Uznesenie Judgement was issued on Monday, July 29, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100252
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100252.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B. C. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. E. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so
sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO : 50 120 000, proti žalovanému: Generálny
štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Námestie generála Viesta 2, 832 47 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OdVS-29-1/2024 zo dňa 21.02.2024, o návrhu

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 19.04.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalobou datovanou dňa
19.04.2024, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 20.04.2024,
domáha preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OdVS-29-1/2024 zo dňa

21.02.2024, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl
Slovenskej republiky č.14365 zo dňa 20.12.2023, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru
štátnej služby profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o štátnej službe
profesionálnych vojakov“).

2. Žalobca v žalobe súčasne navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v aktuálnom znení (ďalej „SSP“), ktorý
zdôvodnil s poukazom na to, že podľa § 83 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov ide o obligatórny postup žalovaného, pretože zákonná úprava žalovanému na rozhodovanie
o danej veci neumožňuje aplikovať iný (alternatívne) ako tam upravený postup – prepustenie žalobcu,
čo potvrdzuje aj napádané rozhodnutie. Podľa žalobcu bez priznania odkladného účinku tejto správnej

žalobe mu hrozí výkonom napádaného rozhodnutia nenapraviteľný následok premietnutý už v jeho
prepustení zo služobného pomeru (bez príjmu), v dôsledku čoho sa žalobca dostal do zlej finančnej
situácie tým, že nebude schopný riadne a včas platiť svoje záväzky - účty a úver. Žalobca tvrdí, že
sa nachádza vo finančnej situácii, kedy nedisponuje takými finančnými prostriedkami, aby pokryl svoje
výdavky v plnej výške a veriteľom žalobcu nebude nič brániť v tom, aby pristúpili k vymáhaniu a
následnej exekúcii nedoplatkov evidovaných voči nemu. Na účte žalobcu je preukázané, že na platenie

si už požičiava finančné prostriedky od svojho otca. Žalobca má za to, že takýmto spôsobom sa už
ocitáva v značnej hospodárskej alebo finančnej škode a preto požaduje nie jej zhojenie spätne, ale
vyhnutiu sa do budúcnosti a do rozhodnutia vo veci samej. Nastúpením odkladného účinku na základe
rozhodnutia správneho súdu by sa pozastavili účinky napádaného rozhodnutia žalovaného a jeho
rozkazu o prepustení žalobcu zo stálej štátnej služby a nebol by žalobca pod ekonomickým tlakom
nielen v dôsledku toho, že z čoho bude platiť záväzky, ale aj tlaku zo strany žalovaného. Na podporu

návrhu na povolenie priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca citoval z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 7. februára 2018, ktorý vyslovil : „Dôvodmipriznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená
s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Aj v
zmysle novej právnej úpravy bude naďalej dôvodom už len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie

príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými
právnymi následkami.“ Priznanie odkladného účinku žalobca žiada do rozhodnutia vo veci samej, t.j. do

rozhodnutia o správnej žalobe.

3. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa
28.06.2024. Citáciou § 185 písm. a) až c) SSP poukázal na to, že zo zákonného ustanovenia vyplýva,
že žiadosť o priznanie odkladného účinku musí byť riadne žalobcom odôvodnená. Zákon pre priznanie
odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP stanovuje dva predpoklady, t. j. okamžitým výkonom

alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná
ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd
nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len
existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Tvrdiť a preukázať

prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánuverejnejsprávyhrozízávažnáujma,resp.inývážnynenapraviteľnýnásledok,jepovinnýžalobca,
ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy
(iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia,
či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že zároveň musí ísť o

následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca
expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca a od neho sa očakáva uvedenie
konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný
následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie
dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Podľa názoru žalovaného návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe nie je dôvodný a nie je podložený žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Podľa žalovaného žalobca nepreukázal základný zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Stručný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukazuje, že by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila
závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Pokiaľ žalobca vo svojej žiadosti o priznanie

odkladného účinku uviedol, že prepustením zo služobného pomeru zostal bez príjmu a je povinný
platiť úver, podľa názoru žalovaného strata zamestnania je relatívne bežným javom života, ktorý mohol
nastať v živote žalobcu hocikedy a nepredstavuje tak zákonnú požiadavku závažnej ujmy. Žalovaný v
tejto súvislosti ďalej poukázal na čl. II bod 22. Zmluvy o splátkovom úvere, ktorú predložil žalobca, a
podľa ktorého „ak sú zo Zmluvy na strane Dlžníka zaviazané viaceré osoby, zodpovedajú za splnenie

záväzkov zo Zmluvy spoločne a nerozdielne.“ V Zmluve o splátkovom úvere sú ako dlžníci uvedené
dve fyzické osoby – žalobca a B. A., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. E. XXX/X, F. (manželka
žalobcu), z čoho vyplýva, že v prípade, ak žalobca nie je schopný splácať predmetný úver sám,
ako uvádza v správnej žalobe, tento je povinná v zmysle dohodnutých podmienok splácať manželka
žalobcu. Podľa názoru žalovaného strata jedného príjmu v rodine žalobcu nenapĺňa zákonnú podmienku

závažnej hrozby tak, ako to v správnej žalobe opisuje žalobca, keďže úhrada úveru je zabezpečená
jeho manželkou. Žalobca je stále v produktívnom veku, kedy je podľa žalovaného veľký predpoklad,
že si nové zamestnanie na trhu práce rýchlo nájde (žalovaný poznamenal - ak ho už v súčasnej dobe
nemá). Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len pre mimoriadne
prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) Správneho súdneho

poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal dostatočne
vierohodným spôsobom vznik nenapraviteľnej ujmy a preto žalovaný v zmysle § 188 SSP žiada, aby
správny súd uznesením návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1, 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho
priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo
opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy
aleboopatreníorgánovverejnejsprávy.Odkladnýúčinokzanikáprávoplatnosťourozhodnutiasprávneho

súdu vo veci samej.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne

ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe
môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Správny súd v tejto súvislosti
považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie
správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci

samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch
stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185

písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však
analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného
účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti

podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto
„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba
závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom

celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo

v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti poukazuje správny súd aj na obsahovo
zhodné závery podľa odseku 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022

- 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal
návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) §
185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo

veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

9. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľnýnásledok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň

musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu,“ ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma
(iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má. Hoci žalobca nie je povinný preukazovať, že ujma už bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa

osvedčenie,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí.Tvrdené
dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň
osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd
nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu
konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia

vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť
opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného
vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy.

11. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len stručne a jeho dôvody
možno zhrnúť do pomerne všeobecného tvrdenia, že bez priznania odkladného účinku tejto správnej
žalobe hrozí žalobcovi výkonom napádaného rozhodnutia nenapraviteľný následok premietnutý už v
žalobcovom prepustení zo služobného pomeru, v dôsledku čoho sa žalobca dostal do zlej finančnej

situácie tým, že nebude schopný riadne a včas platiť svoje záväzky - účty a úver. Žalobca tvrdil, že sa
nachádzavnepriaznivejfinančnejsituácii,kedynedisponujetakýmifinančnýmiprostriedkami,abypokryl
svoje výdavky v plnej výške a veriteľom žalobcu nebude nič brániť v tom, aby pristúpili k vymáhaniu
a následnej exekúcii nedoplatkov evidovaných voči nemu. Správny súd poznamenáva, že žalobca k
správnej žalobe ako listinné dôkazy, preukazujúce dôvodnosť jeho návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, pripojil neverifikovateľnú e-mailovú správu odosielateľa – žalobcu, adresátovi
- právnemu zástupcovi žalobcu, zo dňa 19.04.2024, s predmetom: „výdavky MAREC“, obsahujúcu
žalobcom zostavený rozpis výdavkov: „stravovanie - 823,34 eur, nezatriedené výdavky (ZŠ Švošov,
oblečenie, sporenie, úver na bývanie, anglina deti) - 1075,76 eur, ostatné výdavky (poistky detí a životná
poistka) - 197,63 eur, výber hotovosti - 161,83 eur, auto - moto (tankovanie) - 180,40 eur, elektronika,

komunikácia a médiá - 110,59 eur, kartový poplatok - 1,30 eur, zábava a oddych - 39,89 eur, zdravie
a osobná starostlivosť (lekáreň) - 5,57 eur, oblečenie a obuv - 11,98 eur, bývanie (elektrika) - 120 eur.
CELKOVO – 2.728,29 eur “. Ďalej bola k žalobe pripojená ako listinný dôkaz Zmluva o splátkovom
úvere (úver na bývanie), uzatvorená medzi úverovým veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom
v Bratislave a úverovými dlžníkmi - žalobcom a B. A., s adresou trvalého bydliska zhodnou s adresou

trvalého bydliska žalobcu a s dátumom narodenia XX.XX.XXXX, uzatvorená dňa 21.09.2021, ďalej
prehľad stavu tohto úveru, z ktorého vyplýva výška splátky 465,02 eur mesačne, výška úveru 80.000
eur, zostatok istiny 67.151,09 eur, termín najbližšej splátky a prehľad posledných transakcií za mesiace
február, marec a apríl 2024. Napokon žalobca ako listinný dôkaz, vzťahujúci sa k jeho návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pripojil históriu pohybov na neidentifikovateľnom účte

neidentifikovateľného majiteľa účtu v neidentifikovateľnej banke, obsahujúci pohyby na tomto účte za
mesiac február 2024, marec 2024 a apríl 2024.

12. Pokiaľ žalobca tvrdí, že „Na účte žalobcu je preukázané, že na platenie si už žalobca požičiava
finančné prostriedky od svojho otca.“, správny súd poznamenáva, že žiadny takýto záver z predložených

listinných dôkazov ani vyvodiť objektívne nemožno. Predovšetkým - ako už súd uviedol - pokiaľ zaslal
žalobca neidentifikovateľný výpis z neidentifikovateľného účtu neidentifikovateľnej osoby, takýto listinný
dôkaz z hľadiska verifikovania akýchkoľvek tvrdení z dôvodu jeho neurčitosti nemôže v súdnom konaní
obstáť. Taktiež je nutné priznať relevanciu argumentom žalovaného, ktorý poznamenal, že z predloženejZmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) je možné jednoznačne zistiť, že ide o solidárny záväzok
dvoch spoločne a nerozdielne zaviazaných úverových dlžníkov (išlo o hypotekárny úver poskytnutý
manželom), teda nejde len o výlučný finančný záväzok žalobcu a jeho výlučné úverové zaťaženie,

ktoré by bol v zmysle dojednaných úverových podmienok povinný znášať sám. Solidárne záväzky
už svojou podstatou predpokladajú povinnosť všetkých spoločne a nerozdielne solidárne zaviazaných
dlžníkov podieľať sa v rovnakej miere na ich plnení, čo znamená, že plnenie je na dohode dlžníkov
v ich vzájomnom vzťahu, pričom však platí, že voči veriteľovi sú dlžníci zaviazaní obaja spoločne a
nerozdielne a v rovnakej miere. V prípade, ak nemôže z objektívnych či subjektívnych dôvodov plniť

záväzok jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov, prechádza táto povinnosť v plnej miere na druhého
zo solidárne zaviazaných dlžníkov.

13. Žalobca v rámci odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sám
poukázal na osobitosť konkrétnej situácie, keď podľa Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov
bol žalovaný povinný v súlade s ním postupovať, keď nastala zákonnou hypotézou predpokladaná

situácia, majúca za následok povinnosť žalovaného, ako služobného úradu profesionálneho vojaka,
prepustiť zo štátnej služby profesionálneho vojaka toho štátneho zamestnanca, ktorý prestal spĺňať
predpoklady a požiadavky vyžadované hypotézou tejto špeciálnej právnej normy. Nemožno tak
prehliadať relevantnosť aj ďalšieho tvrdenia žalovaného, a to poukaz na to, že len zo samotnej
skutočnosti, že v dôsledku splnenia zákonných predpokladov striktne vyplývajúcich z osobitnej právnej

normy prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a z tejto samotnej skutočnosti
pokiaľ došlo k dopadu aj na ekonomickú a finančnú situáciu prepusteného štátneho zamestnanca, táto
okolnosť nemôže byť sama o sebe relevantným a pádnym dôvodom na priznanie odkladného účinku
správnejžalobe.Správnysúdnavyšepoznamenáva,žeSprávnysúdnyporiadokvovšeobecnostijednak
vyžaduje verifikovanie konkrétnych tvrdení žalobcu, že sú naplnené zákonné dôvody predpokladané v

ustanovení § 185 písm. a) alebo b), no nemožno nevziať na osobitný zreteľ, že v konkrétnom prípade
je predmetom súdneho prieskumu špecifická právna otázka zákonnosti a dôvodnosti prepustenia
štátneho zamestnanca profesionálneho vojaka zo štátnej služby v zmysle osobitnej právnej úpravy
Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Ide svojou podstatou o sui generis špecifickú právnu
otázku, ktorú bude správny súd v rámci merita konania riešiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,

že priznanie odkladného účinku správnej žalobe má za následok pozastavenie účinkov správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia, teda rozhodnutie navonok existuje a je platné a právoplatné,
len sa nevyvolávajú s ním spojené právne účinky. Dôsledkom priznania odkladného účinku správne
žalobe by preto ani nemohlo byť obnovenie služobného pomeru žalobcu, pretože správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie by bolo naďalej platné a právoplatné, keďže týchto vlastností rozhodnutia

orgánu verejnej správy sa priznanie odkladného účinku nedotýka (viď aj Baricová, J., Fečík, M., Filová,
A. a kol, Správny súdny priadok. Komentár. Bratislava : C.H. Beck, 2018, 931 s.). Pokiaľ nie je s
konečnou platnosťou vyriešená otázka, či skutočne boli naplnené zákonné podmienky a predpoklady
v zmysle Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov na to, aby bolo možné vysloviť, že žalobca
neprestal spĺňať osobitné predpoklady požadované touto právnou normou, aby mohol naďalej zotrvať

v štátnej službe profesionálneho vojaka, nemožno privodiť obnovenie štátnej služby profesionálneho
vojaka. Napokon správny súd poukazuje na kompenzačný mechanizmus pre prípad právoplatného
vyslovenia nezákonného prepustenia zo služobného pomeru podľa § 88 ods. 4 Zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov, upravujúceho finančné nároky a kompenzácie v situácii, kedy súd personálny
rozkaz o prepustení právoplatne zruší (profesionálnemu vojakovi sa za čas neplatného prepustenia

doplatí plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok, ktorý by mu patril, ak by k prepusteniu
nedošlo).
14. Pokiaľ s poukazom na žalobné body žalobca žiadal o povolenie odkladu aj z toho dôvodu, že
podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy,
nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, správny súd poznamenáva, že len tento dôvod

sám osebe (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia) ako dôvod
na povolenie odkladného účinku správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí
a nie je postačujúci. V opačnom prípade by bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod
na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí,
či opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným právnym dôvodom a logickým predpokladom

podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním
namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
15. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkuprávoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra

hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na
životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom. Správny súd nezistil zákonné dôvody pre
vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu zo dňa
19.04.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
16. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147

ods. 2 SSP).
Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)