Rozsudok – Konkurz ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120208983
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7120208983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040
11 Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: JUDr. Slavomír Dubjel, Puškinova 16, 080 01 Prešov,
správca konkurznej podstaty úpadcu INVITA, s.r.o. v konkurze, Jazerná 3, 040 12 Košice, IČO: 36 853
020, právne zastúpený: ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 53 540 964, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo 16. júna 2023, č. k. 27Cbi/3/2020 – 104, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Mestského súdu Košice z 16. júna 2023, č. k. 27Cbi/3/2020 – 104 v napadnutom výroku

I. tak, že určuje, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate úpadcu INVITA, s.r.o. v
konkurze, Jazerná 3, 040 12 Košice, IČO: 36 853 020, vo výške 72.459,06 eur, ktorá predstavuje
daňový nedoplatok na dani z nehnuteľnosti podľa rozhodnutia Mesta Košice zo dňa 04.05.2020,
č. MK/B/2020/007824/MK/B/2020/00195657/62, právoplatného dňa 5.6.2020.

II. Mení rozsudok Mestského súdu Košice z 16. júna 2023, č. k. 27Cbi/3/2020 – 104 v napadnutom
výroku II. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia,
že je veriteľom pohľadávky proti podstate voči úpadcovi INVITA, s.r.o. uplatnenej v celkovej sume
72.459,06 eur, ktorá vznikla neuhradením dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2020 v súlade s
Rozhodnutím správcu dane č. MK/B/2020/007824/MK/B/2020/00195657/62 zo dňa 4.5.2020 (výrok I.)
a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Uviedol súd prvej inštancie, že Okresný súd Košice I ako konkurzný súd uznesením zo dňa 29.5.2020,
sp. zn. 30K/4/2020, vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti INVITA, s.r.o., Jazerná 3, 040 12 Košice,
IČO: 36 853 020 (ďalej aj len „dlžník“ alebo „úpadca“) a ustanovil za správcu podstaty JUDr. Slavomíra
Dubjela. Uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 106/2020 dňa 4.6.2020 a nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.6.2020. Dňa 15.7.2020 si žalobca voči správcovi podstaty uplatnil pohľadávku proti
podstate v súlade s rozhodnutím č. MK/B/2020/007824/MK/B/2020/00195657/62 zo dňa 04.05.2020,
ktorýmMestoKošicevyrubilospoločnostiINVITA,s.r.o.daňznehnuteľnostizazdaňovacieobdobie2020

vo výške 72.459,06 eur. Správca podstaty oznámil žalobcovi dňa 24.7.2020, že neuznáva právny dôvod,
výšku a poradie uplatnenej pohľadávky proti podstate s tým, že daňová povinnosť, ktorá bola vyrubená
na základe Rozhodnutia Mesta Košice zo dňa 4.5.2020 číslo A./XXXXXX/XX/X/XXXX/XXXXXXXX/XX,
vznikla s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach amiestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len ako zákon č. 582/2004
Z. z.) dňa 1.1.2020.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť dôvodiac, že popretie predmetnej pohľadávky ako pohľadávky
proti podstate bolo dôvodné.

4. Súd prvej inštancie žalobu právne posúdil podľa § 87 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), § 18 ods. 1, § 99e ods. 1

zákona č. 582/2004 Z. z., § 158 ods. 3, § 159 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok)
a uviedol, že vzhľadom na časové súvislosti nemožno pohľadávku žalobcu objektívne subsumovať pod
žiadne ustanovenie § 87 odsek 2 ZKR, keďže od 1.1.2020 do 4.6.2020 správca žiaden majetok dlžníka
nespravoval, nespeňažoval a ani neprevádzkoval podnik.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že § 158 a § 159 Daňového poriadku nemajú vplyv na moment

vzniku daňovej pohľadávky. Ak je daňovou pohľadávkou pohľadávka na dani po lehote splatnosti, tak v
čase prihlásenia pohľadávky žalobcom, nebola pohľadávka žalobcu ani len splatná.

6. Dlžník bol oprávnený plniť vzniknutú pohľadávku presne v rovnakom momente, ako vznikla daňová
povinnosť. Daňová povinnosť, ktorá bola vyrubená na základe Rozhodnutia Mesta Košice zo dňa

4.5.2020 číslo MK/B/2020/007824/MK/B/2020/00195657/62, vznikla s poukazom na ustanovenie § 18
odsek 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady dňa 1.1.2020. Splatnosť pohľadávky nie je v žiadnom prípade rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie, či uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate alebo nie. Lehota
splatnosti akejkoľvek pohľadávky všeobecne je lehotou, v ktorej má dlžníkom dôjsť k úhrade peňažného

dlhu veriteľovi, pričom konkrétny dátum splatnosti je len najneskorším dohodnutým alebo zákonom
určeným dňom, v ktorom, ak dôjde k úhrade peňažného dlhu, u dlžníka nedochádza k omeškaniu
s plnením.

7. Napokon súd prvej inštancie s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR z rozsudku zo

dňa 23.5.2017 sp. zn. 1Sžf/2/2016 dospel k záveru, že žalobca už najneskôr dňa 4.5.2020 (teda pred
vyhlásením konkurzu) vedel identifikovať pohľadávku ako aj jej výšku a teda túto si mohol a mal
prihlásiť v konkurze prihláškou. Zároveň platí aj pravidlo týkajúce sa momentu vzniku pohľadávky z
verejnoprávneho vzťahu, že dlžník mohol plniť túto pohľadávku už pred vyhlásením konkurzu a to
vzhľadom na vedomosť o výške daňovej povinnosti z rozhodnutia vydaného pred vyhlásením konkurzu.

8.Otrováchkonaniamedzistranamisúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.aúspešnému
žalovanému priznal trovy konania v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda dôvodmi uvedenými podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. b), d) a h) C.s.p.

10. V odvolaní žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že daňová pohľadávka úpadcu
vznikla s poukazom na § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. dňa 1.1.2020, keďže toto zákonné
ustanovenie stanovuje vznik daňovej povinnosti a nie vznik pohľadávky. Uviedol, že z § 158 Daňového

poriadku je zrejmá právna domnienka, že daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu
alebo v deň po vyhlásení konkurzu, sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu.
Vzhľadom k tomu, že uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené dňa 4.6.2020 a rozhodnutie
správcu dane č. MK/B/2020/007824/MK/B/2020/00195657/62 bolo doručené úpadcovi dňa 6.5.2020
a nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2020, tak daňový nedoplatok vo výške 72.459,06 eur vznikol po

vyhlásení konkurzu, čím bola splnená požiadavka časového kritéria pri pohľadávkach proti podstate.
V súlade so zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v
súvislosti so šírením nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby COVID-19 dokonca pohľadávka vznikla
až dňa 2.11.2020. Splnená podľa žalobcu bola aj požiadavka charakteru prihlásenej pohľadávky akopohľadávky súvisiacej so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu (§ 87 ods. 2 písm.
k/ZKR),očomsvedčíto,žesprávcauznalzapohľadávkyprotipodstatežalobcomuplatnenépohľadávky
na dani z nehnuteľnosti za nasledujúce zdaňovacie obdobia 2021 a 2022.

11. Žalobca ďalej poukázal, že daň z nehnuteľnosti sa vyrubuje daňovému subjektu podľa stavu k 1.
januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím. Daň z
nehnuteľnosti sa nevyrubuje za jednotlivé dni v kalendárnom roku. Na zmeny skutočností rozhodujúcich
pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. Z uvedeného

teda vyplýva, že daňovú povinnosť nie je možné rozčleniť k dátumu vyhlásenia konkurzu.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 5.6.2020. Od 1.1.2020 do 4.6.2020
žalovaný ako správca v súvislosti s konkurzom úpadcu neprevádzkoval podnik, nespravoval majetok a
žiaden majetok ani nespeňažoval, keďže to objektívne nebolo možné. Ak žalobca v konkurze uplatnil

pohľadávku, ktorá sa týka dane z nehnuteľností za celý rok 2020, za obdobie od 1.1.2020 do 4.6.2020
je objektívne nemožné, aby sa táto pohľadávka týkala prevádzkovania podniku počas konkurzu (§ 87
ods. 2 písm. i/ ZKR) alebo správy a speňažovania majetku (§ 87 ods. 2 písm. k/ ZKR).

13. Ďalej žalovaný uviedol, že § 158 a § 159 Daňového poriadku nemajú žiaden vplyv na moment

vzniku daňovej pohľadávky. V čase prihlásenia pohľadávky žalobcom nebola totiž pohľadávka žalobcu
ani len splatná. Skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň nadobudlo právoplatnosť po
vyhlásení konkurzu, nepredstavuje podklad, aby bolo možné dospieť k záveru, že ide o pohľadávku,
ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Premietnutím záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.5.2017 sp. zn. 1Sžf/2/2016 na prejednávanú vec, je

podľa žalovaného nevyhnutné dospieť k záveru, že žalobca už najneskôr dňa 4.5.2020 (teda pred
vyhlásením konkurzu) vedel identifikovať pohľadávku ako aj jej výšku, teda túto si mohol a mal prihlásiť
v konkurze prihláškou. Dlžník mohol plniť túto pohľadávku už pred vyhlásením konkurzu, a to vzhľadom
na vedomosť o výške daňovej povinnosti z rozhodnutia vydaného pred vyhlásením konkurzu.

14. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii uvádzanej
v priebehu konania.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Žalobca podanou žalobou žiadal určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky na dani
z nehnuteľnosti, ktorú vyrubil úpadcovi rozhodnutím č. MK/B/2020/007824/MK/B/2020/00195657/62 zo
dňa 4.5.2020.

18. Pohľadávky proti podstate zákon vymedzuje ich výpočtom a legálnou definíciou v § 87 ZKR.
Pohľadávkami proti podstate sú aj pohľadávky na daniach, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a ak
súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, alebo ak súvisia so správou a speňažovaním
majetku. Musia byť teda splnené nasledovné podmienky: 1. ide o daňovú pohľadávku, 2. vzniknutú až

po vyhlásení konkurzu a 3. musí mať súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, správou majetku
alebo speňažovaním majetku. Všetky tieto tri znaky pohľadávky musia byť kumulatívne splnené.

19. Žalobca v odvolaní správne poukazoval na to, že v prejednávanej veci je potrebné prihliadať aj
na ustanovenia Daňového poriadku. Podľa § 2 písm. e) Daňového poriadku, je daňovou pohľadávkou

pohľadávkasprávcudanenadanidolehotysplatnostidane.Presplnenieprvejpodmienkypreposúdenie
pohľadávky ako pohľadávky proti podstate tak musí byť splnené to, že ide o pohľadávku po lehote
splatnosti. Otázka splatnosti pohľadávky preto v danom prípade má právny význam. § 99g zákona
č. 582/2004 Z. z. stanovuje splatnosť dane z nehnuteľností vo všeobecnosti ako do 15 dní odo dňanadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutia,pričomsprávcadanemôžeurčiťplateniedaneznehnuteľnosti
aj v splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa
vyrubuje daň. To znamená, že pre splnenie prvej podmienky pre určenie pohľadávky ako pohľadávky

proti podstate je nevyhnutné, aby šlo o daňovú pohľadávku, teda už splatnú pohľadávku, pričom
splatné musia byť všetky splátky určené správcom dane (žalobcom) v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje
daň. Preskúmaním rozhodnutia žalobcu je zrejmé, že žalobcom určené splátky dane mali byť splatné
nasledovne: 1. splátka do 15 dní od právoplatnosti, t. j. 20.6.2020, 2. splátka 30.6.2020, 3. splátka
30.9.2020 a 4. splátka 31.10.2020. V úplnosti nastala splatnosť pohľadávky až dňom 1.11.2020.

20. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku. To znamená, že súd prvej inštancie
mal zistiť, či predmetná pohľadávka spĺňa podmienky pre jej určenie ako pohľadávky proti podstate
v čase, kedy vyhlasoval rozsudok, t. j. dňa 16.6.2023, ku ktorému dňu už šlo o pohľadávku na dani
z nehnuteľnosti, ktorá už bola v celom rozsahu splatnou (nastala aj splatnosť poslednej splátky), teda
bola splnená prvá z podmienok pre určenie tejto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate.

21. Ďalšou, druhou podmienkou pre určenie predmetnej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate bolo,
že vznikla až po vyhlásení konkurzu. § 158 ods. 3 Daňového poriadku zakladá fikciu, že ak daňový
nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku
vzniknutú po vyhlásení konkurzu. Toto zákonné ustanovenie je pre daný spor právne relevantné, keďže

osobitne a odlišne stanovuje moment vzniku verejnoprávnej daňovej pohľadávky, a to na rozdiel od
všeobecného ustanovenia o vzniku verejnoprávnej pohľadávky v ZKR (§ 120 ods. 2 ZKR). Pre vznik
pohľadávky po vyhlásení konkurzu je teda nevyhnutné, aby daňový nedoplatok vznikol najskôr v deň
vyhlásenia konkurzu. Daňovým nedoplatkom je dlžná suma po lehote splatnosti dane (§ 2 písm. f/
Daňového poriadku). Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu

v Obchodnom vestníku (§ 23 ods. 1 ZKR). Pre splnenie druhej podmienky je nevyhnutné, aby vznikla
dlžná suma po lehote splatnosti až najskôr dňa 4.6.2020. Keď teda bola lehota splatnosti pri 1. splátke do
15 dní od právoplatnosti, t. j. 20.6.2020, pri 2. splátke 30.6.2020, pri 3. splátke 30.9.2020 a pri 4. splátke
31.10.2020, každá časť daňového nedoplatku vznikla až po vyhlásení konkurzu. Žalobcom uplatnená
pohľadávka teda spĺňa podmienku, že vznikla až po vyhlásení konkurzu (obdobne viď. rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/16/2017 a 5Sžf/41/2015).

22.Presplnenietretejpodmienkyjenevyhnutné,abyšloopohľadávku,ktorámásúvissprevádzkovaním
podniku počas konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. i/ ZKR), správou majetku alebo speňažovaním majetku (§
87 ods. 2 písm. k/ ZKR). Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho

po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom
daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti (§ 18 ods. 1 zákona č.
582/2004 Z. z.). Daňová povinnosť teda trvá po celé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok), ak existovala
k 1.1. Daň bola žalobcom vyrubená za zdaňovacie obdobie, počas ktorého (od 4.6.2020 do 31.12.2020)

prebiehal konkurz. Táto pohľadávka za týchto okolností teda súvisí so správou majetku počas konkurzu.

23. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že právny záver súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienok
pre určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate nie je správny. Vo veci boli dané všetky
zákonné podmienky pre posúdenie predmetnej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate podľa § 87

ods. 2 písm. k) ZKR.

24. Žalovaným produkované tvrdenie o tom, že vo veci je rozhodné, že daňová povinnosť trvala už
od 1.1.2020, teda pred konkurzom, nemá na danú vec vplyv, keďže, ako to správne tvrdil žalobca, pre
posúdenie vzniku pohľadávky je v danej veci právne významné ustanovenie Daňového poriadku (§ 158

Daňového poriadku), ktoré práve upravuje fikciu vzniku pohľadávky týkajúcej sa dane. Rovnako to, že
konkurz neprebiehal v časti zdaňovacieho obdobia od 1.1.2020 do 3.6.2020, a teda v tomto časovom
období nedochádzalo k správe majetku počas konkurzu, nič nemení na danosti celej pohľadávky ako
pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR. Ako správne uviedol žalobca, vyrubuje sa
jedna daňová povinnosť za celé zdaňovacie obdobie (celý kalendárny rok). Túto daňovú povinnosť nie je

možné rozdeliť podľa mesiacov či dní. Ak teda úpadcovi vyplývala daňová povinnosť čo i len jeden deň
v čase, kedy bol v konkurze, ide z pohľadu správcu dane o pohľadávku súvisiacu so správou majetku
úpadcu počas konkurzu.25.Vychádzajúczuvedeného,dospelodvolacísúdkzáveru,ženiesúsplnenépodmienkynapotvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie, preto ho odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil
tak, že žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď zamietol žalobu žalobcu

z dôvodu, že nejde o pohľadávku proti podstate. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie a určil podľa § 87 ods. 8 ZKR právny dôvod a výšku pohľadávky žalobcu proti podstate úpadcu
INVITA, s.r.o. v konkurze tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

26. Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, zmenil aj závislý výrok, o trovách konania

v konaní na súde prvej inštancie a rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania, keďže žalobcovi preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).