Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/142/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122265997
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6122265997.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: HomePro Správcovská, s.r.o.,
Račianska 153, Bratislava, IČO: 44 934 556, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV,
Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpeného advokátkou Jozefínou Podhradskou, Mudrochova
13, Bratislava, o zaplatenie 3.015,80 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11C/31/2022-106, zo dňa 22.3.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výšku 3.015,80 eura spolu s vyčíslenou zmluvnou pokutou vo výške 972,09 eura a zmluvnou pokutou
vo výške 0,1 % denne zo sumy 3.015,80 eura od 9.7.2022 do zaplatenia; žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že návrhom na vydanie
platobného rozkazu podaným v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca
(pôvodne Správcovské bratislavské družstvo) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny vo výške 2.734,44 eura spolu so zmluvnou pokutou vyčíslenou na sumu vo výške 458,01 eura,

so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 2.734,44 eura od 1.12.2021 do zaplatenia a
náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o výkone správy vykonáva
správubytovéhodomuK.I.,naQ.O..S.XX,kdesanachádzabytčísloXX,ktoréhoježalovanývýlučným
vlastníkom. Žalovaný je povinný v súlade so Zmluvou o výkone správy a podľa § 10 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. poukazovať mesačne vopred vo forme zálohových platieb preddavky do fondu prevádzky,
údržby a opráv, mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytov, ako aj uhrádzať prípadné nedoplatky, ktoré mu môžu vzniknúť z každoročného vyúčtovania,

ktoré je povinný spracovať a predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka. V prípade, ak si žalovaný svoju povinnosť úhrad mesačných zálohových platieb za
plnenia spojené s užívaním bytov alebo úhrad prípadných nedoplatkov z ročného vyúčtovania riadne
neplní, je správca oprávnený a povinný vymáhať pohľadávku od žalovaného v zmysle čl. III ods. 4 bodu
4.1 písm. r) bod 2. Zmluvy o výkone správy. Žalovaný bol povinný v období od 1/21 do 12/21 mesačne
uhrádzať za plnenia spojené s užívaním bytu zálohovo sumu 227,87 eura. Zo sumárnej analýzy platieb
za užívanie bytu a služieb s tým spojených za obdobie 1/21 do 12/21 vyplýva, že žalovaný si túto

povinnosť vôbec neplnil a vznikol mu dlh 2.734,44 eura. V dôsledku uvedených skutočností si žalobným
návrhom uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 2.734,44 eura, zmluvnej pokuty podľa čl. IV bod 9.
Zmluvy o výkone správy vo výške 0,1 % denne vypočítanej pevnou sumou vo výške 458,01 eura, t. j.pevnou sumou ku dňu 1.12.2021 a zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy 2.734,44 eura od 1.12.2021
do zaplatenia.

2. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 6.2.2023 žalobca zmenil žalobu a žiadal od žalovaného
zaplatiť istinu vo výške 3.015,80 euro, zmluvnú pokutu vo výške 972,09 euro, a zmluvnú pokutu 0,1
% denne zo sumy 3.015,80 euro od 9.7.2022 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Zmenu žaloby
odôvodnil tým, že po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, resp. po jeho vydaní, vyhotovil v
súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. v zákonnej lehote do 31. mája toho ktorého roku ročné vyúčtovanie.

Podľa ustálenej súdnej praxe, po vyhotovení každoročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
bytu nie je možné vymáhanie jednotlivých mesačných zálohových platieb, ale len vymáhanie výsledku
ročného vyučovania. Z neho vyplýva, že skutočný náklad za rok 2021 bol na byt číslo 94 žalovaného
vo výške 3.015,80 euro. K tomu pripojil upravený výpočet zmluvnej pokuty, ktorý vychádza zo sumy
jednotlivých neuhradených mesačných zálohových platieb v roku 2021 a to k 7.6.2022, kedy sa žalovaný
dozvedel o stave skutočného nákladu za byt; žalovaný vyúčtovanie za rok 2021 prevzal 7.6.2022. Na

pojednávaní konanom 14.2.2023, súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu
zo 6.2.2023.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie14.6.2023 pôvodný žalobca (Správcovské bratislavské
družstvo) podal návrh na zmenu strany sporu podľa § 80 ods. 1 C. s. p. z dôvodu zmeny správcu

bytového domu. Uznesením č. k. B4-11C/31/2022-163, zo dňa 20.10.2023 súd prvej inštancie pripustil
zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že namiesto spoločnosti Správcovské bratislavské družstvo,
Drobného27,Bratislava,IČO:35803843,vstupujedokonaniaspoločnosťHomeProSprávcovskás.r.o.,
Račianska 153, Bratislava, IČO: 44 934 556.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca vykonával správu bytového domu na ulici O.. S. XX
K. I. na základe Zmluvy o výkone správy číslo 95/2001 (správne má byť číslo 75/2001, pozn. odvolacieho
súdu) zo dňa 16.8.2001, v ktorom sa nachádza byt číslo XX zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX,
ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný. Žalovaný bol v roku 2021 v súlade so Zmluvou o výkone

správy ako aj podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. povinný poukazovať mesačne vopred zálohové
platby do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa mesačného zálohového predpisu vo výške 227,87
eura. Svoje povinnosti si riadne a včas neplnil a za obdobie od 31.12.2020 do 30.11.2021 neuhradil
zálohové platby. Žalobca v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. vykonal ročné vyúčtovanie za rok 2021,
podľa ktorého skutočný náklad za byt predstavoval 3.015,80 eura. Predmetné ročné vyúčtovanie bolo

žalovanému doručené 7.6.2022. Žalovaný ročné vyúčtovanie nákladov nereklamoval, ani ho žiadnym
spôsobom nespochybnil, ani čo do základu, ani čo do výšky. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
skonštatoval, že nárok žalobcu v tejto časti je dôvodný a preukázaný. Žalovaný bol povinný uhradiť
nedoplatok z ročného vyúčtovania bytu do 30 dní od doručenia vyúčtovania v zmysle čl. IV bod 8 Zmluvy
o výkone správy; nakoľko tak neurobil, zaviazal ho súd prvej inštancie na zaplatenie dlžnej istiny vo

výške 3.015,80 eura. Pri posúdení námietky žalovaného, že v danom prípade Zmluva o výkone správy
má spotrebiteľský charakter, poukázal na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 28.4.2021,
sp. zn. 1 VCdo 5/2019, podľa ktorého pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone
správy podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby. S poukazom na záver vyslovený

v tomto uznesení skonštatoval, že Zmluva o výkone správy má spotrebiteľský charakter a dodal, že
posúdením predloženej zmluvy nezistil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

5. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že Zmluva o výkone správy číslo 75/2001 nebola podpísaná
obomištatutármi,vdôsledkučohoniejeprežalovaného,atoanivčastizmluvnejpokutyzáväzná,pričom

poukázal na zmluvu predloženú žalobcom k samotnej žalobe, resp. návrhu na vydanie platobného
rozkazu, z ktorej je zrejmé, že túto podpísali obaja štatutári oprávnení v tom čase konať za žalovaného,
a to U.. D. Č. ako predseda predstavenstva a U.. S. G. ako člen predstavenstva. Mal za to, že
pri jednotlivých bytoch sa z dôvodu nedostatku miesta nachádza iba podpis vtedajšieho predsedu
predstavenstva žalovaného U.. D. Č., čo nespôsobuje neplatnosť Zmluvy o výkone správy. Na konci

Zmluvyovýkonesprávyčíslo75/2001listinečíslo11-druhástranajepodpisobochvtedajšíchštatutárov
oprávnených konať za žalovaného za textom: „Za byty vo vlastníctve SBD BA IV súhlasí (č. l. 23)“. Je
teda zrejmé, Ž. U.. D. Č. ako predseda predstavenstva a U.. S. G. ako člen predstavenstva, ako vtedajší
štatutári oprávnení konať za žalovaného, prejavili súhlas so Zmluvou o výkone správy číslo 75/2001za všetky byty vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný je Zmluvou o výkone správy a jej jednotlivými
ustanoveniami viazaný, pričom za rozhodujúce považoval, či v čase podpisu Zmluvy o výkone správy
zo dňa 16.8.2001 boli menovaní oprávnení konať za žalovaného, čo nepochybne vyplýva z výpisu z

obchodného registra. V kontexte uvedeného uviedol, že Zmluva o výkone správy číslo 75/2001 je platná.
K námietke žalovaného, že zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne je neprimeraná, vysoká, neplatná,
rozporná s dobrými mravmi ozrejmil, že zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov
záväzkov, je to dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je žalovaný ako dlžník povinný zaplatiť žalobcovi
ako veriteľovi v tomto prípade, nakoľko si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal,

a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Pokutu možno dohodnúť
tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej
zmluvnej povinnosti, pričom poukázal na čl. IV bod 8 Zmluvy o výkone správy, kde bola pre prípad
neuhradenia preddavkových platieb alebo ich časti ako aj platieb vyplývajúcich z vyúčtovania alebo ich
časti v termíne splatnosti dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý
započatý deň omeškania až do zaplatenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná pokuta

dohodnutá v Zmluve o výkone správy je primeraná a neodporuje dobrým mravom. Svoj názor podporil
poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/136/2019, zo dňa 17.12.2021 podľa
ktorého: „Dohodnutú výšku zmluvnej pokuty nemožno z hľadiska prípadného rozporu s dobrými mravmi
posudzovať izolovane, avšak je nevyhnutné vždy prihliadnuť na všetky okolnosti veci, okrem samotnej
výšky predovšetkým na význam zabezpečenej povinnosti a intenzitu porušenia povinností zo strany

subjektu, ktorému má povinnosť úhrady zmluvnej pokuty vzniknúť. V danom prípade bola zmluvná
pokuta dohodnutá ako zabezpečovací inštitút pre prípad omeškania s úhradou preddavkových platieb
i nedoplatkov z vyúčtovania. Je potrebné zdôrazniť, že povinnosť úhrady preddavkov a nedoplatkov
jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je jednou z najdôležitejších
povinností každého vlastníka bytu a nebytového priestoru. Uskutočňovanie predmetných úhrad a s tým

bezprostredne súvisiaci dostatok peňažných prostriedkov na prevádzkovom fonde bytového domu je
totiž podmienkou zabezpečenia dodávky jednotlivých služieb, ktoré sú nevyhnutné na samotné užívanie
jednotlivých bytov a nebytových priestorov (najmä dodávka vody, tepla a tiež elektrickej energie do
spoločných priestorov), pričom mimoriadne významné sú v tomto smere nielen úhrady preddavkov ale
aj včasné úhrady nedoplatkov jednotlivých vlastníkov. Bez takýchto úhrad, uskutočnených jednotlivými

vlastníkmi riadne a včas, správca bytového domu nie je objektívne schopný zabezpečiť dodávku služieb,
a to nielen pre byt toho, kto je so zaplatením nedoplatkov z vyúčtovania alebo zálohových platieb v
omeškaní,avšakajprevšetkýchostatnýchvlastníkov.Zuvedenéhodôvodujepodľanázoruodvolacieho
súdu plne na mieste, aby riadne a včasné splnenie povinnosti vlastníka uhrádzať preddavky a uhradiť
nedoplatky vzniknuté z vyúčtovania bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, a to vzhľadom na mimoriadny

význam predmetnej peňažnej povinnosti aj s dennou sadzbou 0,1 % z dlžnej sumy (36,5 % ročne),
keď každý deň omeškania s úhradou môže mať značný vplyv na schopnosť zabezpečiť riadnu dodávku
plnení nevyhnutných na užívanie jednotlivých bytov a nebytových priestorov (pri ktorých je správca, ako
je všeobecne známe, tiež povinný uhrádzať preddavky jednotlivým dodávateľom).“ S právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí sa v plnom rozsahu stotožnil a poukázal na naň.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že strany sporu si v Zmluve o výkone správy dohodli pre prípad
porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý deň omeškania s povinnosťou
úhrady preddavkových platieb, ako aj platieb vyplývajúcich
z vyúčtovania, pričom zo sumárnej analýzy platieb predloženej žalobcom, ako aj výzvy žalobcu cestou

právneho zástupcu na zaplatenie pohľadávky z 31.12.2021 mal za to, že žalovaný si svoje povinnosti
vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy a zo zákona č. 182/1993 Z. z. riadne a včas neplnil, v
dôsledku čoho sa dostal do omeškania. S ohľadom na význam zabezpečovanej povinnosti a závažnosť
porušenia povinnosti žalovaného v prejednávanej veci ako vlastníka riadne a včas uhrádzať preddavky
a nedoplatky, potom bol názoru, že v danom prípade dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 %

za každý deň omeškania nie je v rozpore s dobrými mravmi, nie je neplatné ani z iného dôvodu a
nepredstavuje ani neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto žalovanému v dôsledku omeškania vznikla
povinnosť predmetnú zmluvnú pokutu uhradiť. Z pohľadu zaistenej povinnosti (platiť príspevky do fondu
prevádzky, údržby a opráv, preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu a ďalšie služby a poplatok za
výkon správy) aj vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome nie

je neprimeraná jednotlivým funkciám zmluvnej pokuty, ktoré má plniť, pričom takúto dohodu o zmluvnej
pokute súd prvej inštancie nepovažoval ani za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na strane žalovaného sa jedná o
opakovaného neplatiča, ktorý takýmto spôsobom dlhodobo konal v rozpore s dobrými mravmi podľa §3 Občianskeho zákonníka. K výške vyčíslenej zmluvnej pokuty, ktorú žalobca vypočítal v sume 972,09
eura uviedol, že táto vyplýva z podrobného vyčíslenia nachádzajúceho sa na č. l. 93 súdneho spisu,
pričomžalovanýpozmenežalobynespochybňovaltentospôsobvýpočtuzmluvnejpokuty,spochybňoval

len to, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne, ale len na úrok z omeškania.
Z vyčíslenia zmluvnej pokuty predloženej žalobcom je zrejmé, z akých súm jednotlivých mesačných
zálohových platieb je zmluvná pokuta vypočítaná, pričom zálohová platba bola v zmysle Zmluvy o
výkone správy splatná v posledný deň predchádzajúceho mesiaca, v dôsledku čoho žalobca počiatok
omeškania s tou ktorou mesačnou zálohovou platbou rátal od prvého dňa príslušného nasledujúceho

kalendárneho mesiaca (napr. za obdobie 1/2021 bola mesačná zálohová platba splatná 31.12.2020,
žalovaný sa do omeškania dostal dňom 1.1.2021, od tohto okamihu začal žalobca počítať zmluvnú
pokutu z príslušnej mesačnej zálohovej platby). Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie nárok
žalobcunazaplatenieistinyvovýške3.015,80eurospolusvyčíslenouzmluvoupokutouvovýške972,09
euro a zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 3.015,80 euro od 9.7.2022 do zaplatenia
považoval za dôvodný a v zmysle § 8 ods. 1, § 8a ods. 2, § 10 ods. 1, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.,

§ 3 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. IV bod 10 a
bod 11 Zmluvy o výkone správy, zaviazal žalovaného na zaplatenie týchto súm tak, ako je to uvedené
vo výroku I. napadnutého rozsudku.

7. K okamihu omeškania v súvislosti so zmluvnou pokutou počítanou z istiny 3.015,80 eura uviedol, že

vychádzal z uplatneného nároku, ktorý korešponduje s tým, že žalovaný bol povinný zaplatiť nedoplatok
na ročnom vyúčtovaní do 30 dní od jeho doručenia a to od 7.6.2022. Žalovaný bol teda povinný zaplatiť
žalobcovi nedoplatok na vyúčtovaní do 8.7.2022, nakoľko sa dostal do omeškania s úhradou nedoplatku
na ročnom vyúčtovaní. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty
z ročného vyúčtovania nedoplatku od 9.7.2022 do zaplatenia. Pokiaľ žalovaný namietal, že platobný

rozkaz je vydaný na sumu 4.193,25 eura a rozdiel vo výške 1.000,08 eura nie je nikde zdokladovaný,
pričom predmet konania „zaplatenie sumy 4.193,25 eura“ je uvedený na platobnom rozkaze a táto suma
bola uvedená aj v uznesení súdu prvej inštancie z 30.6.2022 vo veci sp. zn. 11C/31/2022, ktorým bol
žalovaný vyzvaný na vyjadrenie podľa § 167 ods. 4 C. s. p. súd prvej inštancie túto námietku žalovaného
považoval za bezpredmetnú, nakoľko v priebehu konania došlo k zmene žaloby, ktorú pripustil a to

na zaplatenie istiny 3.015,80 eura s príslušenstvom. Predmetom sporového konania teda bola suma
ustálená po pripustenej zmene žaloby na pojednávaní. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej
strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením.

8. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení

a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že napadnutým
rozhodnutím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré zakladá arbitrárne a vnútorne
protirečivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo viacerých častiach. Namietal, že v odseku
28 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie na jednej strane poukázal na uznesenie
veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 28.4.2021, sp. zn. 1VCdo/5/2019, na strane druhej v odseku

32 napadnutého rozsudku napriek skutočnosti, že citovaná Zmluva o výkone správy má spotrebiteľský
charakter, výšku zmluvnej pokuty považuje za primeranú, ktorá neodporuje dobrým mravom a poukazuje
na záver vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/136/2019 zo dňa 17.12.2019,
ktoré však bolo vydané ešte pred prijatím uznesenia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 28.4.2021,
sp. zn. 1VCdo 5/2019. Bol názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná Zmluva

o výkone správy má spotrebiteľský charakter, tak v danej veci je potrebné postupovať podľa § 52, §
53 Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Brojil, že hoci výška
zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3
Občianskeho zákonníka. Dojednaná zmluvná pokuta v čl. IV bod 9 Zmluvy o výkone správy číslo
75/2001 zo dňa 16.8.2001 vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý započatý deň omeškania až do

dňa zaplatenia, predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 36,5 % ročne a je v rozpore s § 3 Občianskeho
zákonníka a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka,
pretože Zmluva o výkone správy má spotrebiteľský charakter. Za oneskorenú úhradu nedoplatkov z
jednotlivých mesačných platieb január 2021 až december 2021 (do dňa doručenia RV 2021) a následneza oneskorenú úhradu nedoplatku z RV 2021 má žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
zákonného úroku z omeškania 5 % ročne z dlžných čiastok. Zotrval na vyjadrení, že Zmluvu o výkone
správy číslo 75/2001 zo dňa 16.8.2001 (11 strán) za vlastníka SBD BA IV podpísala jedna osoba, pričom

sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, uvedenom v odseku 29 napadnutého rozsudku, poukázal
na § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvná pokuta musí byť dohodnutá v písomnej
forme. V Zmluve o výkone správy chýba podpis druhého štatutárneho zástupcu žalovaného a teda
„dohodnutá zmluvná pokuta“ nie je pre žalovaného v tejto časti záväzná. Zotrval na vyjadrení, že podpisy
štatutárnych zástupcov žalovaného sa nevyskytujú v zmluve („na poslednej strane“) ale na strane, ktorá

nie je očíslovaná, nie je dátumovaná a nie je uvedený ani objekt bytového domu a nie je uvedené ani za
ktoré byty vo vlastníctve žalovaného U.. Č. W. U.. G. túto „stranu zmluvy“ podpísali. Zvlášť upozornil na
skutočnosť, že strany citovanej zmluvy sú číslované od strany číslo 1/11 po stranu číslo 11/11 ...- pokiaľ
by podpisy obidvoch štatutárov žalovaného boli realizované v „aktuálnom čase vzniku zmluvy“, nič by
nebránilo správcovi, teda žalobcovi riadne očíslovať aj túto „poslednú stranu zmluvy o výkone správy“.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za správne po právnej i vecnej stránke a žiadal ho potvrdiť. Žalovaný pokladá za porušenie
práva na spravodlivý proces údajné arbitrárne a vnútorne protirečivé odôvodnenie rozsudku vo
viacerých častiach, ktoré však ďalej relevantným spôsobom neodôvodňuje a nekonkretizuje vo svojom
odvolaní. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 29.6.2005, sp zn. I. ÚS 46/05). S poukazom
na uvedené, mal za to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou
napadnutého rozhodnutia (napr. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,
5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia; nakoľko ani k jednej z vyššie uvedených skutočností

v rámci súdneho konania, resp. rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenia nedošlo, neexistujú
žiadne pre odvolanie relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť tohto odvolacieho
dôvodu. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že Zmluva o výkone správy číslo 75/2001 zo dňa
16.8.2001 za vlastníka SBD BA IV podpísala jedna osoba a považoval názor súdu prvej inštancie za
správny. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. 40C/7/2021 medzi stranami sporu (proti žalovanému) v spore týkajúcom sa tohto istého
bytového domu ohľadom nedoplatkov žalovaného a ich príslušenstva spojených s užívaním bytu číslo
XX za iné žalované obdobie, v ktorom sa súd s uvedenou námietkou žalovaného tiež nestotožnil. Mal
za to, že U.. D. Č. ako predseda predstavenstva a U.. S. G. ako člen predstavenstva, resp. ako vtedajší
štatutári oprávnení konať za žalovaného prejavili súhlas so Zmluvou o výkone správy za všetky byty vo

vlastníctve žalovaného. V tabuľke na strane 10 a 11 Zmluvy o výkone správy sa pri množstve bytov vo
vlastníctve žalovaného nachádza z dôvodu hospodárnosti pri jednotlivých bytoch iba podpis predsedu
predstavenstva, ale nakoľko druhý podpis, t. j. člena predstavenstva sa nachádza na poslednej strane,
podmienka platnosti podpísania Zmluvy o výkone správy bola splnená. Dodal, že pre žalovaného je
platná a záväzná aj časť Zmluvy o výkone správy týkajúca sa ,,dohodnutej zmluvnej pokuty“.

10. Ozrejmil, že práve písomný prejav „súhlasu“ so Zmluvou o výkone správy, t. j. aj všetkými
jej podmienkami vrátane zmluvnej pokuty, ktorý bol vykonaný jej podpísaním obidvomi štatutárnymi
zástupcami na konci Zmluvy o výkone správy sa považuje za platné vykonanie tohto právneho úkonu,
nakoľko na platnosť písomnej formy prejavu vôle (právneho úkonu) sa vyžaduje podpísanie písomného

prejavu, čo v tomto prípade nastalo podpísaním Zmluvy o výkone správy obidvomi štatutárnymi
zástupcami na jej konci. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či v čase podpisu Zmluvy o výkone správy
boli oprávnení konať za žalovaného, keď podpisovali predmetnú zmluvu o výkone správy za jednotlivé
byty, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Na podporu svojich argumentov poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/92/2017, zo dňa 7.6.2018. Uviedol, že žalovaný

nespochybňoval pravosť podpisov, ale len skutočnosť, že podľa jeho názoru neboli za žalovaného
na zmluve podpísaní dvaja štatutári a až v odvolaní uviedol, že jeden z podpisov na Zmluve o
výkone správy by mal byť neplatný (neuviedol však dôvod jeho údajnej neplatnosti). S poukazom na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/318/2006 zo dňa 17.10.2007 a rozsudok Okresného
súdu Ružomberok sp. zn. 9C/85/2015 zo dňa 13.7.2015, mal za to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá

v písomnej forme (bola dohodnutá v písomnej Zmluve o výkone správy), pričom Zmluva o výkone
správy je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov (vrátane tých, ktorí ju nepodpísali). Opačný výklad by
viedol k absurdným dôsledkom, kedy by sa v jednom bytovom dome (teda v rámci jedného zoskupenia
vlastníkov) vytvorili dve skupiny vlastníkov, jedna skupina by bola viazaná zmluvou a druhá nie (otázneje čím by vlastne boli viazaní a ako by bola zabezpečená správa domu vo vzťahu k týmto vlastníkom,
osobitne keď zákon č. 182/1993 Z. z. v § 6 ods. 3 výslovne ustanovuje, že na správu jedného domu
môže byť dohodnutá len jedna z foriem správy domu a to buď prostredníctvom spoločenstva vlastníkov

alebo prostredníctvom správcu). Mal za to, že by sa narušila filozofia a podstata zákona č. 182/1993 Z.
z. založená na solidarite všetkých vlastníkov.

11. Za neopodstatnenú považoval argumentáciu žalovaného, že žalobca má nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžných čiastok, nakoľko

zmluvná pokuta a zákonné úroky z omeškania predstavujú celkom samostatné právne inštitúty so
samostatnýmskutkovýmzákladom,ktorénepochybnemôžuexistovaťpoprisebeavprípadeomeškania
môžu byť uplatnené zároveň. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní namieta tú skutočnosť, že súd prvej
inštancie, ktorý sa s poukazom na záver vyslovený v uznesení veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z
28.4.2021, sp. zn. 1 VCdo 5/2019 (ďalej len „Uznesenie veľkého senátu NS SR“) stotožnil s argumentom
žalovaného, že Zmluva o výkone správy má spotrebiteľský charakter, posúdením zmluvy však nezistil

existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ako to tvrdil žalovaný, pričom v odseku 32 odôvodnenia
napadnutéhorozsudkusasúdprvejinštanciestotožňujeacitujerozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave
sp. zn. 8Co/136/2019 z 17.12.2021 (ďalej len „Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave“), ktoré bolo
vydané ešte pred prijatím Uznesenia veľkého senátu NS SR, aj túto námietku považuje za irelevantnú
a nedôvodnú, a to najmä z dôvodu, že žalovaný vo vzťahu k tejto námietke vo svojom odvolaní nič

bližšie neuvádza. Neuvádza žiadny dôvod a ani argumentáciu, ktorými by spochybnil postup súdu
prvej inštancie, resp. správnosť právneho posúdenia prejednávanej veci. Žalovaný v podstate iba
konštatuje časovú postupnosť vydania uvedených rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že každé z
vyššie citovaných rozhodnutí sa týka iných právnych skutočností, keď Uznesenie veľkého senátu NS SR
sa týka otázky spotrebiteľského charakteru zmlúv o výkone správy, t. j. prejudiciálneho rozhodnutia o

otázke spotrebiteľského charakteru zmluvy o výkone správy a Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sa týka prejudiciálneho rozhodnutia o neprijateľných zmluvných podmienkach, keď súd posudzoval
rozpor výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi a bez ohľadu na charakter zmluvy (spotrebiteľský,
resp. nespotrebiteľský) zmluvnú pokutu vo vyššej sadzbe nepovažoval za neprimeranú. Rozhodovacia
prax vyšších súdnych autorít má za to, že rozhodnutia súdov (Krajský súd v Nitre, Banskej Bystrici

a v Bratislave), ktoré ani zmluvnú pokutu vo vyššej sadzbe nepovažovali za neprimeranú, nie sú v
rozpore s názorom prezentovaným v Uznesení veľkého senátu NS SR. V týchto rozhodnutiach bola
analogicky riešená otázka primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahoch správca - vlastník bytu,
pričom súdy ani vyššiu zmluvnú pokutu nepovažovali a nepovažujú za takú, ktorá by bola v neprospech
spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3

Občianskeho zákonníka. Právoplatné Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, na ktoré poukazuje
súd prvej inštancie a s ktorého názorom sa súd prvej inštancie stotožňuje vo vzťahu k zisteniu, resp.
nezisteniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok, nie je preto v žiadnom ohľade v rozpore s
názorom prezentovaným v Uznesení veľkého senátu NS SR. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to,
že aj táto námietka žalovaného je irelevantná a nedôvodná. Napokon dodal, že sa plne stotožňuje s

právnym názorom súdu prvej inštancie týkajúcim sa neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok,
ako aj dôvodnosti uplatnenia zmluvnej pokuty v rozsahu a vo výške priznanej žalobcovi súdom prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1

C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil 14.5.2024 (§ 219 ods.
3 C. s. p.).

13. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v
odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k
vyhoveniu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie

relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu.
Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti
žalobcom uplatňovaného nároku.14. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na dostatočné

skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými
relevantnými aspektmi predmetnej žaloby.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal
priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky

vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z
ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil
prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie

odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného
práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 3.10.2011, sp.
zn. 5 Cdo 165/2011).

16. Na margo námietky žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a vnútorne
protirečivé, pretože súd prvej inštancie na jednej strane poukázal na uznesenie veľkého senátu
Najvyššieho súdu SR z 28.4.2021, sp. zn. 1 VCdo 5/2019, z ktorého rezultuje záver, že zmluvy o
výkone správy majú charakter spotrebiteľskej zmluvy a na strane druhej napriek skutočnosti, že zmluva
o výkone správy má spotrebiteľský charakter uvádza, že výšku dohodnutej zmluvnej pokuty považuje

za primeranú a poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/136/2019, zo dňa
17.12.2019, ktorý však bol vydaný pred prijatím cit. uznesenia veľkého senátu, odvolací súd uvádza, že
z obsahu podaného odvolania nie je zrejmé, z čoho konkrétne vo vzťahu k prejednávanej veci žalovaný
vyvodzuje záver o vnútornej protirečivosti a arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Totižto
skutočnosť, že veľký senát Najvyššieho súdu SR v uznesení z 28.4.2021, sp. zn. 1 VCdo 5/2019 dospel k

záveru, že zmluvy o výkone správy majú charakter spotrebiteľskej zmluvy, nie je v rozpore s tým, že súd
prvej inštancie posudzoval primeranosť zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov, ktorú nepovažoval
za neprimeranú a poukázal pritom aj na rozhodovaciu činnosť iných súdov, konkrétne na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/136/2019, zo dňa 17.12.2019.

17. K námietke žalovaného, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže
však byť v rozpore s dobrými mravmi a dojednaná zmluvná pokuta 0,1 % z dlžnej sumy, čo
predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 36,5 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov (s ohľadom na význam
zabezpečovanej povinnosti a závažnosť porušenia povinnosti žalovaného ako vlastníka riadne a včas

uhrádzať preddavky a nedoplatky) dohodnutú výšku zmluvnej pokuty nepovažoval za neprimerane
vysokú a teda ani za rozpornú s dobrými mravmi a ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dôvody,
z ktorých súd prvej inštancie vyvodil záver o súlade dohodnutej zmluvnej pokuty s dobrými mravmi
žalovaný v podanom odvolaní ničím nespochybnil. Vyslovenie púheho nesúhlasu s názorom súdu
prvej inštancie, či iba vlastné zotrvanie žalovaného na tvrdení, že zmluvná pokuta je v rozpore s

dobrými mravmi bez relevantnej právnej a vecnej argumentácie smerujúcej proti dôvodom vyjadreným
súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, neboli spôsobilé založiť prieskum odvolacieho súdu v
tejto otázke a spochybniť správnosť záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
V tejto súvislosti odvolací súd zároveň pripomína, že podľa § 380 C. s. p. je viazaný dôvodmi
odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia,

keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka

aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie
nachádzajúca podklad v zodpovednosti strany za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné
práva a to aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesnýchpráv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím
súdu prvej inštancie.
18. Pokiaľ ide o posúdenie dohodnutej zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací

súd uvádza, že podstata neprijateľných zmluvných podmienok spočíva v tom, že spôsobujú značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán,kdenajednejstranestojídodávateľanastrane
druhej spotrebiteľ a tento nerovnovážny stav je v neprospech spotrebiteľa. Nemožno mať pochybnosť
o tom, že zmluva o výkone správy uzavretá medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na strane
jednej a správcom bytového domu na strane druhej neupravuje iba vzťahy medzi správcom a vlastníkmi,

ale aj vzťahy medzi vlastníkmi navzájom, najmä pokiaľ ide práve o povinnosť vlastníkov platiť preddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Pokiaľ si preto v
Zmluve o výkone správy vlastníci bytov a nebytových priestorov medzi sebou dohodli zmluvnú pokutu
pre prípad porušenia povinnosti vlastníka bytu alebo nebytového priestoru platiť na účet bytového
domu včas zálohové platby, preddavky do fondu opráv alebo nedoplatok z vyúčtovania, takáto dohoda
nepredstavujenerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán;zmluvnápokutavtomtoprípade

nezabezpečuje splnenie povinnosti, ktorú má vlastník bytu alebo nebytového priestoru voči správcovi
bytového domu, ale splnenie povinnosti vlastníka bytu a nebytového priestoru, ktorú má voči bytovému
domu ako celku, t. j. voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí zodpovedajú za
záväzky domu, spoločných častí, zariadení a pozemku, ktoré nie sú kryté zaplatenými úhradami za
plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 9 ods. 2 zákona č. 182/1993

Z. z.). Je teda zrejmé, že dohodnutá zmluvná pokuta v tomto prípade nespôsobuje nerovnováhu v
zmluvnom vzťahu medzi vlastníkmi a správcom (nevytvára nerovnováhou medzi dodávateľom, ktorým
je správca bytového domu na jednej strane a spotrebiteľmi, ktorými sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov na strane druhej); zmluvná pokuta v tomto prípade nie je ani plnením (príjmom) v prospech
správcu bytového domu, ale je príjmom účtu bytového domu, ktorého majiteľmi sú všetci vlastníci bytov

a nebytových priestorov, ktorí v zmluvnom vzťahu stoja na rovnakej strane a majú rovnaké postavenie.
Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty za ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súdnom konaní je oprávnený vymáhať správca bytového
domu. A pretože zmluvná pokuta dohodnutá medzi vlastníkmi v článku IV bod 9 Zmluvy o výkone
správny, nemá povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť predmetom prieskumu súdom z

hľadísk, podľa ktorých sa posudzujú neprijateľné zmluvné podmienky.
19. K námietke žalovaného, že Zmluvu o výkone správy za vlastníka SBD BA IV podpísala iba jedna
osoba a že podpisy štatutárnych zástupcov sa nevyskytujú „na konci zmluvy“, ale na strane, ktorá nie
je očíslovaná, nie je dátumovaná, nie je uvedený ani objekt bytového domu a nie je uvedené ani za
ktoré byty vo vlastníctve žalovaného U.. Č. W. U.. G. túto „stranu zmluvy“ podpísali, a preto dohodnutá

zmluvná pokuta nie je pre žalovaného v tejto časti záväzná, odvolací súd uvádza, že z listiny založenej
v spise uvedené nevyplýva, naopak je zrejmé, že podpisy štatutárnych zástupcov žalovaného sú na
tej istej listine ako podpisy ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom ako uviedol aj
súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého rozsudku (konkrétne odsek 29), štatutárni zástupcovia
žalovaného svojom podpisom vyjadrili súhlas so zmluvou za všetky byty vo vlastníctve žalovaného, ktoré

boli predmetom zmluvy.

20. A pretože žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé

privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalovaného preto
odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého žalobcovi patrí plný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže mal plný úspech v odvolacom konaní.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).