Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Mikulajová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/105/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200369
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200369.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej
a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 14, 850 00 Bratislava, IČO:
31 820 174, právne zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929
691, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova
3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalšieho účastníka konania: Senginer SK s.r.o., so sídlom Jiráskova 2,
851 01 Bratislava, IČO: 35 936 584, právne zast. Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02
Bratislava–mestskáčasťStaréMesto,IČO:36869724,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného č. OU-TN-OOP3-2022/0240843-006 zo dňa 02. decembra 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Navrhovateľ – Senginer SK s.r.o., Jiráskova 2, 851 01 Bratislava, IČO: 35 936 584 (ďalej aj ako
„ďalší účastník konania“ alebo „navrhovateľ“) doručil dňa 01.07.2022 v písomnej aj elektronickej forme
Okresnému úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie – oddeleniu ochrany prírody
a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) zámer navrhovanej činnosti
„Občianska vybavenosť“ podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon EIA” alebo aj „zákon č. 24/2006 Z. z.“) so žiadosťou na vykonanie zisťovacieho konania
podľa zákona EIA. Zámer bol vypracovaný spoločnosťou EKOJET, s.r.o. Bratislava podľa § 22 ods. 3
zákona EIA a Prílohy č. 9 k zákonu EIA v júni 2022. Predmetom tohto zámeru je posúdenie výstavby a
prevádzky navrhovanej činnosti: „Občianska vybavenosť“, umiestnenej v Trenčianskom kraji, v okrese
Trenčín, k. ú. A., v SV časti urbanizovaného územia krajského mesta Trenčín. Navrhovaná činnosť
umiestnená v zastavanom území bude obsahovať obchodné priestory s prislúchajúcim zázemím s
celkovou výmerou 10 130,0 m2 podlahovej plochy a celkovo 250 parkovacích stojísk umiestnených na
povrchu terénu v areáli navrhovanej činnosti. Navrhovaná činnosť bude umiestnená na ploche riešeného
územia s rozlohou 22 250,0 m2. Účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie a prevádzka areálu
občianskej vybavenosti so zázemím s prislúchajúcou dopravnou, technickou infraštruktúrou a plochami
zelene. Prevádzka navrhovanej činnosti prispeje k rozšíreniu plôch občianskej vybavenosti pre okolité
obyvateľstvo a návštevníkov mesta Trenčín.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie2. Dňa 13. októbra 2022 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. OU-TN-OSZP3-2022/025319-030,
ktorým ako príslušný orgán podľa § 1 a § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti
o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len „zákon č. 525/2003 Z. z.„ alebo „zákon o životnom prostredí“) v spojení s § 56 písm. b)
zákona č. 24/2006 Z.z. po vykonaní zisťovacieho konania rozhodol podľa § 29 zákona č. 24/2006
Z. z. a podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“ alebo „SP“), že navrhovaná činnosť „Občianska vybavenosť“,
umiestnená v Trenčianskom kraji, v okrese Trenčín, v k. ú. A. na parcelách č. 1382/35, 1382/31,
1382/44, 1382/1, 1382/2, 1382/3, 1382/28, 1382/32, 1382/37, 1382/43, 1382/45, 1382/36, 1384/46,
1384/70, 1384/72, 1384/125, 1384/188, 1384/189, 1384/191, 1384/192, 1384/252, 1384/258, 1384/259,
1384/260, 1384/262, 1384/263, 1384/274, 1384/216 sa nebude posudzovať podľa zákona EIA (ďalej aj
len „prvostupňové rozhodnutie“). Zároveň podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. určil podmienky
na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, a to:
1. Vzhľadom na situovanie lokality v ochrannom pásme 2.stupňa vodárenského zdroja Trenčín - Sihoť,
realizovať z hľadiska ochrany vodných pomerov variant č. 2, podľa ktorého sa navrhuje vody zo strechy
objektu odvádzať do vsakovacieho objektu, vody zo spevnených plôch po predčistení v odlučovači
ropných látok (ORL) odvádzať do verejnej kanalizácie.
2. Vsakovacie zariadenie navrhnúť tak, aby vypúšťanie vôd z povrchového odtoku zo strechy objektu
bolo nepriame, teda medzi dnom vsakovacieho systému a hladinou podzemnej vody zostala filtračná
vrstva hrubá min. 1,0 m.
3. Navrhovanú činnosť – realizáciu stavby uskutočniť takým spôsobom, aby nedošlo k žiadnemu
ohrozeniu alebo poškodeniu nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky, zapísanej v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu SR „tepláreň s rozvodňou“, č. ÚZPF č. 12266/1, súp. č. XXXX na pozemku parc. č.
1382/36, k. ú. A. (ďalej aj len „NKP“). Stavebnú činnosť v okolí NKP realizovať pod zvýšeným dohľadom
stavebného dozoru. Pred realizáciou stavby stavebník osloví Krajský pamiatkový úrad Trenčín (ďalej aj
len „KPÚ“) s požiadavkou na vykonanie dozoru pri stavebných prácach v okolí NKP.
4. V okolí NKP bude vybudovaná spevnená plochu a parkovisko v kombinácii so zeleňou tak, aby
scenéria budovy NKP a objektu občianskej vybavenosti bola vhodne zakomponovaná do predmetného
priestoru.
5. V ďalších stupňoch projektovej dokumentácie uviesť informácie o NKP a jej bezprostrednom okolí a
povinnosť dodržať ustanovenia zákona NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 49/2002“) v súvislosti s vykonávaním stavebnej činnosti a
prevádzkovaním navrhovanej činnosti.
6. Realizovať výsadbu novej zelene na rastlom teréne, strešnej zelene, ako aj popínavej zelene podľa
variantu č. 2. Zvoliť v projekte sadových úprav dreviny so širokým priemetom koruny tak, aby bola
zatienená čo najväčšia spevnená plocha.
7. Zabezpečiť, aby zeleň v tesnej blízkosti riešeného územia bola počas výstavby rešpektovaná v plnom
rozsahu.Výkopovéprácevblízkostidrevínvykonaťcitlivo,poškodenédrevinyošetriťavýkopyvblízkosti
koreňového systému čo najskôr zasypať.
8. Z hľadiska odpadového hospodárstva je potrebné v ďalšom stupni spracovania projektovej
dokumentácie vyčleniť plochy (parcely), na ktoré bude možné dočasne zhromažďovať stavebné odpady,
ktoré vzniknú počas realizácie stavby. Vznikajúce odpady je potrebné triediť, prednostne materiálovo
zhodnotiť a uložiť na mieste, ktoré je na to určené. Až odpady, ktoré nie je možné ďalej zhodnotiť, môžu
byť zneškodnené na skládke odpadov.
9. Z dôvodu rizika prekročenia prípustnej hodnoty hluku pred oknami okolitej obytnej zástavby v ďalších
stupňoch projektu zapracovať prípravu na dodatočné možné ukotvenie protihlukovej clony v blízkosti
hlučných vonkajších zariadení v súlade s odporučením spracovateľa Akustickej štúdie č. 22-071-s B.
C. D. z júna 2022.
10. Počas prevádzky jednotiek vetrania a chladenia na streche navrhovaného objektu vykonať
meranie hluku v zmysle vyhlášky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných
hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v
životnom prostredí (ďalej len „vyhláška“) za najnepriaznivejších podmienok pre šírenie hluku. V prípade
prekročeniaprípustnejhodnotyhlukupredoknamiokolitejobytnejzástavbyrealizovaťprotihlukovúclonu
sovzduchovounepriezvučnosťoumin25dB.Ukotvenieclonymusíbyťbezšpármedzistrechouaclonou
resp. medzi jednotlivými panelmi clony a musí zodpovedať požiadavkám na dostatočnú odolnosť voči
nepriaznivým meteorologickým vplyvom.11. Na vykonávanie zemných prác používať modernú techniku s čo najnižším certifikovaným akustickým
výkonom. Vylúčiť používanie zastaralých stavebných strojov bez platného osvedčenia o akustických
emisiách.
12. Identifikovať činnosti, pri ktorých môžu vzniknúť vibrácie v etape výstavby a navrhnúť opatrenia na
ich elimináciu výberom vhodného typu mechanizácie s nízkou intenzitou účinku.
13. V projektovej dokumentácii ku stavebnému konaniu uviesť návrh účinných opatrení na elimináciu
úniku tuhých prachových častíc do ovzdušia počas realizácie stavebnej činnosti ako súčasť
technologického postupu stavebných prác a tieto dôsledne dodržiavať.
14. Minimalizovať skladovanie prašných stavebných materiálov na stavenisku, resp. ich skladovať v
uzatvárateľných skladoch, silách.
15. Rešpektovať ustanovenia vyplývajúce z regulatívov Záväznej časti územného plánu mesta Trenčín,
v znení zmien a doplnkov, a podmienky stanovené príslušnými odbornými útvarmi Mestského úradu
Trenčín.
3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy uviedol základné údaje
o predmetnej činnosti, popísal varianty zámeru a ich rozdiely, pričom konštatoval, že variant č. 2 je
environmentálne vhodnejší ako variant č. 1. V rámci zisťovacieho konania prvostupňový orgán dňa
04.07.2022 oznámil začatie konania podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku a zámer navrhovanej
činnosti zaslal v zmysle § 23 ods. 1 zákona EIA mestu Trenčín ako dotknutej obci a povoľujúcemu
orgánu, ďalej rezortnému orgánu a dotknutým orgánom. V zmysle § 24 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona
EIA zverejnil prvostupňový správny orgán prostredníctvom webového portálu Ministerstva životného
prostredia SR zámer navrhovanej činnosti a základné informácie o navrhovanej činnosti; jej účele a
mieste jej realizácie; o navrhovateľovi; o tom, kde je možné získať informácie o navrhovanej činnosti;
o povoleniach potrebných na jej realizáciu a kde a v akej lehote je možné doručiť písomné stanovisko
k zámeru navrhovanej činnosti. Dotknutá obec – mesto Trenčín informovalo verejnosť o predloženom
zámere v termíne odo dňa 06.07.2022 do dňa 27.07.2022 na úradnej tabuli.
4. V lehote podľa zákona EIA a ani do vydania tohto rozhodnutia nebolo doručené stanovisko
od: Okresného úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií; Okresného úradu
Trenčín, pozemkového a lesného odboru; Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov,
pozemkového referátu; Trenčianskeho samosprávneho kraja; Okresného riaditeľstva Hasičského a
záchranného zboru Trenčín, a preto podľa § 23 ods. 4 zákona EIA sa ich stanoviská považujú za
súhlasné. Prvostupňovému orgánu doručili podľa § 23 ods. 4 zákona EIA svoje písomné stanoviská
k predmetnému zámeru povoľujúci orgán, dotknutá obec, dotknuté orgány, rezortný orgán a dotknutá
verejnosť. Dotknutá obec a povoľujúci orgán – mesto Trenčín nemalo k predloženému zámeru
navrhovanej činnosti námietky za podmienky rešpektovania ustanovení vyplývajúcich z regulatívov
Záväznej časti ÚPN mesta Trenčín. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčín vo
svojom stanovisku č. RUVZ/2022/3506-2 zo dňa 03.08.2022 zdôraznil potrebu zapracovať vo vyšších
stupňoch projektovej dokumentácie prípravu na dodatočné možné ukotvenie protihlukovej clony v
blízkosti hlučných vonkajších zariadení v súlade s predloženou Akustickou štúdiou č. 22-071-s. Okresný
úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku štátnej vodnej správy vo svojom
stanovisku požadoval, aby vypúšťanie vôd z povrchového odtoku zo strechy objektu bolo nepriame, teda
medzi dnom vsakovacieho systému a hladinou podzemnej vody zostane filtračná vrstva hrubá 1,0 m.
Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva určil
vo svojom stanovisku podmienku vyčlenenia plochy slúžiacej na dočasné zhromažďovanie stavebného
odpadu, ktorý bude prednostne materiálovo zhodnotený. Rezortný orgán vo svojom stanovisku
uviedol niekoľko pripomienok a požiadaviek týkajúcich sa najmä nepriaznivých vplyvov dopravy na
životné prostredie. Prvostupňový správny orgán požiadavky dotknutých orgánov a rezortného orgánu
akceptoval a uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.
5. Dňa 18.07.2022 doručil svoje stanovisko k predloženému zámeru navrhovanej činnosti č.
KPUTN-2022/15450-2/60509/Pas Krajský pamiatkový úrad Trenčín (ďalej aj len „KPÚ“), ktorý upozornil
na prítomnosť národnej kultúrnej pamiatky (ďalej aj len „NKP“) - tepláreň s rozvodňou v riešenom území,
nakoľko táto národná kultúrna pamiatka nebola v predloženej dokumentácii vyznačená. KPU zároveň
poukázal na právne ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z., v zmysle ktorého v okruhu 10 m
od budovy NKP tepláreň s rozvodňou nemožno vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť pamiatkové
hodnoty kultúrnej pamiatky. KPÚ tiež konštatoval, že je ponechanie NKP tepláreň s rozvodňou ako
solitérneho objektu v rámci realizácie navrhovanej činnosti nevhodné. Nakoľko doručené stanoviskoKPÚ neobsahovalo informáciu o tom, či dotknutý orgán žiada posudzovať zámer navrhovanej činnosti
podľa zákona EIA, resp. konkrétne podmienky z hľadiska ochrany NKP-tepláreň s rozvodňou, ktoré
by eliminovali alebo zmierňovali negatívny vplyv navrhovanej činnosti na národnú kultúrnu pamiatku,
vyzval prvostupňový správny orgán listom č. OU-TN-OSZP3-2022/025319-021 zo dňa 24.08.2022 KPÚ
o doplnenie stanoviska. KPÚ v doplnenom stanovisku č. KPUTN-2022/15450-4/73122/Pas zo dňa
30.08.2022 požadovalo zámer navrhovanej činnosti posudzovať podľa zákona EIA, avšak neuviedlo,
z akého dôvodu tak žiada. K predloženým stanoviskám KPÚ sa vyjadril dňa 28.07.2022 a dňa
19.09.2022 navrhovateľ. Žalobca ako dotknutá verejnosť doručil svoje stanovisko k zverejnenému
zámeru navrhovanej činnosti dňa 13.07.2022 a na doplňujúce vyjadrenie navrhovateľa reagoval
elektronicky mailom dňa 15.08.2022. Navrhovateľ k uvedenému vyjadreniu žalobcu reagoval dňa
05.09.2022 svojím stanoviskom, pričom uviedol, že budova známa ako „E.“ bola odstránená pred
začatím predmetného zisťovacieho konania, ktorého účelom je posúdenie vplyvu budúceho objektu
občianskej vybavenosti na životné prostredie a posudzovanie asanácie „E.“ v zisťovacom konaní je
vzhľadom na to bezpredmetné.
6. Dňa 21.09.2022 upovedomil prvostupňový orgán účastníkov konania listom č. OU-TN-
OSZP3-2022/025319-027 zo dňa 21.09.2022 podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a vyzval ich,
aby sa vyjadrili k ich obsahu v termíne do 7 dní odo dňa doručenia upovedomenia. Žalobca doručil
ďalšie stanovisko dňa 29.09.2022, v ktorom uviedol, že existuje pochybnosť o tom, kto je skutočným
adresátom právnych povinností uvedených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania, resp. akým spôsobom
zabezpečí navrhovateľ vykonateľnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, keď nie je vlastníkom
predmetných pozemkov, ani na nich stojacich nehnuteľností. V zmysle uvedeného žiadal prvostupňový
orgán, aby ako účastníka konania v zisťovacom konaní zahrnul aj spoločnosť TM real, spol. s r.o. so
sídlom Gorkého 10, 811 01 Bratislava, IČO: 36 758 230 ako vlastníka dotknutých parciel. Prílohou
uvedeného stanoviska bol aj podnet pre obnovu konania o odstránení stavby vedeného pod č. MSÚTN-
ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD. Prvostupňový orgán sa podaniami žalobcu zaoberal a vyhodnotil
ich ako nedôvodné. Následne uviedol, že v rámci zisťovacieho konania pri rozhodovaní o tom, či sa
navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, primerane použil podľa § 29 ods. 3 zákona EIA
kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona - posúdil zámer navrhovanej činnosti
z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä
jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných
vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou,
úrovne spracovania zámeru a vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území.
Prihliadal pritom aj na stanoviská doručené podľa § 23 ods. 4 zákona EIA k zámeru navrhovanej
činnosti. Ďalej opísal predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľstvo,
pričom konštatoval, že navrhovaná činnosť nebude dôvodom významného dlhodobého nepriaznivého
vplyvu na životné prostredie alebo zdravie obyvateľstva. Naopak, ako dôsledok jej realizácie je
očakávaný pozitívny dopad navrhovanej činnosti v oblasti využitia územia a jeho funkčnej reprofilácie
v zmysle územného plánu, vytvorením nových podmienok občianskej vybavenosti, vytvorením nových
plôch verejnej zelene a realizáciou činnosti, ktorá výrazne nezaťaží životné prostredie. Z hodnotenia
jednotlivých vplyvov a z ich vzájomného spolupôsobenia nebolo identifikované významné negatívne
synergické a kumulatívne pôsobenie, ktoré by malo za následok významné zhoršenie stavu životného
prostredia a zdravia obyvateľov v hodnotenom území, a teda vplyvy navrhovanej činnosti nebránia v
hodnotenom území realizácii iných projektov zadefinovaných v územnom pláne dotknutého sídla.
7.Prvostupňovýorgánvzávererozhodnutiauviedol,ženazákladekomplexnýchvýsledkovzisťovacieho
konania možno konštatovať, že pri dodržaní všeobecne platných záväzných predpisov, vhodných
technických a bezpečnostných opatrení nebude mať navrhovaná činnosť významný negatívny vplyv
na životné prostredie, preto príslušný orgán rozhodol, že nebude predmetom posudzovania vplyvov na
životné prostredie, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Navrhovanú činnosť
jetakmožnézaplnéhorešpektovaniavšetkýchzákonomstanovenýchpožiadaviekodporučiťkrealizácii.
Pre eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie je potrebné pri
spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby pre povoľujúce konanie a v ďalšom procese konania
o povolení činnosti podľa osobitných predpisov rešpektovať podmienky, ktoré sú uvedené vo výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie8. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Trenčín, odbor opravných
prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TN-OOP3-2022/040843-006 zo dňa 02.
decembra 2022 tak, že odvolanie podané žalobcom zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
po stručnom zhrnutí konania pred prvostupňovým orgánom uviedol, že odvolanie podal v zákonom
stanovenej lehote dňa 17.10.2022 účastník zisťovacieho konania Združenie domových samospráv, o.z.
(tu žalobca), pričom stručne uviedol odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní. Ďalej konštatoval,
že v určenej lehote sa k podanému odvolaniu na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu
vyjadril navrhovateľ, podľa ktorého navrhovaná činnosť nebude mať negatívne dopady na budovu
NKP-tepláreň s rozvodňou. Navrhovateľ bude navrhovanú činnosť realizovať v súlade s podmienkami
rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Navrhovateľ nemá vedomosť o začatí konania o odstránení
stavby NKP-tepláreň s rozvodňou. Ak by aj v budúcnosti došlo k odstráneniu NKP-tepláreň s
rozvodňou na základe právoplatného rozhodnutia, podmienka č. 3 odvolaním napadnutého rozhodnutia
sa stane podľa neho obsolétnou. K asanácii budov, ktoré boli predmetom rozhodnutia č. MSÚTN-
ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa 13. 04. 2022 došlo pred začatím zisťovacieho konania a boli
realizované tretími osobami, preto neexistuje zákonný dôvod uložiť navrhovateľovi povinnosť obnoviť
budovu „E.“ alebo obnoviť iné, na základe právoplatného rozhodnutia asanované budovy. Navrhovateľ
nie je majetkovo ani personálne prepojený s osobami vlastníkov pozemkov a asanovaných budov
v areáli. Predmetom zisťovacieho konania nie je posudzovanie hypotetických dohôd mesta Trenčín.
Konania týkajúce sa právoplatného rozhodnutia č. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa
13. 04. 2022 nie sú podľa neho predbežnou otázkou vo vzťahu k zisťovaciemu konaniu. Záväzné
stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona nie je povinným podkladom zisťovacieho konania. Tvrdil,
že pri realizácii navrhovanej činnosti za dodržania navrhovaných opatrení nie je predpoklad negatívneho
ovplyvnenia prúdenia, režimu, kvality ani fyzikálno-chemických vlastností podzemných ani povrchových
vôd v riešenom území. Areál navrhovanej činnosti nie je v kontakte so žiadnymi povrchovými tokmi.
Nejedná sa o činnosť, realizáciou ktorej by mohlo dôjsť k zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody
alebo podzemnej vody, príp. k zmenám fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien
úrovne hladiny útvarov podzemnej vody v danom území. Dotknuté orgány nepožadovali posudzovať
navrhovanú činnosť podľa zákona EIA. Navrhovanú činnosť žiadal posudzovať len Krajský pamiatkový
úrad Trenčín a žalobca. Prvostupňový správny orgán však v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ani
KPU ani odvolateľ, nepredložili žiadne konkrétne dôvody, ktoré by zakladali potrebu alebo nevyhnutnosť
posudzovať navrhovanú činnosť. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozhodnutia vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa prílohy č. 10 zákona
EIA. Žalovaný uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie a celý s ním
súvisiaci spisový materiál, ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia v celom rozsahu po
vecnej i procesnej stránke, pričom opísal zistený skutkový stav tak, ako ho uviedol prvostupňový orgán
vo svojom rozhodnutí. Následne sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s jednotlivými námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní.
9. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán mal rozhodnúť o posudzovaní činnosti podľa zákona
EIA s ohľadom na kritérium II 4. 5 podľa prílohy č. 10 zákona EIA s dôrazom na zachovanie a
obnovu pamiatkových objektov v bývalom závode F., uviedol, že v predmetnom území nie je vyhlásené
chránené územie podľa zákona č. 543/2002 Z. z.. Navrhovaná činnosť nie je umiestnená ani v chránenej
vodohospodárskej oblasti. Plocha riešeného územia spolu s priľahlým zastavaným urbanizovaným
územím leží v pásme hygienickej ochrany II. stupňa vodárenského zdroja Sihoť – Trenčín. Podľa
priloženého hydrogeologického posudku, ktorý vypracoval F. B. G. – H. dňa 06. 04. 2022 navrhovaná
činnosť negatívne neovplyvní vodárenský zdroj Sihoť – Trenčín. Na základe uvedeného mal žalovaný
za to, že v zmysle kritéria II 4. 5 prílohy č. 10 zákona EIA nie je dôvod na posudzovanie činnosti
podľa zákona EIA. V zmysle kritéria II 4. 9 prílohy č. 10 zákona EIA sa miesto realizácie navrhovanej
činnosti posudzuje s ohľadom na historicky, kultúrne a archeologicky významné lokality. Na predmetnom
území nie sú známe archeologické a paleontologické náleziská. Predmetné územie nie je vyhlásené ako
pamiatková zóna. V predmetnom území sa nachádza NKP – tepláreň s rozvodňou. Vplyv navrhovanej
činnosti na NKP – tepláreň s rozvodňou bol posúdený a na elimináciu potenciálneho negatívneho vplyvu
boli navrhnuté účinné opatrenia vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Túto námietku
žalobcu preto považoval za nedôvodnú.
10. Podľa žalobcu nie je isté, či je možné zabezpečiť plnenie podmienky č. 3 uvedenej v odvolaním
napadnutom rozhodnutí, nakoľko aktuálne prebieha konanie o povolení búrania NKP-tepláreňs rozvodňou. Žalovaný k tomuto uviedol, že pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o odstránení stavby
NKP – tepláreň s rozvodňou, je navrhovateľ povinný realizovať navrhovanú činnosť tak, aby nedošlo k
žiadnemu ohrozeniu alebo poškodeniu nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky. V zmysle uvedeného
a v súlade s § 46 SP si žalovaný vyžiadal listom č. OU-TN-OOP3-2022/040843-002 zo dňa 24.11.2022
od príslušného stavebného úradu, ktorým je mesto Trenčín, informáciu o stave konania vo veci
žiadosti o odstránenie stavby NKP – tepláreň s rozvodňou. Zároveň odvolací orgán žiadal o doručenie
kópie rozhodnutia č. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa 13.04.2022 s vyznačením
právoplatnosti. Mesto Trenčín doručilo odpoveď listom č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/40425/134877/DUD zo
dňa 29.11.2022, v ktorej uviedlo, že stavebný úrad do dátumu vydania listu nerozhodol právoplatne
vo veci žiadosti o postup podľa ustanovenia § 91 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo aj „stavebný
zákon“) v prípade stavby NKP - tepláreň s rozvodňou. Podľa žalovaného je preto navrhovateľ povinný
realizovať navrhovanú činnosť tak, aby nedošlo k žiadnemu ohrozeniu alebo poškodeniu nehnuteľnej
národnej kultúrnej pamiatky a zároveň v zmysle podmienky č. 3 uvedenej v odvolaním napadnutom
rozhodnutí.Pokiaľbydošlokzmeneprávnehostavuvuvedenejvecivpriebehupovoľovaciehokonaniak
navrhovanej činnosti posúdi prvostupňový orgán uvedenú skutočnosť v záväznom stanovisku vydanom
v zmysle § 38 ods. 4 zákona EIA.
11. K námietkam žalobcu, že navrhovaná činnosť by sa mala posudzovať podľa zákona EIA z dôvodu
zhodnotenia možnosti obnovy zničených pamiatkovo hodnotných objektov, napr. E., a že podnety,
týkajúce sa povolenia č. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa 13. 04. 2022, sú vo vzťahu k
predmetnému zisťovaciemu konaniu tzv. predbežnou otázkou, žalovaný uviedol, že v zmysle prílohy č.
9 zákona EIA je navrhovateľ v predloženom zámere navrhovanej činnosti povinný porovnať jednotlivé
varianty navrhovanej činnosti vrátane nulového variantu a s prihliadnutím na vplyvy na životné prostredie
navrhnúť optimálny variant realizácie navrhovanej činnosti. Za nulový variant sa pritom považuje
aktuálny stav, to znamená stav, ktorý by v dotknutom území nastal, ak by sa navrhovaná činnosť
nerealizovala. Rozhodnutie č. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa 13. 04. 2022, ktorým
mesto Trenčín povolilo odstránenie stavby objekt H1 – časť budovy s.č. XXXX umiestnenej na pozemku
C-KN parc. č. 1382/36 v k. ú. A. (budova „E.“) sa stalo právoplatným dňa 13. 04. 2022. Navrhovateľ
predložil zámer navrhovanej činnosti dňa 01. 07. 2022, teda aktuálne v čase, keď nulový variant
predstavoval stav, kde sa na predmetnom pozemku nenachádzala budova „E.“, resp. o jej odstránení už
boloprávoplatnerozhodnuté.Vzmysleuvedenéhonemôžebyťpodľažalovanéhooptimálnymvariantom
realizácie navrhovanej činnosti stav so zachovanou, resp. obnovenou budovou „E.“. Z tohto dôvodu nie
sú podnety týkajúce sa právoplatného rozhodnutia č. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa
13. 04. 2022 predbežnou otázkou v zisťovacom konaní podľa zákona EIA. Námietky žalobcu v týchto
bodoch sú preto nedôvodné.
12. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonné a arbitrárne lebo rozhodlo
na základe dojmov a nie skutočne identifikovaných skutočností, práv a záujmov, žalovaný uviedol, že
zisťovacie konanie je konanie o návrhu. Konanie sa začína na podnet navrhovateľa doručením podania.
Navrhovateľovijeajadresovanérozhodnutiezozisťovaciehokonaniaavňomurčenéprávaapovinnosti.
Úlohou správneho orgánu v zisťovacom konaní je hájiť verejný záujem tak, aby bola včasne a účinne
zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia. Správny orgán pritom postupuje v zmysle
zásady zákonnosti, teda podľa právnych ustanovení príslušných zákonov. Vychádzajúc z predloženého
zámeru navrhovanej činnosti, doručených stanovísk a z kritérií uvedených v prílohe č. 10 zákona EIA
určí, či je potrebné navrhovanú činnosť s ohľadom na jej vplyvy na životné prostredie posúdiť podľa
zákona EIA. Úlohou správneho orgánu nie je skúmať, či existujú dohody medzi navrhovateľom a inými
subjektmi zisťovacieho konania. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalovaného vychádza z predloženého
zámeru, doručených stanovísk, pričom prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní primerane použil
kritéria uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA.
13. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán rozhoduje v zisťovacom konaní podľa zákona
EIA, pričom tento zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neurčuje, aby podkladom rozhodnutia zo
zisťovacieho konania bolo záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 364/2004 Z. z.“ alebo
„vodný zákon“). Na uvedenú skutočnosť podľa neho odkazuje aj stanovisko Ministerstva životného
prostredia SR k aplikácii § 73 ods. 21 vodného zákona v konaniach podľa zákona EIA, z ktoréhovyplýva, že v dôsledku nezosúladenia schválenia noviel vodného zákona a zákona EIA v legislatívnom
procese aktuálne aplikácia § 73 ods. 21 vodného zákona posledná veta nie je v zmysle zákona EIA
možná. Poukázal na ust. § 16a ods. 1 vodného zákona, z ktorého vyplýva, že záväzné stanovisko
podľa § 16a ods. 1 vodného zákona sa vydáva len pre tie činnosti, ktorých realizáciou môže dôjsť
k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b). Podľa usmernenia Ministerstva
životného prostredia SR č. 4876/2019-4.1 zo dňa 28.01.2019 (ďalej „usmernenie MŽP SR“) pri určovaní,
ktoré zámery (stavby a činnosti) podliehajú postupu podľa § 16a je potrebné vychádzať z úvahy ich
možného ovplyvňovania útvarov povrchovej vody alebo podzemnej vody. Citované usmernenie MŽP
SR uvádza príklady stavieb a činností, podliehajúcich postupu podľa § 16a vodného zákona. Príklady
týchto činností vymenúva aj dôvodová správa k zákonu č. 516/2021 Z. z. Podľa žalovaného navrhovaná
činnosť nie je v interakcii s vodným tokom ani iným útvarom povrchovej vody. Najbližší útvar povrchovej
vody je SKV 0123 Teplička, ktorý je vzdialený od stavby 750 m. Realizáciou stavby nedôjde k zmene
fyzikálnych vlastností tohto útvaru povrchovej vody. Zároveň možno skonštatovať, že nie je ani stavbou,
ktorá mení hladinu podzemnej vody napr. čerpaním podzemnej vody. Rovnako tak nedôjde k zmene
hladiny podzemnej vody ani pri zakladaní stavby ani v prípade vypúšťania vôd z povrchového odtoku
zo strechy objektu do podzemných vôd. Na základe posúdenia uvedených skutočností má žalovaný za
to, že prvostupňový orgán neporušil ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán
si zaobstaral všetky potrebné podklady rozhodnutia, ktoré mu určuje zákon EIA.
14. Podľa žalovaného, predmetom zisťovacieho konania je v zmysle § 18 ods. 1 zákona EIA zistiť,
či navrhovaná činnosť môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Správny orgán
pritom vychádza aj z predloženého zámeru, pri vypracovaní ktorého sa v zmysle § 22 ods. 3 zákona
EIA primerane použijú kritéria uvedené v prílohe č. 10. Prvostupňový orgán posúdil kritéria v zmysle
prílohy č. 10 na stranách 21 až 26 prvostupňového rozhodnutia vychádzajúc z predloženého zámeru
vypracovaného podľa § 22 ods. 3 zákona EIA a zohľadňujúc doručené stanoviská podľa § 23 ods.
4 zákona EIA. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia popísal jednotlivé vplyvy navrhovanej
činnosti na životné prostredie s ohľadom na ich povahu a rozsah, miesto vykonávania navrhovanej
činnosti, význam a vlastnosti. Pri opise vplyvov zároveň porovnával tzv. nulový variant s predloženými
variantmi navrhovanej činnosti. Na základe uvedeného posúdenia boli identifikované potenciálne
nepriaznivé vplyvy – vplyv na ovzdušie, na podzemnú a povrchovú vodu, na obyvateľstvo a vplyvy na
dopravu. Žiaden z nich však s ohľadom na určené podmienky vo výroku rozhodnutia nemá potenciál
významnéhonepriaznivéhovplyvu,apodľažalovanéhopretoniejedôvodnarozhodnutieoposudzovaní
navrhovanej činnosti podľa zákona EIA.
15. Žalovaný tiež konštatoval, že rozhodnutie vydané v procese EIA je podkladovým rozhodnutím v
následných povoľovacích konaniach. Rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní sa uskutočnenie
navrhovanej činnosti, ani umiestnenie zámeru v žiadnom prípade nepovoľuje ani nezakazuje. Takéto
rozhodnutie teda nezbavuje navrhovateľa povinnosti obstarať si pred realizáciou svojho zámeru všetky
súhlasy a povolenia vyžadované osobitnými právnymi predpismi a splniť všetky podmienky stanovené
právnym poriadkom, pričom potrebné súhlasy a povolenia musí navrhovateľ získať v samostatných
povoľovacích konaniach, pričom až v týchto konaniach budú príslušné orgány rozhodovať o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutých subjektov.
16. Záverom žalovaný uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo v celom rozsahu má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v
súlade s ustanoveniami zákona EIA a Správneho poriadku, dostatočne vyhodnotil všetky dostupné
podklady a materiály a nakoľko prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, je v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, rozhodnutie obsahuje náležitosti obligatórne
predpísané ustanoveniami § 47 Správneho poriadku a je vydané v súlade s platnými procesnoprávnymi,
aj hmotnoprávnymi predpismi, preto odvolanie žalobcu zamietol.
Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body
17. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a
vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.18. V bode 1. správnej žaloby pod názvom „Úvod“ žalobca uviedol, že touto žalobou si plní právnu
povinnosť uvedenú v § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej len „zákon o životnom
prostredí“ alebo „zákon o ŽP“ alebo aj „zákon č. 17/1992 Zb.“), pričom potencionálne ohrozenie
životnéhoprostrediaspočívavnesplnenísiprávnejpovinnostizostranyďalšiehoúčastníka1/,azároveň
v nesprávnom a nezákonnom postupe žalovaného ako orgánu štátnej správy na úseku životného
prostredia. Ďalší účastník 1/ si tiež nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona o ŽP, t. j. sám nepozná
vplyvy svojej činnosti na životné prostredie. Podľa žalobcu tiež žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu
z § 17 ods. 2 zákona o ŽP, a teda nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia.
Ďalej poukázal na zásadu právnej istoty a zásadu legitímnych očakávaní a definoval sám seba ako
reprezentanta verejnosti. Poukázal tiež na § 12 ods. 1 a 2 zákona o ŽP, ktoré podľa neho tvoria
jadro právneho základu tejto žaloby vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Definoval tiež činnosť
ZDS a princípy, podľa ktorých funguje. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nebolo prijaté v súlade
s Aarhuským dohovorom, ale v rozpore s ním. Tiež boli podľa neho rozhodnutím žalovaného porušené
ústavné práva verejnosti podľa čl. 44, 45, 46, čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, pretože žalovaný porušil
a nedodržal celý rad ustanovení osobitných zákonov.
19. V bode 2. „Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh konania“ žalobca stručne opísal priebeh
konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným a splnenie podmienok na podanie správnej žaloby
žalobcom ako občianskym združením v oblasti životného prostredia.
20. V bode 3. správnej žaloby – „Žalobné body napadnutého rozhodnutia“ žalobca namietal, že
napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)), je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu
ustanoveniaokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
21. V bode 4. „Odôvodnenie“ žalobca uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o
životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch s tým, že vychádzal z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý
hovorí o tom, ako sa môže domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Uviedol, že cieľom jeho
postupu je, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor
povinný dodržať, ale aj určenie konkrétnych opatrení. Ďalej uviedol, že v procese EIA zadefinoval
konkrétne environmentálne záujmy, ktoré žiadal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím
najmä ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku viedol k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci.
Tiež poukázal na § 23 ods. 4, § 24 ods. 2, § 29 ods. 3 a § 38 ods. 3 zákona EIA a § 3 ods. 4 a 5, § 4
ods. 2, § 32 ods. 1, § 47 ods. 3 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku.
22. Podľa žalobcu bolo preukázané, že dotknutý orgán pamiatkovej ochrany, ktorým je Krajský
pamiatkový úrad Trenčín, si neplní svoje úlohy a povinnosti do takej miery, že žalobca podal trestné
oznámenie za poškodzovanie kultúrnych pamiatok v súbehu s marením úlohy verejného činiteľa,
ktoré boli príslušnému orgánu doručené na vedomie. Podľa žalobcu sa predovšetkým postupom KPÚ
nepodarilo zabezpečiť pamiatkovú ochranu v bývalom závode F.. Podľa žalobcu uvedené skutočnosti
sami o sebe vyvolávajú závažné pochybnosti o zabezpečení podkladov rozhodnutia v zmysle kritérií
II.4.9. prílohy č. 10 zákona EIA. K ochrane pamiatkových objektov nie je možné pristupovať formalisticky,
ale je nutné vyvinúť snahu o komplexné zachovanie kultúrnych pamiatok. Žalobca s poukazom na § 62
ods. 1 písm. e) Správneho poriadku uviedol, že je nutné podrobne zistiť vplyvy predmetného zámeru na
pamiatkový fond. V zmysle zásady predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona o ŽP je nutné rozhodnúť
o ďalšom posudzovaní predmetného zámeru. Podľa žalobcu skutočnosť, že si KPÚ neplní svoje úlohy
vyplývaajzkonštatovaniapríslušnéhosprávnehoorgánu,ženapriekviacerýmurgenciámsiKPÚprestal
v danom konaní plniť úlohy, plnenie ktorých mu vyplýva zo zákona, a to svojimi stanoviskami zabezpečiť
ochranu pamiatkového fondu.
23. Žalobca ďalej uviedol, že do príslušného administratívneho konania predložil dôkazy preukazujúce
skutočnosť, že bolo začaté správne konanie o povolenie búrania stavby národnej kultúrnej pamiatky,
zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, „tepláreň s rozvodňou“, č. ÚZPF č.
12266/1, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra C s parc. č. 13382/36, k.ú.A.. Podľa žalobcu už len možnosť odstránenia kultúrnej pamiatky do značnej miery mení dôkaznú
situáciu v rámci administratívneho konania, pričom nie je možné zabezpečiť plnenie podmienky č. 3
prvostupňového rozhodnutia. Správne orgány neposúdili, či budova NKP (ako súčasť priemyselného
kultúrneho dedičstva) má ustúpiť hospodárskym záujmom navrhovateľa, resp. inej osoby a tento
záver náležite odôvodniť. Poukázal tiež na postup riadenej ruiny bývalého objektu Pradiarne, ktorú
v susedstve realizuje Kaufland. Podľa žalobcu je potrebné sa zaoberať NKP v Správe o hodnotení.
Tvrdeniežalovaného,žeponechanieNKP–tepláreňsrozvodňouakosolitérnejstavbyniejepredmetom
posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, je podľa žalobcu v rozpore s kritériom
II.4.9. prílohy č. 10 zákona EIA.
24. Žalobca tvrdil, že vyjadril záujem aj na obnove už zničených pamiatkovo hodnotných objektov, napr.
E., ako aj ostatných budov, pričom obnovené a znovu vybudované objekty by už plnili spoločenské,
kultúrne a obchodné funkcie. Zhodnotenie možností obnovy hmoty týchto objektov by malo byť obsahom
Správy o hodnotení.
25. Žalobca ďalej uviedol, že v pôvodnom administratívnom konaní naznačil možné zneužívanie
vlastníckeho práva na poškodzovanie životného prostredia a na dohody v tomto smere s mestom
Trenčín, pričom namietal, že tieto dohody neboli predmetom posúdenia orgánom verejnej správy.
Namietal tiež názor orgánu verejnej správy, že posúdenie zbúrania E. nie je predmetom posudzovania
z dôvodu, že bola zbúraná pred začatím zisťovacieho konania podľa zákona EIA. Uviedol, že zo
zabezpečených dôkazov je zrejmé, že navrhovateľ zbúral objekt E., čo malo priamy vplyv na stav objektu
Energocentrály. Zo zabezpečených dôkazov je tiež zrejmé, že v čase podania správnej žaloby je podaná
žiadosť o vydanie povolenia na zbúranie aj tejto historickej kultúrnej pamiatky, preto je potrebné posúdiť
jej skutočný stav a prijať primerané opatrenia k jej ochrane. Poukázal na to, že vlastníkom areálu F. je
spoločnosť TM real, spol. s r.o. a ďalší účastník konania ako navrhovateľ nemá žiadny majetkový vzťah,
len poskytuje spoločnosti TM real, spol. s r.o. inžinieringové služby.
26. Žalobca tiež namietal nesprávne označený okruh účastníkov konania, kedy vlastník pozemku
a skutočný developer a realizátor projektu, spoločnosť TM real, spol. s r.o. nebol navrhovateľom zámeru.
Povinnosti zo zisťovacieho konania sú určené navrhovateľovi, ktorým je ďalší účastník konania a ktorý
nemá vlastnícky vzťah k predmetnému zámeru a nebude ho realizovať.
27. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného nezákonné a arbitrárne, pretože žalovaný rozhodol na
základe dojmov a nie skutočne identifikovaných skutočností, práv a záujmov, a teda nie na základe
riadne zisteného skutkového stavu.
28. Tiež uviedol, že vykonal viacero podaní, ktoré podľa neho zakladajú konania o predbežnej otázke,
na základe ktorých mal orgán verejnej správy konanie prerušiť, a to: aby prokuratúra podala protest proti
búraciemu povoleniu mesta Trenčín č. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa 13.04.2021;
aby Okresný úrad Trenčín využil svoje postavenie a aby až do vydania záverečného stanoviska
bolo zabezpečené, že reálnou alternatívou bude aj kompletná obnova tzv. E. na základe uloženej
podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania; aby mesto Trenčín obnovilo konanie predchádzajúce
vydaniu búracieho povolenia č. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa 13.04.2021 podľa
§ 61 ods. 1 Správneho poriadku; aby Okresný úrad Trenčín preskúmal uvedené búracie povolenie
mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku. Orgán verejnej správy podľa žalovaného
nepostupoval v súlade s § 29 ods. 1 Správneho poriadku a konanie neprerušil.
29. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný a prvostupňový orgán vydali rozhodnutia na základe nesprávne
zisteného skutkového stavu. Poukázal na skutočnosť, že novelou vodného zákona sa od 01.01.2022
v § 73 ods. 21 vodného zákona uložila povinnosť zabezpečenia podkladu rozhodnutia zo zisťovacieho
konania, a to stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, o ktoré mal pred začatím zisťovacieho
konania požiadať navrhovateľ a ktoré malo byť podkladom rozhodnutia. Prvostupňový orgán si však
tento podklad rozhodnutia nezabezpečil. Stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, na ktoré
v tejto súvislosti poukázal žalovaný, považoval žalobca za nezákonné z dôvodu, že otvorene navádza
ostatné orgány verejnej moci ku konaniu v rozpore so zákonom. Podľa žalovaného tiež Ministerstvo
životného prostredia SR svojím usmerňovaním okresných úradov ako orgánov verejnej moci, smeruje
proti Smernici 2000/60 ES Európskeho parlamentu a Rady z 23.10.2020, ktorou sa stanovuje rámec
pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Podľa žalobcu napadnutérozhodnutie porušuje aj záväzný výklad vo vzťahu k Smernici o vodách poskytnutého Súdnym dvorom
EÚ v rozsudku sp. zn. C-461/13 vo veci Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland eV proti
Bundesrepublik Deutschland, v zmysle ktorého nesmie byť povolená stavba, ktorá nebola overená na
plnenie záujmov ochrany vôd podľa Smernice o vodách. Vo vzťahu k usmerneniu MSŽ SR žalobca
uviedol, že usmernenie MŽP SR č. 4876/2019-4.1 zo dňa 28.01.2019 sa stalo obsolétnym v dôsledku
nadobudnutia účinnosti aktuálneho znenia § 73 ods. 21 vodného zákona, a súčasne neoznačené
stanovisko MŽP SR je neúčinné, neústavné a nezákonné.
30. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie neobsahuje v zmysle § 29 ods. 3 zákona EIA identifikáciu
kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA, pričom orgány verejnej správy pri rozhodovaní o ďalšom
neposudzovaní neuviedli spôsob jej použitia ako aj vyhodnotenia. Tiež v danom prípade nebol
výrok rozhodnutia o ďalšom neposudzovaní podporený konkrétnymi osobitnými zákonmi, ktoré by
odôvodňovali takýto výrok.
31. Žalobca záverom uviedol, že orgány verejnej správy nezistili úplne a presne skutkový stav
veci, a teda bolo porušené ust. § 32 ods. 1 a § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku. Žalovaný tiež
nepostupoval v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku, keď nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie
v celom rozsahu, ale len v rozsahu odvolania žalobcu. Podľa žalobcu v predmetnom administratívnom
konaní prvostupňový orgán aj žalovaný uprednostnili ekonomické a hospodárske záujmy navrhovateľa.
Poukázal na rozsudok Veľkej komory Súdneho dvora z 15.01.2013 č. C-416/10 vo veci Pezinská skládka
(ďalej len „Rozsudok Pezinská skládka“), z ktorého vyplýva prednosť enviromentálnych záujmov pred
hospodárskymi záujmami.
32. Žalobca v žalobe v bode 5. požiadal aj o priznanie odkladného účinku správnej žalobe a v bode 6.
navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie a vrátiť vec prvostupňovému orgánu
na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o náhradu trov konania.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
33. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe najprv stručne opísal priebeh administratívneho konania a následne
sa vyjadril k správnej žalobe. Uviedol, že obsahovo sú podaná správna žaloba, podnet žalobcu
podaný Krajskej prokuratúre Trenčín a odvolanie žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu identické.
Žalovaný námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe posúdil už v napadnutom rozhodnutí a
neskôr vo vyjadrení k obsahu podnetu podanom žalobcom na Krajskej prokuratúre Trenčín č. OU-TN-
OOP3-2023/003798-009 zo dňa 03.01.2023. Žalovaný preto trvá na všetkých svojich predchádzajúcich
vyjadreniach k podaným námietkam žalobcu.
34. K spochybneniu obhajoby verejného záujmu v konaní podľa zákona EIA a tvrdeniam žalobcu, že
napadnuté rozhodnutie je nezákonné a arbitrárne, lebo rozhodlo na základe dojmov, žalovaný uviedol.
že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z podkladov rozhodnutia určených v ust.
§ 29 ods. 3 zákona EIA. Prvostupňový orgán rozhodol na podklade predloženého zámeru spolu s
prílohami a na podklade doručených stanovísk. V odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne zdôvodnil,
prečo neprihliadol pri rozhodovaní na stanovisko Krajského pamiatkového úradu Trenčín a žalobcu,
ktorí požadovali navrhovanú činnosť posudzovať. Žalovaný preskúmal rozhodnutie prvostupňového
orgánu po vecnej i procesnej stránke tak, ako aj správne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu
a rozhodol na základe príslušných právnych predpisov vychádzajúc z predloženého administratívneho
spisu.
35. K tvrdeniu žalobcu, že okruh účastníkov konania bol nesprávne identifikovaný a že nie je zrejmé,
ako bude zabezpečené splnenie podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania, keď navrhovateľ nie
je vlastníkom nehnuteľnosti, žalovaný uviedol, že zisťovacie konanie podľa zákona EIA je konanie o
návrhu (zámer plánovanej činnosti realizovaný na konkrétnom mieste), ktorý predkladá navrhovateľ.
Navrhovateľ je teda adresátom rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré je v zmysle účelu zákona
EIA definovanom v § 2 tohto zákona odborným podkladom na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti.
Splnenie podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania, resp. súlad predkladaného návrhu na začatie
povoľovacieho konania s rozhodnutiami vydanými podľa zákona EIA a ich podmienkami skúma teda
podľa § 38 ods. 4 zákona EIA prvostupňový správny orgán v následných povoľovacích konaniach.Uvedená námietka bude teda podľa žalovaného predmetom skúmania v následnom povoľovacom
konaní.
36. Ďalej žalovaný uviedol, že okruh účastníkov konania je definovaný v § 24 ods. 2 zákona EIA.
Účastníkom konania je v prvom rade ten, kto podáva návrh, teda navrhovateľ. Nakoľko zákon
EIA je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011
o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení
neskorších predpisov a tzv. Aarhuského dohovoru, je účastníkom konania aj tzv. dotknutá verejnosť.
Je to v zmysle § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť, ktorá prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru. Dotknutá verejnosť však
v konaní môže hájiť len verejný záujem v súlade s účelom zákona EIA. Vlastník nehnuteľnosti, v prípade,
že neprejaví záujem na ochrane verejného záujmu (priaznivé životné prostredie) pri posudzovaní
navrhovanej činnosti, nie je účastníkom konania podľa zákona EIA. Vlastník nehnuteľnosti je účastníkom
následných povoľovacích konaní, kedy príslušné orgány rozhodujú o povolení navrhovanej činnosti. V
týchto konaniach následne háji vlastné záujmy.
37. Podľa žalovaného, hoci sa žalobca zapája už niekoľko rokov do desiatok konaní podľa zákona
EIA na území celého Slovenska, nie je mu zrejmý účel tohto zákona. Predovšetkým v zmysle definície
účelu zákona je rozhodnutie zo zisťovacieho konania alebo záverečné stanovisko z posudzovania
navrhovanej činnosti len odborným podkladom na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa
osobitných predpisov. Zisťovacie konanie je konanie, v ktorom sa posudzuje návrh - tzv. zámer
navrhovanej činnosti, ktorý predkladá navrhovateľ. Tento zámer sa posudzuje minimálne v 3 variantoch
- tzv. nulový variant (to znamená stav, ktorý by v dotknutom území nastal, ak by sa navrhovaná činnosť
nerealizovala) a v dvoch navrhovaných realizačných variantoch. O tom, v akej podobe budú realizačné
návrhy predložené, rozhoduje navrhovateľ. V konaní podľa zákona EIA sa navrhovaná činnosť v
žiadnom prípade nepovoľuje. Z uvedeného dôvodu nie je predbežnou otázkou v konaní podľa zákona
EIA preskúmanie právoplatného rozhodnutia o odstránení stavby, ktoré vydal príslušný stavebný úrad
mesta Trenčín pod sp. zn. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241 /DUD pred podaním samotného zámeru
navrhovanej činnosti a ktoré už bolo aj vykonané. V konaní podľa zákona EIA sa nevyvodzuje ani žiadna
deliktuálna, spoločenská, resp. iná zodpovednosť. Uvedené požiadavky žalobcu sú podľa žalovaného
nad rámec konania podľa zákona EIA.
38. Meritom veci v zisťovacom konaní vo vzťahu k NKP tepláreň s rozvodňou je podľa žalovaného
posúdenie možného negatívneho vplyvu realizácie navrhovanej činnosti na túto pamiatku. V prípade,
že môže dôjsť k negatívnemu vplyvu, navrhnú sa opatrenia, ktoré tieto potenciálne negatívne vplyvy
eliminujú. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán určil v podmienkach č. 3-5 opatrenia na elimináciu
prípadného negatívneho vplyvu realizácie zámeru navrhovanej činnosti na budovu NKP tepláreň
s rozvodňou. Súlad návrhu na povolenie navrhovanej činnosti s uvedenými podmienkami bude
posudzovaný v následných povoľovacích konaniach.
39. Žalovaný konštatoval, že sa k námietke týkajúcej sa aplikácie § 73 ods. 21 vodného zákona
vyjadril už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vo vyjadrení k podnetu doručenom z Krajskej
prokuratúry Trenčín. Žalovaný trvá na svojich skorších vyjadreniach a zdôrazňuje, že príslušný správny
orgán EIA je kompetentný rozhodnúť podľa zákona EIA. Ak zákon EIA žiadnym svojím ustanovením
neodkazuje na vodný zákon, nie je príslušný správny orgán oprávnený konať v zmysle čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky nad rámec zákona EIA. Príslušný správny orgán si nemôže podľa vlastnej
úvahy sám vyhodnotiť, akým spôsobom sú jednotlivé osobitné právne predpisy vzájomne previazané, a
teda akým spôsobom má aplikovať ustanovenia z iných osobitných právnych predpisov, podľa ktorých
nerozhoduje. Zákon EIA pritom jednoznačne uvádza v § 29 ods. 2 a ods. 3, čo je podkladom rozhodnutia
zo zisťovacieho konania. Žalovaný má za to, že si prvostupňový správny orgán zaobstaral všetky
potrebné podklady pred vydaním rozhodnutia a náležite zistil právny a skutkový stav.
40. Žalovaný má za to, že správne konanie prvého a druhého stupňa bolo zákonné tak, ako aj žalobou
napadnuté rozhodnutie. Skutkové zistenia a vykonané dôkazy v plnom rozsahu odôvodňovali vydať
napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov, ktoré rozhodnutie obsahuje. Napadnuté rozhodnutie
s ohľadom na účastníkov konania a prejednávanú vec je určité, zrozumiteľné, preskúmateľné,
odôvodnené a podložené spisovým materiálom.Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
41. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 20.04.2023 uviedol, že žaloba je neopodstatnená,
pretože prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktoré im predchádzalo,
sú zákonné a vecne správne. Podľa ďalšieho účastníka konania žalovaný postupoval pri posudzovaní
Zámeru a obstaraní podkladov v súlade s kritériom II.4.9 prílohy č. 10 zákona EIA, pretože samotná
existencia národnej kultúrnej pamiatky v blízkosti miesta vykonávania navrhovanej činnosti nevylučuje,
aby sa navrhovaná činnosť neposudzovala podľa zákona EIA, a žalovaný záver, že navrhovaná činnosť
neohrozuje pamiatkovú hodnotu rozvodne ako národnej kultúrnej pamiatky, riadne odôvodnil. Ďalej
konštatoval, že začatie „konania“ o odstránení rozvodne nemá bezprostredný súvis s podmienkou č. 3
prvostupňového rozhodnutia, pretože rozvodňa v čase vydania prvostupňového rozhodnutia v spojení
s druhostupňovým rozhodnutím stále existovala, čo umožňovalo podmieniť realizáciu navrhovanej
činnosti tým, že ňou nedôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu rozvodne. Pre úplnosť, prípadné legálne
odstránenie rozvodne na základe osobitného súhlasu stavebného úradu nepredstavuje ohrozenie alebo
poškodenie rozvodne samotnou realizáciou navrhovanej činnosti. Podľa ďalšieho účastníka konania
žalovaný tiež správne určil okruh účastníkov, pretože vlastnícke právo spoločnosti TM real, spol.
s r.o. k rozvodni nie je pre konanie EIA relevantné, keďže vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa
v konaní EIA nezisťuje a práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti vlastníka nehnuteľností
ani nemôžu byť výsledkom konania EIA priamo dotknuté. Podmienky realizácie navrhovanej činnosti
budú zohľadnené v nadväzujúcich povoleniach (vrátane stavebného povolenia) a budú pre účastníkov
týchto povoľovacích konaní (vrátane stavebníkov) záväzné bez ohľadu na to, či boli účastníkmi konaní
EIA. Taktiež návrhy/podnety žalobcu na mimoriadne opravné prostriedky proti búraciemu povoleniu
na budovu „E.“ nepredstavujú obligatórny dôvod pre prerušenie konania EIA, pretože žalovaný bol
právoplatným búracím povolením viazaný a o uvedených návrhoch/podnetoch si bol oprávnený urobiť
úsudok sám. Ohľadom stanoviska podľa vodného zákona ďalší účastník konania uviedol, že záväzné
stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona ani následné povolenie výnimky z environmentálnych
cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona nebolo vo vzťahu k navrhovanej činnosti potrebné,
pretože nejde o činnosť, ktorá môže viesť k ich nesplneniu. Navyše, námietka žalobcu nie je relevantná,
pretože ju vzniesol len vo všeobecnosti bez toho, aby vo vzťahu k navrhovanej činnosti preukázal
opak. Navyše, orgán oprávnený vydávať takéto záväzné stanovisko sa vyjadril, že nežiada posúdenie
navrhovanej činnosti podľa zákona EIA, čím de facto potvrdil, že povolenie výnimky z environmentálnych
cieľov sa vo vzťahu k nej nevyžaduje. Záverom uviedol, že žalovaný v súlade s § 29 ods. 3 zákona EIA
riadne identifikoval, použil a vyhodnotil kritériá podľa prílohy č. 10 zákona EIA. Ďalší účastník konania
z uvedených dôvodov považoval žalobu za nedôvodnú. K návrhu na priznanie odkladného účinku
uviedol, že je neopodstatnený, pretože nespĺňa zákonné podmienky a skutkové tvrdenia, z ktorých
vychádza, nie sú pravdivé.
42. Žalobca v replike zo dňa 24.04.2024 zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe, pričom
zdôraznil najmä, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie sú arbitrárne a nezákonné,
pretože podľa neho žalovaný postupoval pri jeho vydaní len formálne, t.j. v rozpore s účelom zákona
EIA a s cieľom zabezpečiť iba odstránenie prekážky pre vydanie povoľovacích rozhodnutí, pričom
nezohľadnil, že v zmysle zákona EIA územie nemožno zaťažovať nad primeranú mieru, keďže pri
vyhodnocovaní kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA nevyhodnocoval žiadne ukazovatele podľa
osobitných predpisov. Podľa žalobcu bol tiež nesprávne určený okruh účastníkov zisťovacieho konania,
pretože účastníkom nebola spoločnosť TM real, spol. s r.o. ako vlastník rozvodne, v dôsledku čoho
podľa neho spoločnosť TM real, spol. s r.o. nemá vo vzťahu k rozvodni žiadnu povinnosť. Opakovane
sa tiež vyjadril, že prvostupňový orgán v rozpore s § 73 ods. 21 vodného zákona nezaobstaral ako
podklad záväzné stanovisko podľa § 16 ods. 1 vodného zákona, v dôsledku čoho nebol v tomto
konaní zohľadnený povinný podklad zisťovacieho konania a neboli zákonom prikázaným spôsobom
vyhodnotené vplyvy na životné prostredie. Opakovane tiež navrhol priznať správnej žalobe odkladný
účinok. Žalobca tiež navrhol vykonanie dokazovania na pojednávaní výsluchom svedkov B. I. E., J. A.
F. a pracovníkov KPÚ.
43. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 30.05.2023 k vyhodnocovaniu kritérií podľa prílohy č. 10
zákona EIA uviedol, že prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali v konaní EIA v súlade so zákonom,
jeho závery vydali v predpísanej forme a riadne ich odôvodnili, pričom samotná skutočnosť, že žalobca
nesúhlasí s tým, že za národnú kultúrnu pamiatku bol v inom konaní vyhlásený iba jeden z objektov
v bývalej F., a to rozvodňa, resp. s následným riadne povoleným zbúraním budovy „E.“, či prípadnýmodstránením rozvodne postupom podľa stavebného zákona, nezakladajú dôvod na prehodnotenie
záverov konania EIA. Ďalej uviedol, že okruh účastníkov konania bol uvedený správne a k záväznému
stanovisku podľa § 16a ods. 1 vodného zákona uviedol, že toto stanovisko ani následné povolenie
výnimky z environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona nebolo vo vzťahu
k navrhovanej činnosti potrebné, pretože nejde o takú činnosť, ktorá môže viesť k ich nesplneniu,
pričom žalobca vzniesol uvedenú námietku len vo všeobecnosti bez toho, aby vo vzťahu k navrhovanej
činnosti preukázalo opak. Tiež orgán oprávnený vydávať uvedené záväzné stanovisko sa vyjadril, že
nežiada posúdenie navrhovanej činnosti podľa zákona EIA, čím de facto potvrdil, že povolenie výnimky
z environmentálnych cieľov sa vo vzťahu k nej nevyžaduje. K návrhu na priznanie odkladného účinku
uviedol, že nie sú splnené podmienky na jeho priznanie.
44. Žalobca v ďalšom podaní zo dňa 05.06.2023 zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe. Poukázal
pritom na nový dôkaz, ktorý podľa neho vyvracia tvrdenia uvedené ďalším účastníkom konania, a to
spôsob vybavenia podnetu žalobcu prokurátorom, ktorý podľa neho uvádza presne opačný záver, a to,
že navrhovaná činnosť spolu s jej podmienkami má priamy súvis s podmienkou č. 3. Zároveň žalobca
navrhol, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko má za to, že podstata sporu je jasná
a správny súd má z obsahu súdneho spisu ako aj z obsahu administratívneho spisu dostatok podkladov
pre rozhodnutie o správnej žalobe. V podaní zo dňa 04.10.2023 žalobca správnemu súdu oznámil,
že dňa 29.08.2023 sa zo sociálnych sietí dozvedel o búraní aj pamiatkovo chráneného objektu A..
Tiež uviedol, že dňa 04.10.2023 zaslal ďalšie relevantné informácie týkajúce sa búrania tejto pamiatky
orgánom prokuratúry.
45. Dňa 12.12.2023 bolo na správny súd doručené podanie žalobcu zo dňa 07.12.2023, ktorého
obsahom bolo predloženie nových dôkazov pre dané konanie spolu s novým návrhom na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Poukázal na nové dôkazy, ktoré vznikli až plynutím času. Uviedol,
že v predmetnom zisťovacom konaní existovala predbežná otázka, či a v akom rozsahu sa má
chrániť objekt kultúrnej pamiatky A., ktorú vyriešil prvostupňový orgán podmienkou č. 3 prvostupňového
rozhodnutia. Plynutím času však nastal stav, kedy vlastník kultúrnej pamiatky A. (spoločnosť TM real,
spol. s r.o.) dosiahla rozhodnutie o jej odstránení, a následne informovala Okresný úrad Trenčín, že
podmienky napadnutého rozhodnutia sú obsolétne. Podľa žalobcu to má za následok, že osoba, ktorá
nebolaúčastníkomtohtozisťovaciehokonania,alektorejprávaazáujmybolipriamodotknuté,spôsobila,
že sa spochybnilo spoľahlivé zistenie skutkového stavu žalovaným, keďže jeho záver o ochrane
pamiatky je opačný ako následné rozhodnutie o odstránení pamiatky. Znovu poukázal na okruh
účastníkov konania. Uviedol tiež, že sa opakovane obrátil na Krajskú prokuratúru Trenčín s podnetom
na podanie protestu proti napadnutému rozhodnutiu, avšak prokurátor jeho podnety odložil, čo je podľa
žalobcu nezákonné a v rozpore so zákonom o prokuratúre. Namietal, že konanie ďalšieho účastníka
konania, pričom mal za to, že účelom a cieľom konania ďalšieho účastníka konania bolo umožniť
spoločnosti TM real, spol. s r.o. získať stavebné právo v rozpore so záujmami ochrany pamiatkového
fondu.
46. Ďalší účastník konania sa k týmto podaniam (ktoré označuje ako replika 2 a replika 3) vyjadril
vo vyjadrení zo dňa 05.02.2024. Podľa neho replika 2 vôbec nezohľadňuje skutkový a právny stav v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pre žalovaného bol pritom rozhodujúci stav v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, a tento stav je v zmysle § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci aj pre prieskum
jeho zákonnosti v správnom súdnictve. Žalovaný teda musel zohľadniť a vychádzať zo skutočnosti,
že v čase vydania napadnutého rozhodnutia dňa 02.12.2022 (ako aj prvostupňového rozhodnutia dňa
13.10.2022) budova „E.“ bola zbúraná, a to na základe právoplatného búracieho povolenia, a zároveň
rozvodňa existovala a bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Žalobca podľa neho poukazuje
na skutočnosti, ku ktorým došlo až po vydaní napadnutého rozhodnutia (vrátane odstránenia rozvodne
na základe osobitného súhlasu stavebného úradu koncom augusta 2023) a ktoré preto nie sú pre
prieskum jeho zákonnosti relevantné. Podľa ďalšieho účastníka konania tiež rozhodnutia Ústavného
súdu SR a Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca kontinuálne odkazuje, nie sú pre posúdenie postupu
žalovaného relevantné, pretože sa netýkali zisťovacieho konania, ale účastníctva v územnom alebo
stavebnom konaní. Bez právneho významu je aj opätovné odkazovanie na Rozsudok Bund für Umwelt
und Naturschutz Deutschland a Rozsudok Pezinská skládka. Podľa ďalšieho účastníka tiež tvrdenia a
argumentácia žalobcu v replike 3 neobstoja. Uviedol, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v správnom súdnictve
rozhodujúci stav v čase ich vydania. Z uvedeného dôvodu sú preto „nové dôkazy“, ktorými žalobcapreukazuje odstránenie rozvodne na základe osobitného súhlasu stavebného úradu koncom augusta
2023,čiobsahzáväznéhostanoviskažalovanéhoz5.októbra2023,č.OU-TN-OSZP-2023/040730-007,
v spojení s jeho potvrdením zo 6. októbra 2023, č. OU-TN-OOP3-2023/046821-002, pre toto správne
súdne konanie irelevantné. Konštatoval tiež, že žalobca podal podnet prokurátorovi na preskúmanie
uvedeného záväzného stanoviska, ktorý však prokurátor pre jeho neopodstatnenosť odložil. Neobstojí
podľa neho ani tvrdenie, že odmietnutím podnetov žalobcu na podanie protestu proti napadnutému
rozhodnutiu sa prokurátor dopustil odopretia spravodlivosti. S návrhom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nesúhlasil.
47. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.12.2023 uviedol, že okruh účastníkov zisťovacieho konania
bol stanovený správne vzhľadom k jeho účelu, ktorý definuje § 2 zákona EIA. Právo stať sa účastníkom
konania má po splnení zákonom určených podmienok definovaných v § 24 zákona EIA aj dotknutá
verejnosť. Z logiky veci je navrhovateľ ako podávateľ návrhu – zámeru navrhovanej činnosti jediným
účastníkom konania podľa zákona EIA, ktorý si v tomto konaní uplatňuje svoje subjektívne práva a
záujmy. Správny orgán aktívne nevyhľadáva účastníkov konania, nakoľko v konaní podľa zákona EIA
si účastníci konania neobhajujú svoje subjektívne práva a záujmy. Žalovaný konal v zisťovacom konaní
s navrhovateľom a s dotknutou verejnosťou, ktorá sa uplatnením postupu podľa § 24 zákona EIA
stala účastníkom konania. Žalovaný tak, ako aj prvostupňový orgán, v zisťovacom konaní posudzoval
predložený zámer navrhovanej činnosti s ohľadom na jeho možné negatívne vplyvy na životné
prostredie a v rozhodnutí zo zisťovacieho konania určil navrhovateľovi povinnosť realizovať opatrenia
na zmiernenie týchto pravdepodobných negatívnych vplyvov. Predmetom zisťovacieho konania bolo
posúdenie možných negatívnych vplyvov realizácie navrhovanej činnosti na budovu NKP, nie jej
aktuálny stavebno - technický stav. V zisťovacom konaní sa k ochrane NKP vyjadril ako dotknutý
orgán Krajský pamiatkový úrad Trenčín. Prvostupňový orgán z dôvodu zabezpečenia ochrany NKP určil
navrhovateľovi do výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania podmienku, aby pri realizácii
navrhovanej činnosti neohrozil alebo nepoškodil objekt NKP. V zmysle určenej podmienky bolo potrebné
realizáciu navrhovanej činnosti vykonať pod zvýšeným dohľadom stavebného dozoru a pred realizáciou
stavebných prác osloviť Krajský pamiatkový úrad Trenčín s požiadavkou na vykonanie dozoru pri
stavebných prácach v okolí NKP. Žalovaný má za to, že vplyv navrhovanej činnosti na objekt NKP bol
v procese zisťovacieho konania dostatočne posúdený a určená podmienka predstavovala dostatočnú
prevenciu pred možným negatívnym vplyvom stavebných prác vykonávaných v okolí na objekt NKP.
Rozhodnutie o odstránení stavby nie je novým dôkazom v posúdení zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
nakoľko toto rozhodnutie bolo vydané až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovaného.
Žalovaný rozhodoval na základe aktuálneho právneho a skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia zo dňa 02.12.2022. Podľa žalovaného je argumentácia žalobcu zmätočná a nepreukazuje
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal
zamietnuť.
48. Vo vyjadrení zo dňa 22.03.2024 žalobca predložil vyjadrenie vo veci samej sp. zn.
TN-11S/105/2022, vyjadrenie k trestnému konaniu sp. zn. ČVS: ORP-1006/TN-TN-2023 a
Vyjadrenie k odvolaniu voči stavebným povoleniam č. MSÚTN-ÚSaŽP/2024/37467/8456/DUD a č.
MSÚTNÚSaŽP/2024/37468/8476/DUD. Spoločné vyjadrenie pre súd a orgány činné v trestnom konaní
podal z dôvodu, že podľa neho ten istý objektívny skutkový stav sa raz prejavuje v rovine správneho
práva ako práve prebiehajúci správny spor a v inej rovine ako možný čiastkový útok v rámci
pokračovacieho trestného činu, ktorého podstatou bolo dosiahnuť zbúranie kultúrnej pamiatky sériou
formálne nezávislých správnych konaní a dosiahnuť tak „voľnú parcelu“ na realizáciu samotného
obchodného centra; z hľadiska časového je zisťovacie konanie počiatočnou prípravnou fázou tohto
trestného činu a stavebné povolenie je jeho finálnou fázou a dokonaním. Uviedol, že mu vždy išlo
o ochranu kultúrnej pamiatku a teraz mu ide o jej obnovu v pôvodnom rozsahu. Ochrana verejných
záujmov prameniacich zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa realizuje nielen
vydaním samotného rozhodnutia, ale aj vydávaním nasledovných záväzných stanovísk k povoľovacím
konaniam. Žalobca preferuje ochranu životného prostredia, kam patrí aj pamiatkový fond, predovšetkým
formou a právnymi nástrojmi EIA, ktoré umožňujú odbornú diskusiu ako aj širokú celospoločenskú
diskusiu aj o forme obnovy tejto pamiatky. Ďalej uviedol, že súdu predkladá ako dôkaz podľa §121
SSP záväzné stanoviská Okresného úradu Trenčín, ktorým formálne overil súlad stavby „Občianska
vybavenosť“ s rozhodnutím EIA a samotné stavebné povolenie pre stavbu „Občianska vybavenosť“.
Upozornil tiež na rozdielnosť subjektov, ktorým bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania
a stavebné povolenie. Navrhol výsluch svedka – konateľa spoločnosti Senginer SK s.r.o. (ďalšiehoúčastníka konania, navrhovateľa), pána I. E.. Uviedol tiež, že v stavebnom konaní bol uplatnený ďalší
dôkaz, a to vyjadrenie spoločnosti TM real, spol. s r.o., ktorým sa konštatovalo zbúranie pamiatky a
súčasne obsolétnosť podmienky č. 3, 4 a 5 napadnutého rozhodnutia, čo je podľa neho dôvod na obnovu
zisťovacieho konania podľa § 62 Správneho poriadku, a súčasne na vydanie záväzného stanoviska
podľa § 38 ods.5 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v ktorom by sa skonštatoval
nesúlad stavby s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Uviedol, že bol prekvapený,
že žalovaný v stavebnom konaní vydal záväzné stanovisko, v ktorom osvedčil súlad s podmienkami
rozhodnutia zo zisťovacieho konania č. 3, 4 a 5, a to napriek tomu, že objektívny skutkový stav, ale
aj vyjadrenie vlastníka pozemku a stavebníka svedčilo o opaku, a to s odôvodnením, ktoré podľa
žalobcu popieralo úvahy žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí. Poukázal tiež na previazanosť
rozhodnutia vo veci samej (§ 29 ods. 3 zákona EIA) a záväzného stanoviska, ktorým sa splnenie
podmienok takéhoto rozhodnutia overuje (§ 38 ods. 4 a ods. 5 zákona EIA). Preto úvaha príslušného
orgánu, ktorým overuje splnenie podmienok rozhodnutia EIA v rozpore s úvahami uvedenými v tomto
rozhodnutí predstavuje podľa žalobcu arbitrárnosť a svojvôľu. Žalobca poukázal na rozdielnosť úvah
pracovníkov žalovaného, ktorí sa vyjadrovali odlišne počas zisťovacieho konania a úplne odlišne počas
stavebného konania.
Konanie pred správnym súdom
49. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd uznesením č. k. 11S/105/2022-74 zo dňa 14.03.2023,
právoplatným dňa 02.04.2023, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa §
188 SSP zamietol z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.
50. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej
Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde
v Trenčíne pod spisovou značkou 11S/105/2022, prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu
v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: TN-11S/105/2022.
51. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. TN-11S/105/2022-202 zo dňa 10.11.2023,
právoplatným dňa 30.11.2023, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
24.04.2023 podľa § 188 SSP zamietol z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.
52. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. TN-11S/105/2022-144 zo dňa 24.01.2024,
právoplatným dňa 14.02.2024, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
07.12.2023 podľa § 188 SSP zamietol z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.
Posúdenie veci správnym súdom
53. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (nakoľko o jeho
nariadenie požiadal žalobca a ďalší účastník konania), na ktorom sa právny zástupca žalobcu, poverená
zástupkyňa žalovaného a právny zástupca ďalšieho účastníka konania vyjadrili v zhode so svojimi
vyjadreniami podanými v predmetnom správnom súdnom konaní.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
54. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §
13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej
správy vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených
v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol
podľa § 190 SSP.
55. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.56. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
57.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
58. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
59. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
60. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný
chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
61. Podľa § 2 zákona EIA účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k
integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so
zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.
62. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), k), s) zákona EIA na účely tohto zákona
a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane
vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality,
hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,
c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto
zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru,
určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa
o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená
účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov
presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,
f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej
zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného
prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny,
g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť
alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie,k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na
životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení
činnosti alebo, ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie
je v zákone uvedené inak, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne
dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že
mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené
v tomto zákone má záujem na takom konaní.
63. Podľa § 18 zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené
v písmene b),
b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel
rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali
viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti,
c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom
zisťovacieho konania,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo
prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8
časti A ustanovená,
e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d)
a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už
posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré
je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov,
f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,
realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na
životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,
g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá
podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať
samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,
h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných
havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich
následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
64. Podľa § 20a zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem
všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje
a. odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b. odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s
jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s
odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej
činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a
c. ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.
65. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá
obec doručia písomné stanoviská23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia;
ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť
môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru
na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko
sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na
stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať
pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.
66. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na
svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli oa) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b)svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v
zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie
pripomienok alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.
67. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť
v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky
podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v
povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,
ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku
4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
68. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a
na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
69. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom
zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom
podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.
70. Podľa § 29 ods. 1 zákona EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ
je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu
písomne a elektronicky
a. zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo
b. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
71. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámerualebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.
72. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v
prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
73. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane §
22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.
74. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní.
75. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,
okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.
76. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a,
g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.
77. Podľa § 16 ods. 6 vodného zákona; Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje
a) dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného pôvodu
alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého sucha alebo
mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len "výnimočná okolnosť"), ak sú súčasne splnené všetky
tieto podmienky:
1. uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej
vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov
v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito
výnimočnými okolnosťami,
2. plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno okolnosti
označiť za výnimočné okolnosti,
3. program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných okolnostiach; tieto
opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody
po skončení výnimočných okolností,
4. každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne ciele
sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru
podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami,
5. súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedie v
nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia,
b) ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo
dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody
alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo
zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru
povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových
činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky:
1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru
povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito
uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia
každých šesť rokov,
3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z
dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových
úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a
4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej
realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne
lepšou environmentálnou voľbou.
78. Podľa § 16a ods. 1 vodného zákona; Ten, kto má záujem realizovať činnosť, ktorou môže dôjsť k
nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b), je povinný pred jej povolením požiadať
orgán štátnej vodnej správy o vydanie záväzného stanoviska. V záväznom stanovisku orgán štátnej
vodnej správy určí, či sa pred povolením činnosti vyžaduje výnimka.
79. Podľa § 73 ods. 21 vodného zákona; Záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky
podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k
činnosti; ak sa územné konanie pre činnosť nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú
podkladom ku konaniu o povolení činnosti.
80. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka
a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
81. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci
pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby
konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
82. Podľa § 19 od. 1 Správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v
elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny
orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na
podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.
83. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
84. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre
ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
85. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.86. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy o tom, že navrhovaná činnosť „Občianska vybavenosť“,
umiestnená v Trenčianskom kraji, v okrese Trenčín, v k. ú. A. na parcelách č. 1382/35, 1382/31,
1382/44, 1382/1, 1382/2, 1382/3, 1382/28, 1382/32, 1382/37, 1382/43, 1382/45, 1382/36, 1384/46,
1384/70, 1384/72, 1384/125, 1384/188, 1384/189, 1384/191, 1384/192, 1384/252, 1384/258, 1384/259,
1384/260, 1384/262, 1384/263, 1384/274, 1384/216 sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň
podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. boli určené podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie
vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie.
87. K námietkam žalobcu o potencionálnom ohrození životného prostredia tým, že ďalší účastník
konania si nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona o ŽP, t. j. sám nepozná vplyvy svojej činnosti na
životné prostredie, a zároveň, že žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2 zákona o ŽP, a teda
nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia, že rozhodnutie žalovaného nebolo
prijaté s Aarhuským dohovorom a rozhodnutím žalovaného boli porušené ústavné práva verejnosti
podľa čl. 44, 45, 46, čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, pretože žalovaný porušil a nedodržal celý rad ustanovení
osobitných zákonov, správny súd uvádza, že v týchto bodoch žalobca predniesol len všeobecné a
nekonkrétne žalobné námietky s poukazom na vybrané ustanovenia Ústavy SR a Aarhuský dohovor
bez priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec. Neuviedol,
ako žalovaný a ĎÚK porušili svoje povinnosti a ani neuviedol, aké ďalšie ustanovenia zákonov a
čím žalovaný nedodržal, ani na základe čoho dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo
prijaté v súlade s Aarhuským dohovorom, a tiež nešpecifikoval tvrdené porušenie ústavných práv
verejnosti vydaným rozhodnutím žalovaného. Takto všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné
námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu
s postupom prvostupňového orgánu i žalovaného, ako aj s ich hodnotením veci, bránili tomu, aby
správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť
k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Keďže žalobca
dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom
alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto
žalobným bodom vyhovieť.
88. Podľa názoru správneho súdu zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona
č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový orgán sprístupnil verejnosti informácie
o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané
spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke
prvostupňového orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Neobstojí tak tvrdenie žalobcu, že
počas administratívneho konania orgány verejnej správy reálne upierali právo verejnosti na informácie
o ŽP a zároveň obmedzili možnosť verejnosti ovplyvniť výsledok konania. Z administratívneho spisu
vyplýva, že verejnosť bola informovaná o priebehu celého správneho konania v predmetnej veci od
podania Oznámenia o zámere navrhovanej činnosti navrhovateľom a mohla sa oboznámiť so všetkými
podaniami v tejto veci ako aj s rozhodnutiami prvostupňového orgánu a žalovaného a mala možnosť
kedykoľvek do predmetného konania v zmysle zákona vstúpiť, tak ako to urobil napríklad aj samotný
žalobca. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého
rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, s účelom Aarhuského dohovoru, o porušení
zásad uplatňovaných v správnom konaní (tvrdené porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku), o
podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na
konkrétnydopadnaprávažalobcu,resp.naverejnýzáujemvoblastiživotnéhoprostredia,lennazáklade
vlastnýchúvahazáverovžalobcu,navecnýprieskumsprávnymsúdomnepostačuje.Išloonekonkrétne,
všeobecné námietky, ktoré boli v zásade len prejavom nesúhlasu s postupom prvostupňového orgánu.
Správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti.
89. Žalobca uviedol námietky aj voči činnosti Krajského pamiatkového úradu Trenčín, ktorý si podľa neho
neplní riadne svoje úlohy a povinnosti, a práve jeho postupom sa nepodarilo zabezpečiť pamiatkovú
ochranu v bývalom závode F.. Správny súd uvádza, že činnosť KPÚ nie je predmetom tohto súdneho
prieskumu, a rovnako ani stanoviská ním vydané. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že prvostupňový
orgán si v zmysle kritérií II.4.9. prílohy č. 10 zákona EIA ako podklady rozhodnutia zabezpečilstanoviská dotknutých orgánov, medzi nimi aj stanovisko KPÚ, ktorý sa k navrhovanej činnosti vyjadril
listom č. KPUTN-2022/15450-2/6059/Pas zo dňa 18.07.2022, v ktorom poukázal na skutočnosť, že
v areáli sa nachádza národná kultúrna pamiatka – tepláreň s rozvodňou. Prvostupňový orgán preto
požiadal navrhovateľa listom č. OU-TN-OSZP3-2022/025319-010 zo dňa 22.07.2022 o doplňujúce
informácie podľa § 29 ods. 10 zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP. Navrhovateľ doplnil informácie
listom č. 210/2022 zo dňa 28.07.2022. Následne prvostupňový orgán upovedomil listom č. OU-TN-
OSZP3-2022/025319 – 019 zo dňa 09.08.2022 o podkladoch rozhodnutia a podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku oznámil, že účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia
vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v termíne najneskôr
do 7 pracovných dní od doručenia upovedomenia. Podklady rozhodnutia zároveň zverejnil na: H.. Dňa
15.08.2022 mu bolo doručené vyjadrenie od žalobcu, na základe čoho následne prvostupňový orgán
vyzval listom č. OU-TN-OSZP3-2022/025319-021 zo dňa 24.08.2022 Krajský pamiatkový úrad Trenčín
na doplnenie stanoviska č. KPUTN-2022/15450-2/60509/Pas zo dňa 18.07.2022 o vyjadrenie, či KPU
Trenčín žiada posudzovanie navrhovanej činnosti „Občianska vybavenosť“ podľa zákona o posudzovaní
vplyvovnaŽPsuvedenímkonkrétnychdôvodovapožiadaviekzhľadiskazákonaoposudzovanívplyvov
na ŽP alebo v prípade, ak nežiada posudzovanie navrhovanej činnosti, aby doplnil stanovisko zo dňa
18.07.2022 o návrh konkrétnych podmienok z hľadiska ochrany predmetnej NKP, ktoré eliminujú alebo
zmierňujú vplyv na životné prostredie, ktoré príslušný orgán uvedie vo výrokovej časti rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní. Na základe toho mu bolo doručené Doplňujúce stanovisko Krajského
pamiatkového úradu Trenčín zo dňa 30.08.2022, v ktorom uviedol, že pripomienky v tomto stanovisku
uvedené, majú odporúčací charakter. Prvostupňový orgán vyhodnotil stanovisko KPÚ na stranách 14
a 19 prvostupňového rozhodnutia, pričom uviedol, že KPÚ ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej
správy na ochranu pamiatkového fondu neuviedol a neuplatnil žiadne konkrétne dôvody a požiadavky
na ochranu predmetnej NKP vo vzťahu k navrhovanej činnosti. Z uvedených skutočností teda vyplýva,
že prvostupňový orgán sa zaoberal skutočnosťou, že na pozemkoch, ktorých sa týka posudzovaná
činnosť, stála národná kultúrna pamiatka – tepláreň s rozvodňou a komunikoval v tomto smere s KPÚ,
pričom KPÚ žiadal posudzovať predmetnú činnosť podľa zákona EIA, ale neuviedol konkrétne dôvody
a požiadavky na ochranu NKP vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré by prvostupňový orgán mal
zapracovať do rozhodnutia o tom, či sa navrhovaná činnosť má posudzovať podľa zákona EIA. Nie je
tak pravdivé tvrdenie žalobcu, že by bolo k ochrane tejto NKP pristupované formalisticky.
90.ŽalobcaďalejpoukazovalnazačatésprávnekonanieopovoleniebúraniaNKPtepláreňsrozvodňou.
Správneorgánypodľanehoneposúdili,čibudovaNKP(akosúčasťpriemyselnéhokultúrnehodedičstva)
má ustúpiť hospodárskym záujmom navrhovateľa, resp. inej osoby a tento záver náležite odôvodniť.
Správny súd uvádza, že konanie o povolení búrania NKP je samostatným administratívnym konaním,
ktoré nemá vplyv na konanie a rozhodovanie o posudzovaní vplyvov predmetnej navrhovanej činnosti
na životné prostredie. Pokiaľ mal žalobca námietky voči zbúraniu NKP, tieto bolo potrebné si uplatniť
v konaní o vydanie povolenia na zbúranie NKP. Je tiež potrebné zdôrazniť, že pokiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté o odstránení stavby NKP – tepláreň s rozvodňou, navrhovanú činnosť musí navrhovateľ
realizovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu alebo poškodeniu existujúcej NKP. Z administratívneho spisu
vyplýva, že pre overenie týchto skutočností žalovaný listom č. OU-TN-OOP3-2022/040843-002 zo dňa
24.11.2022 požiadal príslušný stavebný úrad, ktorým je mesto Trenčín, o informáciu o stave konania vo
veci žiadosti o odstránenie stavby NKP – tepláreň s rozvodňou, a tiež o doručenie kópie rozhodnutia
č. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa 13.04.2022 s vyznačením jeho právoplatnosti.
Mesto Trenčín v odpovedi č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/40425/134877/DUD zo dňa 29.11.2022 uviedlo, že
stavebný úrad do dátumu vydania tejto odpovede nerozhodol právoplatne vo veci žiadosti o postup
podľa ustanovenia § 91 stavebného zákona v prípade stavby NKP - tepláreň s rozvodňou. Z uvedeného
vyplýva, že predmetné konanie o zbúraní NKP – tepláreň s rozvodňou nebolo v čase rozhodovania
prvostupňového orgánu v predmetnom konaní právoplatne skončené, a preto bol navrhovateľ povinný
realizovať navrhovanú činnosť v zmysle vydaného prvostupňového rozhodnutia podľa podmienok v ňom
uvedených tak, aby nedošlo k žiadnemu ohrozeniu alebo poškodeniu predmetnej NKP. Poukázanie
žalobcu na postup riadenej ruiny bývalého objektu Pradiarne je tiež v danom konaní irelevantné, keďže
objekt pradiareň nie je predmetom tohto konania ani sa nenachádza na území, kde sa má vykonávať
navrhovaná činnosť.
91. Ohľadom námietok žalobcu, že navrhovaná činnosť by sa mala posudzovať podľa zákona EIA z
dôvodu zhodnotenia možnosti obnovy zničených pamiatkovo hodnotných objektov, napr. E., a námietok
žalobcu, oléže podnety, týkajúce sa povolenia č. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa13.04.2022, sú vo vzťahu k predmetnému zisťovaciemu konaniu tzv. predbežnou otázkou, správny
súd uvádza, že v čase predloženia zámeru navrhovanej činnosti prvostupňovému orgánu už budova
„E.“ neexistovala. Rozhodnutie č. MSÚTN-ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD, ktorým mesto Trenčín
povolilo odstránenie stavby objekt H1 – časť budovy s.č. XXXX umiestnenej na pozemku C-KN parc. č.
1382/36 v k. ú. A. (budova „E.“) bolo vydané dňa 13.04.2022 a právoplatným sa stalo tiež 13.04.2022.
Navrhovateľ predložil zámer navrhovanej činnosti až dňa 01.07.2022, t.j. až v čase, keď už bolo
o zbúraní budovy „E.“ právoplatne rozhodnuté. Navyše navrhovateľ ani nebol vlastníkom tejto budovy.
Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v zmysle prílohy č. 9 zákona EIA je navrhovateľ v
predloženom zámere navrhovanej činnosti povinný porovnať jednotlivé varianty navrhovanej činnosti
vrátane nulového variantu a s prihliadnutím na vplyvy na životné prostredie navrhnúť optimálny variant
realizácie navrhovanej činnosti, pričom za nulový variant sa považuje aktuálny stav, v danom prípade
to je stav, keď sa na predmetnom pozemku nenachádzala budova „E.“, resp. o jej odstránení už
bolo právoplatne rozhodnuté. Nie je preto možné, aby optimálnym variantom realizácie navrhovanej
činnosti bol stav so zachovanou, resp. obnovenou budovou „E.“ ako to žiada žalobca. Správny súd
uvádza, že vzhľadom na to, že konanie o povolení zbúrania budovy „E.“, vedené pod č.k. MSÚTN-
ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD, bolo právoplatne skončené pred začatím konania o posudzovaní
zámeru navrhovanej činnosti, nie sú podnety žalobcu týkajúce sa právoplatného rozhodnutia č. MSÚTN-
ÚSzaŽP/2022/34484/20241/DUD zo dňa 13.04.2022 o povolení zbúrania budovy „E.“ predbežnými
otázkami v zisťovacom konaní podľa zákona EIA a prvostupňový orgán nebol povinný v zmysle § 29
ods. 1 Správneho poriadku zisťovacie konanie prerušiť.
92. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je len odborným podkladom, resp.
podkladovým rozhodnutím pre vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
V zisťovacom konaní sa posudzuje návrh, t. j. zámer navrhovanej činnosti, ktorý predkladá navrhovateľ,
a to minimálne v 3 variantoch. Prvým je tzv. nulový variant, t. j. stav, ktorý by v dotknutom území
nastal, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala, a v dvoch navrhovaných realizačných variantoch,
o ktorých podobe rozhoduje navrhovateľ. V konaní podľa zákona EIA sa uskutočnenie navrhovanej
činnosti, ani umiestnenie zámeru nepovoľuje ani nezakazuje. Navrhovateľ si preto pred realizáciou
svojho zámeru musí zabezpečiť všetky súhlasy a povolenia vyžadované osobitnými právnymi predpismi,
ktoré získa v samostatných povoľovacích konaniach. Úlohou orgánu verejnej správy v zisťovacom
konaní je hájiť verejný záujem tak, aby bola včasne a účinne zabezpečená vysoká úroveň ochrany
životného prostredia (§ 2 zákona EIA). Výsledkom zisťovacieho konania je na základe predloženého
zámeru navrhovanej činnosti, doručených stanovísk a kritérií uvedených v prílohe č. 10 zákona EIA,
vychádzajúc z príslušných právnych predpisov, určiť, či je potrebné navrhovanú činnosť s ohľadom na
jej vplyvy na životné prostredie posúdiť podľa zákona EIA.
93. Žalobca tiež namietal nesprávne označený okruh účastníkov konania, kedy vlastník pozemku
askutočnýdeveloperarealizátorprojektu,spoločnosťTMreal,spol.sr.o.,nebolnavrhovateľomzámeru.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na § 19 ods. 2 zákona EIA, podľa ktorého konanie o podnete
môže začať príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na základe odôvodneného písomného podnetu,
ktorý je oprávnený podať ktokoľvek. Zákon EIA žiadne kritériá pre osobu navrhovateľa nestanovuje
a výslovne uvádza, že navrhovateľom na začatie zisťovacieho konania môže byť ktokoľvek, t.j. nemusí
ísť o vlastníka predmetných nehnuteľností, resp. skutočného realizátora projektu. Námietka žalobcu,
že navrhovateľom zámeru je iný subjekt než vlastník pozemkov, na ktorých sa má predmetný zámer
realizovať, resp. skutočný developer, tak nie je dôvodná. Je tiež potrebné dodať, že okruh účastníkov
konania dopĺňa § 24 zákona EIA, v zmysle ktorého za podmienok tam uvedených je účastníkom
konania aj dotknutá verejnosť. V zmysle tohto ustanovenia tak má aj vlastník predmetných pozemkov,
resp. realizátor projektu možnosť prihlásiť sa do zisťovacieho konania, pokiaľ nie je navrhovateľom
predmetného konania. Keďže však v danom prípade sa spoločnosť TM real, spol. s r.o. do
konania nijakým spôsobom nezapojila, resp. neprihlásila, nemohla byť preto účastníkom predmetného
zisťovacieho konania. Správny súd pre úplnosť dodáva, že splnenie podmienok rozhodnutia zo
zisťovacieho konania s rozhodnutiami vydanými podľa zákona EIA a ich podmienkami skúma podľa §
38 ods. 4 zákona EIA prvostupňový správny orgán v následných povoľovacích konaniach.
94. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán si nezabezpečil stanovisko podľa § 16a ods. 1
vodného zákona, o ktoré mal pred začatím zisťovacieho konania požiadať navrhovateľ a ktoré malo
byť podkladom rozhodnutia podľa § 73 ods. 21 vodného zákona, správny súd uvádza, že zákon EIA
nikde vo svojom obsahu neurčuje, aby podkladom rozhodnutia zo zisťovacieho konania bolo záväznéstanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona. Z ust. § 16a ods. 1 vodného zákona vyplýva, že
záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona sa vydáva len pre tie činnosti, ktorých
realizáciou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného
zákona. Usmernenie MŽP SR pritom uvádza príklady stavieb a činností, podliehajúcich postupu podľa
§ 16a vodného zákona. Príklady týchto činností vymenúva aj dôvodová správa k zákonu č. 516/2021
Z. z. (ktorým bol novelizovaný vodný zákon). Pri určovaní, ktoré zámery (stavby a činnosti) podliehajú
postupu podľa § 16a je potrebné vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej
vody alebo podzemnej vody. Navrhovaná činnosť však medzi tieto činnosti nespadá, keďže nie je v
interakcii s vodným tokom ani iným útvarom povrchovej vody. Najbližší útvar povrchovej vody je SKV
0123 Teplička, ktorý je vzdialený od stavby 750 m a realizáciou stavby nedôjde k zmene fyzikálnych
vlastností tohto útvaru povrchovej vody. Nejde ani o stavbu, ktorá by menila hladinu podzemnej vody.
Navrhovaná činnosť ani nie je umiestnená v chránenej vodohospodárskej oblasti. Plocha riešeného
územia spolu s priľahlým zastavaným urbanizovaným územím leží v pásme hygienickej ochrany II.
stupňa vodárenského zdroja Sihoť – Trenčín, pričom z hydrogeologického posudku, ktorý vypracoval F.
B. G. – H. dňa 06. 04. 2022, vyplýva, že navrhovaná činnosť negatívne neovplyvní tento vodárenský
zdroj. Na skutočnosť, že zákon EIA nikde vo svojom obsahu neurčuje, aby podkladom rozhodnutia
zo zisťovacieho konania bolo záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, odkazuje aj
stanovisko Ministerstva životného prostredia SR k aplikácii § 73 ods. 21 vodného zákona v konaniach
podľa zákona EIA, z ktorého vyplýva, že v dôsledku nezosúladenia schválenia noviel vodného zákona a
zákona EIA v legislatívnom procese aktuálne aplikácia § 73 ods. 21 vodného zákona posledná veta nie
je v zmysle zákona EIA možná. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že nebolo povinnosťou
prvostupňového orgánu zadovážiť si pre rozhodnutie v zisťovacom konaní stanovisko podľa § 16a ods.
1 vodného zákona. Správny súd pre úplnosť uvádza, že námietky žalobcu voči usmerneniu MŽP sú
v tomto konaní irelevantné, pretože nezákonnosť usmernenia MŽP nie je predmetom tohto súdneho
prieskumu.
95. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci s tým, že je nedostatočne odôvodnené, pričom však žalobca neuviedol, akým spôsobom
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, resp. v čom spočíva nesprávnosť
právneho posúdenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí, je potrebné uviesť, že správny
súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené
v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby
je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu
alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené
všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať
len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením
veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.
96. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov správny súd uvádza, že v prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané v
zisťovacom konaní podľa § 29 zákona EIA. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa tretej časti (§ 18
- § 39) zákona o EIA musí spĺňať náležitosti požadované pre rozhodnutie správneho orgánu podľa §
47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa podľa § 64 zákona EIA na zisťovacie konanie
subsidiárne aplikuje, a tiež náležitosti stanovené v § 20a zákona EIA. Po preskúmaní administratívneho
spisuanapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoakoajprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávymásprávny
súd za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených
zákonných ustanovení, a preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Správny súd dospel
k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku a že tieto
rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho
konania bol oznámený zámer navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti,
miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti
realizácie opatrení navrhnutých na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej
činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, dostatočne vyhodnotená orgánom verejnej správy
a že tento zámer navrhovanej činnosti nemá negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľovv danej lokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého
rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.
Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v
rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné
ustanovenia,avšakbezkonkrétnejskutkovejaprávnejargumentácievzťahujúcejsakpreskúmavanému
konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu
vyhodnotená ako nedôvodná.
97. Námietka žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, je tiež len
všeobecná a nie je dôvodná. Naopak, ako už správny súd uviedol, zistenie skutkového stavu považuje
správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia, a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným
ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu jednoznačnú oporu v administratívnom spise.
98. Námietka žalobcu o tom, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej, tiež nie je dôvodná. Správny súd preskúmal postup prvostupňového orgánu a žalovaného,
pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a vzhľadom na uvedené dospel k záveru,
že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom. Správny súd má
za to, že prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných zákonných ustanovení
zákona EIA, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že zámer
navrhovanej činnosti, ktorý bol uvedený v predloženom návrhu, sa nebude posudzovať podľa zákona
EIA, pričom vo výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré v ďalšom procese konania je
navrhovateľ povinný rešpektovať. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov zisťovacieho
konania a doručených stanovísk prvostupňový orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť
nebude posudzovaná podľa zákona EIA, pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej
činnosti vyjadrili, že nežiadajú posudzovanie predmetnej zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona
EIA. Navrhovanú činnosť žiadal posudzovať len Krajský pamiatkový úrad Trenčín a žalobca. KPÚ
ani žalobca však netvrdili a nepreukázali žiadne konkrétne dôvody, ktoré by zakladali potrebu alebo
nevyhnutnosť posudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona EIA, čo uviedol aj prvostupňový orgán vo
svojom rozhodnutí. Neobstojí tak námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje v zmysle §
29 ods. 3 zákona EIA identifikáciu kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a že výrok rozhodnutia o ďalšom
neposudzovaní nebol podporený konkrétnymi osobitnými zákonmi, ktoré by odôvodňovali takýto výrok.
99. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu
a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho
aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú
z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri
rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny
súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu
orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti predmetného
rozhodnutia žalovaného správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do
30.06.2023). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v zásade nevykonáva, vykonáva
len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
100. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobcas hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp.
všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.
101. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že táto žaloba je nedôvodná a
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom
na § 190 SSP žalobu zamietol.
102. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným
vo výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí
(a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.
103. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi
nepriznal v zmysle § 169 SSP (a contrario), pretože mu nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením
povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd. O priznanie iných trov ďalší účastník konania
nepožiadal.
104. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
104. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.
3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2
písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.