenášať na opustený pozemok mimo dohľad okoloidúcich
áut a ľudí, ale poškodenú aj znásilniť, od čoho nakoniec z dôvodu, že mu poškodená povedala, že doma
má dve deti, z toho jedno v jeho veku, obžalovaný upustil.

Súd taktiež poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní poprel, že by
chcel poškodenú znásilniť, avšak zároveň sa opakovane vyjadril, že ho lákalo mať s poškodenou sex,
a že nad tým rozmýšľal.

Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru súdu vedú k jednoznačnému
a nepochybnému záveru, že sa žalovaný skutok stal tak, ako je konkretizovaný v podanej obžalobe,
a že ho spáchal obžalovaný, ktorý z právneho hľadiska svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona ako aj zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, keď proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa

cudzej veci a súčasne sa pokúsil násilím donútiť ženu k súloži, pričom k dokonaniu trestného činu
znásilnenia nedošlo. Na týchto skutkových a právnych záveroch nič nemení ani následné správanie sa
k obžalovaného k poškodenej, ktoré možno hodnotiť ako neštandardné (v pozitívnom slova zmysle) pri
páchateľoch obdobnej trestnej činnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu konal obžalovaný
pri oboch trestných činoch s priamym úmyslom v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri pokuse
trestného činu znásilnenia súd bral zreteľ aj na to, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo

k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu tohto trestného
činu nedošlo. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný sa
dopustil predmetnej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a podstatný význam
pri výmere ukladaného trestu obžalovanému mal nakoniec aj ten fakt, že u obžalovaného sa jedná
o opätovné spáchanie zločinu.

Súd u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti, a to spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm.
h/ Tr. zákona) a predchádzajúce odsúdenie pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti (§ 37 písm.
h/ Tr. zákona). Poľahčujúce okolnosti u neho zistené neboli.Berúc do úvahy vyššie uvedené kritéria a skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, dospel súd k
záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude z hľadiska individuálnej ako aj

generálnej prevencie u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody na dolnej zákonom
ustanovenej hranici trestnej sadzby. Trest bol obžalovanému uložený ako trest úhrnný za súbeh dvoch
zločinov podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich prísnejšie trestný (t.j.
trestný čin znásilnenia), a to v trestnej sadzbe, ktorej dolná hranica bola zvýšená podľa § 38 ods. 5 Tr.
zákona z dôvodu opätovného spáchania zločinu o jednu polovicu (trest bol v zmysle vyššie uvedenej

zákonnej úpravy obžalovanému ukladaný vo zvýšenej trestnej sadzbe s jej dolnou hranicou 7 a pol roka)
a súčasne zvýšenej aj podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona tzv. asperačnou zásadou, v zmysle ktorej sa zvyšuje
horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody prísnejšieho trestného činu o jednu tretinu.

Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá
kritériám v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, teda skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ nebol vo

výkone trestu odňatia slobody.

Pre úplnosť možno uviesť, že nakoľko si poškodená F. E. voči obžalovanému v prípravnom konaní
nárok na náhradu škody neuplatnila, súd v tzv. adhéznom konaní na hlavnom pojednávaní o náhrade
spôsobenej škody nerozhodoval.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho

vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.